Zdroj: TREND
Autor: Štěpán Štarha, Lucia Gáťová
Zamestnávateľ, ktorý chce dokázať krádež kontrolou pošty či kamier, môže porušiť zákon. Rozhoduje nastavenie a včasná informovanosť
Výrobný podnik odhalil, že mu skupina zamestnancov roky odčerpávala peniaze z účtov. Keď krádeže vyšli najavo, niektorí už boli v dôchodku. Firma od nich žiada vrátenie peňazí v splátkach. Hoci vedenie spoločnosti dôkazy má, trestné oznámenie zatiaľ nepodalo.
Firma pri podozrení z krádeže potrebuje zistiť, kto ju okráda, a získať dôkazy. Ak siahne po pracovnej pošte či kamerách, musí rešpektovať súkromie zamestnancov. Aj vinník má právo na svoju ochranu. Nezákonná kontrola tak môže oslabiť dôkazy a priniesť firme pokutu. Pravidlá preto treba nastaviť ešte pred kontrolou.
Seniorná advokátka Havel a Partners Lucia Gáťová opisuje najčastejšiu chybu: firma začne preverovať podozrenie skôr, než si zistí, aké nástroje smie použiť. Šéf hneď otvorí pracovnú schránku, kamerový záznam či počítač podozrivého pracovníka. Zákonník práce pritom zakazuje narúšať súkromie zamestnanca bez vážnych dôvodov vyplývajúcich z osobitnej povahy činnosti zamestnávateľa. Platí to pre monitorovanie, čítanie pošty aj nahrávanie hovorov.
Zamestnanca treba vopred upozorniť. A ak firma zavádza kontrolný mechanizmus, jeho rozsah, spôsob a trvanie musí najprv prerokovať so zástupcami zamestnancov. Potom prehľadá celú schránku mesiace späť, hoci by stačila úzko ohraničená kontrola. Súdy podľa L. Gáťovej sledujú, či sa držala len komunikácie súvisiacej s podozrením. Plošná kontrola tak firme skôr uškodí. Kto prehľadá celú schránku či disk bez jasného vecného a časového ohraničenia, riskuje, že súd označí zásah za neprimeraný a dôkaz nezohľadní.
Prvou podmienkou kontroly sú vážne dôvody vyplývajúce z osobitnej povahy činnosti firmy. Samotný úmysel kontrolovať zamestnancov nestačí. Firma musí vysvetliť účel aj primeraný rozsah mechanizmu.
Druhou je preukázateľné oboznámenie zamestnancov vopred s rozsahom, so spôsobom a s trvaním kontroly. Zákon internú smernicu výslovne nežiada, podľa L. Gáťovej je však najpraktickejším dôkazom splnenia povinnosti. Firma musí doložiť, že ju zamestnancom včas dala na vedomie, napríklad podpisom o prevzatí.
Treťou je prerokovanie so zástupcami zamestnancov, ak vo firme pôsobia odbory, zamestnanecká rada alebo dôverník. Inak firma koná sama, no zamestnancov informovať musí. Tieto podmienky sa týkajú monitorovania, nahrávania hovorov a kontroly pracovnej pošty. Oprávnenie využívať vlastné podklady, napríklad účtovníctvo či pohyby na účtoch, musí posúdiť osobitne.
K tomu sa pridáva ochrana osobných údajov. Pri kontrole kamier aj pošty totiž firma spracúva osobné údaje. To musí podľa partnera Havel a Partners Štěpána Štarhu vopred vyhodnotiť, oprieť o správny právny základ, splniť informačné povinnosti a reálne zabezpečiť. „Skryté monitorovanie bez predchádzajúceho informovania je extrémne rizikové a môže byť odôvodnené iba výnimočne, pri konkrétnom podozrení a v obmedzenom rozsahu,“ uvádza pre TREND.
Európsky súd pre ľudské práva v prípade López Ribaldová proti Španielsku pripustil výnimočné okolnosti pri dôvodnom podozrení na závažné konanie a významných stratách. To však nepredstavuje všeobecnú výnimku z povinností podľa slovenského Zákonníka práce.
Pri kamerách rozhoduje účel určený ešte pred inštaláciou. Ak systém pôvodne sledoval len bezpečnosť a zdravie, použiť záznam krádeže na ochranu majetku nie je automatické. „Účel sa nedá meniť podľa toho, čo sa práve hodí,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu na ochranu osobných údajov Ľubica Rosinová. GDPR však pozná aj posúdenie zlučiteľnosti nového účelu s pôvodným a usmernenie Európskeho výboru pre ochranu údajov pripúšťa poskytnutie záznamu na iný účel za určitých podmienok. Či sa dá konkrétny záznam použiť, závisí od individuálneho posúdenia.
Zákonník práce hovorí o upozornení vopred. „Retroaktívne prijatie internej smernice právne nezhojí kontrolu, ktorá sa už udiala,“ ozrejmuje L. Gáťová. To isté platí pre kamery. O použiteľnosti dôkazu rozhoduje súd. V civilnom spore zákon zásadne vylučuje nezákonne získané dôkazy, vo výnimočných prípadoch však pripúšťa ich vykonanie. Porušenie informačnej povinnosti však výrazne zvyšuje riziko ,irmy a môže ovplyvniť aj platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pri ňom navyše existujú prísne lehoty. Spravidla ho ,irma môže uplatniť do dvoch mesiacov odvtedy, čo sa o dôvode dozvedela, najneskôr do roka od jeho vzniku.
Osobitné pravidlá platia napríklad vtedy, keď sa konanie zamestnanca v dvojmesačnej lehote stane predmetom konania iného orgánu. Po uplynutí zákonných lehôt právo zaniká. Samotné neskoré odhalenie starších krádeží preto ,irme lehotu neobnoví. Voči ľuďom, ktorých pracovný pomer sa už skončil, tento nástroj použiť nemožno. Firme vtedy zostáva náhrada škody či trestné oznámenie. Súd v spore o skončenie pracovného pomeru posudzuje dôvod kontroly, jej vecný a časový rozsah, povahu údajov aj prípadný zákaz súkromného používania pracovnej techniky. Zváži tiež, či sa dal cieľ dosiahnuť miernejšie. Plošná a slabo odôvodnená kontrola zvyšuje riziko.
Pri súkromnej komunikácii rozhoduje rozumné očakávanie súkromia. Otvorená súkromná schránka v prehliadači na pracovnom počítači ,irmu neoprávňuje čítať jej obsah. Ani podozrenie z porušenia povinností nedáva plošné právo kontrolovať súkromné správy.
Firma sa môže s páchateľom dohodnúť na náhrade škody aj podať trestné oznámenie. Pri niektorých závažných trestných činoch však existuje oznamovacia povinnosť. Týka sa najmä zločinov s hornou hranicou trestu najmenej desať rokov a určených korupčných trestných činov. Oznámenie však môže podať aj firma, ktorá dôkaz zatiaľ nemá uzavretý. Polícii opíše podozrenie a predloží, čo má. O tom, či sa začne stíhanie, rozhodne polícia. Slabšie dôkazy oslabujú najmä civilný spor o náhradu škody a prípadnú výpoveď. Aj odovzdanie záznamu polícii má vlastné pravidlá. Podľa usmernenia Európskeho výboru pre ochranu údajov je každé poskytnutie záznamu samostatným spracúvaním s vlastným právnym základom. Keď si ho vyžiada orgán, ktorý na to má právo, základom je plnenie zákonnej povinnosti. Keď ho firma dá sama od seba, musí základ posúdiť osobitne.
Zamestnanca treba o tejto možnosti informovať vopred, napríklad v smernici. Pri konkrétnom incidente možno príslušnú časť kamerového záznamu vyčleniť a uchovať dlhšie, len kým trvá odôvodnený účel. Uchováva sa iba potrebná časť a prístup majú len oprávnené osoby. Preventívne držať všetky záznamy pre prípad potreby nie je legálne.
