Zdroj: TREND.sk (2. 12. 2020)
Rezort spravodlivosti chystá úpravu v oblasti zvereneckých fondov. O správe a ochrane rodinného majetku sa TREND rozprával s partnermi advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Davidom Neveselým a Štěpánom Štarhom.
Š. Š.: Naša ekonomika je príliš mladá na to, aby sa dali robiť v tejto veci korektné závery. Svetový trend je však taký, že odovzdanie druhej generácii sa podarí asi tridsiatim percentám rodín, pri tretej generácii je to niekde okolo desiatich percent.
D. N.: Predpokladám, že v česko-slovenskom priestore to môže byť v úvodnej fáze ešte menej, pretože tradícia odovzdania rodinného podnikania sa ešte len buduje. Na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a veľa detí nebolo vychovávaných s vedomím dlhodobosti a preberania firmy. Podnikatelia často nemali čas vychovať si potenciálnych nástupcov. Je preto logické, že často využívanou formou odovzdania je aj predaj spoločnosti.
D. N.: Treba povedať, že v poňatí našej kancelárie zverenecký fond primárne nie je miesto, kde sa kumuluje majetok. Podobne je to aj pri významných rodinách na Západe. Zverenecký fond používame ako formu ochrany súkromného vlastníctva a redistribučné miesto pre rodinu a ďalších beneficientov, miesto, kde sa rozhoduje o podpore rodičov, detí a ich vzdelaní, zdraví, projektoch. Podstatná časť správy sa formálne vykonáva pre klientov na oveľa familiárnejšej platforme, ktorá má charakter rodinného holdingu. Ten v kombinácii so zvereneckým fondom umožňuje veľmi efektívnu ochranu aj dlhodobú správu majetku.
Š. Š.: Veľkým limitom zvereneckých fondov je nezávislosť riadenia od beneficientov, čo niekedy klientom nevyhovuje, a preto pristupujeme k riešeniu využívajúcemu rodinné fondy v podobe nadačných fondov s oveľa flexibilnejšou úpravou alebo profesionálnych správcov. V úprave tejto činnosti vidíme veľkú tému, pretože správcom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ale nie právnická osoba, čo limituje možnosti profesionalizácie odboru. Popularitu u slovenských klientov získava aj rodinná nadácia.
Š. Š.: Veľmi by som sa prihováral za to, aby bol na Slovensku umožnený výkon správy aj právnickým osobám a aby podliehal rozumnej regulácii či mal povinnú vyššiu úroveň poistenia. V tradičných trastových krajinách vykonávajú tento servis špecializované poradenské zoskupenia či advokátske kancelárie.
D. N.: Život prináša veľa zmien a nečakaných situácií, štatút rodinného fondu preto treba napísať dostatočne flexibilne a rozumne, aby majetok mohol byť inteligentne spravovaný, ochránený a mohol efektívne poskytovať dlhodobú podporu rodine. Budúci správca nemusí rozumieť do detailu biznisu zakladateľov firmy. Má mať preto schopnosť nájsť niekoho, kto riadenie firmy prevezme. V neposlednom rade treba rodinu o celom projekte fondu informovať. Len ak sa rodina so zámerom stotožní a bude mu rozumieť, môže rodinný fond dlhodobo fungovať.
D. N.: Popri zvereneckom fonde je to rodinný fond v podobe nadačného fondu. Ak ani tento inštitút nie je to, čo klient hľadá, nezostáva nič iné len tradičná, no pomerne zastaraná úprava dedičského práva, ktorej základ bol položený v hlbokom socializme, keď sa o rodinných firmách ani nesnívalo a jediným distribuovateľným majetkom bol podiel v bytovom družstve.
Š. Š.: Ani preto súčasná úprava závetu na Slovensku nereaguje na logické požiadavky klientov, ako je napríklad šľachtický štandard, teda nerozdrobiteľnosť rodinného majetku, postupná distribúcia majetku – eliminácia majetkového nárazu, teda prípady, keď mladý človek zdedí imanie, s ktorým môže zaobchádzať okamžite bez limitov, a ochrana pred prevodmi majetku mimo pokrvného príbuzenstva v dôsledku rodinných „búrok“ alebo tragických udalostí.
D. N.: Požiadavky klientov sú veľmi podobné – ochrana ako hlavný cieľ, inteligentná správa, celistvosť, daňová, právna a nákladová efektivita a bezpečnosť. Veľkou výzvou je zvyčajne zabezpečiť, aby rodina štruktúru prijala. Tu vystupujeme z roly právnikov a preberáme úlohu mediátorov a moderátorov. Takáto diskusia obohacuje nielen nás, ale aj klientov. Pomerne často nám do štruktúry navrhnutej oteckom zasahujú s veľmi výstižnými vstupmi nielen manželky, ale aj deti.
Š. Š.: V prípade nadnárodných spoločností treba dvojnásobne myslieť na ochranu majetku, nedeliteľnosť podielu, nástupníctvo a smerovanie. Napríklad rodina Porsche Piech vďaka efektívnej a progresívnej štruktúre držby aj s minoritným podielom prakticky riadi skupinu Volkswagen. A princíp riešenia, ktorý využíva, je natoľko jednoduchý, že ho možno ľahko implementovať aj lokálne.
D. N.: Veľké rodiny používajú rovnaké modely ochrany, ktoré vďaka inštitútu rodinných fondov môžu využívať aj naši klienti. Pripomínam, že jedným z ich cieľov je eliminácia dosahu pravidiel dedičského práva jasným nastavením vôle rodičov vo vzťahu k majetku, ktorý vybudovali.
D. N.: Nie je, naznačené témy sú univerzálne pre západný svet. Na Slovensku pozorujeme väčší trend v zapájaní detí do podnikania. Keď sa pozriete na významných slovenských podnikateľov mimo investičných skupín, drvivá väčšina má potomkov v orgánoch alebo inak zapojených do podnikania. V Česku nevnímame takú súdržnosť rodín ako na Slovensku. V Česku je oveľa častejšia filantropická aktivita rodinných štruktúr a nastavenie ich pomerne veľkorysých pravidiel.
Š. Š.: Výhodou rodinných firiem je ich flexibilita, menšia korporátnosť, a teda schopnosť prispôsobiť sa promptne situácii a ochrániť svoje aktíva. Všeobecne platí, že rodinné firmy sú väčšinou bližšie svojim pracovníkom a panujú v nich často užšie vzťahy medzi majiteľmi a zamestnancami. Často sme pri rodinných firmách pred krízou videli, s akou enormnou snahou sa snažia pomáhať dlhoročným zamestnancom v ťažkých životných chvíľach. Ťažko si predstaviť, že by bezmenná korporácia zachránila pracovné miesto a ponechala si vodiča, ktorý má dočasne zákaz šoférovať, alebo zamestnanca, ktorý si „požičal“ firemné vozidlo a pod vplyvom alkoholu ho zastavila polícia. Počas koronakrízy je však veľa rodinných firiem nútených prehodnotiť postoj aj v týchto otázkach. Majitelia na vlastnej koži cítia, že im „špliecha na členky“. Ukazuje sa, že aj oni sú v takejto situácii schopní rýchlo prijímať ťažké rozhodnutia. To platí najmä o rodinných firmách, v ktorých sa do vedenia zapojila už aj druhá generácia. Niektorí mi dokonca povedali, že v tejto situácii cítia väčšiu slobodu v rozhodovaní a prijímaní ťažkých rozhodnutí.
D. N.: Súčasne treba pripomenúť, že práve rodinné firmy sú typické tým, že myslia na zadné dvere, disponujú často väčšími rezervami a sú pripravené robiť viac ústupkov než pobočky zahraničných koncernov, pre ktoré lokálny trh nemusí byť kľúčový. To v kombinácii s lokálnou spolupatričnosťou a zodpovednosťou k ľuďom vedie v čase krízy k inšpiratívnym projektom, ktorých cieľom je zachrániť pracovné miesta či vstúpiť na dovtedy nedostupný trh.
D. N.: Platí, že záujem o väčšiu ochranu privátneho majetku rastie vždy, keď sa v spoločnosti či ekonomike niečo deje alebo keď podnikateľa či jeho blízke okolie zasiahne iná nepriazeň osudu, ako napríklad choroba člena rodiny. A tak je to aj teraz počas prebiehajúcej pandémie, pretože ani majetok nie je imúnny proti koronavírusu. Registrujeme nezvyčajne vysoký dopyt napríklad po reštrukturalizácii držby a správy vybraného privátneho majetku, zvyčajne nehnuteľností, vzhľadom na riziká, ktoré súčasnosť prináša, vrátane obáv z budúcnosti.
D. N.: Toto je téma na samostatný článok či seminár, ale primárne treba zvážiť naturel, záujmy, prístup a prínos investora. Veľmi dobre nastaviť pravidlá vzájomnej koexistencie aj pre prípad problémov a rovnako ako v mnohých vzťahoch neponáhľať sa, lebo trpezlivosť ruže prináša
