Zdroj: Hospodárske Noviny
Autori: Ondřej Majer, Lenka Ostró
Preventívne kroky v právnom poriadku môžu pomôcť oživiť podniky a umožniť im fungovať ďalej. O tom, ako je to možné, porozprávali Ondřej Majer, partner, a Lenka Ostró, advokátka HAVEL & PARTNERS.
Inštitút preventívnej reštrukturalizácie bol do slovenského právneho poriadku zakotvený v máji 2022, a to zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku. Dôvodom zavedenia preventívnej reštrukturalizácie do slovenského právneho poriadku bola povinnosť implementovať Smernicu EÚ o reštrukturalizácii a insolvencii z roku 2019. Cieľom na európskej úrovni je najmä to, aby životaschopné podniky vo finančných ťažkostiach mali prístup k účinným možnostiam preventívnej reštrukturalizácie, ktoré im umožnia pokračovať v činnosti, a aby sa zlepšila účinnosť reštrukturalizačných a konkurzných konaní.
Cieľom je zabezpečiť poctivým podnikateľom druhú šancu a opatrenie na prekonanie finančnej krízy, ktorá nastala v dôsledku vonkajších vplyvov (pandémia, vojna, zvyšovanie cien, vysoká inflácia). Ide o opatrenie, ktoré slúži na predídenie úpadku a ukončenia podnikania konkurzom.
Rozdiel oproti reštrukturalizácii v úpadku upravenej v zákone o konkurze je najmä ten, že preventívna reštrukturalizácia sa môže využiť len v čase hroziaceho úpadku, teda ak podnikateľ ešte nie je v stave úpadku. V preventívnej reštrukturalizácii nie je ochrana pred veriteľmi automatická. Samotný proces preventívnej reštrukturalizácie je však veľmi podobný procesu reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze. Jeden z významných rozdielov je, že preventívna reštrukturalizácia je časovo rýchlejšia, nedotýka sa všetkých veriteľov dlžníka (vyňaté sú napr. pohľadávky veriteľov do 5-tisíc eur) a oproti štandardnej reštrukturalizácii podnikateľov v úpadku neobsahuje minimálne limity na uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Uspokojenie môže byť pod 50 % nominálnej hodnoty pohľadávky, čo je hranica, ktorá v slovenskom práve významným spôsobom limituje použiteľnosť reštrukturalizácie počas úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Cieľom je, aby životaschopné podniky v ťažkostiach mali prístup k účinným možnostiam. Lenka Ostró, HAVEL & PARTNERS
Štatutárny orgán by si mal pravidelne sledovať objem likvidného majetku, tzv. cash-flow v spoločnosti, ktorý umožňuje flexibilne splácať pravidelné, ale aj mimoriadne výdavky spoločnosti. Ak objem cash-flow klesá a hrozí, že spoločnosť nebude môcť v blízkom čase uhradiť svoje záväzky, teda sa stane platobne neschopnou, pôjde o stav hroziaceho úpadku. Štatutárovi v takom prípade vzniká povinnosť prijať také opatrenia, aby sa spoločnosť vyhla úpadku. Jedným z riešení je práve preventívna reštrukturalizácia.
Stav hroziaceho úpadku sa sleduje mesačne tak, že sa sleduje rozdiel medzi splatnými záväzkami a disponibilným finančným majetkom, tzv. medzera krytia, ktorá by mala byť menej ako 10 %. Len čo spoločnosť nebude mať dostatok likvidného majetku a dostane sa do omeškania trvajúceho viac ako 90 dní so splácaním aspoň dvoch pohľadávok voči aspoň dvom veriteľom, nastáva stav úpadku a štatutár je povinný podať návrh na konkurz.
Dôvody, prečo zatiaľ nedošlo k využitiu tohto inštitútu v praxi, môžu byť rôzne. Za jeden z hlavných však považujeme nízku informovanosť podnikateľov o tejto možnosti. Často v praxi podnikatelia čakajú až do času úpadku a na prekonanie finančnej krízy využívajú rôzne iné opatrenia, napríklad predaj nehnuteľného majetku či zvyšovanie základného imania. Iné opatrenia však môžu mať len dočasný efekt a nezabezpečia dostatočný rozbeh na pokračovanie v podnikaní ako preventívna reštrukturalizácia. Jedným z dôvodov, prečo preventívna reštrukturalizácia zatiaľ nebola využitá v praxi, je taktiež skutočnosť, že odpis pohľadávok nie je oslobodený od dane a spoločnosti z neho musia odviesť daň z príjmu, čo je oproti štandardnej reštrukturalizácii v úpadku rozdiel. O pomoc s vypracovaním verejného (reštrukturalizačného) plánu môžu podnikatelia požiadať advokátov, správcov či daňových poradcov.
Účinok preventívnej reštrukturalizácie je najmä ten, že spoločnosť môže predísť úpadku. Ak nastane stav úpadku či platobnej neschopnosti alebo predlženia, štatutárny orgán je povinný podať návrh na konkurz do 30 dní, odkedy sa o úpadku dozvedel. V prípade nepodania návrhu včas hrozí v prípade vyhlásenia konkurzu štatutárovi riziko uloženia zmluvnej pokuty v sume 12 500 eur, prípadne aj osobnej zodpovednosti za škodu veriteľom.
