Autori: Štěpán Štarha, Ján Kapec
Aktuálne je na Slovensku diskutovanou témou efektívnosť obstarávania právnych služieb zo strany štátu. Z médií sa dozvedáme o rozpočtových úsporách súvisiacich s výpoveďami nevýhodných zmlúv, a na prvý pohlaď sa zdá, že výhradne najnižšia cena ponúknutá dodávateľom právnych služieb je tým správnym kritériom hodnotenia. Keď má ale človek vážny zdravotný problém, nehľadá zvyčajne doktora, ktorý urobí operáciu najlacnejšie, ale toho, ktorý ju urobí najlepšie. Vysvetlíme, prečo by to isté malo platiť i pri výbere právnych služieb.
EÚ zadáva právne služby s váhou len 30 % cena a 70 % kvalita. Na Slovensku je to naopak.
Samotný premiér SR v médiách kritizoval využívanie externých právnických firiem zo strany štátu kvôli údajne predraženým cenám. Avizoval pritom plán zriadiť „štátnu právnickú firmu s tými najlepšími právnikmi“, ktorá by mala zastupovať štátne úrady v prípadných sporoch. Určite platí, že kritérium najnižšej ceny je na mieste pri dodávkach genericky a kvalitatívne zameniteľného tovaru, pri ktorom sa pri zadaní zodpovedajúcich parametrov dá očakávať porovnateľná kvalita plnení od jednotlivých dodávateľov (napr. energie, potraviny a pod.). Otázkou však je, či je týmto spôsobom možné obstarávať aj právne či konzultačné služby, ktoré verejný sektor zadáva externým poradcom, pretože svojou zložitosťou presahujú rámec bežnej agendy interných odborníkov.
Ak sa klient zo súkromného sektora rozhoduje o výbere odborných poradcov, zaujíma sa nielen o cenu ponúkaných služieb, ale aj o spôsob ich poskytnutia, referencie poradcu, zloženie tímu, či špecifické a odborné znalosti poradcu. Záujmom klienta je primárne dosiahnuť stopercentný výsledok čo do rozsahu a kvality služby, s vylúčením, resp. minimalizáciou akýchkoľvek budúcich rizík. To platí dvojnásobne ohľadom vecí veľkej dôležitosti pre obstarávateľa, v ktorých je nutné minimalizovať či vylúčiť akúkoľvek možnosť zlyhania (spory o mimoriadne vysoké sumy a hodnoty či vysoko špecializované činnosti). Ak výstupom objednanej služby má byť odborné právne posúdenie alebo odporúčanie v takto zásadnej veci, je úplne zrejmé, aký je rozdiel medzi posúdením či odporúčaním vypracovaným priemerným odborníkom oproti rešpektovanému špecialistovi.
Najnižšia hodinová sadzba totižto v konečnom dôsledku paradoxne ani nemusí znamenať najnižšiu celkovú cenu, ktorú klient za poskytovanú službu zaplatí. Pokiaľ nie je právnik špecialista na konkrétnu právnu oblasť, tak z dôvodu obmedzených skúseností s riešením daného typu prípadov, spravidla býva menej efektívny a samotná práca mu zaberie viac času v porovnaní so špecialistom. Klient preto následne môže zaplatiť rovnakú alebo dokonca vyššiu cenu za poskytnutú právnu službu, ako v prípade iného poskytovateľa, ktorý síce ponúkol pôvodne vyššiu hodinovú sadzbu, ale riešením danej veci strávi podstatne menej času. Preto podľa nás nie je správne súťažiť odborné právne (resp. vo všeobecnosti aj poradenské) služby výhradne s jediným kritériom najnižšej ceny.
Úroveň ceny odborných služieb sa do značnej miery odvíja od nákladov na profesionálov pracujúcich pre príslušnú firmu; čím kvalitnejších pracovníkov taká firma angažuje, tým sú samozrejme vyššie náklady na ich odmeňovanie, čo sa prejavuje aj v cene služby. Preto je žiaduce realizovať výber poradcu s použitím kombinácie širšieho okruhu kritérií, kde má oveľa väčšiu váhu posúdenie kvality ponúkanej služby.
Iba toto riešenie povedie k výberu ekonomicky skutočne najvýhodnejšieho riešenia. Takéto riešenie súčasne umožní eliminovať riziko výberu nedostatočne kvalifikovaného či technicky, ekonomicky, personálne či inak vybaveného poradcu pre danú verejnú zákazku.
Na princípe prevažujúcich kvalitatívnych kritérií (pred najnižšou cenou) zadávajú verejné obstarávanie taktiež európske inštitúcie vrátane Európskej komisie. EÚ zadáva právne služby s váhou len 30 % cena a 70 % kvalita – v SR je to naopak, pričom väčšinou 70-80 % hodnotenia tvorí cena a maximálne (keď vôbec) zvyšných 30-20 % kvalita.
Klient potrebuje právnika, ktorý mu na konci dňa vyhrá spor, ušetrí náklady alebo mu inak efektívne pomôže, keď má problémy. V prípade, keď má človek vážny zdravotný problém, tak zvyčajne nehľadá doktora, ktorý urobí operáciu najlacnejšie, ale toho, ktorý ju urobí najlepšie. Podobne sa aj riadny hospodár v prvom rade obracia na skúsených a schopných odborníkov, aby zabezpečil úspech vo svojej veci a neriskoval straty či reputačné riziká.
Špičkoví právnici majú za sebou kvalitné štúdium a náročným transakciám a prípadom venujú veľa času. Skúsenosti, znalosti a referencie špičkových právnikov sú zároveň tou „premennou“, ktorá pomôže dosiahnuť klientovi stopercentný výsledok čo do rozsahu a kvality služby, ako aj časovej efektivity jej poskytnutia, s minimalizáciou akýchkoľvek budúcich rizík.
Geniálny mozog bohužiaľ nie je zmerateľná hodnota, ktorú dáte jednoducho do tendrovej dokumentácie. Pritom je však v advokácii tým najdôležitejším faktorom, spoločne s lojalitou ku klientovi, encyklopedickou znalosťou práva a ochotou tvrdo pracovať, a to zvlášť v prípade, keď právnici pracujú pre štát alebo pre verejný sektor.
Zdroj: TREND.sk (2. 12. 2020)
Rezort spravodlivosti chystá úpravu v oblasti zvereneckých fondov. O správe a ochrane rodinného majetku sa TREND rozprával s partnermi advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Davidom Neveselým a Štěpánom Štarhom.
Š. Š.: Naša ekonomika je príliš mladá na to, aby sa dali robiť v tejto veci korektné závery. Svetový trend je však taký, že odovzdanie druhej generácii sa podarí asi tridsiatim percentám rodín, pri tretej generácii je to niekde okolo desiatich percent.
D. N.: Predpokladám, že v česko-slovenskom priestore to môže byť v úvodnej fáze ešte menej, pretože tradícia odovzdania rodinného podnikania sa ešte len buduje. Na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a veľa detí nebolo vychovávaných s vedomím dlhodobosti a preberania firmy. Podnikatelia často nemali čas vychovať si potenciálnych nástupcov. Je preto logické, že často využívanou formou odovzdania je aj predaj spoločnosti.
D. N.: Treba povedať, že v poňatí našej kancelárie zverenecký fond primárne nie je miesto, kde sa kumuluje majetok. Podobne je to aj pri významných rodinách na Západe. Zverenecký fond používame ako formu ochrany súkromného vlastníctva a redistribučné miesto pre rodinu a ďalších beneficientov, miesto, kde sa rozhoduje o podpore rodičov, detí a ich vzdelaní, zdraví, projektoch. Podstatná časť správy sa formálne vykonáva pre klientov na oveľa familiárnejšej platforme, ktorá má charakter rodinného holdingu. Ten v kombinácii so zvereneckým fondom umožňuje veľmi efektívnu ochranu aj dlhodobú správu majetku.
Š. Š.: Veľkým limitom zvereneckých fondov je nezávislosť riadenia od beneficientov, čo niekedy klientom nevyhovuje, a preto pristupujeme k riešeniu využívajúcemu rodinné fondy v podobe nadačných fondov s oveľa flexibilnejšou úpravou alebo profesionálnych správcov. V úprave tejto činnosti vidíme veľkú tému, pretože správcom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ale nie právnická osoba, čo limituje možnosti profesionalizácie odboru. Popularitu u slovenských klientov získava aj rodinná nadácia.
Š. Š.: Veľmi by som sa prihováral za to, aby bol na Slovensku umožnený výkon správy aj právnickým osobám a aby podliehal rozumnej regulácii či mal povinnú vyššiu úroveň poistenia. V tradičných trastových krajinách vykonávajú tento servis špecializované poradenské zoskupenia či advokátske kancelárie.
D. N.: Život prináša veľa zmien a nečakaných situácií, štatút rodinného fondu preto treba napísať dostatočne flexibilne a rozumne, aby majetok mohol byť inteligentne spravovaný, ochránený a mohol efektívne poskytovať dlhodobú podporu rodine. Budúci správca nemusí rozumieť do detailu biznisu zakladateľov firmy. Má mať preto schopnosť nájsť niekoho, kto riadenie firmy prevezme. V neposlednom rade treba rodinu o celom projekte fondu informovať. Len ak sa rodina so zámerom stotožní a bude mu rozumieť, môže rodinný fond dlhodobo fungovať.
D. N.: Popri zvereneckom fonde je to rodinný fond v podobe nadačného fondu. Ak ani tento inštitút nie je to, čo klient hľadá, nezostáva nič iné len tradičná, no pomerne zastaraná úprava dedičského práva, ktorej základ bol položený v hlbokom socializme, keď sa o rodinných firmách ani nesnívalo a jediným distribuovateľným majetkom bol podiel v bytovom družstve.
Š. Š.: Ani preto súčasná úprava závetu na Slovensku nereaguje na logické požiadavky klientov, ako je napríklad šľachtický štandard, teda nerozdrobiteľnosť rodinného majetku, postupná distribúcia majetku – eliminácia majetkového nárazu, teda prípady, keď mladý človek zdedí imanie, s ktorým môže zaobchádzať okamžite bez limitov, a ochrana pred prevodmi majetku mimo pokrvného príbuzenstva v dôsledku rodinných „búrok“ alebo tragických udalostí.
D. N.: Požiadavky klientov sú veľmi podobné – ochrana ako hlavný cieľ, inteligentná správa, celistvosť, daňová, právna a nákladová efektivita a bezpečnosť. Veľkou výzvou je zvyčajne zabezpečiť, aby rodina štruktúru prijala. Tu vystupujeme z roly právnikov a preberáme úlohu mediátorov a moderátorov. Takáto diskusia obohacuje nielen nás, ale aj klientov. Pomerne často nám do štruktúry navrhnutej oteckom zasahujú s veľmi výstižnými vstupmi nielen manželky, ale aj deti.
Š. Š.: V prípade nadnárodných spoločností treba dvojnásobne myslieť na ochranu majetku, nedeliteľnosť podielu, nástupníctvo a smerovanie. Napríklad rodina Porsche Piech vďaka efektívnej a progresívnej štruktúre držby aj s minoritným podielom prakticky riadi skupinu Volkswagen. A princíp riešenia, ktorý využíva, je natoľko jednoduchý, že ho možno ľahko implementovať aj lokálne.
D. N.: Veľké rodiny používajú rovnaké modely ochrany, ktoré vďaka inštitútu rodinných fondov môžu využívať aj naši klienti. Pripomínam, že jedným z ich cieľov je eliminácia dosahu pravidiel dedičského práva jasným nastavením vôle rodičov vo vzťahu k majetku, ktorý vybudovali.
D. N.: Nie je, naznačené témy sú univerzálne pre západný svet. Na Slovensku pozorujeme väčší trend v zapájaní detí do podnikania. Keď sa pozriete na významných slovenských podnikateľov mimo investičných skupín, drvivá väčšina má potomkov v orgánoch alebo inak zapojených do podnikania. V Česku nevnímame takú súdržnosť rodín ako na Slovensku. V Česku je oveľa častejšia filantropická aktivita rodinných štruktúr a nastavenie ich pomerne veľkorysých pravidiel.
Š. Š.: Výhodou rodinných firiem je ich flexibilita, menšia korporátnosť, a teda schopnosť prispôsobiť sa promptne situácii a ochrániť svoje aktíva. Všeobecne platí, že rodinné firmy sú väčšinou bližšie svojim pracovníkom a panujú v nich často užšie vzťahy medzi majiteľmi a zamestnancami. Často sme pri rodinných firmách pred krízou videli, s akou enormnou snahou sa snažia pomáhať dlhoročným zamestnancom v ťažkých životných chvíľach. Ťažko si predstaviť, že by bezmenná korporácia zachránila pracovné miesto a ponechala si vodiča, ktorý má dočasne zákaz šoférovať, alebo zamestnanca, ktorý si „požičal“ firemné vozidlo a pod vplyvom alkoholu ho zastavila polícia. Počas koronakrízy je však veľa rodinných firiem nútených prehodnotiť postoj aj v týchto otázkach. Majitelia na vlastnej koži cítia, že im „špliecha na členky“. Ukazuje sa, že aj oni sú v takejto situácii schopní rýchlo prijímať ťažké rozhodnutia. To platí najmä o rodinných firmách, v ktorých sa do vedenia zapojila už aj druhá generácia. Niektorí mi dokonca povedali, že v tejto situácii cítia väčšiu slobodu v rozhodovaní a prijímaní ťažkých rozhodnutí.
D. N.: Súčasne treba pripomenúť, že práve rodinné firmy sú typické tým, že myslia na zadné dvere, disponujú často väčšími rezervami a sú pripravené robiť viac ústupkov než pobočky zahraničných koncernov, pre ktoré lokálny trh nemusí byť kľúčový. To v kombinácii s lokálnou spolupatričnosťou a zodpovednosťou k ľuďom vedie v čase krízy k inšpiratívnym projektom, ktorých cieľom je zachrániť pracovné miesta či vstúpiť na dovtedy nedostupný trh.
D. N.: Platí, že záujem o väčšiu ochranu privátneho majetku rastie vždy, keď sa v spoločnosti či ekonomike niečo deje alebo keď podnikateľa či jeho blízke okolie zasiahne iná nepriazeň osudu, ako napríklad choroba člena rodiny. A tak je to aj teraz počas prebiehajúcej pandémie, pretože ani majetok nie je imúnny proti koronavírusu. Registrujeme nezvyčajne vysoký dopyt napríklad po reštrukturalizácii držby a správy vybraného privátneho majetku, zvyčajne nehnuteľností, vzhľadom na riziká, ktoré súčasnosť prináša, vrátane obáv z budúcnosti.
D. N.: Toto je téma na samostatný článok či seminár, ale primárne treba zvážiť naturel, záujmy, prístup a prínos investora. Veľmi dobre nastaviť pravidlá vzájomnej koexistencie aj pre prípad problémov a rovnako ako v mnohých vzťahoch neponáhľať sa, lebo trpezlivosť ruže prináša
Zdroj: TREND PRIME (November 2020)
Svoj tím pre privátnych a často najbohatších klientov buduje už dvanásť rokov. Dávno nejde len o právne alebo daňové služby. Biznismenov prepája medzi sebou, rieši s nimi súkromné investície, pomáha im s osobnými záležitosťami a teraz aj dopady pandémie. „Na krízu sme sa pripravili s dostatočným predstihom. Keď potom udrela, mali sme na čo nadviazať a mohli sa vďaka tomu okamžite sústrediť na našich klientov,“ hovorí Jaroslav Havel, riadiaci partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, pre ktorú je rok 2020 tým najúspešnejším v histórii.
Tento rok sa nám skutočne mimoriadne darí, či už z hľadiska hospodárskych výsledkov, tak i nových personálnych posíl či ocenení. Získali sme najprestížnejšie globálne ocenenie Chambers Europe Awards pre najlepšiu advokátsku kanceláriu na českom trhu a stali sa s veľkým predstihom absolútnym víťazom súťaže Právnická firma roka v ČR. Historický úspech v rovnakej súťaži sme si pripísali aj na Slovensku. Nárast tržieb HAVEL & PARTNERS predstavoval v prvej polovici roka viac ako 11 percent, a aj keď v súvislosti s dopadmi pandémie očakávame určité spomalenie, aj náš pesimistický scenár počíta s rastom obratu aj zisku za celý rok 2020 o cca 10 percent.
Tieto úspechy samozrejme súvisia s neustálym rozvojom našej kancelárie, na advokátskym trhu ojedinelým spôsobom jej riadenia, neustálym zlepšovaním a rozširovaním našich služieb, budovaním dlhodobých strategických vzťahov s našimi klientmi a s ďalšími našimi konkurenčnými výhodami. Ide teda o kontinuálny proces, kedy obratovo, personálne a i kvalitou a rozsahom našich služieb rastieme každoročne od nášho vzniku v roku 2001. Keby sme ale neobstáli v tomto ťažkom roku a nezvládli krízu, tohtoročné výsledky by určite neboli historicky najlepšie.
Pre nás ako najväčšiu právnickú firmu v strednej Európe je úplne zásadné, aby sme boli plne vybavení pre riešenie krízových situácií a boli pripravení čo najlepšie a najrýchlejšie reagovať na zmeny v spoločnosti. Krízu so zásadným dopadom na ekonomiku sme očakávali už dlhšiu dobu a zhruba pred dvoma rokmi sme sa na ňu začali pripravovať, či už z hľadiska našich služieb, dôsledného finančného riadenia či vytvorením dostatočnej finančnej rezervy. Zvýšili sme tiež zásadne podiel služieb pre klientov z anticyklických odborov, celkovú efektivitu aj výkon na právnika. Sústredili sme sa na digitalizáciu našich služieb, vrátane marketingu. Hoci nakoniec kríza udrela v úplne inej forme, než sme očakávali, vedeli sme obratom zareagovať. Vďaka tomu sme sa mohli okamžite začať venovať našim klientom a od prvého dňa im poskytnúť maximálnu podporu. O tom, že sa nám to podarilo svedčia naše tohtoročné úspechy, ktoré si v takejto ťažkej dobe ešte viac vážime. Pre našich klientov je to potvrdenie, že spolupracujú s najlepšou právnickou firmou na trhu, ktorá je lídrom nielen v čase blahobytu, ale aj v čase krízy a dokáže im tak s jej následkami efektívne pomôcť.
V tomto období urobila kancelária rapídny skok. Nabrali sme stovky nových klientov, prešli k nám právnici od konkurencie a stali sme sa najväčšou česko-slovenskou advokátskou kanceláriou podľa počtu právnikov i klientov. Bolo to ale veľmi náročné obdobie. Vedenie kancelárie urobilo počas 6 mesiacov komplexnú reštrukturalizáciu biznis modelu spoločnosti. Tá sa stala z vysoko maržovej transakčnej kancelárie s dvomi hlavnými špecializáciami zameranými prevažne na medzinárodných klientov a medzinárodný trh komplexnou firmou s diverzifikovanou ponukou služieb pre klientov pôsobiacich prevažne v Českej republike a na Slovensku, vrátane riešení regulácie verejného obstarávania, sporov a insolvencií.
So začiatkom krízy sme tiež zaznamenali výraznejší záujem o právne a daňové služby súvisiace so správou a ochranou osobného a rodinného majetku. V roku 2008 sme preto ako prví na trhu založili špecializovaný tím pre privátnu klientelu, ktorý sme postupne rozšírili o ďalších špičkových kolegov, aby sme tejto prominentnej klientele dokázali zabezpečiť naozaj komplexné portfólio právnych a daňových služieb.
V našej kancelárii sa privátnej klientele venuje stabilný cca 25-členný tím veľmi skúsených právnikov a ďalších 12 daňových poradcov – je tak najväčšou takto zameranou poradenskou skupinou v strednej Európe. Na čele stoja štyria spoločníci, vrátane mňa, ktorí vo svojej profesii a praxi už sami dosiahli výrazné úspechy a výborne oblasti podnikania a manažmentu rozumejú. Tým je zabezpečená maximálna profesionalita, ale aj kontinuita vzťahu s klientom, ktorý požaduje dôveryhodnú vyspelú osobnosť, ktorú bude prirodzene rešpektovať ako svojho partnera.
Korunových miliardárov v Českej republike a na Slovensku je cca päťstopäťdesiat až sedemsto. Niekoľko rokov dochádzalo konštantne k nárastu ich počtu, a to najmä v súvislosti s rastom veľkosti a hodnoty ich firiem a ďalej v súvislosti so zhodnocovaním majetku investorov najmä do nehnuteľností, akcií či vďaka ďalším investíciám veľkých finančných skupín. Súčasná situácia vyvolaná pandémiou covid-19 nárast počtu znížila minimálne, avšak skutočný dopad na dlhodobé valuácie majetkov slovenských a českých miliardárov ukáže až budúci rok.
Naše komplexné služby využíva priamo alebo prostredníctvom svojich firiem zhruba tretina z nich, teda asi 200 podnikateľov a ich rodín, pričom ich počet sa neustále zvyšuje.
Klienti oceňujú okrem dôvery, renomé, stability, rýchlosti a inovatívnosti tiež plnohodnotné zapojenie spoločníkov kancelárie do riešenia ich privátnych tém, významný obchodný rozhľad a potenciál členov tímu, ale aj vlastnú skúsenosť, ktorú sme pripravení so spoločníkmi klientom sprostredkovať. Veď od koho iného si chcete nechať radiť, ako od toho, kto vybudoval na trhu rešpektovanú firmu podobnú tej Vašej, ktorej výnosy musia tiež konzervatívne spravovať, investovať a zabezpečovať im zodpovedajúcu mieru ochrany pred negatívnymi dôsledkami nečakaných udalostí, rodinných búrok či krízou. Dôležitá je aj veková skladba kľúčových partnerov v skupine (vek medzi 38-48) s týmito klientmi, pretože sa očakáva skutočne medzigeneračné a veľmi dlhodobé poskytovanie služieb.
Naši prominentní klienti riešia celý rad biznisových tém, ale aj čisto privátne záležitosti. Najčastejšie im pomáhame plánovať správu a dlhodobú ochranu ich osobného a podnikateľského majetku, radíme im pri zahraničných investíciách, exporte alebo daňovom plánovaní. Miliardári, ktorí sú dnes na vrchole produktívneho veku a stoja na čele úspešných firiem, spravidla riešia otázku nástupníctva. V uplynulých desiatich rokoch sme pomohli realizovať niekoľko stoviek rodinných holdingov a štruktúr držby, desiatky trustov a zvereneckých fondov. Privátne vlastnícke štruktúry musia byť pre klienta či jeho rodinu ľahko ovládateľné a musia bezpečne odolávať vonkajším vplyvom.
V kontexte posledných mesiacov sa samozrejme naše poradenstvo čiastočne presunulo k otázkam súvisiacim s pandémiou, nakoľko ani majetok najbohatších nie je imúnny voči koronavírusu. V tomto smere využívame unikátne cezhraničné know-how, kedy aj slovenským privátnym klientom môžeme ponúknuť správu majetku napríklad prostredníctvom vyššie spomínaných zvereneckých fondov, rodinných nadácií a ďalších inštitútov, s ktorých zakladaním a správou máme bohaté a veľmi pozitívne skúsenosti z Českej republiky.
Majetná klientela je pochopiteľne náročná. Očakáva od nás nielen špičkové právne služby a súvisiace daňové poradenstvo, ale aj mimoriadnu časovú flexibilitu a už spomínaný individuálny prístup stabilného tímu. Na to sa napája vysoká efektivita našich odborníkov, ktorí musia byť veľmi dobre oboznámení s konkrétnymi aspektmi podnikania klienta, s jeho rodinnými či majetkovými vzťahmi a pomermi aj s jeho víziami a cieľmi. Prirodzenými požiadavkami sú potom absolútna diskrétnosť komunikácie a zrozumiteľnosť a jednoznačnosť našich odporúčaní.
Chceme byť aj naďalej dynamickou, múdrou a inovatívnou firmou, ktorá sa nielen učí od tých najskúsenejších a najlepších firiem na svete, ale aj sama udáva trendy. Chceme tiež aj naďalej neustále zlepšovať a inovovať naše služby a prinášať klientom vysokú pridanú hodnotu. Byť skutočne dlhodobým strategickým partnerom našich klientov.
HAVEL & PARTNERS s kanceláriami v Prahe, Bratislave, Brne, Olomouci, Ostrave a Plzni je s tímom viac ako 220 právnikov a daňových poradcov a celkovo 500 spolupracovníkov najväčšou nezávislou právnickou firmou v strednej Európe. Poskytuje komplexné právne a daňové poradenstvo vo všetkých podnikateľských odvetviach. V súčasnej dobe má viac než dvetisíc klientov (z toho cca 300 na Slovensku), medzi ktorých patria najmä veľké medzinárodné spoločnosti, najvýznamnejšie slovenské a české firmy, vrátane strategických štátnych podnikov a orgánov verejnej správy, ale aj stredné podniky, individuálni podnikatelia a investori. Od svojho vzniku v roku 2001 kancelária každoročne ekonomicky rastie, vlani prvýkrát prekročili tržby celej skupiny hranicu jednej miliardy korún.
Podľa najprestížnejšieho globálneho ocenenia Chambers Europe i českej súťaže Právnická firma roka je HAVEL & PARTNERS najlepšou kanceláriou na českom trhu. Historické úspechy tento rok oslavuje tiež na Slovensku; bratislavská kancelária s takmer 30 právnikmi tento rok získala 3 ocenenia v rámci súťaže Právnická firma roka, a to za Najlepšie klientske služby, Fúzie a akvizície a Energetiku a energetické projekty. Už šiestym rokom je najžiadanejším zamestnávateľom medzi advokátskymi kanceláriami v ČR. Získala tiež rad ďalších ocenení týkajúcich sa značky či ekonomickej stability, je napríklad päťnásobným držiteľom Czech Business Superbrands.
V rebríčku TOP 10 najväčších právnických kancelárií, ktorý podľa kombinovaných objektívnych kritérií zostavuje denník SME a The Slovak Spectator, je HAVEL & PARTNERS najväčšou českou advokátskou kanceláriou, štvrtou najväčšiu regionálnou a celkovo siedmou najväčšou právnickou firmou pôsobiacou na slovenskom trhu. Zároveň sa zaradila k najväčším kanceláriám poskytujúcim poradenstvo v oblasti fúzií a akvizícií a tiež bankovníctva a financií.
V ďalšom rebríčku, ktorý odráža počet prípadov, za ktoré patrila odmena viac ako 20 000 EUR, sa HAVEL & PARTNERS umiestnila celkovo na štvrtom, v regionálnom meradle dokonca na treťom mieste. „Umiestnenie na popredných pozíciách si veľmi vážime a teší nás, že vo všetkých rebríčkoch neustále stúpame, a to aj napriek koronavírusovej kríze. Chceme aj naďalej posilňovať pozíciu najväčšej a najúspešnejšej česko-slovenskej kancelárie, ktorá je prvou voľbou pre české firmy pôsobiace na Slovensku a slovenské spoločnosti pôsobiace v Českej republike. V tomto smere máme mimoriadne skúsenosti, obchodné kontakty i unikátne know-how,“ hovorí zakladateľ a riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Kancelária HAVEL & PARTNERS týmto umiestnením potvrdzuje nielen svoj status najúspešnejšej kancelárie s najkomplexnejšími službami v Českej republike a na Slovensku, ale tiež najúspešnejší rok vo svojej histórii. Okrem vyššie uvedených umiestnení zaznamenala tiež historický úspech v súťaži Právnická firma roka 2020 na Slovensku, kde získala titul kancelárie s najlepšími klientskymi službami a zvíťazila v kategóriách Fúzie a akvizície a Energetika a energetické projekty. V Českej republike sa potom opätovne stala absolútnym víťazom súťaže Právnická firma roka 2020 v ČR a získala tiež najprestížnejšie globálne ocenenie Chambers Europe Awards pre najlepšiu kanceláriu na českom trhu.
Hodnotenie TOP 10, ktorého výsledky boli zverejnené 23. 11. 2020 on-line na portáli www.sme.spectator.sk, je rebríčkom najväčších právnických firiem na Slovensku. Od roku 2015 ho zostavuje denník SME v spolupráci s anglickými novinami The Slovak Spectator. Metodika a kompletné výsledky sú k dispozícii TU.
Autor: Jaroslav Havel
Zdroj: Magazín Právo, príloha SME
„Slovensko je oveľa viac nábožensky orientovaná krajina než Česko, čo v oveľa väčšej miere ovplyvňuje súdržnosť rodín,“ hovorí partner advokátskej kancelárie Havel & Partners JAROSLAV HAVEL o ochote slovenských podnikateľov zapájať deti do chodu firiem. Advokátska kancelária Havel & Partners sa už od roku 2008 špecializuje na právne a daňové služby spojené so správou bohatstva, takzvaný wealth manažment, podnikateľom pomáha pripraviť majetok na plynulý medzigeneračný prechod, rieši pri nich aj majetkové otázky spojené s rozvodom alebo so smrťou. „Väčšina podnikateľov smrť nerieši. Bez včasného riešenia sa podľa práva stane úplne niečo iné, než klient zamýšľal,“ vraví Havel. V rozhovore tiež vysvetľuje, že legislatíva týkajúca sa správy majetku na Slovensku nie je natoľko flexibilná ako v Českej republike, nemáme predmanželské zmluvy, zverenecké fondy ani rodinné nadácie. „Ale to nevylučuje, aby v štruktúre boli zahraničné prvky,“ dodáva.
Akí klienti najčastejšie využívajú poradenstvo v oblasti generačnej obmeny a správy majetku? Môžu si to dovoliť aj menší podnikatelia s majetkom v hodnote nanajvýš stoviek tisíc eur?
Medzi našich klientov patria najvýznamnejší slovenskí a českí podnikatelia, investori, vlastníci rodinných firiem, vrcholoví manažéri, ale i úspešní športovci. Máme asi 500 súkromných československých klientov a typický privátny klient je niekto, kto disponuje majetkom 10 miliónov eur a viac. To je 80 až 90 percent našich privátnych klientov využívajúcich právne a daňové poradenstvo v oblasti generačnej obmeny a správy majetku. Potom poskytujeme tieto služby aj menším klientom, ktorí sa k nám dostali na základe referencií. Väčšinou sa jedná o klientov, ktorí patria k nejakej väčšej podnikateľskej skupine alebo sú to napríklad sofistikovaní manažéri s rýchlo rastúcim majetkom a je predpoklad, že ich majetok bude naďalej rásť a budú mať záujem o jeho správu a ochranu. Naozaj sa v tejto oblasti zameriavame na špičku podnikania. Tam patria aj tzv. budúci šampióni alebo firmy zaujímavé svojím unikátnym produktom alebo osobnosti v biznise. Sami sme boli pred 15 rokmi začínajúca, ambiciózna spoločnosť, a podarilo sa nám dosiahnuť svetovo jedinečného rastu a aj unikátne silnej pozícii v regióne strednej Európy. Vieme teda skutočne pomôcť aj stredným firmám a podporiť ich v ich raste a rozvoji, ktorý sme sami realizovali, a to nielen po právnej a daňovej stránke.
Od kedy sa klientom oplatia právne a daňové služby týkajúce sa právnej ochrany majetku? Je dôležité, aký má klient celkový majetok alebo aká je individuálna hodnota jeho firiem?
Nepozeráme sa na majetok cez jednotlivé spoločnosti, vždy nás zaujíma klient ako konečný vlastník alebo celá rodina a ich ciele. Ak to poviem odľahčene, služby týkajúce sa právnej ochrany a správy majetku väčšinou nestoja viac ako priemerné auto. Z toho vyplýva, že využitie týchto služieb sa oplatí naozaj všetkým, ktorý majú niečo čo chcú chrániť, a nemusí sa to týkať len finančnej hodnoty, ale napríklad emocionálnej. Nediskutujeme s nimi preto až tak často o podnikaní, ale zvyčajne riešime to, ako by rozdelili svoj majetok na podnikateľský a súkromný, o čo by prísť nechceli a naopak, stratu čoho ešte akceptovali. Napríklad sa pýtame, čo by chceli, aby sa dialo s ich majetkom v prípade, že zomrú. Potom zisťujeme, či a ako to majú upravené.
Čo vám odpovedajú?
Väčšina z nich smrť nerieši, upravené nástupníctvo nemajú a správu a ochranu majetku potom nastavujeme spoločne.
Správe majetku a generačnej obmene v rodinných firmách sa venujete už od roku 2008. Vyvíjala sa odvtedy minimálna hodnota majetku, s ktorou sú už pre klienta tieto služby zaujímavé?
Ako som už uviedol, výška majetku je kritériom, ale nie jediným. Vychádzame z toho, že podnikateľov, ktorí majú majetok nad 10 miliónov eur, je na Slovensku možno 500 až 800 a v Českej republike okolo tritisíc, a tých ktorí majú majetok v hodnote nad 30 miliónov eur je v ČR a SR celkom okolo 700-800. Ale nepozeráme sa na to tak striktne. Máme klientov, ktorí majú majetok v jednotkách miliónov eur, ale uvedomujú si zraniteľnosť svojho majetku a podnikania, a preto začali viac myslieť aj na jeho ochranu a majú záujem si túto problematiku ošetriť. Môžu to byť napríklad partneri poradenských firiem či top manažéri, ktorí vedia, že ďalšie roky pravidelne zarobia 200-tisíc a viac EUR, sú sofistikovaní a vzdelaní, a chcú si tu hodnotu uchovať pre deti, partnerku a podobne.
Veľa investujete do marketingu, predpokladám, že sa to prejavuje aj v poznateľnosti značky medzi menšími podnikateľmi. Obracajú sa na vás aj menej majetní podnikatelia alebo máte cenovú politiku nastavenú tak, že slúži ako prvotné sito?
Áno, s tým marketingom máte pravdu a je nás na trhu vidieť. Stáva sa nám v zásade na dennej báze, že sa na nás obracajú dvaja-traja potenciálni klienti, ale skúsenosť nám ukazuje, že naše služby nakoniec využije maximálne 30 % z nich.
S tými, ktorých naše právne a daňové služby zaujmú, sa ďalej rozprávame a až počas rozhovorov zisťujeme, či nie sme pre nich príliš sofistikovaní, drahí alebo veľkí v nadväznosti na typ problému, ktorý potrebujú riešiť. Keď za nami príde klient so zaujímavým podnikaním alebo majetkom, ale nemôže si nás dovoliť, tak ho radi odporučíme niektorej spolupracujúcej advokátskej kancelárii.
Na koho by sa mali títo malí podnikatelia obracať?
V Bratislave a Prahe je obrovské množstvo advokátov a môže byť problém vyhodnotiť, na koho sa obrátiť. Odporúčam preto ísť cez osobné referencie, čo je v advokácii najtypickejšie, alebo dôkladne overiť referencie dostupné o danom advokátovi napríklad na webe. V okresných mestách je právnikov menej, ale aj tam je dobrým štandardom, že tam vždy pôsobí minimálne jeden-dvaja právnici s veľmi dobrou reputáciou.
Prečo podnikatelia zabúdajú riešiť dopredu riziká vyplývajúce z náhlej smrti či rozpadu partnerstva? Potláčajú v sebe tieto myšlienky a hovoria si, že im sa to nemôže stať?
To je veľmi ťažká otázka, dôvodov môže byť viac. V Československu sme do tzv. nežnej revolúcie historicky nemali mnohogeneračné podnikanie, podnikať sa začalo až po revolúcii. Veľa podnikateľov venovalo úsilie podnikaniu aj na úkor rodín, rástli a vytvárali hodnotu. Do toho im rôzne poradenské firmy ponúkali jednoduché formy daňovej optimalizácie, kde síce krátkodobo niečo ušetrili, ale nevytvorilo to dlhodobý systém daňového plánovania a ochrany majetku a bolo to pre nich navyše rizikové.
Takto pokračovali a viac-menej nemysleli na to, že ich podnikanie môže a bude pokračovať viac generácii. Prvé podnikateľské generácie v 90. rokoch rozmýšľali v horizonte 1 až 15 rokov od rastu podnikania a bohatstva a neriešili veci spojené s odovzdaním vytvorených hodnôt a nástupníctvom. Navyše, nikdy tu nebola taká úcta a dôvera k právnikom v takej podobe ako napríklad v Nemecku alebo USA, za socializmu sme boli tzv. „pracujúca inteligencia“, pokiaľ si význam tohto označenia niektorí ešte pamätajú. Vždy existovala úcta a dôvera k lekárom, ale k zbytku slobodných povolaní príliš nie.
Ako problém vnímam i fakt, že pri vzdelávaní a to i vrátane vysokoškolského sa nekladie dôraz na objasňovanie právnych rizík.
Čiže odpoveď je, že si neuvedomujú riziká a neprepisujú im vážnosť?
Áno, je to tak. Zároveň neexistovala ani 100-percentná dôvera v právnu ochranu. Je oslabená dôvera v súdy, právnikov, notárov a systém, ktorý je na zachovanie a rast hodnoty majetku nevyhnutný. Ľudia boli skeptickí aj k samotným právnikom a to z pohľadu ich odmeňovania. Majú predstavu, že právnici sú drahí, a preto sa ich využívaniu radšej treba vyhýbať.
Keď za vami klient príde s tým, že sa chce pripraviť na odchod z firmy a jej prenechanie napríklad synovi, aký je ten úvodný postup?
V prvej fáze riešime s klientom oddelenie osobného a podnikateľského majetku. Na to sa často v tomto regióne zabúda, podnikatelia majú pocit, že je to vlastne ich firma, nedelia majetok na svoj osobný a firemný. Až následne riešime nástupníctvo, klienta sa pýtame, ako dlho chce byť aktívny v ekonomickom živote a zisťujeme, či chce majetok odovzdať potomkom, postupne odovzdať manažérom alebo úplne odísť, predať firmu a z výnosu kúpiť nehnuteľnosti alebo investičné cenné papiere a vytvoriť si investičné portfólio.
Stáva as, že po debatách s vami klient úplne prehodnotí svoje úmysly s firmou? Napríklad príde niekto, kto chcel firmu odovzdať rodine, ale po debate s vami si povie, že to má veľké právne riziká, bol to zlý nápad a radšej vás požiada o asistenciu pri predaji firmy.
Nie, toto nie je vôbec typické. Klienti nad riešením priebežne premýšľajú už pred kontaktom s nami. Nebývajú to impulzívne rozhodnutia, ktoré sa dajú ľahko zmeniť. Právo nie je samoúčelné, slúži k realizácii existujúcich záujmov. Nie je zmyslom práva a právnikov, aby sme klientov navádzali na iné ekonomické záujmy, aké už oni sami majú. My iba znalosťou práva a daní pomáhame realizovať ekonomické záujmy klientov a preto nie je ani našim cieľom meniť ich obchodné rozhodnutia. Prioritne je našim cieľom dať klientom dostatok informácií napríklad na to, ako nastaviť jednotlivé fázy odovzdania firmy potomkom.
Ako dlho pred smrťou alebo odovzdaním deťom treba riešiť kontinuitu a zachovanie majetku?
Napríklad vo vzťahu k deťom odporúčame klientom, aby to s deťmi riešili priebežne a dlhodobo. Nie všetky deti musia byť dobrými podnikateľmi či manažérmi po svojich rodičoch, treba preto zistiť, či dieťa má nadanie na vedenie firmy a či ju dokáže riadiť. Ak aj nebude dobrým manažérom, potom musia rodičia vopred vycítiť, či vôbec má schopnosti aspoň vo vzťahu k správe majetku. Lebo manažovanie firmy je jedna téma, ale to, či vôbec dieťa vie uvážlivo narábať s majetkom tak, aby zachovalo jeho hodnotu alebo ho ešte zhodnocovalo, to je téma druhá. Často sa o tom rozprávame aj s privátnymi bankármi, ktorí to tiež vnímajú ako veľkú výzvu dnešnej doby. Niektorí preto robia aj semináre pre stredoškolské deti svojich privátnych klientov, aby im poskytli nejaké ekonomické základy. Ono to samozrejme má aj marketingový prvok, nakoľko sa banka takto odprezentuje pred budúcimi nástupcami a dedičmi a vytvára si k nim od mladosti vzťah.
Slovak Business Agency v minulosti robila prieskum o rodinnom podnikaní, z ktorého vyšlo, že iba 40 percent firiem neplánuje generačnú výmenu, zvyšok sa nad tým zamýšľa. Nie je to privysoké číslo?
Nepoznám presné výsledky tohto prieskumu, ale hovorí sa, že v rámci Európy úspešný prechod do druhej generácie nastane iba u cca 30 percent firiem a do tretej generácie to býva už maximálne desať percent firiem. Samozrejme, ak sa bavíme o prieskumoch typu, čo by bolo keby, tak tie čísla sú prirodzene vyššie ako reálna prax.
Je v tom rozdiel medzi Českom a Slovenskom?
Rozhodne existuje v oblasti rodinných vzťahov. Slovensko je oveľa viac nábožensky orientovaná krajina než Česko, čo v oveľa väčšej miere ovplyvňuje súdržnosť rodín. Česko je dosť ateistická, sekulárna krajina. Toto výrazne ovplyvňuje fungovanie rodín a premýšľanie rodičov o tom, ako by mala rodina a rodinné podnikanie ďalej fungovať. Na Slovensku je preto väčší trend deti zapájať do podnikania. Keď sa pozriete na významných slovenských podnikateľov mimo investičných skupín, tak vidíte, že drvivá väčšina má potomkov zapísaných v orgánoch alebo inak zapojených do podnikania. Majú snahu sa ich nejak angažovať, hoci to nemusí byť vždy 100 percentné. Pozrel som si to kedysi veľmi podrobne a existuje na Slovensku iba pár výnimiek, a aj to iba preto, že tie deti študujú v zahraničí alebo sa vydali v cudziny. Toto zomknutie rodín ja na Slovensku v oveľa väčšej miere než v Česku.
Prečo to v Česku neplatí?
Myslím si, že Česi sú viac sekulárni, viac voľnomyšlienkarskí v tom, že chcú dať deťom voľnosť. Každý si robí svoje, otec robí jedno, dcéra druhé, syn tretie. Nelipne sa na tradícii, aby rodinné podnikanie bolo pokope v rodine. Na Slovensku sa o zapojenie rodín pokúšajú top podnikatelia vo výrazne vyššej miere.
Stíha sa legislatíva prispôsobovať požiadavkám klientov v oblasti správy majetku, wealth manažmentu, dedenia aktív? Na Slovensku napríklad nemáme predmanželské zmluvy ani zverenecké fondy.
Áno, české právne prostredie je tomu naklonené viac, moji kolegovia sa podieľali aj na príprave nového českého Občianskeho zákonníka a sme schopný nadizajnovať štruktúru držby a správy majetku európskeho formátu. Pre Slovákov je súčasná slovenská legislatíva naozaj limitovaná, ale to nevylučuje, aby v štruktúre boli i zahraničné prvky.
Napríklad holdingovú akciovú spoločnosť či družstvo na Slovensku vlastnené cez zverenecký či nadační fond v Českej republike alebo nadáciu v Rakúsku. Medzi Slovákmi sú populárne aj české fondy kvalifikovaných investorov pre ich nízke zdanenie výnosov, a to vrátane SICAVov (fondy s premenlivým základným imaním, pozn. red.). Obľúbené sú okrem nich aj rakúske nadácie. Vždy vieme nájsť najefektívnejšie riešenie.
Obavu z cezhraničnej správy majetku medzi klientmi nevnímate?
Nie. Tým, že sa venujeme prevažne veľkým podnikateľom, ktorí z podstaty svojho podnikania pôsobia v rôznych štátoch Európy, tak oni sami poznajú slovenskú, rakúsku, českú či nemeckú právnu úpravu a nemajú s takýmto vrstvením problém.
Ako je možné v československom právnom prostredí napríklad ošetriť želanie klienta úspešného podnikateľa, aby napríklad deti dostali firmu iba v prípade, že niečo splnia?
Máme skúsenosti s trochu odlišnou požiadavkou, ktorá ale asi zodpovedá aj na túto otázku. Často sa stretávame s tým, že rodič ešte za svojho života síce prenechá podnikanie potomkom, ale chce si ponechať možnosť ovplyvniť firmu v krajnom prípade, napríklad ak by zistil, že to prenechanie firmy nebolo najvhodnejšie. Jednoducho si uvedomí, že urobil zlé rozhodnutie a deti firmu nevedú dobre. Riešiť sa to dá, zvyčajne zmluvne. Samozrejme, dalo by sa to štruktúrovať aj pre prípad smrti, ale s tým sa nestretávame, lebo to sa deje už po ich smrti a málokoho zaujíma, čo sa stane po smrti, väčšina ľudí chce mať majetky vyriešené ešte počas života. Tu by sme odporučili využiť naše unikátne cezhraničné know-how, kedy môžeme aj slovenským privátnym klientom ponúknuť správu majetku napríklad prostredníctvom zvereneckých fondov, rodinných nadácií a ďalších inštitútov, s ktorých zakladaním a správou máme bohaté a veľmi pozitívne skúsenosti z Českej republiky.
V západnej Európe sú populárni aj správcovia, ktorí vykonávajú vôľu klienta po jeho smrti, existujú rodinné nadácie, ktoré vedú takýto profesionálni správcovia. U nás sa tento koncept neujal?
Robíme to v menšom rozsahu, ale táto téma ešte len naberie na dôležitosti v nasledujúcich rokoch, pretože stojí a padá na správcoch. My historicky nemáme skúsenosti viacgeneračných správcov. Je ťažké nájsť profesionálneho správcu, ktorému je možné veriť. Ak máte 60 rokov a chcete niekomu zveriť majetok s vidinou toho, že ho bude spravovať ďalších 20-30 rokov, tak to typicky musí byť niekto mladší, zároveň by mal mať adekvátne vzdelanie v oblasti práva, managementu, podnikania, investícií, ekonómie a daní. Ale sú aj v československom regióne takéto prípady, keď si klient od nás želal takúto štruktúru. Ten trh sa však bude ďalej vyvíjať, vnímam aj to, že tu pôsobia profesionáli, ktorí majú ambíciu presadiť sa ako viacgeneračný správcovia majetku, typicky ide o napr. privátnych bankárov či finančných alebo manažérskych poradcov, prípadne aj skúsených právnikov. Je to jedna z veľkých tém do budúcnosti.
Pomáhate si tak, že by ste klientom odporučili zahraničných správcov?
Nie, ale opakujem, toto bude výzvou najmä na nasledujúce roky. Aj podľa J&T Wealth Reportu je priemernému dolárovému milionárovi v krajinách východnej Európy okolo 57 rokov , čiže on si ešte stále udržiava aký taký dohľad nad majetkom a jeho správou. Takýto klient už síce uvažuje o tom, čo bude o 15-20 rokov, ale zatiaľ nehľadá správcu. Keď tí klienti budú mať 70-75 rokov, bude ich dopyt po profesionálnych správcoch oveľa väčší. Máme skúsenosti iba s tromi prípadmi, keď sme pracovali pre správcu dedičstva klientov, ktorí nečakane zomreli a mali majetok v hodnote vyšších desiatok miliónov eur. V týchto troch prípadoch tými správcami boli právnici, ktorí si boli veľmi blízki s daným zomrelým klientom. Ale sami pochopili, že rozsah toho dedeného majetku je natoľko veľký, že vyžaduje viac pohľadov a diverzifikáciu rizika – oni vykonávali správu, my sme zabezpečovali právny a daňový servis okolo.
Bývajú vašimi klientmi aj rodinní príslušníci majiteľov firiem, nielen majitelia samotní?
Niekedy sa stáva, že sú to jeho deti, ktoré majú ambíciu zabezpečiť budúcnosť, chcú vidieť svoju úlohu. Ide často o dva typy situácií. Napríklad ide o dlhodobo chorľavého otca – podnikateľa, ktorý v ťažkých chvíľach deťom niečo priebežne sľubuje, ale vždy sa potom naštartuje, vráti k podnikaniu a nakoniec svoje sľuby nedodrží. Firma a rodina sú v takom prípade v neistote pre prípad, že by sa otcovi niečo definitívne stalo. Druhý typ situácie je ten, že ide o firmu, kde je viac spoločníkov a každý z nich má deti, ktoré majú nejaké ambície a nie je jasné, čo sa stane, ak by ich otec alebo niektorý iný zo spoločníkov zomrel. V takýchto situáciách tie deti od nás požadujú, aby sme tie debaty iniciovali v ich mene a aby sme my prišli s návrhom riešení.
Negeneruje to však spory v rodine?
Samozrejme, že áno. Predstavte si iba firmu, kde sú traja až piati spoločníci, každý z nich má najmenej dve deti, to máte šesť až desať detí, potenciálnych dedičov. K tomu si pripočítajte, že každý z nich má priemerne 1,5 manželstva. Tie deti potom vidia firmu a majú ambíciu sa podieľať na majetku tejto firmy, prípadne získať prostriedky aj na investície inde, čo prirodzene následne generuje spory.
Ako riešite milenky a nevery?
Vnímame aj túto rovinu a vždy sa na to pýtame, medzi koho a ako sa bude deliť majetok. Už pred dvanástimi rokmi, keď sme začínali so školeniami pre bankárov, tak sme si pripravili vzorový príklad úspešného podnikateľa pána Nováka, ktorý má tri deti z rôznych manželstiev, má manželku, bývalú manželku a milenku. A nechali sme v tom našom prípade pána Nováka náhle zomrieť a nakreslili sme, ako si on predstavoval, aby bol majetok a riadenie firiem rozdelené medzi deti, manželky a milenku. Nakreslili sme si tiež to, čo sa skutočne stane, ak to pán Novák nebude mať právne vyriešené ešte pred smrťou. Pretože bez včasného riešenia sa podľa práva stane úplne niečo iné, než pán Novák zamýšľal a dúfal.
Bývajú pri vysporiadaní majetkov s milencami a milenkami problémy?
Pri vzťahových veciach sú najproblematickejší športovci. Ženia sa či vydávajú často veľmi mladí, nemajú právne a ekonomické vzdelanie a väčšinu majetku typicky nadobudli až po svadbe. Stáva sa, že bulvár pristihne futbalistu či hokejistu pri „neštandardnej“ zábave a nie je ojedinelé, že tieto aféry potom prerastú do rozvodu a nečakaného delenia majetku.
Na akej strane zvyknete stáť v týchto sporoch?
Typicky stojíme na strane tvorcov hodnoty, či už je to ten športovec, podnikateľ – zakladateľ a podobne. Iba celkom výnimočne (a to len v rámci vzťahu s iným existujúcim klientom, typicky rodinným príslušníkom dotknutého) stojíme na strane rozvášnených partnerov a obchodných partnerov, ktorí chcú toho tvorcu hodnoty pripraviť o čo najväčší kus majetku. Sami nás títo ľudia, našťastie, ani neoslovujú.
Ako si pri takýchto sporoch advokát zachováva integritu? Ako sa zachováte napríklad v prípade, že v rámci búrlivého rozpadu manželstva za vami príde partner alebo partnerka, ktorému ten druhý partner nechce vyplatiť peniaze a preto ho chce pripraviť o majetok.
Nepamätám si, že by sme mali takýchto klientov. Ja som už od fakulty pracoval v tzv. „veľkej“ medzinárodnej advokácii práve preto, aby som sa takýmto veciam vyhol. Snažím sa vyhýbať klientom, ktorí svoje majetky nadobudli „divokým spôsobom“, ako som zdôrazňoval, naši klienti typicky hodnoty vytvárajú a sú to úspešní podnikatelia, investori, manažéri, športovci. Pre nás je zaujímavý iba dlhodobý a trvalý vzťah s bonitným klientom budovaný na vzájomnej dôvere, vrátane toho, aby si vážil našich služieb. Navyše, ak príde klient, ktorí chce podviesť partnera pri rozvode, v ktorom sa bude deliť veľký majetok, tak s vysokou pravdepodobnosťou to nebude charakterný človek a bude často chcieť podviesť aj právnikov. Ak pre takýchto ľudí robíte, má to aj vážne reputačné riziká. Aj preto sa tomu snažíme vyhýbať.
HAVEL & PARTNERS navázala na nejprestižnější globální ocenění Chambers Europe Awards 2020 pro nejlepší kancelář na českém trhu a stala se absolutním vítězem také v soutěži Právnická firma roku 2020 v ČR. Ve 13. ročníku získala kancelář čtyři ocenění: hlavní cenu pro domácí kancelář a za nejlepší klientské služby a zároveň dosáhla prvenství v kategorii Fúze a akvizice a Právo hospodářské soutěže. Jde o historicky nejlepší výsledky. Těch letos HAVEL & PARTNERS dosáhla i v rámci slovenské Právnické firmy roku, kde získala 3 ocenění, včetně klientsky nejoblíbenější kanceláře. Výsledky této prestižní soutěže, kterou pravidelně pořádá společnost EPRAVO.CZ pod záštitou České advokátní komory a Ministerstva spravedlnosti ČR, byly vyhlášeny dne 3. listopadu online.
Hlavní ocenění pro domácí kancelář získala HAVEL & PARTNERS počtvrté za posledních 6 let. Zároveň obájila cenu pro klientsky nejoblíbenější kancelář, kterou letos získala také na Slovensku. S celkovým počtem čtyř ocenění v soutěži se stala absolutním vítězem 13. ročníku Právnická firma roku v ČR. „Letošní rok je pro celý svět mimořádně těžký. O to více si vážíme zisku těch nejprestižnějších globálních i domácích ocenění. Je to především ohodnocení špičkové odbornosti, loajality a maximálního nasazení všech našich kolegů a jejich schopnosti poradit si se všemi nepříznivými okolnostmi, které s sebou pandemie covid-19 přináší. Za to jim patří obrovské poděkování. Pro naše klienty je to zase potvrzení, že spolupracují s nejlepší právnickou firmou na trhu, která je lídrem nejen v době blahobytu, ale i v době krize, a dokáže jim tak s jejími následky efektivně pomoci,“ komentuje letošní úspěch zakladatel a řídící partner kanceláře Jaroslav Havel. „Našim klientům bych také rád poděkoval, protože právě na základě jejich referencí jsme se stali v České republice i na Slovensku klientsky nejoblíbenější kanceláří. Poděkování jim ostatně patří i za to, že nám s důvěrou svěřují své podnikatelské i ryze privátní záležitosti a motivují nás posouvat se neustále dopředu,“ doplňuje Havel, podle kterého je letošní úspěch tím nejlepším možným vstupem do roku 2021, ve kterém kancelář oslaví 20. výročí od svého vzniku.
Již podruhé v řadě si HAVEL & PARTNERS odnesla vítězství v oblasti fúzí a akvizic, která je vlajkovou lodí společnosti od jejího založení v roce 2001 a ve které je již více než 10 let lídrem na trhu, a to nejen v České republice, ale i na Slovensku a v celé střední Evropě. „Uplynulé období bylo pro naši kancelář v oblasti transakčního poradenství velmi úspěšné. Realizovali jsme největší počet transakcí a v soutěži Právnická firma roku v ČR jsme získali prvenství již dvakrát za sebou, v letošním roce jsme k němu přidali totéž ocenění také na Slovensku. Velké poděkování patří týmu více než osmi desítek našich kolegů, protože jen díky jejich špičkové znalosti, budování unikátního know-how, ale také lidskému a proaktivnímu přístupu, jsme mohli za posledních 15 let zrealizovat více než 700 transakcí v hodnotě přesahující 700 miliard korun,“ říká k vítězství Jan Koval, partner, který se podílí na vedení největšího transakčního týmu na trhu. Z hlediska počtu úspěšně dokončených transakcí se kancelář už od roku 2009 pravidelně umisťuje také na předních příčkách uznávaných mezinárodních žebříčků EMIS DealWatch a Mergermarket, a to v hodnocení pro celý region střední a východní Evropy.
V kategorii Právo hospodářské soutěže vyhrála HAVEL & PARTNERS celkově již popáté, a je tak s velkým náskokem nejúspěšnější kanceláří v této oblasti. „Páté vítězství z devíti ročníků, kdy byla naše kategorie vypsána, je potvrzením našeho výjimečného postavení mezi advokátními kancelářemi se zaměřením na soutěžní právo. Na trhu jsme jediní, kdo efektivně propojuje právní a ekonomické soutěžní poradenství. Díky tomu můžeme klientům nabídnout unikátní know-how pro řešení složitých problémů v oblasti ochrany soutěže a regulace,“ komentoval další vítězství Robert Neruda, partner stojící v čele poradenské soutěžní skupiny, která čítá více než 20 právníků a ekonomů
Ve 13 ostatních odborných kategoriích byla kancelář zařazena mezi velmi doporučované kanceláře (tzv. top tier) a ve 2 kategoriích mezi doporučované kanceláře, což svědčí o mimořádné všestrannosti HAVEL & PARTNERS a kvalitě všech jejich týmů. V kategorii Trestní právo, které se HAVEL & PARTNERS sama přímo neúčastní, se mezi nejlépe hodnocenými kancelářemi umístila advokátní kancelář SEIFERT A PARTNEŘI, se kterou HAVEL & PARTNERS exkluzivně spolupracuje v oblasti trestněprávního poradenství. „Tyto vynikající výsledky jsou dokladem naší všestrannosti a mimořádné kvality všech našich specializovaných týmů. Pevně věřím, že na naše dosavadní úspěchy navážeme i v příštím, pro nás slavnostním roce,“ uzavírá Havel.
Podle výsledků všech dosavadních ročníků soutěže zůstává HAVEL & PARTNERS dle součtu všech nominací a titulů nejúspěšnější a nejkomplexnější advokátní kanceláří v České republice i na Slovensku.
Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Lenka Ostró
Uznesením č. 678 zo dňa 22. októbra 2020 vláda Slovenskej republiky vydala zákaz vychádzania v období od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa a obmedzila tak vstup do obchodných domov a predajní okrem potravín, drogérii a lekárni, pričom predajne mohli ostať otvorené. Následne Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 693 zo dňa 28. októbra 2020 došlo k rozšíreniu a predlženiu zákazu vychádzania od 2. novembra 2020 do 8. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. Rozšírený zákaz vychádzania sa nevzťahuje na občanov s negatívnym výsledkom RT-PCR testu alebo antigénového testu, certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19, vykonaným najviac 24 hodín pred 24. októbrom 2020.
Aké povinnosti z uvedeného zákazu platia pre zamestnancov a ako môžu zamestnávatelia zabezpečiť ochranu svojich zamestnancov Vám prinášame v krátkom prehľade nižšie.
V prípade, že zamestnanec má výsledok RT-PCR alebo antigénového testu pozitívny, je povinný ostať v 10-dňovej domácej karanténe, pričom musí kontaktovať svojho všeobecného lekára, ktorý mu vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu nariadenej karantény alebo izolácie. Počas takejto „pandemickej“ práceneschopnosti zamestnanec dostáva nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa, tzv. pandemická PN.
Zamestnanci, ktorí sa nedajú testovať, taktiež nemôžu v uvedenom období prísť do zamestnania a sú povinní ostať v domácej karanténe aspoň 10 dní. Podľa Zákonníka práce ide v takom prípade o osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca.
Zamestnanec je povinný o svojej prekážke v práci vopred informovať zamestnávateľa a dohodnúť sa buď na práci z domu, v prípade, že to povaha práce pripúšťa, alebo na čerpaní dovolenky. V prípade, že ani jedna z uvedených alternatív neprichádza do úvahy, máme za to, že ide o prekážku na strane zamestnanca. Počas uvedenej prekážky je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca na pracovisku avšak zamestnancovi nie je povinný poskytnúť náhradu mzdy. Zamestnanec má teda tzv. neplatené voľno.
Zamestnávatelia majú právo na to, aby im zamestnanec po celoplošnom testovaní preukázal, že má negatívny test na COVID-19, či už z celoplošného testovania alebo z iného schváleného testovania, prípadne, aby sa preukázal potvrdenou výnimkou, že test nemusel absolvovať. V prípade, že sa zamestnanec nevie takýmto testom alebo výnimkou z testovania preukázať, zamestnávateľ je povinný mu zakázať vstup na pracovisko.
Tento údaj sú zamestnávatelia oprávnení žiadať od zamestnancov zmysle vydanej vyhlášky č. 16/2020 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 30. októbra 2020.
Zákaz vychádzania od 24. októbra 2020 a zvyšujúci sa počet infikovaných ľudí ochromil aj mnoho prevádzok v rôznych sektoroch. Vláda preto predstavila nový program štátnej pomoci pre dotknutých podnikateľov pod názvom „Prvá pomoc +“. Stručný prehľad zmien o novej štátnej pomoci zasielame nižšie.
Podnikatelia môžu požiadať o štátnu pomoc podľa projektu „Prvá pomoc +“ podľa upravených podmienok prvýkrát za mesiac október 2020, pričom všetky detailnejšie informácie, ako o pomoc požiadať, sú zverejnené na stránke www.pomahameludom.sk, tak ako boli doteraz zvyknutí.
Okrem zmeny podmienok, vláda aj predĺžila obdobie počas ktorého zamestnávatelia môžu o príspevok žiadať na mesiace január až marec 2021.
Existujúcim žiadateľom bude úrad práce od 2. novembra 2020 posielať dodatky k už uzatvoreným dohodám. Noví žiadatelia, ktorí nemajú s úradom práce podpísanú dohodu, môžu požiadať o pomoc v týždni od 9. novembra 2020 do 31. januára 2021.
V rámci prvej skupiny môžu o príspevok opäť žiadať zamestnávatelia, ktorí museli zatvoriť alebo zakázať prevádzky na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, pričom opatrenie prináša nasledovné zmeny:
V rámci tretej skupiny, t.j. zamestnávateľov zasiahnutých súčasnou mimoriadnou situáciou, ktorí však nezatvorili svoje prevádzky z dôvodu uvedeného Opatrenia, platia tiež upravené pravidlá:
Okrem vyššie uvedenej pomoci pre právnické osoby – zamestnávateľov, vláda navýšila finančný príspevok aj v skupinách určených pre SZČO. Okrem toho štát poskytnutie tzv. SOS dotáciu pre občanov, ktorí v čase krízovej situácie stratili prácu, a to v hodnote 300 EUR.
Špeciálnu pomoc v celkovej výške 100 mil. EUR dostanú podnikatelia v cestovnom ruchu. Žiadať o ňu môžu reštaurácie, kaviarne, bistrá, hotely a penzióny, aquaparky a kúpaliská, sprievodcovia v cestovnom ruchu, botanické záhrady, zoo, prírodné rezervácie, zábavné parky a lunaparky, múzeá, historické pamiatky a turistické atrakcie a prevádzky vlekov a lanoviek (zoznam oprávnených prijímateľov špecifikuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR).
Podmienkou pre požiadanie tejto podpory je, že v období od 1. apríla 2020 až 31. decembra 2021 klesli tržby podnikateľom v tomto sektore o viac ako 40 % v dôsledku pandémie v porovnaní s rokom 2019, pričom príspevok bude od 1,4 % až do 10 % v závislosti od poklesu tržieb.
Hoci dlhotrvajúca krízová situácia na trhu je pre mnohých podnikateľov neúnosná, navýšenie štátnej pomoci a zmena podmienok prijatých aktívnych opatrení na trhu práce môže mať pozitívne dopady, aj keď ich účinnosť sa prejaví až následne. Výsledky ale môžu čiastočne skresliť aj opatrenia na postupné uvoľňovanie ekonomiky, prípadne jej ráznejšie uzatvorenie. Vývoj samozrejme budeme sledovať a o novoprijatých opatreniach Vás budeme informovať.
V reakcii na ekonomické dopady krízy a vážne finančné problémy mnohých firiem vytvára najväčšia a najúspešnejšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS unikátny tím odborníkov, ktorý rozširuje na Slovensku skúsená advokátka Elena Jarolímková. Tá bude spolu s najväčším odborným tímom v tejto oblasti pripravená klientom v ťažkej finančnej situácii poskytnúť najkomplexnejšie právne poradenstvo na česko-slovenskom trhu.
„Slovenská ekonomika zažíva v súvislosti s pandémiou koronavírusu bezprecedentný šok. Ekonomický pokles so sebou bohužiaľ prináša finančné problémy a dlhy mnohých spoločností. Očakávame nárast firemných insolvencií a reštrukturalizácií a podľa predpokladov bude tento trend pokračovať aj počas celého nasledujúceho roka 2021. V reakcii na súčasný stav a v snahe pomôcť našim klientom v tejto ťažkej situácii vzniká pod heslom ‘Financovanie od A po Z’ úzko spolupracujúci tím 20 skúsených právnikov vrátane 6 partnerov kancelárie, ktorý dokáže komplexne riešiť všetky fázy financovania,“ pripomína riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
„Som veľmi rád, že do tohto tímu môžem privítať kolegyňu Elenu Jarolímkovú, ktorá prichádza s cennými skúsenosťami z významnej celoeurópskej komerčnej banky UniCredit a má bohaté skúsenosti v oblasti bankovníctva a financií, insolvenčného a korporátneho práva. Táto oblasť práva patrí medzi naše priority a preto plánujeme naďalej rozširovať tím zameraný na komplexné riešenie všetkých fáz financovania – od vlastného poskytnutia úveru, cez riešenie problémov so splácaním, prípadnú reštrukturalizáciu, až po insolvenčné konce,“ dodáva riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Pred príchodom do našej advokátskej kancelárie pracovala šesť rokov v UniCredit Bank, kde získala cenné skúsenosti najmä z oblasti vymáhania a reštrukturalizácie úverových pohľadávok banky a taktiež pracovala na pozícii advokátky v niekoľkých popredných slovenských advokátskych kanceláriách.
Zdroj: TREND (22.10.2020)
Autor: Jaroslav Havel
Situácia, ktorú v súvislosti s pandémiou koronavírusu zažívame, kladie na manažérov také nároky, ktoré doteraz nemali obdobu. Zo dňa na deň museli prispôsobiť svoje myslenie a stratégiu vedenia firmy boji proti neviditeľnému nepriateľovi, ktorý významne zasiahol do všetkých oblastí biznisu. Ako neporazený pritom môže z tejto bitky vyjsť iba manažér, ktorý preukáže schopnosť rýchlo a adekvátne zareagovať na vzniknutú situáciu a čo najrýchlejšie sa týmto náhlym a nepredvídateľným zmenám prispôsobiť. Ak sa mu to podarí, získa náskok pred konkurenciou.
Prispôsobovať sa turbulentným zmenám na trhu vyžaduje pritom podľa mojich skúseností z pozície riadiaceho partnera najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie enormné pracovné nasadenie a snahu neustále na sebe pracovať, zlepšovať sa a inovovať firmu v rôznych oblastiach. Pre našu kanceláriu pritom byť inovatívny v kontexte aktuálnej krízy znamená predovšetkým byť pripravený. Na základe makroekonomických dát aj historických skúseností sme očakávali ekonomickú krízu už dlhšiu dobu, a už takmer pred dvomi rokmi sme sa na ňu začali pripravovať. Keď nás teda zasiahla, mali sme na čo nadviazať.
Z minulej krízy z rokov 2008 a 2010 sme vďaka prispôsobeniu biznis modelu vyšli posilnení. Po týchto skúsenostiach sme si teraz znovu uvedomili, že musíme efektívne transformovať portfólio služieb. Rovnako ako jeden z tohtoročných nominovaných na manažéra roka Oliver Grünberg zastávame názor, že zefektívniť svoje fungovanie a stať sa konkurencieschopnejším sa totiž na pozadí pandémie koronavírusu ukazuje ako kľúčová výhoda.
Aj my sme našu ponuku špičkových komplexných právnych a daňových služieb flexibilne upravili podľa aktuálnych potrieb klientov. S príchodom prvej vlny pandémie sme vytvorili špecializovanú pracovnú skupinu 25 skúsených právnikov, ktorá ponúka komplexné riešenia všetkých právnych, daňových, ale aj ekonomických otázok týkajúcich sa dôsledkov situácie spôsobenej COVID-19. Na nástup druhej vlny sme teraz na jeseň zareagovali vytvorením unikátneho koordinovaného tímu špecialistov z odborov financií, bankovníctva, reštrukturalizácií a insolvencií, ktorý dokáže klientom vo finančných ťažkostiach ponúknuť komplexné poradenstvo pre všetky fázy financovania.
Nemá teda význam sťažovať sa v búrke na to, že sú veľké vlny. Je potrebné rýchlo rozhodnúť, ako napnúť plachty, aby loď plávala správnym smerom. Vnímajme preto terajšiu krízu ako príležitosť, z ktorej znovu môžeme vyjsť posilnení.
Autori: Robert Neruda, Lenka Gachová, Tomáš Varšo
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky („PMÚ“) predložil do medzirezortného pripomienkového konania („MPK“) návrh úplne nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže („Návrh“). O pláne predložiť nový zákon namiesto prostej novely toho súčasného ste si mohli prečítať už na našom blogu,[1] kde sme popisovali, prečo sa PMÚ touto cestou vyberá. V tomto vydaní Competition Flash Vám krátko predstavíme obsahovo najzásadnejšiu zmenu, s ktorou Návrh prichádza.
Ak sa v súčasnosti obrátite na právnika v úvode plánovanej transakcie s tým, či ju budete musieť oznámiť PMÚ, bude sa Váš rozhovor točiť najmä okolo obratov zúčastnených podnikateľov. Pokiaľ už túto skúsenosť máte, tak viete, že súčasné obratové hranice pre povinnosť notifikovať transakciu sú relatívne vysoké (46 mil. EUR a 14 mil. EUR pre územie SR či celosvetovo).
Po účinnosti Návrhu však zrejme budú musieť byť na pozore i oveľa menší podnikatelia. Návrh totiž prichádza s novým notifikačným kritériom čiastočne nezávislým od obratov zúčastnených strán. Po novom by v súvislosti s novým notifikačným kritériom malo byť nutné oznámiť koncentráciu taktiež formou žiadosti o vydanie stanoviska, či koncentrácia podlieha povoleniu PMÚ.
Povinnosť podať žiadosť o vydanie stanoviska má vzniknúť v prípade splnenia dvoch podmienok – aspoň dvaja účastníci koncentrácie majú obrat nad 4 mil. EUR v SR a ich samostatný alebo spoločný trhový podiel na akejkoľvek alternatíve relevantných trhov dotknutých transakciou (horizontálnych alebo vertikálne súvisiacich) je najmenej 40 %.
Pokiaľ máte skúsenosť s vymedzovaním relevantných trhov zo strany súťažných orgánov, viete, že často ide o pomerne náročné cvičenie na čas i informácie s veľkou mierou neistoty ohľadom záveru takéhoto cvičenia. Podnikatelia sa totiž často so súťažným úradom na vymedzení relevantných trhov nezhodnú. Úrady majú tendenciu k užšiemu vymedzeniu trhov, a teda k vyšším podielom strán. Mnohí podnikatelia tak budú z opatrnosti brať do úvahy najužšie možné vymedzenie relevantného trhu, čo povedie k vyššej frekvencii žiadostí o stanovisko. Toto všetko môže samotné transakcie významne pribrzdiť nielen z dôvodu náročných príprav podkladov a právnej neistoty, ale aj z dôvodu dodatočnej lehoty pre vydanie stanoviska, ktorá je rovnaká ako pri súčasnom štandardnom posúdení – 25 pracovných dní. Riziko nepožiadania o stanovisko PMÚ je vysoké, keďže je spojené s pokutou až do výšky 10 % z obratu.
Nové notifikačné kritériá tak zrejme významne skomplikujú posúdenie povinnosti oznámiť transakciu PMÚ a povedú k nárastu počtu interakcií s PMÚ v rámci akvizičnej činnosti. Inými slovami, podnikatelia budú musieť chodiť na PMÚ častejšie než dnes, a to buď s notifikáciou alebo žiadosťou o vydanie stanoviska.
Návrh obsahuje aj ďalšie zásadné zmeny, ktoré ovplyvnia celkové právomoci PMÚ a konania pred ním. Tieto zmeny (napr. úprava lehôt pre uloženie pokuty a súvisiacich procesných lehôt, obmedzenie nazerania do spisu u iných osôb než účastníkov konania či úpravy v blacklistingu a mnohé ďalšie významné zmeny) samozrejme budú prechádzať ešte komentovaním v MPK, do ktorého sa ako širšia verejnosť môžete zapojiť aj Vy do 6. 11. 2020.[1]
Ak Vás zmeny v Návrhu a celkový vývoj jeho prijatia zaujímajú, môžete sa tešiť na sériu blogov „Nový ZOHS v kocke“, v ktorej Vám experti našej advokátskej kancelárie predstavia jednotlivé zmeny v ich širších súvislostiach a dopadoch. Pre pravidelný servis stačí sledovať náš blog (https://www.havelpartners.blog/) a LinkedIn našej slovenskej pobočky (https://www.linkedin.com/company/havel-partners/).
[1] Prístup k Návrhu v MPK je dostupný z: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/284
[1] Dostupné na: https://www.havelpartners.blog/blog/revolucia-slovenskeho-sutazneho-prava-v-tieni-pandemie/122
AKÉ SÚ VÝHLIADKY DO BUDÚCNA?
Zdroj: Hospodárske Noviny, (19.10.2020)
Autori: Jaroslav Havel, Ondřej Majer
Slovenská ekonomika zažíva v súvislosti s pandémiou koronavírusu bezprecedentný šok. Je zrejmé, že mnoho doteraz veľmi dobre riadených podnikov vyjde z krízy zaťažených väčšou či menšou mierou nových dlhov. Na aktuálnosti tak naberá téma dočasnej ochrany, či riešenia situácie reštrukturalizáciou a konkurzom. Tento článok sa zameriava na možnosti a riešenia, ktoré majú podniky v súčasnej situácii, ale aj na to, aké sú vyhliadky do budúcna z pohľadu insolvenčného práva.
Súčasnú krízu spôsobenú vírusom SARS CoV-2 možno považovať za úplne mimoriadnu. Opatrenia, ktoré sa prijali na zamedzenie možnej nákazy, však mali zdrvujúci dopad na rad inak zdravých firiem v mnohých podnikateľských sektoroch. Hlavným problémom sa ukazuje nedostatok voľných peňažných prostriedkov na úhradu splatných záväzkov; v dôsledku výpadku tržieb je ohrozená výroba, či ďalšie činnosť inak fungujúcich podnikov. To z národohospodárskeho pohľadu môže viesť k sérii negatívnych javov, ako sú nárast nezamestnanosti, či celkový pokles ekonomiky.
V reakcii na krízovú situáciu sa stretávame s celým radom legislatívnych zmien a noviniek. Od začiatku vypuknutia pandémie bolo prijatých niekoľko zákonných mimoriadnych opatrení, či už vo finančnej oblasti alebo v oblasti justície, ktorých cieľom bolo zjemniť dopad prichádzajúcej ekonomickej krízy. Jedným z najvýznamnejších opatrení pre podnikateľov bola prijatá úprava dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi. Hlbšie a systémovejšie riešenie súčasnej krízy však sľubujú priniesť pripravovaný Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ako aj novela Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré by mali byť účinné začiatkom budúceho roka.
Ochrana managementu dlžníka
Snáď všetci podnikatelia sa aktuálne stretávajú so situáciou, kedy im obchodní partneri prestávajú platiť. Zvyšujú sa im tak záväzky po splatnosti a hrozí im špirála druhotnej platobnej neschopnosti. Hoci v Slovenskej republike nie je porušenie povinnosti podať návrh na konkurz trestným činom (ako je to napr. v susednom Nemecku), nepodanie návrhu na konkurzu včas je spojené s povinnosťou štatutárnych orgánov zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 12.500 EUR, ako aj so zodpovednosťou za škodu voči veriteľom za nepodanie návrhu včas. V súčasne krízovej dobe však nie je v nikoho záujme, aby inak životaschopné podniky na seba podávali insolvenčné návrhy, ak je možné v budúcnosti očakávať, že ekonomická situácia podniku sa zlepší.
Dočasná ochrana prináša zásadnú zmenu vo vzťahu k povinnosti dlžníka podať návrh na konkurz z dôvodu svojho úpadku. Podnikatelia, ktorí požiadali o dočasnú ochranu, totiž túto povinnosť nemajú, pričom sú tak chránení aj pred povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie návrhu na konkurz, či pred zodpovednosťou za škodu za nepodanie návrhu včas. Pod takouto dočasnou ochranou môžu byť podnikatelia do konca tohto roka. Na túto výnimku sa však nemôže spoliehať podnik, ktorý sa potýka s platobnou neschopnosťou dlhodobo, či sa nachádza v úpadku z dôvodov prevažne nesúvisiacich s pandémiou.
Dočasné obmedzenia práv veriteľov podať insolvenčný návrh, začať výkon záložného práva, či viesť exekúciu
Tak ako dočasná ochrana vo vzťahu ku konkurznému konaniu chráni management dlžníka, obmedzuje súčasne práva veriteľov, pretože na spoločnosť, ktorá je pod dočasnou ochranou, nie je možné podať veriteľský návrh. Pokiaľ bude veriteľský návrh napriek tomu podaný, súd konanie o ňom preruší. Dlžník sa tak nemusí obávať, že by jeho veritelia proti nemu začali konkurzné konanie.
Okrem obmedzenia veriteľov vo vzťahu k zákazu podať návrh na konkurz svojho dlžníka, dočasná ochrana chráni podnikateľov aj tak, že obmedzuje realizáciu záložného práva, či vedenia exekúcie.
Dočasná ochrana okrem uvedených výhod pre dlžníka prináša aj obmedzenia. Dlžník je povinný sa počas dočasnej ochrany zdržať konania, ktoré by mohlo viesť k podstatnej zmene v skladbe, využitiu či určeniu majetku dlžníka alebo k jeho nie zanedbateľnému zmenšeniu, pričom by mal vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere, pričom je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje. Tieto obmedzenia však dlžníkovi nebránia v prípadnom čerpaní štátnej pomoci v súvislosti s proti krízovými opatreniami.
S ohľadom však na ľahšiu dosiahnuteľnosť dočasnej ochrany, na ktorú nie je vyžadovaný súhlas dlžníkových veriteľov, toto riešenie vzbudzuje rozporuplné reakcie a podľa mnohých názorov môže dôjsť k zneužívaniu zo strany dlžníka a k poškodzovaniu práv veriteľov.
Zmena úpravy dočasnej ochrany v novom roku
Predložené znenie nového Zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach je veľmi podobné podmienkam dočasnej ochrany, ktorú môžu podnikatelia využiť podľa súčasnej právne úpravy do konca tohto roka.
Zásadným rozdielom je podmienenie možnosť žiadať o dočasnú ochranu súhlasom nadpolovičnej väčšiny veriteľov dlžníka počítanej podľa výšky ich pohľadávok, pričom na súhlas spriaznených pohľadávok (v rámci jednej skupiny) sa neprihliada. To znamená, že ak bude spoločnosť mať záujem požiadať o dočasnú ochranu, budú s týmto rozhodnutím spoločnosti musieť súhlasiť jeho najväčší veritelia, čo vnímame ako významné obmedzenie možnosti žiadať o dočasnú ochranu.
Samozrejme, nie je možné vylúčiť, že aj nová právna úprava dočasnej ochrany bude zneužívaná dlžníkmi, ktorí toto obdobie dočasnej ochrany využijú len na oddialenie svojej povinnosti podať návrh na konkurz a zakrytie dlhodobej platobnej neschopnosti. Takýto postup spoločností môže negatívne ovplyvniť najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí sú závislí od každej platby od svojich obchodných partnerov a v prípade, že im nebudú faktúry uhradené riadne a včas, môže to spôsobiť ich úpadok. Riziko ohrozenia najmä malých veriteľov vidíme najmä v tom, že jednak dlžník nebude k dočasnej ochrane potrebovať súhlas malých veriteľov a taktiež aj v dĺžke trvania dočasnej ochrany, ktorú si dlžník môže predĺžiť celkovo až na 6 mesiacov.
Reštrukturalizácia, spôsob dostať sa z krízy k víťazstvu
S ohľadom na súčasný vývoj situácie je možné predpokladať, že dopad ekonomickej krízy spôsobí platobnú neschopnosť viacerých veľkých podnikov. Na rozdiel od konkurzu, ktorý je likvidačným konaním pre spoločnosť, reštrukturalizácia dáva podnikateľom možnosť revitalizácie zbavením sa časti svojich starých dlhov a pokračovať v podnikateľskej činnosti. Domnievame sa preto, že oproti minulým rokom sa reštrukturalizácie podnikov stanú bežným javom. S tým bude súvisieť aj otázka financovania reštrukturalizačných opatrení a zabezpečenie nárokov veriteľov, ktorí takéto financovanie poskytnú.
Súčasný proces reštrukturalizácie na Slovensku je pomerne finančne náročný a veľa podnikov je preto na konci dňa nútených situáciu zlej finančnej situácie riešiť konkurzom. Na Slovensku zatiaľ neexistuje funkčný nástroj, ktorý by upravoval mimosúdne rokovania rôznych skupín veriteľov s dlžníkom, čo do procesu mimosúdnej reštrukturalizácie prináša neistotu a radu rizík, vrátane daňových.
Zmenu v oblasti riešenia platobnej neschopnosti by však už budúci rok mala priniesť pripravovaná legislatíva, ktorá zapracováva príslušné európske predpisy[1] a zavádza komplexné pravidlá pre tzv. preventívnu reštrukturalizáciu. Možno tak očakávať, že revitalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktorá je v dnešnom prostredí spojená s mnohými rizikami, sa s využitím preventívnych reštrukturalizácii zjednoduší a zrýchli. Nezostáva nič len dúfať, že táto legislatívna zmena príde dostatočne rýchlo aj pre tých podnikateľov, ktorí sa stretávajú a budú stretávať s následkami krízy vyvolanej pandémiou spôsobenou vírusom SARS CoV-2.
[1]SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132
Služby kancelárie HAVEL & PARTNERS v oblasti insolvencií a reštrukturalizácií
Autor: Jaroslav Havel
Zdroj: FORBES (8.10.2020)
Ochrana súkromného majetku, pripravenosť štruktúry na investície či vhodné odovzdanie vytvorených hodnôt ďalšej generácii, teda nástupníctvo, sú v súčasnosti aktuálne témy v prostredí rodinných firiem. Niektorí podnikatelia si vzhľadom na súčasnú politickú a ekonomickú situáciu uvedomili zraniteľnosť svojho majetku a podnikania, a preto začali viac myslieť aj na jeho ochranu pred neočakávanými situáciami. Ďalší si zas uvedomili nepripravenosť ich štruktúry na možné rýchle investície, ktoré súčasná situácia môže priniesť, a preto potrebujú vhodne upraviť držbu, správu a usporiadanie majetku. Iní, typickí zakladatelia rodinných firiem, sú z generácie, ktorá nadobudla a vybudovala majetok po Nežnej revolúcii. Títo momentálne prichádzajú do veku, kedy si začínajú uvedomovať potrebu riešenia vecí spojených s odovzdaním vytvorených hodnôt a nástupníctvom, pričom pri nástupníctve chcú zachovať tzv. šľachtický štandard.
Teda vyhnúť sa rozdrobeniu strategického majetku v ďalších generáciách a zaistiť zodpovedajúcu podporu blízkych, verných a pre rodinu perspektívnych členov rodiny. Práve z dôvodov uvedených vyššie podnikatelia v súčasnosti hľadajú vhodné a efektívne riešenia ich situácií, ktoré môže predstavovať práve tzv. Family Office.
Tak ako každý rodinný dom musí stáť na pevnom základe, tak aj každá rodinná firma musí mať pevný a stabilný Family Office, ktorého základný kameň tvorí predovšetkým privátny (rodinný) holding, zriadený najčastejšie vo forme akciovej spoločnosti, jednoduchej spoločnosti na akcie či európskej spoločnosti. V rámci štruktúry usporiadania majetku, holding predstavuje hranicu, kde sa láme a rozdeľuje majetok na podnikateľský, využívaný pre rozvoj ďalšieho podnikania a zveľaďovania businessu, a osobný, využívaný pre súkromné účely, aktivity rodiny či filantropiu. Holding taktiež zabezpečuje bariéru a ochranu pred rizikami, ktoré vyplývajú zo štandardného podnikania, a preto jeho funkciou nie je podnikanie, ale najmä držba a správa jednotlivých aktív, najmä majetkových účastí v obchodných (dcérskych) spoločnostiach.
Z hľadiska podnikania, holding ovláda a riadi dcérske spoločnosti, v ktorých je vhodne usporiadaný a rozčlenený jednotlivý majetok. Vďaka takémuto usporiadaniu do tzv. horizontálneho holdingu sa zabezpečuje ochrana a oddelenie rizík jednotlivých dcérskych spoločností. Pokiaľ teda komplikácie zasiahnu jednu či dve takto oddelené dcérske spoločnosti, ostatné dcérske spoločnosti a ich majetok ako aj majetok holdingu ostane nedotknutý. Jednou z dôležitých funkcií holdingu je aj redistribúcia zisku generovaného dcérskymi spoločnosťami ovládanými práve týmto holdingom do holdingu, ktorý tieto finančné prostriedky ďalej investuje, všetko v daňovo priaznivom režime v súlade s národnou legislatívou a európskou smernicou. Z hľadiska súkromného je vhodné holding doplniť o iný osvedčený právny inštitút, ktorý sa následne stane bezpečným prístavom rodinného majetku, umožňujúcim okrem držby majetku aj jeho distribúciu k členom rodiny a ochranu pre ďalšie generácie. Týmto právnym inštitútom môže byť zverenecký alebo súkromný nadačný fond zriadený podľa českého práva. V prípade väčších rodín môžu byť zriadené aj dva alebo tri fondy, pre každú rodinnú vetvu jeden.
Pri zvereneckom fonde ide o obdobu v zahraničí známych a po stáročia osvedčených inštitútov, akými sú trusty či privátne nadácie. Rast dopytu po týchto riešeniach je spôsobený aj aktuálnou neistotou ohľadom vývoja ekonomiky a potrebou lepšie si chrániť majetok a snahou klientov diverzifikovať riziká. V neposlednom rade popularitu týchto riešení zvyšujú i očakávané daňové zmeny či reformy s možným zavedením dedičskej dane, dane z majetku či dane z bohatstva, ako je tomu už teraz v celej rade geograficky blízkych európskych krajinách.
Z hľadiska súkromného je vhodné holding doplniť o iný osvedčený právny inštitút, ktorý sa následne stane bezpečným prístavom rodinného majetku, umožňujúcim okrem držby majetku aj jeho distribúciu k členom rodiny a ochranu pre ďalšie generácie. Týmto právnym inštitútom môže byť zverenecký alebo súkromný nadačný fond zriadený podľa českého práva. V prípade väčších rodín môžu byť zriadené aj dva alebo tri fondy, pre každú rodinnú vetvu jeden.
Pri zvereneckom fonde ide o obdobu v zahraničí známych a po stáročia osvedčených inštitútov, akými sú trusty či privátne nadácie. Rast dopytu po týchto riešeniach je spôsobený aj aktuálnou neistotou ohľadom vývoja ekonomiky a potrebou lepšie si chrániť majetok a snahou klientov diverzifikovať riziká. V neposlednom rade popularitu týchto riešení zvyšujú i očakávané daňové zmeny či reformy s možným zavedením dedičskej dane, dane z majetku či dane z bohatstva, ako je tomu už teraz v celej rade geograficky blízkych európskych krajinách.
Prostredníctvom tejto nadstavby sa zabezpečuje vhodné odovzdanie majetku ďalšej generácii, avšak so zachovaním nedeliteľnosti majetku. Majetok ostane navždy pevne v rukách najbližšej rodiny a nebude rozdrobený napr. k ex-manželom/ex-manželkám či iným osobám mimo hlavnej rodiny zakladateľa rodinnej firmy. Fond predstavuje aj „nárazový vankúš“, ktorý ochráni potenciálnych nadobúdateľov od premrhania náhle nadobudnutého dedičstva. Majetok je z fondu vyplácaný postupne v splátkach, vo väčšom množstve len keď je to vhodné a potrebné (na štúdium, svadbu, či liečbu a iné). Slováci môžu, a aj zriaďujú, nadačné a zverenecké fondy podľa českého práva, nakoľko slovenské dedičské právo im nevie zabezpečiť vyššie opísané funkcie podľa ich želania.
Pri vytváraní štruktúry Family Office, teda holdingovej štruktúry, vhodne doplnenej o trust či nadáciu, je možné vydať akcie rôzneho typu, napr. akcie distribučné (dividendové) väčšinou bez hlasovacích práv pre fond, ktoré budú zabezpečovať kumulovanie ľubovoľného podielu finančných prostriedkov vo fonde, či akcie riadiace (kmeňové) s hlasovacími právami, ktoré budú ponechané v dobrých rukách otca zakladateľa či vybraného nasledovníka alebo iné, ktoré môžu byť vhodne prenechané deťom či vnúčatám podľa vhodnosti ich zapojenia do rodinnej firmy. Kombinácií usporiadania je nekonečné množstvo.
Vytvorenie chytrej, funkčnej, avšak nekomplikovanej, štruktúry správy a riadenia majetku aj so zapojením súkromného nadačného fondu alebo trustu nie je časovo náročné. Náklady na správu závisia od komplikovanosti a veľkosti štruktúry, avšak za bežných okolností nie sú vyššie ako náklady na prevádzku bežnej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Za ideálny príklad modernej a efektívnej správy privátneho majetku môže slúžiť práve štruktúra usporiadania majetku slávnych rodinných firiem Porsche či Baťa. Štruktúra týchto rodinných firiem sa zhoduje s vyššie popísanou štruktúrou, t. j. s vytvorením holdingu vhodne prepojeným s iným právnym inštitútom (fondom). Rodina Porsche Piëch, zaoberajúca sa automobilovým priemyslom, ovláda svoje zásadné aktíva v rámci skupiny prostredníctvom Porsche Automobil Holding SE, ktorá vykonáva funkciu privátneho holdingu rodiny zakladateľa Ferdinanda Porsche- Piëch. Práve vďaka rodinnému holdingu sa rodine Porsche podarilo zabezpečiť nerozdrobiteľnosť podielov do jednotlivých rodinných vetiev, ponechať si rozhodujúci vplyv a pritom vlastniť len minoritný podiel v celom koncerne, a tak riadiť v podstate celú skupinu Volkswagen. Rodina slávneho obuvníka Tomáša Baťu, ktorý so svojím obuvníckym biznisom expandoval aj na územie Slovenska a pomohol vybudovať celé mesto Baťovany (dnešné Partizánske), sa dopracovala k podobnému usporiadaniu rodinnej firmy, na ktorej čele je postavený práve holding.
Obe rodinné firmy sú navyše vhodne doplnené práve o trust alebo stiftung (nadáciu), ktoré predstavujú rodinný prístav pre majetok rodiny v širšom poňatí. Vyššie uvedený model je veľmi jednoduchý a je možné ho zriadiť a spravovať za veľmi rozumných cenových podmienok. Teda nie je určený len pre správu impérií, ktoré vytvorili vyššie uvedené rodiny, ale je dostupný bežnej rodinnej firme. Pre Slovákov ťažko uchopiteľný trust či rodinná nadácia však predstavuje vo svete overený a odskúšaný inštitút, štandardný model držby, správy a sporiadania súkromného majetku, prostredníctvom ktorého sa umožňuje efektívna redistribúcia finančných prostriedkov ďalším generáciám, avšak so zachovaním nedeliteľnosti majetku.
