Zdroj: Index.sme.sk
Rozhovor /Jana Holíková
Prieskum poukazuje na odlišnosti v postojoch mužov a žien
Prieskum poukazuje na odlišnosti v postojoch mužov a žien. Investovanie medzi mužmi a ženami má svoje špecifiká. Kým muži ho často berú ako hobby a testujú si na ňom svoje schopnosti a vedomosti, u žien je primárne spôsobom, ako sa finančne zabezpečiť a to bez podstupovania extrémneho rizika.
Vyplýva to z prieskumu v rámci projektu NextŽeny, ktorý realizovala advokátska kancelária Havel & Partners a spoločnosti One Family Office, RSM a Visa v spolupráci s výskumnou agentúrou Ipsos na vzorke 295 respondentov.
Až šesť z desiatich mužov a päť z desiatich žien svoje portfólio diverzifikuje. Inými slovami, neinvestujú všetko do jedného typu aktív, a tak rozkladajú riziko. Časť kapitálu vkladajú konzervatívne do investícií s nižším rizikom a výnosom a časť do rizikovejších s vyšším výnosom.
Ženy sú vo všeobecnosti opatrnejšie a častejšie než muži volia konzervatívnejšie investície s nižšou mierou rizika. Muži sa, naopak, častejšie púšťajú do odvážnejších investícií a usilujú sa o maximálnu výšku výnosu aj za cenu vyššej miery rizika (19 percent muži verzus deväť percent žien).
Slovenské dáta v tomto ohľade zodpovedajú zahraničným štatistikám. „Jednoduchou ukážkou je napríklad držba bitcoinu, ktorá vychádza v pomere 6:4 v prospech mužov. Naopak, ženy majú častejšie záujem o pomalšie rastúce investície, avšak s nižšou mierou rizika,“ vysvetľuje riadiaca partnerka poradenskej spoločnosti RSM Monika Marečková.
Ochota riskovať sa u žien i mužov mení s vekom. Ženy najviac investujú vo veku 35 až 44 rokov, keď dávajú prednosť kombinácii konzervatívnych a diverzifikovaných produktov.
Mladšie ženy do 34 rokov sú v porovnaní s mužmi konzervatívnejšie a výrazne menej riskujú. Od 44 rokov im už rastie apetít riskovať. Vo vekovej skupine nad 55 rokov má v portfóliu rizikové investície 14 percent žien, čo môže súvisieť s ich dlhšou investičnou skúsenosťou.
„Prieskumy ukazujú, že na Slovensku narastá skupina finančne aktívnych žien, ktoré sa buď samy presadili v zamestnaní, alebo podnikaní, alebo sú dedičkami a majú potrebu samostatne rozhodovať, vzdelávať sa a nasledovať trendy. U tejto generácie je prirodzená aj väčšia otvorenosť riziku s vidinou vyššieho výnosu,“ konštatuje Jana Holíková z One Family Office.
U mužov, naopak, ochota riskovať s pribúdajúcim vekom klesá. V mladšom veku má rizikové investície tretina mužov, nad 55 rokov už len tri percentá.
Slováci a Slovenky sa podľa prieskumu NextŽeny chcú investíciami zhodne najčastejšie zabezpečiť na starobu, chrániť svoje prostriedky pred znehodnotením a chcú majetkovo zabezpečiť rodinu.
V dvoch ohľadoch sa však postoje výraznejšie líšia. Až 34 percent žien investuje, pretože chcú mať dostatok financií na svoje ciele, aby si mohli samostatne zaobstarať to, čo chcú. Takúto potrebu má len pätina mužov.
„Samotná správa majetku nie je iba otázkou financií, ale aj identity. Slovenské ženy si cez investovanie budujú pocit nezávislosti a schopnosti ovplyvniť svoju budúcnosť. V tom sa premieta aj potreba dopriať si veci, ktoré chcú bez nutnosti pýtať si prostriedky od manžela, partnera alebo otca rodiny,“ hovorí Jana Holíková.
Druhou odlišnosťou je vnímanie investovania. Pre mužov je to oveľa častejšie ako u žien koníček a hľadajú v ňom osobné uspokojenie. U žien to až tak neplatí.
Dôležitou súčasťou investičného plánu mužov i žien sú na Slovensku nehnuteľnosti. Do tohto populárneho segmentu ukladá svoje peniaze viac ako polovica žien a dve tretiny mužov. Ako perspektívnu investíciu ju vníma 73 percent žien a 68 percent mužov.
Viac ako polovica opýtaných v prieskume uviedla, že verí akciám z technologického sektora, fandia im však najmä muži. Ženy rovnako až tak nepreferujú ani firmy z obranného priemyslu a kryptomeny.
Podľa prieskumu ženy vo všeobecnosti obľubujú istotu, že ich peniaze sú dostupné kedykoľvek, keď ich budú potrebovať. Viac ako tri štvrtiny z nich prebytočné prostriedky ukladajú na bežnom účte, 71 percent má časť peňazí na sporiacom účte v banke.
Muži a ženy sa líšia aj tým, ako získavajú informácie potrebné na investovanie. Muži ich najčastejšie čerpajú z investičných a spravodajských webov, ženy viac stavajú na osobný kontakt. Viac ako polovica z nich pravidelne získava informácie od bankára alebo finančného poradcu.
Pre mladšiu generáciu (do 34 rokov) sú hlavným zdrojom podcasty a videá. Majetnejší investori s kapitálom presahujúcim 830-tisíc eur uprednostňujú renomované finančné portály a tlačené publikácie.
Skrátka, čím väčšie portfólio a skúsenosti, tým väčšia ochota čítať dlhé analýzy, a čím mladší vek, tým viac „streamovaného“ know-how.
Digitálne nástroje však nezohrávajú kľúčovú rolu len pri získavaní informácií, ale aj pri správe financií.
„Zaujímavosťou je, že približne pätina investorov a investoriek prostredníctvom digitálneho bankovníctva aktívne spravuje aj svoje investície. Tieto výsledky jasne naznačujú, že dôvera v digitálne riešenia v oblasti financií rastie,“ uvádza country manažérka spoločnosti Visa pre Slovensko Ľubica Gubová.
Takmer dve pätiny respondentiek v prieskume uviedli, že správu majetku a finančné záležitosti riešia výhradne vo vlastnej réžii.
„Najväčší podiel investoriek, ktoré si samy spravujú majetok, je u mladších žien medzi 18 až 34 rokmi. Sú otvorené online investovaniu, často sú single alebo v raných fázach vzťahov, zvyknuté pracovať s vlastnými financiami už počas štúdia alebo krátko po ňom,“ konštatuje tvrdí Jana Holíková z One Family Office.
Medzi emancipované investorky patria aj slobodné alebo rozvedené ženy. U vydatých žien je podiel podstatne nižší. V porovnaní s Češkami sú však Slovenky samostatnejšie.
Podľa prieskumu NextŽeny z roku 2023 v Česku svoj majetok spravovalo len 26 percent žien. Češky najčastejšie rozhodovali o rodinnom majetku spolu s niekým ďalším (39 percent).
Podľa aktuálneho slovenského prieskumu rieši financie a majetok v domácnosti s niekým ďalším približne tretina Sloveniek. „Kým v Česku je správa majetku častejšie spoločnou záležitosťou, Slovenky sa už v mladšom veku učia pracovať s vlastným portfóliom. A to aj vtedy, keď majú partnera,“ potvrdzuje Jana Holíková.
Slovenskí muži sa najčastejšie starajú o finančné a majetkové záležitosti celej domácnosti sami (34 percent), a to dvakrát častejšie ako ženy. O financiách a majetku rodiny rozhoduje samostatne len 16 percent žien.
„Silná skupina starších vekových kategórií, generácia baby boomers či nasledujúca generácia X, žila dlhodobo v tradičnom modeli konzervatívneho prístupu k investíciám, kde rozhodujúce slovo a mnohokrát aj prehľad o financiách rodiny mal jedine muž (otec zakladateľ),“ uzatvára Jana Holíková.
