Zdroj: Hospodárske Noviny
Autor: Štěpán Štarha
Bezpečie a ochranu majetku pre budúce generácie zaistí vhodná kombinácia nadačného fondu a holdingovej štruktúry. Rodinné holdingy a nadačné fondy, ktoré sú obdobou zvereneckých fondov, už nie sú len výsadou miliardárov. Spoliehajú sa na ne aj slovenskí podnikatelia, ktorí chcú ochrániť rodinný majetok. Holding doplnený o nadačný fond je vhodnou kombináciou aj na zaistenie presunu majetku od vlastníkov, ktorí ho budovali posledné desaťročia, k správcom, ktorí ho majú zhodnocovať. Správca môže byť člen rodiny alebo aj profesionál. Rodiny čoraz častejšie presúvajú rodinné aktíva vrátane podielu v rodinných firmách do efektívnej štruktúry nepodliehajúcej dedeniu a zaisťujúcej ochranu, správu a odovzdanie majetku.
Rozumne vystavaný systém s cieľom zabezpečiť celistvosť a dlhodobú ochranu rodinného majetku pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi. Základ tvorí väčšinou privátny holding, ktorého funkciou nie je podnikanie, ale držba a správa najmä finančných aktív a majetkových účastí v obchodných spoločnostiach. Holding odporúčame doplniť o ďalší právny inštitút – najčastejšie nadačný fond, ktorý je bezpečným prístavom umožňujúcim okrem držby, nerozdrobovania a správy majetku aj jeho distribúciu k rodine a ochranu pre ďalšie generácie.
S použitím českého riešenia je možné spravovať celú rodinnú štruktúru vrátane nadačného fondu bez potreby angažovania tretej strany alebo platenia priebežných platieb za správu celého riešenia. Na druhej strane, ak majú zakladatelia záujem, môžu do orgánov nadačného fondu zapojiť aj profesionálov, čo má zmysel najmä vtedy, ak chcú členom rodiny poskytnúť odbornú podporu alebo vytvoriť systém bŕzd a protiváh, aby niekto z rodiny fond neovládol.
Nadačné fondy majú riešenie aj pre odovzdanie majetku a podnikania ďalšej generácii. Ak sa v rodine nenájde vhodný nástupca, možno prostredníctvom nadačného fondu zveriť správu rodinného biznisu profesionálovi dovtedy, kým v rodine dorastie zodpovedný správca či manažér schopný rodinný biznis ďalej rozvíjať. Nečakané udalosti môžu rodinu zaskočiť v situácii, keď nemá nástupníctvo a dedičstvo ošetrené. Nadačné fondy pomáhajú predísť drámam a umožňujú sa na túto situáciu náležite pripraviť.
Odovzdať rodinnú firmu potomkom môže byť nepostačujúce, ak sa zároveň nenastavia pravidlá nakladania s majetkom pre rodinu. Taktiež je potrebné rodinu oboznámiť s pravidlami a ideálne aj dosiahnuť ich prijatie z jej strany. Hladké nástupníctvo v rámci rodinných firiem komplikuje množstvo vecí, a to jednak na strane zákona, ako aj v rámci samotnej štruktúry a fungovania rodinných firiem či osobností jednotlivých jej členov. Rodinné firmy opakujú pri plánovaní nástupníctva stále tie isté chyby.
Mnoho zakladateľov rodinných firiem sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho na vedľajšej koľaji. Dôsledky môžu byť fatálne. S odovzdaním rodinnej firmy potomkom až po smrti otca zakladateľa sa väčšinou viaže nepripravenosť potomkov úspešne rozvíjať biznis. Niekedy sa okrem toho stáva, že potomkovia už sú súčasťou exekutívy firmy, prípadne minoritnými vlastníkmi, pričom zakladateľ si ponecháva rozhodujúci podiel. Ani to však nie je dostačujúce, aj takéto základné nastavenie ešte predstavuje zásadné riziko, pokiaľ nie sú dostatočne nastavené pravidlá v rámci rodiny. Otázku nástupníctva by preto mali majitelia firiem začať riešiť čím skôr. Ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. Včasné plánovanie je kľúčové, pretože príprava nástupcu na prevzatie firmy trvá roky. Okrem toho je to aj otázkou zodpovednosti voči zamestnancom a ich rodinám.
Absentujúca alebo nedostatočná komunikácia znamená, že zakladatelia nezdieľajú svoje podnikateľské plány a víziu so svojimi nástupcami. Medzi generáciami často chýba diskusia, ako by malo usporiadanie firmy vyzerať. Niekedy diskusia prebehne, ale zamrzne na tom, že každá generácia má na vec iný pohľad. Bez dostatočnej komunikácie rodine niekedy chýba vízia a odôvodnenie, prečo robia to, čo robia. Okrem toho tu existuje informačná asymetria, keď najmä vo väčších rodinných firmách potomkovia nemajú takú hĺbku pohľadu a širšie informácie o procesoch v rámci firmy ako zakladatelia. Alebo niekedy, keď staršia generácia niečo povie, mladšia generácia to pochopí úplne inak. Navyše sa často staršia generácia rozhoduje podľa zvyku a nemení zaužívané postupy.
Zakladateľ často vlastní všetok majetok ako fyzická osoba, čo sťažuje jeho štruktúrované odovzdanie. Ako fyzická osoba sa vystavuje väčšiemu rozsahu ručenia za riziká podnikania a navyše môžu mať komplikácie, ak sa rozhodne firmu predať. Vlastníctvo obchodných podielov cez fyzickú osobu býva väčšinou menej daňovo efektívne než vlastníctvo cez právnickú osobu, rodinný holding, keď pri splnení zákonných podmienok môže byť príjem z prípadného predaja oslobodený od dane z príjmu. Preto je lepšie firmu vlastniť cez právnickú osobu, ideálne holding. Ďalším problémom je, že sa nevhodne mieša súkromný majetok s podnikateľským. Je dôležité oddeliť nepodnikateľské aktíva od samotnej firmy a vytvoriť diferencované mechanizmy na správu jednotlivých častí majetku.
Ak dôjde len k odovzdaniu z otca zakladateľa na jeho deti, tak nejde o skutočne koncepčnú stratégiu transferu rodinnej firmy naprieč generáciami, hovorí expert, podľa ktorého tak dochádza len k posunutiu problému na deti. Pri správe a rozvoji majetku totiž treba počítať napríklad aj s tým, že nie všetky deti sa budú chcieť v rovnakej miere zapojiť do rodinnej firmy, ak vôbec.
Riešením je vytvorenie vhodnej právnej štruktúry rodinného majetku. Pri väčších spoločnostiach je kľúčové vytvoriť štruktúry s medzinárodným presahom, napríklad holding a nadačný fond. Tieto rodiny spravidla potrebujú a vyžadujú omnoho dôkladnejšiu prípravu procesu nástupníctva.
Zložité zahraničné štruktúry správy majetku často nemusia riešiť problémy, pre ktoré boli vytvorené, a navyše ich vytvorenie, správa a údržba je rádovo niekoľkonásobne drahšia než správa obdobnej štruktúry v blízkom Česku či na Slovensku. Česko zaviedlo pred viac ako dekádou zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov vrátane tých slovenských. Ide najmä o flexibilnejšie dedičské a rodinné právo a obľúbené nadačné a zverenecké fondy. Tieto nástroje ponúkajú možnosť dlhodobej ochrany a správy rodinného majetku. Preto slovenskí podnikatelia často sústreďujú svoju pozornosť práve na české nástroje. Odpovedá Patrícia Jamrišková, senior advokátka spolupracujúca s HAVEL & PARTNERS
