Zdroj: Denník N
Autor: Štěpán Štarha
Nový Občiansky zákonník, ktorý má začať platiť od júla budúceho roka, dáva človeku viac možností rozhodnúť o tom, čo sa stane s jeho majetkom po smrti. Súčasťou noviniek je dedičská zmluva, odkaz, príkaz, negatívny závet či možnosť vybrať si vopred správcu dedičstva.
Kódex takisto znížil povinné podiely dedičstva detí, zmenil pravidlá vydedenia a rozšíril okruh príbuzných, ktorí môžu dediť zo zákona.
Ak človek zomrie ešte pred účinnosťou nového Občianskeho zákonníka, jeho dedičstvo sa bude posudzovať podľa pravidiel účinných v čase jeho smrti.
Dnes môže človek svoj majetok medzi dedičov rozdeliť v závete. Ak neexistuje, dedí sa podľa zákona. V novom Občianskom zákonníku pribudol nový inštitút – dedičská zmluva, v ktorej sa môže rozhodnúť, komu a za akých podmienok po jeho smrti majetok pripadne.
Existuje aj možnosť, že človek na rozdelenie svojho majetku využije kombináciu týchto možností. Podľa advokátskej kancelárie Havel & Partners kódex pripúšťa súbeh dedičských titulov, teda aby časť dedičstva prešla na základe dedičskej zmluvy, časť podľa závetu a zvyšok zo zákona. Zároveň sa zavádza všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa úkony pre prípad smrti vykladajú tak, aby sa vôľa poručiteľa, teda osoby, po ktorej sa dedí, čo najviac naplnila.
Kým závet je jednostranný akt, dedičská zmluva je výsledkom dohody medzi poručiteľom a budúcim dedičom. Človek ju musí uzavrieť pred notárom v notárskej zápisnici a, na rozdiel od závetu, ju nemôže kedykoľvek jednostranne zrušiť. Predstavuje záväzok oboch strán a odstúpenie je možné iba zo zákonných dôvodov alebo ak boli v zmluve stanovené iné dôvody na odstúpenie.
Človek ňou ešte za života určí dediča, napríklad výmenou za to, že sa oňho postará.
Parlament schválil najrozsiahlejší zákon v histórii: Občiansky zákonník mení dedenie, nájmy aj majetok manželov
Dedičská zmluva môže byť odplatná, pričom odplatou môže byť peňažná suma, zaopatrovacia renta alebo zaopatrenie.
Má silnejšie postavenie ako závet a má prednosť pred závetom aj pred dedením zo zákona. Ak by človek uzavrel najskôr dedičskú zmluvu a neskôr by napísal závet, prednosť bude mať dedičská zmluva.
Ak sa napríklad o seniora stará neter alebo iná blízka osoba, môže sa s ňou dohodnúť, že ju za poskytnutú starostlivosť ustanoví za svojho dediča. Zároveň však môže s majetkom naďalej nakladať. V zmluve sa však smie zaviazať, že dom nepredá, a toto obmedzenie sa zapíše do katastra. Ak má deti, tie budú môcť dediť podľa zákona alebo podľa závetu.
Dedičská zmluva môže byť dobrým riešením toho, ako odovzdať rodinný podnik ďalšej generácii. Umožní už počas života záväzne upraviť, kto nadobudne obchodný podiel, a poskytne tak vyššiu mieru istoty než závet. V kombinácii so zaopatrovacou rentou umožňuje riešiť odovzdanie rodinnej firmy.
„Po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy bude vhodné posúdiť, či dedičská zmluva neponúkne pre konkrétnu situáciu vhodnejšie riešenie. Keďže príprava vyžaduje spoluprácu s notárom a dôkladné nastavenie celého riešenia odovzdania rodinného podnikania, s plánovaním odovzdania firmy odporúčame začať čím skôr,“ radí Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.
S odovzdávaním majetku úzko súvisia nové zaopatrovacie zmluvy, ktoré musia mať tak ako dedičská zmluva formu notárskej zápisnice. Zmluva o zaopatrovacej rente umožní zabezpečiť osobe pravidelnú peňažnú rentu alebo napríklad bývanie, stravu či starostlivosť. Pri zmluve o zaopatrení osoba za toto plnenie prevedie na poskytovateľa svoj majetok alebo jeho časť.
Človek môže za svojho života odkázať inej osobe konkrétnu vec. Tá môže po jeho smrti takto získať napríklad auto, umelecké dielo, peniaze či šperk. Ide o novinku v kódexe – takzvaný inštitút odkazu.
„Umožní poručiteľovi prenechať konkrétnu vec určitej osobe (odkazovníkovi) bez toho, aby sa táto osoba stala plnohodnotným dedičom a musela sa podieľať na uspokojovaní dlhov poručiteľa z dedičstva,“ vysvetľuje Eduard Szattler.
Nejde teda o klasického dediča. Osoba bude mať právo požadovať od dediča vydanie toho, čo jej poručiteľ odkázal.
Rozsah „odkazov“ však nemôže byť taký veľký, že by išiel na úkor riadnych dedičov a ich povinných dedičských podielov.
Dedičstvo môže byť spojené aj s určitou povinnosťou – s príkazom. Poručiteľ ním môže uložiť dedičovi alebo inej osobe povinnosť spojenú s jeho poslednou vôľou. Môže ísť napríklad o požiadavku, aby sa dedič postaral o konkrétnu vec, zviera alebo iný majetok.
Poručiteľ bude môcť určiť správcu, ktorý sa v období po jeho smrti až do definitívneho skončenia dedičského konania postará o jeho majetok tak, aby sa s ním počas dedičského konania riadne hospodárilo.
Význam to môže mať najmä pre plynulé pokračovanie podnikania rodinných firiem, ktoré doteraz počas mesiacov trvajúceho dedičského konania často zostali paralyzované. Mať správcu môže byť osožné aj pri prenajímaných nehnuteľnostiach a väčšom investičnom majetku.
Okrem súčasných dedičov zaradených v štyroch skupinách budú môcť dediť aj vzdialenejší príbuzní, napríklad niektorí potomkovia súrodencov či bratranci a sesternice. Tým sa zníži počet prípadov, keď majetok pripadne štátu napriek tomu, že ešte žijú príbuzní.
V prvej dedičskej skupine sa nič nemení – dedia deti a manžel alebo manželka. Ak niektoré dieťa nededí, jeho miesto môžu zaujať jeho potomkovia.
Ak človek nemá potomkov, v druhej dedičskej skupine môžu dediť manžel alebo manželka, rodičia a za určitých podmienok osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.
V novom kódexe sa rozšíri tretia dedičská skupina o potomkov súrodencov. Namiesto súrodenca poručiteľa môžu dediť jeho potomkovia aj vo vzdialenejšom stupni. Dediť bude môcť napríklad aj vnuk alebo vnučka súrodenca poručiteľa, ak osoby pred nimi v príslušnej vetve nededia.
V štvrtej dedičskej skupine sa rozšíri aj okruh vzdialenejších príbuzných cez prarodičov. Dediť budú môcť aj bratranci a sesternice poručiteľa.
V súčasnosti sa dedič rozhoduje, či dedičstvo prijme alebo odmietne, až po smrti poručiteľa. Novinkou je, že budúci dediči sa budú môcť ešte za života poručiteľa rozhodnúť, že sa svojho dedičského práva zrieknu.
Zmena nastáva aj v prípade rozdelenia dedičstva, ak sa dedičia nedohodnú. Dnes súd potvrdí majetok dedičom do spoluvlastníctva. Podľa nového kódexu bude môcť súd na návrh dediča rozdeliť majetok medzi dedičov a prípadný rozdiel vyrovnať medzi dedičmi peňažným doplatkom. O pridelení veci bude môcť rozhodnúť aj žreb.
Pri dedení môže človek zohľadniť dary poskytnuté deťom ešte za života. Dar započíta na dedičský podiel konkrétneho dediča, a to aj nad rámec zákonných pravidiel. Pri dedičoch v prvej dedičskej skupine môže, naopak, započítanie daru výslovne vylúčiť.
Jednou z najviac diskutovaných zmien je zníženie povinného dedičského podielu potomkov. Deti dnes patria medzi takzvaných neopomenuteľných dedičov. Rodič ich nemôže pri závete úplne obísť, pokiaľ neexistuje zákonný dôvod na vydedenie.
V súčasnosti maloleté dieťa zdedí celý dedičský podiel, po novom môže zdediť jeho tri štvrtiny. Plnoleté dieťa má dnes nárok na polovicu svojho zákonného podielu, od budúceho júla to bude štvrtina.
Nové pravidlá dávajú rodičovi väčší priestor rozhodnúť o tom, komu po zákonnom dedení pripadne zvyšok majetku. Napríklad otec má dve dospelé deti, manželka mu už zomrela. Dnes by dospelí potomkovia dostali najmenej polovicu svojho zákonného podielu. Po novom sa ich podiel zníži na minimálne štvrtinu, teda 12,5 percenta celého dedičstva.
V klasickom závete dnes môže človek určiť, kto má dediť. V negatívnom závete môže vylúčiť konkrétneho zákonného dediča.
„Poručiteľ môže vylúčiť konkrétneho zákonného dediča z dedenia zo zákona bez toho, aby tým bol dotknutý jeho prípadný nárok zo závetu alebo dedičskej zmluvy. Nové pravidlá takisto umožnia poručiteľovi flexibilnejšie upraviť započítanie darov poskytnutých za života, prípadne započítanie pri konkrétnom dedičovi výslovne vylúčiť,“ vysvetľuje Štěpán Štarha.
Negatívny závet treba odlišovať od vydedenia. Pri potomkoch zostáva dôležitá ochrana ich povinného podielu. Negatívny závet preto nebude jednoduchým spôsobom, ako bez zákonného dôvodu pripraviť dieťa o majetok.
Ak má potomok dostať menej, než je zákonom chránené minimum, nastupujú pravidlá o vydedení.
Medzi situácie, ktoré môžu viesť k vydedeniu potomka, patrí, že dieťa preukazuje správanie, ktoré odporuje dobrým mravom voči poručiteľovi alebo jeho blízkej osobe. Dieťa možno vydediť aj vtedy, ak má trvalý nezáujem o rodiča. Ďalším prípadom môže byť odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo trvalo márnotratný či neusporiadaný život.
