Zdroj: Trend
Autor: Štěpán Štarha (rozhovor)
Hladké nástupníctvo v rodinných firmách na Slovensku komplikuje ego majiteľov, odkladanie tejto dôležitej témy, ale aj absencia komunikácie medzi generáciami.
Mnoho zakladateľov rodinných firiem sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho na vedľajšej koľaji. Dôsledky môžu byť pre rodinnú firmu fatálne. O situácii v rodinných firmách na Slovensku a možnostiach riešenia generačnej výmeny sa TREND rozprával s partnerom a spoločníkom advokátskej kancelárie Havel & Partners a associate partnerom One Family Office Štěpánom Štarhom.
Najväčšou výzvou je otázka načasovania. V praxi sa totiž často stretávame s tým, že veľa zakladateľov nerieši stratégiu odovzdania firmy počas života, ale dôjde na to bez prípravy až v prípade smrti či vo chvíli, keď už zakladateľ nie je schopný plne sa firme venovať. Často môžu byť potomkovia už súčasťou exekutívy firmy, prípadne minoritnými vlastníkmi, ale zakladateľ si ponecháva rozhodujúci podiel. Toto však nestačí. Aj takéto základné nastavenie ešte predstavuje zásadné riziko, pokiaľ nie sú dostatočne nastavené pravidlá v rámci rodiny, ktoré by boli komunikované medzi zakladateľom a potomkami. Súčasne, ak rodinná firma nemá vhodného nástupcu medzi potomkami, treba ho jednoznačne a hlavne včas hľadať inde.
Presne tak. A absencia či nedostatok komunikácie je takisto jednou z najčastejších a najväčších chýb. Medzi generáciami často chýba diskusia, ako by malo usporiadanie firmy vyzerať. Niekedy diskusia prebehne, ale zamrzne na tom, že každá generácia má na vec iný pohľad. Bez dostatočnej komunikácie rodine niekedy chýba vízia a odôvodnenie, prečo robia to, čo robia. Často sa rozhodujú podľa zvyku a nemenia postupy zaužívané zakladateľom. Okrem toho tu existuje informačná asymetria, keď najmä vo väčších rodinných firmách potomkovia nemajú takú hĺbku pohľadu a širšie informácie o procesoch v rámci firmy ako zakladatelia. Alebo niekedy, keď staršia generácia niečo povie, mladšia generácia to pochopí úplne inak.
Čím skôr. Ideálne v momente, keď podnik začne generovať stabilný zisk a má jasné smerovanie. Realita je často iná. Mnoho zakladateľov sa celý život zameriava na rozvoj biznisu a otázku nástupníctva necháva dlho stáť na vedľajšej koľaji. Včasné plánovanie je kľúčové, lebo príprava nástupcu na prevzatie firmy trvá roky. Okrem toho je to aj otázkou zodpovednosti voči zamestnancom a ich rodinám.
Rodinným firmám, ktorým pomáhame s nastavením štruktúr, odporúčame, aby si nastavili aj organizovanie rodinných rád, na ktorých by sa zúčastňovali členovia rodiny starší ako osemnásť rokov, prípadne aj mladší. Je to preto, aby pocítili atmosféru rodinnej firmy a jej hodnoty. Osobne si myslím, že nikdy nie je dosť skoro. Poznám rodinné rady – akokoľvek je to rarita –, na ktorých sa zúčastňujú potomkovia mladší než desať rokov, aby boli napríklad súčasťou filantropických aktivít rodiny a vnímali ich hodnoty.
Rodinná ústava je súbor pravidiel a princípov, ktoré upravujú vzťahy v rodinnej firme aj v samotnej rodine. Jej úlohou je definovať víziu, hodnoty a procesy rozhodovania, najmä pri zásadných otázkach, ako je nástupníctvo. V slovenskom a českom prostredí sa s rodinnou ústavou nestretávame zatiaľ tak často, ako by si to zaslúžila. Ja ju odporúčam, je to nástroj, ktorý môže výrazne prispieť k eliminácii nedorozumení medzi zakladateľom a nástupcami a preniesť na ďalšie generácie hodnoty a myšlienky zakladateľa po tom, čo zakladateľ prestane byť vo firme aktívny.
Presne tak, preto odporúčame vždy pretaviť základné pravidlá z rodinnej ústavy aj do právne záväzných pravidiel. Správne vypracovaná rodinná ústava pomáha zabezpečiť, aby sa všetci potomkovia stotožnili s poslaním rodinnej firmy. Znižuje sa tým riziko hodnotových nesúladov a sporov medzi jednotlivými potomkami. Rodinná ústava však nie je právne záväzný dokument, ale len akási interná mapa pre rodinu. Môžu sa do nej vniesť myšlienky, hodnoty a predstavy o tom, ako by mala rodinná firma fungovať naprieč generáciami. To, čo je v nej, však odporúčame zároveň previesť do reality cez právne záväzné dokumenty.
Áno. Mnohí zakladatelia sú tak trochu solitéri. Úspešne vybudovali rodinnú firmu vďaka vlastným schopnostiam, usilovnosti a odhodlaniu. Do toho, kto bude ich firmu riadiť, si nedajú hovoriť a často sa o svoje plány nedelia s nástupcami. Majú vlastnú predstavu, ako by sa mala firma a majetok spravovať po ich smrti, a často sa i bez diskusie s následníkmi púšťajú do vytvárania rôznych štruktúr prechodu majetku, ktoré nemusia byť ideálne.
V takýchto prípadoch sa snažíme primárne pracovať so zakladateľom na postupnom budovaní dôvery v schopnosti nástupcu a pomáhame vytvárať formalizované procesy. Súčasne zdôrazňujeme, že zakladateľ, ktorý chce vybudovať rodinnú firmu, ktorá má dlhodobo prežiť jeho odkaz, nesmie zanedbať nielen vytvorenie efektívnej a bezpečnej štruktúry správy majetku, ale ani prípravu svojich nástupcov.
Slovensko v tomto výrazne zaostáva. Jedným z kľúčových problémov je to, že slovenské právo neposkytuje efektívne a moderné nástroje na ochranu a správu majetku. Občianske, rodinné a dedičské právo majú korene v 60. rokoch, keď nebolo bežné mať väčšie majetky, uzatvárať predmanželské zmluvy ani dediť podiely vo firmách. Česko zaviedlo pred viac ako dekádou zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov – ide najmä o flexibilnejšie dedičské a rodinné právo a obľúbené nadačné a zverenecké fondy. Tieto nástroje ponúkajú možnosť dlhodobej ochrany a správy rodinného majetku spôsobom, ktorý na Slovensku nie je. Preto slovenskí podnikatelia často sústreďujú svoju pozornosť do zahraničia a hojne využívajú najmä české nástroje.
Toto je jeden z najčastejších problémov. Odovzdanie firmy až po smrti zakladateľa nemusí byť pre firmu zdravé a udržateľné. Častým príkladom je aj situácia, keď jeden z potomkov má vyplatiť toho druhého. Dochádza tým fakticky k zaťaženiu rodinnej firmy a utlmeniu jej rozvoja záväzkom voči potomkovi, ktorý sa do firmy zapojiť nechce.
Riešením je vytvorenie vhodnej právnej štruktúry rodinnej firmy a rodinného majetku. Je dôležité oddeliť nepodnikateľské aktíva od samotnej firmy a vytvoriť diferencované mechanizmy na správu jednotlivých častí majetku. Odporúčame aj diverzifikáciu rodinného majetku do vyváženej investičnej stratégie v niekoľkých rôznorodých investičných produktoch, čo v budúcnosti umožní jednoduchšie rozdelenie aktív medzi potomkov, ktorí nemajú záujem o prevzatie firmy, bez nutnosti zaťažiť samotnú firmu.
Pri väčších spoločnostiach je kľúčové vytvoriť profesionálne štruktúry správy majetku s medzinárodným presahom, napríklad holding a nadačný fond. Tieto rodiny spravidla požadujú komplexnejšie služby a vyžadujú omnoho dôkladnejšiu prípravu procesu nástupníctva. Pri väčších firmách je zároveň nutné pracovať so zložitejšími aspektmi, ako je informačná asymetria medzi zakladateľom a nástupcami, alokácia rizík vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti či vytváranie nadnárodných štruktúr vlastníctva.
Zdroj: Forbes.sk
Autor: Jaroslav Havel (rozhovor)
Slovensko zažíva bezprecedentnú vlnu odlivu kapitálu aj talentov. Takmer desať percent slovenskej populácie žije v zahraničí, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD. Tento trend sa týka mladých ľudí aj etablovaných podnikateľov a ich rodín. V čase geopolitických rizík a legislatívnych zmien sa čoraz viac hovorí o ochrane rodinného a firemného majetku. Jaroslav Havel, partner a hlavný investor česko-slovenskej rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE a riadiaci partner najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, v rozhovore objasňuje príčiny a možnosti riešenia tejto situácie.
Za posledných päť rokov sme zaznamenali výrazný nárast počtu slovenských podnikateľov, ktorí sa rozhodli presunúť svoje aktivity do zahraničia. V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS a ONE FAMILY OFFICE sme v tejto oblasti mali okolo dvesto prípadov, a to najmä z radov najbohatších Slovákov. Nejde pritom o jednotlivcov, ale často o celé rodiny, ktoré hľadajú stabilnejšie prostredie pre život aj podnikanie.
Významnú úlohu zohráva aj skutočnosť, že mnoho detí týchto podnikateľov študuje v zahraničí a plánuje tam aj zostať. V neposlednom rade je to aj reakcia na geopolitickú situáciu, najmä blízkosť vojnového konfliktu na Ukrajine. Aj tí podnikatelia, ktorí napríklad neuvažujú o fyzickom presune, riešia diverzifikáciu majetku a v zahraničí majú, samozrejme, lepšie možnosti, či už ide o hedžové fondy, venture kapitál, alebo aj private equity.
Z hľadiska geografie ide v prípade rodinného či firemného majetku o viacero možností. Niektoré rodiny si zakladajú nadačné a zverenecké fondy, ktoré chránia ich súkromný či firemný majetok pred rozdrobením a zánikom. Iné rodiny idú ešte ďalej, napríklad keď si v zahraničí otvoria druhú výrobu alebo dokonca keď celú produkciu či poskytovanie služieb alokujú v cudzine. V poslednom čase to vidíme najmä pri firmách z oblasti IT, keďže tento typ služieb nie je viazaný na žiadne teritórium. Diverzifikácia je možná aj v oblasti investícií, napríklad do nehnuteľností. Z mnohých podnikateľov sa takto stávajú doslova svetoobčania.
Česká republika predstavuje pre slovenských podnikateľov logickú voľbu. Podľa údajov českého ministerstva priemyslu a obchodu podnikalo v roku 2024 v Česku takmer 25-tisíc podnikateľov so slovenským občianstvom. Za posledných päť rokov stúpol počet slovenských podnikateľov pôsobiacich v Českej republike o viac ako päťtisíc. Kľúčovým faktorom sú najmä možnosti právnej ochrany majetku. Len naša kancelária HAVEL & PARTNERS založila pre slovenských klientov viac ako sto nadačných fondov a obdobných fundačných štruktúr.
Podľa nás ide o najefektívnejší nástroj, ako zabezpečiť dlhodobú ochranu a bezpečnú správu rodinného majetku. Súkromné fundácie majú celý rad výhod. Umožňujú oddeliť vlastníctvo majetku od konkrétnych fyzických osôb v rodine, čím sa minimalizujú riziká plynúce z rôznych životných peripetií, ako sú rozvody, úmrtia či podnikateľské neúspechy.
V nadačných i vo zvereneckých fondoch sa dá veľmi flexibilne nastaviť, za akých podmienok a v akom veku budú mať potomkovia nárok na výnosy z majetku či na jeho časť. Vhodne nastavenými pravidlami sa zamedzí nekoordinovanému a neefektívnemu narábaniu s kľúčovými rodinnými aktívami. Navyše v prípade ekonomických problémov členov rodiny je majetok vo fonde chránený.
Nadačný fond okrem toho predstavuje výborný nástroj na filantropiu a charitatívne projekty, keďže časť majetku môže byť vyčlenená na verejnoprospešné účely. A pri splnení zákonných podmienok poskytujú nadačné fondy rad daňových výhod.
Na Slovensku bola v roku 2023 snaha prijať obdobnú legislatívu, na ktorej sa priamo podieľali aj právnici našej kancelárie. Žiaľ, v Národnej rade tento návrh neprešiel. Česko urobilo významné pozitívne zmeny v legislatíve. Okrem vzniku nadačných fondov vytvorilo priestor pre flexibilnejšie a modernejšie právne nástroje pre privátnu klientelu.
Keď k tomu prirátame výhody vyplývajúce z členstva v Európskej únii, Česko sa stáva v mnohých smeroch atraktívnejšou destináciou než tradičné offshorové centrá, akými sú Lichtenštajnsko či Spojené kráľovstvo – centrá s priaznivými daňovými a regulačnými podmienkami, kam firmy presúvajú kapitál na optimalizáciu daní a ochranu majetku. A to nielen pre slovenských občanov, ale aj pre podnikateľov z iných krajín strednej a východnej Európy.
Nejde len o formálnu zmenu sídla spoločnosti, ale o celkovú reštrukturalizáciu majetkových vzťahov, ktorá musí byť vykonaná s ohľadom na daňové, právne aj praktické aspekty. Špecifickou oblasťou sú nehnuteľnosti, ktoré tvoria významnú časť majetku slovenských podnikateľov. Tu sa ukazuje, ako veľmi účinné je využitie českých nadačných fondov, ktoré dokážu lepšie ochrániť aj majetok umiestnený na Slovensku.
“V posledných rokoch sme asistovali pri presune majetku v hodnote viac ako šesť miliárd eur.“
V praxi teda často vytvárame kombinované riešenia, ktoré spájajú výhody rôznych jurisdikcií a zároveň minimalizujú riziká spojené s presunom. Dôležitou súčasťou našich služieb je aj pomoc s praktickými aspektmi presunu. Vďaka nášmu medzinárodnému tímu, ktorý pôsobí nielen v Českej republike a na Slovensku, ale aj v zahraničných centrách, ako je Dubaj, Frankfurt alebo Londýn, dokážeme zaistiť komplexný servis vrátane bankových vzťahov, investičných príležitostí a napojenia na lokálne podnikateľské komunity. V posledných rokoch sme takto asistovali pri presune majetku v hodnote viac ako šesť miliárd eur.
Zdroj: TREND.sk
Autori: Štěpán Štarha, David Neveselý, Peter Scherhaufer (rozhovor)
Slovenskí aj českí podnikatelia a firmy si pripravujú únikový plán pre prípad geopolitického či ekonomického nebezpečenstva
Geopolitické konflikty, ako aj politické a ekonomické turbulencie dostávajú pod tlak rodiny a firmy aj na Slovensku. Tie hľadajú spôsob, ako na ne reagovať, aby ochránili svoj život, majetok či biznis. Slováci majú s migráciou, keď si museli doslova zo dňa na deň zbaliť kufre a utiecť z krajiny, storočné skúsenosti.
Odpoveďou na dnešné výzvy sú takzvané únikové plány, ktoré slúžia ako poistka v prípade nepriaznivého vývoja. Základným princípom pri ich príprave je diverzifikácia a štruktúrovanie majetku, čo v ideálnom prípade znamená mať majetok rozložený v rôznych formách, ako aj v rôznych krajinách.
Zmyslom je obmedziť naviazanosť na jednu ekonomiku a závislosť od jednej jurisdikcie. TREND sa o únikových plánoch rozprával s partnermi rodinnej kancelárie One Family Office a spoločníkmi advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpánom Štarhom a Davidom Neveselým.
Štěpán Štarha: Ide o komplexnú stratégiu, ktorá umožňuje rýchly a efektívny presun rodiny a majetku do bezpečnej destinácie v prípade vzniku nepriaznivých okolností v domácej krajine alebo jej okolí. Nejde len o fyzický presun, ale aj o zabezpečenie právnej, finančnej a logistickej pripravenosti na takúto udalosť.
David Neveselý: Medzi varovné signály patrí výrazné zhoršenie geopolitickej a bezpečnostnej situácie v regióne, zásadné zmeny v politickej situácii krajiny alebo ohrozenie demokratického právneho štátu. Takisto náhle legislatívne zmeny negatívne ovplyvňujúce podnikateľské prostredie, rastúca miera korupcie, zníženie právnej istoty.
ŠŠ: V posledných rokoch sledujeme, že slovenských aj českých podnikateľov znepokojuje aj postupné zhoršovanie geopolitickej a bezpečnostnej situácie bez výraznej nádeje na zásadnú zmenu v najbližších rokoch. Mnohí citlivo vnímajú blízkosť konfliktu na Ukrajine, s obavami hľadia do budúcnosti a premýšľajú, ako ochrániť seba a svoju rodinu, ak by celá situácia ďalej eskalovala.
DN: Pri budovaní pozícií v zahraničí odporúčame postupovať systematicky. Najprv je potrebné zabezpečiť, aby majetok bol v transferovateľnej podobe, čo umožní rozložiť podnikateľské a investičné riziko. Dôležité je mať k dispozícii finančný kapitál, ktorý je možné vložiť na účty v zahraničí. Ďalej je vhodné zaobstarať si nehnuteľnosť v cieľovej destinácii, poznať tamojšie imigračné právo a politiku cieľovej destinácie vrátane možností získania dlhodobého pobytu, občianstva či daňovej rezidencie. V treťom kroku je kľúčové mať pripravenú štruktúru pre správu majetku v cieľovej destinácii , takzvaný safe harbour alebo bezpečný prístav. Reč je napríklad o nadačných fondoch, ktoré umožnia medzigeneračný transfer majetku.
ŠŠ: Napríklad tak, že podnikateľ a jeho rodina by mohli stále byť na Slovensku, vo švajčiarskych bankách by mohli držať záložné finančné prostriedky, v Španielsku či Dubaji nehnuteľnosti a v Lichtenštajnsku spiaci nadačný fond, ktorý by tento majetok od istého časového momentu zastrešoval. Mnohí obchodní partneri volia vytvorenie tieňovej či spiacej štruktúry v zahraničí, do ktorej sa majetky prevedú až v prípade, že dôjde k naplneniu vopred stanovených situácií, a dovtedy využívajú lokálne nástroje na Slovensku a v Česku.
DN: Vytvorenie skutočne funkčného únikového plánu je dlhodobý proces, ktorý zvyčajne trvá minimálne šesť až dvanásť mesiacov, ale niekedy aj dlhšie, a to v závislosti od komplexnosti majetku a špecifických požiadaviek obchodného partnera.
DN: Najčastejšie prekážky zahŕňajú nedostatočnú pripravenosť majetku na transfer, najmä v prípade nehnuteľností a fyzických aktív, chýbajúce alebo neaktuálne osobné doklady a dokumentáciu, nedostatočnú znalosť cudzích jazykov u členov rodiny či zložité rodinné vzťahy, ktoré komplikujú rozhodovanie.
ŠŠ: Dobre pripravený plán by mal umožniť realizáciu kľúčových krokov v horizonte niekoľkých dní až týždňov. To zahŕňa fyzické premiestnenie rodiny a mobilizáciu finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb v novej destinácii. Pre takúto rýchlu implementáciu je nevyhnutné mať pripravené nielen všetky dokumenty a povolenia, ale aj fyzické zázemie v cieľovej destinácii, bankové účty s dostupnými prostriedkami a základnú sieť kontaktov.
ŠŠ: Áno, aj psychologický faktor zohráva úlohu. Mnohí podnikatelia sú silno emocionálne naviazaní na svoju domovskú krajinu a je pre nich ťažké predstaviť si život a podnikanie inde. Prístup k medzinárodnému plánovaniu sa výrazne líši v závislosti od veku a rodinnej situácie podnikateľa. Mladší podnikatelia sú typicky flexibilnejší, otvorenejší globálnym možnostiam a ochotnejší fyzicky sa presťahovať. Často ešte nemajú deti v školskom veku, čo zjednodušuje ich mobilitu.
ŠŠ: Stredná generácia podnikateľov musí brať do úvahy vzdelávanie detí, existujúce podnikateľské záväzky a vytvorené sociálne väzby. Pre túto skupinu je typické vytváranie medzinárodných štruktúr pri zachovaní primárneho pôsobenia na Slovensku. Starší podnikatelia sa často sústreďujú na medzigeneračný transfer majetku a vytvorenie stabilného zázemia pre svojich potomkov, pričom oni sami už nemusia byť ochotní meniť životný štýl a lokalitu.
| Čo ponúkajú zahraničné destinácie |
• Portugalsko a Grécko – programy zlatých víz pre investorov do nehnuteľností • Spojené arabské emiráty, najmä Dubaj – daňové výhody a vysoká bezpečnosť • Švajčiarsko – politická a ekonomická stabilita • Malta – kombinuje európsku jurisdikciu s výhodnými daňovými podmienkami • Vybrané krajiny Karibiku – možnosť získania občianstva prostredníctvom investície do nehnuteľností PRAMEŇ: One Family Office, Havel & Partners |
DN: Čo sa týka jurisdikcií, v praxi sa v rámci únikového plánu využívajú zahraničné štruktúry v Lichtenštajnsku, vo Švajčiarsku, v USA, Paname, Kostarike, Spojených arabských emirátoch, Singapure či Spojenom kráľovstve alebo na jeho Normanských ostrovoch Jersey a Guernsey. Medzi atraktívne destinácie patrí aj Švajčiarsko, konkrétne kantón Ticino, kde možno pri splnení ďalších podmienok s finančnou správou dohodnúť niečo ako paušálnu daň.
ŠŠ: Globálna mobilita slovenských podnikateľov zaznamenala v posledných rokoch výrazný nárast. Pandémia a následná digitalizácia mnohých procesov ukázali, že prácu a podnikanie je možné vykonávať aj na diaľku, čo zvýšilo záujem o medzinárodnú mobilitu. Zároveň geopolitické zmeny, najmä konflikt na Ukrajine, zvýšili obavy o bezpečnosť a stabilitu v regióne, čo mnohých podnikateľov viedlo k hľadaniu alternatívnych možností pre život a podnikanie.
| Štěpán Štarha |
| Je partnerom a spoločníkom advokátskej kancelárie Havel & Partners, v ktorej pracuje od roku 2009, a associate partnerom rodinnej kancelárie One Family Office. Aktívny je na Slovensku aj v Česku. Okrem Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne vyštudoval aj jej ekonomicko-správnu fakultu. Zahraničné know-how získal na John Marshall Law School v USA. |
| David Neveselý |
| Je partnerom a spoločníkom Havel & Partners a partnerom One Family Office. Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Je expert na oblasť medzigeneračného transferu kapitálu, nastavuje daňovo efektívne pravidlá v koncernoch aj rodinných holdingoch. |
Zdroj: HN Online/Hospodárske noviny
Autori: Štěpán Štarha, Miriama Podskubová (rozhovor)
Partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Štěpán Štarha a advokátka Miriam Podskubová, experti na kybernetickú bezpečnosť, vysvetľujú, čo pre firmy znamenajú nové legislatívne zmeny v oblasti kybernetickej bezpečnosti a aké opatrenia musia prijať.
Od januára tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona, ktorou sa do nášho právneho poriadku transponovala smernica NIS 2. Tá rozšírila okruh subjektov, ktoré musia spĺňať prísne pravidlá kybernetickej bezpečnosti. Do tejto kategórie teraz patria napríklad spoločnosti z oblasti energetiky, financií, zdravotníctva, verejnej správy, dopravy, digitálnej infraštruktúry, ale aj výrobcovia potravín, chemických látok či poskytovatelia digitálnych služieb.
Medzi najdôležitejšie patrí oznamovacia povinnosť voči Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) a registrácia do Registra prevádzkovateľov základnej služby (Register). Prvý deadline bol stanovený na 3. marca 2025. Ak firma zlyhala a neoznámila sa včas, hrozí jej pokuta od 300 eur do 500-tisíc eur. Do 30 dní od zápisu do Registra sa na prevádzkovateľa základnej služby (PZS) vzťahujú povinnosti, medzi ktoré patrí: zavedenie vhodných, primeraných, technických a organizačných opatrení na riadenie kybernetických rizík, no rovnako dôležitá povinnosť zaistiť bezpečnosť aj vo vzťahu vlastných dodávateľských reťazcov v rámci dodávateľských zmluvných vzťahov.
V mnohých prípadoch nie. Preto odporúčame, aby každá spoločnosť najprv vykonala analýzu rizík a tzv. GAP analýzu, ktorá zhodnotí, čo už majú zavedené a kde majú nedostatky. Na základe toho môžu efektívne zaviesť potrebné bezpečnostné opatrenia, ak je to (nielen v dôsledku prijatej novely) potrebné.
Základné ciele bezpečnostných opatrení sú zabezpečiť požadovanú úroveň kybernetickej bezpečnosti, včas identifikovať zraniteľnosti, kybernetické hrozby a riziká, a odhaliť tak potenciálne slabiny v systémoch. Na základe identifikovaných problémov je potrebné správne reagovať, prijať vhodné opatrenia a minimalizovať dopad identifikovaných nedostatkov na siete a informačné systémy pri dodržaní notifikačných resp. ďalších povinností aj v zmysle osobitných predpisov. Nakoniec, zabezpečenie obnoviteľnosti sietí a informačných systémov je kľúčové pre zmiernenie negatívnych dopadov po vzniku kybernetického incidentu, čo zahŕňa aj plynulé poskytovanie regulovaných služieb.
PZS majú 12 mesiacov (od zápisu), do kedy sú povinní zaviesť do praxe bezpečnostné opatrenia (podľa vypracovanej analýzy rizík) a tieto, ako aj celkový stav bezpečnosti následne zauditovať po 24 mesiacoch. Ak PZS nespĺňa predpoklady pre samohodnotenie, audit musí byť vykonaný externým poskytovateľom.
Pre všetky povinné subjekty však platí lehota 5 rokov od zaradenia do Registra, kedy bude potrebné (rovnako pre všetkých PZS) vykonať aj externý audit.
Áno aj nie. Účelom auditu je primárne identifikovať už existujúce riziká, ktoré často vychádzajú z doterajších zistených bezpečnostných incidentov. Poukazujú na nedostatky compliance požiadaviek v zmysle platnej právnej úpravy. Následne je na PZS, aby prijali opatrenia na zamedzenie naplnenia týchto rizík.
V tomto ohľade odporúčame sledovať varovania Národného bezpečnostného úradu a v rámci dlhodobo prijímaných opatrení sa zamerať najmä na priebežné opatrenia, ktoré by mali reflektovať čím ďalej dômyselnejšie a aktuálnejšie hrozby zo strany kyberútočníkov, na ktoré vás možno audit 100% nepripraví. Dôsledné dodržiavanie odporúčaní v stanovisku audítora však môže významne napomôcť minimalizovať škody a s tým spojené riziká.
Podstatnou novinkou v zákone je osobná zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti za prijímanie opatrení ako aj dohľad nad ich plnením. Do určitej miery v tomto ohľade možno hovoriť tiež o trestnoprávnej rovine zodpovednosti. Ak nie ste ako štatutár osobne a odborne spôsobilý na výkon takejto funkcie, mali by ste si zvoliť vhodného odborníka, ktorý túto úlohu pre vás po odbornej stránke zastreší – manažér kybernetickej bezpečnosti (MKB). MKB by mal mať možnosť komunikovať a predkladať návrhy, oznamovať informácie o nevyhnutných opatreniach a plánoch na rozvoj, zabezpečenie kontinuity či predchádzanie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti priamo štatutárnemu orgánu, pričom je nevyhnutné, aby si v rámci organizačnej štruktúry spoločnosti zachoval svoju nezávislosť a nebol tak determinovaný ostatnými zložkami prevádzky, ktoré by mohli negatívne skresliť jeho úsudok.
Sankcie môžu byť drastické. Ak by sa PZS rozhodli nesplniť požiadavky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, môžu čeliť nielen pokutám, ale tiež poriadkovým opatreniam cieleným na dosiahnutie súladu s právnou úpravou. Výška pokuty v krajných prípadoch je v zmysle zákona alarmujúca, až 10 miliónov eur alebo 2 % z celkového celosvetového ročného obratu. Nielen pre menšie podniky môže uložená pokuta predstavovať riziko ohrozenia ich existencie či prevádzky ako celku, nehovoriac o reputačnom a podnikateľskom riziku spojenom s únikom citlivých údajov.
Pomôžeme vám správne definovať, nastaviť a dodržiavať zákonom stanovené povinnosti. Môžeme vám poskytnúť monitoring súvisiacich legislatívnych zmien a komplexné právne poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby ste boli pripravení na kľúčové požiadavky právnej úpravy a predchádzali tak možným sankciám. Taktiež sa zameriame na audit a revíziu zmluvnej dokumentácie s dodávateľmi a navrhneme vhodné opatrenia na zaistenie súladu poskytovaných služieb s právnou úpravou ako aj zaistenie bezpečnosti a kontroly dodávateľských reťazcov.
Naša služba zahŕňa aj compliance bezpečnostnej dokumentácie a/alebo interných predpisov. Okrem toho ponúkame školenia a ďalšie vzdelávanie pre členov riadiaceho orgánu alebo určených zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať kybernetickou bezpečnosťou, aby získali potrebný právny kontext v tejto meniacej sa oblasti.
Neodkladajte to. Začnite s kritickou analýzou svojho postavenia podľa novely zákona, vykonajte analýzu rizík a registrujte sa do Registra PZS ak je to potrebné. Kybernetická bezpečnosť nie je len o dodržiavaní predpisov, ale aj o ochrane samotnej firmy pred reálnymi hrozbami. Rastúci význam kyberbezpečnosti v dnešnom digitálnom svete dokazuje i nedávna akvizícia kyberbezpečnostného startupu Wiz spoločnosťou Alphabet za 32 miliárd dolárov. Akvizícia je historicky významná nielen z hľadiska jej finančného objemu, ale aj ako indikátor rastúceho dopytu po kyberbezpečnostných riešeniach.
| Okruh subjektov, ktoré musia spĺňať prísne pravidlá |
| – energetika (elektrická energia, tepelná energetika, diaľkové vykurovanie, ropa, plyn a vodík); – doprava (letecká, železničná, vodná, cestná); – financie (bankovníctvo, infraštruktúra finančných trhov, systémy riadenia verejných financií); – zdravotníctvo; – voda a atmosféra (pitná voda, odpadová voda, meteorologická služba, vodné stavby); – digitálna infraštruktúra; – riadenie služieb IKT (medzi podnikmi); – verejná správa; – vesmír; – poštové a kuriérske služby; – odpadové hospodárstvo; – výroba a distribúcia chemických látok a potravín; – výroba (zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, počítačové, elektronické a optické výrobky, elektrické zariadenia, stroje, motorové vozidlá, návesy a prívesy, ostatné dopravné prostriedky); – poskytovatelia digitálnych služieb; či – výskum |
Zdroj: TREND (print)
Autor: rozhovor David Neveselý, Peter Scherhaufer
Filantropia je súčasť DNA mnohých rodinných firiem v Česku aj na Slovensku. Rodinné firmy bývajú úzko späté s regiónom, v ktorom dávajú ľuďom prácu, prípadne služby poskytujú primárne v danej oblasti. Napríklad ak ide o hotely, reštaurácie, remeslá či agroturistiku. “Slovenské rodinné firmy sa k filantropii stavajú pozitívne. Zhruba štyri pätiny tých, s ktorými spolupracujem alebo ktoré poznám, podporujú miestne komunity či sociálne projekty,” hovorí odborníčka na rodinné firmy a prezidentka Inštitútu rodinného businessu Erika Matwij. Hoci mnohé firmy nemusia mať pomoc pomenovanú ako filantropiu, je súčasťou firemnej kultúry, ako aj hodnotového systému majiteľov. Ako dodáva, na Slovensku je málo rodinných firiem, ktoré majú formalizovanú filantropickú stratégiu.
Kedysi filantropické aktivity bežne vykonávali bohaté šľachtické rody. Aj dnes firmy chcú, aby ich podpora bola zmysluplná a efektívna. “Je preto prirodzené, že z voľných prostriedkov, ktoré rodinné firmy majú, sa snažia podporovať práve charitatívne aktivity v regióne, kde pôsobia,” hovorí David Neveselý, expert a partner rodinnej kancelárie One Family Office, ktorá je súčasťou skupiny Havel & Partners. Vďaka znalosti regiónu a jeho potrieb majú mnohé rodinné firmy už vopred jasnú predstavu o tom, ktorým organizáciám či projektom dajú financie. “Filantropickými aktivitami rozširujú obsah a charakter rodiny na väčší celok,” hovorí expert. Bohaté firmy najčastejšie prispievajú na aktivity a pomoc pre deti či pre seniorov, napríklad na skautské oddiely alebo domovy dôchodcov. Silné sú v oblasti zdravotníctva či sociálnych služieb, výnimkou nie sú hospice. Samostatnou témou je rozvoj regiónu. “Najčastejšie sa pri rodinných firmách stretávam s podporou vzdelávania, zdravia, mladých talentovaných ľudí, ekológie a športu alebo znevýhodnených skupín v regiónoch,” konštatuje E. Matwij.
Podpora rodinných firiem vybraným projektom máva dlhodobý charakter, ktorý reflektuje transgeneračné podnikanie rodinných firiem. “Kým v západnej Európe alebo v Spojených štátoch je tento trend viditeľný viac, v Česku a na Slovensku táto tradíciu ešte nie je dlhá, keďže rodinné podnikanie odštartovalo vo väčšej vlne až so zmenou režimu v 90. rokoch,” hovorí D. Neveselý pre TREND. To však nevylučuje skutočnosť, že existujú aj firmy, ktorých podpora filantropických aktivít môže byť jednorazová či ad hoc. Tento typ podpory je často spojený s okamžitou pomocou v prípade živelných katastrof, akými sú na Slovensku a v Česku záplavy či požiare. “Často sa stretávame s modelom, keď rodinné firmy alokujú na dlhodobé projekty fixnú ročnú sumu. Ak sa im v danom roku darí viac,,prebytok’ zdrojov môžu vložiť jednorazovo do ad hoc aktivít,” vysvetľuje D. Neveselý a dodáva, že výška alokovaných prostriedkov je individuálna. Niekedy dávajú na filantropiu desať až pätnásť percent čistého ročného zisku, nie je to však celkový priemer. Zväčša ide o nižšie desaťtisíce eur, ale v prípade ultrabohatých rodín to môžu byť aj šesťciferné sumy ročne. Počet podporených projektov sa líši od rodiny k rodine, nie je výnimkou, ak firma financuje tri či štyri rôzne aktivity.
Niektoré z dobročinných aktivít realizujú rodinné firmy vo vlastnej réžii, pri iných spolupracujú s partnerom, zväčša vtedy, ak ide o zabehnutú a známu dobročinnú organizáciu či projekt. Ak ide o dlhodobý projekt a spoločnosti alokujú väčšie sumy, často chcú mať nad ním vplyv, aby si boli isté, že ich peniaze sú hospodárne použité. “Hoci vstúpiť do existujúceho projektu je z hľadiska manažmentu a kapacít jednoduchšie, mnohé firmy majú vlastné projekty, napríklad nadácie,” tvrdí expert na správu majetku. To im umožňuje riadiť projekty podľa vlastných predstáv a mať nad nimi kontrolu. V Česku majú nadácie napríklad Ondrej a Katarína Vlčkovci, bratia Walachovci alebo zakladateľka Zásielkovne Simona Kijonková.
Okrem priamej podpory využívajú firmy na Slovensku asignáciu dane vo výške jedného či dvoch percent pre vybrané organizácie. V Česku je možné odpočítať si zo základu dane dary určené na charitu, školstvo, kultúru či ekológiu, odpočet je možný do výšky 30 percent základu dane. Na Slovensku podľa D. Neveselého nemôžu firmy priamo do daňových výdavkov zahrnúť filantropické dary, avšak podpora existuje v inštitúte takzvanej charitatívnej reklamy, ktorá je do výšky 30-tisíc eur oslobodená od dane pre vybraných prijímateľov.
Zdroj: TREND Prime
Autor: rozhovor Jaroslav Havel
ONE FAMILY OFFICE poskytuje cestu ku globálnej mobilite majetku a rodiny.
Ochrana rodinného majetku, jeho profesionálna správa a medzinárodná diverzifikácia sú kľúčové témy pre slovenských podnikateľov, ktorí čoraz častejšie hľadajú riešenia za hranicami, predovšetkým v Českej republike. ONE FAMILY OFFICE, ktorý vznikol v spolupráci s HAVEL & PARTNERS, prináša v tejto oblasti nový rozmer. S majetkom pod správou presahujúcim miliardu dolárov a tímom sedemnástich seniorných investičných profesionálov patrí k najväčším multifamily officeom v krajinách strednej a východnej Európy (CEE). O tom, ako chrániť a zveľaďovať rodinný majetok v globálnom meradle, hovorí zakladateľ a partner ONE FAMILY OFFICE Jaroslav Havel.
Je to komplexný fenomén. V HAVEL & PARTNERS sme mali v tejto oblasti za posledných niekoľko rokov okolo dvesto prípadov. Nejde pritom o dvesto osôb z celej populácie, ale primárne o klientov s majetkom presahujúcim desať miliónov dolárov. Na Slovensku môže byť takýchto dolárových milionárov niečo vyše 15-tisíc. Zaujímavé je, že kým v Česku bohatí podnikatelia častejšie zostávajú, zo Slovenska viac odchádzajú.
Dôvodom nemusí byť len politická a spoločenská situácia, ale aj otázka právnej ochrany majetku. Kľúčovým problémom je, že slovenské právo neposkytuje efektívne nástroje na ochranu majetku a Česko v posledných rokoch urobilo také zmeny, že začalo byť konkurenciou pre Lichtenštajnsko aj ďalšie offshorové destinácie. Občianske, rodinné a dedičské právo majú na Slovensku korene v šesťdesiatych rokoch, keď nebolo bežné mať väčšie majetky, uzatvárať predmanželské zmluvy ani dediť väčšie skupiny firiem či podiely v nich. Česká republika zaviedla moderné legislatívne zmeny, ktoré ponúkajú flexibilnejšie právne nástroje pre podnikateľov.
V Česku zažívajú nadačné a zverenecké fondy veľký boom. Tieto nástroje zabezpečujú dlhodobú ochranu a správu rodinného majetku. Naše skúsenosti s lichtenštajnskými nadáciami a inými alternatívami, napríklad v UK, ale i mimo EÚ, ukazujú, že české riešenie je nákladovo efektívnejšie a administratívne jednoduchšie. Nevýhodou offshorových destinácií je, že štatutárom – správcom fondov, môže byť spravidla len občan daného štátu, teda pre našinca cudzinec. Slováci a Česi nie sú príliš ochotní akceptovať, aby sa o ich majetok staral zahraničný občan alebo spoločnosť vzdialená tisícky kilometrov.
Práve to bol jeden z dôvodov vzniku ONE FAMILY OFFICE. Od roku 2012 sme vytvárali menší family office. Keď sme v roku 2024 spúšťali spomínaný projekt, prevádzali sme doň majetok v hodnote približne 2,5 až tri miliardy korún, pričom zhruba 80 percent bol náš majetok, zvyšok bol spravovaný majetok dvoch bohatých slovenských rodín. V súčasnosti máme pod správou majetok v hodnote viac ako miliardy dolárov. Rast ONE FAMILY OFFICE je približne sedemkrát rýchlejší ako rast našej advokátskej kancelárie na začiatku.
Je to rodinný projekt, ktorý je navrhnutý predovšetkým s ohľadom na naše osobné potreby a je nami aj starostlivo testovaný. Až po dôkladnom doladení jednotlivých služieb ponúkame možnosť zapojiť aj starostlivo vybrané tretie strany. Našou prioritou nie je len dosahovanie zisku, ale aj vytváranie kvalitného života. Sme rodinná kancelária, ktorá poskytuje odborné poradenstvo a dlhodobú spoluprácu. Nie je to len správa majetku, zahŕňa aj právne poradenstvo, poskytovanie know-how v oblasti investičných príležitostí, služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie rodinnej bezpečnosti, ochranu dobrého mena a pomoc pri výchove a vzdelávaní nastupujúcej generácie. Zameriavame sa preto na komplexné služby pre bonitné osoby.
Globálna mobilita majetku a rodiny. Chceme pre partnerov ONE FAMILY OFFICE dosiahnuť to, aby sa stali svetoobčanmi, ktorí môžu dostať najlepší servis najlepších bánk a fondov všade na svete, aby neboli závislí od svojho majetku v danej krajine a podstatnú časť tohto majetku mali v diverzifikovaných inštrumentoch. Ukazujeme možnosti, ktoré môže mať človek na Slovensku alebo v Česku v globálnej dimenzii. Vďaka sprístupneniu analytických zdrojov a kontaktov môžeme napríklad investovať aj do fondov súkromného kapitálu alebo rizikového kapitálu, ktoré sú inak nedostupné.
Zastúpenie máme priamo v Prahe, Brne, Bratislave, Dubaji, Londýne a vo Frankfurte. Plánujeme otvorenie pobočky v Zürichu. Členovia nášho advisory boardu pôsobia aj priamo v USA, a to v New Yorku, Atlante a Silicon Valley. Investičný tím tvorí sedemnásť špičkových investičných profesionálov s mimoriadnymi skúsenosťami zo zahraničia vrátane Goldman Sachs, Credit Suisse, J. P. Morgan a ďalších významných inštitúcií, ktoré spolu nazbierali 70 rokov skúseností z New Yorku, zo Silicon Valley, z Londýna, Dubaja, Frankfurtu, Mníchova, Zürichu a Viedne. Máme to šťastie, že sme ako jediní z Európy členmi asociácie arabských nekráľovských family officeov v Dubaji, ktorá má spolu vyše 65 miliárd dolárov. Sme tak súčasťou zoskupenia, kde sa prezentujú všetky veľké investície. Cez pôsobnosť v Dubaji robíme väčšinu obchodov s Amerikou.
V prvom rade nie sme asset manažéri pre tretie strany. Ak investujeme spolu s inými partnermi, tak výlučne na klubovom princípe. Naša spolupráca s členmi a spoluinvestormi ONE FAMILY OFFICE je založená na dlhodobom partnerstve. Prvým krokom je vždy dôkladná analýza potrieb rodiny a jej majetkovej situácie. Následne nastavujeme individuálne riešenia, ktoré kombinujú právnu ochranu majetku s investičnými príležitosťami. Kľúčová je pre nás transparentnosť. Naši partneri presne vidia, ako investujeme vlastný majetok, a môžu sa rozhodnúť, či a v akom rozsahu chcú participovať na našich investíciách.
Predovšetkým sa snažíme o rozumnú diverzifikáciu majetku mimo Česka či Slovenska. Preferujeme tie najúspešnejšie investičné fondy s vynikajúcou históriou na trhoch najmä v USA, ale aj v Indii, v ďalších vybraných ázijských krajinách ako Indonézia či Vietnam, alebo Latinskej Amerike. Sústreďujeme sa len na najlepšie globálne private equi-ty fondy, ktoré dlhodobo prinášajú peňažné výnosy okolo 20 percent p.a. pri pomerne vysokej stabilite. Investujeme do málo dostupných fondov, kde je typicky potrebný minimálny kapitál desať až 25 miliónov dolárov na investíciu. Ide o príležitosti, ktorým veria aj investorské esá ako Warren Buffett, Ken Griffin, Bill Ackman alebo Steve Cohen.
Tento rok plánujeme investovať približne dvesto miliónov dolárov, a preto neustále hľadáme atraktívne investičné príležitosti. Okrem toho budeme schopní prijať ďalších päť až sedem rodín na plnú spoluprácu a približne pätnásť rodín na voľnú spoluprácu.
Investujeme do akcií, ale i do špičkových hedžových fondov, private equity fondov a venture kapitálových fondov. Ďalej do individuálnych privátnych dealov v oblasti venture kapitálu, growth equity aj IPO na zahraničných burzách či do rôznych nehnuteľnostných fondov, alebo individuálnych nehnuteľností. Obľúbenou stratégiou, do ktorej family offices investujú, je private debt, v našom prípade pôžičky do realitných projektov s vysokou zábezpekou. Je to v podstate časť ponuky private equity skupiny a také fondy dokážu s nízkym rizikom zarobiť nízky dvojciferný výnos, ktorý chodí vo forme úroku na účet napríklad každý kvartál.
V oblasti private equity sme napríklad investovali do fondov KKR, Bain Capital, Insight Partners či Vista, ktoré patria k svetovým lídrom. Tieto fondy majú dlhodobú históriu nadpriemerných výnosov, často presahujúcich 20 percent ročne. V oblasti venture kapitálu do fondu fondov asset manažéra Schroeders, čo nám umožňuje väčšiu diverzifikáciu pri investovaní do najprestížnejších VC fondov, najmä v USA. Dokážeme našim partnerom sprístupniť investičné príležitosti, ktoré by pre nich inak neboli dostupné.
V strednej Európe investujeme do blue-chip akcií, nehnuteľností, distress assets, private debt a private equity. Zapájame sa do trofejných nehnuteľností, súkromných pôžičiek či poľnohospodárstva cez Verdi fond farem. Aktívne sa podieľame aj na správe hedžového fondu fondov Apex s cieleným výnosom dvanásť percent.
Okrem dôkladného výberu najbezpečnejších investícií sa zameriavame na mimoriadnu kontrolu pri ich realizácii, pričom vychádzame z právnického prostredia. Pracujeme systematicky na troch úrovniach: právna ochrana majetku prostredníctvom nadačných fondov a podobných štruktúr, geografická a investičná diverzifikácia a príprava ďalšej generácie na správu rodinného majetku. Len ich kombinácia zaisťuje dlhodobú ochranu a rast bohatstva.
Najväčším rizikom je nedostatočná diverzifikácia a chýbajúca investičná stratégia. Podnikatelia často koncentrujú majetok v jednej krajine či nehnuteľnostiach, čím sa vystavujú lokálnym ekonomickým a politickým rizikám. Preto je kľúčové mať časť majetku investovanú globálne a využívať rôzne investičné nástroje, rovnako ako príprava ďalšej generácie na správu majetku.
Pri správe majetku je pre nás vždy prvoradá bezpečnosť a ochrana hodnoty zvereného majetku. Až potom sa v rámci stratégie zvolenej partnerom usilujeme o zodpovedajúci rozvoj a zhodnotenie. Práve diverzifikácia investícií naprieč triedami aktív, sektormi a regiónmi je podľa nás kľúčová na vybudovanie skutočne odolného a dobre vyváženého portfólia. Zároveň sa snažíme mať svoje investičné portfóliá nastavené tak, aby nielen čo najlepšie chránili hodnotu majetku, ale aj generovali zaujímavé výnosy.
Ak bude český a slovenský milionár uzavretý v lokálnom rybníku a typicky ešte v nehnuteľnostiach, je pravdepodobné, že bude zaťažený rastúcou mierou najrôznejších verejnoprávnych odvodov a regulácií. Nami vytvárané nadačné a holdingové štruktúry a skladba aktív, naopak, umožňujú maximálnu medzinárodnú flexibilitu.
Áno, je to fascinujúci trend. Prieskum NextŽeny ukazuje rastúci presun majetku do rúk žien, čo ovplyvňujú sociálno-ekonomické a demografické faktory, vyššie vzdelanie a čoraz viac schopných podnikateliek a manažérok, ktoré dokážu vybudovať majetok vlastnými silami. Ženy zároveň čoraz častejšie dedia majetok. Priemerný superbohatý muž má dve manželstvá, štyri deti a žije o šesť až sedem rokov kratšie ako ženy, čo často vedie k zložitému majetkovému deleniu, ak chýba včasné plánovanie.
Je kľúčové myslieť na to vopred. Pri správe rodinného majetku je potrebné zohľadniť, že ženy budú hrať čoraz významnejšiu rolu, čo si vyžaduje premyslené riešenie rodinného a dedičského práva, zaistenie správy nadačných a zvereneckých fondov či zahraničných trustov. Bez stratégie hrozí rozdrobenie majetku alebo jeho odliv mimo rodiny, najmä pri ďalších manželstvách či komplikovaných vzťahoch detí.
Akadémia ONE FAMILY OFFICE je viac než vzdelávacia platforma – je to komunita lídrov a priestor na tvorbu investičných stratégií. Prepája úspešných investorov, podporuje poskytovanie know-how a pripravuje mladú generáciu na správu majetku. V rámci pro bono aktivít sa venujeme vzdelávaniu verejnosti v oblasti financií a zvyšovaniu finančnej gramotnosti.
Za 25 rokov podnikania a investovania sme vytvorili jedinečnú knižnicu, v ktorej sme zhromaždili to najcennejšie z našich poznatkov, čerpajúc zo stoviek kníh. Z 25 vybraných titulov sme preložili knihy z angličtiny a nemčiny a vydali ich v slovenčine a češtine. Aj takto prispievame spoločnosti.
| Jaroslav Havel Je zakladateľom a riadiacim partnerom advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, ktorá je s viac ako 350 právnikmi a daňovými poradcami najväčšou nezávislou právnickou firmou v CEE. Venuje sa komplexnému poradenstvu v oblasti rozvoja a strategického riadenia rodinných a iných najvýznamnejších slovenských a českých súkromne vlastnených firiem. V roku 2024 založil ako takzvaná zakladajúca rodina ONE FAMILY OFFICE, multifamily office zameraný na správu a ochranu majetku bonitných rodín a jednotlivcov. |
Najväčšia nezávislá právnická firma v strednej Európe HAVEL & PARTNERS zaznamenala za minulý rok znovu vynikajúce hospodárske výsledky. Celkový obrat advokátskej kancelárie v roku 2024 medziročne rástol o 8 % a predstavoval 60 mil. EUR. Obrat celej skupiny, do ktorej spadajú aj inkasná agentúra Cash Collectors a ďalšie špecializované služby, dosiahol podľa predbežných výsledkov 68 mil. EUR.
„Vlaňajšie výsledky opäť potvrdzujú našu výnimočnú dlhodobú ekonomickú stabilitu, ktorá je výsledkom premyslenej stratégie, investícií do inovácií a systematického budovania silných tímov. V minulom roku sme dokázali nielen udržať, ale aj posilniť našu pozíciu najväčšej nezávislej advokátskej kancelárie v strednej Európe. Rozšírili sme naše medzinárodné pôsobenie, ktoré je v dobe globalizácie zásadné – otvorili sme priame zastúpenie v nemeckom Frankfurte. Náš úspech stojí najmä na pevných základoch špičkovej odbornosti, dôvery našich klientov a našej schopnosti prinášať pre nich komplexné riešenie pre rozvoj ich biznisu,“ zhŕňa rok 2024 Jaroslav Havel.
HAVEL & PARTNERS zaznamenala v roku 2024 výrazný ekonomický posun v daňovej praxi, kde obrat rástol o 17 %. Hospodársky rast podporili aj priaznivé ekonomické výsledky tímov zameraných na poradenstvo v oblasti sporov, služieb pre privátnu klientelu a verejného obstarávania. Rástli tiež skupiny zamerané na fúzie a akvizície, súťažné právo či oblasť nehnuteľnostného práva.
Mimoriadny záujem zaznamenali v minulom roku aj právne a daňové služby pre privátnych klientov, zahŕňajúce najmä poradenstvo v oblasti profesionálnej správy a ochrany majetku. To súvisí aj s významným rozšírením portfólia takto zameraných služieb v rámci spriaznenej rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE, ktorá zaisťuje komplexný servis pre bonitných klientov v oblasti odovzdávania rodinných podnikov nástupcom, nadačných a zvereneckých fondov či zahraničných trustov, globálnej mobility rodiny a majetku, investičných príležitostí s medzinárodným dosahom, zdravotníckeho servisu a bezpečnosti rodiny, vzdelávania a rozvoja novej generácie či koncepcie rodinnej filantropie.
„Vývoj ONE FAMILY OFFICE v prvom roku od jeho oficiálneho spustenia výrazne prekonal naše očakávania, a to nielen z hľadiska ďalšieho rozšírenia portfólia našich služieb, ale aj čo do nadviazania nových obchodných partnerstiev a nárastu počtu pridružených rodín a jednotlivcov. Celkovo sme tiež realizovali nové investície v objeme viac ako 160 miliónov EUR, z ktorých 75 % bolo alokovaných v zahraničí, najmä v USA,“ uviedol Jaroslav Havel, ktorý je zakladajúcim partnerom rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE.
Skupina HAVEL & PARTNERS sa v roku 2024 zaradila podľa rebríčka Česká elita do TOP 100 najhodnotnejších spoločností pod kontrolou českých vlastníkov. Rebríček zostavila redakcia Seznam Zprávy v spolupráci so spoločnosťou Deloitte. Posledná analýza poradenskej spoločnosti Patria Corporate Finance stanovila hodnotu advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS vrátane slovenskej kancelárie a vzdelávacej Akadémie na 111,5 miliónov EUR. Hodnotu celej skupiny zahŕňajúcu aj inkasnú agentúru Cash Collectors a ďalšie špecializované subjekty vyčíslila na viac ako 131,5 miliónov EUR.
Úspechy HAVEL & PARTNERS a špičkovú úroveň poskytovaných služieb podporuje aj zisk mnohých odborných ocenení, vrátane titulu Právnická firma roka 2024 pre domácu kanceláriu v ČR a Právnická firma roka 2024 za najlepšie klientske služby. Kancelária v minulom roku taktiež získala v slovenskej súťaži Právnická firma roka hlavnú cenu pre najlepšiu medzinárodnú advokátsku kanceláriu.
Autori: Ondřej Majer, Lucia Gáťová
Dňa 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá prináša viaceré zmeny v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Kľúčovou zmenou je rozšírenie pokrytia odvetvových kolektívnych zmlúv na širší okruh zamestnávateľov v danom odvetví. Cieľom je zaistiť rovnaké podmienky pre zamestnancov pracujúcich v rámci podobných pracovných podmienok, bez ohľadu na veľkosť alebo typ zamestnávateľa.
Zákonom č. 289/2024 Z. z., ktorým sa menia ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, sa opätovne zavádza právna úpravu záväznosti tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bola účinná do 31.03.2021.
Zároveň sa ňou vykonáva Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, súčasťou ktorej je aj úprava nástrojov pre podporu kolektívneho vyjednávania. Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni je podľa smernice základným prvkom na dosiahnutie primeranej ochrany zamestnancov formou minimálnej mzdy, a preto ho treba podporovať a posilňovať.
Pod reprezentatívnou kolektívnou zmluva vyššieho stupňa sa má rozumieť zmluva medzi zástupcami zamestnávateľov a odborov, ktorá sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov v danom odvetví. Zmluva má byť základným nástrojom kolektívneho vyjednávania a riešenia pracovných podmienok na úrovni vyššej ako podnikovej, pričom má záväznosť pre všetkých zamestnávateľov a zamestnancov v danom sektore. Výnimku zo záväznosti budú spĺňať zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov alebo ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.
Po uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú zmluvné strany povinné oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, že takáto zmluva bola uzatvorená. Splnenie podmienok reprezentatívnosti v príslušnom odvetví sa overuje v tripartitnej komisii, a ministerstvo následne zverejňuje oznam o uzatvorení zmluvy v Zbierke zákonov SR. V takom prípade sa zmluva rozšíri na celé odvetvie.
Zamestnávateľ v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom bola reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, ju musí plniť, okrem zamestnávateľov, ktorí spadajú pod výnimky.
Povinnosti zamestnávateľov spojené s kolektívnym vyjednávaním a implementáciou nových pravidiel sa môžu zvýšiť. Pre zamestnávateľov bude zmena zavedená novelou znamenať potrebu dôkladne sledovať legislatívne zmeny, prispôsobiť svoje interné procesy novým požiadavkám a zabezpečiť súlad s aktualizovanými predpismi v oblasti kolektívneho vyjednávania.
Implementácia novely bude vyžadovať spoluprácu medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a odbormi, no prináša potenciál na zlepšenie pracovných podmienok a posilnenie sociálneho dialógu. Zamestnávateľom sa odporúča včas sa pripraviť na implementáciu zmien, aby zabezpečili ich hladký príchod do praxe.
V prípade, že potrebujete pomoc s aplikáciou novej legislatívy, neváhajte nás kontaktovať.
Ponúkame:
Orientácia v novej legislatíve môže byť náročná. Radi posúdime, čo sa Vás týka, a skontrolujeme nastavenie Vašich procesov. Radi s Vami prejdeme všetky detaily, posúdime, či sú Vaše súčasné nastavenia v súlade s legislatívou, a poradíme Vám, ako na zmeny efektívne reagovať.
Zdroj: Trend
Autor: Štěpán Štarha, anketa
Mnohé firmy zaspia na vavrínoch. V pozadí negatívneho trendu môžu byť aj rodinné vzťahy či nezáujem mladšej generácie.
Len necelej tretine rodinných firiem sa darí pokračovať v podnikaní po tom, čo sa prvá generácia stiahne. Respondenti ankety TRENDU veria, že negatívny trend možno zvrátiť.
Dôvodom môže byť to, že rodinné firmy čelia výzvam, ako je nepripravenosť alebo zanedbaná príprava nástupníckeho plánu. Často nerozumejú ani rozdielu medzi manažérskym a majetkovým nástupníctvom. Aj konflikty v rodine vrátane rodinných nezhôd a odlišných predstáv o budúcnosti firmy výrazne narúšajú kontinuitu. Pridružené problémy, napríklad nevyriešené otázky prevodu majetku a zložité právne či finančné aspekty transformácie podniku, situáciu ešte viac komplikujú. Okrem toho sa rodinné firmy často stretávajú s nezáujmom ďalšej generácie pokračovať v rodinnej tradícii. Navyše mnohokrát chýbajú nástroje rodinného riadenia, ako sú pravidelné rodinné stretnutia, rodinná ústava a jasne definovaný nástupnícky plán, ktoré by mohli pomôcť negatívnu situáciu zvrátiť. Základom úspechu je otvorená a transparentná komunikácia medzi členmi rodiny a ochota počúvať jeden druhého.
Myslím, že je to aj preto, že deti podnikateľov vidia, ako veľa a pod akým stresom ich rodičia pracujú. Mnohé z nich sa s podobným životným štýlom nestotožňujú a uprednostňujú vyrovnanejší work-life balance. Náročný je aj samotný proces nástupníctva, ktorý môže trvať viac ako päť rokov. Mladšia generácia na to nemá vždy chuť ani trpezlivosť. Ďalšou možnou príčinou je to, že nástupníci vnímajú viac hodnotu, ktorú zdedia, ako odkaz rodičov, ktorí firmu založili. To môže viesť k menšej motivácii pokračovať v podnikaní a rozvíjať ho podľa pôvodných predstáv zakladateľov.
Hlavnou príčinou je nedostatočné plánovanie nástupníctva. Staršia generácia často váha s odovzdaním zodpovednosti, zatiaľ čo mladší členovia rodiny nemusia cítiť dostatočnú motiváciu pokračovať, ak nevidia priestor na inovácie alebo realizáciu vlastnej vízie podnikania. Riešením je začať proces odovzdávania zodpovednosti s dostatočným, ideálne trojročným až päťročným predstihom. Pomôže aj zavedenie strategického plánovania, vzdelávanie nástupcov v podnikateľských, ale aj líderských zručnostiach a otvorená komunikácia medzi oboma generáciami. Kľúčové je premeniť firmu z čisto rodinného projektu na profesionálne a systematicky vedený podnik, ktorý však zostáva verný svojim koreňom.
Každá firma je iná, preto nevieme presne, prečo sa situácia v iných spoločnostiach vyvíja tak, ako sa vyvíja. Som však presvedčený, že kľúčovým faktorom je angažovanosť a aktívne zapájanie sa členov rodiny do firemných aktivít už od mladého veku. V našom prípade sa naša dcéra po ukončení štúdia aktívne zapojila do práce v marketingu. Spočiatku sme úzko spolupracovali, no postupne dostala voľnú ruku, pretože si získala moju plnú dôveru. Syn, ktorý ešte nie je dospelý, počas prázdnin brigáduje vo výrobe. Takto sa učí pochopiť chod firmy od základov, čo ho, musím povedať, veľmi baví. Verím, že naša spoločnosť bude pokračovať aj po nástupe ďalších generácií, ktoré prevezmú jej riadenie. Dôležité však bude, aby vedeli medzi sebou otvorene komunikovať a efektívne spolupracovať, čo je kľúčom k tomu, aby spoločnosť mohla fungovať aj v budúcnosti.
V oblasti medzigeneračného odovzdávania rodinných firiem to nie je nič prekvapujúce a netýka sa to iba Slovenska. Štatistiky z celého sveta ukazujú, že iba tretina rodinných firiem úspešne prechádza na ďalšiu generáciu, pričom v ďalšom kole sa toto číslo prepadá na alarmujúcich desať percent. Naša dlhoročná prax s najbohatšími rodinami potvrdzuje, že úspešný medzigeneračný transfer majetku je zložitý proces, ktorý si žiada dôkladnú prípravu a plánovanie. Kľúčovým faktorom je včasná a otvorená komunikácia v rámci rodiny. Nezabúdajme ani na neoceniteľnú pomoc odborníkov, ktorí majú skúsenosti s medzigeneračným transferom kapitálu. Zatiaľ čo zakladatelia čelia tejto výzve len raz za život, skúsení poradcovia majú za sebou desiatky podobných prípadov a môžu rodinám poskytnúť cenné rady.
Generačná výmena v rodinnom podniku má dve dimenzie. Prvou je rozhodnutie zakladateľov rodinného podniku, ktorí musia včas a vedome pristúpiť k odovzdaniu vedenia mladšej generácii. Mnohí podnikatelia nemyslia na generačnú výmenu včas, čo môže viesť k nepripravenosti ich detí alebo iných rodinných príslušníkov prevziať správu podniku. Dôvodom môže byť nedostatok potrebného vzdelania, skúseností alebo motivácie na riadenie rodinného podniku. Zakladatelia môžu byť niekedy prehnane opatrní pri prechode firmy na druhú generáciu. Navyše pri viacerých deťoch môže byť pre zakladateľov komplikované vybrať si jedného nástupníka, a tak sa firmy štiepia. Druhá dimenzia spočíva v tom, čo môže pre lepší presun rodinných podnikov na druhú generáciu urobiť štát. Tu vidíme niektoré bariéry, ktoré v slovenskej legislatíve pretrvávajú, napríklad nemožnosť odovzdať živnosť zo živnostníka na inú osobu, ani keď ide o rodinného príslušníka, pritom napríklad české právo pojem rodinnej živnosti pozná. Chýba aj právna úprava zvereneckých fondov, ktoré sú v zahraničí štandardným spôsobom správy rodinného majetku a môžu uľahčiť presun rodinných firiem na ďalšie generácie. Ďalšou bariérou je dedičské právo, ktoré by mohlo byť flexibilnejšie.
Problémy pri prechode na druhú generáciu vznikajú najmä pre nedostatok pripravenosti a plánovania nástupníctva. Mladšia generácia nemusí mať rovnaký záujem alebo schopnosti prevziať firmu, čo otvára u zakladateľov otázku, čo s rodinnou firmou ďalej. Na zvrátenie tohto trendu je kľúčové investovať do výchovy a školenia nástupcov, vytvoriť jasný plán nástupníctva a zlepšiť komunikáciu medzi generáciami. Dôležitá je väčšia otvorenosť, ochota a flexibilita zakladajúcej generácie, ako aj spolupráca s profesionálnymi poradcami, ktorí môžu pomôcť pri riadení zmien a zabezpečení stability firmy v dlhodobom horizonte. Toto sú interné výzvy rodinných firiem. Zastaraný právny systém, ktorý nepozná napríklad predmanželské zmluvy, zošnurovaný daňový systém, takmer žiadne efektívne možnosti správy rodinného bohatstva, ktoré inde vo svete fungujú – toto všetko sú výzvy externého prostredia, ktoré ovplyvňujú biznis rodiny a ochotu ďalšej generácie rodinnú firmu ďalej viesť.
Druhá generácia vidí na prvej, akým byrokratickým prekážkam dnes čelia firmy pri podnikaní. Keď vidia, aké je to ťažké, príliš ich to neláka. Prvá generácia nemala work-life balance v takej miere, ako by sa mladšej generácii páčilo. Išla do toho naplno, pričom mladšia generácia má trochu iné priority. Navyše posledných dvadsať rokov sa na Slovensku preferovalo vysokoškolské vzdelanie na úkor remesiel. Členovia druhej generácie mali potom možnosť vycestovať na rôzne svetové univerzity a mnohým sa zapáčilo zostať v zahraničí. V iných krajinách, napríklad v Nemecku, začína syn v rodinnej firme na nižšej pozícii a vypracuje sa vyššie. Manažment potom posúdi, či má dostatočnú kapacitu na to, aby zastával vyššiu funkciu. Do pozície, v ktorej môže rovno prevziať celú firmu, sa prepracuje rokmi.
Už po jedenásty krát po sebe ovládla advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS rebríček právnických firiem v rámci ankety TOP Zamestnávatelia, ktorý vzniká podľa hlasovania študentov a študentiek českých vysokých škôl. Rovnako ako v minulých rokoch uspela kancelária aj v súvisiacej odborovej kategórii Právnik, v ktorej hlasujú iba študenti s najlepšími študijnými výsledkami.
„Opakované ocenenie v ankete TOP Zamestnávatelia je pre nás významné najmä preto, že prichádza priamo od študentov. Verím, že to potvrdzuje, že naša dlhodobá snaha vytvárať priaznivé prostredie pre profesijný rozvoj mladých právnych talentov má zmysel. Študentom a študentkám u nás dokážeme ponúknuť kombináciu náročnej praxe pod vedením skúsených mentorov a podporujúcej atmosféry. To umožňuje kolegom a kolegyniam u nás mimoriadne rýchly odborný, ale aj kariérny rast,“ hovorí Petra Rudová, ktorá vo februári nastúpila na pozíciu HR riaditeľky HAVEL & PARTNERS.
HAVEL & PARTNERS so 7 kanceláriami a tímom 350 právnikov, daňových poradcov a patentových zástupcov je prvou voľbou pre klientov riešiacich sofistikované prípady s medzinárodným prvkom či prípady na pomedzí rôznych právnych a podnikateľských odvetví. V kancelárii aktuálne pôsobí cca sedem desiatok študentov. Tí sú priamou súčasťou odborných tímov, a majú príležitosť čoskoro získať cenné skúsenosti pri práci na významných transakciách, často s medzinárodným presahom.
Do 14. ročníka unikátneho prieskumu TOP Zamestnávatelia poskytlo svoje odpovede 11 872 vysokoškolákov a 7 014 stredoškolákov. Jednotlivé firmy sú hodnotené v kategóriách ako pracovné prostredie, ponúkané odborné vzdelávanie, spoločenská zodpovednosť či šanca na budúce vysoké príjmy.
Do advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS nastúpila na pozíciu HR riaditeľky Petra Rudová, ktorá je zodpovedná za riadenie a rozvoj ľudských zdrojov v rámci celej skupiny HAVEL & PARTNERS. Zameria sa okrem iného aj na inovácie v oblasti HR, strategické riadenie talentov a ďalšiu podporu rozvoja zamestnancov.
„Oblasť HR je pre našu kanceláriu kľúčová, pretože špičkové poradenské služby stoja a padajú na špičkovom tíme a schopnosti si tých najlepších ľudí udržať a zároveň dlhodobo podporovať v rozvoji nové talenty. Investície do modernizácie HR procesov a podpory rastu našich zamestnancov sú preto pre nás jednou z priorít. Veríme, že Petra v tomto ohľade prispeje svojimi znalosťami z predchádzajúcej praxe, a podporí tak našu strategickú víziu a efektívne riadenie v oblasti HR,“ komentuje nástup novej HR riaditeľky partner Jan Koval.
Petra Rudová má dlhoročné skúsenosti v oblasti riadenia ľudských zdrojov s medzinárodným presahom. Pred príchodom do HAVEL & PARTNERS pôsobila ako Group Senior HR manager pre skupinu PPF (Home Credit International). Počas svojej kariéry mala na rôznych pozíciách na starosti HR aj v Plzenskom Prazdroji, Human Garden, T-Mobile CZ alebo v Českých Aerolíniách.
Podieľala sa na riadení HR projektov v Európe aj Ázii. Dlhodobo sa špecializuje na oblasť riadenia odmeňovania, digitalizáciu HR činností a rozvoj a vzdelávanie manažérov. Jej cieľom je zdokonaľovanie efektivity a motivácia pracovných tímov, podpora spolupráce a budovanie dlhodobo úspešnej organizácie. Vo svojej predchádzajúcej praxi sa aktívne zapájala aj do diskusií týkajúcich sa diverzity v pracovnom prostredí a práce v multikultúrnych tímoch.
Autori: Štěpán Štarha, Petra Kováčechová
Rovnako ako minulý rok, aj v roku 2025 budú môcť malé a stredné podniky získať finančnú pomoc Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Grant prináša možnosť ochrániť si svoju značku, dizajny alebo inovácie s finančnou podporou od EUIPO až do výšky 6.420 EUR.
Malé a stredné podniky majú možnosť požiadať o grant na financovanie nákladov spojených s registráciou:
EUIPO ponúka aj možnosť finančnej podpory pre služby IP Scan zameranú na diagnostiku dušeného vlastníctva podniku.
Pozor, finančné prostriedky v grante sú obmedzené a fungujú podľa zásady „first come, first serve“ až do ich vyčerpania. Odporúčame preto podať žiadosť o grant čo najskôr.
O grantovú podporu môžu požiadať všetky malé a stredné podniky so sídlom v Európskej únii, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a ich ročný obrat neprekračuje 50 miliónov EUR.
Výška grantu sa líši podľa typu ochrany nasledovne[1]:
Maximálna výška nákladov, ktoré možno v rámci grantu EUIPO nahradiť je vo výške:
Žiadosti o finančnú podporu je možné podávať od 3. februára 2025. Ak žiadateľ spĺňa podmienky pre grant, a sú ešte voľné prostriedky, EUIPO mu vydá poukaz a žiadateľ môže požiadať o príslušné služby napr. podať prihlášku ochrannej známky.
Upozorňujeme, že o jednotlivé služby je možné žiadať až po schválení žiadosti o grant a následne do 2 mesiacov od jej schválenia s možnosťou predĺženia o dodatočné 2 mesiace. Grant tak nie je možné využiť na náklady vynaložené na prihlášku ochrannej známky či dizajnu podané pred schválením žiadosti.
Po podaní prihlášky ochrannej známky, dizajnu či patentu a zaplatení príslušného správneho poplatku môže držiteľ poukazu požiadať o náhradu nákladov.
Grant EUIPO je zaujímavá príležitosť pre malé a stredné podniky ako posilniť ochranu ich duševného vlastníctva. Podniky môžu využiť podporu zo strany EUIPO napríklad pri rozširovaní svojho portfólia, expandovaní do zahraničia či plánovanom rebrandingu.
Právo duševného vlastníctva patrí medzi hlavné oblasti našej kancelárie. Za roky 2021, 2022, 2023 a 2024 sme najväčšou kanceláriou v oblasti duševného vlastníctva na Slovensku podľa rebríčka THE SLOVAK SPECTATOR. Sme zároveň veľmi radi, že na týchto úspechoch sa veľkou mierou podieľajú naše kolegyne. Ako jedna z mála kancelárií máme v technologickom tíme prevažujúci počet žien, na čo sme nesmierne hrdí.
Ak by ste sa rozhodli grant EUIPO využiť, neváhajte nás kontaktovať, radi Vám s jeho uplatnením pomôžeme.
[1] Sumy sa môžu meniť.
