Autori: Štěpán Štarha, Milan Černaj
Od zvolenia predsedníčky nového Úradu už síce ubehlo desať mesiacov, ale podľa zákona začal Úrad oficiálne vykonávať svoje činnosti až od 1. septembra 2021. Prinášame Vám zhrnutie k základným úlohám a kompetenciám, ktoré prevzal Úrad od inšpektorátov práce. Dozviete sa akým výzvam čelí od začiatku fungovania a v čom sa bude odlišovať jeho prístup. Na záver Vám prinesieme informácie k stavu prípravy novely zákona č. 54/2019 Z. z. a legislatívnym procesom, výsledkom ktorého bude implementácia novej smernice Európskej únie na úseku whistleblowingu.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave bol formálne zriadený zákonom už v roku 2019, ale v reálnom svete neexistoval až do 1. septembra 2021. Až od tohto momentu Úrad oficiálne prevzal štafetu na poli poskytovania ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerom, ako aj pri kontrole povinností zamestnávateľov v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, teda whistleblowingom. Štafetu držali vo svojich rukách inšpektoráty práce už od čias pôvodného zákona z roku 2014, a dočasne aj od účinnosti nového zákona č. 54/2019 Z. z. v roku 2019. Nový zákon ich fungovanie ale časovo ohraničil dobou šiestich mesiacov od zvolenia prvého predsedu Úradu.
Pred predsedníčkou Úradu od jej zvolenia vo februári tohto roka preto stála do konca augusta neľahká úloha. A to v podobe vytvárania celej organizačnej štruktúry Úradu, jeho prípadných detašovaných pracovísk, zabezpečenia administratívy, personálu, technického vybavenia, až po samotnú realizáciu úloh Úradu. Do konca augusta s týmito úlohami mala napomáhať vláda. Po 1. septembri už však Úrad má stáť na vlastných nohách. A kam majú vôbec viesť kroky Úradu? Primárnou úlohou Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je chrániť práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti na celoštátnej úrovni.
Tým sa rozumie najmä rozhodovanie a poskytovanie ochrany Úradom pre oznamovateľov pred pracovnoprávnymi úkonmi zamestnávateľov za určitých okolností, ktoré majú povahu tzv. odvetných opatrení (napr. účelová výpoveď z pracovného pomeru po tom, ako zamestnanec urobil oznámenie o protispoločenskej činnosti, či zníženie mzdy, ktoré má súvislosť s takýmto oznámením). Uvedenému samozrejme zodpovedajú aj ďalšie úlohy a povinnosti Úradu, najmä kontrola dodržiavania zákona, predovšetkým ustanovení o ochrane oznamovateľov zamestnávateľmi, plnenie povinností zamestnávateľov vydať interný predpis o systéme preverovania a vyšetrovania oznámení, jeho obsah a súlad so zákonom. Počas prvých 100 dní Úrad už tieto základné úlohy a povinnosti od inšpektorátov plynule prevzal a pokračuje v ich vykonávaní.
Výzvou pre Úrad, a očakávaním zamestnávateľov ostáva, akou formou bude Úrad pristupovať k plneniu svojich ostatných povinností v porovnaní s predchádzajúcim, skôr formalistickým prístupom inšpektorátov práce, a to najmä pri
Úrad totiž deklaroval, že by sa vo svojom prístupe mohol odlišovať od ostatných inštitúcií, nakoľko začína s čistým štítom, tzv. od nuly.
Úrad vlády SR začal ešte pred začatím fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti s prípravou novely zákona č. 54/2019 Z. z. a legislatívnym procesom, výsledkom ktorého bude implementácia novej smernice Európskej únie na úseku whistleblowingu.[1] Transpozíciu smernice, teda prijatie novely zákona, by mala Slovenská republika stihnúť do 17. 12. 2021. Podľa nedávno zverejneného znenia navrhovanej novely sa ale nateraz nepočíta s účinnosťou novely skôr, ako pred 1. 5. 2022. Navyše, novela bola do konca novembra ešte len v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je teda zrejmé, že návrh sa do parlamentu tento rok už nedostane.
Novela samotná
• potvrdí prísnu ochranu oznamovateľa,
• definuje zakázané odvetné opatrenia zamestnávateľov voči oznamovateľom,
• spresní terminológiu a povinnosti na úseku protispoločenskej činnosti.
Úrad pritom znenie návrhu novely zákona z dielne Úradu vlády SR rozsiahlo pripomienkoval v rámci pripomienkového konania. Úrad vo svojich pripomienkach navrhuje rozšíriť definíciu oznamovateľa, rozšíriť okruh vzťahov týchto osôb k zamestnávateľom, a tým pokryť väčší okruh ľudí, ktorí môžu byť chránení pred odvetnými opatreniami, na jednej strane.
Na druhej strane, Úrad už teraz navrhuje prudké zvýšenie sankcií pre zamestnávateľov v prípade porušení povinnosti zaviesť vnútorný systém preverovania a vyšetrovania oznámení o protispoločenskej činnosti, či viesť evidenciu jednotlivých oznámení, a to až do výšky 500.000 EUR. Zamestnávateľom, ktorý sa dopustia priestupku v podobe odvetných opatrení, či napríklad porušia povinnosť zachovávať mlčanlivosť o oznamovateľovi, alebo sa pokúsia zabrániť podávaniu oznámení, navrhuje Úrad po novom ukladať pokuty až do výšky 30.000 EUR.
V porovnaní so súčasnými sankciami do maximálnej výšky 20.000 EUR, resp. 2.000 EUR pri priestupkoch, sa navrhované zvýšené sankcie môžu javiť až ako drakonické, obzvlášť v súčasnej situácii a kondícii niektorých zamestnávateľov. Toto zvýšenie Úrad odôvodňuje poukazom na zámery smernice zavádzať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Prekvapivým, a celkom neželaným krokom, ktorý Úrad ponechal bez pripomienky k novele, je značné obmedzenie pôsobenia externých odborníkov ako zodpovedných osôb, prostredníctvom ktorých zamestnávatelia plnia úlohy podľa zákona.
Zamestnávateľ s viac ako 50 zamestnancami musí mať podľa zákona napríklad zavedený vnútorný systém preverovania a vyšetrovania oznámení o protispoločenskej činnosti, vydaný interný predpis v presne stanovenom rozsahu a obsahu, postupovať v zákonných lehotách pri prešetrovaní, ale aj viesť evidenciu. Prax však ukázala, že pre zamestnávateľov je často omnoho vhodnejším riešením outsourcing týchto povinností na externé špecializované spoločnosti, ktoré sa na oblasť whistleblowingu orientujú, napr. FairWhistle od advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS s.r.o. Zákon takúto možnosť pripúšťal, a mal by ju pripúšťať aj po novele zákona. Zodpovedné osoby podľa zákona pritom musia mať odborné predpoklady na plnenie týchto úloh, nemôže ich teda vykonávať laik.
Novela však pôsobenie externých špecialistov na whistleblowing ako zodpovedných osôb limituje len na zamestnávateľov s menej ako 250 zamestnancami. A čo to reálne znamená? Zamestnávatelia s viac ako 250 zamestnancami budú musieť vytvoriť špecializované pracoviská, oddelenia, či minimálne vyčleniť jedného odborného zamestnanca, ktorý bude tieto úlohy vykonávať. Jeho konanie pritom bude zaväzovať zamestnávateľa, a to aj v prípade porušenia jeho povinností, za ktoré bude niesť následky zamestnávateľ. V kombinácii s navrhovanými zvýšenými sankciami až do výšky 500.000 EUR môže mať nesprávna voľba zodpovednej osoby pre zamestnávateľa katastrofálne následky.
Aj z uvedeného preto môžeme uzavrieť, že prvých 100 dní Úradu je síce za nami, ale dôležitým bude postup Úrad v ďalšom období, ktorý je nateraz ťažké predpokladať a odhadovať. Držme preto prsty nielen Úradu, jeho predsedníčke a ľuďom, ktorý ho tvoria, ale aj zamestnávateľom. Len čas ukáže, či Úrad potvrdí svoju odlišnosť v prístupe k zamestnávateľom v rámci svojich kompetencií, ktoré prevzal 1.septembra 2021 od inšpektorátov práce.
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2019.305.01.0017.01.SLK&toc=OJ:L:2019:305:TOC
