Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Martina Rievajová
Dnes si pripomíname tretí rok účinnosti nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR), ktoré okrem ochrany samotných údajov vytýčilo limity ochrany ďalších oblastí nášho života, napríklad ochrany majetku. Jedným z obľúbených prostriedkov ochrany majetku je pritom monitorovanie priestorov kamerových systémom. Okrem neodškriepiteľných prínosov, hrozia prevádzkovateľom kamerových systémov viaceré riziká. O rizikách svedčia aj rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov SR (ÚOOÚ), ktorý od účinnosti GDPR udelil za porušenie pravidiel spracúvania osobných údajov týmto spôsobom desiatky pokút. V dnešnom výročnom vydaní Privacy Flash Vám prinášame zoznam najčastejších pochybení v oblasti ochrany údajov pri monitorovaní priestoru kamerovým systémom.
Presne pred tromi rokmi, 25. 5. 2018, sa stalo účinným všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov alebo GDPR. Týmto nariadením sa stanovili pravidla spracovania, informovania, prenosnosti či inej činnosti s osobnými údajmi. GDPR prinieslo presnejšie pravidlá narábania a najmä ochrany našich údajov, a to aj v prípade monitorovania priestorov kamerovými systémami. Vzhľadom na frekvenciu tohto spôsobu spracovania osobných údajov, prijal Európsky výbor pre ochranu osobných údajov Usmernenie3/2019 k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom kamerových systémov (Usmernenie). GDPR, slovenský zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ako aj zmienené Usmernenie sú hlavnými podkladmi pre rozhodovaciu prax ÚOOÚ. Ten od účinnosti GDPR identifikoval v činnosti slovenských prevádzkovateľov kamerových systémov najmä nasledujúce vybrané pochybenia.
Pri monitorovaní priestoru kamerovým systémom, obdobne ako pri inom spôsobe spracúvania osobných údajov je dôležité určiť, na akom právnom základe sú údaje spracúvanie. V prípade opomenutia určenia právneho základu hrozí podnikateľovi ako prevádzkovateľovi osobných údajov pokuta. ÚOOÚ v prípade neuvedenia právneho základu monitorovania príjazdovej cesty kamerovým systémom udelil okresnému mestu pokutu vo výške 9.000 EUR.[1]
Jestvuje pritom hneď niekoľko právnych základov spracúvania osobných údajov v zmysle čl. 6 GDPR, ktoré môže podnikateľ v prípade monitorovania priestoru využiť. Najčastejším právnym základom je práve spracúvanie údajov na základe oprávneného záujmu prevádzkovateľa podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Pri oprávnenom záujme, ako právnom základe, je potrebné preukázať, že prevádzkovateľ kamerového systému má napríklad právne, hospodárske alebo nemajetkové záujmy na takomto spracúvaní údajov a tieto záujmy prevažujú nad záujmami monitorovaných osôb. Uvedeným záujmom môže byť aj, najčastejšie používaný, záujem na ochrane majetku pred krádežou, vandalizmom či zničením.
Nestačí pritom, že oprávnený záujem existuje, je potrebné, aby bol aj naliehavý, a teda napr. štatisticky, že v uvedenej lokalite dochádza ku krádežiam, že sa odohral na pracovisku prípad odcudzenia majetku prevádzkovateľa a pod. V tejto súvislosti uložil ÚOOÚ za zavádzajúce uvádzanie právneho základu – oprávnený záujem a ďalšie porušenia rekordnú pokutu vo výške 20.000 EUR známemu dopravcovi. Za problematické ÚOOÚ považoval to, že kamery umiestnené na autobusových zástavkách snímali aj značnú časť ich okolia, pričom za právny základ dopravca uvádzal oprávnený záujem na ochrane majetku a verejnom poriadku, aj keď sa v okolí zastávok, na snímanej ploche majetok dopravcu nenachádzal.[2]
Okrem zodpovedajúceho právneho základu je potrebné dodržať aj zásadu minimalizácie spracúvania osobných údajov podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR. To okrem iného znamená, že k samotnému monitorovaniu by malo dôjsť len v prípade, ak nemožno použiť menej invazívne prostriedky ochrany záujmu prevádzkovateľa. Tými môže byť v prípade ochrany majetku napr. oplotenie pozemku či zabezpečenie strážneho psa. Monitorovať je na základe tejto zásady možné len takú časť priestoru, ktorá je nevyhnutná na ochranu oprávneného záujmu prevádzkovateľa. V prípade oprávneného záujmu na ochrane majetku je časté monitorovanie priestoru dvora či príjazdovej cesty. V tejto súvislosti ÚOOÚ udelil hneď niekoľko sankcií. Napríklad v prípade kamery umiestnenej na budove, ktorá snímala dvor, prístupovú cestu, ale aj okolité nehnuteľnosti, ÚOOÚ vyhodnotil snímanie okolitých nehnuteľností ako neprimerané. V tomto prípade ÚOOÚ revádzkovateľovi nariadil tieto časti snímania začierniť, rozpixelizovať alebo rozmazať[3].
V obdobnom rozhodnutí ÚOOÚ určil, že dochádzalo aj k neprimeranému monitorovaniu verejnej cestnej komunikácie, a teda dotknuté osoby nemohli primerane očakávať, že tento priestor bude monitorovaný. Aj v tomto prípade rozhodnutie smerovalo k nariadeniu začiernenia častí záznamu.[4] Osobitným prípadom bolo umiestnenie kamery v bytovom dome nad dverami do bytu tak, že snímala chodbu, ako aj priestor pred susediacimi bytmi. Aj keď nešlo o verejný priestor a prístup mali len vlastníci bytov, ÚOOÚ nariadil prevádzkovateľovi kamery sklopiť, aby zaznamenávali len priestor pred bytom prevádzkovateľa.[5]
So zásadou minimalizácie súvisí aj doba, po ktorú je prevádzkovateľ oprávnený uchovávať získané osobné údaje. Opäť platí, že táto doba by mala byť čo najkratšia. V zmysle rozhodnutí ÚOOÚ a aj Usmernenia platí, že akékoľvek uchovávanie osobných údajov trvajúce dlhšie ako 72 hodín je potrebné riadne odôvodniť. V prípade prevádzkovateľa, ktorý kamerovým systémom monitoroval vstup na svoj pozemok a záznam uchovával po dobu 20 dní ÚOOÚ rozhodol, že ide o neprimerané uchovávanie osobných údajov. Prevádzkovateľovi ÚOOÚ nariadil dobu uchovávania záznamov skrátiť.[6]
V ďalšom prípade prevádzkovateľ monitoroval priestor v okolí svojej a priľahlej nehnuteľnosti a záznam z monitorovania uchovával po dobu 14 dní, kedy došlo k automatickému výmazu. ÚOOÚ v tomto prípade označil dobu uchovávania za neprimerane dlhú. Za toto a ďalšie porušenia uložil prevádzkovateľovi pokutu vo výške 300 EUR a nariadil skrátiť uchovávania záznamov. Skrátenie by pritom v prípade okolia vlastnej nehnuteľnosti prevádzkovateľa malo predstavovať max. 72 hodín a v prípade monitorovania susedných nehnuteľností 24 hodín, pokiaľ na to neexistuje riadne preukázateľný a podložený dôvod.[7]
Opomenutie informovania dotknutých osôb V prípade, že sa rozhodnete monitorovať kamerovým systémom vyhradený priestor, ste povinní o takomto monitoringu dotknuté informácie riadne informovať, a teda splniť si informačnú povinnosť. Podľa Usmernenia na riadne informovanie slúži jednak označenie samotného priestoru napr. formou nálepky, ktorá bude obsahovať zákonné informácie (napr. účel monitorovania, totožnosť prevádzkovateľa a ďalšie), ako aj príslušný informačný list alebo celkové informácie o spracúvaní osobných údajov. Informačný list by pritom mal byť k dispozícii na centrálnom mieste, napr. na recepcii. Práve porušenie informačnej povinnosti bolo dôvodom na udelenie viacerých pokút ÚOOÚ.
Na začiatku tohto roka bola prevádzkovateľovi udelená pokuta 300 EUR za to, že okrem okolia svojej nehnuteľnosti snímal aj prístupovú cestu k nej a dotknuté osoby o tejto skutočnosti nijak neinformoval. Navyše bol prevádzkovateľ povinný tento priestor dodatočne označiť.[8] Vyššie spomínaný dopravca sa aj v tomto prípade dopustil sankcionovaného konania. Napriek tomu, že vo verejnom dopravnom prostriedku bol nainštalovaný kamerový systém, vo vozidle sa nachádzalo len označenie piktogramu kamery s textom „Priestor je monitorovaný,“ celý informačný list bol pritom umiestnený na predajných miestach a webovej stránke prevádzkovateľa.
Takéto informovanie dotknutých osôb ÚOOÚ označil ako nedostatočné. Jednak samotná nálepka s piktogramom neobsahovala informácie ako účel spracovania osobných údajov, údaje prevádzkovateľa, práva dotknutých osôb a ďalšie, aj informačný list nebol k dispozícii dotknutým osobám v čase, keď sa osobné údaje zbierali. Situácia by sa podľa ÚOOÚ mohla líšiť, keby piktogram obsahoval QR-kód alebo iný odkaz na webovú stránku prevádzkovateľa s povinnými informáciami. Za uvedené porušenie ÚOOÚ udelil prevádzkovateľovi pokutu vo výške 20.000 EUR.[9]
Vzhľadom na to, že porušenia ochrany osobných údajov v prípade monitorovania kamerovými systémami sú častou náplňou konaní pred ÚOOÚ, je dôležité poznať pravidlá spracúvania osobných údajov, a to nielen vo forme príslušných zákonov, ale aj rozhodovaciu prax ÚOOÚ.
[1] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00099/2021-Os-2
[2] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00069/2020-Op-10
[3] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00169/2019-Os-10
[4] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00060/2019-Os-26
[5] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00099/2021-Os-2
[6] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00069/2020-Op-10
[7] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00099/2021-Os-2
[8] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00368/2019-Os-9
[9] Rozhodnutie ÚOOÚ č. 00390/2019-Op-5
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS získala v rámci 9. ročníka súťaže Právnická firma roka SR za rok 2021 opäť cenu za najlepšie Klientske služby a prvenstvo obhájila aj v kategórii Fúzie a akvizície. V ďalších 10 kategóriách, v ktorých súťažila, sa umiestnila medzi najlepšie hodnotenými kanceláriami. Potvrdila tak svoje výnimočné postavenie na slovenskom a českom právnom trhu, ktoré je unikátne i v rámci Európy, a naďalej zostáva najúspešnejšou a najkomplexnejšou advokátskou kanceláriou v oboch krajinách.
„Najväčšou odmenou pre advokáta je spokojný klient. Víťazstvo v kategórii Najlepšie klientske služby, o ktorom rozhodla miera spokojnosti našich klientov, je pre nás tým najdôležitejším ocenením a odkazom, že sú klienti s našimi právnymi a daňovými službami, ale aj starostlivosťou o klientov mimoriadne spokojní. Je tiež ocenením špičkovej odbornosti našich právnikov, vysokého pracovného nasadenia a ochoty pomôcť za všetkých okolností. Vďaka svojim rozsiahlym skúsenostiam a unikátnemu know-how dokážu právnici a daňoví poradcovia kancelárie efektívne a úspešne realizovať všetky individuálne požiadavky klientov,“ hovorí zakladateľ a riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS získava ocenenie v kategórii klientskej spokojnosti pravidelne aj v súťaži Právnická firma roka v Českej republike a tento rok si opätovne pripísala tiež ďalší úspech na medzinárodnej scéne. Prestížna britská ratingová agentúra Chambers and Partners ju vo svojom medzinárodnom hodnotení právnických firiem Chambers Europe Awards znovu ocenila ako najlepšiu právnickú firmu pôsobiacu v ČR.
„Chcel by som poďakovať predovšetkým našim klientom, pretože práve na základe ich referencií sme sa stali na Slovensku aj v ČR klientsky najobľúbenejšou kanceláriou. Poďakovanie im patrí aj za to, že nám s dôverou zverujú svoje podnikateľské i čisto privátne záležitosti a motivujú nás posúvať sa neustále vpred. Je to pre nás zároveň krásny darček k 20. výročiu, ktoré tento rok oslavujeme,“ dopĺňa Havel.
Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS je už viac ako 10 rokov lídrom na trhu v poskytovaní právnych služieb v oblasti fúzií, akvizícií, predajov a reštrukturalizácií na Slovensku, v Českej republike a v celej strednej Európe. Víťazstvo v kategórii Fúzie a akvizície je výsledkom systematicky sa rozvíjajúceho know-how kancelárie v oblasti transakčného poradenstva, ktorému sa venuje už od svojho založenia v roku 2001. Vďaka unikátnej sieti kontaktov, najväčšiemu M&A tímu v rámci strednej Európy, ktorý tvorí 80 právnikov a 17 partnerov, a cezhraničným transakciám realizovala kancelária v uplynulých pätnástich rokoch viac ako 750 transakcií v hodnote presahujúcej 750 miliárd českých korún (29 miliárd eur).
„Rok 2020 bol pre kanceláriu v oblasti fúzií a akvizícií veľmi významný. Realizovali sme rekordný počet transakcií, a okrem kontinuálneho úspechu v medzinárodných rebríčkoch sme obhájili druhýkrát po sebe pozíciu najlepšej advokátskej kancelárie v kategórii M&A v prestížnej súťaži Právnická firma roka v Českej republike a teraz sa nám to isté podarilo aj na Slovensku. Triumf v oblasti M&A v oboch krajinách súčasne považujem za unikátny úspech a za potvrdenie rastúcej pozície našej kancelárie na slovenskom trhu,“ dopĺňa Jaroslav Havel. „Ďakujeme klientom za ich dôveru, s ktorou s nami riešia strategické otázky v oblasti fúzií, akvizícií, predajov a reorganizácií spoločností, ktoré majú významný vplyv na ich ďalšie podnikanie,“ dodáva partner kancelárie spoluzodpovedný za oblasť M&A Ondřej Majer.
Na základe výsledkov všetkých doterajších ročníkov súťaže je HAVEL & PARTNERS podľa celkového počtu všetkých nominácií a titulov naďalej najúspešnejšou a najkomplexnejšou advokátskou kanceláriou na Slovensku a v Českej republike. „Tieto vynikajúce výsledky dokazujú našu všestrannosť a špičkovú kvalitu všetkých našich špecializovaných tímov, čo vnímam ako našu veľkú konkurenčnú výhodu,“ komentuje celkové výsledky súťaže Jaroslav Havel.
Právnická firma roka je prestížna odborová súťaž hodnotiaca právny servis firiem pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky, ktorú organizuje vydavateľstvo EPRAVO Group, s.r.o. Prvýkrát bola vyhlásená v Českej republike v roku 2008, od roku 2013 prebieha tiež na Slovensku v spolupráci s týždenníkom TREND. Viac informácií o súťaži sa dozviete tu.
Zdroj: FORBES.SK
Slovenská legislatíva poskytuje bohatým ľudom iba veľmi limitovanú formu ochrany majetku pre prípad rozvodu. Pri vysporiadaní majetku po rozvode sa však nepozerá len na to, kto prinášal do domácnosti finančné prostriedky, ako sa niekedy majetní ľudia mylne domnievajú, hovorí advokát.
V prípade skutočne bohatých ľudí môže mať rozvod podobne veľké rozmery ako celý ich doterajší život. Svoje o tom vedia napríklad exmanželia Jeff a MacKenzie Bezos či miliardársky pár Bill a Melinda Gatesovci, ktorí svoje odlúčenie oznámili len začiatkom mája. Tí pred kompletným rozdelením majetku iba stoja.
Na rozdiel od tunajších boháčov však majú väčší priestor na vyjednávanie o rozdelení peňazí. A to aj napriek tomu, že v ich konkrétnom washingtonskom právnom systéme funguje tiež inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktorý poznáme u nás, teda všetok majetok nadobudnutý jedným alebo druhým z páru v priebehu zväzku je považovaný za spoločný.
Rozdiel je v tom, že americká legislatíva umožňuje uzatvoriť predmanželskú zmluvu, alebo, ako to bolo v prípade Billa a Melindy, uzavrieť neskôr dohodu, ktorá upravuje to, čo bude s ich financiami po odlúčení.
Naopak, slovenské právo je v tejto oblasti ešte stále zastarané a pri samotnom rozvode býva na podobné dohody neskoro. Ak však viete ako na to a „poistíte“ sa vopred, rozdeleniu „pol na pol“ sa viete vyhnúť aj u nás.
Advokáti však najprv odporúčajú dôsledne zvážiť všetky kroky. „Úplné vyhnutie sa BSM tiež nemusí byť vždy ideálne riešenie ani pre jedného z manželov,“ hovorí partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha.
Typickým a v praxi zaužívaným spôsobom je na Slovensku prepis majetku na deti, rodičov či iné osoby, ktorým jeden z manželov dôveruje. Podľa Štarhu však zďaleka nejde o najlepšie či najsofistikovanejšie riešenie. Ich advokátska kancelária preto pracuje najmä so zahraničnými riešeniami, o ktorých píšeme nižšie. Čo však ponúka lokálna legislatíva?
Jednou z tunajších „alternatív“ môže byť modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva, teda jeho zúženie. Dvojica sa vtedy pri vstupe do manželstva zmluvne dohodne, ktorý majetok bude vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Rozdiel tejto dohody oproti predmanželskej zmluve známej zo zahraničia je v tom, že zmluva o modifikovaní BSM sa dá spísať iba po uzavretí sobáša, nie pred ním.
„V praxi sa toto zúženie týka väčšinou nehnuteľností a dohoda môže pokrývať len budúci majetok. Nesmie však spôsobovať zánik bezpodielového spoluvlastníctva ako takého, teda sa nesmie vzťahovať na všetok majetok manželov, alebo byť koncipovaná veľmi široko,“ vysvetľuje Štarha.
Na návrh jedného z manželov však súd môže rozhodnúť aj o zrušení BSM. Síce sa to dá vykonať len vo veľmi obmedzených prípadoch, ale aj takáto možnosť existuje. Jeden alebo obaja z dvojice v tomto prípade musia mať podnikateľské oprávnenie.
Väčšinou sa tento inštitút využíva v prípadoch, ak jeden z manželov začne podnikať a druhý manžel – nepodnikateľ, chce zabrániť prípadnému negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok. „Pokiaľ súd takémuto návrhu druhého manžela vyhovie, BSM je zrušené a všetok budúci majetok nadobúda každý z manželov samostatne,“ opisuje Štarha.
Advokát Milan Ficek z advokátskej kancelárie Ficek & Ficeková hovorí, že niektorí bohatí ľudia sa vyhýbajú rovnomernému rozdeleniu majetku po rozvode aj tak, že hodnotné veci počas manželstva nekupujú „na seba“ ako fyzické osoby, ale na svoje firmy, ktoré boli založené pred manželstvom. Tieto firmy totiž nie sú súčasťou BSM.
„Ak to kúpi manžel na takú firmu a použije na to firemné peniaze, tak sa to pri rozdelení majetku nezohľadňuje,“ hovorí pre Forbes.sk. Dodáva však, že ak sa chce jeden partner od začiatku chrániť pred druhým partnerom, ten vzťah obyčajne nebude mať dlhé trvanie.
Ďalšou využívanou možnosťou „ukrytia“ peňazí je majetok v zahraničí. V praxi totiž podľa advokátov nastáva problém s jeho zisťovaním a preukazovaním. „Keďže o tomto majetku väčšinou druhý manžel nevie, tak sa ani nevykoná jeho vysporiadanie po zániku BSM. Reálne tento majetok ostane len tomu jednému manželovi, aj keď neprávom a dokonca možno aj na hranici podvodu,“ hovorí Štarha.
Existujú však aj iné múdrejšie a legálne spôsoby ochrany majetku pre prípad rozvodu. Bohatší klienti sa v rámci možností zvyknú uchyľovať aj k zahraničným riešeniam. Tie sú „komplexnejšieho charakteru a okrem ochrany majetku pre prípad rozvodu zabezpečujú aj ochranu majetku pre prípad neočakávaných situácií, ako je smrť či dlhodobá choroba a tiež efektívnu správu celého ich majetku a jeho odovzdanie ďalšej generácii,“ vysvetľuje Štarha.
Majetní ľudia pre tieto prípady zapájajú napríklad české právo. Konkrétne vznik osobného (rodinného) holdingu napr. vo forme akciovej spoločnosti s nadstavbou, ktorú predstavuje zverenecký fond (trust) alebo súkromný nadačný fond. So súhlasom oboch manželov sa do takéhoto fondu vkladá privátny majetok manželov, alebo aj majetok patriaci iba jednému z nich.
„Z tohto fondu sa následne manželom poskytujú plnenia na základe vopred určených pravidiel. Pričom osobami, ktoré z fondov dostávajú plnenia, môžu byť (a aj bývajú) aj deti manželov či iné osoby,“ vysvetľuje. Dodáva tiež, že pravidlá pre poskytovanie plnení z fondu určuje primárne zakladateľ, pričom týmto môže byť jeden z manželov alebo obaja manželia.
Vložením majetku do súkromného nadačného fondu sa tak majetok manželov v BSM stáva majetkom súkromného nadačného fondu. Teda v prípade zániku manželstva a vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa v podstate nemá čo vysporiadať, lebo v BSM už väčšinou nie je žiadny majetok.
„Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že niektorý z manželov týmto spôsobom príde o svoj majetok, to však nie je pravda, keďže pravidlá pre poskytovanie plnenia z fondu ostávajú v platnosti aj po zániku manželstva a na čo mal za trvania nárok jeden z manželov, na to bude mať nárok aj po jeho zániku,“ hovorí Štarha.
Zvyčajne poslednou možnosťou je súd, ktorý môže rozhodnúť o nerovnom rozdelení majetku po rozvode (napríklad 10 % ku 90 %) aj napriek inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva. Ide o prípady, keď sa o nadobudnutie a udržanie majetku pričinil hlavne jeden z manželov a druhý manžel napríklad len využíval výhody z toho plynúce.
Nazýva sa to uplatnenie disparity podielov a musí sa riešiť do troch rokov od rozvodu súdnou cestou. Ako však vysvetľuje Ficek, manžel, ktorý chce získať viac ako polovicu, musí preukázať, že sa zaslúžil o nadobudnutie majetku, napríklad listinnými dôkazmi, svedkami a tak ďalej. „Ak to nepreukáže, potom to pôjde 50 : 50,“ vraví advokát.
Pri takomto procese sa však striktne nepozerá len na to, kto prinášal do domácnosti finančné prostriedky, ako sa niekedy mylne majetní ľudia domnievajú. Taktiež sa berie do úvahy starostlivosť o domácnosť a deti.Reklama
Aj niekoľkonásobne vyšší príjem jedného manžela teda kompenzuje starostlivosť o deti toho druhého, čo je dôvodom, prečo slovenské súdy rozhodujú o nerovnom rozdelení majetku po rozvode len málokedy. Podľa Ficeka sa dajú takéto spočítať na prstoch jednej ruky. On sám čítal v rozhodnutiach len o jednom.
Išlo o tenistu, ktorý zarábal veľmi dobre, pričom jeho manželka nepracovala a nemali spolu ani deti. „Súd vtedy rozhodol o rozdelení majetku v pomere 30 % ku 70 %,“ hovorí Ficek. Dodáva, že v tomto prípade musel manžel predložiť potvrdenie o zarobených peniazoch, dokázať, ako sa zaslúžil o nadobudnutie vecí a tiež to, čo robil druhý manžel v tom čase (ak by sa sám nepriznal, že nič nerobil).
Aká je budúcnosť v tejto oblasti na Slovensku? Štarha dúfa, že v rámci zmien dôjde čoskoro k posunu legislatívy na Slovenku a aj tu bude možné zakladať súkromné nadačné fondy a tiež zverenecké fondy.
Ficek zásadné zmeny v oblasti BSM neočakáva. „Problémy, ktoré súvisia s touto problematikou sú inde – v procesom práve a najmä v rýchlosti rozhodovania súdov. Aby sa nestávalo, že manželia sa súdia niekoľko rokov. Pretože neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou,“ hovorí na záver.
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Martina Rievajová
Odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie zasiahol aj do oblasti práva duševného vlastníctva. Ochrana loga, obchodnej značky či názvu ako ochranných známok, ktoré odlišujú Vaše tovary a služby od konkurencie, môže byť po novom obmedzená. V dnešnom vydaní Flash news Vám prinášame prehľad základných zmien v oblasti ochranných známok v post-brexitovom období, ktoré by ste rozhodne mali vedieť. Toto aktuálne vydanie Flash News tematicky nadväzuje na predchádzajúce vydanie Flash News, ktoré sa venovalo dopadu brexitu na ochranu osobných údajov.
Do 31. 12. 2020 platilo pre takmer všetky kľúčové obchodné oblasti, vrátane oblasti práv duševného vlastníctva, prechodné obdobie, v ktorom sa uplatňoval režim podobný tomu, ktorý platil v období riadneho členstva Spojeného kráľovstva v EÚ.
Od 1. 1. 2021 sú vzájomné vzťahy EÚ so Spojeným kráľovstvom v mnohých oblastiach, nevynímajúc oblasť ochranných známok, riadené Dohodou o obchode a spolupráci (Dohoda o obchode). Od tohto dátumu sa územie, pre ktoré poskytovala ochranu ochranná známka EÚ zúžilo na územie členských štátov bez Spojeného kráľovstva. Ochranná známka EÚ teda už viac neposkytuje ochranu na území Spojeného kráľovstva. Takéto zúženie sa pritom dotýka aj ochranných známok EÚ zapísaných slovenskými subjektmi. V roku 2019 bolo totiž podaných 470 a v roku 2020 až 494 prihlášok na zápis ochranných známok EÚ slovenskými subjektmi, pričom zaregistrovaných v roku 2019 bolo 379, a za uplynulý rok 414 ochranných známok.[1] Naproti tomu, na zápis ochrannej známky výslovne pre územie Spojeného kráľovstva bolo podaných v roku 2019 len 6 prihlášok.[2]
V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na modelové situácie, v ktorých sa v súčasnosti nachádzajú viacerí majitelia alebo prihlasovatelia ochrannej známky EÚ.
V čase rokovaní o finálnej podobe Dohody o obchode Spojené kráľovstvo prijalo vlastnú legislatívu v oblasti ochranných známok, ktorá je účinná od 1. 1. 2021. K tomuto dátumu Úrad priemyselného vlastníctva pre Spojené kráľovstvo (UKIPO) „naklonoval“ platné ochranné známky EÚ, ktoré boli zaregistrované k 31. 12. 2020, do svojich nových registrov ochranných známok. Klonovaním došlo k situácii, že ochranné známky EÚ v zhodnom znení, so zachovaním priority, seniority, ako aj zapísaným zoznamom tried tovarov a služieb, platia v Spojenom kráľovstve a stávajú sa národnými ochrannými známkami Spojeného kráľovstva. Majiteľ ochrannej známky EÚ teda nemusí podniknúť žiadne ďalšie kroky a ani platiť žiadne poplatky, aby jeho zaregistrovaná ochranná známka platila pre územie Spojeného kráľovstva.
Rovnaký postup sa uplatňuje aj na ochranné známky, ktoré sú síce registrované, ale prebieha o nich konanie o neplatnosti či zrušení. Osud takýchto ochranných známok bude závisieť od rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Klonované ochranné známky budú vedené pod novým registračným číslom, ktoré sa skladá z registračného čísla ochrannej známky prevzatého z databázy EUIPO doplneného o kód UK009, ktorý sa vkladá pred prevzaté registračné číslo. Klonovanie sa udialo automaticky, a preto odporúčame skontrolovať, či v prípade Vašej ochrannej známky prebehlo správne. Kontrolu možno vykonať na tomto odkaze[3] s čím sme Vám pripravení pomôcť. Ak ste si istí, že ochrannú známku na území Spojeného kráľovstva nebudete potrebovať, je možné uplatniť tzv. opt-out mechanizmus prostredníctvom tohto formulára.[4] V takom prípade Vaša ochranná známka nebude viac chránená na území Spojeného kráľovstva.
Osobitné podmienky platia pre prihlasovateľov, ktorí síce k 31. 12. 2020 mali podanú prihlášku na zápis ochrannej známky EÚ, ale ochranná známka ešte nebola zaregistrovaná. Ak máte záujem o zápis tejto ochrannej známky pre územie Spojeného kráľovstva, je potrebné podať novú prihlášku priamo UKIPO, a to najneskôr do konca septembra 2021.
Podmienkou je, že táto prihláška musí byť zhodná s pôvodnou prihláškou na zápis ochrannej známky EÚ. V takom prípade si nová prihláška zachová dátum podania, prioritu alebo senioritu z prihlášky ochrannej známky EÚ. Podanie novej prihlášky je spojené s poplatkom vo výške 170 libier za jednu triedu tovarov a služieb a 50 libier za každá ďalšiu. Tiež je potrebné upozorniť, že majitelia ochranných známok EÚ, ktoré boli klonované do UKIPO alebo ktoré boli prihlásené k 31. 12. 2020 a zaregistrované do konca septembra 2021, nemusia mať korešpondenčnú adresu na území spojeného kráľovstva po dobu 3 rokov, t.j. do 1. 1. 2023. Po tomto období môže UKIPO rozhodnúť o zmene tejto povinnosti.
Nové prihlášky na zápis ochrannej známky pre územie Spojeného kráľovstva je možné podávať buď priamo cez UKIPO alebo ako medzinárodný zápis prostredníctvom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO). S podaním novej prihlášky priamo UKIPO súvisí aj právne zastúpenie na účely samotného zápisu, podávania námietok alebo iných konaní týkajúcich sa ochranných známok. Pre uvedené prípady bude potrebné mať zástupcu s korešpondenčnou adresou na území Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o spor týkajúci sa už britskej národnej ochrannej známky.
Jedným z dôvodov na výmaz ochrannej známky je aj to, že ochranná známka nebola používaná po dobu piatich po sebe nasledujúcich rokov na území, pre ktoré bola zapísaná. Po Brexite sa do používania ochrannej známky, ktorá je zapísaná pre územie Spojeného kráľovstva napr. prostredníctvom klonovania, nebude počítať jej používanie na území mimo Spojeného kráľovstva. A teda, ak by ste ju používali napríklad len v EÚ, môže z hľadiska britskej národnej ochrannej známky dôjsť k začatiu konania o jej výmaze. Keďže ochranné známky sú to, čo chráni odlíšiteľnosť Vašich tovarov, služieb, ale aj Vášho business-u, je dôležité poznať, čo je chránené a túto ochranu čo najširšie využívať. S ochranou ochranných známok, ako aj Vášho ďalšieho duševného vlastníctva sme Vám pripravení poskytnúť naše služby.
[1] Search for a trademark. Intellectual Property Office Dostupné na webovej stránke https://trademarks.ipo.gov.uk/ipo-tmcase
[2] Opt out of holding a comparable trade mark. Dostupné na webovej stránke https://www.gov.uk/government/publications/opt-out-of-holding-a-comparable-trade-mark
[3] EUIPO Statistics in European Union Trade Marks 1996-01 to 2021-02 Evolution. Dostupné na webovej stránke https://euipo.europa.eu/tunnel-web/secure/webdav/guest/document_library/contentPdfs/about_euipo/the_office/statistics-of-european-union-trade-marks_en.pdf
[4] Dopad Brexitu na práva priemyselného vlastníctva, ÚPV SR. Dostupné na: https://www.indprop.gov.sk/?aktuality&clanok=dopad-brexitu-na-prava-priemyselneho-vlastnictva-aktualizovane-22-1-2021
Autori: Štěpán Štarha, Richard Otevřel
Takmer až do záveru minulého roka sme spolu s Vami netušili, ako bude vyzerať dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ ohľadom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, a či k takejto dohode vôbec dôjde. Od 1. 1. 2021 je účinný set dohôd medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, a venuje sa aj úprave osobných údajov. O tom či a ako možno ďalej prenášať osobné údaje do Spojeného kráľovstva, či k tomu je potrebná ďalšia dokumentácia, a čo sa môže zmeniť od júna 2021 v tejto oblasti, sa dozviete v dnešnom vydaní flash news.
Už od roku 2016, kedy sa v Spojenom kráľovstve konalo referendum o vystúpení z Európskej únie, ľudovo, o Brexite, otázky vzájomnej spolupráce so Spojeným kráľovstvom sa stali jednou z ústredných tém európskeho podnikateľského prostredia. Pritom nutne so zmenou pravidiel pre obchod so Spojeným kráľovstvom súviseli okrem obťažnejších tokov tovarov, služieb a ľudí do/zo Spojeného kráľovstva, aj toky osobných údajov a ich ochrana.
Od 1. 1. 2021 sa Spojené kráľovstvo stalo treťou krajinou, avšak s dočasným špeciálnym režimom. Tento špeciálny režim bol zabezpečený prijatím troch dohôd o regulácii vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom z decembra 2020 v post-Brexitovom období. Išlo o :
Z uvedených práve Obchodná dohoda určila smerovanie a pravidlá vzájomného obchodného styku, ako aj prenosu osobných údajov po Brexite. Teda aspoň ich načrtla. Obchodná dohoda na základe ustanovení článku DIGIT 6, 7 a LAW. GEN. 4 umožnila nepretržitý tok osobných údajov do Spojeného kráľovstva z EÚ s tým, že Spojené kráľovstvo z hľadiska prenosu osobných údajov nie je dočasne fakticky považované za tretiu krajinu.
Avšak, tento stav prenosu údajov môže podľa Obchodnej dohody trvať maximálne do konca júna 2021. Presnejšie toto obdobie trvá štyri mesiace (od 1. 1. 2021) a predĺži sa o ďalšie dva mesiace, pokiaľ Spojené kráľovstvo alebo Európska komisia nevznesie námietku.
Okrem námietky môže toto prechodné obdobie skrátiť aj rozhodnutie Európskej komisie o primeranosti. Pod uvedeným rozhodnutím si možno predstaviť posúdenie legislatívy spracovania a ochrany osobných údajov v Spojenom kráľovstve Európskou komisiou, na základe ktorého môže súčasný režim „voľného“ prenosu osobných údajov pokračovať podľa podmienok stanovených v takomto rozhodnutí. Rozhodnutie o primeranosti je v súčasnosti základom prenosu údajov napríklad do Japonska, ale najznámejšie bolo donedávna ešte platné rozhodnutie o primeranosti pre prenos údajov do USA pod názvom Privacy Shield.
Aby sme to zhrnuli v jednej vete, do júna 2021 sa z hľadiska prenosu osobných údajov do Spojeného kráľovstva z pohľadu slovenského či českého podnikateľa, veľmi pravdepodobne nič nemení.
Ochrana osobných údajov po júni 2021 Na mieste je otázka, za akých okolností budú môcť po tomto termíne spracovať osobné údaje napríklad obchodné spoločnosti so sídlom alebo s miestom uloženia serverov v Spojenom kráľovstve. Rovnako, je otázkou pre dotknuté osoby, ako im bude zabezpečené, že po prenose ich údajov do Spojeného kráľovstva, budú tieto údaje dostatočne chránené podľa úniových štandardov ochrany údajov.
Na základe súčasne nastavenej legislatívy a predpokladaného vývoja do úvahy prichádzajú najmä dva varianty: s vydaním rozhodnutia o primeranosti Európskou komisiou alebo bez neho.
Spojené kráľovstvo v plnej miere zdieľa reguláciu ochrany osobných údajov platnú v Európskej únii, ako sa členskému štátu patrí. Z tohto hľadiska britská verzia GDPR, známa ako UK GDPR, by spolu s ďalšími prijatými predpismi mala postačovať, ako zodpovedajúci regulačný základ ochrany osobných údajov. V rámci vzájomných obchodných vzťahov možno predpokladať, že prijatie rozhodnutia o primeranosti Európskou komisiou je aj cieľom súčasného britského politického vedenia.
V prípade, že Európska komisia príjme rozhodnutie o primeranosti, bude potvrdené, že osobné údaje môžu voľne plynúť z EÚ do Spojeného kráľovstva aj naďalej, a teda sa vo veľkej miere zachová súčasný režim.
Tento variant sa javí ako pravdepodobný, keďže 19. 2. 2021 Európska komisia zverejnila návrh dvoch rozhodnutí o primeranosti. Návrhy však majú pred sebou ešte dlhú cestu. Najskôr sa k nim vyjadrí Európsky výbor pre ochranu osobných údajov, potom je potrebné ich schválenie zástupcami jednotlivých členských štátov a až následne môžu byť návrhy riadne prijaté Európskou komisiou, ako rozhodnutia o primeranosti.
Druhým východiskom situácie je, ak náhodou vyššie uvedený proces nedôjde do zdarného konca, že Európska komisia neprijme rozhodnutie o primeranosti do konca júna 2021. V takom prípade by sa od 1. 7. 2021
Spojené kráľovstvo dostalo do režimu bežných tretích krajín v zmysle GDPR.
Pretavené do praxe, aj naďalej bude možné prenášať údaje z EÚ do Spojeného kráľovstva, avšak takémuto prenosu bude musieť predchádzať posúdenie bezpečnosti prenosu a ochrany osobných údajov v Spojenom kráľovstve obchodnou spoločnosťou, ktorá takýto prenos plánuje vykonávať. V takomto prípade sú najčastejším základom prenosu tzv. štandardné zmluvné doložky.
Štandardné zmluvné doložky musia byť súčasťou zmlúv, na základe ktorých sú osobné údaje prenášané do tretích krajín a tam spracúvané ďalším subjektom. Práve uvedené ustanovenia zmlúv majú predstavovať záruky, že osobné údaje v tretích krajinách budú spracúvané v súlade s princípmi európskej regulácie ochrany osobných údajov.
Skrátene, ak Európska komisia neprijme rozhodnutie o primeranosti v súvislosti s ochranou osobných údajov v Spojenom kráľovstve, na ďalší prenos údajov bude potrebné mať uzatvorené zmluvy obsahujúce štandardné zmluvné doložky. Len zaradenie zmienených ustanovení do už existujúcich zmlúv, však, samo o sebe postačovať nebude, je potrebné ich doplniť ďalšími nástrojmi, ktoré prinieslo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Schrems II, a samozrejme, vynaložiť aspoň primeranú snahu o vynucovanie povinnosti stanovených týmito ustanoveniami.
Podmienky prenosu osobných údajov do Spojeného kráľovstva budú závisieť od rozhodnutia Európskej komisie. Dovtedy sa je potrebné pripraviť na oba varianty, keďže podobne ako v prípade Obchodnej dohody, môže prísť (alebo neprísť) finálne riešenie až v poslednej chvíli. Každý vývozca osobných údajov do Spojeného kráľovstva by mal zvážiť, ako pristúpi k riešeniu takto nastavenej situácie, a to aj napriek alebo práve kvôli neistote, ktorá je s ňou spojená. Jedným z riešení je spoľahnúť sa na to, že
Európska komisia príjme už existujúce návrhy rozhodnutí o primeranosti a Spojené kráľovstvo sa nestane tretou krajinou. V takomto prípade nie je potrebné robiť nič.
Ak však vývozca chce mať istotu, že jeho obchodná činnosť nebude negatívne ovplyvnená nepredvídateľnosťou politických procesov a rozhodnutí, je potrebné zvážiť prijatie zodpovedajúcich opatrení, aby mohol vo svojej činnosti bezpečne pokračovať aj v prípade, že Európska komisia rozhodnutie o primeranosti neprijme. Najvhodnejším riešením bude uzatvorenie štandardných zmluvných doložiek alebo ich začlenenie do už existujúcich zmlúv. S týmto, ako aj s problematikou ochrany osobných údajov sme Vám pripravení pomôcť a poskytnúť naše služby, na ktoré sa môžete spoľahnúť.
Zdroj: FORBES , rozhovor so Štěpánom Štarhom
Pracujete z domu, no zamestnávateľ vás neustále kontroluje a posiela vám úlohy aj vtedy, keď už máte po pracovnom čase? Novinky v Zákonníku práce, ktoré začnú platiť od pondelka 1. marca, by to mali zmeniť. Okrem niekoľkých úprav práce z domu sa mení aj možnosť vyplácania príspevku na stravu. Novinkou bude aj možnosť dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami. Čo tieto zmeny prinášajú, vysvetľuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Aké novinky priniesli úpravy pre prácu z domu?
Pri práci z domácnosti zamestnanca je potrebné rozlišovať, či pôjde o trvalú a pravidelnú prácu, teda takzvanú domácku prácu, alebo o príležitostnú prácu, alebo o prácu vykonávanú za mimoriadnych okolností z domácnosti zamestnanca — home office. Domácka práca bola upravená v Zákonníku práce aj doteraz, novelou však došlo k niekoľkým zmenám.
Medzi hlavné zmeny patrí, že zamestnanec si môže rozvrhnúť pracovný čas sám, alebo sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na pružnom pracovnom čase. Upravilo sa aj právo zamestnanca na preplatenie zvýšených nákladov, ak používa vlastné náradie alebo zariadenie. A zároveň sa zakotvilo takzvané právo na odpojenie sa zamestnanca, teda právo zamestnanca nepoužívať pracovné prostriedky počas jeho denného alebo týždenného odpočinku.
Podľa novej úpravy musí zamestnávateľ aj počas domácej práce rešpektovať pracovnú dobu zamestnanca, teda mu umožniť čas na odpočinok. Ako kontrolovať dodržiavanie tohto pravidla?
Podľa novej právnej úpravy si zamestnanec počas domáckej práce môže rozvrhnúť pracovný čas sám, alebo sa môže so zamestnávateľom dohodnúť na pružnom pracovnom čase. V oboch prípadoch má zamestnanec, vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu, právo počas svojho denného odpočinku a odpočinku v týždni sa odpojiť a nepoužívať pracovné prostriedky.
Uvedené, samozrejme, platí, len ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas. Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu, alebo splniť pokyn v uvedenom čase. Uvedené platí pre trvalú domácku prácu aj pre príležitostný home office.
A čo zamestnanci – ako sú podľa novej úpravy povinní vykazovať, že počas práce z domu naozaj pracujú?
Pri trvalej domáckej práci záleží, či si zamestnanec bude rozvrhovať pracovný čas sám, alebo sa dohodne so zamestnávateľom na pružnom pracovnom čase. Pri príležitostnej práci z domu, home office, by mal zamestnanec pracovať v rovnakom pracovnom čase ako na pracovisku, záleží od dohody so zamestnávateľom. V každom prípade má zamestnávateľ legitímny dôvod kontroly zamestnanca na home office. Okrem kontroly prostredníctvom telefónu môže využívať rôzne softvéry, ktoré sledujú čas, aký zamestnanec strávi pri počítači, alebo chattery, ktoré evidujú, ako dlho je používateľ už neaktívny.
Za účelom naplnenia princípu transparentnosti zamestnávateľ musí zamestnancov o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly vopred informovať (nemôže im nainštalovať do počítača softvér, ktorý monitoruje čas strávený pri počítači, bez toho, aby o tom vedeli).
Musí zamestnávateľ poskytnúť materiálne vybavenie zamestnancovi, keď pracuje z domu?
Zamestnanec sa so zamestnávateľom môže dohodnúť, či bude používať vlastné zariadenie, alebo mu ho poskytne zamestnávateľ. Príspevok pre zamestnanca za používanie vlastného zariadenia sa dohodne buď v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve.
Ak zamestnanec nemá možnosť používať vlastné zariadenia a prostriedky, je povinný mu ich zabezpečiť zamestnávateľ. Nakoľko domácnosť nie je pracovisko, zamestnávateľ nie je povinný vybaviť domácnosť zamestnanca napríklad ergonomickou stoličkou alebo pracovným stolom, ak však na výkon práce potrebuje počítač, je povinný mu ho poskytnúť aj s príslušenstvom, ktoré potrebuje.
Čo napríklad servis alebo oprava zariadení, ak zamestnanec používa svoje? Má nárok žiadať od zamestnávateľa ich opravu?
V prípade, že sa zamestnancovi počas home office pokazí pracovné zariadenie, ktoré potrebuje na prácu, je povinný o tom zamestnávateľa bezodkladne informovať. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť náhradu a dodať mu nové zariadenie. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie opravy vlastného zariadenia, ak sa na tom so zamestnávateľom nedohodnú.
Ako sa rieši bezpečnosť pri práci v rámci home office a domácej práce?
Zamestnávateľ nezodpovedá za bezpečnosť práce počas jej výkonu z domácnosti, pretože to nie je pracovisko. Pred nástupom na výkon práce z domácnosti by mal zamestnávateľ riadne a preukázateľne oboznámiť zamestnanca s interným predpisom, v ktorom by mali byť upravené najmä odporúčania týkajúce sa povinných prestávok v práci, spôsobu, akým by zamestnanci mali sedieť pri výkone práce, zoznamu nepovolených činností počas pracovnej doby a podobne.
V prípade, že zamestnanec používa pracovné prostriedky poskytnuté zamestnávateľom, za ich bezpečnosť zodpovedá zamestnávateľ. Ten je zároveň povinný nahradiť zamestnancovi škodu, ak mu vznikne v dôsledku používania pracovného prostriedku. Ako pracovný úraz sa posudzuje iba poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré súvisí s používaním pridelených pracovných prostriedkov.
Upravuje sa aj možnosť zamestnanca vybrať si medzi príspevkom na stravu vo forme hotovosti alebo gastrolístkami. Aký čas majú firmy, respektíve zamestnanci na rozhodnutie?
Od 1. marca si zamestnanec môže vybrať, či požaduje zabezpečiť stravovanie formou stravovacích poukážok alebo formou finančného príspevku. Týmto výberom je viazaný 12 mesiacov.
Musia sa zhodnúť všetci vo firme na jednom riešení?
Zamestnanec musí byť vo výbere autonómny, nemusí sa prispôsobiť ostatným zamestnancom. Zabezpečenie stravovania formou gastrolístkov alebo formou finančného príspevku teda môže byť u každého zamestnanca rôzne, nemusí dôjsť ku konsenzu. Vybrať si zamestnanec nemôže iba v prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.Reklama
Čo so zmluvami, ktoré firmy uzatvorili s dodávateľmi gastrolístkov?
Taktiež tu platí výnimka do konca roka 2021. Ak má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou, ktorá mu poskytuje stravovacie poukážky, nie je povinný ju ukončiť. Zamestnanci si v takom prípade budú môcť vybrať medzi gastrolístkami a finančným príspevok až od 1.1.2022.
Upravuje sa aj možnosť presúvania zamestnancov medzi dcérskymi spoločnosťami. Čo konkrétne sa mení?
Prideľovanie zamestnancov medzi dcérskou a materskou spoločnosťou bolo možné aj doteraz, ale vzťahovali sa naň rovnaké podmienky, ako pri dočasnom pridelení zamestnancov medzi cudzími spoločnosťami. Novelou sa tento proces zjednodušil a už nie je potrebné, či je splnená podmienka objektívneho dôvodu na dočasné pridelenie, teda vážny prevádzkový dôvod.
Taktiež sa odstránila podmienka minimálnej doby trvania pracovného pomeru. Takéto dočasné pridelenie zamestnancov medzi dcérskou a materskou spoločnosťou musí byť bezodplatné, s výnimkou náhrady preukázateľných nákladov na mzdy a iné plnenie spojené s výkonom práce, čiže ide len o refundáciu skutočne vynaložených nákladov.
Zdroj: startitup.sk
Krízy predstavujú pre biznis alebo startupy výrazné problémy. V tom čase majitelia kalkulujú ako zachovať pracovné miesta, ale aj ako vyplatiť mzdy svojim zamestnancom či nedostať firmu do krízy. Spolumajiteľ advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Jaroslav Havel sa so svojimi spoločníkmi krízy v roku 2000 nezľakli, ale od nuly vybudovali kanceláriu, ktorá momentálne rieši právne spory v Silicon Valley a patrí medzi najúspešnejšie advokátske kancelárie v strednej a východnej Európe. Pritom začínali v malej miestnosti bez stolov, no zato s veľkými ambíciami. V rozhovore sme sa pána Havla pýtali na začiatky ich advokátskej kancelárie, ako sa pripravovali na pandémiu koronavírusu, čo odporúčajú firmám do budúcnosti, ale aj aké iné aktivity robia v rámci ich kancelárie.
Áno, za pár mesiacov to bude už 20 rokov, kedy sme spoločne so štyrmi ďalšími kolegami založili advokátsku kanceláriu. Mali sme v priemere 27 rokov a skúsenosti z medzinárodných advokátskych kancelárií, ale rozhodli sme sa, že vybudujeme vlastnú firmu, ktorá bude ponúkať špičkové a komplexné právne služby s medzinárodným presahom.
Začínali sme snáď v najhoršej možnej dobe, v čase, keď „praskla internetová bublina“ a nastala recesia. Žiadna kancelária patriaca do prvej dvadsiatky na trhu nezačínala po roku 2000 od nuly ako my, s výnimkou spin-off firiem väčšinou medzinárodných kancelárií. Vtedy sme boli veľmi ambiciózny startup. Pracovali sme 7 dní v týždni, 3 – 4 tisíc hodín ročne, sedeli sme v malej kancelárii s notebookmi položenými na krabiciach od spisov a počítačov.
Za 20 rokov fungovania sme sa stali najrýchlejšie rastúcou právnickou firmou v Európe s viac ako 2,5-tisíc klientmi. Po celú dobu nepretržite rastieme a každoročne zbierame prestížne ocenenia za odbornosť a kvalitu služieb, výnimočnú značku i za najžiadanejšieho zamestnávateľa v odbore. Dynamiku rastu startupu sa snažíme udržať aj teraz, keď nás je 240 právnikov a daňových poradcov a celkom 500 zamestnancov v celej skupine a náš obrat prekročil miliardu českých korún (40 mil. eur).
Tajomstvo nášho úspechu je, že prijímame rýchle rozhodnutia a vieme sa okamžite prispôsobiť potrebám klientov. Dynamiku rastu startupu sa snažíme udržať i naďalej, a to tým, že sme s mladými začínajúcimi podnikateľmi a manažérmi v neustálom kontakte a zároveň aj tím našej kancelárie je stále veľmi mladý.
Už od roku 2008 sme do množstva venture kapitálových fondov či priamo startupov sami investovali. Veríme, že vďaka vlastným podnikateľským a manažérskym skúsenostiam v prostredí svetovej právnickej elity im naozaj vieme poradiť a výrazne ich podporiť v ich raste a rozvoji, po právnej aj daňovej stránke.
Určite oboje. Ale hlavným pilierom nášho úspechu je dlhodobé budovanie vzťahu s našimi klientmi, ktorý je založený na strategickom partnerstve. Klienti na našej spolupráci oceňujú predovšetkým proaktívny prístup, profesionalitu, stálu dostupnosť a časovú flexibilitu.
Za naším úspechom stojí i fakt, že sme schopní si dlhodobo udržať elitnú skupinu právnikov, ktorí poskytujú poradenstvo aj tej najnáročnejšej klientele a ktorí majú mimoriadny obchodný rozhľad, ale i manažérsky presah. Okrem odborného zázemia a renomé kancelárie je pre klientov dôležitá aj naša dlhodobá personálna a finančná stabilita.
Voči klientom sa snažíme uplatňovať maximálne proaktívny prístup, teda nielen čakať, až klient príde, ale sledovať klienta aj jeho podnikanie a intenzívne s ním pracovať a pomôcť mu získať náskok pred ostatnými. Vlastne ho z právneho a daňového pohľadu vedieme jeho biznisom a pomáhame mu s jeho ďalším rozvojom.
Napríklad z transakčného pohľadu môžeme pomôcť aktívnym klientom nájsť akvizičné ciele alebo potenciálnych kupujúcich pre ich firmy, mladým podnikateľom a startupom zas nájsť potenciálnych investorov. Prostredníctvom našich kontaktov sa klienti môžu dostať k novým príležitostiam, biznisu i ľuďom.
Taktiež im pomáhame s financovaním projektov v bankách, private equity či venture kapitálovými zdrojmi. Ak má klient zásadný problém vo firme, rieši nejaký spor, snažíme sa mu pomôcť vyriešiť situáciu zmierlivo a opäť využiť našu unikátnu znalosť jednotlivých firiem na Slovensku a v Českej republike. Vieme ich prepojiť na kľúčových ľudí v nich, alebo priamo ich majiteľov.
Naša zásadná a na trhu úplne unikátna pridaná hodnota je sofistikovaná a koncentrovaná „business intelligence“ v kombinácii s osobnými kontaktmi na špičky slovenskej a českej ekonomiky.
Vďaka nášmu proaktívnemu a nadštandardnému prístupu máme jednu z najstabilnejších klientskych základní na československom trhu. Pracujeme pre viac ako 2 500 korporátnych klientov, medzi ktorých patrí i 150 z 500 najväčších svetových spoločností podľa publikácie Fortune 500, a takmer 50 spoločností zaradených do rebríčka najväčších českých firiem Czech Top 100 a 25 spoločností z Trend Top 200.
Medzi stálu klientelu taktiež patria významní slovenskí a českí podnikatelia, vrátane približne tretiny najbohatších Slovákov a Čechov, ktorým sa venuje špecializovaný právno-daňový tím, ktorý sme mali ako prví na trhu a budujeme ho už 13 rokov.
Čo sa týka menších podnikateľov, stáva sa nám, že vďaka našej marketingovej komunikácii sa na nás obracajú i menší podnikatelia s jednoduchším zadaním. V tomto prípade si ich vypočujeme, zisťujeme na základe rozhovoru, či nie sme pre nich príliš sofistikovaní, drahí alebo veľkí v nadväznosti na typ problému, ktorý potrebujú riešiť.
Keď za nami príde klient so zaujímavým podnikaním alebo majetkom, ale nemôže si nás dovoliť, tak ho radi odporučíme niektorej spolupracujúcej advokátskej kancelárii.
Medzi najsilnejšie oblasti kancelárie patrí najmä poradenstvo pri nákupoch, predajoch či fúziách spoločností. Firma disponuje najväčším právnym tímom v strednej a východnej Európe so špecializáciou na oblasť M&A s takmer 80 elitnými právnikmi vrátane 16 partnerov kancelárie. Za poslednú dekádu pomohla úspešne dokončiť viac ako 700 transakcií v celkovej hodnote presahujúcej 27 miliárd eur.
Kancelária taktiež disponuje najkomplexnejším poradenstvom pre všetky právne oblasti aj kľúčové podnikateľské odvetvia, čo dlhodobo potvrdzujú aj najlepšie celkové výsledky v českej a slovenskej súťaži Právnická firma roka.
Naši právnici poskytujú komplexné služby najvyššej úrovni vo všetkých oblastiach právnej špecializácie a pre klientov podnikajúcich vo všetkých podnikateľských odboroch v Českej republike a na Slovensku. Vďaka prepracovanej štruktúre spolupráce sme schopní zabezpečiť komfort jednotnej československej advokátskej kancelárie pre obe krajiny.
Ďalej okrem desiatok krajín Európy poskytujeme komplexné právne poradenstvo aj na všetkých ostatných kontinentoch, s výnimkou Antarktídy. Asistovali sme klientom pri investíciách v hodnote desiatok miliárd korún.
Riešili sme napríklad veľký obchodný spor v britskej Snemovni lordov, opakovane rôzne technologické investície v americkom Silicon Valley, dlhodobo dedičské konanie v Austrálii, investície do strieborných baní na Filipínach a taktiež viacero veľkých investícií v niekoľkých krajinách severnej Afriky, strednej Ázie či Latinskej Ameriky. Našim klientom sme pomohli už v 107 krajinách po celom svete.
Aj napriek tomu, že rok 2020 zásadne ovplyvnila svetová pandémia a globálna ekonomická kríza, naša kancelária ho uzavrela ako najúspešnejší v histórii. Minulý rok sa nám skutočne darilo či už z hľadiska hospodárskych výsledkov, tak i nových personálnych posíl a získaných ocenení.
Získali sme najprestížnejšie globálne ocenenie Chambers Europe Awards pre najlepšiu advokátsku kanceláriu na českom trhu a stali sme sa aj absolútnym víťazom súťaže Právnická firma roka v ČR a na Slovensku, čím potvrdila svoju pozíciu najúspešnejšej kancelárie. Nárast tržieb našej kancelárie znova rástol. Keď vezmeme do úvahy udalosti minulého roka, ktorý bol pre celý svet mimoriadne náročný, vážime si takýto úspech o to viac.
Keby sme ale neobstáli v tejto ťažkej dobe, neboli by minuloročné výsledky historicky najlepšie. Takýto úspech pritom súvisí s dlhodobým a strategickým rozvojom našej kancelárie, ojedinelým spôsobom jej riadenia, neustálym zlepšovaním a rozširovaním našich služieb a budovaním dlhodobých strategických vzťahov s našimi klientmi. Ide o kontinuálny proces, kedy obratom, personálne aj kvalitou a rozsahom našich služieb rastieme každoročne od nášho vzniku v roku 2001.
Ako najzásadnejšie sa podľa nás v kontexte krízy ukázalo, že je potrebné byť vždy pripravený. Krízu s dopadom na ekonomiku sme dlhodobo očakávali a pripravovali sme sa na ňu s predstihom. Najmä z hľadiska našich služieb, dôsledného finančného riadenia a samozrejme aj vytvorením dostatočnej finančnej rezervy.
Zásadne sme zvýšili podiel služieb pre klientov z anticyklických odborov, celkovú efektivitu aj výkon na právnika. Keď potom kríza udrela, hoci v inej podobe, než sme čakali, mali sme na čo nadviazať, a mohli sa vďaka tomu okamžite sústrediť na našich klientov.
V súčasnej situácii sú rýchlosť a adaptabilita na nové podmienky nevyhnutné. Pre nás ako najväčšiu právnickú firmu v strednej Európe bolo úplne zásadné, že sme boli plne vybavení na riešenie krízových situácií a mohli sme rýchlo reagovať na zmeny na trhu a v spoločnosti.
Vďaka našej veľkosti a flexibilite sme boli schopní okamžite pokryť zmeny v dopyte a zvýšený záujem klientov o určité oblasti súvisiace s krízovou situáciou, ako je napríklad oblasť štátnej pomoci a dotovaného financovania, na ktoré sme alokovali unikátny tím právnikov, ekonomických poradcov aj administratívnej podpory pozostávajúci až zo 100 ľudí.
V reakcii na ekonomické dopady koronavírusovej krízy sme tiež po vzore špičkových globálnych kancelárií prepojili skúsený tím z oblasti financovania a bankovníctva s tímom špecializujúcim sa na oblasť reštrukturalizácií a insolvencií. Vznikol tak najväčší odborný tím právnikov v tejto oblasti, ktorý je pripravený klientom v ťažkej finančnej situácii ponúknuť najkomplexnejšie právne poradenstvo na československom trhu.
Keď kríza začala, uvedomovali sme si zásadný zdravotný, sociálny, právny i ekonomický dopad na celú spoločnosť. Preto našou najvyššou prioritou bolo zdravie našich klientov a kolegov, ako aj zabezpečenie kontinuálneho poskytovania čo najlepších právnych a súvisiacich daňových služieb pre našich klientov.
Boli sme si vedomí toho, že podnikanie našich klientov sa nemôže zastaviť, a že naša krajina a ekonomiky potrebujú fungovať naďalej, a preto sme poskytli mimoriadnu jednotnú zľavu pre klientov a obchodných partnerov zasiahnutých COVID-19.
Okrem toho sme rozšírili PRO BONO program, zdvojnásobili rozsah bezplatných právnych služieb a finančnú podporu. Navýšili sme objem PRO BONO služieb z 3 % nášho celkového ročného objemu služieb na 6 %, t. j. 18 000 hodín ročne, respektíve 1 500 hodín mesačne. Zároveň sme navýšili na dvojnásobok taktiež našu finančnú pomoc – odvod z plánovaného zisku kancelárie.
My sme krízu so zásadným dopadom na ekonomiku očakávali už dlhšie a cca pred 24 mesiacmi sme sa na ňu začali pripravovať, najmä z hľadiska našich služieb, dôsledného finančného riadenia a vytvorením dostatočnej finančnej rezervy.
Zvýšili sme podiel služieb pre klientov z anticyklických odborov, celkovú efektivitu aj výkon na právnika. Máme skúsený manažérsky tím, vrátane finančného riaditeľa, ktorý sa ku kancelárii pripojil v roku 2009 v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie obchodného modelu a finančného riadenia uprostred poslednej finančnej krízy. Máme pravidelný mesačný reporting, štvrťročné uzávierky fakturácie, systém výkonnosti tímov.
Odporúčam vnímať túto krízu ako príležitosť hľadať podnety pre svoje ďalšie fungovanie. Spoločnosti by mali inovovať svoje obchodné modely predovšetkým z hľadiska risk manažmentu a prevencie voči podobným situáciám, vytvárať väčšie finančné rezervy, diverzifikovať služby, začať viac využívať nové technológie a digitalizáciu pri riadení svojich firiem, vrátane marketingu a komunikácie. Rozhodne by nemali čakať, kým sa kríza skončí. Konať musia okamžite.
V súčasnej situácii je rýchlosť a adaptabilita na nové podmienky nevyhnutná. Zo skúsenosti našich klientov i z našej vlastnej vieme, že pandémia pomohla prijať rozhodnutia a rozbehnúť nové projekty vyslovene z hodiny na hodinu. Za normálnych okolností takéto rozhodnutia trvajú mesiace a niekedy i roky. Pandémia všetko zrýchlila. Aby prežili, musia naskočiť na rýchlo rozbehnutý vlak.
K založeniu akadémie nás motivoval záujem klientov o vzdelávanie a fakt, že máme na to všetky dôležité predpoklady, teda špičkový tím odborníkov a moderné výukové zázemie v nových priestoroch Florentina v Prahe, či Zuckermandeli v Bratislave. Cieľom AKADÉMIE HAVEL & PARTNERS je ponúkať vysoko špecializované vzdelávacie akcie v aktuálnych oblastiach práva a manažmentu na najvyššej úrovni a poskytnúť tak našim klientom ďalšiu pridanú hodnotu.
Akadémiu okrem našich klientov, môžu samozrejme využívať i právnici kancelárie. Naši klienti sú nároční a je veľmi dôležité pre našich právnikov získať unikátnu špecializáciu, ako aj know-how. Kariérny a odborný rast nie je pre nás prázdnym pojmom. Aby mohli kolegovia profesionálne rásť a vypracovať sa z juniorskej pozície na tú partnerskú, naša spoločnosť investuje do ich právneho, manažérskeho ako aj obchodného know-how.
Áno, neustále sa snažíme zlepšovať komunikáciu a vzájomné prepojenie medzi našou kanceláriou a našimi klientmi. Využívame na to stále nové komunikačné nástroje, moderné formáty i digitálne prostredie. Jedným z nich je i náš nový H&P magazín, ktorý vychádza dvakrát ročne a pokrýva aktuálne celospoločenské témy súvisiace s našimi právnymi a daňovými službami.
Okrem toho sponzorujeme vydávanie tých najlepších svetových publikácii v oblasti manažmentu, ktoré sú pre našich klientov, ale aj kolegov dostupné zadarmo. Naším cieľom je nielen poskytovať špičkové právne služby, ale zároveň inšpirovať našich klientov a zamestnancov, rovnako ako oni inšpirujú nás.
Doteraz sme podporili vydanie 13 manažérskych publikácií a táto zbierka každým rokom rastie. Pomohli sme vydať americké bestsellery Jima Collinsa Ako z dobrej firmy urobiť skvelú, Ako vybudovať úspešnú firmu či zaujímavú nemeckú knihu Reinera Zitelmanna Prečo sú úspešní ľudia úspešní?
V posledných desaťročiach sledujeme predovšetkým postupný pokrok v oblasti využívania technológií aj na trhu právnych služieb. Pandémia Covid-19 posunula trendy v efektívnom využívaní technológií, ako umelej inteligencie či strojového učenia rýchlo dopredu, nakoľko zefektívňujú procesy a mnohé úlohy, ktoré boli v minulosti neuveriteľne časovo náročné.
Jednoducho povedané, každá právnická firma, ktorá chce vyniknúť na trhu právnych služieb sa bude musieť prispôsobiť dobe a využívať špičkové moderné technológie, čo prinesie klientom inovatívne riešenia a predovšetkým úsporu nákladov. My na tejto vlne už sme a v súčasnosti využívame robustné informačné technológie pre čo najvyšší komfort našich klientov i zamestnancov.
Autori: Štěpán Štarha, Milan Černaj
Národná rada dňa 5. 2. 2021 zvolila prvého predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorým sa stala Mgr. Zuzana Dlugošová. A to takmer presne po dvoch rokoch odkedy NR SR schválila zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol Úrad formálne zriadený.
Úrad so sídlom v Bratislave bol formálne zriadený zákonom už v roku 2019, ale v reálnom svete neexistuje. Až zvolenie prvej predsedníčky predstavuje prvý krok na ceste za vytvorením skutočného a fungujúceho úradu, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti na celoštátnej úrovni.
Úlohou predsedníčky na čele Úradu je najprv vytvoriť celkovú organizačnú štruktúru Úradu tak, aby následne mohol Úrad plniť všetky úlohy a povinnosti, ktoré mu zákon ukladá a na ktorého ho oprávňuje. Do rúk predsedníčky Úradu preto boli zákonom zverené potrebné kompetencie na vytvorenie štruktúry Úradu, vrátane tvorby jeho detašovaných pracovísk, zabezpečenia administratívy, personálu, technického vybavenia, až po samotnú realizáciu úloh Úradu. Predsedníčke Úradu pritom má napomáhať Úrad vlády.
Predsedníčka má 6 mesiacov od jeho zvolenia na zabezpečenie riadneho chodu a plnenia úloh Úradu podľa zákona. Funkčné obdobie predsedníčky Úradu je 7 rokov.
Primárnou úlohou na poli ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je rozhodovanie a poskytovanie ochrany oznamovateľom pred pracovnoprávnymi úkonmi zamestnávateľov za určitých okolností. Namiesto Úradu túto úlohu plnia inšpektoráty práce už od prijatia nového zákona v roku 2019. Ochranu oznamovateľov budú inšpektoráty práce zabezpečovať až do riadneho fungovania Úradu, najneskôr však do konca 6 mesiaca od zvolenia prvej predsedníčky.
Inšpektoráty práce budú až do riadneho fungovania Úradu aj naďalej tiež
Úrad bude najneskôr do 6 mesiacov od zvolenia svojej prvej predsedníčky plniť tieto úlohy samostatne. Zákon ale Úradu určuje jeho úlohy a povinnosti širšie, keďže Úrad bude najmä:
Zákon za určitých okolností priznáva Úradu postavenie či oprávnenie sa zúčastniť na konaní pred orgánmi verejnej moci či v konaní pred súdmi, ktoré súvisia s ochranou oznamovateľa protispoločenskej činnosti.
Voľba predsedníčky Úradu neznamená pre oznamovateľov a zamestnávateľov žiadne okamžité zmeny, prekážky či nové povinnosti. Práve naopak, zvolenie predsedníčky je len prvým krokom na dlhej ceste ku konsolidovanej ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a tiež povinností a úloh zamestnávateľov, koniec ktorej môže viesť až k zmene samotného vnímania whistleblowingu celou verejnosťou.
Voľba prvej predsedníčky zároveň ohraničila koniec prechodného obdobia pre inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú úlohy na úseku protispoločenskej činnosti namiesto Úradu. Toto prechodné obdobie sa pritom neočakávane predĺžilo o takmer viac než rok. Stručný prehľad informácií o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, jej druhoch a obmedzeniach pre zamestnávateľov Vám prinášame ďalej v texte.
Protispoločenskou činnosťou zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti rozumie trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ale aj konanie, ktoré pôsobí negatívne na spoločnosť. Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobila oznámenie o protispoločenskej činnosti zamestnávateľovi, Úradu, prokurátorovi alebo správnemu orgánu. Zákon obmedzuje a kladie podmienky pre zamestnávateľov pri uskutočňovaní pracovnoprávnych úkonov (napr. výpovede zo strany zamestnávateľa, rozhodnutí o znížení variabilnej zložky mzdy) vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
Práve v uvedenom obmedzení zamestnávateľa spočíva ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowera. Ochrana má dve formy:
Zákon obmedzuje zamestnávateľov aj vo vzťahu k blízkym osobám oznamovateľov, ale len za určitých podmienok.
Zamestnávateľ je informovaný o statuse zamestnanca ako chráneného oznamovateľa, ktorému bola priznaná ochrana. A to priamo prokurátorom alebo správnym orgánom, ktorí doručujú zamestnávateľovi písomné rozhodnutie o priznaní ochrany. Po doručení oznámenia zamestnávateľ nemôže voči takémuto zamestnancovi uskutočňovať pracovnoprávne úkony bez toho, aby požiadal o súhlas s vykonaním úkonu Úrad, v súčasnosti príslušný inšpektorát práce. Zamestnávateľ má tým v rámci vzťahu k tomuto zamestnancovi čiastočne oslabenú pozíciu. Súhlas sa napríklad nevyžaduje, ak zamestnávateľ priznáva zamestnancovi, ktorý je chráneným oznamovateľom, určitý nárok (napr. zvýšenie mzdy, bonusové dni dovolenky). Zákon na zamestnávateľa navyše prenáša dôkazné bremeno, keďže pri žiadosti o súhlas musí preukázať, že pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením protispoločenskej činnosti.
Ak zamestnávateľovi nebolo oznámené, že je zamestnanec chráneným oznamovateľom, môže uskutočňovať úkony voči zamestnancom voľne. Po uskutočnení úkonu voči zamestnancovi (napr. po doručení výpovede) ale môže byť zamestnávateľovi zabránené pokračovať v tomto úkone. Úrad, nateraz ale ešte stále inšpektorát práce, môže pozastaviť účinnosť a vykonateľnosť tohto úkonu. Predpokladom pozastavenia účinnosti úkonu zamestnávateľa je podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti zamestnancom, jeho nesúhlas s úkonom zamestnávateľa a tiež jeho domnienka, že zamestnávateľ vykonal úkon voči nemu (napr. dal mu výpoveď) v súvislosti s oznámením. V neposlednom rade je predpokladom samotné podanie žiadosti v zákonnej lehote Úradu (nateraz inšpektorátu práce).
Zákon ďalej opäť zaťažuje zamestnávateľa, keď naňho prenáša dôkazné bremeno. Zamestnávateľ je totiž povinný preukázať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi už vykonaným úkonom a oznámením. Ak zamestnávateľ preukáže, že neexistuje súvislosť medzi oznámením a úkonom, pracovnoprávny úkon je účinný. V opačnom prípade sa bezodkladne vydá potvrdenie o pozastavení jeho účinnosti. Zákon čiastočne vychádza v ústrety zamestnávateľom pri obmedzení dĺžky pozastavenia účinnosti, a to na dobu 30 dní od doručenia potvrdenia oznamovateľovi. Oznamovateľ je v potvrdení poučený o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi v tejto lehote. Podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči pracovnoprávnemu úkonu zamestnávateľa včas sa automaticky predlžuje pozastavenie účinnosti tohto úkonu. A to až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu.
Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vydať vnútorný predpis upravujúci podrobnosti o spôsoboch prijímania, preverovania oznámení, o oboznamovaní oznamovateľov o výsledkoch preverovania, o vedení evidencie oznámení v stanovenom rozsahu a po určenú dobu, a tiež o spracúvaní osobných údajov v oznámení. Zákon kladie na zamestnávateľov mierne zvýšené požiadavky aj vo vzťahu k zodpovedným osobám, prostredníctvom ktorých zamestnávatelia vykonávajú svoje úlohy a povinnosti uložené zákonom.
Zákon posilňuje nezávislosť postavenia zodpovednej osoby v rámci štruktúry zamestnávateľa, pričom zavádza predpoklady výkonu funkcie zodpovednej osoby. Tá musí spĺňať odborné predpoklady na výkon tejto funkcie, pričom zákon žiadnym spôsobom tieto predpoklady nerozvíja ani nešpecifikuje. Keďže je možné, aby zodpovednú osobu vykonávala externá organizácia, ponúka sa tu ako ideálny outsourcing, pri ktorom možno ľahšie dosiahnuť prvky nezávislosti a tým ešte viac posilniť dôveru oznamovateľov, a tým splniť hlavný cieľ tejto právnej úpravy – eliminovanie negatívnych javov, ktoré vo výsledku môžu poškodzovať podnik, jeho zákazníkov i majiteľa.
Zákon kladie zvýšené požiadavky na zamestnávateľov a k plneniu ich povinností nepridáva neurčitými formuláciami, ktoré dávajú priestor na rôzny výklad. Predpokladáme, že tieto otázky a ich výklad opäť určí až ďalšia prax Úradu, no do času jeho riadneho fungovania je uvedené zrejme v rukách inšpektorátov práce.
Ak máte záujem o externé riešenie whistleblowingu, môžeme ponúknuť naše dlhoročné skúsenosti z fungovania v zahraničí overených schém, z interných vyšetrovaní a znižovania dopadov protizákonnej činnosti zamestnancov i dodávateľov, a to v spolupráci našou advokátskou kanceláriou a jej sesterskou spoločnosťou FairData Professionals a.s.
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Martina Rievajová
Ochrana osobných údajov naberá na význame s každým ďalším technologickým pokrokom, a práve preto by sme Vám radi jej význam pripomenuli práve dnes, 28. januára. Dátum 28. január je už od roku 2006, kedy ho vyhlásila Rada Európy, oslavovaný ako Deň ochrany osobných údajov. Najvýznamnejšiu zmenu a aj najvýraznejšiu pozornosť si však ochrana osobných údajov získala až prijatím „GDPR[1],“ ktoré v máji oslávi už tretí rok svojej účinnosti. Pri príležitosti tohto dňa Vám v dnešnom krátkom vydaní flash news prinášame stručný prehľad vybraných udalostí z oblasti ochrany osobných údajov za rok 2020, ako aj nedávne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, o ktorom by ste rozhodne mali vedieť.
V podmienkach Slovenskej republiky rezonovali v oblasti ochrany osobných údajov najmä tieto udalosti:
Rok 2020 sa celosvetovo niesol v znamení výrazných zmien v oblasti ochrany osobných údajov. Prinášame preto prehľad vybraných udalostí:
Otázkou platne udeleného súhlasu, ako jedného z najčastejších právnych základov spracovania osobných údajov, sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ vo svojom nedávnom rozhodnutí.
Keďže je pre Vás získavanie platných súhlasov so spracovaním osobných údajov dôležité, prinášame Vám stručné zhrnutie tohto rozhodnutia.
Po rozhodnutí vo veci Planet49 sa Súdny dvor EÚ opäť stretol s problematikou vopred označeného políčka vyjadrujúceho súhlas so spracúvaním osobných údajov v prípade rumunskej spoločnosti Orange Romania. Spoločnosť Orange Romania, ako poskytovateľ mobilných telekomunikačných služieb na území Rumunska, podľa zistení rumunského Národného orgánu dohľadu nad spracúvaním osobných údajov („Úrad“), zhromažďovala a uschovávala kópie identifikačných dokumentov svojich zákazníkov (napr. občianskych preukazov), a to bez ich súhlasu. Za túto činnosť bola spoločnosti Orange Romania zo strany Úradu udelená pokuta. Spoločnosť Orange Romania v konaní argumentovala, že takýto zber osobných údajov a ich uchovávanie bolo oprávnené, keďže jej na to zákazníci poskytli súhlas vo forme tlačiva, na ktorom bol „predzaškrtnutý“ súhlas s takýmto spracúvaním osobných údajov. Predmetné tlačivo bolo pritom súčasťou zmluvy o poskytnutí telekomunikačných služieb. Podľa dodatočných zistení Úradu však tieto súhlasy zaškrtávali samotní obchodní zástupcovia Orange Romania pred ich podpisom zákazníkmi. Keďže sa spoločnosť Orange Romania domnievala, že koná v súlade s platnou legislatívou a vopred označené súhlasy sú plne relevantné, spor pokračoval pred rumunskými súdmi. Prípad sa dostal až pred Krajský súd v Bukurešti, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, aké sú špecifiká, ktoré určujú či je súhlas so spracúvaním osobných údajov platne poskytnutý.
Súdny dvor už v úvode svojho rozhodnutia jasne uviedol, že podľa platnej európskej legislatívy je spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu oprávnené len vtedy, ak je súhlas daný slobodne, jednoznačne, určito a informovane. Na druhej strane takúto kvalitu nebude mať súhlas, ktorý bude daný mlčaním, predzaškrtnutím alebo neaktivitou, a teda inak ako výslovným a aktívnym vyjadrením súhlasu.
Okrem toho, ak má byť súhlas dotknutej osoby súčasťou písomného vyhlásenia, ktoré sa netýka len poskytnutia tohto súhlasu, tieto informácie musia byť dotknutej osobe poskytnuté v zrozumiteľnej a ľahko prístupnej forme. Navyše, aj v takomto prípade je potrebné zabezpečiť, aby dotknutá osoba súhlas poskytla slobodne. Súhlas je poskytnutý slobodne len vtedy, ak jeho neposkytnutie nemá negatívny vplyv na prijatie iných zmluvných podmienok, ktorých súčasťou je tento súhlas.
Nič na tom nemenil ani fakt, že súčasťou zmluvy medzi zákazníkmi a spoločnosťou Orange Romania bolo ustanovenie, ktoré ich upozorňovalo, že ak zaškrtnuté políčko „neodškrtnú“, dávajú spoločnosti Orange Romania svoj súhlas, aby mohla uchovávať kópie identifikačných dokumentov zákazníkov. Takéto konanie totižto Súdny dvor EÚ posúdil ako zavádzajúce pre spotrebiteľa a navyše nespĺňajúce podmienky pre slobodne daný súhlas.
Spoločnosť Orange Romania v tomto prípade podľa Súdneho dvora EU len ťažko obháji zákonnosť udelených súhlasov, keďže samotní zákazníci svoj súhlas neprejavili odškrtnutím súhlasného políčka. Udeliť súhlas nečinnosťou dotknutej osoby, a to tak vopred vyplnený, a zákazník ho len „neodškrtne“, je v rozpore s pravidlami pre platné a účinné udelenie súhlasu na spracúvanie osobných údajov, ako ich vykladá Súdny dvor EÚ. Samotné posúdenie prípadu Orange Romania však ostáva úlohou regionálneho rumunského súdu.
Aj keď v tejto chvíli nie je jasné, ako to so spoločnosťou Orange Romania pred rumunskými súdmi dopadne, pravidlá stanovené Súdnym dvorom EÚ sú čoraz jednoznačnejšie:
Regulácia ochrany osobných údajov má minimálne v prostredí Európskej únie vzrastajúcu tendenciu a aj v roku 2021 sa očakáva prijatie viacerých právnych predpisov a usmernení.
Znalosť a „compliance“ s pravidlami v tejto oblasti je už takmer súčasťou základnej výbavy podnikania, a to nielen toho v elektronickom priestore.
Rozumieme, že neustále sledovanie aj tohto legislatívneho vývoja a striehnutie na možné riziká je náročné, preto sme pripravení Vám aj v tejto oblasti poskytnúť svoje služby.
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov
[2] Rozhodnutie Okresného súdu Komárno vedené pod sp. zn. (13C/33/2020)
Zdroj: startitup.sk
Biznis s dátami má hodnotu až 275 miliárd dolárov. Prakticky však ide o neznámu oblasť, ktorej hlavným cieľom je analýza používateľského správania s cieľom zisku – napríklad trávenia viac času v aplikácii alebo zobrazovanie relevantnejších reklám.
Takmer každá stránka si dnes pýta cookies, sociálne siete sledujú našu polohu a existujú kvantá prípadov, kedy sa dáta aj zo slovenských aplikácií dostali až k americkým dátovým korporáciám, ktoré majú blízko k tamojším štátnym inštitúciám.
Pozrime sa na dvojicu big tech firiem, ktoré majú na Slovensku najväčší vplyv – Google a Facebook, pričom najmä druhý z nich je neustále zapletený v škandáloch s predajom dát.
Facebook a Google sú v tom istom biznise ako médiá či streamovacie služby. Jedným z monetizačných modelov je získavanie dát, ktoré spracovávajú (väčšinou ako agregované, štatistické neosobné dáta) a odplatne ich poskytujú tretím stranám.
Drvivá väčšina služieb Googlu a Facebooku je zadarmo. Firmy však stojíme nemalé peniaze – cez Facebook komunikujeme, Google nám zasa dáva e-mail, prekladač, úložisko či prehliadač – služby na takej dobrej technologickej a produktovej úrovni, že by si za ne mohli pýtať peniaze.
Miesto toho však platíme dátami a osobnými údajmi, ktoré pridávame k svojej pozornosti ako bonus. Takmer všetky sociálne siete, ale aj webové stránky o svojich používateľoch zbierajú rôzne dáta – na základe odsúhlasenia podmienok používania pri registrácii alebo počas samotného používania.
Toto sú údaje, ktoré by sme tak nejak očakávali. Sociálne siete (a najmä Facebook) sú však pravidelne zapletené v škandáloch o tom, že alebo zbierali dát viac, alebo ich niekomu posúvali ďalej, pričom sa viackrát vykrúcali alebo odpovedali vyhýbavo.
Technologické firmy sú totiž stále len firmy, ktoré fungujú primárne pre svoj vlastný prospech. Zavádzajú a ohýbajú si pravidlá tak, ako aj ostatné firmy na svete, treba tak byť opatrný a rozmyslieť si, čo chceme na sociálnych sieťach zdieľať. Už teraz je toho možno priveľa – pozri si napríklad, aké dáta o tebe uchováva Facebook.
Facebook má navyše na trhu jedinečnú pozíciu – ako jedna firma vlastní Messenger, Instagram aj Whatsapp, tri chatovacie aplikácie, medzi ktorými by doteraz hypoteticky vedela prenášať dáta a od januára to vyzerá tak, že aj bude – používateľov WhatsAppu dokonca nanúti do súhlasu, inak prídu o účet. EÚ sa takýto komunikačný monopol už dlhšie nepozdáva a tlačí na korporátne rozdelenie do viacerých firiem.
Jedným z mnohých problémov Facebooku je, že zatiaľ čo na čele Google stojí diplomatický Sundar Pichai, Zuckerberg z Facebooku nekomunikuje priamo a volí skôr vyhýbavú taktiku. Platí to aj pri neexistujúcom vysvetlení mesiac starého upozornenia na to, že niektoré funkcie nie sú dostupné v Messengeri a Instagrame.
Vieme len to, že Európsky parlament práve diskutuje o ďalšej verzii ePrivacy, reguláciu online komunikácie, ktorá sa dotýka aj bezpečnosti dát užívateľov. Prečo však musia byť niektoré funkcie kompletne vypnuté, aby spĺňali nové nariadenia pre ochranu spotrebiteľov, Facebook neprezradil.
To všetko pridáva do akéhosi mystéria, kedy mnoho Slovákov cíti, že Facebook nepatrí medzi morálne najčistejšie spoločnosti, no nikto nevie, kde je vlastne problém a používajú ho aj naďalej.
Na povolenie pre využívanie cookies sa dnes pýta každý väčší web. V skratke ide o malé súbory, do ktorých web zapisuje históriu používateľskej aktivity. Má to zjavné plusy – cookies si pamätajú, ktorú časť webov si prehliadal, kde si práve skončil, ale aj aké máš meno a heslo, aby si ho nemusel opäť zadávať.
Značná časť používateľskej aktivity sa však opäť vyhodnocuje pre lepšie cielenie reklám. Ak si niekedy uvažoval, prečo ti po prehliadaní e-shopu s teniskami začali neustále vyskakovať reklamy na tenisky, môže za to práve remarketingová cookie, s ktorou si súhlasil pri prvej návšteve e-shopu. Cookies sú dočasné alebo trvalé a je možné ich zmazať priamo v prehliadači.
GDPR, obsiahly a všeobecne negatívne vnímaný dokument. Firmám totiž prácu sťažuje, no používateľom prináša nespočetne veľa výhod. Nielenže chráni ich údaje, no ponúka aj spätný prístup k dátam, ktoré o nás spoločnosti zbierajú.
„Vďaka GDPR sú možnosti ochrany osobných údajov naozaj široké. Za jedno z najdôležitejších práv možno označiť právo na informácie, ktoré umožňuje vyžiadať si informácie o type spracovávaných osobných údajov, účelu ich spracovania či celkovej dobe uchovávania. Nariadenie ďalej umožňuje uplatniť si napríklad právo namietať, právo na obmedzenie spracúvania alebo právo na zabudnutie (tzv. right to be forgotten),“ vysvetľuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Osobným údajom je akýkoľvek údaj, na základe ktorého je možné identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. Ide napríklad o:
GDPR sa vzťahuje aj na offline segmenty, napríklad na zdravotníctvo – každý pacient musí byť vopred poučený o spracovávaní jeho údajov alebo má právo na vymazanie jeho údajov.
Útoky hackerov na webové stránky sú v súčasnosti pomerne častou záležitosťou. Motivácia hackerov ukradnúť osobné údaje môže byť rôzna, zvyčajne zaváži finančná odmena. Odborníci z HAVEL & PARTNERS tvrdia, že najviac rizikové odvetvie na kradnutie osobných údajov je zdravotníctvo (27 %). Po ňom nasleduje finančný sektor a remeselníci.
„Únik osobných údajov alebo dát používateľov z firiem môže spôsobiť ich majiteľom veľké problémy. Pri úniku dát môžu totiž čeliť pokute pre porušenie pravidiel GDPR, ktorá môže dosiahnuť až 4 % z obratu až do výšky 20 miliónov eur (podľa toho, čo je vyššie) a navyše poškodeniu reputácie firmy,“ vysvetľuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
„Pre dôležitú komunikáciu je vhodné kombinovať viac komunikačných kanálov z dôvodu overenia správnosti. V praxi sme riešili kybernetický útok na klienta, ktorý dostal faktúru s upraveným cieľovým bankovým účtom (tzv. kybernetický útok „man in the middle“) a jeho overenie (klientovi bolo podozrivé, že nejde o účet v krajine podnikania obchodného partnera) bolo vykonané opäť presne takou istou cestou – e-mailom,“ hovorí Štěpán Štarha.
„Do dnešného dňa nie je jasné, ako k útoku mohlo dôjsť, avšak obchodný partner klienta svoje peniaze doteraz neobdržal. Opatrnosť je však potrebné zachovávať aj v prípade rodinných príslušníkov, na ktorých môžu niektoré počítačové útoky byť cielené,“ dodáva.
V prípade oblasti ochrany osobných údajov jednoznačne platí, že najlepšou prevenciou je uvedomelé nakladanie s osobnými údajmi. Podľa odborníkov z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS je dôležité chrániť si svoje súkromie na internete napríklad týmito spôsobmi:
Poprípade, ak ťa zaujíma aké dáta má o tebe Google alebo Facebook, môžeš si ich jednoducho stiahnuť v nastaveniach Kontrola údajov v sekcii Osobných informácií (v prípade Googlu) alebo v nastaveniach súkromia na Facebooku. „Aj toto je možné vďaka GDPR,“ dodáva Štěpán Štarha.
Zdroj: startitup.sk
Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila väčšinu segmentov. Slovenské firmy bankám doručili minimálne 10 000 žiadostí o odklad splátok, čo potvrdzuje, že nové firmy to vplyvom klesajúceho výkonu ekonomiky rozhodne nemajú jednoduché. Niektoré startupy a firmy sa však nachádzajú v mínusových číslach aj z iného dôvodu, než je nestabilná ekonomika. Nepriaznivú situáciu môžu spôsobiť aj základné chyby, ktoré môže startup spraviť – zlá realizácia nápadu či jeho neosvedčenie sa na trhu. Ako výsledok tak môžu čeliť finančným problémom a záväzky prevýšia majetok či prichádzajúce investície. Čo potom? Dokáže sa startup vyhrabať z tekutého piesku?
V súvislosti s dlhmi je v prvom rade dôležité rozlišovať, či spoločnosť je v stave platobnej neschopnosti alebo predĺženia.
Práve preto sa existencia platobnej neschopnosti posudzuje testom likvidity, v ktorom sa porovnávajú záväzky po splatnosti s finančným majetkom spoločnosti. V mysli podnikateľa síce môže ísť o bežnú situáciu, no tento stav môže eventuálne vyústiť až do konkurzu. Už prvé známky insolvencie treba brať veľmi vážne.
Súvahovým testom (balance sheet test) sa zisťuje, či má spoločnosť viac ako jedného veriteľa a súčasne hodnota jej záväzkov prevyšuje hodnotu jej majetku. V ňom sa porovnáva účtová hodnota celkového majetku s celkovou hodnotou záväzkov. V prípade mínusových čísel vo výsledku testu musí spoločnosť podať návrh na konkurz. Ak ho nepodá, hrozí konateľom spoločnosti zaplatenie pokuty v sume 12 500 €.
Drvivá väčšina moderných startupov je financovaná z investorských fondov rôznych korporácií alebo jednotlivcov a roky očakávajú, že budú v mínuse, kým sa dostanú do zelených čísel. Základná charakteristika startupov im však v prípade potenciálneho konkurzu hrá do karát. „Pre účely zisťovania úpadku sa do posúdenia predĺženia medzi záväzky nezarátavajú finančné zdroje, ktorými je startup financovaný spriaznenými osobami, napríklad zakladateľmi alebo akcionármi,“ zdôrazňuje právny expert Ondřej Majer z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. V prípade startupov je najviac významné, že sa pri súvahovom teste prihliada aj na očakávané výnosy ďalšieho podnikania, ak je možno odôvodnene predpokladať – to je pre startupy od začiatku kľúčové.
Sú dve možnosti, ako môžu spoločnosti zvládnuť krízové obdobie bez vyhlásenia konkurzu reštrukturalizáciou, alebo vyhlásením dočasnej ochrany. Reštrukturalizácia je pritom s konkurzom častokrát nesprávne zamieňaná. Ide o proces, ktorý má pomôcť v pokračovaní činnosti obchodnej spoločnosti, pričom konkurz je likvidačný proces a vedie k zrušeniu spoločnosti. Spoločnosť počas reštrukturalizácie naďalej podniká a platí každodenné náklady. Naopak, svoje staré dlhy hradí v novej výške a novej lehote splatnosti podľa reštrukturalizačného plánu, ak ho schvália veritelia.
Druhou možnosťou pre firmy v kríze je dočasná ochrana spoločnosti pred svojimi veriteľmi. Najmä počas pandémie koronavírusu musia majitelia spoločností najskôr uhrádzať mzdy zamestnancov a vynakladať nevyhnutné náklady na chod prevádzky. Takto sa dostávajú do omeškania s platením svojich faktúr veriteľom. Dočasná ochrana však neslúži na riešenie zlej finančnej situácie, ale poskytuje možnosť prežiť krízu a na prechodnú dobu troch alebo šiestich mesiacov sa ochrániť pred veriteľmi. Avšak, podľa nového zákona o dočasnej ochrane je k jej schváleniu potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny nespriaznených veriteľov.
Ak spoločnosť už v čase žiadania o dočasnú ochranu vie, že sa jej dlhy budú len navyšovať a nemá predpoklad, že po skončení dočasnej ochrany ich bude vedieť splatiť, nemala by o ňu žiadať. Tak môže negatívne ovplyvniť aj iných podnikateľov, ktorí na svoje platby čakajú, ale na konci dňa však zaplatené za ne nedostanú.
„Recept na to, ako sa zadlženiu a insolvencii vyvarovať vo všeobecnosti neexistuje. Jedinou cestou je podnikať tak, aby spoločnosti nevznikala strata. Pre zachovanie prevádzky je najdôležitejšie mať k dispozícii v zálohe stále nejaký likvidný majetok, ktorým sa dajú pokryť menšie výkyvy na trhu,“ poznamenáva Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Ak sa podnikateľ dostane do úpadku či insolvencie, je to iba jeho zodpovednosť. V takýchto prípadoch zákon stanovuje určité hranice, v rámci ktorých je potrebné podnikať. Pozitívne krivky zisku ale aj strát je potrebné riešiť najmä včas, efektívne a spravodlivo. „V prípade, že k úpadku dôjde, prichádza na rad insolvenčné právo, ktoré má efektívnym a spravodlivým spôsobom rozhodnúť o ukončení alebo pokračovaní podnikania spoločnosti v kolektívnom záujme veriteľov,“ dodáva Ondřej Majer.
Zdroj: startitup.sk
Autor: Štěpán Štarha
Odovzdanie rodinnej firmy ďalšej generácii či manažmentu je neoddeliteľnou súčasťou firemného života. Ochrana súkromného majetku, pripravenosť štruktúry na investície či vhodné odovzdanie vytvorených hodnôt, teda nástupníctvo, sú v súčasnosti aktuálne témy v prostredí rodinných firiem. Rad slovenských a českých rodinných firiem sa teraz, po viac ako štvrť storočí od Nežnej revolúcie, dostáva prvýkrát do tejto situácie. Preto rodinné firmy čoraz viac zapájajú do biznisu svoje deti a postupne ich pripravujú na prevzatie firmy. Nová generácia predstavuje pre firmy novú energiu, ale i nové výzvy. Advokátska kancelária Havel & Partners sa dlhodobo špecializuje na právne a daňové služby spojené s ochranou a správou majetku a generačnou výmenou. Rodinným firmám poskytuje komplexné právne poradenstvo v oblasti medzigeneračného transferu kapitálu, rieši otázky nástupníctva vo firmách či spravovania majetku po smrti zakladateľa firmy. Partner kancelárie HAVEL PARTNERS, Štěpán Štarha v rozhovore vysvetľuje, prečo je potrebné na nástupníctvo vo firmách myslieť ešte počas života ich majiteľov a čo by mladí o ochrane rodinného majetku mali vedieť.
Do veľkej miery sa pod to podpisuje fakt, že Slovensko je viac nábožensky orientovaná krajina ako Česká republika. Preto kresťanská tradícia ovplyvňuje aj väčšiu súdržnosť rodín. Rodiny sú viac zomknuté a rodičia teda viac myslia vopred na to, ako by mal po výmene generácií fungovať aj rodinný biznis. Dokazuje to i fakt, že drvivá väčšina známych slovenských podnikateľov má potomkov zapísaných v orgánoch spoločností, ktoré vlastnia, alebo ich do podnikania zapájajú aj inou formou. V Česku tento trend nie je taký výrazný, keďže Česi sú viac sekulárny národ a nelipnú tak na rodinnej tradícii a viac sa teda venujú svojím osobným záujmom. Ale samozrejme aj takéto zovšeobecnenie môže byť zradné, nakoľko samozrejme aj v Českej republike vidíme obrovské množstvo rodinných firiem a majiteľov firiem, ktorí zapojujú deti do podnikania.
Generačný prechod z „otca zakladateľa“ na potomkov je jedným z najväčších rizík a súčasne pozitívnou výzvou v živote každej rodinnej firmy. Včasné plánovanie nástupníctva môže pomôcť predísť konfliktom a zaistiť ďalšie trvanie rodinnej firmy, nedeliteľnosť kľúčového rodinného majetku a jeho zachovanie pre ďalšie generácie. Najčastejšie sa stretávame s obavou majiteľov, že nástupca nebude pripravený alebo ochotný prevziať rodinnú firmu. Taktiež častou otázkou zo strany potomkov je spravodlivé rozdelenie podielov vo firme, či plánovanie toho, čo sa stane s firmou a rodinným majetkom v prípade náhlych neočakávaných udalostí, ako sú zdravotné problémy či smrť. Majitelia sa často zasa zamýšľajú nad tým, či prenechať firmu rodine, alebo strategickému či finančnému investorovi.
Takéto situácie patria medzi najťažšie a v prípade, že sa na ne nemyslelo dopredu, je ťažké ich následky po právnej stránke zvrátiť. V prípade choroby bude veľmi dôležité, či bude majiteľ firmy schopný ešte vykonávať právne úkony, vzhľadom na prípadnú stratu právnej spôsobilosti či vedomia. V prípade, ak je majiteľ firmy ešte stále schopný rozhodovať, je možnosť zabezpečiť odovzdanie jeho rodinnej firmy tak, ako si želá. Ak, bohužiaľ, pre jeho stav už nebude toto možné, postupuje sa podľa zákonných podmienok. V tomto prípade bude ustanovený zástupca, ktorý bude za neho konať a či to bude niekto z rodiny, a kto konkrétne, alebo ‘cudzí človek’ bude už v rukách súdu. Za týchto okolností sa môže stať, že rozhodovať o riadení spoločnosti bude namiesto dieťaťa, ktoré sa celý život pripravovalo na rolu prebratia podniku napríklad manželka, ktorá sa nikdy o rodinnú firmu nezaujímala.
Podobne sa postupuje aj v prípade úmrtia. Ak poručiteľ v priebehu života nespíše závet, alebo inak nezabezpečí svoj majetok, po jeho smrti sa vykoná klasické dedenie zo zákona. V prvej skupine dedia deti a manžel, respektíve manželka. Pokiaľ nemá deti, prichádzajú na rad rodičia, tí, ktorí s ním žili po istý čas v spoločnej domácnosti, súrodenci či dokonca starí rodičia a ich rodinní príslušníci. Ak sa napríklad nezistí žiadny dedič, majetok prepadá štátu.
V prvom rade musí klient v spolupráci s právnikom oddeliť osobný a podnikateľský majetok. Je to veľmi dôležité a v tomto regióne sa na to často zabúda. Podnikatelia si totiž myslia, že keďže sú majiteľmi firmy, všetky peniaze patria výlučne im. Po ošetrení týchto záležitostí začíname riešiť nástupníctvo. Klient musí uviesť, ako dlho chce byť aktívny v ekonomickom živote a my následne zisťujeme, či chce majetok odovzdať potomkom, manažérom alebo úplne z biznisu odísť a predať firmu investorom.
Je dôležité si uvedomiť, že ten kto preberá firmu nemusí byť za každú cenu dobrý manažér firmy, bolo by však vhodné, aby bol dobrým správcom rodinného majetku. A to sú úplne odlišné oblasti. Je preto nevyhnutné si s dostatočným predstihom dobre premyslieť, koho zo svojich detí poveriť budúcou správou kľúčového rodinného majetku. Do tohto rozhodovania by mala byť zapojená celá rodina, aby sa predišlo konfliktom. K odovzdaniu sa takisto nedá pristúpiť zo dňa na deň, ideálne by mal byť dedič pripravovaný na túto úlohu už od detstva. Zapájaním do riadenia, do valných zhromaždení, vedením k spravovaniu vlastných financií či filantropických aktivít.
Ku generačnej výmene je potrebné mať pripravený dostatočne vopred plán a postupovať presne podľa neho, nakoľko obe strany sa dostávajú do nových pozícií. Rodič sa nie vždy chce vzdať kontroly a deti majú pocit, že im nie je zverená dostatočná kompetencia pre novú rolu. Dobre a jasne nastavený a v rámci rodiny komunikovaný plán môže viesť k rozvoju spoločnosti, keďže nová generácia môže priniesť nové a inovatívne nápady pre rozvoj.
Požiadavky majiteľov firiem sú predovšetkým ochrana majetku ako hlavný ciel, inteligentná správa, celistvosť, daňová, právna a nákladová efektivita a bezpečnosť. Veľkou výzvou je zvyčajne zabezpečiť, aby rodina štruktúru prijala. Tu vystupujeme z roly právnikov a preberáme úlohu mediátorov a moderátorov. Takáto diskusia obohacuje nielen nás, ale aj klientov. Pomerne často nám do štruktúry navrhnutej zakladateľom firmy zasahujú s veľmi výstižnými vstupmi nielen manželky, ale aj deti.
Aj to sa niekedy stáva a vedie to k predaju rodinnej firmy s tým, že následne s takýmito klientmi riešime, ako usporiadať správu nadobudnutého majetku a jeho ochranu. Často sa však stáva aj to, že deti sa síce nechcú podieľať na každodennom riadení firmy, ale chcú si ju ponechať. Majiteľ spoločnosti má potom viacero možností, vďaka ktorým zabezpečí aj rodinu, aj svoj odkaz. Jednou je vzdanie sa časti exekutívnej kontroly nad spoločnosťou a jej prenechanie externému manažmentu. Do riadiacich funkcií by sa zamestnali profesionáli stojaci mimo rodinu, pričom rodina by si mohla ponechať kontrolu na úrovni spoločníkov, avšak celé riadenie by prenechali riaditeľom.
Ďalším spôsobom riešenia tejto situácie je predaj časti spoločnosti alebo celej spoločnosti, poprípade zmena súkromnej akciovej spoločnosti na verejnú akciovú spoločnosť.
Svetový trend je taký, že odovzdanie druhej generácii sa podarí asi tridsiatim percentám rodín, pri tretej generácii je to len okolo desiatich percent. Na Slovensku je tento fakt podmienený i tým, že na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a veľa detí nebolo vychovávaných s vedomím dlhodobosti preberania firmy. Podnikatelia často nemali čas vychovať si potenciálnych nástupcov, je preto logické, že často využívanou formou odovzdania je aj predaj spoločnosti.
Nie je to úplný štandard, ale stáva sa, že právedeti podnikateľov chcú mať v rukách svoju budúcnosť a chcú vedieť, čo ich čaká, ak budú musieť prebrať podnikanie napríklad po otcovi. Deti od nás požadujú, aby sme iniciovali v ich mene debatu a prišli s návrhom riešení. Stáva sa to vtedy, keď má rodič – podnikateľ podlomené zdravie. Firma a rodina v takomto prípade potrebujú istotu, ako budú ďalej fungovať, ak by sa primárnemu vlastníkovi niečo stalo. Rodinní príslušníci nás však vyhľadávajú aj vtedy, ak ide o firmu, kde je viac spoločníkov a každý z nich má deti a nie je jasné, čo sa stane, ak by ich otec alebo niektorý iný zo spoločníkov zomrel.
Tieto záležitosti sa dajú ošetriť zmluvne. Je pomerne bežnou praxou, že rodič ešte počas života prenechá firmu potomkom, ale chce si ponechať možnosti rozhodovať alebo ovplyvniť vedenie firmy pre prípad, že deti nezvládajú firmu manažovať alebo to nerobia dobre. Je to jedna z najcitlivejších otázok, pri ktorej je potrebná skutočne otvorená komunikácia v rodine a striktné nastavenie pravidiel riadenia spoločnosti.
Je pravda, že české právne prostredie je v legislatíve spojenej s ochranou majetku o kúsok ďalej. Na Slovensku je súčasná legislatíva naozaj limitovaná, ale to nevylučuje, aby v navrhovanej majetkovej štruktúre boli i zahraničné prvky . Preto celý rad našich slovenských klientov často využíva možnosti českej legislatívy. Za dobrú správu považujeme, že aj na Slovensku bola v týchto týždňoch otvorená téma zvereneckých fondov. Aj v súčasnosti však vieme nájsť najefektívnejšie riešenie, nakoľko aj slovenským klientom môžeme ponúknuť správu majetku prostredníctvom zvereneckých fondov, rodinných nadácií a ďalších inštitútov, s ktorých zakladaním máme bohaté a veľmi pozitívne skúsenosti z Českej republiky.
Zverenecký fond používame ako formu ochrany súkromného vlastníctva a redistribučné miesto pre rodinu a ďalších beneficientov, miesto, kde sa rozhoduje o podpore rodičov, detí a ich vzdelaní, zdraví, projektoch. Podstatná časť správy sa formálne vykonáva pre klientov na oveľa familiárnejšej platforme, ktorá má charakter rodinného holdingu. Ten v kombinácii so zvereneckým fondom umožňuje veľmi efektívnu ochranu aj dlhodobú správu majetku.
Veľkým limitom zvereneckých fondov je nezávislosť riadenia od beneficientov, čo niekedy klientom nevyhovuje, a preto pristupujeme k riešeniu využívajúcemu rodinné fondy v podobe nadačných fondov s oveľa flexibilnejšou úpravou alebo profesionálnych správcov. V úprave tejto činnosti vidíme veľkú tému, pretože správcom môže v súčasnosti byť akákoľvek fyzická osoba, ale nie právnická osoba, čo limituje možnosti profesionalizácie odboru.
Pokiaľ teda nechce zakladateľ využiť zverenecký fond, aké má možnosti?
Popri zvereneckom fonde je to rodinný fond v podobe nadačného fondu. Ak ani tento inštitút nie je to, čo klient hľadá, nezostáva nič iné len tradičná, no pomerne zastaraná úprava dedičského práva, ktorej základ bol položený v hlbokom socializme, keď sa o rodinných firmách ani nesnívalo a jediným distribuovateľným majetkom bol podiel v bytovom družstve. Ani preto súčasná úprava závetu na Slovensku nereaguje na logické požiadavky klientov, ako je napríklad šľachtický štandard, teda nerozdrobiteľnosť rodinného majetku, postupná distribúcia majetku – eliminácia majetkového nárazu, teda prípady, keď mladý človek zdedí imanie, s ktorým môže zaobchádzať okamžite bez limitov, a ochrana pred prevodmi majetku mimo pokrvného príbuzenstva v dôsledku rodinných „búrok“ alebo tragických udalostí.
V prvom rade by malo byť bezproblémové predanie rodinného majetku či zabezpečenie potrebných a nadaných členov rodiny, ale nemalo by sa zabudnúť aj na prechod a ochranu nie menej podstatných hodnôt – hodnôt spojených s rodinou, s firmou a jej úspechom. Rodinná firma je ako podklad, ktorý treba chrániť.
