Zdroj: TREND rozhovor, Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková
Majitelia rodinných firiem by v žiadnom prípade nemali uprednostniť jedného potomka bez toho, aby ostatným poskytli kompenzácie, hovoria advokáti. Slovenské zákony z oblasti dedičského a rodinného práva, ako aj práva obchodných spoločností sú zastarané a rigidné. Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha a advokátka Patrícia Jamrišková pre TREND hovoria, ako prejsť generačnou výmenou v rodinnej firme, zabrániť rozdrobeniu jej majetku či paralýze podniku v prípade nečakanej smrti či nehody majiteľa.
Štěpán Štarha: V poslednej dobe veľmi často. Mali sme aj extrém, že tento rok vo februári sa na nás s touto témou obracali až dvaja noví klienti týždenne. Problematika právnej ochrany majetku vrátane generačnej výmeny alebo prípravy na ňu je dnes jednou z najdôležitejších tém väčšiny rodinných firiem či majetnejších klientov. Pri odovzdaní majetku sa klienti chcú okrem iného vyhnúť jeho rozdrobeniu v ďalších generáciách či v nepodarených manželstvách a zaistiť zodpovedajúcu podporu blízkych a pre rodinu perspektívnych členov.
Patrícia Jamrišková: Napríklad darovanie alebo predaj obchodného podielu. Sú to jednoduché a bežné právne inštitúty, nemali by však predstavovať konečné a jediné riešenie. Z nášho pohľadu ide skôr o dieliky skladačky, ktoré pomôžu vytvoriť sofistikovanú a efektívnu štruktúru – Family Office. Je to systém pravidiel a vzťahov pre správu majetku a podnikanie. Základný kameň tvorí privátny či rodinný holding napríklad v podobe akciovej spoločnosti. Holding predstavuje hranicu, kde sa láme a rozdeľuje majetok na podnikateľský a osobný.
Patrícia Jamrišková: Z podnikateľského hľadiska holding ovláda a riadi dcérske firmy, v ktorých je usporiadaný a rozčlenený určitý majetok. Ak komplikácie zasiahnu jednu či dve dcéry, tie ostatné a ich majetok, ako aj majetok holdingu ostane nedotknutý. Z hľadiska súkromného je vhodné holding doplniť o iný právny inštitút, ktorý sa stane bezpečným prístavom rodinného majetku umožňujúci okrem držby majetku aj jeho distribúciu k rodine a ochranu pre ďalšie generácie. Môže ním byť súkromný nadačný alebo zverenecký fond zriadený podľa českého práva.
Patrícia Jamrišková: Podľa našich skúseností je ho možné vytvoriť približne do troch až šiestich mesiacov od prvého stretnutia s klientom. Náklady na správu závisia od komplikovanosti a veľkosti štruktúry, avšak za bežných okolností nie sú vyššie ako náklady na prevádzku bežnej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Štěpán Štarha: Určite áno. Rast dopytu po týchto riešeniach je spôsobený aj aktuálnou neistotou ohľadom vývoja ekonomiky a potrebou lepšie si chrániť majetok a snahou diverzifikovať riziká. Popularitu týchto riešení zvyšujú i očakávané daňové zmeny či reformy s možným zavedením dedičskej dane, dane z majetku či dane z bohatstva, ako je tomu už teraz v celej rade európskych krajín.
Štěpán Štarha: Po založení fondu nie je potrebné presunúť podnikanie do Česka ani vytvoriť český rodinný holding. Funguje aj nastavenie, ktoré je zložené z českého fondu, českého alebo slovenského holdingu a slovenských dcérskych spoločností.
Štěpán Štarha: Pri hľadaní vhodného nastavenia pravidiel a vzťahov pre správu majetku a podnikania bývajú problémom maloleté deti. Pre rodičov to znie asi zvláštne. Z právneho hľadiska však predstavujú veľké riziko vstupu tretej cudzej osoby do riadenia celej štruktúry majetku rodiny, takzvaného kolízneho opatrovníka, ďalej prinášajú komplikáciu potreby schválenia právneho úkonu maloletého zo strany súdu či problém pri závete, nakoľko sú neopomenuteľnými dedičmi. Riešením môžu byť zverenecké fondy, súkromné nadácie či nadačné fondy.
Štěpán Štarha: Medzi našich klientov patria nielen najbohatší Slováci a Česi, ale aj stredné veľké rodinné firmy s veľkým potenciálom a plánmi. Ľudia si väčšinou myslia, že vhodné nastavenie ochrany a správy privátneho majetku a jeho odovzdania je téma len pre ľudí tesne pred dôchodkovým vekom, ale nie je to tak. Aj mladí ľudia myslia na budúcnosť, efektívnu držbu a správu majetku a neočakávané udalosti, ktoré môžu nastať zo dňa na deň.
Patrícia Jamrišková: Vzhľadom na želaný efekt sú oba typy prevodu majetku v podstate rovnaké. S ohľadom na právne aspekty, darovanie je bezodplatné a darca môže za istých hoci obmedzených okolností žiadať vrátenie daru. Predaj je odplatný úkon a nie je možné sa za bežných okolností domáhať jeho zrušenia. Darovanie nie je predmetom dane, ale príjem z predaja napríklad obchodného podielu, pokiaľ nie sú splnené podmienky na oslobodenie, podlieha dani z príjmov fyzických osôb 19 alebo 25 percent, ako aj odvodom na zdravotné poistenie. V prípade našich klientov väčšinou neprevádzame firmu priamo na fyzickú osobu – potomka, ale spoločnosť zapojíme formou vkladu do celej štruktúry Family Office.
Patrícia Jamrišková: Dieťa, ktoré nezíska typický vlastnícky podiel či právo hlasovať na valnom zhromaždení má väčšinou zabezpečený nárok na dividendu alebo plnenia zo zvereneckého či nadačného fondu. Plnenie z fondu môže byť poskytované buď na pravidelnej báze ako mesačná renta, vo väčších častiach po splnení cieľov, napríklad skončení vysokej školy alebo narodení dieťaťa, či keď je to vhodné a potrebné – na štúdium, svadbu, či liečbu alebo na podnikateľský plán.
Patrícia Jamrišková: Vo všeobecnosti nemôžu platné a účinné darovanie vykonané pred smrťou dediči napadnúť. Darovanie vykonané pred smrťou sa však môže niekedy premietnuť do veľkosti dedičských podielov pri neskoršom dedičskom konaní. V žiadnom prípade však neodporúčame riešenie, pri ktorom sa uprednostní jeden potomok bez toho, aby sa ostatným poskytla forma kompenzácie alebo ich s riešením vopred oboznámili a vysvetlili im jeho dôvody a dopady.
Patrícia Jamrišková: Úplné minimum predstavuje zabezpečenie náhradného štatutárneho orgánu. Nemožnosť konania nemusí byť len z dôvodu smrti, ale aj pri dlhodobej chorobe či nehode. Pokiaľ by mal majiteľ vytvorenú efektívnu štruktúru držby a usporiadania majetku zloženú z holdingu či fondu, tak hneď v deň smrti či nehody by táto štruktúra bola schopná vymenovať nový štatutárny orgán. Táto štruktúra sa dá vytvoriť aj vtedy, ak majiteľ nie je rozhodnutý, ako rozdelí firmu po smrti, avšak už by zabezpečila, aby neprišlo k ochromeniu spoločnosti.
Patrícia Jamrišková: Do funkcie správcu si klienti volia dôveryhodné a zodpovedné osoby, ktorým veria a poznajú ich. S problémami sme sa stretli skôr pri iných zahraničných fondoch. Častým problémom je komunikácia a vzdialenosť, pričom klienti majú problém dostať od lokálnych správcov akékoľvek podkladové dokumenty. To sa pri českých riešeniach nestáva. Nikdy nevieme vylúčiť zmenu legislatívy a jej sprísnenie. Nastavenie fondov je veľmi flexibilné. Aj kontrolné mechanizmy môžu byť rôzne a závisia od kreativity zakladateľa. K najpoužívanejším patrí spolurozhodovanie dvoch správcov či kontrola správcu dodatočným orgánom. Pokiaľ sú vhodne a jasne nastavené pravidlá, je možné správcu odvolať bez najmenších problémov, už pri prvom náznaku pochybenia.
Štěpán Štarha: V prípade zvereneckých fondov je zmena štatútu problematická a možná po jeho založení len rozhodnutím súdu. Avšak v prípade nadačných fondov je zmena možná aj po založení fondu a bez rozhodnutia súdu. Zakladateľ si však môže zvoliť časti štatútu, ktoré budú navždy nemenné alebo ich bude možno zmeniť až po uplynutí času. Za nás by mal byť štatút fondu dostatočne rigidný a nemenný, aby potomkovia nezneužili možnosť jeho zmeny, ale mal by zároveň umožňovať dostatočnú mieru flexibility tam kde je to potrebné.
Štěpán Štarha: Mali sme klienta, ktorý si založil fond na ochranu svojho milovaného veterána – luxusného automobilu, ku ktorému mal veľkú citovú väzbu.
