Zdroj: Trend.sk
Nové dedičské nástroje uľahčia odovzdanie firmy, bez rodinnej dohody však kontinuitu nezaručia, hovoria advokáti z Havel & Partners. Generačná výmena v rodinných firmách naberá na intenzite. Zakladatelia riešia, komu firmu odovzdať, ako zabrániť drobeniu a čo sa stane, ak deti nechcú pokračovať v biznise. Nový Občiansky zákonník robí dedičské právo flexibilnejším, prináša nové nástroje, no samotné nástupníctvo nevyrieši.O tom, ako sa naň pripraviť, hovoria Štěpán Štarha, partner Havel & Partners a One Family Office, a Patrícia Jamrišková, vedúca advokátka Havel & Partners.
ŠtěpánŠtarha: Začnú otázkou, komu firmu odkážu. To je až druhý krok. Najprv si musia povedať, čo je cieľom – má firma ostať v rodine, má sa predať, má ju viesť ďalšia generácia alebo profesionálny manažment, majú všetky deti dostať rovnaký podiel, aj keď len jedno vo firme pracuje. Čo sa stane, ak príde úmrtie, dlhodobá nespôsobilosť, rozvod či konflikt medzi dedičmi. Pri väčšom majetku ide o kontinuitu vlastníctva, riadenia a správy, nielen o to, čia bude firma na papieri.
Patrícia Jamrišková: Súčasná úprava vznikala v čase, keď sa dedil byt, auto a úspory. Dnes sa dedia obchodné podiely, investičné portfóliá či majetok v zahraničí, na čo zákon doteraz takmer nereagoval. Návrh dáva osobe, ktorá majetok vybudovala väčšiu možnosť rozhodnúť sa, komu ho odkáže, kto sa oň má starať a jeho vôľu presadzovať. Znižujú sa povinné podiely neopomenuteľných dedičov: maloletý potomok bude mať namiesto celého zákonného podielu nárok len na 75 per cent, dospelý namiesto polovice na 25 percent.
Pribúdajú nové inštitúty. Dedičská zmluva mení sľub zdedenia majetku na právny záväzok, ktorý poručiteľ nemôže jednostranne zrušiť. Zaopatrovacia zmluva ponúkne rodičom istotu, že sa o nich deti postarajú až do smrti, a deťom istotu, že za starostlivosť dostanú odplatu v podobe majetku. Odkaz umožní zanechať konkrétnu vec konkrétnej osobe bez toho, aby preberala dlhy celého dedičstva. A príkazom bude môcť poručiteľ zaviazať dediča niečo vykonať či strpieť. Poručiteľ, ktorý majetok vybudoval, získa väčšiu slobodu rozhodnúť, komu a čo zanechá.
PJ: Dedičská zmluva. Zoberte si dcéru, ktorá roky pracuje vo firme a preberá jej vedenie, otec by jej chcel firmu odkázať. Doteraz mal na to závet, ktorý môže zmeniť bez toho, aby sa o tom dcéra dozvedela. Dedičská zmluva tento prísľub mení na záväzok, ktorý platí pre obe strany a jednostranne sa nedá zrušiť. Dá sa v nej dohodnúť aj zákaz predaja či zaťaženia firmy na istý čas. Rovnako praktická je možnosť vopred určiť správcu dedičstva a vykonávateľa poslednej vôle. Dedičské konanie nesmie ochromiť fungovanie firmy.
ŠŠ: Bohužiaľ, nie. Dedičské právo odpovedá na otázku, kto majetok po smrti nadobudne. Pri rodinnej firme je však rovnako dôležité, kto bude mať kontrolu, kto ju bude riadiť, kto bude spravovať majetok a podľa akých pravidiel z neho budú jednotliví členovia rodiny profitovať. Tu mohla byť rekodifikácia ambicióznejšia. Slovenskému právu chýba plnohodnotný nástroj na dlhodobú správu a ochranu rodinného majetku naprieč generáciami. Ak chce rodina zachovať firmu funkčnú a predísť budúcim sporom, samotný závet ani dedičská zmluva nestačia. Nástupníctvo treba riešiť ako systém, nie ako jednorazové rozdelenie majetku po smrti zakladateľa.
ŠŠ: Predstavte si zakladateľa s tromi deťmi. Jedno vo firme pracuje 20 rokov, druhé má vlastnú profesiu, tretie žije v zahraničí. Mechanické rozdelenie na tretiny pôsobí spravodlivo, no pre firmu, ale aj rodinu je rizikové, keďže vlastníctvo sa rozdrobuje, rozhodovanie komplikuje a časom môže mať firma namiesto jedného 10 či 15 spoluvlastníkov. A do vlastníckej štruktúry sa môžu dostať aj ľudia, s ktorými zakladateľ nikdy nepočítal.
ŠŠ: Ochrana rodinného majetku má v praxi niekoľko vrstiev. Základom býva rodinný holding, ktorý sústreďuje podiely vo firmách, finančný majetok a ďalšie aktíva. Nad ním môže stáť fondová alebo nadačná štruktúra s dlhodobými pravidlami. Firma môže mať profesionálny manažment, jedno dieťa môže byť aktívne v riadení a ostatní členovia rodiny môžu mať podľa vopred určených pravidiel nárok na výnosy. Pri komplexnejších štruktúrach k tomu pridávame aj fiduciárne služby, a teda aj dohľad nad tým, aby sa nastavené pravidlá reálne dodržiavali.
ŠŠ: Slovenské právo stále nepozná nástroj na súkromnú správu rodinného majetku porovnateľný napríklad s českým nadačným fondom a podľa aktuálneho návrhu ho neprinesie ani nový Občiansky zákonník. Slovenské rodiny preto siahajú po cezhraničných riešeniach, najčastejšie po českom nadačnom fonde v kombinácii s holdingovou štruktúrou.
ŠŠ: Prenáša rodinnú dohodu do záväzných pravidiel. Zakladateľ určí, kto a za akých podmienok bude majetok spravovať, kto bude mať rozhodovať a kedy budú členovia rodiny dostávať výnosy alebo majetok. Môže nastaviť, že deti nezdedia veľký majetok naraz v mladom veku, ale budú z neho profitovať postupne. Alebo že firma zostane celistvá, aj keď ju nikto z potomkov nebude chcieť riadiť.
ŠŠ: Práve naopak, ale musí byť dobre pripravená. Cieľom nie je zakonzervovať rodinu podľa predstáv zakladateľa na sto rokov. Dobrá štruktúra dáva pevné základné pravidlá, ale zároveň počíta s tým, že rodina, firma aj svet sa budú meniť. Preto najprv definujeme účel a až potom vyberáme právny nástroj. Právo je len obal, podstatné je, čo chce rodina dosiahnuť.
PJ: Rozdrobenie majetku, konflikty medzi dedičmi, rozvody v rodine, neočakávané úmrtie či nespôsobilosť zakladateľa a situáciu, keď ďalšia generácia nie je pripravená prevziať riadenie.
Prípadne nastavenie záchrannej siete pre prípad akútnych zdravotných problémov vyžadujúcich si platenú starostlivosť, ale aj postaranie sa o chorých či zdravotne znevýhodnených príbuzných.
Dobre nastavená štruktúra dokáže toto všetko pokryť, zároveň oddeliť rodinné vlastníctvo od každodenného riadenia spoločnosti, čo je kľúčové najmä vtedy, keď má firmu po zakladateľovi viesť profesionálny manažment, no rodina si chce firmu ponechať.
ŠŠ: Nie, a to je častý omyl. Ochrana majetku neznamená, že deti musia pokračovať v podnikaní. Ak nemajú záujem či predpoklady, riešením môže byť profesionálny manažment alebo predaj firmy a správa výnosu. Dôležité je, aby takýto scenár nevznikol pod tlakom udalostí, ale bol súčasťou plánu. Rodina si v rámci plánu môže vopred stanoviť, za akých okolností sa firma predá, kto o tom rozhodne a ako sa naloží s výnosom.
PJ: Ak jedno dieťa firmu riadi a nesie podnikateľskú zodpovednosť a ďalšie sa jej nevenujú, identické vlastnícke a rozhodovacie práva bývajú zdrojom sporov. Nové dedičské nástroje spolu s vhodnou majetkovou štruktúrou dávajú priestor rozlišovať medzi tým, kto firmu riadi, kto ju vlastní a kto má z majetku ekonomický prospech, a vzhľadom na to nastaviť ekonomické plnenia.
ŠŠ: Vytvorením právnej štruktúry sa práca len začína. Niekto musí majetok dlhodobo spravovať, kontrolovať manažérov, nastavovať reporting, koordinovať právne, daňové a investičné otázky a komunikovať. Vo One Family Office sa preto na rodinný majetok pozeráme ako na jeden celok: od právnej ochrany a vlastníckej štruktúry cez fiduciárny dohľad a reporting až po dlhodobé plánovanie a pravidlá distribúcie majetku.
ŠŠ: Vtedy, keď má možnosť rozhodovať sám a bez tlaku, ideálne roky predtým, ako chce z riadenia odísť. Riešenia vznikajúce po náhlom úmrtí, pri vážnej chorobe alebo vo chvíli, keď je rodina už v konflikte, nemusia priniesť želaný stav, dokonca sa ani nemusia stihnúť dokončiť. Nový Občiansky zákonník dá podnikateľom viac možností, ako majetok odovzdať, ale neponúkne všetky moderné možnosti. No ani najlepší zákon nenahradí včasnú dohodu a premyslený plán, ako má firma fungovať aj bez zakladateľa.
