Zdroj: Trend
Autor: Štěpán Štarha
Nové dedičské nástroje samy osebe nezaručia, že rodinná firma zostane funkčná, majetok sa nerozdrobí a medzi dedičmi nevzniknú spory. Rodinné firmy na Slovensku čoraz častejšie riešia generačnú výmenu. Zakladatelia, ktorí podnikanie budovali desaťročia, musia rozhodnúť, kto bude v spoločnosti pokračovať, ako sa rozdelí vlastníctvo a čo sa stane, ak deti o riadenie firmy nebudú mať záujem. Najväčšou chybou podľa partnera HAVEL & PARTNERS a ONE FAMILY OFFICE Štěpána Štarhu býva, že majitelia začínajú otázkou, komu firmu odkážu. „To je až druhý krok. Najprv si musia povedať, čo je cieľom: či má firma zostať v&rodine, či ju predať, či ju má viesť ďalšia generácia alebo profesionálny manažment a či majú všetky deti dostať rovnaký podiel, aj keď vo firme pracuje len jedno. Vo vyše dvoch tretinách prípadov sa navyše nástupníctvo v rodinnej firme nakoniec nepodarí. Preto je potrebné mať pripravený plán aj pre tento scenár. A aj s touto situáciou vieme rodinným firmám pomôcť,“ dopĺňa Š. Štarha. Pri väčšom majetku nejde iba o to, kto bude vlastníkom na papieri. Podstatná je kontinuita vlastníctva, riadenia a správy majetku, ale aj pripravenosť na úmrtie, dlhodobú nespôsobilosť, rozvod či konflikt medzi dedičmi.
Nový Občiansky zákonník prináša do dedičského práva viac flexibility. Súčasná úprava vznikala v&čase, keď sa dedili najmä byt, auto a úspory. Dnes sa dedia obchodné podiely, investičné portfóliá, nehnuteľnosti v zahraničí či celé rodinné štruktúry. Rekodifikácia má poručiteľovi dať väčšiu slobodu rozhodnúť, komu majetok zanechá a kto sa oň bude starať. Znižujú sa povinné podiely neopomenuteľných dedičov. Maloletý potomok bude mať namiesto celého zákonného podielu nárok na minimálne 75 percent a dospelý namiesto polovice na 25 percent dedičského podielu určeného tak, ako keby sa dedilo len zo zákona. Pribúdajú nové nástroje, napríklad dedičská zmluva, zaopatrovacia zmluva, odkaz či príkaz. Dedičská zmluva môže byť praktická, ak chce zakladateľ firmy vopred záväzne určiť, kto podnik prevezme. Na rozdiel od závetu ju nemožno zrušiť bez vedomia druhej strany.
Nové nástroje však podľa Š. Štarhu problém nástupníctva v rodinných firmách samy nevyriešia. Dedičské právo odpovedá najmä na otázku, kto majetok po smrti nadobudne. Pri rodinnej firme je však rovnako dôležité, kto bude mať kontrolu, kto ju bude riadiť a podľa akých pravidiel z&nej budú členovia rodiny profitovať. „Ak chce rodina zachovať firmu funkčnú a&predísť budúcim sporom, samotný závet ani dedičská zmluva nestačia. Nástupníctvo treba riešiť ako systém, nie ako jednorazové rozdelenie majetku po smrti zakladateľa.“ Slovenskému právu dlhé roky chýba nástroj na dlhodobú správu a ochranu rodinného majetku naprieč generáciami, ako ho poznáme napríklad v podmienkach Českej republiky. Túto medzeru by mohol v budúcnosti vyplniť nový inštitút súkromného fondu, ktorý zavádza nový Občiansky zákonník. Súkromný fond by mal byť samostatnou právnickou osobou, do ktorej by zakladateľ vyčlenil svoj majetok s tým, že by mal trvalo slúžiť na ním určený účel. Či, kedy a v akej podobe bude v praxi reálne využiteľný, však zatiaľ nie je jasné. Podrobnosti o súkromnom fonde má upraviť osobitný predpis, ktorý zatiaľ nebol prijatý. Dovtedy preto nie je známe, ako budú jeho založenie, fungovanie, správa majetku a dohľad nad súkromným fondom v skutočnosti vyzerať.
Častým riešením býva predstava, že majetok sa medzi deti rozdelí rovným dielom. Pri rodinnej firme však takýto postup nemusí byť praktický ani spravodlivý. Iná situácia je pri dieťati, ktoré vo firme roky pracuje, a iná pri potomkoch, ktorí majú vlastnú profesiu alebo žijú v zahraničí. „Mechanické rozdelenie na rovnaké podiely pôsobí spravodlivo, no pre firmu aj rodinu môže byť rizikové. Vlastníctvo sa drobí, rozhodovanie komplikuje a časom môže mať firma namiesto jedného vlastníka aj pätnásť spoluvlastníkov,“ upozorňuje Š. Štarha. Do vlastníckej štruktúry sa môžu dostať osoby, s ktorými zakladateľ nepočítal. Rizikom sú rozvody, úmrtia, konflikty medzi dedičmi a nepripravenosť ďalšej generácie.
Pri nástupníctve ide okrem dedenia aj o nastavenie majetkových vzťahov medzi manželmi. Ak nie je jasné, čo patrí do spoločného majetku a čo zostáva vo výlučnom vlastníctve jedného z nich, rozvod či úmrtie môžu ovplyvniť vlastníctvo firmy. Nový Občiansky zákonník má priniesť väčšiu flexibilitu aj v tejto oblasti. Manželia by si mali vedieť vo väčšom rozsahu dohodnúť vlastný majetkový režim a lepšie oddeliť rodinný, osobný a podnikateľský majetok.
Pri väčšom rodinnom majetku nestačí pripraviť iba závet. V praxi často vzniká širšia majetková štruktúra, ktorá oddelí vlastníctvo, riadenie firmy a ekonomický prospech členov rodiny. Základom môže byť rodinný holding, ktorý sústreďuje podiely vo firmách, finančný majetok a ďalšie aktíva. Nad ním môže stáť fondová či nadačná štruktúra s dlhodobými pravidlami. Firma môže mať profesionálny manažment a členovia rodiny si môžu podľa vopred určených pravidiel rozdeľovať zisk. „Ochrana rodinného majetku má niekoľko vrstiev. Cieľom je, aby firma fungovala ďalej, aby sa majetok nerozdrobil a členovia rodiny vopred vedeli, aké majú práva, povinnosti a očakávania. Takýchto štruktúr sme už vytvorili viac ako 550 a zahŕňajú majetok približne desať miliárd eur,“ hovorí Š. Štarha.
Ochrana rodinného majetku neznamená, že podnik musí zostať v rodine za každých okolností. Ak deti nemajú záujem pokračovať v podnikaní, riešením môže byť profesionálny manažment či predaj firmy a následná správa výnosu. Dôležité je, aby takýto scenár nevznikol pod tlakom udalostí, ale bol súčasťou plánu. Rodina si môže vopred stanoviť, za akých okolností sa firma predá, kto o tom rozhodne a ako sa naloží s výnosom. „Ochrana majetku nie je o tom, že deti musia pokračovať v podnikaní. Je o tom, aby rodina mala pripravené pravidlá pre rôzne scenáre a aby kľúčové rozhodnutia nerobila až v krízovej situácii.“
Pri komplexnejších rodinných majetkoch sa čoraz častejšie zapája family office. Jeho úlohou nie je iba investovanie a zhodnocovanie majetku, ale aj koordinácia právnych, daňových, investičných a rodinných otázok, reporting či pravidlá distribúcie majetku. V spoločnosti ONE FAMILY OFFICE sa preto na rodinný majetok pozerajú ako na jeden celok – od právnej ochrany a vlastníckej štruktúry cez investičnú stratégiu, fiduciárny dohľad a reporting až po dlhodobé plánovanie. Vytvorením právnej štruktúry sa to nekončí. Niekto musí dohliadať na to, aby pravidlá fungovali a rozhodnutia sa robili v súlade s cieľmi rodiny. Pri komplexnejších štruktúrach k tomu patria aj fiduciárne služby, ktoré zabezpečujú nezávislý dohľad nad dodržiavaním pravidiel.
Najlepší čas na riešenie nástupníctva je vtedy, keď zakladateľ ešte rozhoduje sám a bez tlaku. Ideálne roky predtým, ako chce z riadenia odísť. Riešenia pripravované po náhlom úmrtí, pri chorobe alebo rodinnom konflikte nemusia priniesť želaný výsledok. „Nový Občiansky zákonník dá podnikateľom viac možností, ako majetok odovzdať, no neponúkne všetky moderné možnosti. Ani najlepší zákon nenahradí včasnú dohodu a premyslený plán, ako má firma fungovať aj bez zakladateľa,“ uzatvára Š. Štarha.
Slovenské právo zatiaľ nepozná nástroj porovnateľný s českým nadačným fondom, a inštitút súkromného fondu zavedený novým Občianskym zákonníkom predstavuje iba možnosť do budúcnosti, pri ktorej nie je jednoznačné, v akej podobe bude fungovať. Reálne využitie súkromného fondu je nadviazané na osobitný predpis, ktorý zatiaľ prijatý nebol, preto slovenské rodiny často využívajú cezhraničné riešenia. Najčastejšie ide o český nadačný fond v kombinácii s holdingovou štruktúrou. Takéto riešenia dávajú zmysel najmä pri väčšom rodinnom majetku. Komplexnejšie štruktúrovanie sa v praxi zvyčajne rieši pri majetku približne od piatich až desiatich miliónov eur. Výhodou rodinného nadačného fondu je, že dokáže preniesť rodinnú dohodu do záväzných pravidiel. Zakladateľ môže určiť, kto bude majetok spravovať, kto bude rozhodovať a za akých podmienok budú členovia rodiny dostávať výnosy alebo majetok. „Môže sa nastaviť to, že deti nezdedia veľký majetok naraz v mladom veku, ale budú z neho profitovať postupne. Alebo že firma zostane celistvá aj vtedy, keď ju nikto z potomkov nebude chcieť riadiť,“ približuje advokát Štěpán Štarha.
