Globálny trend presunu majetku do rúk žien sa prejavuje aj na Slovensku. Takmer dve pätiny slovenských žien (38 %) spravujú svoj vlastný majetok samostatne. Zároveň viac ako tretina Sloveniek (34 %) investuje preto, aby mali dostatok prostriedkov na vlastné ciele a sny. Oproti mužom pritom ženy v investíciách vsádzajú častejšie na istotu, to sa ale mení s vekom a skúsenosťami. Zistil to prieskum v rámci projektu NextŽeny, ktorý realizovala advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS a spoločnosti ONE FAMILY OFFICE, RSM a VISA v spolupráci s výskumnou agentúrou Ipsos.
Ženy ovládajú tretinu svetového bohatstva a hodnotu svojho majetku v posledných rokoch navyšujú významne rýchlejšie ako predtým. V Európe podľa údajov spoločnosti McKinsey vzrástli aktíva ovládané ženami zo 4,6 bilióna dolárov v roku 2018 na 6,6 bilióna dolárov v roku 2023, čo predstavuje nárast z 32 na 38 % celkových spravovaných aktív (AUM) EÚ. Spoločnosť McKinsey zároveň predpovedá, že v EÚ aktíva ovládané ženami dosiahnu do roku 2030 hodnotu 11,4 bilióna dolárov, čo bude 47 % všetkých aktív EÚ.
Ženy neustále posilňujú svoje socioekonomické postavenie v spoločnosti predovšetkým preto, že sú stále emancipovanejšie a ekonomicky aktívnejšie. Vzdelávajú sa, čím ďalej častejšie obsadzujú vedúce pracovné pozície a zvyšuje sa aj počet podnikateliek a investoriek. Zároveň sa ženy štatisticky dožívajú vyššieho veku ako muži a podľa správy Rodinné správanie Štatistického úradu SR z roku 2023 si ženy berú mužov starších o 3 až 5 rokov v 41 % prípadov a v 22 % dokonca o 6 a viac rokov, čo znamená, že častejšie aj po mužoch majetok dedia.
„Presun bohatstva smerom k ženám vnímame ako súčasť širšieho a v západnom svete známeho fenoménu transferu majetku od budovateľov k správcom. Zatiaľ čo doteraz podnikatelia budovali veľmi úspešné firmy a v súvislosti s ich rastom enormne navyšovali svoje bohatstvo, ich nasledovníci, z ktorých v mnohých prípadoch to budú práve ženy, sa budú snažiť majetok udržať a ďalej ho úspešne spravovať tak, aby jeho výnosy dlhodobo zabezpečili rozširujúce sa rodiny. Kľúčovú úlohu pri tom bude mať strategická, profesionalizovaná správa tohto majetku,“ vysvetľuje riadiaci partner HAVEL & PARTNERS a ONE FAMILY OFFICE Jaroslav Havel.
V dôsledku sociálnych, ekonomických, demografických a kultúrnych faktorov tak ženy čoraz častejšie dokážu samy vybudovať veľký majetok, zároveň prieskum NextŽeny realizovaný na Slovensku teraz ukázal, že aj čo sa týka správy vlastného majetku sú tunajšie ženy emancipované. Najčastejšie totiž Slovenky, konkrétne takmer dve pätiny (38 %), uvádzali, že samy riešia svoj vlastný majetok a svoje finančné záležitosti.
„Najväčší podiel investoriek, ktoré si samy spravujú majetok je u mladších žien – medzi 18-34 rokov. Tie sú otvorené online investovaniu, často single alebo v ranných fázach vzťahov, zvyknuté pracovať s vlastnými financiami už počas štúdia alebo krátko po ňom. Silný digitálny skillset, vyššia ochota skúšať rizikovejšie produkty je jedným z dôvodov. To je skvelá správa pre budúci rast počtu žien investoriek,“ komentuje Jana Holíková, Director of Business Relations z rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE. Samostatne nespravujú svoj majetok a financie len mladé ženy, ale sú to aj slobodné alebo rozvedené. A sama si rieši svoje financie a majetok dokonca aj viac ako štvrtina (26 %) vydatých žien.
V porovnaní s Češkami tak slovenské ženy rozhodujú o svojom majetku samostatnejšie. Podľa prieskumu NextŽeny z roku 2023 v Česku totiž svoj vlastný majetok spravovalo len 26 % žien. Češky naopak najčastejšie rozhodovali o rodinnom majetku spolu s niekým ďalším (39 %). Pri aktuálnom slovenskom prieskume rieši v domácnosti financie a majetok s niekým spoločne cca tretina Sloveniek (32 %). „Kým v Česku je správa majetku častejšie spoločnou záležitosťou, Slovenky sa už v mladšom veku učia pracovať s vlastným portfóliom – a to aj vtedy, keď majú partnera,“ potvrdzuje Jana Holíková.
Slovenskí muži sa najčastejšie starajú o finančné a majetkové záležitosti celej domácnosti sami (34 %), je to dvakrát častejšie ako u žien – o financiách a majetku rodiny samo totiž rozhoduje len 16 % žien. „Silná skupina starších vekových kategórií – generácia baby boomers či nasledujúca gen X žila dlhodobo v tradičnom modeli konzervatívneho prístupu k investíciám, kde rozhodujúce slovo a mnohokrát aj prehľad o financiách rodiny mal jedine muž (otec zakladateľ),“ pripomína Jana Holíková.
Portfólio svojich investícií 6 mužov z 10 a 5 žien z 10 diverzifikuje – časť prostriedkov teda investujú konzervatívne do investícií s nižším rizikom a výnosom a časť do rizikovejších oblastí s vyšším výnosom. Ženy častejšie ako muži (22 % vs. 13 %) volia konzervatívnejšie investície s nižšou mierou rizika. Muži sa zase naopak častejšie než ženy púšťajú do odvážnejších investícií, kedy sa usilujú o maximálnu výšku výnosu aj za cenu vyššej miery rizika (19 % muži vs. 9 % ženy).
“Slovenské dáta v tomto ohľade nakoniec zodpovedajú zahraničným štatistikám. Jednoduchou ukážkou je napríklad držba bitcoinu, ktorá vychádza v pomere 6:4 v prospech mužov. Naopak ženy majú častejšie záujem o pomalšie rastúce investície, avšak s nižšou mierou rizika. Pri správe vlastného majetku sledujú konzervatívne fondy. Pri správe podniku sa častejšie obzerajú po investícii v ich odvetví a nemajú takú veľkú potrebu utekať inam,” vysvetľuje riadiaca partnerka poradenskej spoločnosti RSM Monika Marečková.
Ochota riskovať sa u žien a mužov tiež mení s vekom. Ženy najviac investujú vo veku 35 až 44 rokov, kedy dávajú prednosť kombinácii konzervatívnych a diverzifikovaných produktov. Mladšie ženy do 34 rokov sú v porovnaní s mužmi konzervatívnejšie a výrazne menej riskujú. Od 44 rokov veku vykazujú ženy rastúcu ochotu riskovať. Nad 55 rokov má v portfóliu rizikové investície 14 % žien, čo môže súvisieť s ich dlhšou investičnou skúsenosťou.
„Prieskumy ukazujú, že na Slovensku narastá skupina finančne aktívnych žien, ktoré sa buď samy presadili v zamestnaní/podnikaní, alebo sú dedičkami a majú potrebu samostatne rozhodovať, vzdelávať sa a nasledovať trendy. U tejto generácie je prirodzená aj väčšia otvorenosť riziku s vidinou vyššieho výnosu,“ vysvetľuje Jana Holíková z ONE FAMILY OFFICE. U mužov naopak ochota riskovať s pribúdajúcim vekom klesá. V mladšom veku má rizikové investície tretina mužov, nad 55 rokov potom výrazne u mužov rizikové investície klesajú až na 3 %.
Ľudia sa najčastejšie chcú podľa prieskumu NextŽeny investíciami zabezpečiť na starobu, chrániť svoje prostriedky pred znehodnotením a chcú majetkovo zabezpečiť aj rodinu. V tom sa motivácia u mužov a žien príliš nelíši. Výrazne viac žien (34 %) ako mužov (20 %) ale investuje, pretože chcú mať dostatok financií na svoje ciele, aby si mohli samostatne zaobstarať to, čo chcú.
„Samotná správa majetku nie je iba otázkou financií, ale aj identity – slovenské ženy si cez investovanie budujú pocit nezávislosti a schopnosti ovplyvniť svoju budúcnosť. V tom sa premieta aj potreba dopriať si veci, ktoré chcú bez nutnosti pýtať si prostriedky od manžela/partnera/otca rodiny,“ hovorí Jana Holíková. Muži zase naopak majú častejšie ako ženy investovanie ako koníček a aj v ňom viac hľadajú osobné uspokojenie.
V súlade s tým, že chcú byť Slováci zabezpečení na starobu, využíva drvivá väčšina sporenie na dôchodok (77 %). Ženy v porovnaní s mužmi viac preferujú likviditu – viac ako tri štvrtiny z nich nechávajú prebytočné prostriedky na bežnom účte a 71 % siahne po sporiacom účte. Väčšina slovenských investorov a investoriek stále stavia na nehnuteľnosti. Do tohto tradične populárneho segmentu už teraz ukladá svoje peniaze viac ako polovica žien a taktiež dve tretiny mužov. Zároveň ho ako perspektívnu investíciu do budúcnosti vníma 73 % investujúcich žien a 68 % mužov.
Muži najčastejšie čerpajú informácie k investíciám z investičných a spravodajských webov (59 %). Ženy zase viac vsádzajú na osobný kontakt: viac ako polovica (54 %) pravidelne čerpá informácie od bankára alebo finančného poradcu.
Mladšia generácia do 34 rokov sleduje podcasty a videá, ktoré sú pre nich hlavným zdrojom (54 %). Majetnejší investori s kapitálom presahujúcim 830 tisíc EUR sa zase vracajú k tradičnejšiemu, štruktúrovanému obsahu: preferujú renomované finančné portály a tlačené publikácie. Stručne povedané – čím vyššie portfólio a skúsenosť, tým väčšia ochota čítať dlhé analýzy; čím mladší vek, tým viac „streamovaného“ know‑how.
Digitálne nástroje však nezohrávajú kľúčovú rolu len pri získavaní informácií, ale aj pri samotnej správe financií. „Digitálne bankovníctvo sa stalo bežnou súčasťou finančného života väčšiny Slovákov a až 66 % z nich ho využíva pravidelne. Zaujímavosťou je, že približne pätina investorov a investoriek (22 %) prostredníctvom digitálneho bankovníctva aktívne spravuje aj svoje investície. Tieto výsledky jasne naznačujú, že dôvera v digitálne riešenia v oblasti financií stále rastie,“ uviedla Ľubica Gubová, country manažérka spoločnosti Visa pre Slovensko.
Smrť a dedičstvo sú zásadnými životnými míľnikmi, pri ktorých dochádza k jednorazovému transferu významného objemu majetku. V biznise sú stále častejšie nástupcami v novej generácii práve ženy. To na Slovensku potvrdila aj štúdia NextŽeny z roku 2022. Analýza vzorky 10 najväčších slovenských rodinných firiem z roku 2022 ukázala, že vlastníci sú z 90 % muži. 80 % podnikateľov už vtedy malo viac ako 60 rokov, a dokonca celkom pätina z celkového počtu vlastníkov boli osemdesiatnici.
Pre väčšinu týchto podnikateľov na Slovensku je teda úplne aktuálna téma nástupníctva. V rámci analýzy majetkových a rodinných pomerov štúdia navyše zistila, že ak by prebehlo u týchto rodinných firiem odovzdanie majetku vlastníkov formou dedičstva podľa slovenskej legislatívy, potom by väčšina majetku prešla do rúk žien, a to zo 65 %. Iba 20 % majetku by naďalej mali muži.
Náhle udalosti a smrť sú teda situácie, ktoré zásadne hovoria do rozloženia rodinného majetku. Aj preto zisťoval aktuálny slovenský prieskum NextŽeny, na koľko sú ľudia na tieto situácie pripravení.
Pre prípad nečakanej udalosti má každý druhý jasný alebo aspoň čiastočný plán, čo bude s jeho alebo rodinným majetkom. Prístup sa u mužov a žien príliš nelíši. Každý štvrtý má spísané pravidlá na jednom mieste, 28 % ľudí nejaké pravidlá má, ale nie prehľadne zhromaždené na jednom mieste. 9 % mužov a 4 % žien riešia tieto záležitosti v rámci family office.
Slováci vsádzajú v krízových chvíľach hlavne na rodinu: 68 % verí, že niekto z blízkych by v prípade nečakanej udalosti dokázal spravovať rodinný majetok. Zhruba šesť ľudí z desiatich má s rodinou vyjasnené, čo sa má stať s financiami či firmou (61 %) a podobný podiel vie, ako budú zabezpečené potreby detí a partnera (61 %) – istota pritom rastie s vekom (45+). Len asi tretina ľudí by zverila správu majetku v takom prípade profesionálom.
Na druhej strane z prieskumu vyplýva, že otázku, čo bude s jeho majetkom v prípade náhlej udalosti, tiež každý druhý človek vôbec neriešil. A navyše polovica z týchto ľudí ani nevie, ako pravidlá riešiť budú alebo ich vôbec pripravovať nechcú. Záporne odpovedali častejšie ženy (57 %) ako muži (36 %).
„Polovica ľudí vôbec nemá premyslené, čo sa stane s ich majetkom pri náhlej udalosti, a ženy túto otázku odkladajú ešte častejšie, pritom práve tieto situácie patria k najväčším rizikám pre stabilitu rodinného bohatstva. Pokiaľ chýba závet či jasné pravidlá, majetok sa rozdelí podľa zákona, čo často vedie k jeho drobeniu a sporom. Zverenecké a nadačné fondy preto nadobúdajú na význame, pretože dokážu ochrániť majetok a zabezpečiť, aby sa spravoval podľa skutočnej vôle vlastníka.“ hovorí Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Do prieskumu sa zapojilo 295 respondentov z radov aktívnych investoriek a investorov na Slovensku, z toho bolo 51 % žien a 49 % mužov všetkých vekových skupín. Prieskum, zber dát a ich vyhodnotenie vykonala výskumná agentúra Ipsos. Zber dát prebehol od 26. 6. do 26. 7. 2025 prostredníctvom metódy CAWI. Odpovedali klienti a obchodní partneri advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS a spoločnosti RSM SK s následným využitím online panelu Populacia.sk. Za každý vyplnený dotazník prispeje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS spoločne s RSM SK 3 eurami na neziskovú organizáciu Nadácia pre deti Slovenska.
Autori: Kateřina Slavíková, Martina Rievajová, Diana Gregová
Duálna kvalita potravín bola v minulých rokoch často diskutovanou témou, ktorá upútala pozornosť nielen spotrebiteľov a médií, ale aj európskych inštitúcií. Na Slovensku začal od 1. júla 2024 platiť výslovný zákaz marketingu duálnej kvality tovarov vrátane potravín a posledné mesiace možno sledovať snahy dozorných orgánov o prvé kontroly podľa novej legislatívy. Naproti tomu, v Českej republike Státní zemědělská a potravinářská inspekce (SZPI) obdobné kontroly vykonáva už roky a aktuálne zverejnila recentné informácie o tejto problematike na základe už vykonaných kontrol. Aká legislatívna zmena naštartovala kontrolu duálnej kvality potravín na Slovensku? Aký prístup ku kontrolám volia jednotlivé krajiny? A aké dopady to má pre výrobcov aj spotrebiteľov?
ZÁKAZ DUÁLNEJ KVALITY MÁ SVOJU ZÁKONNÚ DEFINÍCIU
Na Slovensku bolo dlhodobo problematické postihovať duálnu kvalitu tovaru. Dozorným orgánom totiž chýbala najmä výslovná právna opora, aby mohli duálnu kvalitu tovarov kontrolovať a aj postihovať.
Od 1. júla 2024 však na Slovensku nadobudla účinnosť nová spotrebiteľská regulácia (o čom sme písali TU), ktorá okrem iného zaviedla aj novú nekalú obchodnú praktiku. Podľa nej sa obchodník dopúšťa klamlivého konania, ak:
• prezentuje tovar zhodný s tovarom uvedeným na trh v inom členskom štáte EÚ, pričom
• tento tovar má odlišné vlastnosti alebo zloženie.
Nová regulácia jedným dychom dodáva, že vyššie uvedené pravidlo neplatí paušálne a existujú z neho výnimky, a síce:
• Odlišnosť musí byť podstatná. Nestačí, že posudzovaný tovar má odlišné zloženie, ale je potrebné, aby sa odlišoval podstatne, a preto by zámena marginálnej zložky potraviny nemala byť ihneď považovaná za zakázanú praktiku;
• Aj podstatná odlišnosť môže byť obhájiteľná. Pokiaľ sa tovar líši v podstatnej zložke alebo vlastnosti, môže obchodník tento rozdiel odôvodniť objektívnymi a legitímnymi faktormi. O také faktory pôjde najmä v prípade, že rozdiel v zložení vyplýva z lokálnych právnych predpisov (napr. ak lokálny právny predpis vyžaduje určité množstvo ovocnej šťavy, aby sa výrobok mohol nazývať ovocným nektárom).
Nová právna úprava pritom nezavádza osobitné pravidlá pre duálnu kvalitu v prípade potravín, a preto sa ich prípadná duálna kvalita posudzuje iba podľa všeobecnej spotrebiteľskej legislatívy.
Zaujímavosťou je tiež to, že nová slovenská právna úprava považuje za nekalú praktiku explicitne „iba“ marketing tovaru so znakmi zakázanej duálnej kvality, čím sa napríklad líši od českej právnej úpravy, ktorá zakazuje umiestňovanie na trh potraviny porušujúcej toto pravidlo, ako také.
Vzhľadom na čerstvosť slovenskej právnej úpravy nemožno s istotou povedať, ako sa dozorné orgány s takýmto, zrejme nezamýšľaným, zúžením zakázanej praktiky vysporiadajú.
V prípade porušenia zákazu bude obchodník čeliť tak sankciám zo strany dozorného úradu, ako aj prípadným nárokom samotných spotrebiteľov.
V takom prípade je dozorný orgán oprávnený uložiť obchodníkovi pokutu až do výšky 200 000 EUR.
Okrem toho môžu spotrebitelia požadovať odstúpenie od zmluvy, právo na nápravu a náhradu škody.
Na rozdiel od činnosti SZPI na Slovensku regionálne orgány Štátnej potravinovej správy1 len teraz začínajú s vykonáváním prvých kontrol pričom prípadné výsledky kontrol neboli v čase prípravy tohto článku verejne známe.
Je však isté, že potravinová správa má záujem ich vykonávať. Svedčí o tom aj oznámenie uverejnené na webových stránkach potravinovej správy, ktoré vyzýva spotrebiteľov, aby sa zapojili do zisťovania duálnej kvality a v prípade, že majú podozrenie na rozdielnu kvalitu, zaslali potravinovej správe prostredníctvom formulára informáciu o takej potravine.
Vzhľadom na to, že Štátna potravinová správa2 vydala jeden metodický pokyn ku kontrolám (SZPI ČR má k dispozícii už 5. verziu metodiky, ktorá je k dispozícii TU), ktorý sa navyše odvoláva predovšetkým na všeobecné odporúčania inštitúcií EÚ, nemožno s istotou predpokladať, ako budú samotné kontroly prebiehať.
Z pokynu možno vyvodiť, že pri posudzovaní tejto nekalej obchodnej praktiky bude rozhodujúce, či:
• sú rozdiely medzi rovnako označeným tovarom pre spotrebiteľov jasne rozoznateľné;
• spotrebiteľ má skutočný prístup k podstatným informáciám o rozdieloch;
• ako obchodník rozdiely odôvodňuje.
Preto je potrebné byť na kontroly pripravení a pri navrhovaní obalov, označovaní alebo marketingu potravín myslieť na prevenciu klamlivého označovania potravín.
AKO SA HĽADAJÚ PODOZRIVÉ PRODUKTY?
Od roku 2021, kedy v Česku začal platiť zákaz duálnej kvality potravín (o čom sme písali TU) až do roku 2023 vykonala SZPI rad rozsiahlych monitoringov v Českej republike a ďalších členských štátoch EÚ. Cieľom týchto inšpekcií bolo vytipovať produkty, u ktorých by mohlo dochádzať k porušeniu zákazu duálnej kvality. Výber zahŕňal približne 150 vzoriek potravín rôznych kategórií, od mliečnych výrobkov cez cukrovinky až po trvanlivé produkty známych značiek i privátnych značiek.
Pri monitoringu inšpektori hodnotili niekoľko aspektov, ako napríklad vzhľad obalu, rozdiely v zložení či odlišnosti v senzorických vlastnostiach a spôsob informovania spotrebiteľa o prípadných rozdieloch.
Výsledky týchto analýz potom poslúžili ako základ pre následné úradné kontroly.
Na základe výsledkov monitoringov a podnetov od spotrebiteľov sa od roku 2022 začalo osem kontrolných vyšetrovaní zameraných na podstatné rozdiely v zložení či vlastnostiach potravín uvádzaných na trh v Českej republike oproti referenčným produktom z iných členských štátov EÚ.
K aprílu 2024 bolo porušenie zákazu duálnej kvality konštatované iba v jednom prípade. Išlo o rozdiely v použitých rastlinných olejoch (produkt z Nemecka a Rakúska obsahoval slnečnicový olej, česká vzorka palmový olej).
Za posledné tri roky sa problematika duálnej kvality potravín posunula významne dopredu. Hlavnými trendmi sa stalo:
Aj na základe zhrnutia situácie v oboch krajinách vyššie možno uzavrieť, že téma duálnej kvality potravín je viac než aktuálna. Je preto potrebné byť na prípadné kontroly pripravení a pokiaľ možno, prijať preventívne opatrenia.
V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS sme pripravení vám pomôcť s posúdením vhodného označovania potravín, správnej komunikácie o kvalite potravín a v prípade potreby poskytnúť rýchlu a adresnú pomoc v prípade kontrol. Budeme radi, keď sa na nás obrátite!