Autori: Štěpán Štarha, Ján Kapec
Dňa 7. 10. 2021 parlament schválil dlho-očakávanú novelu zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon“ alebo „novela“), ktorá bola zároveň podpísaná dňa 28.10.2021 aj zo strany prezidentky. Nižšie sumarizujeme najpodstatnejšie zmeny, ktoré so sebou novela prináša:
Úprava finančných limitov
V kontexte ambície zrýchlenia a zjednodušenia verejných obstarávaní sa zvyšuje finančný limit pre zákazky, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona, a to zo súčasných 5 000 eur na 10 000 eur. Tieto verejné nákupy vôbec nebudú podliehať zákonným reštrikciám a napokon ani verejnej kontrole.
Finančný limit sa zvyšuje aj pre ostatné typy zákaziek v pôsobnosti zákona. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa nasledovne zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre podlimitnú zákazku, čím sa zrkadlovo zvyšuje horná hranica finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou:
Ako protiváha uvoľnenia limitov má slúžiť povinnosť zverejňovania zákaziek nad 70 tisíc eur a nad 180 tisíc eur, ako i povinnosť elektronickej komunikácie vrátane predkladania ponúk.
Zrušená možnosť „námietkovania“
Novelou sa zároveň rozširuje okruh postupov vyňatých z pôsobnosti konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok; námietky budú vylúčené pri:
V súlade s predloženým pozmeňujúcim návrhom poslanci mierne znížili námietkový limit u stavebných zákaziek (pôvodne sa rátalo s limitom 1 milión eur). Faktom ale zostáva, že zákazky na stavebné práce do 800 tisíc Eur nebude možné namietať; v rozsahu tovarov a služieb bude možné podať námietky iba pri nadlimitných zákazkách.
Nový inštitút zjavne nedôvodných námietok
Po novom má byť dôvodom pre zastavenie konania o námietkach konštatovanie, že podané námietky sú „zjavne nedôvodné“. Toto treba vnímať ako pozitívny prevenčný nástroj voči zneužívaniu práva na podávanie námietok.
Z dôvodu chýbajúcej definície zjavne nedôvodných námietok zostáva praktické hodnotenie Úradom stále otázne. Zaradenie podaných námietok do kategórie „zjavne nedôvodných“ však podľa nás bude vnímané skôr reštriktívne tak, aby nedochádzalo k odmietnutiu spravodlivosti voči navrhovateľovi.
Výnimka zo zákazu uzavrieť zmluvu a tzv. deklaratórny výrok
Novela takisto prináša novú výnimku zo zákazu uzavrieť zmluvu. Táto sa týka podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota sa pohybuje od 800 tisíc eur do 3 miliónov eur. V tomto prípade nebude mať podanie námietok odkladný účinok na uzavretie zmluvy. Úrad bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom; pre lepšiu predstavu, takýto typ výroku je dnes zaužívaný pri výkone dohľadu po uzavretí zmluvy. Zmluvy tak budú môcť byť uzatvárané ešte pred rozhodnutím o námietkach.
Samozrejme, zostáva na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek podaným námietkam pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie Úradu.
Žiadosť o nápravu a námietky už aj elektronicky
Za svetlú stránku novely možno označiť obligatórnu požiadavku na funkcionalitu elektronického prostriedku, v intenciách ktorej musí byť elektronický prostriedok technicky spôsobilý pre doručovanie revíznych prostriedkov (žiadosti o nápravu a námietok) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý elektronický prostriedok využíva na elektronickú komunikáciu.
Povinnosť obstarávania prostredníctvom štátnej elektronickej platformy
Aj napriek viacerým pripomienkam odborníkov a verejnosti vznesených v pripomienkovacom konaní, novela zavádza povinnosť realizovať podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou prostredníctvom štátnej tzv. „jednotnej elektronickej platformy“ („JEP“). Elektronická platforma má vzniknúť na základe existujúcich riešení IS EVO a EKS. Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital medzičasom avizovali, že sa pre novelu obrátia na Protimonopolný úrad a Európsku komisiu. Novela podľa ich názoru pri zavedení tzv. elektronickej platformy porušuje princípy hospodárskej súťaže, pretože pri EKS nie je možná hospodárska súťaž dodávateľa tohto informačného systému a takýto stav sa im javí ako zvýhodnenie pôvodného dodávateľa voči jeho konkurentom na trhu.
Profesionalizácia
Vo všeobecnosti by mala profesionalizácia zaručiť zvyšovanie odbornosti vo verejnom obstarávaní a dobrú správu vecí verejných. Jedná sa o pomerne kontroverznú tému, ktorá bola podobne ako jednotná elektronická platforma značne kritizovaná a jej reálne fungovanie (najmä fungovanie odborných garantov) ostáva otázne.
Novela rozlišuje dve základné roviny profesionalizácie, a to (1) centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie pre strategické nákupy; a (2) inštitút odborného garanta. Činnosť vo verejnom obstarávaní tak bude vykonávaná primárne prostredníctvom odborného garanta (samozrejme s určitými výnimkami), ktorý musí byť zapísaný do zoznamu odborných garantov. Základným predpokladom pre zápis bude úspešné absolvovanie odbornej skúšky.
Novela vymedzuje katalóg činností, ktoré by mal odborný garant zastrešovať; precizuje sa tiež úprava zodpovednosti. Zodpovednosť voči garantovi bude možné vyvodiť len v prípade, ak identifikované porušenie bude v priamej príčinnej súvislosti s úkonom alebo činnosťou, ktorú vo verejnom obstarávaní vykonával priamo odborný garant. Novela identifikuje takisto základné zásady pri vyvodzovaní zodpovednosti, najmä individualizáciu ukladania sankcie, úpravu prekluzívnych lehôt pre začatie konania a liberačné dôvody vylučujúce deliktuálnu zodpovednosť odborného garanta.
Väčšina zmien začne platiť od 31. marca 2022
Primárna časť novely verejného obstarávania má nadobudnúť účinnosť dňa 31. marca 2022. Vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname dňa 1. augusta 2022, a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní dňa 31. marca 2024.
Blížiace sa zmeny trestných kódexov
Uvoľňovanie podmienok verejného obstarávania treba podľa predkladateľov vnímať spolu so zmenami v trestnom práve, najmä v rozsahu machinácií vo verejnom obstarávaní. V tomto bode má prísť ku komplexnej novelizácii. Táto zostáva v gescii Ministerstva spravodlivosti SR; na navrhované znenie si však ešte istý čas budeme musieť počkať.
Autor: Jaroslav Havel
Zdroj: Trend
Vo finálovej päťke prestížnej ankety Manažér roka je opäť zaujímavá kombinácia silných osobností a špičkových profesionálov. Každý má za sebou jedinečný príbeh, ale spoločnú majú základnú charakteristiku – vôľu a túžbu neustále na sebe pracovať, odvahu púšťať sa do nových výziev a hľadať inšpiráciu v zahraničí.
V práci sa stretávam s mnohými ľuďmi, a čo si ihneď všimnem bez ohľadu na to, či sú to manažéri alebo študenti, je, že napriek ich nespochybniteľnému talentu a schopnostiam u nich v určitej fáze dôjde k istému uspokojeniu. To ich brzdí v rozvoji a spravidla svoj potenciál nenaplnia tak, ako by mohli. Pritom moderná spoločnosť je v neustálom pohybe a vývoj vo všetkých oblastiach rýchlo napreduje. Kto na sebe prestane pracovať, zostane zabudnutý v úzadí. Vedomosti, zručnosti a kontakty, ktoré včera stačili na úspech, budú zajtra obyčajným priemerom.
Naša kancelária tento rok oslávila dvadsať rokov existencie. Z ambiciózneho startupu sme sa vypracovali na najväčšiu advokátsku kanceláriu v strednej Európe s 2 500 klientmi a obratom v desiatkach miliónov eur. Riadiť firmu sme sa učili za pochodu, tvrdo sme na sebe pracovali a inšpiráciu sme hľadali aj za hranicami Česka a Slovenska. A neprestali sme dodnes. Za naším úspechom stojí predovšetkým schopnosť okamžite reagovať na potreby klientov a trhu. Za posledných dvadsať rokov prešla ekonomika i celá spoločnosť dynamickými zmenami, ktoré sme nevnímali ako prekážku, ale ako príležitosť, a obratom sme sa im prispôsobili.
Mňa osobne inšpirujú aj špičkoví svetoví ekonómovia a podnikatelia. Keďže medzi naše firemné hodnoty patrí neustály rozvoj a inovácie, dlhodobo podporujeme vydávanie najlepších svetových publikácií z oblasti manažmentu, ekonómie, ako aj marketingu. Vyberáme tie najúspešnejšie tituly a prinášame ich na náš trh. Čerpáme z nich inšpiráciu pre riadenie našej kancelárie a veríme, že tým prispievame aj k vzdelávaniu manažérov a kultivujeme tak podnikateľské prostredie.
Napokon, tohtoročných päť finalistov spája s profesionálmi zo sveta jedna myšlienka: úspešný manažér a líder musí začať od seba, investovať energiu do odborného i osobného rastu, aby inšpiroval a motivoval ostatných. Finalistom držím palce a prajem im veľa úspechov. Verím, že aj ich príbehy dokážu inšpirovať novú generáciu úspešných manažérov a podnikateľov, ktorí majú okrem talentu a príležitosti odhodlanie a vôľu svoje ambície maximálne naplniť.
Autor: Jaroslav Havel
Zdroj: FORBES
Čo spája potomkov magnáta Johna D. Rockefellera, rodinu Billa Gatesa alebo dynastiu hongkonského telekomunikačného magnáta Li Ka-shing? Spoliehajú sa na efektívne riadenie a ochranu rodinného majetku prostredníctvom riešenia family office.
Family office pomáha chrániť, zhodnocovať a rozvíjať majetok, využíva špecializované daňové aj právne poradenstvo a správu nehnuteľností, zabezpečuje filantropické aktivity a vie čeliť dopadom rodinných tragédií.
Nežná revolúcia znovu otvorila dvere slobodnému podnikaniu a v 90. rokoch vznikli mnohé úspešné rodinné firmy, ktoré patria k základným kameňom slovenskej a českej ekonomiky. Na prelome tisícročia sa biznisové prostredie začalo rýchlo profesionalizovať a nastúpila éra ďalších úspešných podnikateľov.
Aj keď témy, ako sú správa a ochrana majetku či odovzdávanie firiem medzi generáciami, boli po roku 2000 na Západe veľmi diskutované, na Slovensku a v Čechách sa službám pre privátnych klientov venovala len úzka skupina odborníkov.K nim patrili aj právnici našej advokátskej kancelárie. Elitní špecialisti na oblasť M&A vtedy bežne uzatvárali jednu transakciu týždenne a chceli klientom ponúknuť pridanú hodnotu. „Našou predstavou bolo poskytnúť im dodatočný šikovný a inovatívny právny aj daňový servis pri správe majetku, ktorý firmy získali podnikaním či predajom,” hovorí Jaroslav Havel, riadiaci partner spoločnosti.
Rozhľad a skúsenosti
Nasledujúce dva roky kancelária po vzore úspešných západných modelov ako vôbec prvá na trhu v Česku vytvárala tím právnikov špecializovaný na služby privátnym klientom. „V tejto súvislosti sme navštívili niekoľko popredných nemeckých a švajčiarskych právnických firiem a získavali tak znalosti priamo od tých najlepších,“ dodáva Havel.
Keď začínajúca recesia v roku 2008 donútila podnikateľov, aby sa o správu a ochranu svojho majetku začali viac zaujímať, HAVEL & PARTNERS im ponúkla komplexný a špecializovaný servis. Na ňom sa podieľajú poprední odborníci, ktorí získali skúsenosti od renomovaných švajčiarskych, britských alebo amerických bankárov a zahraničných advokátskych kancelárií.
Klienti oceňujú okrem renomé, stability, rýchlosti a inovatívnosti tiež plnohodnotné zapojenie spoločníkov kancelárie do riešenia privátnych tém, ich významný obchodný rozhľad, ale aj skúsenosť, ktorú sú pripravení klientom sprostredkovať.
Nová doba – nové možnosti
Spoločnosť služby privátnym klientom v roku 2019 vhodne doplnila o rodinné nadácie. Tie v kombinácii s tradičným a konzervatívnym usporiadaním založeným na privátnej holdingovej spoločnosti vytvárajú ďalší šikovný spôsob riešenia klientskeho dopytu. Rad klientov tak na Slovensku využíva možnosť českej legislatívy a vníma české riešenie ako záruku ochrany majetku.
HAVEL & PARTNERS za 13 rokov od vzniku špecializovaného tímu pre privátnu klientelu pomohla realizovať v Česku aj na Slovensku niekoľko stoviek rodinných holdingov a štruktúr držby aj desiatky trustov a zvereneckých fondov. Súčasná kríza opäť preverí, ako sú firmy pripravené na ekonomický pokles a ako sú chránené privátne aktíva nadobudnuté z výnosov podnikania.
Autori: Rober Nešpůrek, Štěpán Štarha
Zdroj: Hospodárske Noviny
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, takzvaných whistleblowerov, začal riadne fungovať od začiatku septembra. V tej súvislosti sa očakáva aj zvýšená kontrola a dôraz na dodržiavane zákonných povinností zamestnávateľov zo strany Úradu. Podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti by pritom mali mať niektoré firmy a verejné inštitúcie povinne zavedený vnútorný systém preverovania oznámení, a to už od začiatku marca 2019.
Ten má v rámci organizácie umožniť ľuďom upozorňovať na protispoločenskú činnosť, napr. správne delikty, poškodzovanie verejných záujmov či neetické či protiprávne konanie a pod. Najneskôr v polovici decembra tohto roku ale prejde zákon zmenami. Zaistiť bezpečnú atmosféru, kde sa ľudia neboja použiť svoj hlas, tak môže byť pre mnohé firmy a organizácie v nasledujúcich mesiacoch veľkou výzvou. Iba formálne vyriešenie povinností predstavuje pre organizáciu riziká. Zákon už teraz počíta s finančnými sankciami, ak firma povinnosti týkajúce sa vnútorného systému neplní. HAVEL & PARTNERS preto klientom prináša svoje efektívne riešenie FairWhistle.
Whistleblowing sa vo vyspelých krajinách považuje za efektívny nástroj, ako odhaľovať neetické či protiprávne konanie vo vnútri súkromnej alebo verejnej organizácie. Právna úprava whistleblowingu v Slovenskej republike síce prešla zmenami v roku 2019, no stále nie celkom jednoznačne odstraňuje obavy oznamovateľa zo straty zamestnania, zníženia platu, preloženia na inú prácu alebo inej odplaty zo strany kolegov či nadriadených. Novela zákona, ktorú musí Slovenská republika prijať do 17.12.2021 aby implementovala smernicu Európskej únie, preto:
Za každé porušenie zákona pritom hrozí pokuta až do výšky 20 tisíc eur.
Oznamovateľom môže byť iba fyzická osoba, typicky ním bude zamestnanec. Môže však ísť aj o osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spolupracujúce SZČO, spoločníkov, akcionárov a ďalšie osoby v dozorných alebo riadiacich orgánoch, dobrovoľníkov, stážistov alebo tiež dodávateľov. Novela si preto za cieľ kladie priblížiť zákon smernici a upresniť terminológiu týkajúcu sa oznamovateľa.
Zamestnanci a ďalšie osoby pracujúce pre organizáciu majú často prístup k citlivým informáciám, a môžu tak zistiť podozrivé konanie ako prví. Otázkou je, kde a ako ho oznámia. V súčasnosti tak môžu podľa zákona urobiť interne, prostredníctvom vnútorného systému pre podávanie a vyšetrovanie oznámení v rámcisvojej organizácie. Po prijatí novely zákona by sa možnosti mali rozšíriť na dve, a to aj na externý oznamovací kanál zriadený štátom. Tým s najväčšou pravdepodobnosťou bude Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý práve začal riadne fungovať.
Aby teda zamestnanci neoznamovali podozrivé konanie úradom, a organizácie tak nestratili kontrolu nad riešením svojich problémov, mali by zabezpečiť taký systém, ktorý bude bezpečný, zrozumiteľný a dôveryhodný, a kde by sa zamestnanci nebáli oznamovať podozrenia na neetické konanie interne.
A to nielen preto, že tak splnia vysoké etické štandardy alebo predchádzajú riziku finančných strát či poškodeniu svojho renomé, ale aj preto, že podľa zákona je zavedenie vnútorného systému na oznamovanie a preverovanie oznámení povinné pre:
Okrem eliminácie rizika, že sa budú zamestnanci obracať na externý oznamovací kanál, je funkčný systém etickej linky aj jedným z predpokladov úspešného riešenia obrany organizácie pred trestnou zodpovednosťou právnických osôb. Správnym nastavením systému a komunikáciou o ňom možno tiež predchádzať prípadnému zneužívaniu.
Oznamovateľ by mal mať možnosť podať oznámenie ústne, písomne, či osobne alebo elektronicky. Aké konkrétne spôsoby zvolíte, je na vás. Jeden zo spôsobov ale musí byť dostupný nepretržite. Za best practice považujeme webovú platformu, ktorá umožňuje oznamovateľovi urobiť oznámenie odkiaľkoľvek, zostať anonymný, a pritom viesť následnú komunikáciu s organizáciou.
Kľúčové je vymenovanie tzv. zodpovednej osoby, ktorá v rámci vnútorného systému má v mene organizácie oznámenia prijímať a prešetrovať. Ako jediná je oprávnená poznať identitu oznamovateľa (pokiaľ ju oznamovateľ uviedol) a je zodpovedná za jeho ochranu. Vedie následnú komunikáciu s oznamovateľom a posudzuje, či sú oznámenia dôvodné.
Takouto osobou môže byť človek vo vnútri organizácie aj externá osoba, mala by ale spĺňať odborné predpoklady. Je vždy dôležité oddeliť túto funkciu od bežných interných postupov tak, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a podozreniu z odvetných opatrení. Z týchto dôvodov môže byť teda efektívnejšia voľba externého profesionála.
Vytvoriť funkčný a dôveryhodný vnútorný systém preverovania oznámení nie je triviálne, a zvyčajne zaberie čas v rádoch týždňov až mesiacov. Nemožno tiež vynechať preškolenie zamestnancov a zabezpečenie dostatočnej a jasnej informovanosti o systéme. Zabezpečiť súlad konkrétneho vnútorného systému so zákonom je nemenej dôležité. Aj vzhľadom na začatie riadneho fungovania Úradu preto odporúčame začať s prípravou, prípadne kontrolou vnútorného systému so zákonom, s predstihom.
Klientom preto prinášame kompletné riešenie whistleblowingu na kľúč, ktoré nazývame – FairWhistle. Pre klientov zastrešujeme plnenie povinností na úseku whistleblowingu, počnúc vybratím správnych spôsobov oznamovania , vrátane modernej webovej platformy od renomovaných technologických partnerov, cez prípravu všetkej dokumentácie týkajúcej sa oznámení, vrátane komunikácie a osvety, ktorá by mala každý funkčný systém preverovania oznámení sprevádzať.
Naše riešenie FairWhistle zabezpečuje komplexnú podporu aj pri vybavovaní oznámení, vrátane prevzatia funkcie tzv. zodpovednej osoby.
Cieľom je vytvorenie systému dôveryhodného pre oznamovateľa tak, aby vnútorný systém preverovania oznámení bol jeho prvou voľbou. FairWhistle spája etické konanie s dodržiavaním zákonných požiadaviek a modernými technológiami. Zákonnú povinnosť tak premieňame na príležitosť veci zlepšovať.
Pracovnú skupinu pre farmaceutické a zdravotnícke právo, ktoré je jednou z kľúčových oblastí špecializácie advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, rozšíril na pozícii advokáta Michal Blahovec. Na právne odvetvie, ktoré spája etické a právne vzťahy medzi pacientom, lekárom a výrobcom liekov, ako aj medzi poskytovateľmi zdravotníckych služieb a farmaceutickými spoločnosťami, sa Michal špecializuje už niekoľko rokov.
Konkrétne v oblasti farmaceutického práva má Michal Blahovec bohaté skúsenosti najmä s poskytovaním právneho poradenstva pri reklame na lieky a zdravotnícke pomôcky nielen z pohľadu slovenskej a európskej legislatívy, ale taktiež aj z pohľadu etických štandardov vyplývajúcich z Etických kódexov EFPIA či AIFP.
„Okrem poradenstva v oblasti farmaceutickej a zdravotníckej regulácie poskytujeme našim klientom i právne poradenstvo aj v iných oblastiach ich podnikania, ktoré nie sú touto reguláciou priamo dotknuté. Máme taktiež rozsiahle skúsenosti z ďalších oblastí, ako fúzie a akvizície, hospodárska súťaž, IP/IT, ochrana osobných údajov a verejné obstarávanie, a preto naše služby zohľadňujú všetky špecifiká, ktoré farmácia a zdravotníctvo prinášajú. Teší ma, že tento vysoko odborný tím doplní Michal Blahovec, ktorý svoje bohaté skúsenosti získaval v popredných medzinárodných advokátskych kanceláriách, aj ako vyšší súdny úradník na Okresnom súde v Bratislave, kde sa venoval obchodnému a občianskemu právu,“ komentuje nástup kolegu zakladateľ a riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Michal Blahovec ukončil v roku 2011 magisterské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a v roku 2017 získal titul LL.M. na Amsterdam Law School v Holandsku. Pred príchodom do advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS poskytoval komplexné poradenstvo slovenskej spoločnosti, ktorá patrí do medzinárodnej siete farmaceutických firiem, a to pri otázkach o regulácii reklamy liekov či cenovej regulácií liekov. Radil tiež popredným medzinárodným spoločnostiam z oblasti kozmetického priemyslu. V oblasti pracovnoprávnych sporov a zmluvnej agendy súvisiacej s odberateľsko-dodávateľskými vzťahmi poskytoval poradenstvo niekoľkým etablovaným spoločnostiam z rôznych odvetví.
Autori: Robert Nešpůrek, Štěpán Štarha, Richard Otevřel, Robert Gašparovič
Túto otázku po troch rokoch zodpovedala Európska komisia, keď pripravila zmenu doterajšieho súboru jedenásť a dvadsať rokov starých zmluvných vzorov známych pod pojmom štandardné zmluvné doložky („ŠZD“).
Ide o rozhodnutie Európskej komisie, prijaté 4. júna 2021, s účinnosťou od 27. júna 2021. Nové ŠZD pripravila Komisia v súlade s Všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov („GDPR“) s cieľom zohľadniť rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Schrems II a následné odporúčanie EDPB týkajúce sa tohto rozhodnutia.
ŠZD predstavujú v zmysle čl. 46 GDPR nástroj na vytvorenie vhodných záruk ochrany osobných údajov pre prenos osobných údajov do tretích krajín, ktorých právny poriadok nezaručuje dostatočnú úroveň ochrany osobných údajov. Konkrétne ide o vzorový text zmluvy medzi prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom osobných údajov, ktorý chce uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny mimo Európskej únie, resp. mimo EHP (tzv. vývozca údajov), a príjemcom osobných údajov v tejto tretej krajine (tzv. dovozca údajov).
Prijaté ŠZD reagujú na technologický a spoločenský pokrok a na potrebu zabezpečiť dostatočnú mieru ochrany osobných údajov. Existujúce ŠZD boli prijaté v roku 2001, resp. 2010, a to ešte pred účinnosťou všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov („GDPR“), pričom v praxi ich bolo nutné často adaptovať, aby zodpovedali obchodnej realite spolupráce (napr. aj v rámci holdingových štruktúr globálnych spoločností), čo so sebou ale prinášalo riziko, že po takej adaptácii sa už nebudú považovať za ŠZD. Nové ŠZD tak pripravila Komisia v súlade s GDPR a s cieľom zohľadniť známe rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Schrems II a následné odporúčanie Európskeho výboru na ochranu osobných údajov týkajúce sa tohto rozhodnutia. Typicky najčastejšie druhy používaných adaptácií tak boli vlastne povýšené na vzor a modulárnym prístupom (viď tiež ďalej) bola umožnená vyššia miera povolených zásahov do textu ŠZD. Pochopiteľne v ŠZD pribudli povinnosti, ktoré sa objavili v GDPR oproti predchádzajúcej úprave a súčasne je zreteľne deklarované, že ŠZD vo vzťahu medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom plnia súčasne úlohu zmluvy o spracúvaní osobných údajov podľa článku 28 GDPR.
Nové štandardné zmluvné ustanovenia možno použiť odo dňa účinnosti rozhodnutia, teda od 27. júna 2021. Európska komisia ale zaviedla dve prechodné obdobia. Vďaka prvému je možné, aby prevádzkovatelia a sprostredkovatelia naďalej uzatvárali existujúce ŠZD (teda podľa vzorov z rokov 2001 a 2010), a to až do 26. septembra 2021 vrátane, čím bola poskytnutá ochranná doba predovšetkým pre už rozpracované zmluvy a na prípravu nových zmlúv.
Druhé prechodné obdobie umožňuje prevádzkovateľom a sprostredkovateľom spoliehať sa na staré ŠZD (teda uzavreté pred 27. septembrom 2021), a to až do 27. decembra 2022, ale s výhradou, že spracovateľské operácie, ktoré sú predmetom doterajších ŠZD, zostávajú bezo zmeny a že spoliehanie sa na tieto doložky zabezpečí, že sa na prenos osobných údajov budú vzťahovať dostatočné záruky. Spoliehanie sa na toto prechodné obdobie je podľa nášho názoru veľmi rizikové, lebo spracovateľské operácie zriedka zostávajú nemenné a pokúsiť sa právne porovnať záruky podľa starých a nových ŠZD nemusia byť výhodnejšie ako jednoducho dohodnúť novú zmluvu. Ostatne množstvo dozorných orgánov naprieč EÚ už odporúčalo, aby si vývozcovia údajov dohodli nové ŠZD čo najskôr a nečakali na koniec prechodného obdobia v budúcom roku.
Cieľom prijatých rozhodnutí je poskytnúť spoločnostiam komplexné zmluvné nástroje na zaručenie európskeho štandardu ochrany osobných údajov aj po ich exporte z EÚ, a to v súlade s požiadavkami obsiahnutými v GDPR. Na rozdiel od súčasných ŠZD, ktoré sa vzťahovali len na obmedzené typy prenosu osobných údajov, prinášajú nové ŠZD tzv. modulárny princíp, ktorý reaguje na komplexnosť právnych vzťahov a rôzne okolnosti prenosu. Prijaté ŠZD sú obzvlášť zaujímavé pre spoločnosti, ktorým doterajšie ŠZD pre svoju obmedzenosť nevyhovovali, alebo pre spoločnosti, u ktorých prenos osobných údajov môže byť z dôvodu zrušenia Privacy Shield ohrozený, či už ide o prevádzkovateľa, sprostredkovateľa alebo ďalších sprostredkovateľov.
Možno ste počuli, že nové ŠZD prinášajú určité zjednodušenie v porovnaní so súčasnou praxou pri dojednávaní doložiek. V každom prípade však stále ide o komplexný dokument ponúkajúci veľa možností, ako má vyzerať výsledné riešenie. Z pohľadu právnej istoty prináša tzv. moduly, ktoré si vývozca údajov variantne vyberie, možnosť adaptovať ten istý vzor na konkrétny prípad spracúvania, teda či pôjde o vzťah prevádzkovateľ – prevádzkovateľ, alebo medzi dvoma sprostredkovateľmi či dokonca prípad v EÚ usadeného sprostredkovateľa pre mimoeurópskeho prevádzkovateľa; v rámci modulov potom ešte existuje možnosť výberu konkrétnych možností, napr. režim ďalších sprostredkovateľov. Okrem týchto modulov potom ŠZD obsahujú pasáže, ktoré meniť nemožno, inak hrozí celkom zrejmé riziko, že už nebudú splnené požiadavky GDPR.
ŠZD taktiež obsahujú nazvané ustanovenia, ktoré musia zmluvné strany doplniť, ako sú napr. kategórie prenášaných osobných údajov, technické a organizačné opatrenia a iné.
Ako zásadný dopad rozhodnutia Schrems II možno v nových ŠZD vidieť novú povinnosť strán vykonať posúdenie súladu právnych predpisov tretej krajiny, konkrétne okolnosti spracúvania a všetkých technických a organizačných záruk. Inými slovami, ŠZD nemôžu byť len formalitou, ale musí byť reálne overené, že ich ustanovenia sú vymáhateľné a že z nich cudzie právo neurobí nefunkčný dokument. Predovšetkým vývozca údajov, ako primárne zodpovedný podľa GDPR, teda musí starostlivo vyhodnotiť všetky uvedené okolnosti a zaviesť potrebné opatrenia (a ideálne ich práve vteliť do ŠZD napr. v rámci technických a organizačných opatrení) na zabezpečenie súladu s požiadavkami európskeho práva (napr. šifrovanie údajov, pseudonymizácia a pod.).
Ďalej priniesli nové ŠZD povinnosti pre dovozcov údajov. Konkrétne ide o rozsiahle informačné povinnosti voči vývozcovi údajov v prípade, že orgán verejnej moci požaduje prenášané údaje. V tejto súvislosti zavádzajú ŠZD povinnosť dovozcu v tretej krajine preskúmavať zákonnosť žiadosti o prístup k osobným údajom zo strany verejných orgánov tretej krajiny a viesť evidenciu jeho krokov vo vybavovaní týchto žiadostí, a na požiadanie preukázať vynaloženú snahu.
Dovozca údajov musí podľa nových ŠZD bezodkladne informovať vývozcu údajov, pokiaľ nie je z akéhokoľvek dôvodu schopný tieto doložky dodržať – nielen z jeho osobných dôvodov, ale napríklad vďaka zmene legislatívy danej krajiny. Ak teda z akýchkoľvek dôvodov nie je dovozca schopný zabezpečiť dodržanie doložiek, musí vývozca pozastaviť prenos osobných údajov. Zavádza sa tiež právo vypovedať ŠZD, ak do jedného mesiaca nedôjde k náprave, alebo dovozca podstatným spôsobom poruší ustanovenia ŠZD.
Nakoniec možno uvítať, že ŠZD výslovne zavádzajú možnosť voľby rozhodného práva ktoréhokoľvek z členských štátov EÚ (jedinou požiadavkou je, že takéto právo nebráni, aby dotknuté osoby boli z týchto zmluvných doložiek – ako primárne bilaterálneho zmluvného vzťahu – aj oprávnené), a tiež možnosť voľby konkrétneho súdu členského štátu EÚ, ktorý bude o veci rozhodovať v prípade sporov. Táto voľba však súvisí aj s praktickým problémom, ako vlastne zmluvné doložky uzavrieť, aby fungovali správne podľa zvoleného práva a zaväzovali dovozcu aj vývozcu osobných údajov, prípadne ďalšie strany, ktoré sa pomocou tzv. dokovacej doložky môžu k ŠZD pridať, čo je užitočná funkcia najmä pre rozvetvené globálne koncerny.
Už len menej ako 17 mesiacov zostáva do doby, než bude musieť mať každý, kto dnes používa pôvodné ŠZD (alebo sa snáď dokonca ešte spolieha na zneplatnený Privacy Shield), dohodnuté so svojimi obchodnými partnermi nové modernizované štandardné zmluvné doložky.
Náš tím v HAVEL & PARTNERS Vám pomôže
Zdroj: Startitup.sk
Najväčšia advokátska kancelária na Slovensku, HAVEL & PARTNERS, je vo svojej rýdzej podstate startupom. Dnes síce zamestnávajú stovky špičkových právnikov, pred rokmi to však začalo malou kanceláriou, škatuľami od počítačov miesto stolov a silnou víziou. Jedným zo spoluzakladateľov bol aj Jaroslav Havel, ktorý vo vedení kancelárií figuruje dodnes a za roky sa stal jedným zo symbolov česko-slovenskej advokácie. Ako sa mu z malého tímu podarilo vybudovať neochvejnú a stabilnú právnickú firmu? Jedným z jej pilierov sú totiž mladí ľudia a inovácie – to perfektne zosobňuje príbeh Štěpána Štarhu, ktorý do kancelárie prišiel prvé dni ako študent, vypracoval sa však až na partnera. A ako tvrdí, podobný raketový kariérny rast sa môže stať komukoľvek, kto príde do HAVEL & PARTNERS a prejaví dravosť, zručnosti chuť a záujem.
Odpovedá riadiaci partner Jaroslav Havel, spoluzakladateľ HAVEL & PARTNERS.
Príbeh našej kancelárie sa začal písať pred dvadsiatimi rokmi. Bolo nás päť mladých a ambicióznych právnikov, keď sme sa rozhodli založiť svoju vlastnú právnickú kanceláriu. Poznali sme sa zo štúdií a neskôr sme sa štyria stretli v práci pre medzinárodnú kanceláriu Linklaters, ktorá mala vtedy pozíciu najelitnejšej právnickej firmy v Európe najmä v oblasti fúzií a akvizícií.
Avšak vzormi pre náš ambiciózny startup boli okrem Linklaters aj ďalšie najprestížnejšie právnické firmy so sídlom v Londýne (takzvaný Magic Circle) alebo americké kancelárie ako Skadden, Arps či Jones Day, teda medzinárodné firmy s komplexnými službami a profesionálnym manažmentom.
Začínali sme v roku 2001 v malej miestnosti, kde sme sedem dní v týždni pracovali na škatuliach od počítačov a spisov okolo jedného stola. Okolie často nechápalo, prečo sme sa vzdali dobre rozbehnutých kariér, a mnohí nám predpovedali, že budeme po zvyšok života len zakladať eseróčky. Našou víziou však bolo vybudovať modernú firmu so špičkovým komplexným poradenstvom pre domácich i zahraničných klientov.
Našou hlavnou výhodou bolo know-how z medzinárodnej kancelárie, ovládali sme jazyky a mali sme veľké odhodlanie uspieť. Od začiatku sme tvrdo pracovali a investovali sme nielen do rozvoja kancelárie, ale aj do náboru najlepších právnikov.
Do pol roka od vzniku firmy sme zvládli zostaviť tím 15 právnikov s podobnými skúsenosťami a víziou, ktorý dokázal pokryť väčšinu potrieb našich klientov. Okrem toho, už od začiatku fungovania kancelárie sme sa snažili robiť veci lepšie, ponúkať viac služieb a uskutočňovať ich chytrejšie.
Zrýchlili a zjednodušili sme rozhodovanie a nastavili sme kompetencie tak, aby rozhodoval vždy ten, kto daným veciam najlepšie rozumie, systematicky sa v nich vzdeláva a zdokonaľuje. To bola naša cesta k rýchlemu rastu.
V zásade už na začiatku fungovania kancelárie sme mali významných slovenských klientov, ktorých sme ale obsluhovali z Česka, napríklad Železiarne Podbrezová, pre ktoré sme realizovali akvizície ako v ČR, tak aj inde v Európe.
Postupne sme ale potrebovali byť slovenským klientom bližšie. Najprv sme sa snažili nadviazať spoluprácu s niektorou z tamojších kancelárií, ale to sa príliš neosvedčilo. Dopyt navyše neustále rástol, takže nám nakoniec dávalo najväčší zmysel otvoriť v Bratislave vlastnú kanceláriu.
Dnes na Slovensku pokrývame komplexne nielen potreby slovenských klientov, ale zároveň je kancelária v Bratislave bránou pre slovenských klientov, ktorí mieria do Česka. Vďaka prítomnosti na Slovensku získavame veľký počet zákaziek pre slovenských podnikateľov pôsobiacich v Česku.
Tajomstvo nášho úspechu je, že prijímame rýchle rozhodnutia a vieme sa okamžite prispôsobiť potrebám klientov. Dynamiku rastu startupu sa snažíme udržať i naďalej, a to tým, že sme s mladými začínajúcimi podnikateľmi a manažérmi v neustálom kontakte a zároveň aj tím našej kancelárie je stále veľmi mladý
Okrem toho, hlavným pilierom nášho úspechu je dlhodobé budovanie vzťahu s našimi klientmi, ktorý je založený na strategickom partnerstve. Klienti na našej spolupráci oceňujú predovšetkým proaktívny prístup, profesionalitu, stálu dostupnosť a časovú flexibilitu.
Za naším úspechom stojí i fakt, že sme schopní si dlhodobo udržať elitnú skupinu právnikov, ktorí poskytujú poradenstvo aj tej najnáročnejšej klientele a ktorí majú mimoriadny obchodný rozhľad, ale i manažérsky presah. Okrem odborného zázemia a renomé kancelárie je pre klientov dôležitá aj naša dlhodobá personálna a finančná stabilita.
Áno, samozrejme. Našim klientom radi ponúkame ešte niečo viac než špičkovú právnu službu. Vzhľadom k rozsiahlej sieti našich kontaktov, cez 2 500 stálych klientov a investorov vrátane najbohatších Slovákov a Čechov, vieme otvoriť dvere k žiadaným kontaktom a zaujímavým potenciálnym partnerom či klientom.
Spolupráca s najväčšou a najrýchlejšou právnickou kanceláriou v strednej a východnej Európe je pre našich klientov samozrejme obojstranne zaujímavá a výhodná a radi s nimi zdieľame investičné príležitosti.
Taktiež poskytujeme najkomplexnejšiu medzinárodnú podporu pre české a slovenské advokátske kancelárie. Poskytujeme právne a daňové poradenstvo v 12 svetových jazykoch a našim klientom sme už asistovali v takmer 110 krajinách sveta.
Až 70 % našich prípadov obsahuje medzinárodný prvok. Naši klienti majú prístup k medzinárodným a lokálnym a odborným znalostiam prostredníctvom viac ako 90 000 právnikov v približne 160 krajinách.
Áno, voči klientom sa snažíme uplatňovať maximálne proaktívny prístup, teda nielen čakať, až klient príde, ale sledovať klienta aj jeho podnikanie a intenzívne s ním pracovať a pomôcť mu získať náskok pred ostatnými. Vlastne ho z právneho a daňového pohľadu vedieme jeho biznisom a pomáhame mu s jeho ďalším rozvojom.
Transakčné poradenstvo je našou vlajkovou loďou už od založenia kancelárie v roku 2001. Od tej doby systematicky rozvíjame odborné know-how a vyberáme do tímu tých najlepších právnikov, ktorý momentálne tvorí 80 špecialistov na fúzie a akvizície.
Vďaka jeho schopnostiam a výkonnosti sa dlhodobo držíme na popredných priečkach v počte realizovaných transakcií na slovenskom, českom i stredoeurópskom právnom trhu. V posledných rokoch sa naši právnici podielali na realizácii viacerých akvizícií, transformácií a reštrukturalizácií realizovaných na českom a slovenskom trhu najmä zahraničnými investormi, vrátane transakcií zahŕňajúcich veľké obchodné spoločnosti alebo štátne podniky podnikajúce najmä v oblasti bankovníctva a financií, energetiky a utilít, stavebníctva, strojárstva, hutnického, farmaceutického, papierenského, gumárenského a potravinárskeho priemyslu, telekomunikácií a informačných technológií, obchodu so spotrebnými tovarmi alebo cestovného ruchu.
Naša kancelária je schopná poskytovať právne služby v súvislosti so všetkými obvyklými spôsobmi fúzie a akvizície, najmä v prípade zlúčenia, spojenia, rozdelenia a iných transformácií spoločností, pri predaji jednotlivých aktív, obchodných podielov, akcií, podniku alebo jeho časti, alebo pri prenájme podniku alebo jeho časti.
Naše právne služby v súvislosti so zlúčením alebo splynutím a akvizíciami spravidla zahŕňajú podrobnú prípravu štruktúry transakcií, služby právneho zástupcu v súvislosti s regionálnymi akvizíciami, vykonávanie právneho auditu (due diligence), štruktúrovanie transakcií, prípravu právnej dokumentácie, kontrola súladu s príslušnými právnymi predpismi či poradenstvo po uskutočnení transakcie.
Súčasťou našej firemnej kultúry je mediálna zdržanlivosť vo vzťahu ku klientom. Až na výnimočné prípady o nich nehovoríme a nezverejňujeme ich názvy či mená ani mieru spolupráce, ak to najprv verejne neurobia oni sami.
Ku klientom kancelárie patria veľké medzinárodné spoločnosti aj najvýznamnejšie slovenské a české firmy. Je medzi nimi 150 z 500 Fortune 500 spoločností, takmer 50 spoločností zaradených do rebríčka najväčších českých firiem Czech Top 100, 20 slovenských spoločností z TOP 100, ale aj najvýznamnejší slovenskí a českí podnikatelia, investori a majitelia či manažéri firiem a tiež tretina najbohatších Čechov a Slovákov. Naša kancelária poskytuje komplexné poradenstvo vo všetkých podnikateľských odvetviach.
Advokátska kariéra sa začína už na škole. Na štúdiách sa vám môže zdať, že času je veľa. Neverte tomu. Zaujímajte sa o právo a skúste v oblastiach, ktoré vás zaujímajú, neskončiť len u vypracovaných otázok na skúšky a čo najviac čítajte právnu, ale i manažérsku literatúru a hľadajte odpovede na otázky.
Sledujte aktuálne trendy v podnikateľskom prostredí. Už v priebehu štúdia sa potom skúste začať učiť nielen z kníh, ale aj v praxi. V našej kancelárii dávame študentom aj absolventom veľký priestor.
Od začiatku vás zapojíme do tímu, dáme vám možnosť učiť sa od skúsených kolegov na skutočných prípadoch a využiť cudzie jazyky. Vo veľmi mladom veku tak môžete sľubne naštartovať svoju advokátsku kariéru.
Kolegovi Štěpánovi Štarhovi sa to podarilo. O svojej ceste k veľkej advokácii a o tom ako sa prepracoval od študenta po partnera spoluzodpovedného za vedenie slovenskej kancelárie sa dozviete ďalej.
Odpovedá advokát Štěpán Štarha, ktorý v HAVEL & PARTNERS vyrástol zo študenta až na partnera.
Vždy ma fascinovali a zaujímali príbehy podnikateľov a to, ako funguje ich biznis a podnikanie. Napokon, na advokácii je jednou z najkrajších vecí práve možnosť vidieť veľa ľudských a podnikateľských príbehov. A pritom sa stále dá naučiť niečomu novému.
Súčasne počas mojich študentských rokov bola advokácia veľmi v kurze a práca v top-tier advokátskych kanceláriách patrila medzi tie najžiadanejšie. Chcel som pôsobiť v rámci väčšieho dynamického kolektívu, kde bude veľa práce, a teda aj možností niečomu sa naučiť a dostať sa k zaujímavým veciam.
Pôvodne som uvažoval o študentskej praxi v úplne inej advokátskej kancelárii. Našťastie som v aule, kde sa konal JobFair, stretol starého kamaráta, ktorý ma prehovoril poslať životopis do Havel & Holásek a už o týždeň som sedel o štvrtej ráno vo vlaku smer Praha na pohovor do kancelárie, ktorá ponúkala minimálne všetko to, čo ostatné veľké kancelárie.
Študoval som na Právnickej a Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Avšak vždy ma lákalo medzinárodné prostredie a chcel som získať medzinárodnú skúsenosť. Hľadal som niečo iné ako Erasmus a zaujímavou možnosťou bola spolupráca medzi PRF Muni a John Marshall Law School v Chicagu, ktorá je populárna najmä pre oblasť IP (=duševné vlastníctvo). Prihlásil som sa do výberu na štipendijný pobyt a podarilo sa mi uspieť a nastúpiť na John Marshall Law School.
Najbližšie sú mi oblasti práva informačných technológií a duševného vlastníctva, potom korporátne právo popri starostlivosti o privátnych klientov. K právu IP/IT som sa dostal tak trochu typicky. Na gymnáziu som sa zaujímal o počítače, programoval som, priťahovali ma nové technológie. Pôvodne som chcel teda študovať informatiku.
Nakoniec som sa rozhodol pre právo, ale záujem o nové technológie zostal. Po návrate z Chicaga sa naskytla príležitosť na oddelení IP/TMT (=technológie, médiá, telekomunikácie) v HHP. Neváhal som a nastúpil som ako koncipient. Advokácii som dal prednosť, pretože som v nej pôsobil už počas vysokej školy a bola pre mňa prirodzeným pokračovaním naštartovanej kariéry.
Už keď som nastupoval do kancelárie, som vedel, že to bude rýchla jazda. V kancelárii pracujú špičkoví právnici. Je to perfektný kolektív mladých ľudí, ktorých práca baví a chcú niečo dokázať. Už od začiatku som s nimi pracoval na najväčších právnych a obchodných prípadoch presahujúcich hranice ČR a SR, čím som sa dostal do kontaktu s medzinárodným prostredím.
Tieto skúsenosti mi umožnili prispievať k riešeniu lokálnych komplikovaných prípadov inovatívnymi prvkami, ktoré boli použité v zahraničí. Každý deň som sa naučil (a dodnes učím) niečo nové, a to ma neustále motivovalo a posúvalo vpred.
Pôvodne som sa mal stať partnerom a zostať pôsobiť v Prahe a Brne, ale bolo mi ponúknuté zapojiť sa aj do práce našej slovenskej kancelárie. Vzhľadom na to, čo všetko táto agenda obsahovala, som neváhal ani sekundu. Dôležitú úlohu v tom zohrala i manželka, ktorá pochádza zo Slovenska.
V skratke – sú to záujem o právo, logické uvažovanie a pracovitosť. V kancelárii o veľkosti HAVEL & PARTNERS je veľkou výhodou špecializácia na konkrétnu oblasť práva a tým možnosť sa v nej neustále zlepšovať, naberať praktické skúsenosti a rozvíjať svoje schopnosti. Dôležité je neustále sledovať trendy v podnikaní z manažérskej a podnikateľskej perspektívy.
Ďalej sú to podmienky a komfort z hľadiska administratívnej, informatickej, technologickej podpory, ako aj z hľadiska využitia medzinárodného know-how. Naša kancelária poskytuje právnikom podporu a vedenie skúsených kolegov, vzdelávaciu akadémiu, knižnicu či prístup do rôznych databáz.
Takto máme možnosť získať a rozšíriť si obchodný rozhľad a svoje podnikateľské a manažérske vedomosti. Taktiež skutočnosť, že pracujeme v tímoch zostavených nielen podľa právnych špecializácií, ale aj podľa podnikateľských odborov, nám prináša obrovský náskok pred konkurenciou.
Pestrosť a rôznorodosť práce. Každý deň riešim niečo nové a každý prípad je odlišný. Súčasne ma baví pracovať s našimi klientmi, ktorí predstavujú špičku podnikateľského prostredia – stretávam sa denne s top odborníkmi a zaujímavými ľuďmi, ktorí niečo v živote dokázali. A to ako v kancelárii, tak i u klientov.
Vo firme vládne pozitívna a motivujúca atmosféra. Sme skvelý tím, ktorý si rád po náročnom dni v kancelárii zájde zašportovať alebo na drink.
U nás platí, že ako intenzívne pracujeme, tak intenzívne sa zabávame. Dôležité je pre mňa i pracovné prostredie a zázemie, ktoré máme. Nie je vôbec ľahké sledovať všetky každodenné zmeny, novely, judikáty. Máme know-how tím, ktorý nám všetky novinky pravidelne prináša a sme tak vždy včas informovaní.
Ak chcú robiť veľkú advokáciu pre tých najzaujímavejších klientov, robiť medzinárodnú prácu, používať denne cudzie jazyky, zamerať sa na konkrétnu oblasť a stať sa skutočným odborníkom, a to všetko v mladom priateľskom kolektíve, je pre nich naša kancelária tým pravým miestom.
Už ako študenti budú pracovať na ozajstných prípadoch a budú mať možnosť pracovať pre tie najväčšie a najúspešnejšie medzinárodné i lokálne firmy, ako napríklad i technologické giganty, ktoré patria do svetovej top päťky. Ak sa chcú venovať akejkoľvek oblasti práva, u nás si môžu vybrať čokoľvek ich v práve baví. Stačí navštíviť naše kariérne stránky.
Zdroj: SME
Rozhovor: Štěpán Štarha
Posúvame česko-slovenskú advokáciu na tú najvyššiu svetovú úroveň. Poskytujeme klientom špičkové právne služby, vychovávame novú generáciu skvelých právnikov a určujeme trendy na advokátskom trhu.
Na štúdiách sa vám môže zdať, že času je veľa. Neverte tomu. Zaujímajte sa o právo a skúste v oblastiach, ktoré vás zaujímajú, neskončiť len u vypracovaných otázok na skúšky a čo najviac čítajte právnu, ale i manažérsku literatúru a hľadajte odpovede na otázky. Sledujte aktuálne trendy v podnikateľskom prostredí. Už v priebehu štúdia sa potom skúste začať učiť nielen z kníh, ale aj v praxi. V našej kancelárii dávame študentom aj absolventom veľký priestor. Od začiatku vás zapojíme do tímu, dáme vám možnosť učiť sa od skúsených kolegov na skutočných prípadoch a využiť cudzie jazyky. Vo veľmi mladom veku tak môžete sľubne naštartovať svoju advokátsku kariéru. Presne tak, ako sa to podarilo Štěpánovi Štarhovi, partnerovi spoluzodpovednému za vedenie slovenskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
| Štěpán Štarha je expertom na právo IT/IP, zmluvné a korporátne právo či medzinárodné právo súkromné. Poradenstvo poskytuje na Slovensku, kde pôsobí ako usadený euroadvokát, ale aj v ČR. Okrem členstva v SAK a ČAK je tiež členom AIJA – International Association of Young Lawyers. Štěpán vyštudoval okrem Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne tiež jej Ekonomicko-správnu fakultu. Zahraničné skúsenosti získal na John Marshall Law School v Chicagu. V našej kancelárii pracuje od roku 2009, kedy najskôr pôsobil v Prahe a Brne. Partnerom kancelárie so spoluzodpovednosťou za vedenie bratislavskej kancelárie je od roku 2018. |
Vždy ma fascinovali a zaujímali príbehy podnikateľov a to, ako funguje ich biznis a podnikanie. Napokon, na advokácii je jednou z najkrajších vecí práve možnosť vidieť veľa ľudských a podnikateľských príbehov. A pritom sa stále dá naučiť niečomu novému. Súčasne počas mojich študentských rokov bola advokácia veľmi v kurze a práca v top-tier advokátskych kanceláriách patrila medzi tie najžiadanejšie. Chcel som pôsobiť v rámci väčšieho dynamického kolektívu, kde bude veľa práce, a teda aj možností niečomu sa naučiť a dostať sa k zaujímavým veciam.
Pôvodne som uvažoval o študentskej praxi v úplne inej AK. Našťastie som v aule, kde sa konal JobFair, stretol starého kamaráta, ktorý ma prehovoril poslať životopis do Havel & Holásek a už o týždeň som sedel o štvrtej ráno vo vlaku smer Praha na pohovor do kancelárie, ktorá ponúkala minimálne všetko čo ostatné veľké kancelárie.
Študoval som na Právnickej a Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Avšak vždy ma lákalo medzinárodné prostredie a chcel som získať medzinárodnú skúsenosť. Hľadal som niečo iné ako Erasmus a zaujímavou možnosťou bola spolupráca medzi PRF Muni a John Marshall Law School v Chicago, ktorá je populárna najmä pre oblasť IP. Prihlásil som sa do výberu na štipendijný pobyt a podarilo sa mi uspieť a nastúpiť na John Marshall Law School.
Najbližšie sú mi oblasti práva informačných technológií a duševného vlastníctva, potom korporátne právo popri starostlivosti o privátnych klientov. K právu IP/IT som sa dostal tak trochu typicky. Na gymnáziu som sa zaujímal o počítače, programoval som, priťahovali ma nové technológie. Pôvodne som chcel teda študovať informatiku. Nakoniec som sa rozhodol pre právo, ale záujem o nové technológie zostal. Po návrate z Chicaga sa naskytla príležitosť na oddelení IP/TMT v HHP. Neváhal som a nastúpil som ako koncipient. Advokácii som dal prednosť, pretože som v nej pôsobil už počas vysokej školy a bola pre mňa prirodzeným pokračovaním naštartovanej kariéry.
Už keď som nastupoval do kancelárie, som vedel, že to bude rýchla jazda. V kancelárii pracujú špičkoví právnici. Je to perfektný kolektív mladých ľudí, ktorých práca baví a chcú niečo dokázať. Už od začiatku som s nimi pracoval na najväčších právnych a obchodných prípadoch presahujúcich hranice ČR a SR, čím som sa dostal do kontaktu s medzinárodným prostredím. Tieto skúsenosti mi umožnili prispievať k riešeniu lokálnych komplikovaných prípadov inovatívnymi prvkami, ktoré boli použité v zahraničí. Každý deň som sa naučil (a dodnes učím) niečo nové, a to ma neustále motivovalo a posúvalo vpred. Pôvodne som sa mal stať partnerom a zostať pôsobiť v Prahe a Brne, ale ponúkol som zapojenie sa aj do práce našej slovenskej kancelárie. Vzhľadom na to, čo všetko táto agenda obsahovala, som neváhal ani sekundu. Dôležitú úlohu v tom zohrala i manželka, ktorá pochádza zo Slovenska.
V skratke – sú to záujem o právo, logické uvažovanie a pracovitosť. V kancelárii o veľkosti HAVEL & PARTNERS je veľkou výhodou špecializácia na konkrétnu oblasť práva a tým možnosť sa v nej neustále zlepšovať, naberať praktické skúsenosti a rozvíjať svoje schopnosti. Dôležité je neustále sledovať trendy v podnikaní z manažérskej a podnikateľskej perspektívy. Ďalej sú to podmienky a komfort z hľadiska administratívnej, informatickej, technologickej podpory, ako aj z hľadiska využitia medzinárodného know-how. Naša kancelária poskytuje právnikom podporu a vedenie skúsených kolegov, vzdelávaciu akadémiu, knižnicu či prístup do rôznych databáz. Takto máme možnosť získať a rozšíriť si obchodný rozhľad (business intelligence) a svoje podnikateľské a manažérske vedomosti. Taktiež skutočnosť, že pracujeme v tímoch zostavených nielen podľa právnych špecializácií, ale aj podľa podnikateľských odborov, nám prináša obrovský náskok pred konkurenciou.
Pestrosť a rôznorodosť práce. Každý deň riešim niečo nové a každý prípad je odlišný. Súčasne ma baví pracovať s našimi klientmi, ktorí predstavujú špičku podnikateľského prostredia – stretávam sa denne s top odborníkmi a zaujímavými ľuďmi, ktorí niečo v živote dokázali. A to ako v kancelárii, tak i u klientov. Vo firme vládne pozitívna a motivujúca atmosféra. Sme skvelý tím, ktorý si rád po náročnom dni v kancelárii zájde zašportovať alebo na drink. U nás platí, ako intenzívne pracujeme, tak intenzívne sa zabávame. Dôležité je pre mňa i pracovné prostredie a zázemie, ktoré máme. Nie je vôbec ľahké sledovať všetky každodenné zmeny, novely, judikáty. Máme know-how tím, ktorý nám všetky novinky pravidelne prináša a sme tak vždy včas informovaní.
Ak chcú robiť veľkú advokáciu pre tých najzaujímavejších klientov, robiť medzinárodnú prácu, používať denne cudzie jazyky, zamerať sa na konkrétnu oblasť a stať sa skutočným odborníkom, a to všetko v mladom priateľskom kolektíve, je pre nich naša kancelária tým pravým miestom. Už ako študenti budú pracovať na ozajstných prípadoch a budú mať možnosť pracovať pre tie najväčšie a najúspešnejšie medzinárodné i lokálne firmy, ako napríklad i technologické giganty, ktoré patria do svetovej top päťky.
Zdroj: Hospodárske Noviny
Rozhovor: Ondřej Majer, David Krch
Plošný režim reverse charge je absolútne najúčinnejším systémom boja proti organizovaným podvodom na DPH, myslia si David Krch a Ondřej Majer, partneri advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
David Krch: Jednou vecou je dlh na dani, ktorá už bola vymeraná. Predpokladám, že hovoríte o tejto položke. Tu je otázkou, prečo dlh vzniká a prečo majú daňové subjekty nedoplatky na dani. Vzhľadom na legislatívne nástroje, ktoré má štát k dispozícii na vymáhanie, by som skôr predpokladal, že pôjde o dlhy vzniknuté z titulu platobnej neschopnosti daňových subjektov. Tu je ťažké niečo radiť alebo odporúčať, pretože cesta do platobnej neschopnosti môže byť veľmi rýchla a potom ani prioritné nástroje na vymáhanie pohľadávok, ktoré štát má, nepomôžu. Nie som toho názoru, že cestou by malo byť napríklad zavádzanie ručenia spoločníkov atď., aj keď v niektorých prípadoch by to, samozrejme, úplne namieste bolo. Inou otázkou sú dlhy na daniach, ktoré neboli zatiaľ vymerané. Tu sme už v rovine potenciálneho krátenia dane, o ktorej zatiaľ daňová správa nemá presné informácie. Tu sa pohybujeme len v rovine odhadov, avšak čísla budú celkom isto X-násobne vyššie. Pozornosť štátu by som preto viac zameral na prevenciu daňových únikov ako na vymáhanie už vymeraných daní, ktoré boli riadne vykázané, avšak zatiaľ neuhradené.
Ondřej Majer: Ak za takzvaného bieleho koňa považujeme prázdne spoločnosti, čiže spoločnosti bez reálnej činnosti, potom existujú niektoré zákonné povinnosti, ktoré majú zabrániť fungovaniu prázdnych štruktúr, napríklad povinnosť konať pravidelné valné zhromaždenia pre kapitálové spoločnosti alebo povinnosť zostavovať a zverejňovať účtovné závierky. Celý rad zmien v tejto oblasti priniesla novela Obchodného zákonníka z minulého roka, napríklad možnosť čistenia obchodného registra o neaktívne spoločnosti alebo zrušenia spoločností z dôvodu omeškania s uložením účtovnej závierky. Ďalšími prostriedkami boja proti zneužívaniu takýchto prázdnych štruktúr, ktoré sú len „korporátnym závojom“ chrániacim skutočného vlastníka pred zodpovednosťou za podnikanie, sú pravidlá stanovujúce v určitých prípadoch potenciálnu zodpovednosť takéhoto skutočného vlastníka alebo iných ovládajúcich osôb popri samotnej spoločnosti – napríklad v roku 2018 zavedená zodpovednosť faktického štatutárneho orgánu alebo možná zodpovednosť takzvanej ovládajúcej osoby za úpadok spoločnosti.
Ondřej Majer: Chápem politickú potrebu bojovať proti nepoctivým podnikateľom a prázdnym schránkam, ale nie som veľkým fanúšikom toho, aby výkonná, a teda politická moc, mohla tak drasticky zasahovať do podnikania súkromných spoločností, tak ako s tým počíta pripravovaná novela daňového poriadku – ide najmä o riziko zneužitia. Podľa môjho názoru by takéto prostriedky mali zostať v rukách súdov.
Ondřej Majer: Áno, takáto možnosť už existuje v súčasných právnych predpisoch. Ide len o to, aby sa zabezpečilo účinné presadzovanie platných pravidiel – v tomto prípade prostredníctvom súdov.
Ondřej Majer: Ak sa podarí zrušiť a zlikvidovať spoločnosti, ktoré sú už dlhé roky nečinné a fakticky prázdne a ktoré si navyše neplnia ani svoje základné povinnosti, bude to len dobre. Nedokážem odhadnúť, do akej miery sa to skutočne stane v praxi.
Ondřej Majer: Ak je zabezpečené, že spoločnosť skutočne plní svoje záväzky, neexistuje právny dôvod na jej zrušenie alebo likvidáciu. Ide potom najmä o to, aby spoločnosť, ktorá je len takýmto „korporátnym závojom“, nemohla byť príliš ľahko použitá ako „štít“ brániaci zodpovednosti skutočných osôb.
Ondřej Majer: Áno, takéto problémy výmaz nevyrieši. Trestnoprávna zodpovednosť však už teraz platí pre skutočných páchateľov, teda pre fyzické osoby, ktoré sa na podvode reálne podieľali. Bez ohľadu na to, či na vykonávanie svojej činnosti využili akúkoľvek spoločnosť alebo nie. Ide najmä o to, aby sa preukázala ich činnosť, a aby sa už teraz existujúce pravidlá vymáhali.
Ondřej Majer: Podľa môjho názoru to viac súvisí s fungovaním spoločnosti, politiky a slovenského súdnictva ako so stavom legislatívy.
Ondřej Majer: Aj v tomto prípade si myslím, že to súvisí najmä so zmenou v spoločnosti a v súdnictve a so zmenou spoločenského vnímania javov, ako sú korupcia a klientelizmus. Do určitej miery to súvisí aj s postupnou, aj keď pomalou modernizáciou slovenského práva a jeho aplikáciou súdmi.
Ondřej Majer: Každá pohľadávka prihlásená v konkurze má byť predmetom prieskumu správcu, pričom namietať ju môže aj iný veriteľ. V konečnom dôsledku môže tento spor skončiť až pred súdom, ktorý o konkrétnej pohľadávke, napríklad o jej pravosti či výške, rozhodne. Samozrejme, pred samotným vyhlásením konkurzu na návrh veriteľa bude súd skúmať, či sú na konkurz vôbec splnené podmienky. Predmetom prieskumu by však, samozrejme, malo byť aj to, či sú pohľadávky alebo ich prípadné rozdelenie medzi viac osôb fiktívne. Žiaľ, fungovanie slovenského konkurzného práva je stále pomerne rigidné a formalistické.
Ondřej Majer: Pokiaľ dlžník nie je skutočne platobne neschopný a veriteľ to vie alebo by mal vedieť, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu – takzvaného šikanózneho návrhu – je jednoznačne spoločensky škodlivé. Nejde o legitímny spôsob vymáhania pohľadávok, ide o zneužitie, za ktoré veriteľ aj členovia jeho štatutárneho orgánu podľa zákona osobne zodpovedajú. Táto zodpovednosť by mala byť postihovaná viac ako doteraz.
David Krch: Nemám k dispozícii fiškálne dáta, ktoré by ma oprávňovali vyvodiť závery o tom, či sa táto oblasť zlepšuje. Ide o celospoločenský problém v celej EÚ, ktorý osobne považujem za daň za základné slobody a demokraciu, ktoré nám EÚ dáva a garantuje. Na jednej strane štáty EÚ prichádzajú, či už individuálne alebo koordinovane, s novými nástrojmi na odhaľovanie, respektíve potláčanie týchto podvodov, na druhej strane organizované skupiny prichádzajú s novými metódami, ako tieto podvody realizovať.
David Krch: Na túto otázku celkom určite existujú rôzne názory a odpovede. Predovšetkým ide o vec, ktorá je veľmi ťažko objektívne merateľná. Môj subjektívny názor je, že kontrolný výkaz je dobrým nástrojom. Aj keď si nemyslím, že by sám osebe zásadným spôsobom obmedzil alebo dokonca eliminoval podvody, význam určite má. Jednak výrazne urýchľuje prístup daňovej správy k detailom transakcií, ktoré sú predmetom DPH – toto považujem za hlavné plus. Ako ďalšie pozitívum vnímam to, že pri menších subjektoch by kontrolný výkaz mal eliminovať snahy napríklad o nevykázanie realizovaných dodávok alebo inú manipuláciu s číslami v daňovom priznaní. Tieto praktiky bolo možné skôr zaznamenať a túto oblasť by výkaz mal pomerne spoľahlivo eliminovať.
David Krch: Štát síce chce implementovať nový nástroj v boji proti nepoctivým podnikateľom, ktorého cieľ, samozrejme, vítame, ale jeho praktická realizácia môže skončiť opäť na ťarchu tých poctivých – tým, že sa im zavedie ďalšia povinnosť, najmä pokiaľ by tento systém nefungoval viac príjemne pre používateľov, než ako fungujú štátne systémy v súčasnosti.
David Krch: Som jednoznačne presvedčený o tom, že plošný reverse charge je absolútne najúčinnejším systémom boja proti organizovaným podvodom na DPH. Ako znie jedno príslovie „Kde nič nie je, ani smrť neberie“, to isté platí v oblasti podvodov na DPH. Pokiaľ nebude aplikovaná daň na výstupe, nebude možné nárokovať daň na vstupe, a tým budú všetky podvody alebo úplná väčšina z nich prirodzene úplne eliminované. Navyše ide o systém, ktorý je jednoduchý, de facto beznákladový a najmä zamedzí organizované podvody na DPH v ich samotnom zárodku. Pritom zavedenie reverse charge na vybrané výrobky jasne ukázalo, že tento systém je v praxi bez problémov použiteľný. Nerozumiem preto tomu, prečo Európska únia tento systém už nezaviedla. V tomto kontexte považujem za veľkú škodu, že Česká republika nakoniec nevyužila výnimku, ktorú dostala od Európskej komisie na zavedenie plošného reverse charge na ročné skúšobné obdobie. Mohlo ísť o veľmi zaujímavý pilotný projekt, ktorý by celej Únii ukázal, či je tento systém funkčný alebo nie a či by mohol byť plošne implementovaný v celej Únii.
Zdroj: FORBES (10.6.2021)
Začínali ako malá advokátska kancelária s piatimi právnikmi. Dnes je to svetovo uznávaná firma s obratom viac ako 39 miliónov eur a 2500 klientmi, ktorá pomáha plniť podnikateľské ciele.
Príbeh HAVEL & PARTNERS sa začal písať v roku 2001, keď päť mladých právnikov založilo advokátsku kanceláriu. Svoj startup rozbiehali v malej miestnosti, kde pracovali na škatuliach od počítačov a spisy mali rozložené okolo jedného stola. Ich víziou bolo vybudovať modernú firmu s komplexným poradenstvom. „Z medzinárodnej kancelárie sme mali know-how, ovládali sme jazyky a mali sme veľké odhodlanie uspieť. Od začiatku sme tvrdo pracovali a investovali sme nielen do rozvoja kancelárie, ale aj do náboru najlepších právnikov,“ spomína na začiatky Jaroslav Havel. Do pol roka od vzniku firmy zostavili tím 15 právnikov s rovnakou víziou.
Kancelária spočiatku spolupracovala s firmou Deloitte, no v roku 2005 sa už vydala vlastným smerom. Bola to doba, kedy celosvetová vlna fúzií a akvizícií prispievala k rýchlemu ekonomickému rastu. Poradenstvo je však dodnes vlajkovou loďou HAVEL & PARTNERS a za a posledných 15 rokov realizovala 750 transakcií. Pomáha tiež expandovať českým a slovenským firmám do zahraničia a medzinárodným spoločnostiam s rozvojom v Česku a na Slovensku.
Kancelária sa nezameriavala vždy len na M&A, cieľom bolo poskytovať klientom komplexné služby a preto postupne rozširovala svoje portfólio. V roku 2008 vytvorila tím pre privátnu klientelu, ktorý je dnes s počtom viac ako 30 právnikov a daňových poradcov najväčšou poradenskou skupinou v strednej Európe.
Kancelária za dve dekády získala medzinárodné renomé a klientom asistovala v takmer 110 krajinách po celom svete. Veľkými výhodami kancelárie sú obchodný rozhľad (business intelligence), podnikateľské a manažérske vedomosti právnikov „Pracujeme v tímoch zostavených nielen podľa právnych špecializácií, ale aj podľa jednotlivých podnikateľských odborov, v ktorých neustále sledujeme všetky trendy a ďalej sa vzdelávame,”dodáva Jaroslav Havel.
„Už dvadsať rokov sú pre nás najvyššou prioritou spokojní klienti. Ich dôvera, s ktorou nám zverujú svoje biznisové záležitosti, nás zaväzuje k tomu, aby sme sa stále zlepšovali,” vysvetľuje Jaroslav Havel. Zároveň rozptyľuje predsudok, že kancelária poskytuje poradenstvo len najväčším a najúspešnejším firmám: “Sami sme boli pred 20 rokmi začínajúcou ambicióznou firmou, vieme teda skutočne pomôcť aj menším firmám a podporiť ich v ich raste a rozvoji, ktorý sme sami zrealizovali. Usilujeme sa o to, aby v ideálnom prípade klienti rástli s nami a my s nimi – presne v duchu nášho motta „Úspech spája,” dodáva Jaroslav Havel.
Zdroj: epravo.sk
Vzorom im boli najelitnejšie anglo-americké advokátske kancelárie s komplexnými službami a profesionálnym manažmentom. Začínali v roku 2001 v malej kancelárii, kde sedeli na krabiciach okolo jedného stola. Okolie im predpovedalo, že budú celý život len zakladať eseročky. Oni to ale dotiahli až na špicu stredoeurópskej advokácie. Traja z piatich zakladateľov HAVEL & PARTNERS – Jaroslav Havel, Robert Nešpůrek a Marek Vojáček – vo firme ďalej aktívne pôsobia. Teraz, po 20 rokoch od jej vzniku, spomínajú na neľahké začiatky, prvé zákazky či ekonomickú krízu, ale aj spoločne plánujú budúcnosť kancelárie. A aký je ich recept na úspech?
Marek Vojáček: Poznali sme sa s Robertom a Jaroslavom už skôr z medzinárodnej advokátskej kancelárie Linklaters, kde sme všetci pracovali. Nastúpil som tam po tom, čo som sa vrátil z Austrálie. Jeden z prvých ľudí, za ktorými ma po nástupe poslali, bol Robert Nešpůrek. Povedali mi, nech sa od neho naučím, ako sa správne vedie advokátsky spis. S Jaroslavom sme sa v Linklaters zoznámili asi o rok neskôr v rámci transakcie v JRD v južných Čechách, kde sa vyrábal extrudovaný chlieb. Predávali sme ho nejakým Nórom.
Robert Nešpůrek: Kanceláriu sme vtedy zakladali ešte s Ondrom Petrom, ktorý s nami tiež pracoval v Linklaters, a s našim spolužiakom Honzom Holáskom. Honza v roku 2014 veľkú advokáciu opustil a dnes je senátorom. Ondra Petr bohužiaľ pred 8 rokmi tragicky zahynul v horách, čo pre nás bola obrovská strata, a to predovšetkým po ľudskej stránke.
Robert Nešpůrek: S nápadom založiť vlastnú firmu prišiel Jaroslav v čase, keď som bol na stáži v londýnskej pobočke Linklaters.
Jaroslav Havel: V Linklaters sme spolupracovali aj so spoločnosťou Deloitte a dozvedeli sme sa, že hľadajú niekoho, kto by im vybudoval partnerskú advokátsku kanceláriu. Vnímal som to ako vhodnú príležitosť, s ktorou by sa dala prepojiť myšlienka nášho vlastného projektu.
Robert Nešpůrek: Mal som vtedy od Linklaters prenajatý byt blízko Liverpool Street v centre Londýna, chodil som pešo do práce a veľmi sa mi tam páčilo. Keď mi vtedy Jaroslav volal, či sa chcem zapojiť do novovznikajúce firmy, dlho som zvažoval, či do toho mám ísť. Lákala ma ale vidina vlastného projektu a to nakoniec rozhodlo. Pamätám si, že keď som oznámil v Linklaters svoj odchod, musel som sa okamžite zbaliť a druhý deň sa z londýnskeho bytu na Liverpool Street odsťahovať.
Jaroslav Havel: Veľa kolegov nechápalo, prečo opúšťame tak dobré miesta. Niektorí nadriadení nám dokonca predpovedali, že týmto krokom sme sa odsúdili k tomu, že budeme celý život len zakladať eseročky.
Robert Nešpůrek: Pocity boli vtedy zmiešané nielen pre okolie, ale aj pre nás, pretože začiatky neboli vôbec idylické. Mali sme jednu malú kanceláriu, sedeli sme na škatuliach od počítačov a spisov. My právnici sme sa delili o jeden stôl, druhý stôl bol na chodbe a pri tom sedela naša asistentka. Opustili sme dobré miesto v špičkovej firme, išli do neistoty a nebolo vlastne cesty späť. O to viac bol človek motivovaný urobiť všetko pre to, aby kancelária uspela.
Marek Vojáček: Našou predstavou bolo vybudovať v Česku úspešnú advokátsku kanceláriu podľa britského modelu, teda firmu, ktorá bude poskytovať komplexný právny servis potrebný pre biznis a ktorá by bola na českom trhu alternatívou k medzinárodným kanceláriám. Bola ale otázka, či sa nám podarí pre túto myšlienku nadchnúť niekoľko ďalších schopných a pracovitých právnikov, ktorí by s nami tento veľmi úspešný a funkčný model dokázali uviesť do praxe.
Jaroslav Havel: Chceli sme mať pre klientov hneď od začiatku úplne nadštandardný servis, takže bolo jasné, že potrebujeme väčší tím. Cieľom bolo rýchlo sa dostať nad desať právnikov, aby sme pokryli všetky špecializácie a nemuseli klientov posielať inam, nech už budú riešiť čokoľvek. Zainvestovali sme preto do kvalitných a nákladných právnikov už od začiatku – všetci prišli z prostredia veľkej advokácie. Do pol roka nás bolo štrnásť.
Jaroslav Havel: Keď sme začínali, veľké české advokátske firmy mali okolo 30 právnikov, najväčšia Linklaters mala vrátane daniarov asi 60 ľudí. Hovorili sme si, že keď nás bude polovica, ale budeme mať špičkových právnikov a budeme zároveň veľmi tvrdo pracovať, môžeme robiť porovnateľnú prácu. Na začiatku sme často pracovali celých sedem dní v týždni.
Robert Nešpůrek: Pre rozjazd firmy bolo tiež prínosné, že sme spočiatku spolupracovali so spoločnosťou Deloitte. A našou veľkou výhodou bolo, že sme mali skúsenosť práve z Linklaters, ktorá bola vtedy celosvetovou špičkou v M&A. Mali sme teda v tomto odbore mimoriadne know-how. Dôležité ale bolo presvedčiť klientov, že práve naše vedomosti sú to rozhodujúce.
Jaroslav Havel: Spomínam si na začiatky, kedy som išiel na akvizičné rokovania do dvoch významných moravských firiem s narýchlo urobenou prezentáciou. Mali sme asi mesačné históriu a ja som sa v tendri na právne služby postavil vedľa zavedenej konkurencie. V tú chvíľu som klienta musel presvedčiť, že aj keď sme firma bez histórie, sme významne lepšia ako konkurencia v našej špecializácii na fúzie a akvizície. Našťastie sa mi to v oboch prípadoch podarilo.
Marek Vojáček: V roku 2003 skrachoval severomoravský bankový ústav Union banka a my sme v Ostrave zabezpečovali komplexnú zákazku pre insolvenčnú správkyňu Union banky. Bola to obrovská kauza, na ktorej pracovala tretina firmy, náročný konkurz regulovaný Českou národnou bankou, v ktorom boli desaťtisíce postihnutých podnikateľov. Dva roky sme na Ostravsku v podstate bývali.
Jaroslav Havel: Union banka bola vtedy štvrtou najväčšou bankou v Česku, v zásade všetci z regiónu v nej mali nejaké angažmán. Vo všetkých podobných prípadoch bolo dovtedy uspokojenie veriteľov do 5 percent a nám sa podarilo presiahnuť 30 percent, čo bol v porovnaní s inými konkurzmi mimoriadny úspech. Počas tamojšieho pôsobenia sme na severe Moravy nadviazali veľa kontaktov a získali rad klientov, preto bolo logické otvoriť pobočku práve v Ostrave.
Marek Vojáček: Už na začiatku sme mali významných slovenských klientov, ktorých sme ale obsluhovali z Česka, napríklad Železiarne Podbrezová, pre ktoré sme realizovali akvizície ako v ČR, tak aj inde v Európe. Postupne sme ale potrebovali byť slovenským klientom bližšie. Najprv sme sa snažili nadviazať spoluprácu s niektorou z tamojších kancelárií, ale to sa príliš neosvedčilo. Dopyt navyše neustále rástol, takže nám nakoniec dávalo najväčší zmysel otvoriť v Bratislave vlastnú kanceláriu.
Jaroslav Havel: Dnes na Slovensku pokrývame komplexne nielen potreby slovenských klientov, ale zároveň je kancelária v Bratislave bránou pre slovenských klientov, ktorí mieria do Čiech. Vďaka prítomnosti na Slovensku získavame veľa zákaziek pre slovenských podnikateľov pôsobiacich v Čechách.
Robert Nešpůrek: Samozrejme aj tam sme chceli byť klientom bližšie, avšak už vtedy sme Brno vnímali ako technologický húb a miesto so značným potenciálom pre rozvoj biznisu. Okrem toho je Brno aj hlavným mestom justície, sú tu kľúčové súdy a ÚOHS a je tu tiež právnická fakulta, kde môžeme nadviazať kontakty so študentmi
Robert Nešpůrek: V tom čase predstavovali najväčší podiel našej práce medzinárodné transakcie. Mali sme veľké zákazky, dobré referencie, čo naštartovalo rýchly rozvoj firmy. Lenže s krízou prišiel útlm na M&A trhu. Väčšina príjmov kancelárie pochádzala pritom z tejto oblasti a z 80 percent tieto zdroje naraz vyschli. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ale my sme sa jednoducho spoločne rozhodli, že to zlomíme.
Jaroslav Havel: Extrémne rýchlo sme reštrukturalizovali firmu, maximálne úsilie sme venovali zmene portfólia našich služieb. Vzali sme to ako výzvu a videli ako príležitosť oproti iným kanceláriám, ktoré sa držali v úzadí, prepúšťali ľudí, osekávali náklady a čakali, čo bude. My sme ale nechceli prepúšťať, mali sme špičkový tím. Hovorili sme si, že máme veľa mladých talentovaných ľudí, tak prečo by sme ich mali vyhadzovať, keď sme ich tak ťažko hľadali.
Marek Vojáček: Zásadné vtedy bolo, že sme sa všetci spoločne zhodli, že práve v takto zložitej dobe je potrebné o to viac investovať do ďalšieho rozvoja firmy a biznisu. Okrem iného sme si radikálne znížili svoje vlastné príjmy pod úroveň niektorých zamestnancov.
Robert Nešpůrek: Klienti vtedy odchádzali od drahých medzinárodných kancelárií. Vnímali sme to ako šancu a chceli sme ju využiť. Rozposielali sme stovky ponúk a ponúkali komplexný právny servis s dôrazom na služby, ktoré boli v tom čase v súvislosti s krízou najviac žiadané. Získali sme veľa nových korporátnych klientov a napriek kríze sme ďalej rástli a naberali sme ďalších nových ľudí.
Robert Nešpůrek: Zo začiatku bolo nesmierne ťažké získavať kvalitných právnikov. Mali sme ale šťastie, že sme už vtedy dokázali presvedčiť tých najlepších ľudí na trhu, aby šli do malej začínajúcej kancelárie. S našim rastom a rozvojom sme sa postupne dostali do úplne inej pozície. Dnes sme schopní tých najlepších profesionálov na trhu ľahko nalákať, posledných sedem rokov sme najžiadanejším zamestnávateľom. O tom sa nám pred 20 rokmi ani nesnívalo.
Marek Vojáček: Je to ale nikdy nekončiaci proces. Keď sa objaví výnimočný talent a profesionál, je potrebné vyvinúť maximálne úsilie a dostať ho na našu stranu barikády, pretože buď budeme spolupracovať a navzájom si pomáhať, alebo s ním budeme bojovať o klienta. Vždy mi prišlo múdrejšie postaviť takého človeka vedľa seba.
Robert Nešpůrek: Zo začiatku sme robili väčšinu vecí dohromady, spoločne sme sa starali predovšetkým o nábor nových ľudí. Tiež si spomínam, ako som prvý profil kancelárie písal „na kolene“ v lete na dovolenke na chate v Lipensku. Jaroslav mal na starosti rokovania s obchodnými partnermi, strategický rozvoj a vedenie kancelárie po finančnej stránke.
Jaroslav Havel: Na západe je bežné, že pri určitej veľkosti už firmy automaticky musia mať profesionálny manažment na oblasti ako sú HR, financie alebo marketing a obchod. V Česku to ale nebolo zvykom. Právnici často neuznávali ďalšie odborné profesie a mali pocit, že všetko v rámci riadenia advokátskej kancelárie vedia najlepšie. Advokátske kancelárie tu boli skôr menšie, kedy sa traja alebo štyria advokáti spojili a rozhodovali všetci o všetkom. Naším vzorom však boli britské advokátske kancelárie s profesionálnym manažmentom, takže sme s postupným rastom a rozvojom firmy tento model prevzali.
Jaroslav Havel: Paradoxne najmenej flexibilní sme boli práve v začiatkoch, keď nás sedelo šesť partnerov pri stole a všetci sme rozhodovali o všetkom. Postupne sme dospeli k tomu, že musíme zrýchliť a zjednodušiť rozhodovanie a nastaviť kompetencie tak, aby rozhodoval vždy ten, kto daným veciam najlepšie rozumie, systematicky sa v nich vzdeláva a zdokonaľuje.
Marek Vojáček: Ak nejaká firma začína strácať podnikateľský drive a začína sa skôr podobať úradu, tak nemôže byť nikdy dlhodobo úspešná. Aj preto kladieme dôraz na rýchly a flexibilný systém rozhodovania, ktorý sa nám už mnoho rokov osvedčuje.
Marek Vojáček: Že je dôležité neotáľať s rozhodnutiami, ktoré sú nepríjemné. Ak je vo firme niečo zavedené, ale preukázateľne to nefunguje, je dôležité to vyriešiť čo najskôr. Len tak sa firma môže posunúť ďalej.
Jaroslav Havel: Úplne súhlasím. U nás sa toto týkalo predovšetkým personálnej oblasti.
Jaroslav Havel: Chceme sa neustále zlepšovať. Každý rok uzatvárame s tým, že revidujeme, či sme sa zlepšili, prípadne v čom, alebo naopak nie a potom sa pozeráme do budúcnosti, na čom môžeme zapracovať. Chceme byť naďalej inovatívnou firmou, ktorá je klientom dlhodobým strategickým partnerom v ich biznise. Naším cieľom je chrániť a rozvíjať naše vynikajúce renomé a hodnoty, ktoré sa s HAVEL & PARTNERS spájajú, ako sú individuálny prístup, komplexné praktické riešenia, rešpekt, dôvera a lojalita.
Marek Vojáček: Chceme tiež ďalej pracovať s tými najlepšími právnikmi na advokátskom trhu a mať im vždy čo ponúknuť, pretože advokácia je predovšetkým o ľuďoch.
Robert Nešpůrek: Vždy nás inšpirovali veľké renomované kancelárie z takzvaného Magic Circle. Prial by som si, aby sa naša kancelária zaradila medzi ne a bola trvalou súčasťou európskej advokátskej elity. Nebudeme tu tiež večne a bolo by dobré, keby firma pokračovala aj potom. Keď sa jej podarí nadviazať na prvé dve dekády aj do budúcnosti, bude to veľký úspech.
Zdroj: Trend
Rozhovor: David Neveselý, Štěpán Štarha
Tradícia odovzdania rodinného podnikania sa na Slovensku a v Česku ešte len buduje. Práve teraz sa totiž majitelia mnohých rodinných firiem založených v 90. rokov dostávajú do dôchodkového veku a začínajú uvažovať, komu biznis odovzdajú. Partneri advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha a David Neveselý hovoria pre TREND o tom, ako rodinnú firmu čo najlepšie pripraviť na generačnú výmenu, ako by tomu mohla pomôcť zmena legislatívy, ale aj o možných trecích plochách v rodinnom biznise.
“Nielen v Európe platí, že prechod na druhú generáciu sa podarí len 35 percentám rodinných firiem.”
Štěpán Štarha: Ide o komplexný súbor faktorov. Medzi základné patrí nedostatočná príprava kľúčových osôb, a to ako zakladateľa, tak aj nástupníka, nedôsledné nastavenie pravidiel a plánu odovzdania a rozdielne pohľady na budúcnosť podnikania. Ďalšími faktormi bývajú aj nedostatočná komunikácia a vypočutie detí, či vôbec spoločnosť chcú prebrať, ale aj riziko rozdrobenie majetku a vstupu tretích osôb. Karty dokáže zamiešať aj podnikateľské či právne prostredie.
David Neveselý: Na Slovensku a v Česku sa tradícia odovzdania rodinného podnikania len buduje. Na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a preto chýba dostatok príkladov zvládnutých odovzdaní firiem druhej generácie. Väčšinu rodinných firiem stále vedú zakladatelia, ktorí sa dostávajú do veku, keď začínajú uvažovať, čo s firmou ďalej. Vďaka tomu sa táto téma konečne začína rozvíjať.
Štěpán Štarha: Vzhľadom na limity slovenskej právnej úpravy rodinné firmy pri generačnej výmene čelia aj podstatným právnym výzvam a problémom – komplikovanosti odovzdania majetku, obmedzeným nástrojom spravodlivej distribúcie majetku v rámci rodiny či chýbajúcej ochrane majetku pred rodinnými búrkami.
| David Neveselý (44) Je česko-slovenský advokát, spoluzakladateľ skupiny expertov pre právny a daňový servis privátnym klientom, ktorá vznikla v roku 2008 a ktorá dnes poskytuje poradenstvo viac ako 300 rodinám. Je expertom na oblasť medzigeneračného transferu kapitálu, sústredí sa na nastavenie daňovo efektívnych pravidiel v rámci koncernových vzťahov či rodinných holdingových zoskupení. Je partnerom advokátskej kancelárie Havel & Partners. Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. |
David Neveselý: Súkromné nadačné fondy zriaďované podľa českého práva sú moderné a efektívne nástroje, ktoré bežne využívajú aj Slováci pri usporiadaní držby a správy majetku. Sú alternatívou klasických dedičských inštitútov. Zakladateľovi totiž umožňujú vložiť majetok do fondu na vopred definovaný účel. Tento majetok sa následne spravuje a poskytuje určeným osobám podľa pravidiel, ktoré zakladateľ vopred presne stanoví.
Štěpán Štarha: Dedičské právo na Slovenku má svoje limity a dnes nedokáže v plnej miere zabezpečiť požiadavky vlastníkov rodinných firiem ani iných ľudí. Malo by byť flexibilnejšie a viac by sa malo ponechať na vôľu poručiteľa, komu čo odkáže. Poručiteľ by mal mať možnosť v závete určiť podmienky či príkazy, po ktorých splnení dediči dostanú majetok. Za zváženie by stálo aj zavedenie inštitútu dedičskej zmluvy, ktorá by na rozdiel od závetu dostala dedičov do silnejšej pozície. Po jej uzatvorení by ju poručiteľ nemohol jednostranne odvolať ako závet. Pre rodinné firmy a bohatších ľudí nebude dedičské právo nikdy úplne vyhovujúce. Uvítali by sme, keby na Slovensku vznikla obdoba nadačných a zvereneckých fondov.
Štěpán Štarha: Návrh odporúčame pripravovať so zapojením celej rodiny. Alebo by mala byť rodina o príprave aspoň priebežne informovaná. Postup býva aj taký, že štruktúra sa síce navrhne len so zakladateľom, ale potom sa predstaví celej rodine a tá sa k nej vyjadruje. Následne sa snažíme nájsť optimálne riešenie, čo sa nezaobíde bez kompromisov. Pretrvá a bude dodržaná a rozvíjaná len taká štruktúra, s ktorou sa stotožnili všetci členovia rodiny. Nemá zmysel, aby štruktúru autoritatívne pretlačil zakladateľ, keďže po jeho smrti by sa mohla rozpadnúť ako domček z kariet.
David Neveselý: V prípade rozporov či nesúhlasu s navrhnutou štruktúrou usporiadania sa v prvom rade snažíme zistiť, aký je dôvod nesúhlasu a s ktorou časťou konkrétne. Niekedy ide len o odbornú nevedomosť – tú vysvetlíme a prediskutujeme, inokedy ide o názorové rozdiely, ktoré sa snažíme spolu s rodinou vyriešiť a upokojiť emócie. Vtedy sme v role mediátora. Je však pravda, že pomerne často má posledné slovo zakladateľ. Našou úlohou je, aby jeho vôľa bola jasne formulovaná a prinajmenšom rešpektovaná rodinou.
David Neveselý: Môj súkromný názor je, že je to spôsobené súdržnosťou rodín. Svoj vplyv môže mať i ten fakt, že Slovensko má o niečo menšiu rozvodovosť a je to viac nábožensky orientovaná krajina než Česko.
David Neveselý: Deti sú odrazom rodičov, a pokiaľ je rodič tvrdý a cieľavedomý obchodník, deti budú v tomto smere podobné. Je však treba tieto vlastnosti rozvíjať, a to sa z rôznych, avšak najmä z časových dôvodov, nie vždy dalo. Momentálne preto pozorujeme, že nová generácia nie je často ochotná tak veľa obetovať ako jej predchodkyňa a často nie je zvyknutá na tvrdú prácu. Naopak, zavádzanie inovácií je doménou skôr mladých ľudí.
“Dedičské právo na Slovenku má historické limity. Na požiadavky vlastníkov rodinných firiem nemyslí.”
“
Štěpán Štarha: Ak hovoríme o rodinných firmách, nezdá sa nám, že by nejako výrazne vzrástol počet firiem, ktoré k sebe púšťajú partnerov alebo podniky predávali. Špecifickosť rodinných firiem spočíva aj v tom, že sa často budujú s cieľom odovzdať ich ďalšej generácii, zabezpečiť ju a zanechať odkaz, a preto je pochopiteľné, že zakladatelia nie sú naklonení vstupu cudzích investorov či predaju, ak majú nástupcov a nie je to nevyhnutne nutné pre rozvoj podnikania.
| Štěpán Štarha (35) Vyštudoval Právnickú fakultu a Ekonomicko-správnu fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Zahraničné skúsenosti získal na John Marshall Law School v Chicagu. Je expertom na právo obchodných spoločností, duševného vlastníctva, ochrany osobných údajov či medzinárodné právo súkromné. Je advokátom usadeným na Slovensku a partnerom advokátskej kancelárie Havel & Partners, kde je členom skupiny expertov pre právne a daňové poradenstvo privátnym klientom. |
Štěpán Štarha: Rodinné firmy sa snažia udržať podnik vo vlastných rukách bez externých investorov ako vlastníkov. Využívajú preto najmä bankové financovanie a až v prípade, že toto nie je dostatočné, uchyľujú sa k vstupu investora. Iná situácia je v prípade IT firiem, ktoré nepatria medzi typické rodinné firmy a menej sa bránia priamemu vstupu investorov, pretože na ich projekty im banky často nemôžu poskytnúť potrebný kapitál. Vysokú aktivitu sme zaznamenali pri investíciách do technológií, finančných technológií a digitalizácie. Pozadu v transakčnej oblasti nezostali ani energetika či strojárstvo. Objem aj počet transakcií síce pandémia ovplyvnila, napriek tomu sa nenaplnili obavy z ich zastavenia. Pred vpustením partnera treba myslieť na podmienky vzájomnej koexistencie.
David Neveselý: Pri rodinných firmách je špecifickosťou to, že v rámci firmy väčšinou pracuje aj rodina zakladateľa často bez ohľadu na to, či rodinný príslušník je ten najlepší zamestnanec. Tu môže nastať kameň úrazu, lebo investor chce výkonnosť. Preto je dôležité objektivizovať pravidlá pre zamestnávanie rodinných príslušníkov. Potom sú to klasické otázky spojené s riadením a fungovaním spoločnosti, budúcim rozvojom a investíciami či prípadnými nezhodami.
Štěpán Štarha: Konflikty sú prirodzená súčasť života. Vyhnúť sa im sa úplne nedá. Treba však mať dobre nastavené pravidlá na ich riešenie a tieto pravidlá bývajú obsiahnuté v dohode spoločníkov. Patrí medzi ne napríklad určenie osoby, ktorá bude mať konečné slovo v prípade konfliktu. Krajným riešením je aj odkúpenie spoločnosti jedným spoločníkom od druhého. Tu je otázne, či spoločník na to má dostatočné financie alebo sa radšej dohodne a konflikt vyrieši.
