Zdroj: Trend

Autori: David Neveselý, Štěpán Štarha

Nadačné fondy umožňujú zakladateľom firiem jasné nastavenie podmienok, za akých bude rodina majetok čerpať. Udržať rodinný a firemný majetok pohromade je často ťažšie, než ho vybudovať. Tento problém sa týka najmä rodinných firiem. Život totiž prináša mnoho nečakaných situácií. Rozdrobenie majetku môže spôsobiť napríklad náhla smrť zakladateľa, ktorý si vo firme neošetril generačnú výmenu. Situáciu by navyše mohlo skomplikovať to, ak je rodina rozvetvená – zakladateľ mal viacero detí s rôznymi manželkami, pričom do hry vstupujú aj partneri týchto detí. Riziko, že nezodpovední potomkovia zničia rokmi budované hodnoty je v podobných prípadoch vysoko reálne. Vytvorením moderných štruktúr je možné zabezpečiť, aby majetok ostal v rodine, aby sa neštiepil a pretrvával pre ďalšie generácie, ktoré z neho môžu za vopred určených podmienok profitovať. O rôznych možnostiach ochrany majetku cez konkrétne štruktúry sa TREND rozprával s partnermi advokátskej kancelárie Havel & Partners a rodinnej kancelárie One Family Office Štěpánom Štarhom a Davidom Neveselým.

S čím sa pri nastavovaní majetkových štruktúr stretávate najčastejšie?

Štěpán Štarha: Najčastejšie ide o prípady, keď potomkovia nemajú záujem alebo schopnosti aktívne riadiť rodinnú firmu alebo spravovať majetok zakladateľa rodinného impéria. Veľmi často sa však stretávame aj s prípadmi, keď ešte deti nie sú plnoleté, ale zakladateľ firmy, často aj tridsiatnik, chce nastaviť pravidlá správy majetku, aby ho pre deti ochránil pre prípad, že by sa mu niečo stalo.

David Neveselý: V oboch prípadoch ide, našťastie, o situácie, keď zakladateľ rodinného biznisu ešte žije a má záujem vyriešiť si majetkové štruktúry počas života, aby v nich zohľadnil nielen svoje záujmy a potreby, ale aj záujmy a potreby ostatných členov rodiny, ako aj dlhodobú prosperitu. Na opačnom spektre následne stoja prípady, keď majiteľ náhle zomrie a rodina je nútená riešiť veci za chodu, čo býva komplikované a často nie príjemné, lebo sa na povrch dostanú mnohé rodinné spory.

Aké možnosti ochrany majetku majú rodinné firmy k dispozícii?

Štěpán Štarha: Existuje viacero nástrojov, ktorými môžu firmy či rodiny svoj majetok ochrániť a zabezpečiť jeho odovzdanie ďalším generáciám. Tieto nástroje umožňujú majetok v prvom rade štruktúrovať a následne spravovať takým spôsobom, aby sa nedrobil, zostal pohromade, bol spravovaný podľa jasných pravidiel, navyše plnil pre rodinu aj stabilizačnú funkciu a slúžil jej aj naďalej. Takýmito nástrojmi môže byť holding, nadačný fond alebo zverenecký fond či  zahraničný trust. Trust je typickým produktom anglosaského
práva a zverenecký fond je jeho obdoba v podmienkach českého práva. Sú si teda podobné, ale každý právny poriadok si tieto štruktúry upravuje odlišne.

Podľa akého kľúča sa človek rozhodne, ktorý nástroj zvolí?

Štěpán Štarha: V prvom rade je potrebné sa zamyslieť nad tým, na aký účel má majetok slúžiť, aký typ podpory má beneficientom priniesť a, samozrejme, aj to, kto budú títo beneficienti. Či to majú byť len deti a neskôr ich deti alebo aj širšia rodina či iné osoby. Sú ľudia, ktorí potrebujú ochrániť podiel vo firme pred partnermi svojich detí a ich rodinami. Ďalší zase chcú nastaviť majetok tak, aby z neho mohli neplnoleté deti do určitého veku v nejakej forme ťažiť. Následne stanovujú podmienky, kedy a ako ho budú môcť spravovať ako celok.

David Neveselý: Zaujímavým a rozhodne nie marginálnym príkladom, ktorý si vyžaduje iné nastavenie, je situácia, keď sa podnikateľ rozhodne odovzdať vedenie firmy profesionálnemu manažmentu, pričom chce mať istotu, že bude z výnosov rodinnej firmy žiť do konca života nielen on, ale aj ďalšie generácie. V takýchto prípadoch idú ruka v ruke so štruktúrovaním majetku aj fiduciárne služby, teda podpora zo strany profesionálov pri správe rodinného majetku alebo dokonca jeho komplexná správa.

Ako takýto profesionálny správca funguje?

David Neveselý:Všetko závisí od zadania klienta, pre ktorého vie v prípade nutnosti zabezpečiť komplexné fiduciárne služby. Tie umožňujú zveriť majetok či jeho vybranú časť do správy profesionálneho tímu tak, aby mal človek s jeho správou minimum starostí a mohol sa venovať pre neho podstatnejším veciam. Zahŕňajú vyhľadanie a preverenie profesionálnych správcov a manažérov, nastavenie kontrolných mechanizmov, vybudovanie reportingových systémov a zabezpečenie pravidelnej komunikácie s rodinou. Okrem nich to môžu byť aj podporné služby ako daňové, finančné, právne či investičné poradenstvo.

Štěpán Štarha: Rozsah fiduciárnych služieb ide navyše nad rámec spomínaných profesií. Zahŕňa nielen nadačné a zverenecké fondy či zahraničné trusty, ale aj globálnu mobilitu rodiny a majetku, investičné stratégie s medzinárodným dosahom, prevod rodinných podnikov na nástupcov, zdravotnícky servis a bezpečnosť rodiny, vzdelávanie a rozvoj novej generácie, ako aj koncepciu rodinnej filantropie.

Pri rozhovoroch s klientmi o globálnej mobilite a diverzifikácii majetku mimo Európy sa napríklad aj Dubaj čoraz častejšie ukazuje ako jedna z kľúčových destinácií – a rozhodne nejde len o investície do nehnuteľností. V období neistoty majetní jednotlivci vyhľadávajú stabilné a bezpečné jurisdikcie, ktoré chránia ich osobný aj finančný kapitál pred ekonomickými výkyvmi, politickou nestabilitou a nadmerným daňovým zaťažením.

Ako je to so samotnými nástrojmi na ochrany majetku? Mnohé z nich nie sú v slovenskom práve, zato v českom áno.

Štěpán Štarha: Je to tak. Nadačné a zverenecké fondy si dnes slovenskí klienti vytvárajú najčastejšie podľa českého práva. Odhliadnuc od toho, že na Slovensku tieto nástroje chýbajú, však ponúka Česko aj čosi navyše – má totiž modernejšie a flexibilnejšie právo obchodných spoločností. A jednotlivé jeho nástroje možno kombinovať. Pre väčšinu podnikateľov dnes dáva najväčší praktický zmysel založiť si nadačný fond. Jeho výhodou je jeho výrazná flexibilita. Klienti si popri nadačných fondoch vytvárajú aj holdingové štruktúry, aby sa vyhli štiepeniu majetku pri generačnej výmene a zároveň diverzifikovali politicko-ekonomické riziká. V neposlednom rade umožňujú české riešenia slovenským firmám lepšie sa pripraviť na expanziu biznisu na Západ.

Spomínate holding, ktorý sa síce dá založiť aj na Slovensku, ale nie spolu s fondmi. Ako toto spojenie v praxi funguje?

David Neveselý: Privátna holdingová štruktúra prináša nielen jednoduchosť riadenia firmy, ale aj daňovú efektivitu. V praxi to funguje tak, že na čele štruktúry je nadačný fond, pod ktorý je včlenený holding, teda holdingová eseročka alebo akciovka. Tá zase vlastní podiely vo firmách, ktoré spadajú do portfólia podnikateľa, ale aj nehnuteľnosti či iný majetok. Do holdingovej spoločnosti môžu daňovo efektívne plynúť zisky z týchto výrobných či iných firiem. Holding ich môže do nich redistribuovať, napríklad v prípade, ak chce niektorá z nich urobiť väčšiu investíciu. Zisky v holdingu však môžu slúžiť aj rodine, pričom z dôvodu, že holding spadá pod nadačný fond, sa ich výplata riadi vopred stanovenými pravidlami. Napríklad môže ísť o klauzulu, že výnosy budú čerpané len na vzdelanie detí alebo že do určitého veku nemajú na majetok priamy nárok. Takýmto spôsobom holding a nadačný fond zabránia situácii, aby sa rodina „pobila“ o spomínané firmy, ktoré jej generujú príjem, a znefunkčnila ich. Tieto štruktúry sa nastavujú tak, aby výnosy z investícií či podnikania nad rámec osobnej spotreby boli v týchto štruktúrach efektívne distribuované a ďalej investované.

Existuje aj zverenecký fond. V čom sa líši od nadačného?

Štěpán Štarha: Hlavný rozdiel spočíva v tom, že nadačný fond má právnu subjektivitu, zverenecký fond je bez právnej subjektivity. Absencia právnej subjektivity komplikuje jeho zahraničné aktivity, preto slovenským klientom odporúčame skôr nadačný fond. Zverenecký fond je v zásade len nejaký zhluk majetku, ktorý sa rovnako ako nadačný fond riadi vopred stanovenými pravidlami. Kým zverenecký fond pochádza z anglosaského práva, ten nadačný z kontinentálného. Oba však slúžia na to, ak chce niekto dlhodobo, stabilne a bez väčších zmien pravidiel spravovať najmä lokálny majetok. 

Spomínate zahraničné obmedzenia. Slúži na ich preklenutie založenie si trustu mimo Česko-Slovenska?

David Neveselý: Zahraničný trust sa uplatňuje vtedy, keď spravujete majetok naprieč krajinami, alebo máte aktíva v zahraničných štruktúrach. Trusty sú bežné v anglosaských krajinách, kde majú  jasné pravidlá, stabilný právny rámec, niekedy daňové zvýhodnenie, ale najmä dlhú tradíciu. Pre česko-slovenských podnikateľov však trust nie je prvou voľbou. Je drahší, zložitejší a často jeho plné využitie predstavuje pomerne náročné daňové štruktúrovanie. Lepšiu ochranu môže priniesť česká nadačná štruktúra s vhodne nastavenou držbou majetku v zahraničí.  Lokálna štruktúra sa ľahšie ovláda – nielen z jazykového hľadiska. Je geograficky blízka a riadi sa známym právnym poriadkom. Z hľadiska riadenia geografických rizík však umožňuje, aby majetok či bankové účty boli umiestnené v zahraničí, podľa želaní a preferencií klienta.  

Myslia rodinné firmy pri vytváraní štruktúr aj na filantropiu?

David Neveselý: Mnohé z nich áno. A hoci túto činnosť nemusia mať pomenovanú ako filantropiu, často je súčasťou ich firemnej kultúry či hodnôt. Veľa firiem podporuje charitatívne aktivity v regióne, kde pôsobia, v ktorom dávajú ľuďom prácu. Najčastejšie prispievajú na aktivity a pomoc pre deti či seniorov. Silné sú aj v oblasti zdravotníctva či sociálnych služieb. Samostatnou témou je rozvoj regiónu. Rodinné firmy často alokujú na dlhodobé projekty fixnú ročnú sumu. Ak sa im v danom roku darí viac, ‚prebytok‘ môžu vložiť jednorazovo do ad hoc aktivít. Niekedy dávajú na filantropiu desať až pätnásť percent čistého ročného zisku. Zväčša ide o nižšie desaťtisíce eur, ale v prípade ultrabohatých rodín to môžu byť aj šesťciferné sumy ročne. Vyhľadávanie vhodných projektov pre firmy, ako aj riadenie filantropických aktivít cez nadácie zvykne tiež spadať pod fiduciárne služby poskytované profesionálnymi firmami.