Zdroj: FORBES Slovensko
Rozhovor: David Neveselý, autor Martina Jurinová
Čoraz viac slovenských majiteľov firiem sa zaujíma o to, ako uchovať majetok pre ďalšie generácie. Prečítajte si, pre koho sú vhodné rodinné trusty, ako fungujú a koľko to stojí. Keďže slovenské právo stále nepozná pojmy ako rodinné trusty, respektíve súkromné nadačné a zverenecké fondy, mnohí Slováci z radov samostatných podnikateľov, rentierov alebo rodinných firiem vkladajú svoje majetky do trustov, ktoré u našich susedov zaviedli v roku 2014. Ako presne nadačné a zverenecké fondy fungujú, prečo sa oplatia, aké podmienky musíte na ich založenie splniť a koľko vás to celé bude stáť? Na naše otázky odpovedal David Neveselý, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners, ktorý sa touto problematikou zaoberá a mnohým slovenským podnikateľom a rodinným firmám pomáhal so založením podobných fondov v Česku.
Ide o nástroje, ktoré svojim zakladateľom umožňujú vyčlenenie istého objemu majetku na nejaký konkrétny, vopred definovaný účel. Zvyčajne sa majitelia firiem snažia o zachovanie, ochranu a správu majetku a o podporu členov rodiny alebo aj samotného zakladateľa. Na Západe je to dlhé roky spoľahlivo fungujúca forma ochrany majetku, ktorá sa navyše realizuje nielen počas života zakladateľa alebo zakladateľov, ale aj po ich smrti.
Zverenecký fond vychádza skôr z tradície anglosaských trustov, zatiaľ čo nadačný fond čerpá inšpiráciu z fungovania súkromných nadácií v nemecky hovoriacich krajinách Európy. Isté rozdiely tam však sú. (Rozdiely sú vysvetlené v infografike.)
Na Slovensku ešte stále funguje Občiansky zákonník z roku 1964, keď sa dedil akurát tak družstevný byt a možno rodinná škodovka. Slovenská legislatíva teda zatiaľ nie je natoľko prispôsobená na dedenie majetku, ako by sme v súčasnosti potrebovali. Vyzerá to tak, že môže ešte trvať dlhé roky, kým sa tak udeje. Na druhej strane v Česku sme v roku 2014 dokončili komplexnú rekodifikáciu civilného práva, ktorá nám priniesla aj tieto nové možnosti správy majetku.
Existujú na to dva hlavné dôvody. Prvý je ten, že Česko je pre veľa slovenských klientov celkom zaujímavou alternatívou cezhraničného, geografického riadenia rizík. Slovensko, napokon tak ako každá krajina, má nejaké svoje špecifiká a vy ako podnikateľ jednoducho nechcete mať všetky vajíčka v jednom košíku. Z podobných dôvodov si napríklad českí, ale aj slovenskí klienti zakladajú fondy v krajinách ako Luxembursko, Holandsko, Rakúsko či USA. Veľa slovenských podnikateľov v Česku aj investuje, či už tu priamo rozvíjajú biznis, alebo kupujú nehnuteľnosti, takže ide o akýsi presun majetku do krajiny, kde už zainvestovali.
Ako som už spomínal, druhý dôvod je ten, že slovenské právo nie je pripravené na to, aby si dokázali upraviť svoje záležitosti tak, ako potrebujú. Napríklad aj v prípade úmrtia alebo v prípade, že máte deti z rôznych manželstiev. Takéto situácie môžu byť zdrojom veľkých nezrovnalostí a problémov. Napríklad ak máte štyri deti z dvoch manželstiev, tak sa vám môže stať, že deti z prvého manželstva dostanú pri klasickom dedičskom konaní z celkového koláča v konečnom dôsledku oveľa menej ako deti z druhého, súčasného manželstva. V dedičstve totiž po otcovi dostanú všetky deti rovnako, ale po matke potom zdedia len deti novej matky, takže vznikne nerovnováha. V trustoch sa dá všetko upraviť presne tak, ako to potrebujete.
Záujem slovenských klientov o túto oblasť prudko rastie spoločne s tým, ako sa problematika ochrany majetku, jeho nedeliteľnosti a distribúcia stávajú celospoločenskou témou, a to nielen v kontexte nečakaných odchodov niektorých podnikateľov. Je možné povedať, že v súčasnej dobe sa staráme o vyššie desiatky podnikateľských rodín a ich počet sa nielen vďaka pozitívnym referenciám s českým riešením zvyšuje.
Zriaďovateľ trustu vyčlení istý majetok, ktorý doň vloží, a určí k jeho správe pravidlá. Môže doň vložiť peniaze, podiel v spoločnosti, nehnuteľnosti, umelecké diela, čokoľvek. Pravidlami spísanými v štatúte si určí, že z daného majetku budú deti dostávať napríklad pravidelnú ročnú alebo mesačnú rentu a povedzme vo veku tridsaťpäť rokov, keď už budú zrelší a skúsenejší, dostanú z fondu väčšiu finančnú čiastku či definovaný podiel v rodinnej firme. To sa robí aj preto, aby sa zabránilo veľkému majetkovému nárastu u detí vo veku, keď dosiahnu plnoletosť. V tomto veku deti ešte nemusia byť celkom vyzreté a zakladateľ môže mať oprávnené obavy, ako s novonadobudnutým majetkom naložia.
Áno. Majitelia firiem nám veľmi často hovoria, že sa boja, aby z detí nevychovali ľudí, ktorí iba naťahujú ruky a pýtajú peniaze, alebo deti, ktoré majú už v osemnástich rokoch príliš veľa peňazí a nerozumne ich rozhádžu. Rodičia sa prirodzene obávajú, či to deti ustoja. Alebo sa boja aj toho, ako fakt, že majú peniaze – niekedy veľmi veľa peňazí –, ovplyvní napríklad ich manželstvo.
Áno, v prípade trustov dokonca deti ten majetok nemusia ani nikdy dostať, len z neho dostávajú isté pravidelné výnosy, apanáž. Postará sa im to o základné živobytie, ale zároveň ich môžu rodičia cez trusty podporiť v tom, aby boli aktívne. Napríklad si stanovíte, že ak chce dieťa auto, prispejete mu naň vždy len polovicu z jeho ceny, nie celú sumu. Takže či chce Octaviu alebo Porsche, musí si zvyšnú polovicu doplatiť zo svojich peňazí. Takéto situácie totiž neviete dobre ošetriť v klasickom v občianskom práve.
Áno, všetko závisí od toho, ako si to nastavíte. Uvediem jeden príklad. Máme istý zverenecký fond založený v prospech dieťaťa, kde otec dieťaťa vložil peniaze – myslím, že to bolo okolo 40 miliónov českých korún (1,65 milióna eur) – a zadefinoval, že tieto peniaze sa budú spravovať finančnou stratégiou v skupine Erste. Banka teda tieto peniaze iba konzervatívne spravuje a dostáva za to svoj bežný poplatok podľa cenníka. Z výnosu sa platí školné dieťaťa a ďalšie výdavky. Následne je zadefinované, že v istom veku dostane dieťa jednorazovo nejakú väčšiu čiastku na podporu bývania a vo veku tridsaťpäť rokov dostane spomínaných 1,65 milióna eur.
Áno, zverenecký fond funguje presne tak, ako to poznáme aj zo Západu. Predstavte si príklad rodiny Rockefellerovcov. Oni majú všetok majetok v rôznych trustoch, ten im prináša nejaké výnosy a oni z tých výnosov podporujú členov rodiny. Väčšina rodín nechce, aby rodina žila z trustov, tak motivuje členov rodiny k tomu, aby byli samostatní a finančne sebestační, k tomu im trustové riešenie môže pomôcť. Môžete si zriadiť trusty na podporu rodiny, ale aj trusty dobročinné, aký má napríklad Bill Gates. V truste jednoducho zakladateľ uvedie, kto sú beneficienti, a môže medzi nich zaradiť aj seba samého – pre prípad, že by naňho deti na staré kolená zabudli. Takto sa poistí pre všetky prípady.
Medzigeneračne to funguje tak, že vy ako zriaďovateľ trustu poviete, že beneficientom je napríklad moja dcéra a všetky jej deti. Pre prípad, keď vy už nebudete na svete, musíte ešte pred smrťou definovať ďalšie pravidlá. Môžete si napríklad určiť, že o ďalších pravidlách trustu po vašej smrti majú rozhodnúť deti väčšinovým systémom, alebo si priamo určíte nejakého svojho nástupcu, prvorodené dieťa ako kedysi alebo hocikoho iného. V zahraničí je to často profesionálny správca obvykle z radov renomovaných právnikov, ktorého si vy sami vyberiete a ktorému dôverujete.
Ženy sú stále emancipovanejšie, vzdelanejšie, častejšie podnikajú a vďaka tomu sú stále bohatšie. Už niekoľko rokov sledujeme trend prechodu majetku do rúk žien, ktoré sú aktívnym zadávateľom nielen v biznisových záležitostiach, ale aj v prípade komplexných rodinných a dedičských otázok. Smrť a dedičstvo sú jednými z najzásadnejších životných situácií, pri ktorých dochádza k transferu významného objemu majetku. Podľa štúdie Boston Consulting Group ženy v súčasnosti ovládajú tretinu svetového bohatstva a hodnotu svojho majetku zvyšujú významne rýchlejšie ako v minulosti. Tento trend sa významne prejavuje nielen globálne, ale i v Česku a na Slovensku. Podľa detailnej analýzy majetkových a rodinných pomerov najbohatších ľudí a najväčších rodinných firiem v Česku a na Slovensku sme vytvorili model, ako by prebiehal takzvaný náhly prechod majetku z generácie na generáciu podľa zákona, ktorý potvrdil, že v budúcnosti by mohlo u analyzovaných cieľových skupín dôjsť k transferu viac než 70 percent bohatstva do rúk žien.
Populárnejšie sú určite nadačné fondy než zverenecké, hlavne preto, že nadačné fondy sú flexibilnejšie. V prípade zvereneckých fondov sa základný princíp fungovania, pravidlá spísané v štatúte, mení trochu zložitejšie. V prípade nadačného fondu je to jednoduché.
Osobne sa domnievam, že prevaha zvereneckých fondov vychádza skôr z predošlej neznalosti nadačných fondov, ktoré pre slovenských podnikateľov prinášajú jednoznačne stabilnejšie a do značnej miery flexibilnejšie riešenie rešpektujúce to, že v podstatnej časti ide o aktívne osoby a rodiny. Liberálnejšia rodinná nadácia má preto u našej nielen slovenskej klientely jednoznačne prevahu. Z praktického pohľadu je možné povedať, že sa nám pri rodinnej nadácii ľahšie pracuje so zahraničnými bankovými účtami, ktorých nesporné výhody využíva väčšina klientov. Pravdepodobne aj preto niektoré z existujúcich štruktúr modifikujeme do podoby rodinných nadácií, ktoré väčšinovo lepšie odpovedajú naturelu našich klientov.
Nemusí. Funguje to presne tak ako v akejkoľvek inej tradičnej trustovej jurisdikcii. Pokiaľ tam požiada o zriadenie trustu, tak vám ho jednoducho zriadia. Ale povedal by som, že je dobré mať poradcu, ktorý vás prevedie rôznymi právnymi, daňovými, ale najmä praktickými detailmi.
Keď sa poradíte s niekým, kto sa v tom vyzná, dá sa v nadačných alebo zvereneckých fondoch mnoho vecí zefektívniť. Napríklad vieme, že veľa rodín aj zo Slovenska, ktoré majú z podnikania peniaze a nechcú si ich vyplácať ako dividendy, ktoré podliehajú zdaneniu, dokáže do nadačného fondu dostať dividendy s nulovým zdanením a tým využiť takéto prostriedky v plnej výške pre ďalšie investície – čo je všeobecne hlavná téma nadačných štruktúr –, spravovať majetok, investovať a nehospodárne nespotrebovávať.
Daňovo sa zverenecké fondy nesprávajú rovnako ako nadačné fondy v prípade výplaty dividend zo slovenských spoločností, avšak zverenecké i nadačné fondy prirodzene dopĺňajú family office štruktúry našich klientov, pre ktoré je typické, že prostriedky rodiny sa sústredia v rámci rodinného holdingu, nie trustu. Ten je totiž iba redistribučným centrom, z ktorého sa podporuje rodina či jej filantropické aktivity. Rozumnú formu konzervatívnej daňovej racionalizácie správy rodinného bohatstva je možné nájsť v rámci komplexného riešenia family office.
Pri vzniku nadácie alebo zvereneckého fondu sa popri rade technických listín vytvoria dva základné dokumenty. Prvým je zakladateľská listina, ktorá sa u notára založí a zaeviduje sa v registri nadačných či zvereneckých fondov. Tento dokument je bežne verejne dostupný, ale je možné požiadať o jeho nezverejnenie širokej verejnosti. Následne sa v samostatnej listine vytvorí vykonávací predpis (štatút), ktorý podrobne definuje pravidlá, podľa ktorých má trust fungovať. Spracovanie dokumentácie nemusí byť v zásade náročné, pokiaľ je rodina schopná definovať svoje ciele, priority správy a podpory jej členom.
Povedzme, že prvotný vklad je desaťtisíc českých korún (400 eur) aj s notárskym zápisom – maximálne. Náklady na štruktúrované a inteligentné riešenie pre rodinu zodpovedajú tomu, že nastavené pravidlá majú chrániť celý majetok rodiny, ale je možné povedať, že tieto náklady ešte nikdy neboli dôvodom, prečo by klienti myšlienku sofistikovanejšej správy opustili. Ako skúseným podnikateľom im je jasné, že pokiaľ založenie rodinnej nadácie stojí o niečo viacej ako založenie akciovej spoločnosti, tak sa im všetky náklady obratom vrátia.
My vám, samozrejme, vieme pomôcť, už aj preto, že takých fondov máme na konte stovky, a teda poznáme množstvo rôznych situácií. Vieme vás nasmerovať, poradiť na základe vašej situácie a preferencií. Pravdepodobne klienta budeme vedieť zaradiť do jedného zo štyroch či piatich základných modelov a potom je potrebné už len doriešiť konkrétnosti, lebo každý klient je predsa len v niečom trochu iný. Ale určite je dobré, aby ste mali veci aj vopred trochu premyslené.
Je to tak, ja by som to prirovnal k lekárovi. Tomu tiež musíte povedať všetko, aby vám vedel čo najlepšie pomôcť. Reálne to prebieha tak, že napríklad otec – zakladateľ firmy – nám povie svoje predstavy, a my mu vždy odporúčame, aby so sebou zobral aj manželku alebo partnerku, ktorá má na veci možno trochu iný pohľad. No a nakoniec, ak je to možné, môže so sebou vziať aj deti, ak sú už v takom veku, že sú schopné tieto veci trochu chápať. Základná poučka totiž je, že ak sa s tými pravidlami neidentifikujú aj deti a neosvoja si ich, problémy môžu nastať hneď, ako otec zavrie oči.
Tam nie je vôbec žiadna hranica. Či tam dáte stotisíc, milión alebo sto miliónov, alebo doň vložíte umeleckú zbierku či nehnuteľnosti... Je to len o tom, že ak chcete svoj majetok chrániť, potrebujete mu dať nejaké pravidlá. Povedzme, že máte päť detí, ale máte len štyri obrazy. Spoločne však majú hodnotu milión, takže ich chcete zachovať vcelku a potrebujete, aby sa o ne niekto staral. Dáte ich do nadačného fondu, ktorý funguje napríklad podľa pravidla, že tieto obrazy sa budú predávať len ako celok, nikdy nie po jednom, a iba v nevyhnutnom prípade. A že sa výnos z predaja rozdelí rovným dielom medzi deti. Na tento účel ani nepotrebujete veľa peňazí, musíte si platiť len depozitár, poistku a kurátora, ktorý sa vám o zbierku stará.
Funguje to rovnako. Vložíte peniaze a zavediete svoje pravidlá, napríklad, že sa budú spravovať konzervatívne prostredníctvom privátnej banky na Slovensku či v zahraničí, zásadné investície či predaje sa uskutočnia len so súhlasom rodiny a že sa akcie rodinnej firmy nepredajú, kým sa na tom všetci nezhodnú, resp. sa neobjaví jeden člen rodiny, ktorý by si vedenie či kúpu rodinnej firmy vzal na starosti. Výnosy z takéhoto predaja budú ďalej spravované a využívané na podporu rodiny. Napríklad tak, že sa budú členom rodiny vyplácať na ročnej báze rovnakým dielom ako renta či apanáž.
V podstate neexistuje limit, kedy sa to oplatí alebo nie. Keď doň vložíte stotisíc eur a dáte tomu pravidlá, napríklad, že chcete, aby sa z tohto majetku postupne deťom vyplácala povedzme suma na Vianoce, bude to fungovať dovtedy, kým tá suma bude stačiť. Pri rodinných firmách často funguje aj model, že sa do nadačného fondu vložia nehnuteľnosti patriace rodine. Ak sa napríklad stane niečo zlé s firmou, nikto vám nemôže siahnuť na tento majetok, pretože patrí fondu. Ak by ste ho však mali ako fyzická osoba, mohli by ste oň ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným prísť.
Je to síce nepríjemný príbeh pre takúto firmu, ale samotnej rodinnej nadácie, respektíve jej majetku sa to nijako nedotkne, pokiaľ nadácia nie je v pozícii ručiteľa, čo silne neodporúčame. Napriek tomu západný podnikateľ nevystavuje nadačný fond podobným rizikám tým, že vlastníkom všetkých spoločností, navyše zapísaným v obchodných registroch, je rodinný holding.
V našom podaní účtovníctvo, daňové poradenstvo, sídlo, ktoré tiež k fondu potrebujete, a následne aj celý servis, ako je napríklad správa dátových schránok fondu, nestojí viac ako 150-tisíc českých korún (6 100 eur) za rok. Pre lepšiu predstavu: je to podobne nákladné ako nie príliš aktívna spoločnosť s ručením obmedzeným.
Áno, a fond je zapísaný ako majiteľ aj v katastri nehnuteľností. Vy alebo vaša rodina ste len beneficientom z výnosov tohto fondu.
Veľmi zaujímavý bol pár zo Slovenska, obaja mali deti z rôznych manželstiev a určili si skvelý mechanizmus, ktorý umožňoval tej osobe z rodiny, ktorá sa postaví do čela nadácie, mať istý vopred definovaný podiel zo zisku, keď nadácia pod jej vedením rodinný majetok zveľadí. Je to motivujúce a vhodné aj preto, že človek, ktorý sa postaví do čela nadácie, sa de facto vzdáva (časti) svojej normálnej kariéry.
Časté sú aj prípady, keď otec a mama žijú pomerne skromne napriek tomu, že podnikajú a zarábajú dosť peňazí. Takíto ľudia zvyčajne vychovávajú aj svoje deti v skromnosti. Zároveň sa však aj tak boja, aby sa nadobudnutý majetok po ich smrti rýchlo nerozhádzal. Prípadne majú obavy, že na ich deti budú mať v tomto smere zlý vplyv ich manželia či manželky.
Áno. Stanovia si pravidlo, že majetok patrí len deťom, nie ich partnerom. Pre slovenských klientov je to výhodné aj z toho pohľadu, že slovenská legislatíva nepozná predmanželské zmluvy.
Deje sa celkom bežne, že im preplatia náklady na štúdium, ak majú šikovné dieťa, ktoré ide na nejakú prestížnu školu. Rovnako si však stanovia, že druhému dieťaťu, ktoré možno nie je taký študijný typ, ale baví ho napríklad práca s drevom, zaplatia náklady na zriadenie stolárskej dielne. Tak nie je žiadne z detí ukrátené.
| Na čo slúžia nadačné alebo zverenecké fondy a aké sú medzi nimi základné rozdiely? Ochrana majetku pre prípad podnikateľského neúspechu Nadačný alebo zverenecký fond nikto nevlastní. Bol zriadený a bol doň vložený majetok, nastavené pravidlá, ale vy alebo vaši členovia rodiny ste len jeho beneficientmi, nie vlastníkmi. To zároveň znamená, že vám majetok, ktorý doň vložíte, nikto nemôže vziať. Účel? Podpora členov rodiny aj charitatívne ciele Nadačné a zverenecké fondy možno zriadiť na ľubovoľné účely – na plnenie súkromného alebo verejnoprospešného účelu. Nadačný a zverenecký fond zriadený na súkromný účel slúži v prospech určitej osoby alebo na jej pamiatku (tzv. beneficienti). Verejnoprospešný zverenecký fond môže byť zriadený na plnenie napríklad kultúrnych, vzdelávacích, vedeckých alebo náboženských účelov. Daňová neutralita Zdanenie súkromných nadačných a zvereneckých fondov je založené na zásade, že ich použitie na držbu majetku nie je menej (ale ani viac) výhodné, než keby bol vlastníkom tohto majetku priamo zakladateľ nadačného či zvereneckého fondu. Vklad majetku do nadačného či zvereneckého fondu v bežných transakciách nepodlieha žiadnej dani, teda zahrnutie nadačného či zvereneckého fondu nezvyšuje celkovú daňovú záťaž klienta. Ak má však nadačný či zverenecký fond zdaniteľný príjem, podlieha zdaneniu podľa podobných podmienok, ako napríklad pri obchodných spoločnostiach. |
PRÁVNA SUBJEKTIVITA
Nadačný fond je právnickou osobou a má právnu subjektivitu podobne ako obchodné spoločnosti. Zverenecký fond je samostatne vyčleneným majetkom bez vlastníka, preto nemá ani právnu subjektivitu a na jeho účet teda koná vo vlastnom mene správca.
ZMENY ZAKLADATEĽSKÝCH DOKUMENTOV
V prípade nadačného fondu sú oveľa jednoduchšie. Zákon výslovne umožňuje zmenu zakladateľského právneho úkonu – dokumentu, ak si to zakladateľ práve v zakladateľskom právnom úkone vyhradil.
V prípade zvereneckého fondu je spravidla úprava zakladateľských dokumentov omnoho zložitejšia.
ČASOVÉ TRVANIE
Nadačný fond možno zriadiť na dobu neurčitú. Jeho existencia tak nemusí byť obmedzená časom, ak si to zakladateľ nebude sám želať.
Ak bol zverenecký fond zriadený na súkromný účel, zanikne právo beneficienta na plody a úžitky uplynutím sto rokov od vzniku zvereneckého fondu.
TRANSPARENTNOSŤ
Do nadačného registra sa zapisuje identifikácia zakladateľa a členov orgánov nadačného fondu (nie však beneficienti). V zbierke listín sú verejne dostupné zakladateľské dokumenty, jedine že by sa zakladateľ rozhodol ich nezverejniť.
Zverenecké fondy prinášajú klientovi vyššiu mieru anonymity. Zásadne totiž umožňujú voči verejnosti anonymizovať identifikáciu zakladateľa i beneficientov, ako aj zakladateľský dokument. Verejne dostupné sú skôr technické údaje, ako je identifikácia správcu alebo názvu a účelu zvereneckého fondu.
ORGÁNY
Nadačný fond musí okrem správnej rady povinne zriaďovať aj dozornú radu alebo revízora. Zverenecký fond nemusí zriaďovať žiadny orgán, môže ho spravovať iba správca. Zvyčajne je však v štruktúrach zvereneckých fondov zahrnutý tiež takzvaný dozorný orgán (protektor).
SÍDLO
Nadačný fond musí mať sídlo. Zverenecký fond nemá sídlo.
