Zdroj: Hospodárske noviny
Autor: Patrícia Jamrišková
Kedy môže napríklad dieťa zdediť dlhy po rodičoch? Pri dedení dochádza k takzvanej univerzálnej sukcesii, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, to znamená, že nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Jednoducho povedané, dedič nededí len aktíva, ale aj pasíva. Dedenie nemá byť pre ktoréhokoľvek dediča, teda či už dieťa, manželku alebo rodičov poručiteľa, majetkovým rizikom, a preto dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom zodpovednosti dedičov, či už sú nimi deti poručiteľa, manžel/ manželka alebo rodičia, sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli. To, či o dlhoch dediči vedeli alebo či vyšli najavo až v priebehu dedičského konania, je irelevantné.
Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo, ktoré nechce. Aj z tohto dôvodu platná právna úprava umožňuje každému dedičovi jednak odmietnuť dedičstvo alebo v prípade, ak je dedičstvo takzvané predlžené, môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. Predlžené dedičstvo znamená, že dlhy sú vyššie ako hodnota majetku alebo sú dlhy skoro rovnako vysoké ako hodnota majetku.
S ohľadom na odmietnutie dedičstva to v praxi prebieha tak, že po smrti poručiteľa bude dedičovi doručené oznámenie o začatí dedičstva, pričom v rámci oznámenia bude dedič poučený o možnosti dedičstvo odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to jednak ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takýto prejav vôle je však časovo limitovaný, keďže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo spomenuté oznámenie doručené. Dedičstvo je možné odmietnuť len v celosti, nie je možné odmietnuť len časť dedičstva.
Čo sa týka dohody dedičov s veriteľmi, je dôležité uviesť, že s dohodou musia súhlasiť všetci dedičia (ak ich je viac) a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je veriteľov viac, dohoda musí obsahovať presne, čo ktorý z nich nadobúda z dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd ju schváli. Môže ísť napríklad o situáciu, že veriteľ má pohľadávku v hodnote 100-tisíc eur a v rámci dedičstva je len nehnuteľnosť v hodnote 70-tisíc eur. Dediči sa môžu s veriteľom dohodnúť, že mu prenechajú nehnuteľnosť na úhradu dlhu, teda veriteľ získa nehnuteľnosť a dediči nebudú nič dediť. Ak súd takúto dohodu neschváli, vykoná sa likvidácia dedičstva.
Rozdiel je len vtedy, ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov. Ak mal, tak sa najprv vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať a takzvane deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov môže získať aj majetok, aj dlhy. Majetok, ktorý po vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Následne už v prípade dedenia neexistuje rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého. Každý dedič bude zodpovedať za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva.
Veritelia sa môžu domáhať od dedičov zaplatenia pohľadávok, ktoré im vznikli voči poručiteľovi ešte za jeho života, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva – každý dedič pomerne. To znamená, že ak by hodnota dedičstva nepokryla výšku dlhu, veritelia nemôžu vymáhať dlhy nad rámec hodnoty dedičstva a dediči nie sú povinní splatiť dlh z vlastného majetku.
O spoločné vlastníctvo môže ísť napríklad v prípade, ak manželia majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Smrťou poručiteľa zaniká jeho bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto je potrebné vykonať vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že majetok sa najprv rozdelí medzi pozostalého manžela a zvyšný majetok, ktorý sa bude dediť. Nepostupuje sa teda tak, že by celý majetok, ktorý mali manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, po smrti jedného z nich automaticky pripadol druhému.
V tomto smere je potrebné povedať, že pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať aj dlhy, nie len aktíva, pričom pri tomto vysporiadaní (nie pri dedení) sa pozostalý manžel nemôže dlhov len tak „zbaviť“. Taktiež neplatí limitácia ohľadne zodpovednosti. Pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manžel nie je zodpovedný len do výšky nadobudnutého majetku z vysporiadania, ako je to pri dedičstve, ale je zodpovedný za dlhy, ktoré mu z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov pripadnú, v plnej výške.
Ostáva ním len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala v podstate do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva. Časť majetku, ktorá po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva (nie je nedotknuteľná s ohľadom na dlhy z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva). Z tohto dôvodu veritelia, ktorí sa domáhajú zaplatenia svojej pohľadávky s ohľadom na prebehnuté dedičské konanie, nemôžu od pozostalého manžela žiadať splnenie dlhu z majetku, ktorý nadobudol z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. majetok otázku nástupníctva by mali majitelia firiem začať riešiť čím skôr. ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. včasné plánovanie je kľúčové, pretože príprava nástupcu trvá roky.
Autor: Miriama Podskubová, Štěpán Štarha
Zdroj: epravo.sk
Od 1. januára 2025 vstúpila do platnosti novela zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (ďalej len “ZoKB”), ktorá okrem iného transponovala v slovenských podmienkach európsku smernicu NIS2[1] a rozšírila tak okruh subjektov, na ktoré sa vzťahujú nové povinnosti a pravidlá v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Novela novo definuje prevádzkovateľov základných a kritických základných služieb vrátane ich notifikačných a ďalších povinností, bezpečnostných auditov, či zavedenia minimálnej kybernetickej hygieny a posilnenia kontroly dodávateľského reťazca.
Významnú úlohu pri novozavedených kritériách posudzovania vybraných subjektov ako prevádzkovateľov základných služieb, v zmysle už pol roka platného textu ZoKB zohrávajú veľkostné resp. objemové kritériá z definície malých a stredných podnikov obsiahnutej v odporučení Európskej Komisie (EK) č. 2003/361 zo 6. mája 2003[2]. V článku sa podrobne venujeme týmto zmenám, sektorovej špecifikácii, ako aj praktickým aspektom výpočtu veľkostných kritérií, ktoré sú kľúčové pre správne posúdenie povinností podľa novej právnej úpravy.
Novela ZoKB je účinná pol roka. Novou definíciou povinných subjektov rozšírila rozsah svojej pôsobnosti aj na nové subjekty[3], pre ktoré tak po novom zavádza plno noviniek. Subjektom v znení novely je každý, kto je zapísaný v registri PZS. Medzi ex lege registrované subjekty tak spadnete v prípade, že Vám zákon určil povinnosť registrácie. Takýmto subjektom sú i) ústredné orgány štátnej správy (prípadne iné štátne orgány s celoštátnou pôsobnosťou), ii) kritické subjekty, iii) vybrané osoby, ktoré bez ohľadu na svoju veľkosť vykonávajú činnosť v niektorom z vybraných sektorov uvedených v prílohách č. 1 a 2. ZoKB, iv) štátne org. vykonávajúce činnosť vo viac ako dvoch okresoch, ak by narušenie ich činnosti mohlo mať významný vplyv na verejný poriadok, bezpečnosť alebo verejné zdravie, no tiež v) osoby, ktoré spĺňajú kritériá veľkosti pre stredný podnik a vykonávajú činnosť označenú v už spomenutých prílohách[4]. Práve na tieto subjekty (nakoľko predstavujú najpočetnejšiu skupinu „nováčikov“) sa v tomto článku ďalej zameriame.
Hoci určenie splnenia objemových kritérií resp. kritérií veľkosti by sa mohlo zdať pomerne jednoduché opak je v praxi pravdou. Napriek tomu, že novela určila povinnosť, že do 60 dní od účinnosti zákona resp. od začatia výkonu určenej činnosti ste povinný sa notifikovať v zozname PZS aj pol roka od nadobudnutia účinnosti novely zákona niektoré súkromné sektory naďalej bojujú s otázkou, či sa na nich zákon vzťahuje.[5]
Novela vo svojej prílohe č. 1 a prílohe č. 2 jednotlivé „sektory povinných subjektov“ rozdelila do dvoch úrovní a) sektory s vysokou úrovňou kritickosti a b) iné kritické sektory.
Medzi sektory PZS s vysokou úrovňou kritickosti patria: energetika, doprava, financie, zdravotníctvo, voda a atmosféra, digitálna infraštruktúra, riadenie služieb
IKT (medzi podnikmi), verejná správa a vesmír. Inými kritickými sektormi PZS sú: poštové a kuriérske služby, odpadové hospodárstvo, výroba a distribúcia chemických látok, výroba, spracovanie a distribúcia potravín, výroba (elektrozariadenia, stroje, motorové vozidlá a iné), poskytovatelia digitálnych služieb a výskum.
Pri už uvedených sektorových subjektoch, teda tých spadajúcich pod prílohu č. 1 alebo prílohu č. 2 je potrebné splnenie aspoň jedného z ďalších tu uvedených kritérií: poskytovať i) elektronickú komunikačnú sieť alebo služby, ii) dôveryhodnú službu, iii) správu TLD, iv) služby DNS, v) službu, ktorej narušenie by mohlo mať významný vplyv na verejný poriadok, bezpečnosť alebo verejné zdravie, vi) služby alebo mať také postavenie, že narušenie poskytovania služby alebo zásah do postavenia by mohli vyvolať významné systémové riziko najmä v sektore, v ktorom by takéto narušenie alebo zásah mohli mať cezhraničný vplyv; prípadne byť vii) v Slovenskej republike jediným poskytovateľom služby, ktorá je kľúčovou službou, alebo vzhľadom na svoj osobitný význam na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni kritickou pre konkrétny sektor; alt. viii) subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorému bolo uložené opatrenie podľa osobitného predpisu; či ix) naplniť veľkostné kritéria pre stredný podnik.
V otázke veľkostných kritérií novela odkazuje na definíciu malých a stredných podnikov plynúcu z Odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov („odporúčanie“). V zmysle uvedeného sa veľkosť podniku určuje na základe posúdenia nasledujúcich troch kritérií, a to: a) počet zamestnancov, a b) ročný obrat, a/alebo c) celková ročná súvaha.
Kritérium počtu zamestnancov zostáva rozhodujúcim pre určenie veľkosti podniku, no je potrebné ho doplniť finančnými kritériami – obratom alebo bilančnou sumou, ktoré spoločne lepšie odrážajú výkonnosť a postavenie podniku. Obrat by zároveň nemal byť pre stredné podniky vnímaný izolovane, pretože obchodné podniky majú prirodzene vyšší obrat než výrobné. Odporúčanie preto pre podnik dosahujúci úroveň stredného podniku umožňuje ako doplňujúce kritérium kombinovať obrat podniku práve s týmto ukazovateľom, pričom postačuje prekročenie aj len jedného z týchto limitov.
MSP (tzn. malý a stredný podnik) resp. stredný podnik tak v zmysle uvedených kritérií je podnik, ktorý zamestnáva do 250 zamestnancov s obratom do výšky 50 miliónov EUR a/alebo súvahou neprevyšujúcou 43 miliónov EUR. Malý podnik bude podnik s počtom zamestnancov do 50 a s obratom do výšky 10 miliónov EUR.
Ak by sme išli ešte ďalej podľa definície MSP je za podnik považovaný každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právnu formu, pričom rozhodujúca je samotná hospodárska činnosť, nie právna štruktúra. To znamená, že za podnik sa môžu považovať samostatne zárobkovo činné osoby, rodinné firmy, partnerstvá, združenia či iné subjekty, ktoré pravidelne predávajú výrobky alebo služby za stanovenú cenu na určitom trhu.
Subjektom ZoKB je (s ohľadom na predmet nášho článku ako sme si ho vymedzili už v úvode) potom tá osoba, ktorá pôsobí vo vymedzenom sektore a zamestnáva aspoň 51 zamestnancov, pričom jej obrat prekročil aspoň 10mil. EUR.
Ale pozor, aj keď podnik zdanlivo nedosahuje kritéria stredného podniku neznamená to, že je z postavenia PZS z dôvodu nesplnenia veľkostných kritérií vylúčený. Ak má podnik prístup k značným dodatočným zdrojom napr. preto, že je vlastnený, prepojený alebo previazaný partnerským vzťahom s väčším podnikom, nemusí byť oprávnený na postavenie MSP. Pre realistickejšie zohľadnenie hospodárskeho postavenia malých a stredných podnikov (MSP) sa preto rozlišuje medzi autonómnymi podnikmi, partnerskými spoločnosťami bez kontrolnej pozície a prepojenými podnikmi, pričom aj tu platí limit vlastníctva nad 25 % podielov v zmysle odporúčania EK č. 96/280/ES – iba ak tento limit nie je dosiahnutý podnik sa bude považovať za autonómny a jeho hodnoty vykázané ním v účtovnej závierke za konečné.
Ak preto spoločník v spoločnosti disponuje 25 % podielom na základnom imaní alebo hlasovacích právach bude vo vzťahu k tomuto podniku partnerským podnikom. Prepojeným podnikom bude spoločník, ktorého majetková účasť v inom podniku presiahne hranicu 50 %.
Kritéria rozhodujúce pre vymedzenie základného postavenia a vzťahov medzi podnikmi tak sú nasledovné: i) akcionárske alebo členské hlasovacie práva v inom podniku; (ii) právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku; (iii) právo uplatňovať rozhodujúci vplyv v inom podniku na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách; a (iv) skutočná kontrola v podniku t.j. podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje, na základe zmluvy s inými akcionármi tohto podniku alebo jeho členmi, rozhodujúce akcionárske alebo členské hlasovacie práva v tomto podniku.
Ak je vlastnícka štruktúra vášho holdingu štruktúrovaná výpočet konečnej hodnoty pre objemové kritériá môže byť skutočná matematická hádanka. Odporúčanie v čl. 6 hovorí, že k vstupným údajom pre konečný výpočet je nutné pripočítať: i) 100 % údajov každého podniku, ktorý je priamo alebo nepriamo prepojený s posudzovaným podnikom, ak už tieto údaje neboli do účtovnej závierky zahrnuté na základe konsolidácie (tzn. 100 % hodnôt prepojeného podniku); resp. ii) údaje všetkých partnerských podnikov daného podniku, ktoré sa nachádzajú bezprostredne vyššie alebo nižšie v majetkovej štruktúre daného podniku[6]. Súčet týchto údajov je zároveň priamo úmerný k percentuálnemu podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach v partnerskom podniku.
Vyššie uvedené pravidlá pre konečný výpočet sú určujúce z pohľadu ako vnímať vlastnícku štruktúru každého podniku. Tento môže zdanlivo pôsobiť, že nemá dostatok zamestnancov ani neprekračuje hodnoty požadovaného obratu, no v skutočnosti v rámci započítania všetkých údajov vstupujúcich do výpočtu pri reťaziacich podnikoch nie len že spadne pod definíciu stredného podniku ale túto častokrát aj s rezervou značne presiahne.
Podnik A má z titulu majetkových podielov materských a dcérskych podnikov vo vlastníckej štruktúre tak partnerský ako aj prepojený podnik a jeho majetková štruktúra sa na vyššej úrovni ďalej rozkonáruje. Prepojené podniky v štruktúre totiž majú tiež svoje partnerské a prepojené entity, ktoré podnik ovláda.
Výpočet objemových kritérií v takomto prípade bude preto zahŕňať:
Údaje partnera partnerského podniku k sledovanému sa však nezohľadňujú.
Výsledné údaje spolu
100% A + 100 % C + 25 % (D + F) + 25 % (B + E) + 100 % (H + I) + 25 % J
Ďalšou vstupnou informáciou, ktorú považujeme za nevyhnutnú pre konečný výpočet a ktorej sa v praxi zo strany klientov týka mnoho otázok keď príde reč na konečný výpočet je charakter predmetu činnosti partnerských a prepojených podnikov. Má tento vplyv na čísla na výstupe? Ak áno do akej miery a čo všetko pod neho možno podradiť?
Akokoľvek by sme na túto otázku radi odpovedali kladne. Správny záver je opačný. Objemové kritéria nie sú nijak závislé od charakteru hlavného či pomocného predmetu činnosti, objemov výsledkov dosahovaných z toho či onoho predmetu činnosti spoločnosti na Slovensku či inej prepojenej entite. Do registra PZS je tak povinný sa zapísať aj subjekt dosahujúci objemové kritéria stredného podniku, ktorého obrat z činnosti uvedenej v prílohe č. 1 resp. č. 2. ZoKB nepresiahne 10 miliónov EUR, ak celkový obrat dosahovaný podnikom túto hodnotu presiahne ako celok. Obrat ako celok sa teda nerozdeľujem podľa povahy podnikom vykonávanej činnosti.
Záverom možno konštatovať, že novela zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára 2025, priniesla významné rozšírenie okruhu povinných subjektov. Okrem zložitosti výkladu sektorovej príslušnosti však zostávajú častokrát skutočným orieškom aj ďalšie kritériá nie len tie týkajúce sa veľkosti či definície podniku ako takého. V článku sme sa však venovali výkladu veľkostných kritérií založených na definícii malých a stredných podnikov, ktoré sú len pomyselnou vstupnou bránou pre záver, či a do akej miery sa na mňa ako PZS vzťahuje ZoKB.
Zákonné notifikácie, bezpečnostné audity a kontrola, či zabezpečenie bezpečnosti dodávateľského reťazca, kladú na povinné podniky náročné požiadavky, ktoré si vyžadujú dôkladné posúdenie vstupných údajov naprieč organizáciou, a to vo vzťahu k všetkým, nie len tu vybraným ukazovateľom pre posúdenie rozsahu pôsobnosti ZoKB. Správne vyhodnotenie splnenia vstupných kritérií identifikácie PZS môžu však byť rozhodujúce pre plnenie zákonných požiadaviek ZoKB ako aj nastavenie úrovne bezpečnostných politík organizácie. Správne zhodnotenie rizík organizácie a nastavenie jej bezpečnostných politík by však mali byť kľúčovou otázkou každej organizácie nie len pre cieľ sledovaný zákonom a legislatívou EU ako celku, ktorým je snaha o zvýšenie kybernetickej bezpečnosti a ochrana kritickej infraštruktúry v súlade s európskymi štandardmi a smernicou NIS2. : K tejto by sme s ohľadom na dôležitosť problematiky akou kyberbezpečnosť rozhodne je mali pristupovať zodpovedne a včas všetci nie len subjekty v zmysle zákona pod hrozbou sankcie.
Zdroj: Startitup
Autor: Jaroslav Baier (rozhovor)
V Bratislave prebehla najväčšia startupovo-investorská networkingová akcia roka – v Rivers Clube ju už tradične organizovala najväčšia miestna advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Jednou z hlavných tém diskusií bolo, ako naštartovať slovenskú ekonomiku a akú úlohu v tom môžu zohrať venture kapitálové fondy.
Tie však upozorňujú na zásadný problém – odliv talentu. Dnes je úplne bežné, že šikovní Slováci aj so svojimi firmami odchádzajú do zahraničia, najčastejšie do Česka.
Startitup zisťoval, čo sú podľa kľúčových hráčov slovenskej startupovej scény najväčšie aktuálne výzvy – a s čím sa potýkajú startupisti, podnikatelia, ale aj investori.
| – Investori sa na Slovensku musia popasovať s odlivom mozgov – Podľa expertov potrebuje slovenská ekonomika nové talenty aj technológie – Startitup na prestížnom evente zisťoval pohľady expertov na budúcnosť |
Expert na mergery a akvizície a venture kapitálové transakcie Jaroslav Baier varuje pred tým, že Slovensko je do veľkej miery stále závislé od manuálnej práce a je najvyšší čas do slovenskej ekonomiky pumpovať investície do technológií.
„My v HAVEL & PARTNERS dávame na technológie obrovský dôraz. Myslím si, že je len málo alternatív, ktoré by slovenskú ekonomiku dokázali pozdvihnúť na svetovú úroveň, ako práve technológie,“ vysvetľuje Baier, ktorý pôsobí v HAVEL & PARTNERS od roku 2023 a je partnerom špecializujúcim sa na venture kapitál.
Veľkú časť slovenskej ekonomiky tvoria priemyselné výroby, ktoré sú významne závislé od nemeckej ekonomiky – najvýraznejším príkladom je automobilový sektor, najväčší zamestnávateľ na Slovensku.
Advokát však varuje, že nemecká ekonomika sa nachádza v stagnácii a Slovensko nemôže len nič nerobiť a čakať, či sa Nemecku podarí nasmerovať krivku smerom nahor.
Baier chce aj ďalšie roky kariéry venovať tomu, aby slovenskú ekonomiku pomohol premeniť z „montovne na mozgovňu“ a varuje pred tým, aby Slovensku neušiel vlak. Skúsený odborník za jednu z metód, ako technológiami čo najviac prešpikovať slovenskú ekonomiku, považuje práve venture kapitálové investície. „Aj preto každý rok v Bratislave organizujeme Investor & Startup Meetup – pomáhame na konzultačnej, ale aj vzťahovej úrovni.“
Zuzana Doležalová z Vienna Business Agency predstavila vo svojej prezentácii vačšie možnosti spolupráce pre Bratislavu s Viedňou, kde vidí veľký potenciál.
Dve metropoly sú podľa nej blízko, majú veľa spoločného a pre bratislavských podnikateľov môže byť Viedeň v mnohých prípadoch ideálnou lokalitou na expanziu.
Pri rozšírení podnikania do Viedne vie pritom asistovať samotná Vienna Business Agency – teda mestská rozvojovo-inovatívna agentúra, ktorá startupom pomáha s výsledkami na viedenskom trhu.
„Máme viacero pilierov – najväčším z nich je náš investičný fond. Každý rok dostávame od mesta Viedeň 40 miliónov eur, ktoré investujeme do rôznych projektov, vrátane startupov. Zameriavame sa napríklad na inovačné projekty, live science či kreatívne projekty.“
Viedenská agentúra má však v portfóliu aj nehnuteľnosti: „Aj nehnuteľnosťami dokážeme podporiť rozvíjajúce sa projekty – poskytnúť kancelárie či priestory na showroom,“ vysvetlila v prezentácii Doležalová.
„Ak chcete investovať vo Viedni, ozvite sa nám. Prepojíme vás, pomôžeme vám, na to sme tu,“ uzatvára Doležalová s tým, že vo Vienna Business Agency čaká 160-členný tím len na to, aby nádejné firmy pomohol usmerniť.
Doležalová konštatuje, že Viedeň aktuálne zažíva veľký rozvoj v digitálnom a kreatívnom priemysle. Najbližšie roky by sa mesto okrem iného chcelo zamerať na smart city riešenia, pričom do Viedne pozýva aj slovenských podnikateľov.
Porovnateľná inovačná agentúra na mestskej úrovni v Bratislave v súčasnosti chýba – slovenskí startupisti sa môžu oprieť aspoň o tú viedenskú.
Michal Vanovčan, výkonný manažér Seed Startera Slovenskej sporiteľne, považuje za jeden z najväčších problémov slovenského startupového prostredia odliv mozgov. „Máme tu talenty, nápady aj drive – len sa nám ich často nedarí udržať doma,“ hovorí.
To je jeden z dôvodov, prečo vznikol Seed Starter – korporátny venture kapitálový program Slovenskej sporiteľne, ktorý sa zameriava na startupy v počiatočných fázach a podporuje projekty, ktoré by mohli nájsť uplatnenie v rámci bankovej skupiny Erste. No zároveň ide o jedného z aktívnych hráčov na Slovensku, ktorí startupom ponúkajú viac než len kapitál – aj reálnu šancu na validáciu, pilotné projekty alebo integráciu.
„Náš sweet spot sú začínajúce projekty, ktorým vieme okrem financovania ponúknuť aj vstup do reálneho bankového prostredia,“ vysvetľuje Vanovčan. Prioritu majú startupy so slovenskou stopou – teda také, ktoré majú na krajinu pozitívny vplyv, aj keď formálne nemusia byť zo Slovenska, ale majú napríklad slovenských founderov.
Každý rok Seed Starter organizuje dva Startup Bootcampy, ktoré slúžia ako vstupná brána k spolupráci. „Bolo by skvelé, keby bolo u nás dostatok kvalitných tímov a dokázali by sme ich naplniť napríklad aj štyrikrát ročne,“ hovorí Michal Vanovčan.
Na druhej strane dodáva, že keď sa startupy na bootcampe zídu, často ide o veľmi silné zloženie – a aj keď spolupráca nemusí hneď vyústiť do investície, startup si môže v banke otestovať svoj produkt a získať cennú spätnú väzbu.
Seed Starter preferuje riešenia, ktoré majú synergiu s bankou a prinášajú nové produkty a služby zákazníkom, a to nielen v oblasti finančných služieb. Súčasne je veľmi flexibilný, a to aj v možnostiach financovania, a ponúka aj priestor produkt integrovať do bankového ekosystému skupiny Erste. „Ak má projekt zmysel a prienik s našimi zákazníkmi alebo procesmi, vieme sa baviť aj o rôznych formách podpory a spolupráce.“
Podľa Vanovčana je však dôležité, aby sa na Slovensku kládol väčší dôraz na budovanie startupovej komunity a posilňovanie podnikateľského prostredia. „Ak chceme viac kvalitných projektov, musíme im vytvoriť podmienky, aby chceli vzniknúť – a ostať – tu.“
Ivana Žižková sa na Investor & Startup Meetupe v Bratislave podelila o svoje skúsenosti s komplexným predajom slovenskej firmy Photoneo americkému gigantovi Zebra Technologies. Ide o jeden z najväčších nedávnych slovenských exitov.
Žižková vo firme Photoneo, ktorá sa špecializuje najmä na 3D snímače a inteligentné senzory, pri predaji stála ako finančná riaditeľka.
Aj keď cena akvizície nebola zverejnená, o významnosti obchodu svedčí to, že portál Dealroom odhadoval hodnotu Photonea pred predajom až na 105 miliónov dolárov. Ako sa však rodila samotná transakcia? Jej začiatky siahajú do omnoho dávnejšej histórie.
„Prvýkrát sme sa s business leadrom Zebra Technologies stretli v roku 2016, prišiel do našej garáže na Líščom údolí. Už vtedy to pre neho bolo zaujímavé – naša kamera bola jediná, ktorá dokázala vyriešiť jeho problém,“ spomína.
Žižková vysvetľuje, že prvotná emócia je veľmi dôležitá – a vo Photoneu ukázali schopnosť riešiť najrôznejšie problémy už vtedy, vďaka čomu sa zrejme dostali na mapu potenciálnych akvizícií. Zebra tiež patrila medzi ich pravidelných klientov a mali silný prekryv aj v zákazníckej báze.
Firmy si teda sadli už v roku 2016 – v tej slovenskej si vtedy povedali, že Zebra Technologies by bola ideálna firma, ktorej by Photoneo mohli predať – aj keď k samotnej transakcii došlo až v roku 2024.
Ako prebiehal exit? „Zebra nám dala 1200 due diligence otázok, proces mal trvať od mája do decembra. Pracovala som 10 až 14 hodín každý deň, bez víkendov, bola to makačka. Kým na strane Zebry na tom pracovalo 50 ľudí, u nás som to zastrešovala väčšinou len ja. Ale to bolo aj výhodou – pretože sme pôsobili konzistentne a vždy poskytovali rovnaké kľúčové údaje.“
Do procesu Photoneo prizvalo aj nezávislú investičnú banku z USA, Evercore, ktorá pri transakcii asistovala a pomohla tímu z Photonea maximalizovať predajnú cenu. „Držali to poriadne za pačesy a pomohlo nám to.“
Rozlúčiť sa s firmou nebolo jednoduché. „Je to ako posielať dieťa na vysokú školu.“ Žižková naďalej pôsobí v relatívne novej firme Brightpick, ktorá je prirodzenou evolúciou Photonea a posúva sa viac k sektoru všeobecnej robotizácie.
Autori: Štěpán Štarha, Lucia Gáťová
Dňa 1. júla 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o pobyte cudzincov, ktorá okrem iného prináša viaceré zásadné zmeny v procese získavania prechodného pobytu na účel podnikania na území SR.
Kľúčovou zmenou je, že žiadosti o tento typ pobytu je po novom možné podávať výlučne na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí, pričom zároveň dochádza k zavedeniu pevne stanovených kvót, ktoré obmedzujú celkový počet podaných žiadostí v kalendárnom roku. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby bol deklarovaný účel pobytu – podnikanie – riadne vykonávaný a aby štátne orgány disponovali efektívnymi nástrojmi na predchádzanie jeho zneužívaniu.
Zákonom č. 178/2025 Z. z., ktorým sa menia ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sa zavádzajú výrazné obmedzenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prechodný pobyt na účel podnikania, a to buď ako fyzická osoba, ktorá podniká alebo bude podnikať na území SR alebo ako osoba, ktorá koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
Jednou z hlavných zmien je, že žiadosti o prechodný pobyt na účel podnikania bude možné podávať už len na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí. Po novele zákona už nie je možné podávať tieto žiadosti na útvaroch Policajného zboru SR.
Ďalšou významnou zmenou je zavedenie povinnosti priložiť k žiadosti podnikateľský zámer, ktorý posudzuje Ministerstvo hospodárstva SR. Na základe tohto posúdenia ministerstvo vydá stanovisko, či je plánovaná podnikateľská činnosť prínosom pre hospodárstvo SR; pričom zároveň hodnotí realizovateľnosť či udržateľnosť podnikania a tiež očakávaný prínos vo forme tvorby pracovných miest či podnikania v oblastiach nedostatkových profesií.
Za zásadnú novinku možno považovať aj zavedenie pevne stanovených kvót na maximálny počet žiadostí v kalendárnom roku. Na základe vykonávacieho nariadenia vlády SR č. 182/2025 Z. z. je celkový počet takýchto žiadostí limitovaný na 700 ročne pre všetky zastupiteľské úrady SR uvedené v nariadení, pričom do konca roka 2025 je stanovená proporcionálna kvóta vo výške 350 žiadostí. Pre porovnanie, v roku 2024 bolo podaných celkovo 10 256 žiadostí o tento typ pobytu.
V predmetnom nariadení vlády sú počty žiadostí pridelené jednotlivým zastupiteľským úradom SR v zahraničí na základe vyhodnotenia bezpečnostných rizík príslušných krajín, ako aj so zreteľom na hospodárske záujmy SR. Zastupiteľské úrady si stanovený počet žiadostí rozdelia rovnomerne medzi jednotlivé kalendárne mesiace.
Žiadosti o obnovu prechodného pobytu na účel podnikania, resp. zmena účelu pobytu na podnikanie nie sú zahrnuté do systému kvót.
V dôvodovej správe k novele zákona zákonodarca uvádza, že doterajší systém povoľovania prechodného pobytu na účel podnikania pre štátnych príslušníkov tretích krajín umožňoval obchádzanie skutočného účelu pobytu, napríklad častým odchodom osôb s udeleným pobytom do zahraničia, alebo zneužívaním formy podnikania. V praxi sa často vyskytovali prípady, keď zamestnávatelia namiesto riadneho zamestnania nútili cudzincov zakladať si živnosť, čím sa obchádzali pravidlá pre legálne zamestnávanie.
Zákonodarca predpokladá, že zavedenie kvót a obmedzení pri podávaní žiadostí prispeje k tomu, že cudzinci budú častejšie žiadať o iné formy pobytu, predovšetkým na účel zamestnania. Tým by sa malo zamedziť neželanému „nútenému podnikaniu“ v prípadoch, keď je vhodnejším riešením zamestnanie.
Nová právna úprava prináša množstvo zásadných zmien, ktoré si vyžadujú dôkladnú prípravu a orientáciu v legislatíve. Ponúkame:
Radi posúdime, čo sa Vás týka, a skontrolujeme nastavenie Vašich procesov. Ak máte otázky alebo potrebujete individuálne poradenstvo, neváhajte nás kontaktovať. Sme pripravení Vás odborne sprevádzať celým procesom.
Unikátny tím česko-slovenskej advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS a rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE, ktorý poskytuje špičkové služby a komplexnú podporu v oblasti bezpečnosti a riešenia krízových situácií kľúčovým klientom kancelárie a členom či pridruženým členom multi family office, rozšíril od júla na pozícii bezpečnostného riaditeľa Radovan Hříšný. V spolupráci s partnermi je zodpovedný za komplexnú ochranu a riadenie rizík celej skupiny i za zaistenie bezpečnosti klientov, a to v najširšom slova zmysle od fyzickej a personálnej až po informačnú a kybernetickú bezpečnosť, vrátane prevencie krízových situácií.
Poradenská skupina HAVEL & PARTNERS je vzhľadom na rozsah a typ klientely najväčším poskytovateľom prevencie trestnej činnosti a ročne zadáva desiatky vyšetrovaní ako pre bonitných privátnych klientov, tak aj pre najväčšie korporácie pôsobiace v ČR a SR. „Vďaka nášmu komplexnému prístupu, mimoriadnym väzbám a sieti kontaktov vieme klientom kancelárie i členom rodinnej kancelárie efektívne pomôcť v situáciách, kedy riešia závažný problém či krízovú situáciu, ktoré ohrozujú ich ekonomickú stabilitu, bezpečnosť v najširšom zmysle, reputáciu či zdravie. Ide o úplne unikátnu službu s vysokou pridanou hodnotou, ktorá odvracia fatálne škody či likvidačný negatívny dopad na človeka alebo firmu. V tomto rozsahu ju na trhu žiadna iná advokátska kancelária či poradenská spoločnosť neponúka,“ hovorí riadiaci partner HAVEL & PARTNERS a rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE Jaroslav Havel.
Radovan Hříšný je odborník s viac ako 15-ročnými skúsenosťami v oblasti bezpečnosti, riadenia krízových situácií a odhaľovania závažnej hospodárskej kriminality s praxou z Vojenskej polície. V skupine HAVEL & PARTNERS má v spolupráci s partnermi na starosti nastavovanie systémov riadenia rizík, vnútorných kontrolných mechanizmov a zvládanie krízových situácií.
Poradenstvo v tejto oblasti poskytuje aj organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa dostanú do situácie, keď čelia reputačným alebo právnym rizikám, alebo sa chcú zamerať na ich prevenciu.
„Posilnením nášho tímu o Radovana, ktorý má skúsenosti z vedenia elitných bezpečnostných zložiek štátu a medzinárodných misií, ďalej rozširujeme našu schopnosť poskytovať komplexnú a praktickú podporu v tejto oblasti ako pre firmy, tak aj pre jednotlivcov,“ dodáva Jaroslav Havel.
Radovan Hříšný pred príchodom do HAVEL & PARTNERS pôsobil na najvyšších veliteľských pozíciách v kriminálnej službe Vojenskej polície.
Predtým pôsobil okrem iného aj v medzinárodnej misii Multinational Force and Observers na Sinaji, kde zodpovedal za bezpečnostné opatrenia pre medzinárodné vojenské jednotky a nastavoval internú bezpečnostnú politiku misie.
Zdroj: Forbes
Autor: Jaroslav Havel (rozhovor)
Unikátny biznisový a investorský klub ONE FAMILY OFFICE sprístupňuje jedinečné riešenia správy a ochrany majetku. Ich súčasťou sú české nadačné fondy, strategické plánovanie nástupníctva a exkluzívne investičné príležitosti.
„Naším cieľom je poskytnúť rodinám nielen bezpečnosť, ale aj príležitosti na zhodnotenie majetku, ktoré v regióne nie sú bežne dostupné,” hovorí Jaroslav Havel, riadiaci partner ONE FAMILY OFFICE, česko-slovenskej rodinnej kancelárie s medzinárodným dosahom. Kľúčovým nástrojom na ochranu rodinného bohatstva sú podľa neho nadačné fondy. Oddelením majetku od fyzických osôb ho chránia pred rizikami, ako sú rozvod, úmrtie či podnikateľský neúspech. „Nadačný fond je záchranná sieť, ktorá zabezpečuje, aby majetok zostal v rodine a nedrobil sa,” vysvetľuje Havel.
České nadačné fondy umožňujú zakladateľom samostatnú správu alebo zapojenie profesionálov, ktorí zabezpečia odbornú podporu. Sú ideálne aj na medzigeneračný transfer majetku. ONE FAMILY OFFICE ich kombinuje s nadačnými fondmi a holdingovými štruktúrami a vytvára „rodinnú banku”, ktorá chráni a zhodnocuje aktíva.
Biznisový klub otvára dvere aj investičným príležitostiam, ktoré sú pre väčšinu rodín a jednotlivcov nedostupné. Zameriava sa na private equity a venture kapitálové fondy s dlhodobými ročnými výnosmi okolo dvadsať percent pri nízkej volatilite. Spolupracuje s globálnymi lídrami, ako sú KKR, Bain Capital či Vista, a umožňuje tak aj domácim partnerom investovať do nadnárodných fondov s minimálnym vstupným kapitálom 5 až 25 miliónov dolárov.
„Slovenskí podnikatelia sú často príliš naviazaní na lokálne aktíva – najmä nehnuteľnosti, dlhopisy, zmenky miestnych investičných skupín alebo investičné fondy pre kvalifikovaných investorov. Na vlastnom príklade im ukazujeme, ako diverzifikovať majetok na globálne trhy, čím získavajú väčšiu diverzifikáciu a mobilitu majetku mimo Slovenska,” uvádza Havel. V roku 2024 alokovala ONE FAMILY OFFICE 75 percent investícií v hodnote vyše 130 mil. eur do zahraničných aktív, najmä v USA. Na rok 2025 plánuje investície vo výške až 200 mil. eur, pričom 60 percent pôjde do zahraničia.
ONE FAMILY OFFICE nie je len o správe majetku – s tímom takmer dvadsiatich skúsených investičných profesionálov a s podporou privátneho klientskeho tímu advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNER, ktorú tvorí päťdesiat právnych, daňových a účtovných poradcov, predstavuje kapacitne najväčšiu rodinnú kanceláriu v strednej Európe. Medzi jej základné tri piliere patria investície a správa rodinného majetku, poradenstvo a ochrana majetku a concierge. Kancelárie má v Prahe, Brne, Dubaji, vo Frankfurte a zastúpenie aj v Londýne a Zurichu.
Pre rodinné firmy, ktoré chcú chrániť svoje bohatstvo, zabezpečiť jeho rast, oceňujú individuálny prístup a možnosť vstúpiť do exkluzívneho investičného klubu, je ONE FAMILY OFFICE ideálnym partnerom.
Zdroj: Hospodárske noviny
Autori: Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková
Bezpečie a ochranu majetku pre budúce generácie zaistí vhodná kombinácia nadačného fondu a holdingovej štruktúry. Rodinné holdingy a nadačné fondy, ktoré sú obdobou zvereneckých fondov, už nie sú len výsadou miliardárov. Spoliehajú sa na ne aj slovenskí podnikatelia, ktorí chcú ochrániť rodinný majetok. Holding doplnený o nadačný fond je vhodnou kombináciou aj na zaistenie presunu majetku od vlastníkov, ktorí ho budovali posledné desaťročia, k správcom, ktorí ho majú zhodnocovať. Správca môže byť člen rodiny alebo aj profesionál. Rodiny čoraz častejšie presúvajú rodinné aktíva vrátane podielu v rodinných firmách do efektívnej štruktúry nepodliehajúcej dedeniu a zaisťujúcej ochranu, správu a odovzdanie majetku.
Rozumne vystavaný systém s cieľom zabezpečiť celistvosť a dlhodobú ochranu rodinného majetku pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi. Základ tvorí väčšinou privátny holding, ktorého funkciou nie je podnikanie, ale držba a správa najmä finančných aktív a majetkových účastí v obchodných spoločnostiach. Holding odporúčame doplniť o ďalší právny inštitút – najčastejšie nadačný fond, ktorý je bezpečným prístavom umožňujúcim okrem držby, nerozdrobovania a správy majetku aj jeho distribúciu k rodine a ochranu pre ďalšie generácie.
S použitím českého riešenia je možné spravovať celú rodinnú štruktúru vrátane nadačného fondu bez potreby angažovania tretej strany alebo platenia priebežných platieb za správu celého riešenia. Na druhej strane, ak majú zakladatelia záujem, môžu do orgánov nadačného fondu zapojiť aj profesionálov, čo má zmysel najmä vtedy, ak chcú členom rodiny poskytnúť odbornú podporu alebo vytvoriť systém bŕzd a protiváh, aby niekto z rodiny fond neovládol.
Nadačné fondy majú riešenie aj pre odovzdanie majetku a podnikania ďalšej generácii. Ak sa v rodine nenájde vhodný nástupca, možno prostredníctvom nadačného fondu zveriť správu rodinného biznisu profesionálovi dovtedy, kým v rodine dorastie zodpovedný správca či manažér schopný rodinný biznis ďalej rozvíjať. Nečakané udalosti môžu rodinu zaskočiť v situácii, keď nemá nástupníctvo a dedičstvo ošetrené. Nadačné fondy pomáhajú predísť drámam a umožňujú sa na túto situáciu náležite pripraviť.
Odovzdať rodinnú firmu potomkom môže byť nepostačujúce, ak sa zároveň nenastavia pravidlá nakladania s majetkom pre rodinu. Taktiež je potrebné rodinu oboznámiť s pravidlami a ideálne aj dosiahnuť ich prijatie z jej strany. Hladké nástupníctvo v rámci rodinných firiem komplikuje množstvo vecí, a to jednak na strane zákona, ako aj v rámci samotnej štruktúry a fungovania rodinných firiem či osobností jednotlivých jej členov. Rodinné firmy opakujú pri plánovaní nástupníctva stále tie isté chyby.
Mnoho zakladateľov rodinných firiem sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho na vedľajšej koľaji. Dôsledky môžu byť fatálne. S odovzdaním rodinnej firmy potomkom až po smrti otca zakladateľa sa väčšinou viaže nepripravenosť potomkov úspešne rozvíjať biznis. Niekedy sa okrem toho stáva, že potomkovia už sú súčasťou exekutívy firmy, prípadne minoritnými vlastníkmi, pričom zakladateľ si ponecháva rozhodujúci podiel. Ani to však nie je dostačujúce, aj takéto základné nastavenie ešte predstavuje zásadné riziko, pokiaľ nie sú dostatočne nastavené pravidlá v rámci rodiny. Otázku nástupníctva by preto mali majitelia firiem začať riešiť čím skôr. Ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. Včasné plánovanie je kľúčové, pretože príprava nástupcu na prevzatie firmy trvá roky. Okrem toho je to aj otázkou zodpovednosti voči zamestnancom a ich rodinám.
Absentujúca alebo nedostatočná komunikácia znamená, že zakladatelia nezdieľajú svoje podnikateľské plány a víziu so svojimi nástupcami. Medzi generáciami často chýba diskusia, ako by malo usporiadanie firmy vyzerať. Niekedy diskusia prebehne, ale zamrzne na tom, že každá generácia má na vec iný pohľad. Bez dostatočnej komunikácie rodine niekedy chýba vízia a odôvodnenie, prečo robia to, čo robia. Okrem toho tu existuje informačná asymetria, keď najmä vo väčších rodinných firmách potomkovia nemajú takú hĺbku pohľadu a širšie informácie o procesoch v rámci firmy ako zakladatelia. Alebo niekedy, keď staršia generácia niečo povie, mladšia generácia to pochopí úplne inak. Navyše sa často staršia generácia rozhoduje podľa zvyku a nemení zaužívané postupy.
Zakladateľ často vlastní všetok majetok ako fyzická osoba, čo sťažuje jeho štruktúrované odovzdanie. Ako fyzická osoba sa vystavuje väčšiemu rozsahu ručenia za riziká podnikania a navyše môžu mať komplikácie, ak sa rozhodne firmu predať. Vlastníctvo obchodných podielov cez fyzickú osobu býva väčšinou menej daňovo efektívne než vlastníctvo cez právnickú osobu, rodinný holding, keď pri splnení zákonných podmienok môže byť príjem z prípadného predaja oslobodený od dane z príjmu. Preto je lepšie firmu vlastniť cez právnickú osobu, ideálne holding. Ďalším problémom je, že sa nevhodne mieša súkromný majetok s podnikateľským. Je dôležité oddeliť nepodnikateľské aktíva od samotnej firmy a vytvoriť diferencované mechanizmy na správu jednotlivých častí majetku.
Ak dôjde len k odovzdaniu z otca zakladateľa na jeho deti, tak nejde o skutočne koncepčnú stratégiu transferu rodinnej firmy naprieč generáciami, hovorí expert, podľa ktorého tak dochádza len k posunutiu problému na deti. Pri správe a rozvoji majetku totiž treba počítať napríklad aj s tým, že nie všetky deti sa budú chcieť v rovnakej miere zapojiť do rodinnej firmy, ak vôbec.
Riešením je vytvorenie vhodnej právnej štruktúry rodinného majetku. Pri väčších spoločnostiach je kľúčové vytvoriť štruktúry s medzinárodným presahom, napríklad holding a nadačný fond. Tieto rodiny spravidla potrebujú a vyžadujú omnoho dôkladnejšiu prípravu procesu nástupníctva.
Zložité zahraničné štruktúry správy majetku často nemusia riešiť problémy, pre ktoré boli vytvorené, a navyše ich vytvorenie, správa a údržba je rádovo niekoľkonásobne drahšia než správa obdobnej štruktúry v blízkom Česku či na Slovensku. Česko zaviedlo pred viac ako dekádou zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov vrátane tých slovenských. Ide najmä o flexibilnejšie dedičské a rodinné právo a obľúbené nadačné a zverenecké fondy. Tieto nástroje ponúkajú možnosť dlhodobej ochrany a správy rodinného majetku. Preto slovenskí podnikatelia často sústreďujú svoju pozornosť práve na české nástroje.
Kedy môže napríklad dieťa zdediť dlhy po rodičoch? Pri dedení dochádza k takzvanej univerzálnej sukcesii, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, to znamená, že nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Jednoducho povedané, dedič nededí len aktíva, ale aj pasíva. Dedenie nemá byť pre ktoréhokoľvek dediča, teda či už dieťa, manželku alebo rodičov poručiteľa, majetkovým rizikom, a preto dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom zodpovednosti dedičov, či už sú nimi deti poručiteľa, manžel/ manželka alebo rodičia, sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli. To, či o dlhoch dediči vedeli alebo či vyšli najavo až v priebehu dedičského konania, je irelevantné.
Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo, ktoré nechce. Aj z tohto dôvodu platná právna úprava umožňuje každému dedičovi jednak odmietnuť dedičstvo alebo v prípade, ak je dedičstvo takzvané predlžené, môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. Predlžené dedičstvo znamená, že dlhy sú vyššie ako hodnota majetku alebo sú dlhy skoro rovnako vysoké ako hodnota majetku.
S ohľadom na odmietnutie dedičstva to v praxi prebieha tak, že po smrti poručiteľa bude dedičovi doručené oznámenie o začatí dedičstva, pričom v rámci oznámenia bude dedič poučený o možnosti dedičstvo odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to jednak ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takýto prejav vôle je však časovo limitovaný, keďže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo spomenuté oznámenie doručené. Dedičstvo je možné odmietnuť len v celosti, nie je možné odmietnuť len časť dedičstva.
Čo sa týka dohody dedičov s veriteľmi, je dôležité uviesť, že s dohodou musia súhlasiť všetci dedičia (ak ich je viac) a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je veriteľov viac, dohoda musí obsahovať presne, čo ktorý z nich nadobúda z dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd ju schváli. Môže ísť napríklad o situáciu, že veriteľ má pohľadávku v hodnote 100-tisíc eur a v rámci dedičstva je len nehnuteľnosť v hodnote 70-tisíc eur. Dediči sa môžu s veriteľom dohodnúť, že mu prenechajú nehnuteľnosť na úhradu dlhu, teda veriteľ získa nehnuteľnosť a dediči nebudú nič dediť. Ak súd takúto dohodu neschváli, vykoná sa likvidácia dedičstva.
Rozdiel je len vtedy, ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov. Ak mal, tak sa najprv vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať a takzvane deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov môže získať aj majetok, aj dlhy. Majetok, ktorý po vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Následne už v prípade dedenia neexistuje rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého. Každý dedič bude zodpovedať za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva.
Veritelia sa môžu domáhať od dedičov zaplatenia pohľadávok, ktoré im vznikli voči poručiteľovi ešte za jeho života, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva – každý dedič pomerne. To znamená, že ak by hodnota dedičstva nepokryla výšku dlhu, veritelia nemôžu vymáhať dlhy nad rámec hodnoty dedičstva a dediči nie sú povinní splatiť dlh z vlastného majetku.
O spoločné vlastníctvo môže ísť napríklad v prípade, ak manželia majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Smrťou poručiteľa zaniká jeho bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto je potrebné vykonať vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že majetok sa najprv rozdelí medzi pozostalého manžela a zvyšný majetok, ktorý sa bude dediť. Nepostupuje sa teda tak, že by celý majetok, ktorý mali manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, po smrti jedného z nich automaticky pripadol druhému.
V tomto smere je potrebné povedať, že pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporadúvať aj dlhy, nie len aktíva, pričom pri tomto vysporiadaní (nie pri dedení) sa pozostalý manžel nemôže dlhov len tak „zbaviť“. Taktiež neplatí limitácia ohľadne zodpovednosti. Pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manžel nie je zodpovedný len do výšky nadobudnutého majetku z vysporiadania, ako je to pri dedičstve, ale je zodpovedný za dlhy, ktoré mu z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov pripadnú, v plnej výške.
Ostáva ním len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala v podstate do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva. Časť majetku, ktorá po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva (nie je nedotknuteľná s ohľadom na dlhy z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva). Z tohto dôvodu veritelia, ktorí sa domáhajú zaplatenia svojej pohľadávky s ohľadom na prebehnuté dedičské konanie, nemôžu od pozostalého manžela žiadať splnenie dlhu z majetku, ktorý nadobudol z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. majetok otázku nástupníctva by mali majitelia firiem začať riešiť čím skôr. ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. včasné plánovanie je kľúčové, pretože príprava nástupcu trvá roky.
Zdroj: Trend.sk
Autor: Štěpán Štarha, Peter Scherhaufer – Trend (rozhovor)
Previesť rodinnú firmu na potomkov je nedostačujúce, najprv ju treba upratať a nastaviť pravidlá nakladania s majetkom.
Hladké nástupníctvo v rámci rodinných firiem komplikuje množstvo vecí, a to jednak na strane zákona, ako aj v rámci samotnej štruktúry a fungovania rodinných firiem či osobností jednotlivých jej členov. TREND spolu s partnerom a spoločníkom advokátskej kancelárie Havel & Partners a associate partnerom rodinnej kancelárie One Family Office Štěpánom Štarhom spísal päť najčastejších chýb pri plánovaní – či skôr neplánovaní – nástupníctva.
Mnoho zakladateľov rodinných firiem sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho na vedľajšej koľaji. Dôsledky môžu byť pre rodinnú firmu fatálne. „S odovzdaním rodinnej firmy potomkom až po smrti otca zakladateľa sa väčšinou viaže nepripravenosť potomkov úspešne rozvíjať biznis,“ hovorí Š. Štarha. Niekedy sa okrem toho stáva, že potomkovia už sú súčasťou exekutívy firmy, prípadne minoritnými vlastníkmi, pričom zakladateľ si ponecháva rozhodujúci podiel. Ani to však nie je dostačujúce, aj takéto základné nastavenie ešte predstavuje zásadné riziko, pokiaľ nie sú dostatočne nastavené pravidlá v rámci rodiny. Otázku nástupníctva by preto mali majitelia firiem začať riešiť čím skôr. Ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. „Včasné plánovanie je kľúčové, lebo príprava nástupcu na prevzatie firmy trvá roky. Okrem toho je to aj otázkou zodpovednosti voči zamestnancom a ich rodinám.“
Absentujúca alebo nedostatočná komunikácia znamená, že zakladatelia nezdieľajú svoje podnikateľské plány a víziu so svojimi nástupcami. Medzi generáciami často chýba diskusia, ako by malo usporiadanie firmy vyzerať. Niekedy diskusia prebehne, ale zamrzne na tom, že každá generácia má na vec iný pohľad. Bez dostatočnej komunikácie rodine niekedy chýba vízia a odôvodnenie, prečo robia to, čo robia. „Okrem toho tu existuje informačná asymetria, keď najmä vo väčších rodinných firmách potomkovia nemajú takú hĺbku pohľadu a širšie informácie o procesoch v rámci firmy ako zakladatelia,“ konštatuje partner advokátskej kancelárie Havel & Partners. Alebo niekedy, keď staršia generácia niečo povie, mladšia generácia to pochopí úplne inak. Navyše sa často sa staršia generácia rozhoduje podľa zvyku a nemení zaužívané postupy.
Problémy s nástupníctvom vie prehĺbiť aj nevhodná štruktúra rodinnej firmy a držby rodinného majetku. „Zakladateľ často vlastní všetok majetok ako fyzická osoba, čo sťažuje jeho štruktúrované odovzdanie,“ hovorí Š. Štarha. Ako fyzická osoba sa vystavuje väčšiemu rozsahu ručenia za riziká podnikania a navyše môžu mať komplikácie, ak sa rozhodne firmu predať. Vlastníctvo obchodných podielov cez fyzickú osobu býva väčšinou menej daňovo efektívne než vlastníctvo cez právnickú osobu, rodinný holding, keď pri splnení zákonných podmienok môže byť príjem z prípadného predaja oslobodený od dane z príjmu. Preto je lepšie firmu vlastniť cez právnickú osobu, ideálne holding. Ďalším problémom je, že sa nevhodne mieša súkromný majetok s podnikateľským. „Je dôležité oddeliť nepodnikateľské aktíva od samotnej firmy a vytvoriť diferencované mechanizmy na správu jednotlivých častí majetku.“
Ak dôjde len k odovzdaniu z otca zakladateľa na jeho deti, tak nejde o skutočne koncepčnú stratégiu transferu rodinnej firmy naprieč generáciami, hovorí expert, podľa ktorého tak dochádza len k posunutiu problému na deti. Pri správe a rozvoji majetku totiž treba počítať napríklad aj s tým, že nie všetky deti sa budú chcieť v rovnakej miere zapojiť do rodinnej firmy, ak vôbec. Riešením je vytvorenie vhodnej právnej štruktúry rodinného majetku. Pri väčších spoločnostiach je kľúčové vytvoriť štruktúry s medzinárodným presahom, napríklad holding a nadačný fond. Tieto rodiny spravidla potrebujú vyžadujú omnoho dôkladnejšiu prípravu procesu nástupníctva.
Len preto, že niečo pochádza zo Západu, neznamená to, že je to vhodné pre slovenské rodinné firmy. „Zložité zahraničné štruktúry správy majetku často nemusia riešiť problémy, pre ktoré boli vytvorené, a navyše ich vytvorenie, správa a údržba je rádovo niekoľkonásobne drahšia než správa obdobnej štruktúry v blízkom Česku či na Slovensku,“ prezrádza Š. Štarha. Česko zaviedlo pred viac ako dekádou zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov vrátane tých slovenských. Ide najmä o flexibilnejšie dedičské a rodinné právo a obľúbené nadačné a zverenecké fondy. Tieto nástroje ponúkajú možnosť dlhodobej ochrany a správy rodinného majetku. Preto slovenskí podnikatelia často sústreďujú svoju pozornosť práve na české nástroje.
| Štěpán Štarha |
| Je partnerom a spoločníkom advokátskej kancelárie Havel & Partners, v ktorej pracuje od roku 2009, a associate partnerom rodinnej kancelárie One Family Office. Aktívny je na Slovensku aj v Česku. Okrem Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne vyštudoval aj jej ekonomicko-správnu fakultu. Zahraničné know-how získal na John Marshall Law School v USA. |
Zdroj: Index SME
Autor: Štěpán Štarha (rozhovor)
Slovensko neopúšťajú len študenti, v ostatnom období čoraz častejšie odchádzajú bohatí Slováci, ktorí tu vybudovali svoj biznis. Berú so sebou rodiny, predávajú tunajšie nehnuteľností. Najčastejšie smerujú do Česka.
Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha hovorí, že za uplynulých päť rokov riešili takmer dvesto prípadov, kedy sa o sťahovanie do zahraničia zaujímali bohatí jednotlivci a dokonca celé rodiny: „Hľadajú bezpečné prostredie pre život a podnikanie.“ Podľa neho ide o silný trend: „Buď odchádzajú do zahraničia, alebo aspoň diverzifikujú svoje podnikateľské aktivity do zahraničia.“ Pod diverzifikáciou myslí otváranie pobočiek slovenských firiem v zahraničí, sťahovanie centrál mimo Slovenska alebo realizáciu nových investícií za hranicami na úkor Slovenska.
V ostatných dvoch rokoch odišiel zo Slovenska šéf developerskej skupiny HB Reavis Ivan Chrenko či spolumajiteľ Esetu Miroslav Trnka. „V predvečer volieb ma Robert Fico dal do súvisu s nejakým korupčným konaním. To je vec, ktorá vo mne niečo zlomila, a povedal som si, že už nie je dobré, aby som v tomto štáte ostal,“ zdôvodňoval Trnka svoje rozhodnutie v roku 2023. Dôvody odchodov sú individuálne. Najčastejšie ide o politickú a spoločenskú situáciu na Slovensku alebo fakt, že hraničíme s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte. Byť aspoň jednou nohou v zahraničí je únikový plán B, ak by sa na Slovensku niečo zvrtlo.
V Česku podniká približne 25-tisíc podnikateľov so slovenským občianstvom. Štatistiky českého ministerstva priemyslu a obchodu poukazujú, že v roku 2020 ich bolo o päťtisíc menej. Za ostatných desať rokov sa počet slovenských podnikateľov v Česku zvýšil o viac ako dve tretiny.
Možností, ako odísť zo Slovenska, je viac, každý prípad môže byť špecifický. V prvom prípade sa pozrieme na podnikateľa, ktorý vybudoval na Slovensku svoj biznis v 90. rokoch a blíži sa do dôchodkového veku. „Je dnes bežné, že takýto podnikateľ už má svoje deti v zahraničí, preto uvažuje, že sa za nimi presťahuje,“ vysvetľuje Štarha.
„Na rozdiel od Slovenska má Česko legislatívne uchopený inštitút nadačných fondov, čo využívajú bonitní Slováci.”
Podnikateľ chce pohodlný život pri mori alebo pri deťoch, ale na prvé miesto kladie právnu ochranu svojho majetku. „Ak podnikateľ nemá komu prenechať rodinnú firmu, chce primárne ochrániť rodinné prostriedky,“ upresňuje Štarha. Na Slovensku možnosť právnej ochrany rodinného majetku chýba. Slovenské právo nepozná pojmy ako súkromné nadačné a zverenecké fondy. Pokus o riešenie tohto problému prišiel v roku 2023, keď bol povereným ministrom spravodlivosti Viliam Karas za vlády Eduarda Hegera. Vtedy sa hovorilo o možnosti zriadiť súkromné nadácie. Mali umožniť spravovať rodinný majetok a odovzdávať ich deťom. Návrh zákona neprešiel parlamentom.
Na rozdiel od Slovenska má Česko inštitút nadačných fondov legislatívne uchopený, čo využívajú bonitní Slováci. Tým dochádza k odlevu slovenského kapitálu za hranice. Do nadačného fondu je možné vložiť peniaze, podiel v spoločnosti, nehnuteľnosti, ale aj šperky či obrazy. Pravidlá nadačného fondu sú definované v štatúte, ktorý umožňuje, aby z majetku dostávali potomkovia napríklad pravidelnú rentu. Po dosiahnutí istého veku dostanú stanovenú finančnú čiastku alebo podiel v rodinnej firme. „Nadačný fond chráni primárne rodinný majetok, aby sa potomkovia už v mladom veku nedostali k obrovským peniazom, ktoré môžu prehajdákať,“ zdôrazňuje Štarha.
Ochrana majetku nie je jediný dôvod, pre ktorý podnikatelia opúšťajú Slovensko. Niektorí z nich sa presúvajú celú firmu kompletne, ďalší svoje podnikanie rozširujú o nové krajiny, aby neboli koncentrovaní len na Slovensku. A to aj z daňového hľadiska. Takým príkladom je košický e-shop s fitness doplnkami ›› GymBeam, za ktorým stojí Dalibor Cicman. V podcaste Milana Dubeca povedal, že čím sú dane na Slovensku vyššie, tým menší zmysel dáva vykonávať podnikateľské operácie u nás.
GeamBeam pôsobí na šestnástich zahraničných trhoch a nové investície umiestňuje na nich. Jedným z dôvodov je transakčná daň. GymBeam má logistické centrum na Slovensku a ďalšie buduje v Taliansku pri Miláne. „Transakčná daň vytvára motiváciu, aby sme viac tovaru expedovali z talianskeho logistického centra, aby sme ju nemuseli platiť,“ tvrdí Cicman. Hovorí, že čím budú vyššie dane pre firmy, tým menej bude GymBeam slovenskou firmou a aktivity bude stále viac presúvať za hranice a platiť tak v konečnom dôsledku menej daní na Slovensku.
Ak sa podnikateľ rozhodne na Slovensko zanevrieť, má tri základné možnosti, ako presunúť slovenskú firmu napríklad do Česka. Od marca minulého roka platí zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý umožnil takzvanú cezhraničnú zmenu právnej formy. „Týmto postupom sa slovenská eseročka premiestni svoje registrované sídlo do Česka a ďalej podniká ako česká eseročka,“ vysvetľuje partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev.
Do tejto kategórie spadá aj situácia, keď spoločnosť nielenže mení sídlo z jedného členského štátu do druhého, ale môže zmeniť aj právnu formu v novej krajine, napríklad z eseročky na akciovú spoločnosť a naopak. Drahšou alternatívou je premena slovenskej eseročky na európsku spoločnosť (SE) a presun sídla do Česka.
Druhou možnosťou je cezhraničná fúzia. „To znamená, že slovenská s. r. o. sa môže zlúčiť s novozaloženou českou s. r. o. Obe majú rovnakého spoločníka,“ hovorí Leontiev. V tomto prípade česká eseročka po fúzii preberá na seba majetok a záväzky, prejdú pod ňu aj zamestnanci. Do úvahy prichádza tiež takzvané odštiepenie (rozdelenie spoločnosti), keď sa napríklad oddelenie predaja a marketingu produktov v slovenskej firme presunie na českú novozaloženú eseročku. Pod slovenskou firmou potom ostane už len prevádzka výrobného závodu.
Treťou možnosťou je likvidácia slovenskej firmy a založenie českej eseročky. Pôvodná firma ukončí svoju činnosť a podnikanie zmluvne prevedie na českú spoločnosť. Najčastejšie sa to robí tak, že majiteľ začne budovať paralelne spoločnosť v Česku a slovenskú eseročku začne biznisovo utlmovať. To znamená, že zákazky berie na českú eseročku a slovenská prestáva vykazovať aktivity. Po čase sa pošle do likvidácie. „Všetky tieto možnosti majú výhody a nevýhody a je potrebné počítať s nákladmi na celý proces a dane,“ upozorňuje Leontiev.
Nedá sa zovšeobecňovať, ako by mal podnikateľ postupovať. Pri každej firme je to individuálne. Zoberme si modelový príklad firmy, ktorá má na Slovensku výrobný závod. Jej majiteľ potrebuje v prvom rade zistiť, či je možné výrobu reálne presťahovať do Česka, aby mu sťahovanie výrazne nepredražilo.
Dbať je potrebné najmä na „exit tax“, teda daň z odchodu. Týka sa firiem s hmotným majetkom, ako sú autá, stroje, budovy či pozemky, a rátať treba aj s nehmotným majetkom, čo sú licencie, ochranné známky či softvér. „V široko zadefinovaných prípadoch presunu majetku, sídla, miesta vedenia či podnikateľskej činnosti do zahraničia je potrebné zdaniť reálnu hodnotu presunutého majetku. Teda nie zisk, ale presúvaný majetok. A to rovno sadzbou 21 percent,“ upozorňuje daňový poradca Peter Furmaník z blogu Ludskourecou.sk. Okrem sadzby a hrozby vysokej dane ide o veľmi zložitý a komplexný výpočet, na ktorý sa odporúča zdatný daňový expert. Pozitívom je, že samotnú daň z odchodu môže firma zaplatiť na splátky počas piatich rokov po odchode.
Ak daňová analýza potvrdí, že exit tax by bola veľmi vysoká, bude podľa advokáta Andreja Leontieva zrejme najvýhodnejšia cezhraničná zmena právnej formy na českú eseročku. Následne sa zriadi organizačná zložka na Slovensku, ktorá bude slovenský závod prevádzkovať. Pri cezhraničnej zmene právnej formy sa musí vypracovať projekt zmeny právnej formy, ktorý schváli valné zhromaždenie slovenskej firmy. Následne sa zmena právnej formy zapíše do českého obchodného registra a paralelne sa slovenská firma vymaže zo slovenského obchodného registra. Majetok, dlhy, zmluvy a zamestnanci prechádzajú automaticky do českej firmy. Okrem toho bude potrebné vybaviť množstvo byrokracie, ktorá súvisí so získaním alebo prevedením povolení na podnikanie.
Podnikateľ, ktorý má firmu napríklad v IT sektore, má slovenských klientov alebo prevádzkuje e-shop, môže siahnuť po „neformálnom“ presune podnikania. To znamená, že si založí eseročku v Česku, čo nie je komplikované. Jeho klienti si potom budú objednávať služby cez novú českú firmu. Podnikateľ však bude musieť vyriešiť, akým spôsobom tieto služby pre klienta na Slovensku dodá.
Česká eseročka si bude musieť zriadiť organizačnú zložku na Slovensku a získať živnostenské oprávnenia, aby mohli naďalej jeho zamestnanci, už formálne pracujúci pre českú firmu, dodávať služby slovenským zákazníkom. „V jednoduchšom prípade, ak má firma jedného spoločníka (bez zamestnancov) a programuje v IT napríklad zákazku pre slovenského zákazníka, je to vo väčšine prípadov možné aj bez organizačnej zložky,“ tvrdí Leontiev.
Podstatné je, či sa sťahovanie do iného štátu oplatí z daňového hľadiska. Predstavme si podnikateľa, ktorý presťahuje eseročku do Prahy a teší sa, že ušetrí na daniach. Naďalej však žije vo svojej nehnuteľnosti v Banskej Bystrici. „Keďže v podstate na Slovensku takmer celoročne pôsobí, jeho firma patrí naďalej daňovo Slovensku,“ upozorňuje daňový poradca Peter Furmaník. Z daňového hľadiska je centrum jeho ekonomických záujmov na Slovensku, preto jeho firma bude mať stále daňový domicil na Slovensku.
To znamená, že musí robiť účtovníctvo, účtovnú závierku, daňové priznanie vrátane platby dane z príjmov (plus iné povinnosti) najprv pre zahraničnú eseročku v Česku podľa českých daňových zákonov. „A potom to všetko v podstate ešte raz za spoločnosť aj na Slovensku,“ upozorňuje daňový expert. Na dani neušetrí, pretože musí vždy doplatiť daň z príjmov právnických osôb na slovenskú úroveň. Týmto presunom si skôr skomplikoval život väčšou byrokraciou.
Druhým problémom je, ako sa slovenský podnikateľ dostane k peniazom z vlastného biznisu, teda z českej eseročky. V našom prípade je to spoločník, teda bude si chcieť vyplatiť časť zisku z firmy. Tieto peniaze podliehajú zrážkovej dani, v prípade českej eseročky je sadzba na úrovni pätnásť percent.
Spoločník z Banskej Bystrice (daňový rezident Slovenska) dostane teda 85 percent z danej sumy, pritom na Slovensku by zaplatil zrážkovú daň na úrovni desať percent. Ak by išlo o výplatu od spoločnosti z daňovo nespolupracujúceho štátu typu Belize, vyplatený podiel na zisku sa síce v sídle firmy nezdaní, ale daňový rezident musí cez daňové priznanie počítať s daňou 35 percent.
Ak chce podnikateľ ušetriť, nestačí len presunúť firmu do zahraničia a pretrhnúť vzťahy na Slovensku. „Aby nápad presťahovať firmu do zahraničia mal zmysel, je potrebné, aby majiteľ reálne žil v zahraničí. Mal by tam mať nehnuteľnosť a rodinu, alebo si môže zaplatiť konateľa či iného riadiaceho pracovníka,“ uzatvára Furmaník.
Autor: Miriama Podskubová
Finančné inštitúcie čelia bezprecedentnej vlne kybernetických útokov a to od ransomvérových vydieračov až po hacktivistov s politickou agendou – digitálny svet sa mení na bojisko, kde ide o miliardy EUR. Najnovšia správa ENISA (Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť) odhaľuje alarmujúce fakty: takmer 500 veľkých incidentov v priebehu roka a pol. Kto stojí za týmito útokmi? Ako fungujú? A čo môže finančný sektor urobiť, aby sa ubránil?
Správa ENISA podrobne mapuje hlavné typy kybernetických útokov, ktoré zasiahli finančný sektor medzi januárom 2023 a júnom 2024. Medzi najväčšie hrozby patrili:
Medzi najnebezpečnejšie patria štátom podporované skupiny, ako napríklad APT (Advanced Persistent Threats), ktoré sa zameriavajú na špecifické ciele v rámci dlhodobých a sofistikovaných operácií. Príkladom takýchto skupín je Lazarus Group, ktorá je spojená s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou a špecializuje sa na krádeže kryptomien a citlivých finančných dát. Ako taká je zároveň podporovaná politickým režimom.
Obdobne je tomu aj v prípade ďalších APT skupín, ktoré sa zameriavajú na priemyselnú špionáž, s cieľom získať cenné obchodné informácie.
Okrem štátom podporovaných skupín tu však existujú aj organizované kyberzločinecké gangy, ako sú Cl0p a TA505. Tieto skupiny využívajú ransomvér na vydieranie inštitúcii, pričom ich cieľom je získať miliónové výkupné alebo predať ukradnuté dáta na čiernom trhu.
Medzi ďalšie nebezpečné skupiny patria hacktivisti s politickou agendou, ktorí sa snažia dosiahnuť konkrétne politické ciele prostredníctvom kybernetických útokov. Ruské pro-kremeľské skupiny, napríklad, útočia na západné finančné inštitúcie, aby destabilizovali ekonomiku. Cieľom DDoS útokov, ktoré vykonávajú, je ochromiť bankové služby a vyvolať paniku. Tieto útoky sú len malým zlomkom komplexného a čoraz sofistikovanejšieho sveta kybernetických hrozieb.
Aby sa inštitúcie efektívne bránili, musia prijať niekoľko kľúčových opatrení, ktoré odporúča ENISA.
Prvým krokom je investícia do komplexných opatrení na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti. Banky musia posilniť monitoring nie len kybernetických hrozieb ale rovnako tak zaviesť silnejšie obranné mechanizmy. To znamená nielen implementáciu nových technológií na detekciu incidentov, ale aj pravidelnú aktualizáciu ochranných systémov, aby sa predišlo zneužitiu zraniteľností.
Ďalším kľúčovým opatrením je ochrana a zabezpečenie dodávateľského reťazca. Mnoho kybernetických útokov začína cez zraniteľnosti u tretích strán, ako sú napríklad cloudové služby alebo iní externí poskytovatelia. Preto je nevyhnutné zabezpečenie smerovať nielen na interné systémy, ale aj systémy dodávateľov a partnerov, ktorí môžu byť cieľom útokov.
Posilnenie školení a bezpečnostného povedomia zamestnancov je ďalším dôležitým krokom. Až 80 % úspešných kybernetických útokov využíva ľudskú chybu, ako je nepozornosť, slabé heslá alebo klikanie na phishingové odkazy. Školenia a osvetové kampane, ktoré zvyšujú povedomie o týchto hrozbách, sú kľúčové pre minimalizovanie rizika.
V neposlednom rade je nevyhnutné dodržiavať prísnejšie štandardy odporúčané aj prostredníctvom záväznej právnej úpravy, ako sú NIS 2 a jej národné transpozície, či DORA, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá EÚ týkajúce sa bezpečnosti IT systémov vo finančnom sektore. Tieto regulácie posilňujú požiadavky na ochranu údajov a zabezpečenie technologických infraštruktúr aj vo vzťahu k dodávateľskému reťazcu, čím prispievajú k zvýšenej odolnosti finančných inštitúcií voči kybernetickým hrozbám.
Implementovaním týchto opatrení ako aj ďalších ISO štandardov môžu finančné subjekty znížiť riziko kybernetických útokov, byť pripravení na ich výskyt schopní reagovať a vo výsledku tak zabezpečiť nielen ochranu svojich systémov, záruku kontinuity poskytovanej služby, ale tiež dôveru svojich klientov v nimi proklamovanú kvalitu služieb.
Správa ENISA poukázala na to, že kybernetická vojna/hrozba hrá aj naďalej významnú úlohu v rámci finančného sektora. Útočníci využívajú sofistikované techniky na ochromenie inštitúcií, krádeže dát a vydieranie. Moderné kybernetické hrozby už nie sú len o kradnutí hesiel či jednoduchých podvodoch. Práve preto je na mieste otázka či bude finančný sektor ako celok, prípadne významní jednotlivci schopní zastaviť túto bezpečnostnú lavínu, ktorá sa na nich valí skôr ako bude neskoro.
Ak aj vy potrebujete poradiť ohľadom regulácie, či správneho zavedenia bezpečnostných opatrení na úseku kyberbezpečnosti finančného sektora, v HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária Vám s tým radi pomôžeme.
| S čím Vám vieme pomôcť? |
| – monitoring súvisiacich legislatívnych zmien a komplexné právne poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti aby ste boli pripravení na kľúčové požiadavky právnej úpravy a predchádzali možným sankciám; – správne definovať, nastaviť a dodržiavať zákonom stanovené povinnosti; – audit a revízia zmluvnej dokumentácie s dodávateľmi / návrh vhodných opatrení na zaistenie bezpečnosti poskytovaných služieb a kontroly dodávateľských reťazcov; – kontrola bezpečnostnej dokumentácie a/alebo interných predpisov; – školenia a ďalšie vzdelávanie pre členov riadiaceho orgánu alebo určených zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať kybernetickou bezpečnosťou, aby získali potrebný právny kontext meniacej sa oblasti. Náš tím odborníkov je pripravený zodpovedať akékoľvek doplňujúce otázky. Tešíme sa na stretnutie. |
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS získala v roku 2025 v rámci 13. ročníka súťaže Právnická firma roka na Slovensku štvrtýkrát po sebe hlavnú cenu v kategórii Medzinárodná advokátska kancelária, štvrtýkrát si odniesla prvenstvo aj v kategórii Hospodárska súťaž a zvíťazila i v oblasti Fúzie a akvizície. V ďalších 14 kategóriách bola ďalej kancelária zaradená medzi veľmi odporúčané a odporúčané kancelárie. Výsledky tak potvrdzujú vysokú úroveň a výnimočnú komplexnosť služieb, ktoré podčiarkuje aj víťazstvo v českej súťaži Právnická firma roku, kde sa kancelária v roku 2024 stala piatykrát v rade najlepšou domácou a klientsky najobľúbenejšou advokátskou kanceláriou v Česku. Celkovo s počtom viac ako piatich desiatok titulov v českej i slovenskej súťaži z minulých rokov je tak HAVEL & PARTNERS najúspešnejšou a najkomplexnejšou advokátskou kanceláriou v Českej republike a na Slovensku.
„Získanie hlavnej ceny v kategórii Medzinárodná advokátska kancelária štyri roky po sebe preto potvrdzuje, že poskytujeme komplexnú medzinárodnú podporu pre české a slovenské advokátske kancelárie, pričom vďaka jedinečnej znalosti právneho a daňového prostredia i medzinárodnému dosahu je naša kancelária spoľahlivým partnerom kdekoľvek na svete. Naša kancelária ako prvá kancelária zo CEE regiónu otvorila minulý rok priame zastúpenie v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Naviac, ONE FAMILY OFFICE, nový multi family office, ktorý vznikol v spolupráci s HAVEL & PARTNERS, dáva našej medzinárodnej podpore nový a ešte globálnejší rozmer,“ komentuje víťazstvo Jaroslav Havel, riadiaci partner HAVEL & PARTNERS.
Súťažný tím HAVEL & PARTNERS s takmer tromi desiatkami špičkových právnikov a ekonómov je jednou z najskúsenejších, najväčších a najdynamickejšie rastúcich praxí nielen na Slovensku a v Česku, ale aj v celom regióne CEE. Tento rok si odnáša štvrtýkrát po sebe víťazstvo v rámci prestížnej súťaže Právnická firma roka v kategórii Hospodárska súťaž.
„Za posledné tri roky sme významne posilnili našu lokálnu prítomnosť na Slovensku a s tímom piatich skúsených kolegov, tak dokážeme obslúžiť aj tie najväčšie projekty a najnáročnejších klientov. Víťazstvo je však zásluhou všetkých kolegov našej kancelárie, ktorí sa podieľali na poskytovaní poradenstva v oblasti hospodárskej súťaže na Slovensku, a klientov, ktorí nám v minulom roku dôverovali,“ hovorí partnerka Lenka Štiková Gachová.
Partner Robert Neruda dodáva: „Ako jediná advokátska kancelária v ČR a SR ponúkame klientom kombináciu právneho a ekonomického poradenstva v súťažných záležitostiach, a disponujeme tak jedinečným know-how, ktoré využíva viac ako 190 lokálnych i medzinárodných klientov, ktorým patrí vďaka za dôveru, ktorú si veľmi vážime.“
Okrem hlavnej ceny pre Medzinárodnú kanceláriu a víťazstva v kategórii Hospodárska súťaž získala HAVEL & PARTNERS v tohtoročnom ročníku súťaže Právnická firma roka aj v kategórii Fúzie a akvizície. „Ďakujeme klientom za ich dôveru, s ktorou s nami riešia strategické otázky v oblasti fúzií, akvizícií, predajov a reorganizácií spoločností, ktoré majú významný vplyv na ich ďalšie podnikanie a expanziu do zahraničia, “ uvádza Ondřej Majer, partner kancelárie zodpovedný za oblasť M&A na Slovensku. „Vďaka jedinečnej medzinárodnej sieti kontaktov a najnovšie aj priamemu zastúpeniu vo Frankfurte vieme v súčasnosti zrealizovať a odriadiť cezhraničné transakcie prakticky po celom svete,“ dodáva Ondřej Majer. Transakčný tím zložený zameraný na komplexné poradenstvo v oblasti fúzií a akvizícií zložený celkom z viac ako 80 právnikov je najväčší a najskúsenejší v strednej Európe a dlhodobo obsadzuje popredné priečky v počte realizovaných transakcií v Česku, na Slovensku aj v strednej Európe.
Právnická firma roka je prestížna odborová súťaž hodnotiaca právny servis firiem pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky, ktorú organizuje vydavateľstvo EPRAVO Group, s.r.o. Prvýkrát bola vyhlásená v Českej republike v roku 2008, od roku 2013 prebieha aj na Slovensku v spolupráci s týždenníkom TREND. Viac informácií o súťaži sa dozviete tu.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov prebehlo 9. apríla na slávnostnom galavečere organizovanom vydavateľstvom EPRAVO Group, s.r.o. v spolupráci s týždenníkom TREND v bratislavskom hoteli Radisson Blu Carlton Hotel.
Zdroj: Trend
Autor: David Neveselý (rozhovor)
Rodinné firmy na Slovensku sa čoraz viac otvárajú manažérom z externého prostredia.
V rodinných firmách sa stáva, že potomkovia nechcú prevziať ich riadenie. Vtedy môže zasiahnuť externý profesionál. Ide o fiduciárne služby, ktoré pre rodinnú firmu dokáže zaistiť korporátny poskytovateľ. Viac prezrádza partner advokátskej kancelárie Havel & Partners a partner One Family Office David Neveselý, ktorý hovorí, že až v pätine rodinných firiem na Slovensku sa deti do jej života nezapoja.
Tieto služby zahŕňajú podporu pri správe rodinného majetku či komplexnú správu majetku v situáciách, keď deti nemajú záujem alebo schopnosti riadiť firmu alebo spravovať majetok. Ide o vytvorenie vhodných majetkových štruktúr, vyhľadanie profesionálnych správcov a manažérov, nastavenie kontroly a reportingu, ako aj zabezpečenie pravidelnej komunikácie s rodinou.
V prvom stupni ide o neformálne poradenstvo, napríklad externí poradcovia v investičnej rade či v inom orgáne rodinnej štruktúry. Druhým stupňom je externý odborník vo formálnych kontrolných orgánoch. Najvyšším stupňom sú výkonné orgány na úrovni holdingu alebo nadačného fondu. Odlišnou témou sú výkonné funkcie v rámci konkrétnych firiem, teda konateľ, CEO alebo CFO či iné. Tu už nejde o fiduciárne služby, ale o HR.
Prvé dve, teda poradný hlas v neformálnych poradných orgánoch alebo externého poradcu v pozícii formálneho kontrolného orgánu, napríklad revízora v nadačnom fonde. Súvisí to s tým, že rodinné firmy nie sú často zvyknuté pustiť do výkonných funkcií ľudí mimo firmy. Hoci aj to sa mení. Čoraz viac rodín má skúsenosť s interim manažérmi alebo s profesionálnymi manažérmi, ktorých si v rámci rodinnej firmy vychovali.
Výber a preverovanie osôb, ktoré sa majú zapojiť do správy rodinného majetku, musí stáť na dlhoročných skúsenostiach a profesionálnej sieti kontaktov. Súčasťou procesu by mala byť aj dôkladná analýza profesionálnych skúseností, referencií a hodnotového nastavenia a ich zhoda s hodnotovým rámcom rodiny.
Obavy súvisia so stratou kontroly, s nedostatkom lojality a možným odchýlením od vízie a hodnôt. Ďalšou obavou je riziko zneužitia informácií, úniku know-how či poškodenia firmy. Predísť sa tomu dá nastavením transparentných procesov, pravidiel a kompetencií aj robustným kontrolným mechanizmom. Dôležité je pravidelné vyhodnocovanie výkonu podľa vopred stanovených kritérií a vhodne nastavený motivačný systém odmeňovania. Kľúčové je však budovanie dôvery.
Najmä v rodinách, ktoré chcú zaistiť dlhodobú profesionálnu podporu v otázkach správy majetku. A takisto tam, kde rodina vníma, že bude potrebovať podporu pri riadení celej štruktúry, aby ju udržala v nastavených rámcoch. Pokiaľ ide o zapojenie profesionálnych manažérov, je to najmä v odvetviach, ktoré vyžadujú špecifické technické alebo odborné znalosti. Tu môže byť pre rodinných príslušníkov bez daného vzdelania a skúseností náročné riadiť firmu.
Systém kontroly a reportingu závisí od potrieb rodiny. Základným princípom je transparentnosť a pravidelnosť, ako aj nastavenie eskalačných mechanizmov a pravidelné stretnutia s členmi rodiny.
Náklady zahŕňajú odmeny pre poradcov, na implementáciu kontroly a reportingu. Závisí to od veľkosti firmy či holdingu. Nižšie sumy sa pohybujú od desaťtisícov eur ročne. Je potrebné tieto náklady vnímať ako investíciu do dlhodobej stability a prosperity firmy.
| David Neveselý |
| Je partnerom a spoločníkom Havel & Partners a partnerom One Family Office. Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Je expertom na oblasť medzigeneračného transferu kapitálu, nastavuje daňovo efektívne pravidlá v koncernoch aj rodinných holdingoch. |
