Zdroj: Hospodárske Noviny
Autor: Štěpán Štarha
Nový občiansky zákonník má zelenú. Pravidlá dedenia sa po desaťročiach výrazne zmenia
Ľudia dostanú väčší priestor rozhodnúť, komu pripadne ich majetok, čo môže ovplyvniť aj budúcnosť rodinných firiem.
Dedenie firiem sa výrazne zmení a rodiny dostanú nové možnosti.
Nové pravidlá ovplyvnia, komu pripadne rozhodujúci podiel vo firme.
Deti už nebudú mať garantovaný taký veľký podiel z dedičstva ako dnes.
Reforma prinesie nástroje, ktoré obmedzia spory medzi dedičmi.
Byt, rodinný dom či úspory na účte. Ešte pred niekoľkými desaťročiami išlo o typický majetok, ktorý sa riešil v dedičskom konaní. Dnes môže byť situácia podstatne komplikovanejšia.
Rodiny vlastnia viacero nehnuteľností, obchodné podiely, investície či firmy, ktorých rozdelenie medzi viacerých dedičov môže výrazne ovplyvniť ich ďalšie fungovanie.
Aj preto patrí dedičské právo medzi oblasti, ktoré výrazne zmení nový Občiansky zákonník . Nahradí kódex z roku 1964 a prinesie pravidlá zodpovedajúce súčasným majetkovým a rodinným pomerom.
Parlament 1. októbra 2026 schválil najrozsiahlejší právny predpis v histórii Slovenska. Nový Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.
Jedným zo základných princípov pripravenej reformy dedičského práva je väčší rešpekt k vôli človeka, ktorý majetok zanecháva. Súčasná právna úprava totiž stanovuje pomerne pevné hranice toho, ako môže poručiteľ s majetkom pre prípad smrti naložiť. Nové pravidlá majú tento priestor rozšíriť. Okrem závetu a dedenia zo zákona pribudne dedičská zmluva, odkaz či príkaz. Poručiteľ bude môcť určiť aj správcu dedičstva a vykonávateľa poslednej vôle. „Navrhovaná úprava dedičského práva reaguje na dlhodobé nedostatky súčasnej úpravy, ktorá vznikla v inom spoločenskom aj ekonomickom prostredí,“ uvádza Patrícia Jamrišková, vedúca advokátka HAVEL & PARTNERS.
Zmeny môžu byť dôležité najmä pre rodiny s rozsiahlejším majetkom a podnikateľov. Pri rodinnej firme totiž nemusí byť rozhodujúce iba to, akú hodnotu potomkovia zdedia. Dôležité môže byť aj to, či sa obchodné podiely nerozdelia medzi príliš veľa ľudí a či firma zostane schopná efektívne fungovať a prijímať rozhodnutia.
Jedna z najvýraznejších zmien sa týka neopomenuteľných dedičov, teda potomkov, ktorým musí za súčasných pravidiel zostať určitá časť ich zákonného dedičského podielu aj vtedy, keď poručiteľ spíše závet. Pri maloletom potomkovi dnes musí zostať zachovaný celý jeho zákonný podiel. Pri plnoletom potomkovi ide najmenej o polovicu zákonného podielu. Nový Občiansky zákonník má tieto hranice znížiť. Maloletému potomkovi majú patriť najmenej tri štvrtiny zákonného podielu a plnoletému jedna štvrtina. Neznamená to, že deti prestanú byť chránené. Poručiteľ však dostane väčší priestor rozhodnúť, komu pripadne zvyšok jeho majetku.
Praktický význam to môže mať napríklad pri rodinnej spoločnosti. Ak má podnikateľ niekoľko detí, nebude musieť byť jeho priestor na usporiadanie nástupníctva tak výrazne obmedzený povinnými podielmi ako dnes. Môže tak byť jednoduchšie zachovať rozhodujúci podiel vo firme v rukách človeka, ktorý ju má ďalej viesť, a ostatných potomkov zabezpečiť iným majetkom. Samotné nové dedičské právo však automaticky nevyrieši všetky problémy firemného nástupníctva. Pri spoločnosti bude naďalej potrebné zohľadniť jej právnu formu, spoločenskú zmluvu, vlastnícku štruktúru či ďalšie dohody medzi spoločníkmi.
Výraznou novinkou je dedičská zmluva. Na rozdiel od závetu nepôjde iba o jednostranné rozhodnutie poručiteľa. Závet totiž môže človek počas života zmeniť alebo odvolať bez súhlasu osoby, ktorú v ňom určil za dediča. Dedičská zmluva má byť dohodou medzi poručiteľom a budúcim dedičom a bude zaväzovať obe strany.
„Práve vzájomná záväznosť z nej robí silný nástroj pre každého, kto potrebuje skutočnú, nielen formálnu istotu v plánovaní nástupníctva,“ hovorí Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Dedičská zmluva bude mať prednosť pred závetom aj dedením zo zákona. Význam môže mať napríklad v situácii, keď sa jeden z potomkov dlhodobo pripravuje na prevzatie rodinnej firmy alebo sa stará o rodiča a obe strany chcú vopred jasne nastaviť budúce majetkové vzťahy. Pre vlastníkov väčšieho majetku môže byť výhodou najmä väčšia predvídateľnosť. Pri klasickom závete totiž budúci dedič nemá istotu, že ho poručiteľ neskôr nezmení.
Novinkou má byť aj takzvaný odkaz. Ten umožní poručiteľovi prenechať konkrétnej osobe vybranú vec alebo peňažnú sumu bez toho, aby sa z nej stal dedič v klasickom zmysle. Môže ísť napríklad o priateľa, vzdialenejšieho príbuzného, nadáciu alebo inú organizáciu. Ak chce človek niekomu zanechať obraz, automobil alebo určitú peňažnú sumu, nebude ho musieť zaradiť medzi dedičov celého majetku.
Rozdiel bude dôležitý aj z pohľadu dlhov. Odkazovník nemá zodpovedať za pozostalostné dlhy tak ako dedič. Zároveň má platiť obmedzenie, podľa ktorého cena odkazov nesmie presiahnuť 25 percent čistej hodnoty dedičstva.
Nový zákonník počíta aj s inštitútom príkazu. Poručiteľ bude môcť dedičovi uložiť, aby niečo urobil, určitého konania sa zdržal alebo konanie inej osoby strpel. V praxi by tak mohlo ísť napríklad o požiadavku týkajúcu sa starostlivosti o rodinný majetok alebo spôsobu, akým sa s ním bude nakladať. Pri rodinnej firme môže mať význam aj snaha zabrániť okamžitému rozpredaniu zdedeného majetku.
Príkaz však nebude fungovať ako úplne neobmedzená podmienka dedenia. Jeho obsah bude musieť rešpektovať zákonné hranice a vymožiteľnosť bude závisieť aj od toho, či existuje osoba oprávnená domáhať sa jeho splnenia. Nesplnenie príkazu zároveň nemá samo osebe automaticky znamenať, že človek prestane byť dedičom.
Samostatným problémom môže byť obdobie medzi smrťou vlastníka a právoplatným skončením dedičského konania. Pri bežnom majetku môže ísť najmä o jeho údržbu a ochranu. Pri firme však môžu byť potrebné každodenné rozhodnutia. Nový zákonník preto výraznejšie upravuje správcu dedičstva. Poručiteľ si bude môcť ešte počas života určiť osobu, ktorá bude po jeho smrti zabezpečovať starostlivosť o majetok do potvrdenia dedičstva.
Správca bude môcť vykonávať úkony obvyklého hospodárenia a kroky potrebné na zachovanie majetkových hodnôt. Návrh počíta aj s tým, že bude oprávnený vykonávať práva vyplývajúce z majetkových účastí a cenných papierov. Práve pri podnikateľskom majetku môže ísť o dôležitú zmenu. Smrť majiteľa totiž neznamená, že firma môže na niekoľko mesiacov prestať fungovať.
Poručiteľ bude môcť určiť aj vykonávateľa poslednej vôle. Jeho úlohou bude dohliadať na to, aby sa rešpektovali rozhodnutia, ktoré človek urobil pre prípad svojej smrti. „Zjednodušene povedané, bude to niekto, kto sa postará o to, aby poručiteľova vôľa nezostala len na papieri,“ vysvetľuje Štěpán Štarha.
Väčší priestor na plánovanie majetkových pomerov má priniesť aj možnosť vopred sa vzdať dedičského práva. Takéto riešenie môže byť praktické napríklad v rodine, kde rodičia rozdelia časť majetku medzi deti ešte počas života. Jeden potomok môže dostať rodinnú firmu, ďalší nehnuteľnosť alebo iný majetok a rodina si môže súčasne upraviť, ako sa to prejaví na budúcom dedení.
Cieľom je umožniť, aby sa niektoré majetkové vzťahy vyriešili vopred a nemuseli sa otvárať až po smrti poručiteľa, keď už dohoda medzi všetkými zainteresovanými nemusí byť jednoduchá. Pre podnikateľské rodiny môže byť práve skoršie plánovanie rozhodujúce. Samotná existencia závetu totiž ešte nezaručuje, že prechod firmy na ďalšiu generáciu prebehne bez sporov alebo bez narušenia jej fungovania.
| Súhrn najdôležitejších faktov: – Nový Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. – Pribudne dedičská zmluva, odkaz, príkaz či správca dedičstva. – Povinný podiel plnoletého potomka oproti dnešku klesne. – Cena odkazov nemá presiahnuť 25 percent čistej hodnoty dedičstva. – Majetok môže byť potrebné chrániť celé generácie |
Ani nový Občiansky zákonník však podľa právnikov nerieši všetky situácie, ktoré vznikajú pri veľkom rodinnom majetku. Nezavádza osobitný nástroj na jeho dlhodobú správu podobný zvereneckým fondom, súkromným nadáciám či ďalším štruktúram využívaným v niektorých zahraničných právnych poriadkoch. „Nové dedičské právo primárne rieši, kto nadobudne majetok po poručiteľovi. Pri rodinnom majetku je však často rovnako dôležité aj to, kto bude majetok spravovať a podľa akých pravidiel, aby sa majetok nedrobil, nedostal mimo rodiny a bol chránený,“ spresňuje Patrícia Jamrišková.
Problém môže vzniknúť napríklad vtedy, keď sú budúci dedičia ešte veľmi mladí, majú majetok nadobúdať postupne alebo chce rodina zabezpečiť, aby sa firma pri každom ďalšom dedení nerozdeľovala medzi stále väčší počet vlastníkov. V takýchto prípadoch sa už dnes využívajú aj cezhraničné riešenia, napríklad štruktúry vytvorené podľa českého práva. Môžu kombinovať holdingové usporiadanie so zvereneckým fondom alebo iným nástrojom dlhodobej správy majetku.
Výhodou môže byť oddelenie vlastníctva, kontroly a ekonomického prospechu a možnosť vopred nastaviť pravidlá aj pre situácie, ako sú smrť zakladateľa, spory medzi potomkami či ďalšie generačné výmeny.
