Zdroj: Hospodárske Noviny
Autor: Štěpán Štarha
Od 1. júla 2027 má vstúpiť do platnosti nový občiansky zákonník, ktorý zmení pravidlá pri nakladaní s majetkom a jeho zabezpečení do budúcnosti. týkať sa to bude nielen dedenia, majetku manželov, ale aj kúpy bytu či prípravy zmlúv.
Jednou z dôležitých noviniek je väčší priestor na zmluvné usporiadanie dedenia. V čom sa táto úprava najvýraznejšie odlišuje od súčasného právneho stavu?
Návrh nového Občianskeho zákonníka zavádza viacero nástrojov, ktoré sú v zahraničí bežné, no slovenské právo ich doteraz nepoznalo. Ide najmä o dedičskú zmluvu, zaopatrovaciu zmluvu, odkaz, príkaz, vzdanie sa dedičstva vopred bezodplatne či za odmenu (s vyplatením), či možnosť ustanoviť správcu dedičstva a vykonávateľa poslednej vôle. Okrem toho znižuje minimálny zákonný povinný podiel pre neopomenuteľných dedičov. Výsledkom je, že ľudia získajú väčšie možnosti plánovať medzigeneračný prenos majetku a nástupníctvo, kontinuitu podnikania a predchádzať situáciám, keď dedičské spory ohrozia fungovanie firmy alebo správu majetku.
Dôležité je zavedenie dedičskej zmluvy. V čom vidíte jej najväčšie pozitívum?
Po prvýkrát bude možné záväzne sa dohodnúť s budúcim dedičom na tom, kto a za akých podmienok nadobudne majetok po smrti poručiteľa. Dnes možno takýto zámer vyjadriť len v závete, ktorý je však kedykoľvek odvolateľný. Nová úprava mení tento „sľub“ na právne záväznú dohodu. Takýto nástroj teda dáva zmysel najmä tam, kde sa s budúcim dedičom spája aj konkrétne očakávanie alebo protiplnenie. Typicky pri generačnej výmene v rodinnej firme, pri dlhodobej starostlivosti o rodiča alebo tam, kde sa jeden z potomkov podieľa na správe a budovaní majetku viac než ostatní. Významná môže byť pri plánovaní odovzdania majetku, pri predchádzaní sporom medzi dedičmi a zachovaní kontinuity správy majetku alebo podnikania.
Popri tom pribúdajú aj ďalšie nástroje prenechania majetku. Čo konkrétne ponúkajú?
Napríklad odkaz, teda možnosť prenechať konkrétnu vec (napríklad zbierku obrazov) vybranej osobe bez toho, aby sa stala dedičom a niesla dlhy. Ďalej príkaz, ktorým môže poručiteľ uložiť dedičovi určitú povinnosť (napríklad nechať bývať v zdedenej nehnuteľnosti konkrétnu osobu či postarať sa o milované domáce zviera), zaopatrovacia zmluva pre prípady starostlivosti počas života, napríklad doživotnou finančnou rentou, ako aj možnosť určiť správcu dedičstva alebo vykonávateľa poslednej vôle.
Prináša navrhovaná úprava aj nové riziká? Môže sa stať, že si človek uzatvorením dedičskej zmluvy výrazne obmedzí možnosť v budúcnosti zmeniť svoje rozhodnutie?
Čo je výhodou z pohľadu istoty, je rizikom z pohľadu flexibility. Podstata dedičskej zmluvy je v jej záväznosti, a preto ju nebude možné jednostranne meniť či rušiť tak jednoducho ako závet. Práve v tom spočíva aj hlavné riziko dedičských zmlúv. Na druhej strane rovnaká záväznosť je zároveň jej najväčším prínosom. Ak sa človek zaviaže dedičskou zmluvou a zároveň v nej obmedzí nakladanie s určitým majetkom už počas svojho života, môže si významne zúžiť priestor na neskoršiu zmenu svojho rozhodnutia alebo aj na disponovanie s týmto majetkom.
To môže byť problém, ak sa časom zmenia rodinné vzťahy, majetkové pomery alebo predstava o tom, komu má majetok pripadnúť. Čo bude dôležité?
Aby sa dedičská zmluva nebrala na ľahkú váhu a ako formálna náhrada závetu. Jej význam je dôležitý najmä v situáciách, keď je prioritou stabilita a dlhodobá predvídateľnosť majetkových vzťahov.
Predpokladáte, že nové pravidlá prispejú k zníženiu počtu dedičských sporov alebo, naopak, môžu priniesť nové typy súdnych konaní?
Pri dobre pripravených dedičských plánoch môžu nové nástroje znížiť počet konfliktov. Avšak celkovo predpokladáme, že počet dedičských sporov sa minimálne na začiatku zvýši a spory sa skomplikujú. Dnes súdy rozhodovali len o dvoch dedičských inštitútoch, v podstate o závete a zákonnom dedení, pričom mali už ustálenú prax a výklad, to sa zmení. Pribudne väčšie množstvo nových právnych inštitútov, ktoré sa budú vzájomne rôzne kombinovať, čím vzniknú nové typy sporov, a to o to komplikovanejších. Zároveň možno predpokladať skomplikovanie, a tým aj predĺženie dedičských konaní. Nové pravidlá teda môžu znížiť časť tradičných sporov, ale zároveň vytvoria nový priestor pre sporovú prax. Z dlhodobého pohľadu však možno predpokladať, že kvalitne pripravené odovzdanie majetku pre prípad smrti prispeje k vyššej právnej istote a menšiemu počtu konfliktov.
Komu by ste v súvislosti s novými pravidlami odporúčali začať uvažovať o úprave dedičských pomerov už teraz?
V prvom rade majiteľom rodinných firiem, podnikateľom a osobám s väčším majetkom. Práve v týchto prípadoch bývajú otázky nástupníctva najkomplikovanejšie a ich odklad môže po smrti vlastníka viesť k paralyzovaniu rozhodovania vo firme, sporom medzi dedičmi alebo dokonca k ohrozeniu samotného podnikania.
