Zdroj: Hospodárske Noviny
Rozhovor: Ondřej Majer, David Krch
Plošný režim reverse charge je absolútne najúčinnejším systémom boja proti organizovaným podvodom na DPH, myslia si David Krch a Ondřej Majer, partneri advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
David Krch: Jednou vecou je dlh na dani, ktorá už bola vymeraná. Predpokladám, že hovoríte o tejto položke. Tu je otázkou, prečo dlh vzniká a prečo majú daňové subjekty nedoplatky na dani. Vzhľadom na legislatívne nástroje, ktoré má štát k dispozícii na vymáhanie, by som skôr predpokladal, že pôjde o dlhy vzniknuté z titulu platobnej neschopnosti daňových subjektov. Tu je ťažké niečo radiť alebo odporúčať, pretože cesta do platobnej neschopnosti môže byť veľmi rýchla a potom ani prioritné nástroje na vymáhanie pohľadávok, ktoré štát má, nepomôžu. Nie som toho názoru, že cestou by malo byť napríklad zavádzanie ručenia spoločníkov atď., aj keď v niektorých prípadoch by to, samozrejme, úplne namieste bolo. Inou otázkou sú dlhy na daniach, ktoré neboli zatiaľ vymerané. Tu sme už v rovine potenciálneho krátenia dane, o ktorej zatiaľ daňová správa nemá presné informácie. Tu sa pohybujeme len v rovine odhadov, avšak čísla budú celkom isto X-násobne vyššie. Pozornosť štátu by som preto viac zameral na prevenciu daňových únikov ako na vymáhanie už vymeraných daní, ktoré boli riadne vykázané, avšak zatiaľ neuhradené.
Ondřej Majer: Ak za takzvaného bieleho koňa považujeme prázdne spoločnosti, čiže spoločnosti bez reálnej činnosti, potom existujú niektoré zákonné povinnosti, ktoré majú zabrániť fungovaniu prázdnych štruktúr, napríklad povinnosť konať pravidelné valné zhromaždenia pre kapitálové spoločnosti alebo povinnosť zostavovať a zverejňovať účtovné závierky. Celý rad zmien v tejto oblasti priniesla novela Obchodného zákonníka z minulého roka, napríklad možnosť čistenia obchodného registra o neaktívne spoločnosti alebo zrušenia spoločností z dôvodu omeškania s uložením účtovnej závierky. Ďalšími prostriedkami boja proti zneužívaniu takýchto prázdnych štruktúr, ktoré sú len „korporátnym závojom“ chrániacim skutočného vlastníka pred zodpovednosťou za podnikanie, sú pravidlá stanovujúce v určitých prípadoch potenciálnu zodpovednosť takéhoto skutočného vlastníka alebo iných ovládajúcich osôb popri samotnej spoločnosti – napríklad v roku 2018 zavedená zodpovednosť faktického štatutárneho orgánu alebo možná zodpovednosť takzvanej ovládajúcej osoby za úpadok spoločnosti.
Ondřej Majer: Chápem politickú potrebu bojovať proti nepoctivým podnikateľom a prázdnym schránkam, ale nie som veľkým fanúšikom toho, aby výkonná, a teda politická moc, mohla tak drasticky zasahovať do podnikania súkromných spoločností, tak ako s tým počíta pripravovaná novela daňového poriadku – ide najmä o riziko zneužitia. Podľa môjho názoru by takéto prostriedky mali zostať v rukách súdov.
Ondřej Majer: Áno, takáto možnosť už existuje v súčasných právnych predpisoch. Ide len o to, aby sa zabezpečilo účinné presadzovanie platných pravidiel – v tomto prípade prostredníctvom súdov.
Ondřej Majer: Ak sa podarí zrušiť a zlikvidovať spoločnosti, ktoré sú už dlhé roky nečinné a fakticky prázdne a ktoré si navyše neplnia ani svoje základné povinnosti, bude to len dobre. Nedokážem odhadnúť, do akej miery sa to skutočne stane v praxi.
Ondřej Majer: Ak je zabezpečené, že spoločnosť skutočne plní svoje záväzky, neexistuje právny dôvod na jej zrušenie alebo likvidáciu. Ide potom najmä o to, aby spoločnosť, ktorá je len takýmto „korporátnym závojom“, nemohla byť príliš ľahko použitá ako „štít“ brániaci zodpovednosti skutočných osôb.
Ondřej Majer: Áno, takéto problémy výmaz nevyrieši. Trestnoprávna zodpovednosť však už teraz platí pre skutočných páchateľov, teda pre fyzické osoby, ktoré sa na podvode reálne podieľali. Bez ohľadu na to, či na vykonávanie svojej činnosti využili akúkoľvek spoločnosť alebo nie. Ide najmä o to, aby sa preukázala ich činnosť, a aby sa už teraz existujúce pravidlá vymáhali.
Ondřej Majer: Podľa môjho názoru to viac súvisí s fungovaním spoločnosti, politiky a slovenského súdnictva ako so stavom legislatívy.
Ondřej Majer: Aj v tomto prípade si myslím, že to súvisí najmä so zmenou v spoločnosti a v súdnictve a so zmenou spoločenského vnímania javov, ako sú korupcia a klientelizmus. Do určitej miery to súvisí aj s postupnou, aj keď pomalou modernizáciou slovenského práva a jeho aplikáciou súdmi.
Ondřej Majer: Každá pohľadávka prihlásená v konkurze má byť predmetom prieskumu správcu, pričom namietať ju môže aj iný veriteľ. V konečnom dôsledku môže tento spor skončiť až pred súdom, ktorý o konkrétnej pohľadávke, napríklad o jej pravosti či výške, rozhodne. Samozrejme, pred samotným vyhlásením konkurzu na návrh veriteľa bude súd skúmať, či sú na konkurz vôbec splnené podmienky. Predmetom prieskumu by však, samozrejme, malo byť aj to, či sú pohľadávky alebo ich prípadné rozdelenie medzi viac osôb fiktívne. Žiaľ, fungovanie slovenského konkurzného práva je stále pomerne rigidné a formalistické.
Ondřej Majer: Pokiaľ dlžník nie je skutočne platobne neschopný a veriteľ to vie alebo by mal vedieť, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu – takzvaného šikanózneho návrhu – je jednoznačne spoločensky škodlivé. Nejde o legitímny spôsob vymáhania pohľadávok, ide o zneužitie, za ktoré veriteľ aj členovia jeho štatutárneho orgánu podľa zákona osobne zodpovedajú. Táto zodpovednosť by mala byť postihovaná viac ako doteraz.
David Krch: Nemám k dispozícii fiškálne dáta, ktoré by ma oprávňovali vyvodiť závery o tom, či sa táto oblasť zlepšuje. Ide o celospoločenský problém v celej EÚ, ktorý osobne považujem za daň za základné slobody a demokraciu, ktoré nám EÚ dáva a garantuje. Na jednej strane štáty EÚ prichádzajú, či už individuálne alebo koordinovane, s novými nástrojmi na odhaľovanie, respektíve potláčanie týchto podvodov, na druhej strane organizované skupiny prichádzajú s novými metódami, ako tieto podvody realizovať.
David Krch: Na túto otázku celkom určite existujú rôzne názory a odpovede. Predovšetkým ide o vec, ktorá je veľmi ťažko objektívne merateľná. Môj subjektívny názor je, že kontrolný výkaz je dobrým nástrojom. Aj keď si nemyslím, že by sám osebe zásadným spôsobom obmedzil alebo dokonca eliminoval podvody, význam určite má. Jednak výrazne urýchľuje prístup daňovej správy k detailom transakcií, ktoré sú predmetom DPH – toto považujem za hlavné plus. Ako ďalšie pozitívum vnímam to, že pri menších subjektoch by kontrolný výkaz mal eliminovať snahy napríklad o nevykázanie realizovaných dodávok alebo inú manipuláciu s číslami v daňovom priznaní. Tieto praktiky bolo možné skôr zaznamenať a túto oblasť by výkaz mal pomerne spoľahlivo eliminovať.
David Krch: Štát síce chce implementovať nový nástroj v boji proti nepoctivým podnikateľom, ktorého cieľ, samozrejme, vítame, ale jeho praktická realizácia môže skončiť opäť na ťarchu tých poctivých – tým, že sa im zavedie ďalšia povinnosť, najmä pokiaľ by tento systém nefungoval viac príjemne pre používateľov, než ako fungujú štátne systémy v súčasnosti.
David Krch: Som jednoznačne presvedčený o tom, že plošný reverse charge je absolútne najúčinnejším systémom boja proti organizovaným podvodom na DPH. Ako znie jedno príslovie „Kde nič nie je, ani smrť neberie“, to isté platí v oblasti podvodov na DPH. Pokiaľ nebude aplikovaná daň na výstupe, nebude možné nárokovať daň na vstupe, a tým budú všetky podvody alebo úplná väčšina z nich prirodzene úplne eliminované. Navyše ide o systém, ktorý je jednoduchý, de facto beznákladový a najmä zamedzí organizované podvody na DPH v ich samotnom zárodku. Pritom zavedenie reverse charge na vybrané výrobky jasne ukázalo, že tento systém je v praxi bez problémov použiteľný. Nerozumiem preto tomu, prečo Európska únia tento systém už nezaviedla. V tomto kontexte považujem za veľkú škodu, že Česká republika nakoniec nevyužila výnimku, ktorú dostala od Európskej komisie na zavedenie plošného reverse charge na ročné skúšobné obdobie. Mohlo ísť o veľmi zaujímavý pilotný projekt, ktorý by celej Únii ukázal, či je tento systém funkčný alebo nie a či by mohol byť plošne implementovaný v celej Únii.
