Zdroj: Trend
Autor: David Neveselý (rozhovor)
Bezpečie a ochranu majetku pre budúce generácie zaistí vhodná kombinácia nadačného fondu a holdingovej štruktúry, hovorí David Neveselý, partner HAVEL & PARTNERS a ONE FAMILY OFFICE.
V posledných mesiacoch sme zaznamenali výrazné zvýšenie záujmu o problematiku nadačných fondov. Súvisí to ako s blížiacou sa účinnosťou daňových zmien, tak všeobecne so záujmom úspešných ľudí hľadať rozumné nastavenie ochrany svojho majetku. Ich cieľom je, pochopiteľne, prácne vybudovaný majetok uchovať a ďalej rozvíjať a tým zaistiť rodinu a ďalšie generácie do budúcnosti.
Nadačné fondy si môžete predstaviť ako premyslený stavebný plán projektovaný priamo na mieru vašim potrebám. Zohľadníte v ňom všetky špecifiká a potreby svojej rodiny, a pokiaľ sa ho držíte, mali by ste mať v prípade stavby vlastný vysnívaný dom postavený na pevných základoch, ktorý bude úplne vyhovovať vášmu životnému štýlu a ktorý bude odolný, pretrvá a bude dobre fungovať aj pre ďalšie generácie. V prípade nadačného fondu je to podobné. Nadačné fondy ponúkajú komplexné riešenie na ochranu a skutočne efektívnu správu majetku presne na mieru danej rodiny, minimalizujú dosahy zlých rodinných scenárov a zaisťujú dlhodobé pokrytie potrieb ďalších generácií. A to s tou výhodou, že zabezpečia, aby sa majetok ďalej nedrobil, a to bez toho, aby sa rodina vzdávala jeho plnej kontroly, ako je to napríklad v prípade niektorých zahraničných štruktúr.
Pre niektoré prípady má, pochopiteľne, zahraničný trust v tradičných offshorových destináciách svoje výhody a pôvab, niektorí poradcovia stále odporúčajú Lichtenštajnsko. Podľa nášho názoru je však lichtenštajnské riešenie pre väčšinu rodín nevhodné, je zbytočne nákladné, neflexibilné a tak trochu prežité. Preto predstavuje Česko lepšiu alternatívu pre správu majetku ako tradičné offshorové destinácie, keďže český právny poriadok je historicky, jazykovo, kultúrne aj geograficky dlhodobo spätý so slovenským právnym poriadkom. Zakladateľ, slovenský občan, tak môže riadiť a ovládať zrozumiteľnú a nákladovo efektívnu českú entitu – rodinný nadačný alebo trustový fond, pričom je možné súčasne neobmedzene využívať robustnosť švajčiarskych, luxemburských alebo lichtenštajnských bankových systémov.
Na zamyslenie je aj to, či vlastne zahraničná štruktúra v tradičných offshorových destináciách ochráni dobre majetok umiestnený v Česku a na Slovensku, či už sú to nehnuteľnosti, podiely v spoločnostiach, peniaze v banke a tak ďalej. S ohľadom na geopolitickú situáciu a tunajšie špecifiká, napríklad stav verejných financií, aj vzhľadom na to, že sa dá aj u nás predpokladať výrazné daňové zaťaženie bohatstva, môže lepšiu ochranu v tomto ohľade paradoxne priniesť česká nadačná štruktúra s vhodne nastavenou držbou majetku v zahraničí. Nemenej dôležitou otázkou však je, kto vlastne bude schopný, ochotný, ale aj pripravený na správu majetku rodiny.
Pokiaľ sa v rodine nenájde nástupník, ktorý by prevzal správu rodinného biznisu (nie nevyhnutne jeho každodenné riadenie) a správu majetku, potom je, samozrejme, vhodným riešením zveriť túto činnosť profesionálom. Je to, ako keď hľadáte lekára alebo napríklad architekta, takisto zveríte svoje zdravie alebo podobu budúceho rodinného bývania špičkovému odborníkovi s reputáciou a so skúsenosťami. V prípade, že teda zakladateľ chce správu, jej časť alebo len pasívny dohľad zveriť profesionálnemu správcovi, sme pripravení poskytnúť mu zodpovedajúcu kapacitu, odborné znalosti, ako aj administratívnu podporu profesionálneho fiduciárneho správcu – spoločnosti so zodpovedajúcim tímom, zázemím i s poistením adekvátnym objemu spravovaného majetku.
Pre oblasť služieb pre privátnych klientov je to viac ako 50 právnikov, daňových poradcov a účtovníkov plus vo ONE FAMILY OFFICE 15-členný investičný tím profesionálov so skúsenosťami zo zahraničia (Goldman Sachs, JP Morgan, Credit Suisse, J&T investiční společnost, Erste, Bank Austria Creditanstalt) aj z najväčších československých finančných skupín. Investičný tím pre nás zaisťuje analytickú podporu a správu pre všetky oblasti investícií vrátane nehnuteľností, pôžičiek, fondových a firemných investícií, akcií, dlhopisov, hedžových fondov, private equity fondov a venture kapitálových fondov, krypta a blockchainu, najmä v USA a na globálnych trhoch.
V našom prípade to sú skúsenosti nielen z našej práce pre majetných klientov advokátskej kancelárie, pre ktorých budujeme a spravujeme tieto štruktúry už od roku 2008, ale teraz aj vďaka našej spolupráci s partnermi ONE FAMILY OFFICE. Sami si spravujeme vlastný majetok. Overili sme si a vyskúšali priamo sami na sebe, čo funguje a čo nie. Pracujeme zároveň pre tretinu najbohatších Čechov a Slovákov. Vieme sa postarať o komplexnú profesionálnu ochranu a správu majetku vrátane zdravotnej concierge, ale aj mediálnej či reputačnej bezpečnosti.
Spravidla je to otázka nástupníctva a ochrany majetku pred rozdrobením či pred negatívnymi dosahmi rodinných búrok či rôznych nešťastných okolností. Hlavnou obavou našich klientov je to, že zanechaný majetok spôsobí rozkoly medzi doteraz súdržnou rodinou. My to odporúčame riešiť s pokojnou hlavou a zavčasu. Hoci v súčasnosti existujú nepreberné možnosti, ako ošetriť a nastaviť pravidlá nástupníctva a dedičskej postupnosti, zo štatistík aj zo svojich skúseností vieme, že len zlomok populácie je na túto situáciu skutočne pripravený. Dedičstvo sa tak v drvivej väčšine prípadov realizuje podľa zákonného režimu, ktorý nie vždy rešpektuje potreby a priania tých, ktorí sú primárnymi pôvodcami tohto bohatstva.
Zoberte napríklad do úvahy, že podľa údajov Českého štatistického úradu, ktoré spomíname aj v našej štúdii NextŽeny, žijú ženy v Českej republike priemerne o sedem rokov dlhšie ako muži. To je štatistika, ktorá znamená, že zakladateľ firmy, volajme ho napríklad pán Boháč, ktorý má manželku a dve deti, pravdepodobne zomrie skôr ako jeho žena. Pokiaľ má pán Boháč štandardné BSM, pripadne po jeho smrti polovica BSM manželke a až jeho druhá polovica sa bude deliť v dedičskom konaní rovným dielom medzi manželku a deti. V takom prípade pani Boháčová bude disponovať po ukončení dedičského konania 4/6 pôvodného rodinného majetku a každé z detí 1/6. Táto situácia vytvára vrásky na čele našich klientov. Nie sú totiž schopní zaistiť rodine, ale napríklad ani svojim dlhodobým spoločníkom, že sa majetok vplyvom ďalších komplikácií nedostane mimo rodiny.
Napríklad sobášom či ďalším vzťahom pôvodnej ženy, komplikovanejším partnerským vzťahom detí či ďalším úmrtím v rodine, tieto situácie vytvárajú tlak na prerozdelenie majetku. Preto historicky šľachtické rody a dnes aj významné rodinné firmy alebo investorské zoskupenia dlhodobo preferujú riešenia, ktoré rozdrobenie majetku vplyvom nezvládnutého rozvodu či nečakaného úmrtia eliminujú. Súčasne umožňujú profesionálnu správu majetku kedykoľvek, keď nie je k dispozícii motivovaný člen rodiny, ktorý by sa správou zaoberal. Odporúčame teda vždy aktívny prístup k vyriešeniu majetkového usporiadania, a to ako v rámci majetkových pomerov BSM, tak aj pre prípad vlastného úmrtia. Úplným minimom je závet, ale práve v prípade väčšieho rodinného imania či podnikania odporúčame vhodné komplexnejšie individuálne nastavenie pomocou kombinácie holdingovej štruktúry a nadačného fondu.
Holdingová štruktúra je akýsi nárazník medzi osobným majetkom rodiny a príjmami z podnikania. Do holdingu môžete vložiť podiely vo firmách, čím vznikne akási malá rodinná banka. V tej sa zhromažďujú nielen výnosy z firiem, do ktorých rodina investovala, ale umožňuje to aj efektívnu správu z jedného miesta. Pri splnení jednoduchých pravidiel je možné navyše využiť pri finančných tokoch daňové oslobodenie.
Nadačný fond je potom ďalšia nadstavba, ktorá pomáha ochrániť majetok ako celok a upravuje vzťahy v rámci rodiny, ktorá zakladateľa prežije. Je to flexibilný nástroj, ktorý môžete postaviť tak, aby úplne vyhovoval prianiu a vôli zakladateľa a jeho predstavám o tom, ako budú ďalšie generácie s majetkom hospodáriť a užívať ho. Na čele nadačného fondu môže stáť jeho zakladateľ, ktorý môže určiť náhradného správcu, napríklad rodinnú radu, manželku a deti, alebo právnickú osobu v pozícii profesionálneho správcu. Nadačné fondy fungujú aj ako akési centrum na rozdeľovanie prostriedkov smerom k talentovaným, potrebným či zodpovedne sa správajúcim členom rodiny a zároveň vedia zamedziť vstupu tretích strán partnerov potomkov do majetkových vzťahov.
| David Neveselý Partner ONE FAMILY OFFICE a spoločník advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Dlhodobo sa zameriava na služby pre privátnych klientov, právo obchodných spoločností a poradenstvo v rámci transakcií s výrazným daňovým aspektom. V rámci služieb pre privátnych klientov sa venuje komplexnému poradenstvu v oblasti rozvoja a riadenia rodinných a významných českých a slovenských súkromne vlastnených firiem, najmä plánovaniu nástupníctva, ochrane majetku a otázkam strategického riadenia. |
Slovenská kancelária HAVEL & PARTNERS poskytovala právne poradenstvo pre Penta Hospitals v súvislosti s prípravou a realizáciou verejného obstarávania na výber generálneho dodávateľa rekonštrukcie a zároveň aj výstavby nového pavilónu Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves. Poradenstvo sa zároveň týkalo aj čerpania finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.
V pondelok 16. septembra sa naši kolegovia zúčastnili slávnostného poklepania základného kameňa nemocnice novej generácie v Spišskej Novej Vsi. Okrem vedenia Penta Hospitals Slovensko sa podujatia zúčastnila aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková spoločne so županom Košického samosprávneho kraja Rastislavom Trnkom.
Ešte koncom júna sa sieť Penta Hospitals Slovensko definitívne dohodla s Košickým samosprávnym krajom (KSK) na podmienkach investície tretieho najväčšieho projektu Plánu obnovy a odolnosti v slovenskom zdravotníctve. V rovnakom čase tiež vysúťažili hlavného zhotoviteľa stavby, ktorým sa stala spoločnosť Adifex.
Ministerstvo zdravotníctva SR vyčlenilo na tento projekt 48 miliónov, pričom celkové náklady dosiahnu 72 miliónov eur.
Nemocnica má byť aj po realizácii investície naďalej súčasťou majetku KSK. Predseda kraja Rastislav Trnka podotkol, že ide o významný míľnik a verí, že aj vďaka tomuto projektu sa podarí zastaviť odliv zdravotníckeho personálu do zahraničia.
Aktuálne je už nový blok nemocnice vo výstavbe a rovnako sa začala aj rekonštrukcia pôvodnej časti nemocnice, pričom HAVEL & PARTNERS je súčasťou aj tejto realizačnej fázy, kde aj naďalej poskytujeme právne poradenstvo.
Po prvom kole vyčerpania prostriedkov môžu malé a stredné podniky opäť od 16. septembra 2024 získať finančnú pomoc Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Grant im dáva možnosť ochrániť si svoju značku, dizajny alebo inovácie s finančnou podporou od EUIPO až do výšky 6.720 EUR.
Malé a stredné podniky majú možnosť požiadať o grant na financovanie nákladov spojených s registráciou ochranných známok, dizajnov a patentov. Opäť je aj možnosť finančnej podpory pre služby IP Scan a IP Scan Enforcement.
Finančné prostriedky v grante sú však obmedzené a fungujú podľa zásady „first come, first serve“ až do ich vyčerpania. Odporúčame preto podať žiadosť o grant čo najskôr.
O grantovú podporu môžu požiadať všetky malé a stredné podniky so sídlom v Európskej únii, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a ich ročný obrat neprekračuje 50 miliónov EUR.
Výška grantu sa líši podľa typu ochrany nasledovne:
Maximálna výška nákladov, ktoré možno v rámci grantu EUIPO nahradiť je vo výške:
Žiadosť o finančnú podporu bude možné podať do 6. decembra 2024 alebo vyčerpania prostriedkov. Ak žiadateľ spĺňa podmienky pre grant, a sú ešte voľné prostriedky, EUIPO mu vydá poukaz a žiadateľ môže požiadať o príslušné služby napr. podať prihlášku ochrannej známky.
Upozorňujeme, že o služby je možné žiadať až po schválení žiadosti o grant a následne do dvoch mesiacov od jej schválenia s možnosťou predĺženia o dodatočné dva mesiace. Grant tak nie je možné využiť na náklady vynaložené na prihlášku ochrannej známky či dizajnu podané pred schválením žiadosti.
Po podaní prihlášky ochrannej známky, dizajnu či patentu a zaplatení príslušného správneho poplatku môže žiadateľ o grant požiadať o náhradu nákladov.
Grant EUIPO je zaujímavá príležitosť pre malé a stredné podniky ako posilniť ochranu ich duševného vlastníctva. Podniky tak môžu využiť podporu zo strany EUIPO pri rozširovaní svojho portfólia, expandovaní do zahraničia či rebrandingu.
O dôležitosti ochrany duševného vlastníctva sme viac krát písali aj na našom blogu, v ktorom sme sa okrem iného venovali aj významu a registrovateľnosti ochranných známok TU.
Ak by ste sa rozhodli grant EUIPO využiť, neváhajte nás kontaktovať, radi Vám s uplatnením pomôžeme.
Zdroj: Forbes
Autor: Jaroslav Havel, Štěpán Štarha (rozhovor)
Bohatí Slováci opúšťajú Slovensko. V ostatnom období sa v krajine namiešal taký zásadný kokteil dôvodov, že pre mnohých už nie je dôvod zostať. Sťahujú sa celé rodiny aj firmy. Výrazné nárasty hlásia advokátske kancelárie zamerané na ochranu majetku aj realitné kancelárie s luxusnými nehnuteľnosťami.
Zo Slovenska odišli v posledných rokoch stovky milionárov. Berú so sebou nielen svoje rodiny, ale aj svoj majetok. Predávajú nehnuteľnosti, zbavujú sa firiem a presúvajú sa do zahraničia.
„Aktuálne končí prvá generácia podnikateľov, ktorí zakladali firmy v deväťdesiatych rokoch, a dnes sa blížia alebo už sú v dôchodkovom veku. Taký široký celospoločenský jav a odchod celej jednej generácie súčasne neexistuje nikde vo svete, pretože kapitalizmus vznikol po revolúcii len vo ‚východnom bloku‘. Dnes majú títo podnikatelia cez sedemdesiat rokov a svoj majetok buď odovzdávajú rodine, alebo spoločnosti predávajú úplne,“ približuje Jaroslav Havel, riadiaci partner najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie Havel & Partners, ktorej väčšina klientov je zo skupiny päťsto najbohatších Slovákov.
„Za posledné roky nás oslovili vyššie desiatky až nižšie stovky najbohatších Slovákov. Deje sa to jednorazovo a naraz, že v jednom okamihu prejde na Slovensku aj v Česku množstvo ľudí z režimu tvrdo pracujúceho podnikateľa do režimu bohatého človeka, ktorý si chce užiť zvyšok života,“ dodáva Havel.
Rozdiel Slovenska oproti Česku je ten, že kým v Česku bohatí podnikatelia častejšie ostávajú, zo Slovenska viac odchádzajú. Dôvodom nemusí byť len politická a spoločenská situácia, ale aj otázka právnej ochrany majetku. Česko v nej v ostatných rokoch urobilo také zmeny, že začalo byť konkurenciou pre Lichtenštajnsko aj ďalšie offshorové destinácie.
Na fenomén, že bohatí Slováci opúšťajú Slovensko a rozpredávajú nehnuteľnosti, upozornil magazín Forbes po prvýkrát v júli 2024. Viaceré realitné kancelárie zamerané na luxusné nehnuteľnosti mu vtedy potvrdili, že podiel takýchto typov predajov narástol aj na štvrtinu.
„V našom segmente máme veľa ľudí, ktorí kompletne sťahujú svoje rodiny do zahraničia a predávajú všetky domáce nehnuteľnosti. V mojom portfóliu to tvorí viac ako dvadsať percent,“ prezradil redakcii Forbes realitný maklér, ktorý pre ohrozenie biznisu odmietol zverejniť svoje meno.
Na trhu sa tak objavili nehnuteľnosti ako zrub pri Zvolene za 1,5 milióna eur, novostavba v Banskej Štiavnici za pol milióna eur, rodinný dom pri Bratislave za 1,7 milióna eur i rozličné typy pozemkov v celkovej hodnote 15 miliónov eur.
Analytik Realitnej únie Slovenskej republiky Vladimír Kubrický za tým vidí viaceré dôvody: „Rodina sa sťahuje za dieťaťom študujúcim v zahraničí; podnikateľ chce expandovať; nevyhovuje mu politická situácia; sme suchozemská krajina a niekto chce žiť pri mori; podnikateľ si chce po predaji firmy užiť peniaze niekde, kde ho nikto nepozná; alebo to, že Slovensko hraničí s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte. Som presvedčený, že nikdy nejde len o jeden dôvod, ale vždy sa ich nazbiera viac.“
Situáciu na Ukrajine zdôrazňuje aj etický heker Pavol Lupták, ktorý v projekte Liberation Travel pomáha klientom, najmä kryptonadšencom, sťahovať sa do Paraguaja a Uruguaja.
„Sťahujeme celé rodiny od vnúčat po starých rodičov. Chcú si vybaviť ‚plán B‘, kým je ešte čas, lebo o pár mesiacov už môže byť neskoro,“ tvrdí Lupták.
„Téma začala byť aktuálna obzvlášť po tom, ako Ukrajina zastavila akékoľvek konzulárne služby pre Ukrajincov v zahraničí. Znamená to, že Ukrajinci mimo Ukrajiny už nedokážu získať žiadne dokumenty potrebné na vybavenie rezidencie alebo občianstva kdekoľvek na svete a musia sa fyzicky vrátiť na Ukrajinu, čo znamená ísť bojovať na front. Veľa Slovákov a Čechov chápe, že niečo podobné môže nastať aj v ich krajinách,“ dodáva Lupták, ktorý už pomohol presťahovať sa do Paraguaja viac ako štyristo osobám z Česka a Slovenska.
Väčšina z nich sú podľa neho bohatí podnikatelia alebo ľudia, ktorí investovali veľa v kryptomenách.
Okrem kryptonadšencov a podnikateľov sa medzi odchádzajúcimi milionármi nachádzajú aj finanční manažéri, vrcholoví manažéri a ítečkári pracujúci na medzinárodných projektoch. V advokátskej kancelárii Havel & Partners mali v tejto oblasti za ostatných päť rokov okolo dvesto prípadov.
„Nie je to dvesto osôb z celej populácie, ale dvesto z tých najbohatších. V kancelárii obsluhujeme väčšinou klientov s majetkom nad desať miliónov dolárov, prípadne nás oslovujú takzvaní dolároví milionári v disponibilnom majetku, akých môžu byť na Slovensku nižšie desiatky tisíc osôb,“ opisuje Havel.
Kým ich motívy sa dlho opakovali a väčšinou boli zo šestice dôvodov, ktoré vymenoval analytik Realitnej únie Slovenskej republiky, prednedávnom sa objavil celkom nový fenomén: právna ochrana majetku.
Roky bol známy len zo zahraničia cez rodiny okolo J. P. Morgana či J. D. Rockefellera, avšak končiacou generáciou podnikateľov z deväťdesiatych rokov a stúpajúcim počtom úspešných rodinných firiem sa koncept správy rodinného majetku dostal už aj na Slovensko.
O veľkosti rodinných firiem na Slovensku svedčí rebríček Najväčšie rodinné firmy magazínu Forbes, podľa ktorého za rok 2023 vykázali súhrnný obrat vo výške 7,5 miliardy eur a v súhrnnom zisku dosiahli 231 miliónov eur. Keďže Slovensku ušiel v téme ochrany majetku vlak, Českú republiku teraz akoby našli.
Bol 10. marec 2023 a dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas prišiel s myšlienkou vytvoriť na Slovensku možnosť súkromných nadácií. Jeho primárnym cieľom bolo ošetriť to, o čom je tento článok: presun bohatých ľudí alebo ich majetku do zahraničia.
„Možnosť vložiť časť svojho majetku do súkromnej nadácie a cez ňu zabezpečovať potreby blízkych osôb na Slovensku jednoznačne chýba. Nejde pritom len o nemožnosť efektívne spravovať vlastný majetok a riadene ho odovzdávať ďalším generáciám. Osobitným problémom je skutočnosť, že pre absenciu takejto právnej úpravy u nás časť peňazí odchádza do zahraničia,“ zdôraznil minister Karas po rokovaní s vládnym splnomocnencom pre občiansku spoločnosť Filipom Vagačom.
Karasova novela zákona o nadáciách napokon neprešla, dokonca ju viaceré mimovládne organizácie na čele s Nadáciou Zastavme korupciu označili za ukážkový príklad, ako sa to nemá robiť. Podľa nich mala politikom i verejným funkcionárom umožňovať skryť svoje podnikanie pred verejnosťou a znemožniť jej prístup k základným informáciám o tom, kto za nadáciou stojí, odkiaľ do nej prišli peniaze alebo komu smerujú zisky.
Druhou stranou mince zostal stúpajúci záujem o vyvážanie kapitálu do zahraničia, ktoré sa nepodarilo zastaviť.
„Občianske, rodinné a dedičské právo majú na Slovensku korene v šesťdesiatych rokoch, keď bolo úplne iné ekonomické zriadenie a nebolo bežné mať väčšie ekonomické majetky, uzatvárať predmanželské zmluvy ani dediť väčšie skupiny firiem či podiely vo firmách,“ približuje partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha špecializujúci sa na právnu ochranu majetku.
„Dnes už to nie sú len najbohatší ľudia, ktorí chcú svoj majetok ochrániť pred rizikami podnikania, zabezpečiť štruktúrované odovzdanie potomkom alebo zabrániť dopadom prípadných rodinných hádok, rozvodov či dedenia, ale zaujímajú sa o to aj obyčajní podnikatelia. Slovenské právo na to však neponúka žiadne efektívne riešenie,“ dopĺňa Štarha z kancelárie, ktorá pri príprave návrhu zákona o nadáciách spolupracovala s ministerstvom.
Česká republika urobila v tejto téme významnú rekonštrukciu občianskeho práva a niektoré inštitúty právnej úpravy umožnila využívať aj Slovákom. Príkladom sú nadačné fondy, ktorých kancelária Havel & Partners založila pre slovenských klientov už viac ako sto.
„Klienti tým vedia zabezpečiť ochranu majetku aj nastaviť jeho odovzdanie potomkom, aby z neho dostávali len určité plnenie a všetok sa neprejedol. Dá sa efektívne zabezpečiť aj to, že majetok zostane v pokrvnej línii rodiny,“ opisuje Štarha.
O množstve a presune majetku do zahraničia dokáže čiastočne napovedať aj takzvané „vykazovanie zahraničných aktív“, ak ho krajina eviduje. Kým Maďarská národná banka má o finančných aktívach svojich obyvateľov v zahraničí presný prehľad, jej slovenský náprotivok s takýmito údajmi nepracuje.
„Národná banka Slovenska nemá takéto dáta k dispozícii,“ zareagoval Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska.
Keby ich národná banka mala, dalo by sa odsledovať, aký objem financií aj v akom čase putuje z krajiny von. V prípade Maďarov je v súčasnosti v zahraničí uložená jedna osmina ich bankových vkladov. Svoje peniaze začali z krajiny presúvať rýchlym tempom v roku 2011, čo podľa Maďarskej národnej banky ešte nabralo na sile v roku 2022. Do konca roka 2023 tak mali v zahraničných bankových vkladoch uložených takmer 1 700 miliárd forintov (4,31 miliardy eur).
„Stav finančných aktív v zahraničí sa v roku 2022 zvýšil o 21 percent, zatiaľ čo stav aktív v cudzej mene v domácej držbe vzrástol o 28 percent,“ uviedla Maďarská národná banka. Najpopulárnejší je v krajine Revolut, ktorý tam má podľa informácií maďarského Forbesu jeden milión zákazníkov.
Ochrana majetku nie je jediný dôvod, pre ktorý Slováci opúšťajú krajinu, a Česko nie je jediná destinácia, ktorú si vyberajú. Častými adresami sú aj Španielsko, Chorvátsko, Kanárske ostrovy a Malorka. Niektorí sa presúvajú kompletne, iní svoje aktivity len rozširujú o ďalšiu krajinu alebo si vytvárajú záchytné miesto, kam by mohli uniknúť v prípade núdze. Jednou nohou tak zostávajú na Slovensku, druhou sú rozkročení vo svete.
„Domnievam sa, že v prípade zahraničnej nehnuteľnosti ako prvého bývania nejde o hromadný jav. Pre mnohých, hlavne starších Slovákov je jednoduchšie nepáliť mosty a mať aj naďalej rezidenciu na Slovensku. Nákup nehnuteľnosti v zahraničí sa častejšie deje ako druhé či tretie bývanie. Únik do zahraničia však nie je špecifický fenomén, ktorý sa týka len Slovákov. Pandémia koronavírusu preformátovala podmienky života a myslenie ľudí po celom svete,“ približuje Kubrický.
Špecifickou kategóriou sú podnikatelia, ktorí nemôžu mať sídlo firmy v piatich krajinách naraz a musia sa takmer krvou podpísať, odkiaľ budú realizovať svoje aktivity. O to silnejší je odkaz, že za posledných päť rokov stúpol počet slovenských podnikateľov smerujúcich do Českej republiky. Kým v roku 2020 pôsobilo v Česku necelých 20-tisíc podnikateľov so slovenským občianstvom, v júni 2024 ich bolo podľa českého Ministerstva priemyslu a obchodu o vyše päťtisíc viac.
Hlavnými lákadlami sú blízkosť krajiny, kultúrna príbuznosť, podobný jazyk, jednoduchá administratíva aj modernejší právny systém. Keďže pre presun sídla firmy do Česka stačí urobiť nenáročnú zmenu registrácie do inej krajiny Európskej únie, uvažuje o tom čoraz viac podnikateľov. Podporuje ich v tom aj zvyšujúca sa podnikateľská nestabilita na Slovensku.
Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie spomenul pre magazín Index ako dôvod potenciálneho sťahovania sa do Česka aj zakladateľ nábytkárskej firmy Idona Jozef Zajko. Jej odchod by pre štát neznamenal len aktualizáciu údajov v obchodnom registri, ale aj stratu dane z príjmu, ktorú firmy platia tam, kde majú sídlo.
„Ide najmä o výrazné zvýšenie daňového zaťaženia, výrazné zvýšenie odvodov, prijímanie zákonov, ktoré budú neúmerne zvýhodňovať zamestnancov na úkor zamestnávateľov, prípadne snahy o vystúpenie z euroatlantických štruktúr,“ priblížil Jozef Zajko zo spoločnosti, ktorá dodáva nábytok do hotelov v Paríži a podieľala sa aj na zariaďovaní ikonickej Elbphilharmonie v Hamburgu.
Ďalším faktorom prepisovania sídiel firiem do Česka je polarizácia spoločnosti, ktorá vyhnala do zahraničia aj jedného z najbohatších Slovákov Miroslava Trnku. Spoluzakladateľ a spolumajiteľ Esetu opustil Slovensko po posledných parlamentných voľbách, keď sa odsťahoval do Prahy.
„V predvečer volieb ma Robert Fico dal do súvisu s nejakým korupčným konaním. To je vec, ktorá vo mne niečo zlomila, a povedal som si, že už nie je dobré, aby som v tomto štáte ostal,“ povedal Miroslav Trnka v rozhovore Zuzany Kovačič Hanzelovej.
„Keď vidím klientov, ktorí sa presúvajú do Česka, nie sú len z jedného politického spektra. Sú to všetci. Vnímajú polarizáciu spoločnosti a napríklad aj to, ako to dlhodobo funguje vo verejnej správe. Nie je to teda o koalícii alebo opozícii, je to o komplexnej istote a stabilite v krajine. Všetci si preto hľadajú nové útočisko, ktoré by bolo stabilnejšie a bezpečnejšie,“ približuje Havel.
Slovensko dopláca na „odliv mozgov“ najviac spomedzi všetkých krajín Európy. V zahraničí žije takmer desať percent slovenskej populácie, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD. Do cudziny odchádza aj veľká časť najlepších maturantov, v roku 2020 tam študovalo viac ako 30-tisíc slovenských študentov.
„Do zahraničia odchádza zo Slovenska 15 až 20 percent stredoškolákov. To sú osoby, ktoré neskôr tvoria v krajine kapitál,“ hovorí Havel. Stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka prichádza štát o hodnotu vo výške 2,8 milióna eur, vypočítali analytici Úradu vlády Slovenskej republiky.
„Spoločnosť bez proaktívnej talentovej politiky prichádza ročne o desiatky miliárd eur pridanej hodnoty,“ píšu analytici v analýze Magnet na talenty, ktorú dal vládnym analytikom vypracovať expremiér Ľudovít Ódor.
V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni štyroch percent. Podľa reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky z roku 2021 celkovo až 50 percent mladých vzdelaných ľudí uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich 14 percent uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36 percent o odchode na istý čas. Pribúda aj tých, ktorí neskôr žiadajú o štátne občianstvo inej krajiny, najčastejšie v Česku.
„Za obdobie od 1. januára 2020 do 31. júla 2024 stratilo štátne občianstvo Slovenskej republiky 1 254 občanov SR. Najčastejšie štáty novej štátnej príslušnosti sú Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Severné Írsko, Spojené štáty americké, Maďarsko, Švajčiarsko, Austrália, Švédsko, Holandsko a Nórsko,“ vymenúva Matej Neumann, hovorca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
České občianstvo nadobudol v tomto roku k 31. júlu zatiaľ jeden občan zo Slovenska, v roku 2023 žiaden a v roku 2022 ich bolo 23. Najsilnejšie boli roky 2020 so 101 novými prípadmi a rok 2021 so 121. Pre prísne kritériá v oblasti zisku občianstva má však štatistika niekoľkoročné omeškanie a tohtoročné presuny bude vidieť neskôr.
„Udeľovanie občianstva má výrazne omeškanie a nedá sa sledovať v reálnom čase. Napríklad aby ste mohli žiadať o české občianstvo, musíte mať v krajine trvalý pobyt nepretržite aspoň tri roky. Aktuálny trend teda uvidíme najskôr až o tri roky,“ upresňuje Havel.
Už od 1. júla 2024 platí na Slovensku nová spotrebiteľská regulácia. Zdá sa, že dozorné orgány začínajú po letnej sezóne kontrolovať ako sa na zmeny obchodníci pripravili. Stručne preto zhŕňame tie najdôležitejšie z nich.
Napriek tomu, že nová legislatíva platí už viac ako dva mesiace, ešte stále badať v maloobchodných predajniach či v e-shopoch, že na prispôsobenie legislatívy sa tak trochu vyčkáva. Dôvodom môžu byť nejasné právne ustanovenia, ale aj dočasné ticho zo strany dozorných orgánov.
Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) pritom len nedávno na svojej webstránke vydalo vodítko k oznamovaniu zliav na tovaroch (zľavových akcií). Vodítko pritom predstavuje skutočne praktické prispôsobenie vodítka vydaného k aplikácii Smernice EÚ Omnibus na slovenské podmienky.
MH SR vo vodítku jasne popisuje, že povinnosť obchodníka uvádzať v oznámení o znížení ceny najnižšiu cenu za posledných 30 dní sa vzťahuje výhradne na tovary.
Na uvádzanie zliav v prípade služieb, tovarov podliehajúcich rýchlej skaze či digitálneho obsahu sa táto povinnosť neuplatní.
Z povinnosti uvádzať najnižšiu cenu tovaru za posledných 30 dní sú vyňaté aj prípady, v ktorých by bolo takéto označenie nevhodné alebo nepraktické. Jedná sa pritom najmä o tzv. podmienené akcie typu „3 + 1 zdarma“ alebo „zľava x% pri nákupe nad x EUR“.
Podľa vodítka by predchádzajúca cena tovaru mala byť označená ako „najnižšia cena za predchádzajúcich 30 dní: x EUR“, avšak v prípade, ak sa uvádza len najnižšia cena a nová cena po zľave, malo by stačiť pôvodnú cenu len „preškrtnúť.“
Pomerne náročné môže byť, napriek vodítku, určiť najnižšiu cenu tovaru v prípade uvádzania rôznych cien toho istého tovaru on-line a off-line či v jednotlivých prevádzkach, či správnej formulácie informácie o zľave na reklamných materiáloch.
Okrem uvádzania zliav netreba zabúdať aj na nové definície klamlivého konania, pod ktoré po novom jednoznačne spadá aj zhodné označovanie tovarov s rozdielnymi vlastnosťami tzv. dvojitá kvalita.
V tejto súvislosti Štátna veterinárna a potravinová správa SR na svojej webstránke ohlásila, že sa chystá rozbehnúť v tejto súvislosti kontroly.
Mnohých našich klientov sme za posledné mesiace pripravili na nové legislatívne požiadavky, všetkým ostatným odporúčame neotáľať a pristúpiť k novej legislatíve zodpovedne.
Medzi naše odporúčania patrí najmä:
So zdolaním vyššie uvedených výziev radi pomôžeme aj Vášmu biznisu. Budeme radi, keď sa na nás obrátite.
Zdroj: franchising.sk
Autor: Robert Gašparovič (rozhovor)
Ochranné známky predstavujú dôležitý nástroj na ochranu identifikácie a reputácie značky na trhu. Ako na ich ochranu nám prezradil Róbert Gasparovič.
V posledných rokoch sa v Európe i vo svete rozšíril trend registrácie ochranných známok vzoru, ktoré sú populárne najmä medzi módnymi značkami. Registrácia tohto typu ochrannej známky však so sebou prináša viaceré problémy, ktoré vo svojich nedávnych rozhodnutiach identifikoval aj Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
Popri najznámejších slovných a obrazových ochranných známkach poznáme aj ďalšie typy ochranných známok, medzi ktoré patrí práve aj ochranná známka vzoru. Ochranná známka vzoru pozostáva zo sady prvkov, ktoré sa pravidelne opakujú a vytvárajú unikátny vzor. Význam ochrannej známky vzoru pozorujeme najmä pri módnych domoch, ktoré s obľubou používajú vzory pri identifikácii ich tovarov a často nimi označujú najmä kabelky či peňaženky.
Napriek ich obľube medzi módnymi značkami, ich registrácia nie je taká priamočiara ako by sa mohlo zdať. V registroch EUIPO a Úradov priemyselného vlastníctva SR i ČR sa momentálne nachádza iba niečo vyše 130 platných registrácií ochranných známok vzoru a iba približne 45 nových prihlášok je práve v konaní o ich zápis.
V posledných rokoch prešli rukami prieskumových pracovníkov úradu EUIPO desiatky prihlášok ochranných známok, ktorými ich prihlasovatelia žiadali registráciu vzoru. Medzi najčastejšie dôvody zamietnutia ich registrácie ako ochrannej známky patrí práve nedostatok ich rozlišovacej spôsobilosti. Rozlišovacia spôsobilosť je alfou a omegou pre zápis akejkoľvek ochrannej známky. Aby mohla ochranná známka slúžiť svojmu účelu, musí byť schopná identifikovať tovar alebo službu ako pochádzajúcu od konkrétneho podniku a byť tak schopná ich odlíšiť od tovarov a služieb iných subjektov. Práve vo vzťahu k vzorom však úrady často konštatujú, že požiadavka rozlišovacej spôsobilosti u nich nie je naplnená.
Problémy s registráciou svojich vzorov, resp. udržaním ich registrácie, pred EUIPO mali v nedávnej dobe aj viaceré módne značky, medzi ktoré patria aj Prada či Louis Vuitton. EUIPO vo svojich rozhodnutiach pri vzoroch oboch módnych značiek konštatoval, že ich vzory pozostávajú iba zo základných a bežných geometrických tvarov, ktoré neobsahujú žiadne odlišnosti od ich bežného zobrazenia či aplikácie v módnom priemysle. Nižšie uvedené vzory tak boli odmietnuté práve z dôvodu, že nedisponujú rozlišovacou spôsobilosťou a nedokážu tak plniť základnú funkciu ochrannej známky.
V prípade vzoru značky Prada však išlo iba o tzv. prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému sa prihlasovateľ už odvolal. Môžeme tak očakávať zaujímavý „boj“ o ochrannú známku, ktorý sa môže dostať až pred Súdny dvor Európskej únie.
Značka Louis Vuitton pôvodne mala niekoľko rokov registrovanú svoju ochrannú známku, avšak v rámci konania o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú o ňu prišla. Rozhodnutie EUIPO v tejto veci potvrdil aj Súdny dvor Európskej únie a ochranná známka bola zrušená.
Nedostatok vnútornej rozlišovacej spôsobilosti však nemusí vždy znamenať neúspešnú registráciu. Prihlasovateľ sa aj pri tzv. „slabších známkach“ môže pokúsiť preukázať že, známka svojim používaním získala rozlišovaciu spôsobilosť.
Práve to sa podarilo viacerým spoločnostiam, ktoré majú úspešne registrované ochranné známky vzorov, hoci na prvý pohľad vyzerajú veľmi obyčajne. Ide napríklad o ochranné známky vzorov spoločností Victoria‘s Secret, Alfred Dunhill alebo Burberry. Napriek tomu, že tieto vzory obsahujú pomerne jednoduché geometrické tvary, ich prihlasovatelia dokázali EUIPO presvedčiť, že známky majú rozlišovaciu spôsobilosť a dokážu tak identifikovať tovary jedného podnikateľa a odlíšiť ich tak od tovarov iného subjektu.
Doterajšia prax potvrdzuje, že hoci je registrácia vzoru ako ochrannej známky pomerne zložitá, rozhodne nie je nemožná. Pre úspešnú registráciu a uplatnenie argumentu získanej rozlišovacej spôsobilosti je potrebná dôkladná stratégia, príprava a dokumentácia skutočného používania ochrannej známky na trhu. Pri snahe o registráciu ochrannej známky vzoru je tak nepochybne dôležitá aj miera skúsenosti a odbornosti, ako k procesu registrácie pristúpiť, aby bol pre prihlasovateľa časovo i nákladovo efektívny.
Registrovanie ochrannej známky je kľúčové na zabezpečenie posilnenej právnej ochrany vašej značky. Ochranná známka vám pomáha udržať si unikátnu identitu a konkurenčnú výhodu na trhu.Najmä pre potenciálnych franchisorov je nevyhnutné mať registrované ochranné známky nielen pre značku svojej site, ale taktiež napr. pre jednotlivé prvky, ktoré charakterizujú koncept a systém franchisora. V súvislosti so vzormi môže ísť napríklad o registrácie vzorov predajní či podnikov, ale tiež jednotlivých komponentov ako sú napr. farebné kombinácie vybavenia prevádzok, obrusy, taniere či predajné pulty a pod.
V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS máme tím právnych expertov, ktorí vám s registráciou akýchkoľvek ochranných známok, vrátane ochranných známok vzoru, radi pomôžu. Okrem kompletného procesu registrácie vám vieme zabezpečiť priebežné monitorovanie vašich ochranných známok a pomôcť vám aj s ochranou vašich práv k ochranným známkam.
Zdroj: Trend
Autor: Jaroslav Havel
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária Havel & Partners dosiahla za prvý polrok tohto roku tržby za právne a daňové služby vyše 570 miliónov českých korún. V prepočte ide zhruba o 22,5 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 15 percent.
Tržby celej skupiny, do ktorej patrí aj inkasná agentúra Cash Collectors a ďalšie špecializované služby vrátane One Family Office presiahli 700 miliónov českých korún, teda takmer 28 miliónov eur. Bratislavská pobočka skupiny vygenerovala za vlaňajšok tržby takmer päť miliónov eur. Na čistý zisk premenila rovných dvadsať percent.
„Hospodársky rast kancelárie v prvej polovici roka tohto roka podporil najmä záujem firiem a jednotlivcov o služby v oblastiach riešenia sporov a insolvencií, fúzií a akvizícií či verejného sektora,” konštatuje riadiaci partner spoločnosti Jaroslav Havel.
Do popredia sa podľa neho dnes výrazne dostáva aj špecializované poradenstvo pre privátnu klientelu primárne súvisiacu so správou rodinného majetku a taktiež o právno-daňové poradenstvo.
Kancelária Havel & Partners rastie nepretržite už od založenia firmy v roku 2001. One Family Office, ktorý vznikol v januári tohto roku postupne plní plán nárastu spravovaného majetku združených rodín, aby k januáru budúceho roka dosiahol sumu miliardy dolárov.
Havel & Partners so sídlom v Prahe, Bratislave, Frankfurte, Brne, Plzni, Olomouci a Ostrave je s tímom 350 právnikov, daňových poradcov a patentových zástupcov, asi 200 právnikov a celkovo 500 spolupracovníkov najväčšou nezávislou advokátskou kanceláriou v strednej Európe.
To ju zaraďuje medzi najväčšie právnické firmy v strednej Európe. Kancelária má v súčasnosti celkom 3-tisíc klientov. Z toho viac ako 300 stálych slovenských klientov podnikajúcich v ČR a českých klientov s obchodnými väzbami v SR.
Zdroj: Startitup
Autori: Štěpán Štarha, Jaroslav Baier, Michal Kľučár (rozhovor)
Startitup sa rozprával s kľúčovými postavami česko-slovenského startupového trhu, kde zisťoval, ako je na tom VC/startupový domáci trh, aké sú aktuálne trendy či ako trhom hýbe trend umelej inteligencie. Experti sa zhodujú, že aj keď investičný trh v číslach spomalil, rozhodne nezaspal. Vyzdvihujú najmä vznik lokálnych podporných iniciatív, akými sú univerzitné, mestské či vládne aktivity, ktoré vytvárajú kvalitnú podporu.
| Najväčší investorský meet-up v Bratislave Startitup sa so známymi tvárami česko-slovenskej investorskej komunity rozprával na už druhej edícii Startup & Investor Meetupu, ktorý v Bratislave organizuje najväčšia nezávislá stredoeurópska advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS, v spolupráci s multi-family officom One Family Office. V panelových diskusiách sa predstavili poprední startupisti a investori – medzi nimi napríklad Rasťo Hlaváč, známy zo založenia a predaja process-miningového startupu Minit do Microsoftu, či partneri a investori z Crowdberry, Neulogy Ventures, Vestberry či Strecko INvestments. |
To sa aj stalo. Keď to prerátame na počet transakcií a výšku valuácií, na českom trhu došlo k výraznému poklesu až na 25 % oproti minulým rokom – a na slovenskom to bude podobné.
Je to len môj pocit bez dát, ale najmenej utrpel určite deep-tech. Je to zložitá oblasť, je po nej dopyt, tam sú investori stále veľmi aktívni.
Deep-tech osobne aj odporúčam sledovať. Väčšina česko-slovenských startupov je takzvaný light-tech. Sú to drobné niche alebo malé úpravy už vyvinutých softvérov. Nemá to zatiaľ parametre veľkých univerzitných projektov, na ktoré tu je potenciál.
Myslím, že sa trh posunul smerom k foundrom, ktorí majú veľmi zaujímavé nápady v seed fáze, alebo majú už vybudovaný hmatateľný biznis. Klasické pálenie peňazí už veľmi nevidno – celá táto oblasť dospela a rovnako sa viac investuje aj do dospelejších foundrov. A nie do hocijakého zaujímavého nápadu.
Zo všetkých strán počúvam, že každého dnes zaujíma umelá inteligencia. Viacerí významní investori hovoria, že sa z nich stávajú akési fondy, zamerané na umelú inteligenciu. Na druhú stranu, nie každé dobré technologické riešenie musí byť AI a nie všade to dáva zmysel. Vidíme aj to, že v niektorých startupoch je umelá inteligencia len akýsi vylepšený Excel. Investori to ale dnes dokážu dobre posúdiť.
Myslím si však, že umelá inteligencia prináša jeden problém – a to je cena vývoja. Náklady na vývoj vznikajúceho technologického startupu budú čoraz vyššie. Uvidíme tiež, ako dlho dokážeme v Európe stíhať aktuálne tempo inovácie – často sa hovorí, že kým v USA sa umelá inteligencia vyvíja, v EÚ ju skôr regulujeme.
Vo VC svete prebieha množstvo eventov, aj v Bratislave. Chceli sme to poňať inak, dať dohromady relevantných ľudí vo VC oblasti a zorganizovať rozsiahly meet-up VC investorov, anjelských investorov či startupov. A takých eventov je málo aj v Bratislave, ale aj v Prahe. A práve Bratislava má podľa mňa obrovský potenciál.
Na Startup & Investor meet-upe sa predstavil aj rastúci One Family Office, ktorý s advokátskou kanceláriou HAVEL & PARTNERS spolupracuje na komplexných poradenských službách pre bonitné rodiny a jednotlivcov.
Pre Slovensko ide o relatívne novú službu. To, aké má na Slovensku plány a kto sú jeho potenciálni klienti, vysvetlil Štěpán Štarha, Associated Partner One Family Office.
One Family Office je takzvaný multi-family office. Teda rodinná kancelária, ktorá poskytuje viacerým rodinám a bonitným jednotlivcom komplexný servis pre správu súkromého aj podnikateľského majetku.
Prinášame možnosť pre bonitné rodiny a jednotlivcov využívať komplexné služby rodinnej kancelárie v najvyššej kvalite súčasne za dostupnejších podmienok, keďže sa takto v našom unikátnom ekosystéme staráme o viac rodín.
Ponúkame komplexný servis pre správu súkromného aj podnikateľského majetku, jeho ochranu a zhodnotenie, správu rizík, právne a daňové poradenstvo, fiduciárne a trustové služby – všetko k nadačným, zvereneckým, investičným alebo iným štruktúram držby majetku, a to vrátane významnej nadstavby v podobe zdravotných, bezpečnostných služieb a mediálny concierge alebo ochrany dobrého mena. Prakticky čokoľvek.
Do veľkej miery sa venujeme právnej ochrane a správe majetku. Aby majetok, ktorý tieto rodiny vybudovali, zostal pohromade a nerozpadol sa napríklad vplyvom rodinných nezhôd – teda napríklad v dôsledku neriadeného dedenia či rozvodov. Klienti nechcú, aby sa ich vybudovaný majetok rozpadol na prach a skončil mimo pokrvnú rodinu.
Takéto služby zamerané na ochranu majetku sme realizovali už pre viac ako 250 rodín – typicky využívame nástroje v podobe rodinného holdingu a zvereneckého alebo nadačného fondu.
Na Slovensku je veľký trend vo využívaní nadačných a zvereneckých fondov. Len za posledné 2 týždne som riešil 5 takýchto klientov – pričom pre slovenských klientov spravidla odporúčame využívať najmä menej známe, ale vhodnejšie nadačné fondy, nie viac sprofanované zverenecké.
Je to prepojené a sila One Family Office je práve v jeho komplexnosti – je to unikátny ekosystém. Právne služby poskytujeme my z HAVEL & PARTNERS. Každopádne, tieto problémy si vyžadujú veľkú pozornosť a nielen právny pohľad a v tom je sila One Family Office.
Z právneho pohľadu na Slovensku platí stále ešte Občiansky zákonník z roku 1964. Ten úplne nerátal s tým, že niekto vybuduje veľkú súkromnú firmu alebo bude mať väčší majetok a napríklad v oblasti správy majetku a dedičského práva preto neponúka dostatočne efektívne nástroje pre ochranu majetku a jeho štrukturované odovzdanie ďalším generáciám.
Používame vlastné nástroje k tomu, aby sme zabránili rozpadu majetku, udržujeme majetok v pokrvnej línii a umožňujeme klientom nastaviť si pravidlá, ako sa má s majetkom nakladať a kto sa oň bude starať. Dobrým riešením môže byť založiť na Slovensku rodinný holding a popri tom využívať český nadačný fond.
Áno. Každý klient má 2 až 3 partnerov, ktorým môže kedykoľvek napísať s ich požiadavkou či problémom. Súčasne klienti môžu využívať i concierge služby nášho One Family Office.
Jednou z hlavných aktivít majetných rodín je však aj investovanie – zvyčajne za cieľom diverzifikácie pri rozumnom výnose.
Majetné rodiny hľadajú spôsob ako investične diverzifikovať svoj majetok, svetovo najlepšie a časom najdlhšie overené riešenia u nás nie sú dostupné.
One Family Office sa to snaží menit a investuje, okrem iného, do najznámejších private equity fondov. Tieto mená fungujú v zahraničí 50 rokov a majú status tej najväčšej kvality aká v investičnom svete existuje.
Áno, presne tak. Typická slovenská podnikateľská rodina sa primárne orientuje na vlastné podnikanie, ak majú voľných prostriedkov viac, investujú zvyčajne do nehnuteľností.
Slováci si obľúbili nehnuteľnosti aj preto, že majú za sebou niekoľko extrémne silných rokov, neexistuje tu silný kapitálový trh s podobne zaujímavými príležitosťami (ako napríklad v Poľsku) a historická skúsenosť s miestnymi investičnými skupinami bola nie vždy dobrá.
Zahraničné rodinné firmy majú svoj majetok diverzifikovaný viac – až okolo 30 % majetku držia v alternatívnych investíciách ako private equity. Na tie sa snažíme zameriavať aj my.
Cieľom je zvyčajne diverzifikácia pri rozumnom výnose – bezpečne investovať aj mimo vlastné podnikanie pri stále zaujímavom výnose.
Zároveň je tu téma geografickej diverzifikácie do zahraničia, čo tu roky chýbalo. Zaujímajú ich overené a svetové riešenia, známe mená, ktoré potvrdzujú svoje výsledky desaťročia.
Ja by som zdôraznila najmä akési „dospievanie“. Vzniká tu hromada kvalitných iniciatív. Do startupového sveta sa momentálne zapájajú vládne inštitúcie, európske fondy, mestské projekty alebo napríklad aj právnické kancelárie – ktoré dokážu podporovať startupovú scénu. Možu tak vzniknúť doležité štruktúry, ktoré su zásadné pre rozvoj nových aj existujúcich startupov.
Určite pozitívny – startupy si postupne začínajú uvedomovať dôležitosť toho, čo už Microsoft v startupovej scéne roky podporuje, a to je doležitosť technologického co-foundera. Častokrát to totiž bolo tak, že startup mal veľmi kvalitný biznisový tím – ale technológiu už outsoursoval na niekoho iného. Tento prístup nie je v dnešnej dobe udržateľný.
To je za mňa obrovský investičný red flag, ale postupne sa to už mení. Veľa firiem má už okrem CEO aj kvalitného CTO od samého začiatku, ktorý celý projekt považuje za sebe vlastný. Dôležitosť tohto aspektu vám potvrdí každý investor.
Startupy často čelia tlaku na rýchle uvedenie daného produktu na trh, čo môže viesť k tzv. technickému dlhu. Tento dlh potom v neskorších fázach sťažuje alebo zdražuje samotné škálovanie produktu.
Preto radíme startupom, aby už od začiatku navrhovali cloud-native a scale-ready architektúru, ktorá zvládne od 5 až po 5 miliónov užívateľov.
Vieme, že sa treba zameriavať na dva piliere – biznisový, ale aj technologický. Tie musia rásť ruka v ruke. V Microsofte sme tomuto prispôsobili svoju ponuku a vieme byť rovnako nápomocní v oboch smeroch. Vieme investovať alebo dať napríklad 150-tisíc dolárov v cloudových kreditoch a otvoriť dvere u zákazníka. Sme veľká americká korporácia a v Česku aj na Slovensku máme silnú prezenciu, vrátane vývojárov či R&D.
Súčasťou našej kultúry je poskytovať startupom pro bono služby.Uvedomujeme si, že tempo inovácií a tento “vlak” ide extrémne rýchlo. Ako veľká firma vidíme na Slovensku obrovský talent, a preto chceme pomáhať startupom s koučingom, aby im tento vlak neušiel. Na konci dňa tak môžeme aj my získať kvalitné, bezpečné a škálovateľné riešenia, ktoré môžeme ponúkať našim zákazníkom.
Fungujeme už necelé 2 roky. Za ten čas sme videli cez 150 startupov, a to len za Slovensko, teda chuť podnikať tu stále je. A veľa z nich malo veľký potenciál – do 3 z nich sme dokonca aj zainvestovali a s ďalšími asi 5 sme nastavili rozvojové spolupráce s bankou.
Investovali sme napríklad do firmy SmartHead, ktorá sa zaoberá ESG reportingom, potom do Blockmate, ktorý sa zaoberá kryptoslužbami ako AML a rieši technologický background, a do investorskej platformy Vestberry.
Je to presne tak. Videli sme viacero dobrých projektov, ale chýbal tam predajný a marketingový tím. Alebo sme mali skvelých obchodníkov-foundrov, ale bez finančnej disciplíny. To sú dva hlavné kamene úrazu – že chýba sales, alebo nikto nepozerá na zdravý cash flow.
Primárne dva druhy firiem. Prvá skupina sú firmy, pri ktorých sa pozeráme, ako blízko sú k nášmu bankovému biznisu Slovenskej sporiteľne a či si nevieme vzájomne pomôcť. Takýchto firiem, ktoré sa dajú využiť pre našich klientov alebo dovnútra banky, sa snažíme mať približne 70 %.
Mali sme napríklad startup menom PalmApp – appka, ktorá zamestnancom umožňuje dostať sa k peniazom ešte pred výplatou. Kým sme zvážili investíciu, poriadne sme si to vyskúšali, stali sme sa štandardným platiacim klientom a integrovali službu priamo do bankového ekosystému. Nakoniec to však nemalo očakávanú trakciu a neinvestovali sme.
Druhou skupinou, zvyšných 30 %, sú investície mimo bankového biznisu. Robili sme napríklad pilotný test s firmou, ktorá má boxy, ktoré ponúkajú športové vybavenie a sú napríklad na Kuchajde.
Ale ak sa bavíme o partnerstvách či otváraní dverí, tam sa snažíme pomáhať prakticky každému – či už prepájať ľudí alebo testovať produkt. Aj keď to zvyčajne banky nerobia, vidíme v tom veľkú pridanú hodnotu.
Je to pomalšie – veľa firiem teraz šetrí a precíznejšie si vyberajú, kam pošlú peniaze, ktoré ťažko zarobili. Určite by som odporučil firmám zlepšiť disciplínu vo vyjednávaní a obchodovaní. Naučiť sa vedieť, ako si vybrať potenciálneho investora a ako získať financie z trhu (ako získať zákazky a udržať si ich).
Tým sú predovšetkým myslené dve základné disciplíny – obchod a marketing.
A to platí pre nové, ale aj zabehnuté startupy. Ten musí pracovať s obchodníkmi, so sales procesmi či marketingom. Tým, že startup zoženie investora a získa financie, ešte len začína skutočná práca.
Pri každom startupe aj investorovi je to úplne iné. Ak mám otvorené investičné kolo a chodím po investoroch, na každého z nich si treba pripraviť separátnu a jedinečnú prezentáciu, ktorá naňho bude optimalizovaná, prípadne ju treba ohnúť podľa investora, ku ktorému idem.
Stretnutie s investorom je predaj so všetkým – idem mu predať svoj projekt a získať od neho peniaze. Mal by som si preto zistiť niečo o potenciálnom investorovi a urobiť si analýzu, kto proti mne bude sedieť.
Každý klient je úplne iný – inak bude premýšľať majiteľ právnickej firmy a inak majiteľ farmaceutickej firmy. Treba zistiť, k čomu má bližšie.
Záleží, čo to je za startup a produkt. V mnohých startupoch je však umelá inteligencia veľmi podstatná.
Minimálne to, čo som hovoril, nerobia. Vezmú si jednu prezentáciu a s tou chodia dookola, kde rozprávajú a rozprávajú. Ale správny obchodný pitch nie je o tom, že sa rozpráva – mala by tam vzniknúť prirodzená konverzácia, kde otázky vedú rozhovor. Treba zistiť, čo zaujíma druhú stranu, a podľa toho „ohnúť“ odpoveď a lepšie to predať.
Určite by som odporučil mať aj vlastný príbeh – investorov, samozrejme, zaujímajú čísla, ale zaujímajú ich aj ciele, prečo to robíte, aká je vaša motivácia či aké sú vaše skúsenosti. Ideálne tieto všetky aspekty spojiť do jedného celku.
Najväčšia a najúspešnejšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS nadväzuje na hospodársky veľmi úspešný rok 2023. Tržby HAVEL & PARTNERS za prvých šesť mesiacov roka 2024 predstavovali 570 miliónov Kč (vyše 22,5 miliónov EUR). V polovici tohto roka tak kancelária zaznamenáva dvojciferný rast výnosov za právne a daňové služby, ktorý predstavuje 15 %. Skvelé výsledky dosiahla kancelária najmä v Českej republike. Tržby celej skupiny, do ktorej spadajú aj inkasná agentúra Cash Collectors a ďalšie špecializované služby vrátane ONE FAMILY OFFICE, potom presiahli 700 miliónov Kč (takmer 28 miliónov EUR).
„Polročné hospodárske výsledky našej kancelárie s dvojciferným rastom výnosov okolo 15 % indikujú, že sa nám darí udržiavať pozitívny trend z predchádzajúcich období,“ hovorí k zverejneným číslam riadiaci partner Jaroslav Havel a dodáva: „Ekonomický vývoj priaznivo ovplyvnila ako česká, tak slovenská kancelária, pričom v Česku sme dosiahli medziročný rast výnosov takmer 19 %. Tento kontinuálny úspech odráža nielen našu schopnosť pružne reagovať na zmeny na globálnych trhoch, ale aj dlhodobú dôveru našich klientov a mimoriadne pracovné nasadenie všetkých našich tímov v oboch krajinách. To všetko nám navyše umožňuje ďalej investovať do rozvoja celej skupiny.“
Hospodársky rast kancelárie v prvej polovici roka podporil najmä záujem klientov o služby v oblastiach riešenia sporov a insolvencií, fúzií a akvizícií či verejného sektora, o špecializované poradenstvo pre privátnu klientelu primárne súvisiacu so správou rodinného majetku a taktiež o právno-daňové poradenstvo. V oblasti daňového poradenstva sa výnosy za čisté služby medziročne zvýšili o 23 %.
Kancelária HAVEL & PARTNERS ekonomicky nepretržite každoročne rastie už od založenia firmy v roku 2001. Dlhodobo poskytuje komplexné právne a daňové služby popredným českým, slovenským i medzinárodným spoločnostiam a českým a slovenským podnikateľom.
Svojim klientom od mája ponúka zastúpenie na západoeurópskom trhu prostredníctvom novej kancelárie vo Frankfurte nad Mohanom. K vynikajúcim hospodárskym výsledkom prispieva aj súvisiaca spolupráca so zahraničnými právnickými firmami, ktoré kanceláriu zapájajú do významných medzinárodných projektov a cezhraničných transakcií.
ONE FAMILY OFFICE oficiálne založený k 1. 1. 2024 už v prvých mesiacoch dosiahol ziskové hospodárenie a postupne plní plán nárastu spravovaného majetku združených rodín v rodinnej kancelárii tak, aby k 1. 1. 2025 dosiahol sumu 1 miliardu dolárov.
Zdroj: Forbes
Autori: Štěpán Štarha (rozhovor)
Prednedávnom Forbes priniesol dva príbehy slovenských firiem, ktoré otvorene kritizovali spôsoby veľkých čínskych online trhovísk. Podnikatelia v nich opísali, ako parazitovali na ich značke, kradli originálne fotografie a predávali napodobneniny ich produktov.
Nie sú to jediné porušenia, ktorých sa veľkí čínski obchodníci dopúšťajú. Právnik Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS opisuje aj príbehy vlastných klientov, ktorí čelili podobným praktikám.
„Máme prípady, v ktorých boli čínski podnikatelia natoľko extenzívni, že si zaregistrovali v Európe názvy domén, ktoré boli podobné doménam našich klientov. Takéto domény potom odkazovali na čínsky e-shop,“ hovorí v rozhovore pre Forbes. Výsledkom bolo, že lokálny online predajca prichádzal o objednávky.
Veľké čínske online trhoviská kradnú fotky produktov a predávajú pod nimi napodobneniny. Označili by ste to za nekalé obchodné praktiky?
Na úvod by som vo všeobecnosti povedal o problematike v širšom kontexte, pretože to, čo spomínate, je ten najflagrantnejší príklad porušovania právnych predpisov. Ku všeobecne typickým prípadom porušovania právnych predpisov zo strany zahraničných e-shopov a online trhovísk patrí klamanie spotrebiteľov, nekalá súťaž či porušovanie práv duševného vlastníctva.
Vo všeobecnosti na slovenskom trhu panuje medzi lokálnymi podnikateľmi v e-commerce negatívny sentiment voči online trhoviskám, teda aj tým, ktoré sa správajú korektne. Niektoré veľké online trhoviská často využívajú medzery v právnych predpisoch, čím získavajú výhodu oproti menším lokálnym hráčom v e-commerce sektore. Napríklad tým, že profitujú z nedodržiavania regulačných predpisov. Mnoho našich klientov má preto ťažké srdce na online trhoviská a volá po náprave, aby dodržiavali rovnaké pravidlá ako lokálne e-shopy.
Čoho sa teda mohlo dopustiť online trhovisko v našom prípade pri kradnutí fotiek?
Môžem povedať, že v prípade slovenskej podnikateľky, ktorej prípad bol vo vašom článku spomenutý, ide z nášho pohľadu o porušenie práva hneď v niekoľkých oblastiach. Z môjho pohľadu ide určite o nekalú obchodnú praktiku z hľadiska zákona o ochrane spotrebiteľa. Konkrétne ide o klamlivé konanie, ktoré môže zapríčiniť nebezpečenstvo zámeny s iným produktom.
Vidím tam aj autorskoprávnu rovinu, pretože fotografie sú autorským dielom, ktoré podlieha ochrane podľa autorského zákona. Bez súhlasu autora je možné fotografie použiť len v súlade so zákonom stanovenými výnimkami, a to predovšetkým na osobnú potrebu fyzickej osoby. Okrem týchto zákonom stanovených výnimiek nemôže tretia osoba bez súhlasu autora fotografie používať. Druhú rovinu teda predstavuje porušovanie autorských práv zo strany osoby, ktorá na online trhovisku neoprávnene zverejnila fotky produktov.
V neposlednom rade, ak sa s pomocou spomínaných fotiek predávajú napodobneniny produktov, môže to byť považované za nekalú súťaž. Skutková podstata by bola v tomto prípade vyvolávanie nebezpečenstva zámeny produktov.
Ako sa môžu proti krádežiam fotiek slovenskí podnikatelia brániť, ak sa takéto incidenty opakujú?
Prvým krokom je kontaktovať online trhovisko a požadovať nápravu. Pokiaľ nebude žiadosti vyhovené, neostáva nič iné len obrátiť sa na advokátsku kanceláriu špecializujúca sa na oblasť práva duševného vlastníctva a postupovať výzvou smerovanou na konkrétneho obchodníka či online trhovisko. To má totiž tiež zo zákona povinnosť odstraňovať protiprávny obsah. Pokiaľ tieto možnosti zlyhajú, je možné sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu a v neposlednom rade aj na súd.
Dokáže Slovenská obchodná inšpekcia zasiahnuť proti zahraničným gigantom?
Kameňom úrazu je skutočnosť, že ak na Slovensku obchodník nepôsobí, vymáhanie právnych nárokov bude komplikovanejšie. Výkon rozhodnutia by mohol prebiehať napríklad v domovskej krajine obchodníka, teda napríklad v Číne. To je najväčšia prekážka. Čínske online trhoviská a najmä obchodníci, ktorí cez nich predávajú tovar, ťažia z toho, že cesta k nim je dlhá a tŕnistá, menším obchodníkom sa ju nevyplatí absolvovať.
Online trhoviská sa bránia argumentom, že sú len platformou, sprostredkovateľom medzi obchodníkom a zákazníkom. Môže sa online trhovisko takto zbaviť zodpovednosti?
Online trhoviská nie sú primárne zodpovedné za obsah ponuky produktov, ktorá sa na nich objavuje. Problematike sa venuje Európska únia v nariadení o digitálnych službách (Digital Services Act, pozn red.), z ktorého vyplýva, že pokiaľ online trhovisko nezabezpečuje odstraňovanie nezákonného obsahu, môže byť v niektorých prípadoch považované za spoluzodpovedné. V prípade zistení porušenia povinností podľa DSA hrozí online platformám pokuta až do výšky šesť percent celosvetového ročného obratu.
Môže byť napríklad vodoznak spôsobom, ako si firmy ochránia svoje fotografie?
Vodoznak môže byť praktickým nástrojom, ale ide len o komplikáciu pre druhú stranu, keďže technické prostriedky ho už dnes dokážu odstrániť. Súčasne môže poškodiť lokálneho predajcu, pretože fotografie s vodoznakom nemusia pôsobiť na stránkach pekne.
Dôležité je byť schopný v prípadoch krádeží fotiek dokázať, že tie fotografie sú moje. Napríklad mať faktúru objednávky na fotenie či súbor fotiek. Je potrebné skutočne preukázať, že sú fotky moje a doložiť v prípade sporu, že mi k nim prináležia autorské práva.
Kedy je možné cudzie fotky použiť a kedy ide už o zásah do autorského zákona?
Fotografie sa považujú za autorské dielo. Vytvorením fotografie k nim automaticky vzniká autorovi autorskoprávna ochrana. Autorské právo nie je založené na registračnom princípe. Je založené na tom, že autor vytvorí dielo a od toho momentu je dielo chránené.
Fotografie je možné použiť len so súhlasom autora alebo osoby, ktorej k nim udelil autor licenciu. Ak si dá e-shop nafotiť produkty, mal by mať pokrytú licenciu k používaniu týchto fotografií. Tretia osoba fotky používať nesmie. Výnimkou je využitie na osobnú potrebu fyzickej osoby. Ja si môžem stiahnuť fotky, ale podnikateľ takúto výnimku nemá a cudzie fotografie pre svoje podnikateľské účely používať nemôže.
Prejdime na tému výroby napodobnenín, predovšetkým z Číny. Je ich výroba a predaj porušením obchodných praktík?
Ak ide o kópiu výrobku, ide o porušenie na viacerých rovinách. Prvá rovina je nekalá súťaž. V takomto prípade ide o vyvolanie nebezpečenstva zámeny produktov, parazitovanie na značke či iné skutkové podstaty. Ďalšou rovinou je klamlivé konanie vo vzťahu ku spotrebiteľom. Ako spotrebiteľ sa môžem domnievať, že nakupujem produkt, ktorý poznám od iného výrobcu, len za nižšiu cenu. Nakoniec dostanem niečo podobné, ale s horšou kvalitou.
Ako sa proti tomu brániť?
Pri určitých produktoch je priemyselnoprávna ochrana prakticky nemožná. Napríklad pri smartfónoch existuje dobrý spôsob ochrany. Je to napríklad ochrana dizajnu, ktorá chráni vzhľad výrobku. Tento spôsob využívajú klienti nielen vyrábajúci telefóny, ale napríklad aj tenisky.
Na druhej strane však nie je ochrana dizajnu možná pri produktoch, kde je podoba podstatou technickej funkcie produktu. Napríklad pero. Ak má však špecifický tvar, tak už to možné je.
Ak mám ochranu dizajnu, je jednoduchšie právne napadnúť predaj falzifikátu. V takomto prípade už je možné využiť aj colníkov, ktorí môžu zásielky zabaviť. Využitie priemyselnoprávnej ochrany je výborná možnosť, ako sa ochrániť pred napodobneninami.
Aké sú ďalšie možnosti ochrany?
Ďalej je možnosť registrácie ochrannej známky na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Pokiaľ máte značku, odporúčam klientom chrániť ju ako ochrannú známku. Či už ide o logo, slogan alebo názov firmy. Sofistikovanejšie technologické vynálezy je možné ochrániť pomocou patentu alebo úžitkového vzoru.
Máte osobnú skúsenosť, kedy advokátska kancelária zastupovala v nejakom spore klienta voči veľkým online trhoviskám?
Zastupovali sme klientov v sporoch voči čínskym aj nečínskym online trhoviskám. Na druhej strane naša kancelária zastupovala aj online trhoviská. V celom rade prípadov sa nám podarilo dospieť k riešeniu problému vzájomnou dohodou.
Máme prípady, v ktorých boli čínski podnikatelia natoľko extenzívni, že si zaregistrovali v Európe názvy domén, ktoré boli podobné doménam našich klientov, ale odkazovali na čínsky e-shop. Lokálny online predajca následkom toho prichádzal o návštevníkov stránky, ktorí išli na falošnú doménu. V tomto prípade vedieme doménové spory, aby ich náš klient získal do svojho vlastníctva a čínsky podnikateľ ich nemohol zneužívať.
O čo presne išlo? Čínsky podnikateľ tam urobil malú zmenu v názve domény?
Presne tak. Nebola to ani malá zmena. Poviem to na príklade, ktorý by bol anonymizovaný. Napríklad na doméne našej advokátskej kancelárie. Máme webovú stránku www. havelpartners.sk. Tá zmena v názve by vyzerala na www. havelpartnersslovensko.sk. K doménam si teda napríklad doplnili koncovku. Bol tam celý názov klienta, len si k nej niečo doplnili.
Skúste opísať prípad, v ktorom ste zastupovali online trhovisko.
V týchto prípadoch sa skôr častejšie zaoberáme nastavením obchodných podmienok. Nebojujeme tam spravidla proti niekomu, kto by ponúkal nejaký falošný produkt.
Pocítili ste ako advokátska kancelária viac prípadov, kedy sa menší lokálni podnikatelia domáhajú svojich práv voči veľkým online trhoviskám?
Je ich viac. Pre tých menších je to komplikované riešiť do úplného konca. Cieľom nekalých praktík veľkých online trhovísk sú práve menší hráči. Uvedomujú si, že menší podnikateľ má menej možností, ako sa s nimi súdiť. Je to iné, než by si to dovoľovali voči veľkým korporáciám.
Je riešením, že by sa poškodení spájali do väčšieho celku a spoločne by bojovali proti takýmto praktikám?
Skupinové žaloby sú v súčasnosti veľkou témou. Naprieč Európou sú prijímané zákony o skupinových žalobách. Tento spôsob môže byť cestou, ako spojiť sily a viesť súdny spor. Vnímame, že online trhoviská cítia riziko zo strany skupinových žalôb. Je to pre nich veľká téma. Individuálne žaloby menších subjektov ich až tak netrápia. Riziko spojené so skupinovými žalobami je však pre nich výrazne vyššie.
Viete uviesť ešte nejaký príklad z vašej praxe, pri ktorom došlo k porušeniu duševného vlastníctva?
V jednom prípade sme zastupovali spoločnosť Apple proti prihláške ochrannej známky. Ich slogan bol „Think different“. Švajčiarsky výrobca hodiniek Swatch, ktorý rozhodne nie je žiadnym podvodníkom, si zaregistroval ochrannú známku s názvom „Tick Different“. V námietkach sme argumentovali, že ochranná známka je zameniteľná s ochrannou známkou spoločnosti Apple. Uspeli sme na súde v Prahe. Je to pekný príklad ochrannej známky ako nástroja ochrany reklamného sloganu.
Ak sa chcem ako podnikateľ chrániť, tak sa musím zamyslieť nad tým, čo je spôsobilé u mňa k ochrane, aby som si ju vedel zvýšiť. Keď budem ako podnikateľ niečo vyrábať či predávať a nebudem vôbec riešiť ochranu loga, názvu, sloganu, taktiež domény či ochranu výrobkov, tak sa horšie bojuje voči tým, ktorí falzifikáty vyrábajú. Ochranná známka by mala byť pre podnikateľa prvým a samozrejmým krokom k ochrane.
Ďalšou diskutovanou témou je, či sa dá cez online trhoviská nakupovať aj bez toho, aby o zákazníkovi získavali osobné informácie?
Skôr nie, väčšina online trhovísk vyžaduje určité osobné údaje na uzatvorenie zmluvy, doručenie tovaru a platobné procesy. Väčšina online trhovísk neumožňuje anonymné nakupovanie. Ide o to, či online trhovisko rešpektuje právne predpisy a riadi sa nimi.
Európska komisia v poslednom období poslala čínskej spoločnosti Temu oficiálnu výzvu, aby jej boli poskytnuté informácie o tom, ako sú zaisťované opatrenia podľa nariadenia DSA. Je to cesta, kedy Európska komisia môže vyvíjať tlak na podnikateľov. Sú obavy, že mnohé subjekty zanedbávajú ochranu osobných údajov a existujú podozrenia, že ich aplikácie obsahujú kód, ktorý sleduje zákazníkov. Toto je závažné porušenie práv zákazníka.
Na podobné praktiky upozornila aj česká Národná agentúra pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť, ktorá začala vyšetrovanie čínskeho internetového obchodu Temu a jeho mobilnej aplikácie. České úrady platformu upodozrievajú z rozsiahleho zhromažďovania citlivých osobných údajov používateľov a obáv z potenciálneho bezpečnostného rizika. Sú to oprávnené obavy?
Určite áno, je potrebné prešetriť podozrenie z existujúcich skrytých funkcií v aplikácii Temu, ktoré umožňujú neoprávnené zhromažďovanie údajov používateľov bez ich vedomia. Pokiaľ existuje aspoň teoretické riziko, je potrebné k tomu pristupovať zodpovedne.
Pomôže nastavenie získavania súhlasov či nastavenie cookies?
Nastavenie získavania súhlasov a správa súborov cookies môže určite pomôcť chrániť súkromie zákazníkov tým, že im poskytne ochranu nad tým, aké údaje sú o nich zhromažďované a akým spôsobom sa používajú. Zákazníci by mali starostlivo zvážiť, či a v akom rozsahu sa rozhodnú súhlas so spracovaním svojich údajov udeliť.
Ak by online trhoviská dodržiavali svoje povinnosti, tak by bolo možné na ich stránkach zakliknúť odmietnutie cookies – odmietnutie zberu dát, teda okrem tých nutných. Niektoré online trhoviská však zavádzajú takzvané „dark patterns“.
Čo to znamená?
Tie značne sťažujú spotrebiteľom možnosť slobodne sa rozhodnúť či udelia súhlas so spracúvaním ich osobných údajov. Problém je, že stránky často ani nemajú cookies lištu, čo je v rozpore s právom. Neumožnia tak návštevníkom stránky to odmietnuť. Potom sú aj prípady, v ktorých je cookies lišta schovaná alebo stránka sťažuje inými spôsobmi odmietnutie zberu údajov. To sú závadné jednania, ktoré sú protiprávne.
Robia podľa vás inštitúcie Európskej únie dosť, aby ochránili spotrebiteľov pred veľkými online gigantmi?
Myslím si, že zatiaľ boli aktívne hlavne voči platformám z USA. Myslím tým proti spoločnosti Google či Meta. Nie som si istý, či je takto aktívna je aj voči čínskym online trhoviskám. Posledné signály, aj napríklad spomínaný list Temu, ukazujú, že do ich hľadáčika sa postupne dostávajú a Európska komisia by v tom určite pokračovať mala.
Sú nekalé praktiky doménou len veľkých čínskych online trhovísk?
Takto zásadné nekalé praktiky sú hlavne u trhovísk z Číny. Z môjho pohľadu je ten rozsah nekalých praktík výrazne vyšší. Hlavne čo sa týka výroby a predaja napodobnenín či porušovania práv duševného vlastníctva. U európskych trhovísk sa stretávame skôr s problémom dodržiavania národných regulačných povinností.
| KTO JE ŠTĚPÁN ŠTARHA Štěpán Štarha študoval na Právnickej fakulte a Ekonomicko-správnej fakulte na Masarykovej univerzite v Brne. Študijný program absolvoval tiež v USA na John Marshall Law School. V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS pracuje od roku 2009. Partnerom kancelárie so spoluzodpovednosťou za vedenie bratislavskej kancelárie je od roku 2018. Štěpán sa špecializuje na oblasť práva informačných systémov a telekomunikácií, práva duševného a priemyselného vlastníctva, ochrany osobných údajov, zmluvného práva a na medzinárodné právo súkromné. Primárne sa pritom zameriava na právne aspekty tvorby a používania diel chránených autorským právom, právne aspekty implementácie informačných systémov a na licencovanie počítačových programov. V oblasti práva duševného a priemyselného vlastníctva sa zameriava okrem iného na otázku transferu technológií, vrátane transferu technológií vo vede a výskume, a na ochranu ochranných známok a priemyselných vzorov. |
Zdroj: Hospodárske noviny
Autori: Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková (rozhovor)
O povinnosti pri dedení dlhov sme sa rozprávali s Patríciou Jamriškovou a so Štěpánom Štarhom z kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Pri dedení dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, t. j. nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Jednoducho povedané, dedič nededí len majetok v rámci dedičstva, ale aj dlhy. Dedenie nemá byť pre ktoréhokoľvek dediča, teda či už dieťa, manželku alebo rodičov poručiteľa majetkovým rizikom, a preto dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva.
Predmetom zodpovednosti dedičov sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli. To, či o dlhoch dediči vedeli alebo či vyšli najavo až v priebehu dedičského konania, je irelevantné.
Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Právna úprava umožňuje každému dedičovi jednak odmietnuť dedičstvo alebo v prípade, ak je tzv. predlžené, môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. Predlžené dedičstvo znamená, že dlhy sú vyššie ako hodnota majetku, alebo sú dlhy skoro rovnako vysoké ako hodnota majetku.
Vzhľadom na odmietnutie dedičstva to v praxi prebieha tak, že po smrti poručiteľa bude dedičovi doručené oznámenie o začatí dedičstva, pričom v rámci oznámenia bude dedič poučený o možnosti ho odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to jednak ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takýto prejav vôle je však časovo limitovaný, keďže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo spomenuté oznámenie doručené. Odmietnuť dedičstvo možno len v celosti, to znamená, že sa odmieta celé, nie je možné odmietnuť len jeho časť.
Čo sa týka dohody dedičov s veriteľmi, je dôležité uviesť, že s dohodou musia súhlasiť všetci dedičia a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je veriteľov viac, dohoda musí obsahovať presne, čo ktorý z veriteľov nadobúda z dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd takúto dohodu schváli. Môže ísť napr. o situáciu, že veriteľ má pohľadávku v hodnote 100-tisíc eur a v rámci dedičstva je len nehnuteľnosť v hodnote 70-tisíc eur. Dedičia sa môžu s veriteľom dohodnúť, že mu prenechajú nehnuteľnosť na úhradu dlhu, teda na podklade dohody veriteľ získa nehnuteľnosť a dedičia nebudú nič dediť. Ak súd takúto dohodu neschváli, vykoná sa likvidácia dedičstva.
Rozdiel je len vtedy, ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov. Ak mal, najskôr sa vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporiadavať a tzv. deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov môže získať aj majetok, aj dlhy.
Majetok, ktorý po vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Následne už v prípade dedenia neexistuje rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého. Každý dedič bude zodpovedať za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Veritelia sa môžu domáhať od dedičov zaplatenia pohľadávok, ktoré im vznikli voči poručiteľovi ešte za života, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva – každý dedič pomerne podľa výšky nadobudnutého dedičstva. Čiže ak by hodnota dedičstva nepokryla výšku dlhu, veritelia nemôžu vymáhať dlhy nad rámec hodnoty dedičstva, a dedičia nie sú povinní splatiť dlh z vlastného majetku.
O spoločné vlastníctvo môže ísť v prípade, ak manželia majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Smrťou poručiteľa zaniká jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto je potrebné vykonať vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že majetok sa najprv rozdelí medzi pozostalého manžela a majetok, ktorý sa bude dediť – bude predmetomdedičstva. Nepostupuje sa teda tak, že by celý majetok, ktorý mali manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, po smrti jedného z nich automaticky pripadol druhému manželovi.
Treba povedať, že pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporiadavať aj dlhy, nie len aktíva, pričom pri tomto vysporiadaní (nie pri dedení) sa pozostalý manžel nemôže dlhov len tak zbaviť. Taktiež neplatí limitácia ohľadne zodpovednosti. Pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov manžel nie je zodpovedný len do výšky nadobudnutého majetku z vysporiadania, ako je to pri dedičstve, ale je zodpovedný za dlhy, ktoré mu z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov pripadnú v plnej výške.
Po vykonaní vysporiadania bezpodielového vlastníctva sa vykoná dedenie. Predmetom ostáva teda len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva, resp. dedičia majú povinnosť ich uspokojiť len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Časť majetku, ktorá po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva. Z tohto dôvodu veritelia, ktorí sa domáhajú zaplatenia svojej pohľadávky s ohľadom na prebehnuté dedičské konanie, nemôžu od pozostalého manžela žiadať splnenie dlhu z majetku, ktorý nadobudol z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V prípade viacerých manželstiev každé za života poručiteľa zaniknuté manželstvo spôsobuje, že tento bývalý partner nie je spôsobilým dedičom. Dôležité na účely dedenia je len manželstvo, ktoré v čase poručiteľovej smrti trvalo, pričom za dediča sa môže považovať manžel/manželka z tohto manželstva. S ohľadom na uvedené teda „bývalý“ manžel nededí ani aktíva a nezodpovedná ani za pasíva dedičstva.
Ak mal poručiteľ v čase smrti manžela/manželku a mali spolu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, najprv sa vysporiada majetok nachádzajúci sa v ňom. Potom prebehne dedičské konanie o majetku, ktorý patril poručiteľovi ku dňu smrti, do výlučného vlastníctva a majetku z vysporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pri deťoch právo nerozlišuje, z ktorého vzťahu dieťa pochádza, a každé dieťa poručiteľa má rovnaké postavenie. Jediné rozlišovanie je na maloletých a plnoletých potomkov, aj to len z dôvodu rôzneho stupňa ich ochrany. Teda každé dieťa poručiteľa, bez ohľadu na to, kto je jeho druhý rodič, má dostať rovnaký podiel na aktívach a pasívach. Taktiež bude zodpovedať za dlhy poručiteľa len do hodnoty dedičstva.
Rodičia poručiteľa môžu zdediť aj dlhy zosnulých detí, ak prichádzajú do úvahy ako dedičia. Platí, že ak je osoba dedičom a je jedno, či ide o dieťa, manžela/manželku alebo rodičov poručiteľa, dedí nie len aktíva dedičstva, ale aj pasíva a dlhy. Avšak za poručiteľove dlhy zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
| Kto je Štěpán Štarha Partner spoluzodpovedný za vedenie slovenskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Špecializuje sa na poradenstvo privátnym klientom vo veciach štruktúrovania správy a právnej ochrany majetku. Pôsobí na Slovensku aj v Česku. Okrem Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne vyštudoval jej Ekonomicko-správnu fakultu. Zahraničné skúsenosti získal na John Marshall Law School v USA. |
| Kto je Patrícia Jamrišková Je senior advokátka advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa najmä na oblasť práva obchodných spoločností, fúzie a akvizície, právo životného prostredia a z oblasti občianskeho práva na rodinné a dedičské právo. V rámci práva obchodných spoločností poskytuje právne poradenstvo pri navrhnutí vhodného usporiadania spoločností klientov, či už v začiatku ich podnikania, alebo pri reorganizácii už existujúcej štruktúry. |
Zdroj: Trend
Rozhovor: Štěpán Štarha, autorka: Kamila Oláhová
V najbližších mesiacoch bude rozhodujúce, ako sa k porušovaniu zákona o ochrane spotrebiteľa postavia orgány štátnej správy
Leto 2024 nebude pre mnohých podnikateľov časom oddychu. Od prvého júla totiž nadobudli účinnosť nové pravidlá o ochrane zákazníkov. Partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Štěpán Štarha preto v rozhovore približuje nielen to, ako sú firmy na nové povinnosti pripravené, ale aj aké výhody či problémy im môže nová právna úprava priniesť.
Rozsah prípravy sa odvíjal od toho, ako mali problematiku ochrany spotrebiteľa upravenú predtým. Stretávame sa totiž s tým, že mnoho firiem nemalo túto tému v poriadku ani podľa starej legislatívy. Zmena bola pre ne o to väčšia. Ale aj pripravení podnikatelia mali čo robiť, napríklad v oblasti uvádzania zliav. Ide o novú právnu úpravu, s ktorou sa museli vyrovnať. Upravila sa aj zodpovednosť za vady, čo zase vyvolalo potrebu zmeny reklamačných poriadkov.
Mal dve roviny, jednu procesnú a jednu právnu. V rámci tej prvej firmy museli upraviť spôsob marketingu a vnútorných procesov. Napríklad potravinové reťazce, ktoré často využívajú zľavy, museli upraviť spôsob ich uvádzania. Teda kategorizovať tovar podľa toho, aké pravidlá sa ho týkajú, a upraviť pravidlá pre tvorbu marketingových materiálov a letákov. Zmeny mali vplyv aj na fungovanie reklamačných oddelení. Napríklad pri e-shopoch museli firmy upraviť proces vybavenia reklamácie tak, aby sedel s novou legislatívou. V praxi to znamenalo upraviť nielen reklamačné, ale aj obchodné podmienky.
Závisí od veľkosti subjektov. Aktuálne pravidlá sú v zásade zhodné s návrhom zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol prerokovávaný už v minulom roku. To v praxi znamenalo, že najväčší hráči začali s prípravou už minulý rok. Najvážnejšie pritom brali nové pravidlá v oblasti uvádzania zliav, ktoré menia pravidlá v marketingu. Menší hráči si to nechávali na poslednú chvíľu a u niektorých dokonca vidíme, že danú tému ešte neriešili.
Nová legislatíva sa dotýka v zásade všetkých vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, ale sú tam určité rozdiely v oblasti jednotlivých segmentov. Pre niektorých podnikateľov nie sú nové pravidlá v oblasti uvádzania zliav zaujímavé, pretože ich biznis nie je založený na takejto komunikácii. Pre spomínané potravinárstvo je to však veľká téma. Takže samotný segment podnikania ovplyvňuje rozsah nových povinností, ktoré sa firiem týkajú. Uvediem ešte jeden príklad, novú úpravu zmluvy s digitálnym obsahom, ktorá, naopak, potravinárov veľmi netrápi. Ak by sme sa však pozreli na obchody s elektronikou, tak by sme videli, aká je to veľká téma. Práve preto, že takmer každé elektronické zariadenie dnes už má nejaký softvér, musia predajcovia elektroniky riešiť, kedy a kde sa nová regulácia uplatňuje. Nová legislatíva sa tak dotýka všetkých v segmente B2C (business-toconsumer, v preklade obchodné vzťahy medzi podnikateľmi a koncovými zákazníkmi), ale každého inak.
To je v prípade regulácie vždy otázka. Väčšina podnikateľov si ju spája s povinnosťami. Firmám však paradoxne môžu pomôcť spomínané pravidlá uvádzania zliav, pretože nastavujú jasné pravidlá hry. Môžu tak zrovnoprávniť podnikateľov, ktorí sa v tejto oblasti správali zodpovedne, a tých, ktorí v minulosti využívali chybné praktiky alebo praktiky na hrane zákona. Hovorí sa, že podľa nových pravidiel už nebudú možné akcie typu Black Friday, no nie je to úplne presné. Akcie typu Black Friday pri splnení zákonných podmienok možné budú. Budú však nastavené jasné pravidlá a podnikatelia budú musieť uvádzať aj najnižšiu cenu tovaru, za ktorú sa predával počas 30 dní pred znížením ceny. Obmedzia sa tak hry s cenami.
Presne tak. Bolo bežné cenu na určitý čas zvýšiť a potom ju znížiť. Obchody následne lákali zákazníkov na vysoké zľavy. V skutočnosti však produkt predali za rovnakú cenu ako pred dvoma-troma týždňami. To znevýhodňovalo firmy, ktoré sa týmito praktikami neriadili, no v súčasnosti to už nebude možné.
Väčšinou ide o výnimky. Ak sa vrátim k uvádzaniu zliav, treba doplniť, že ich pravidlá nie sú detailné. Teda existujú aj skupiny výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú a firmy pri nich nemusia uvádzať najnižšiu cenu za posledných 30 dní pred znížením ceny. Ide o tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze, no a v súčasnosti reťazce pátrajú po tom, ktorý tovar do tejto skupiny patrí. Samozrejme, problém nie je pri pečive či zelenine, ale otázky vyvoláva napríklad sezónny tovar. Zo skúsenosti viem, že firmy skutočne prechádzajú zoznamy výrobkov.
Základné pravidlá sú jasné. Problémy prichádzajú s detailmi, pričom ich praktické uplatňovanie bude zrejmé až z praxe. Keďže zákon platí od prvého júla, ešte nevieme, ako ho budú orgány štátnej správy vykladať. V Česku sme napríklad videli, že obchodná inšpekcia bola od začiatku veľmi aktívna a veľmi sa s tým, takpovediac, nemaznala. Zaujala totiž k výkladu jasný postoj a iné argumenty nebrala do úvahy. Podľa môjho názoru je v prípade Slovenska obchodná inšpekcia na celý proces pripravená a nevidím dôvod, pre ktorý by prípadné nezrovnalosti nemala zvládnuť.
Po tomto dátume je zákon účinný, teda už nebude platiť žiadne prechodné obdobie, počas ktorého by mohli firmy dobehnúť zameškané. Uvidíme však, do akej miery bude aktívna obchodná inšpekcia. Či bude od začiatku uskutočňovať kontroly a ukladať pokuty, alebo nie. Skôr som z celého procesu pochopil, že chcú zvoliť konštruktívny postup a vzdelávať trh. Vhodné by to bolo najmä menším subjektom, malým e-shopom, ktoré nemajú veľké právne oddelenia, dopriať čas a prostriedky na dlhodobú prípravu. Preto dáva zmysel, aby dostali možnosť sa tomu prispôsobiť a inšpirovať sa tým, čo funguje.
Novela o ochrane spotrebiteľa platí na Slovensku. Ak však tunajšia firma prevádzkuje e-shop na viacerých trhoch, musí sa, žiaľ, stále prispôsobiť výkladu a praxi danej krajiny. Pozitívom však je, že vychádzame z európskych smerníc, teda právna úprava je do istej miery v rámci Únie harmonizovaná. Prístupy úradov v jednotlivých krajinách nemusia byť rovnaké, a preto podnikatelia musia rešpektovať lokálne pravidlá ochrany spotrebiteľa. To sa nemení.
Motivácia slovenského trhu plniť si povinnosti bude závisieť od postoja orgánov štátnej správy. Ak budú kontrolóri príliš aktívni, tak to môže viesť k zvýšenej záťaži a nespokojnosti podnikateľov. Na druhej strane, ak si kontrolóri nebudú robiť svoju prácu, stane sa zákon bezzubým a nebude sa dodržiavať. V nasledujúcich mesiacoch bude preto pre štát dôležité nájsť tú správnu cestu, ktorá povedie k edukácii a nie k negatívam.
| Štěpán Štarha – Partner HAVEL & PARTNERS Spoluzodpovedný za vedenie slovenskej advokátskej kancelárie Havel and Partners. Špecializuje sa na zmluvné právo, ochranu spotrebiteľa, právo duševného vlastníctva a informačných technológií. Aktívny je na Slovensku aj v Česku. Okrem Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne vyštudoval na tejto univerzite aj Ekonomicko-správnu fakultu. Zahraničné know-how získal na John Marshall Law School v USA. |
