Autori: David Neveselý, Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková
V rámci predstavenej novely zákona o nadáciách 1 , ktorú pre Ministerstvo spravodlivosti konzultovala a podieľala sa na nej aj naša advokátska kancelária, prichádza snaha o zavedenie tzv. súkromnej (rodinnej) nadácie do slovenského práva. Malo by ísť o moderný inštitút pre správu, medzigeneračné odovzdanie a ochranu súkromného majetku, ktorý je zavedený v rade krajín v Európy (napr. Rakúsku či Českej republike).
V spoločnosti je dlhodobo vnímaná potreba zavedenia efektívneho inštitútu pre správu, medzigeneračné odovzdanie a ochranu súkromného majetku. Okrem iného aj preto, že právna úprava dedenia je rigidná, v podstate v rovnakom znení, ako v dobe svojho vzniku a striktne zákonom regulovaná. Navyše žiaden na Slovensku momentálne zavedených inštitútov nevie komplexne zabezpečiť celistvosť a ochranu majetku, ako aj možnosť nastavenia riadeného odovzdania majetku osobám blízkym, deťom a iným osobám, teda vôľu poručiteľa. Nevie napr. zabezpečiť ochranu majetku pred drobením či jeho prevedením mimo pokrvnú líniu, ochranu dedičov pred nárazovým zdanením väčšieho majetku či odovzdať majetok postupne alebo po splnení stanovených podmienok.
Aj z týchto dôvodov sa v rámci pripravovanej rekodifikácie súkromného práva počítalo so zavedením tzv. rodinnej nadácie. Táto mala predstavovať vhodnú alternatívu k v zahraničí známym súkromným nadáciám, súkromným nadačným fondom alebo zvereneckým fondom.
Nakoľko sa nepredpokladá úspešné dokončenie rekodifikácie súkromného práva (občianskeho zákonníku) skôr ako za niekoľko rokov, z dôvodu aktuálnosti a naliehavej potreby riešenia tejto situácie v spoločnosti, sa pristúpilo k snahe o zavedenie nového právneho inštitútu nadácie na súkromný účel, označovanej aj ako súkromná nadácia. Tento inštitút bude predstavovať vhodný a efektívny nástroj na správu, odovzdanie, ale aj ochranu majetku. Pre úspešnosť tejto snahy sa zvolila čo najjednoduchšia a najrýchlejšia cesta, a tou je práve novela zákona o nadáciách a ďalších súvisiacich predpisov. Táto umožní, aby nadácie, ako samostatné právnické osoby, boli zakladané aj na plnenie súkromného účelu, teda zabezpečovanie potrieb zakladateľa, jeho rodiny, blízkych osôb a dôverníkov.
Návrh zákona je v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, no už teraz sa zdá, že minimálne verejnú diskusiu posúva tým správnym smerom.
Súkromná alebo tzv. rodinná nadácia predstavuje rokmi osvedčený právny inštitút správy o ochrany majetku fungujúci naprieč Európou.
V podmienkach Slovenska by súkromná nadácia predstavovala právnickú osobu, ktorú založí zakladateľ, fyzická osoba a do ktorej poskytne (vloží) majetok (napr. finančný majetok, nehnuteľnosti, akcie, obchodné podiely a iné). Tento majetok by bol spravovaný a používaný v súlade s účelom súkromnej nadácie stanoveným zakladateľom. Účelom môže byť napr. podpora zakladateľa jeho partnera a ich pokrvných príbuzných, pričom týmto osobám sa bude vďaka súkromnej nadácii napr. poskytovať pravidelná renta, poskytovať príspevok po splnení zakladateľom stanovenej podmienky (napr. narodenie dieťaťa, úspešné skončenie školy), či uhrádzať náklady na výchovu, vzdelávanie alebo pokrytie nákladov na liečbu pri nepredvídaných životných udalostiach, alebo umožnenie bývania v nehnuteľnosti poskytnutej do súkromnej nadácie. Taktiež môže zakladateľ stanoviť, že z majetku súkromnej nadácie sa budú podporovať rôzne charitatívne alebo iné verejnoprospešné aktivity.
V rámci spoločenských diskusií sa objavujú informácie, ktoré niekedy nie sú úplne presné alebo sú mierené proti tomuto rokmi celosvetovo osvedčenému inštitútu. Z tohto dôvodu považujeme vhodné otvoriť k týmto bodom diskusiu a pokúsiť sa vysvetliť aspoň niektoré prezentované negatíva, nad ktorými podľa nás prevažujú pozitíva, ktoré tento inštitút prinesie pre spoločnosť.
Každá nadácia na podporu súkromného účelu bude musieť vo svojom názve obsahovať označenie „súkromná nadácia“. Týmto spôsobom bude súkromná nadácia hneď na prvý pohľad odlíšená od nadácie na podporu verejnoprospešného účelu, nebude teda dochádzať k ich zamieňaniu.
Navrhované dôsledné rozlíšenie označením, oproti okolitým krajinám, kde toto nie je povinné, výrazne prispieva k odlíšeniu oboch druhov nadácií. V porovnaní napríklad s Českou republikou uvádzame, že tam nie je potrebné uvádzať označenie súkromná alebo rodinná nadácia, ale iba označenie „nadace“ bez ohľadu na podporovaný účel.
Súkromná nadácia má povinnosť uviesť jej konečných užívateľov výhod („KUV“) už pri jej registrácii a následne tento zápis udržiavať aktuálny. Informácia o KUV len nemá byť verejne prístupnou, čo je v súlade s tým, že ide o inštitút súkromného práva, ktorý má riešiť súkromný majetok fyzickej osoby a musí sa zabezpečiť dostatočná ochrana súkromia. Pre zjednodušenie, pri poskytovaní plnení zo súkromnej nadácie ide v podstate o to isté, ako keby majetok darovala sama fyzická osoba. Táto fyzická osoba taktiež nezverejňuje a neinformuje verejnosť o tom, komu poskytla svoj majetok. Nie je preto dôvod, prečo by takéto informácie mala poskytnúť súkromná nadácia, ktorá v podstate „len“ nahrádza fyzickú osobu.
Táto neverejnosť údajov KUV súkromnej nadácie však v žiadnom prípade nebude mať vplyv na kontrolu zo strany štátu, keďže jeho orgány budú mať aj naďalej prístup k zaregistrovaným KUV súkromnej nadácie a povinnosť zápisu KUV tu naďalej v plnom rozsahu ostáva. Navrhovaná právna úprava tiež plne rešpektuje názor Európskeho súdneho dvora 2 , ktorý uviedol, že prístup širokej verejnosti k informáciám o KUV predstavuje závažný zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov.
S ohľadom na vyvádzanie majetkov mimo sféru fyzických osôb sa situácia oproti súčasnému stavu v podstate nezmení. Na prispetie (vklad) majetku do súkromnej nadácie bude možné aplikovať ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov a taktiež súkromná nadácia nebude obmedzovať či znemožňovať uloženie a vykonanie trestu prepadnutia majetku.
Sme radi, že tím HAVEL & PARTNERS dostal priestor k poskytnutiu konzultácií Ministerstvu spravodlivosti SR a prispieť k zavedeniu inštitútu, ktorý v slovenskom právnom poriadku tak citeľne chýba.
V prípade záujmu o detailnejšie informácie o súkromnej nadácii, obdobných zahraničných právnych inštitútoch či rovno o založenie rodinného nadačného fondu podľa českého práva, ktorý je využiteľný aj pre slovenských klientov, sme Vám samozrejme plne k dispozícii.
1 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo dňa 14. 2. 2023 do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona č. 34/2002
2 Európsky súdny dvor v rozsudku v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 zo dňa 22. 11. 2022, uviedol, že prístup širokej verejnosti k informáciám o KUV predstavuje závažný zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a zároveň konštatoval neplatnosť ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/843 z 30. mája 2018 (článku 1 bod 15 písm. c), ktoré stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby informácie o KUV podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, boli prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.
