V minulom vydaní newslettera DLC Countdown sme sa zaoberali tým, že súťažné právo má vlastnú definíciu obchodného zastúpenia. A tak platí, že ten, kto je „obchodným zástupcom“ v zmysle obchodného práva, nemusí byť zároveň „obchodným zástupcom“ tak, ako ho chápu predpisy na ochranu súťaže.
Zmluvný vzťah spĺňa znaky obchodného zastúpenia v zmysle súťažného práva iba v prípade, že splnomocnenec (v zmysle obchodného práva obchodný zástupca) v súvislosti s uzatváraním alebo dojednávaním zmlúv na účet splnomocniteľa (v zmysle obchodného práva zastúpený) nenesie žiadne riziká, resp. nesie iba zanedbateľné riziká. Ak sú kritériá testu zastúpenia splnené, splnomocnenec je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rovnakého podnikateľa ako splnomocniteľ. Súťažné právo sa v takom prípade na dohody uzatvárané v tejto súvislosti medzi splnomocnencom a splnomocniteľom jednoducho neuplatní. Ak sú však na splnomocnenca prenášané vyššie než zanedbateľné riziká, je potrebné sa v rámci takéhoto dodávateľsko-odberateľského vzťahu riadiť rovnakými pravidlami, ktoré sa bežne uplatnia na dohody uzatvárané medzi dodávateľmi a ich nezávislými distribútormi. Splnomocniteľ v takom prípade napríklad nemôže splnomocnencovi nariaďovať, aby predával zmluvný tovar za stanovenú cenu alebo aby ukončil dodávky na určité územia alebo vybraným zákazníkom.
Typickým znakom obchodného zastúpenia v zmysle obchodného práva je skutočnosť, že na obchodného zástupcu neprechádza vlastnícke právo k tovaru. Vlastnícke právo totiž pri sprostredkovaní predaja zo strany obchodného zástupcu prechádza zo zastúpeného priamo na koncového zákazníka. Ak to tak nie je a vlastníctvo prechádza, hoci len dočasne, na „obchodného zástupcu“, potom tento subjekt tovar len samostatne predáva ďalej, čo je však nezlučiteľné so záväzkovým poňatím obchodného zastúpenia.
Podľa existujúcich Usmernení o vertikálnych obmedzeniach sa obchodným zástupcom rozumie právnická alebo fyzická osoba, ktorej je udelené právo konať v prospech inej osoby (splnomocniteľa) alebo v jej prospech uzatvárať zmluvy, či už vo vlastnom mene alebo v mene splnomocniteľa, v súvislosti s nákupom tovaru zo strany splnomocniteľa alebo v súvislosti s predajom tovaru dodávaného splnomocniteľom.
Z uvedenej definície vyplýva rad dôležitých osobitostí obchodného zastúpenia:
Praktické skúsenosti však ukazujú, že dočasný prevod vlastníckeho práva na obchodného zástupcu môže byť v mnohých situáciách vhodný, alebo dokonca nevyhnutný. Dôvody pritom nijako nesúvisia so súťažným právom. Obvykle môžu byť dané potrebou dodržať daňové alebo účtovné predpisy alebo inú osobitnú vnútroštátnu právnu úpravu. Rovnako môže ísť o dôsledok priania zákazníkov, ktorí si z rôznych dôvodov môžu priať obchodovať priamo s obchodným zástupcom, a nie so splnomocniteľom.
Návrh novej právnej úpravy v znení, ktoré je v súčasnosti k dispozícii, sa s touto praktickou potrebou vysporiadava. Ak obchodný zástupca predávajúci tovar na účet splnomocniteľa získa dočasne (na veľmi krátku dobu) k tovaru vlastnícke právo, takáto skutočnosť nebude do budúcna prekážkou tomu, aby príslušná dohoda bola považovaná za obchodné zastúpenie v zmysle súťažného práva. To však bude platiť len vtedy, ak obchodný zástupca ani naďalej neponesie v súvislosti s prevodom vlastníctva vyššie ako zanedbateľné náklady alebo iné riziká.
Aktuálny návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach výslovne umožňuje, aby splnomocniteľ v režime obchodného zastúpenia (ako ho chápe súťažné právo) krátkodobo previedol vlastnícke právo k zmluvnému tovaru na splnomocnenca pred tým, než bude tento tovar predaný koncovému zákazníkovi.
Možnosť krátkodobého prevodu vlastníckeho práva dá obchodným zástupcom väčšiu flexibilitu pri výkone ich podnikateľskej činnosti. To sa môže pri sprostredkovateľskom predaji tovaru hodiť. Nová úprava pritom zaručí, že prevodom vlastníctva nebude dotknuté súťažnoprávne hodnotenie príslušného vzťahu ako dohody o obchodnom zastúpení.
Nie je nám však zrejmé, prečo sa teraz dostupný návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach v tomto smere obmedzuje iba na situácie, v ktorých dochádza k predaju tovaru. Inými slovami, prečo možnosť krátkodobého prevodu vlastníckeho práva k zmluvnému tovaru nie je rozšírená aj na situácie, v ktorých obchodný zástupca na účet splnomocniteľa tovar nakupuje. Z pohľadu súťažného práva pre takýto rozdiel neexistuje akýkoľvek dôvod. Pokiaľ by vo výslednom znení Usmernení o vertikálnych obmedzeniach nebol tento nedostatok napravený, hrozí, že dočasný prevod vlastníckeho práva na obchodného zástupcu, povereného k nákupu tovaru pre splnomocniteľa, vylúči možnosť použiť koncept obchodného zastúpenia.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Radi vám budeme k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS nadväzuje na svoj úspešný rok ďalšou vlnou interných povýšení. Doterajší partneri Veronika Dvořáková a Ivan Rámeš sa stávajú spoločníkmi kancelárie, z pozície counsel sa od 1. 1. 2022 na post partnerov posúvajú Lenka Štiková Gachová, Michal Smrček a Josef Žaloudek. Interné povýšenie zaznamenalo aj ďalších 12 advokátov na troch seniorných úrovniach.
„Minulý rok, kedy sme oslavovali dvadsiate výročie založenia kancelárie, sme znovu uzavreli ako najúspešnejší v histórii a ďalej sme upevnili našu pozíciu lídra česko-slovenského advokátskeho trhu. Na najvyššej úrovni vedenia spoločnosti k tomu významne dlhodobo prispievajú aj Veronika s Ivanom, ktorí patria ku kľúčovým členom nášho tímu a teraz sa budú z pozície ekvity partnerov ešte intenzívnejšie podieľať na vedení kancelárie,“ hovorí riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Veronika Dvořáková je marketingovou riaditeľkou HAVEL & PARTNERS. Okrem marketingu, komunikácie a obchodnej podpory skupiny je tiež zodpovedná za pro bono a CSR politiku kancelárie a riadi vzdelávaciu AKADÉMIU HAVEL & PARTNERS. Poskytuje taktiež poradenstvo najvýznamnejším klientom v oblasti strategického marketingu, PR a public affairs. Ako ekvity partnerka bude mať na starosti posilňovanie značky HAVEL & PARTNERS, ktorá patrí k najsilnejším na trhu, a tiež ďalší rozvoj marketingu a PR aktivít, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou komplexnej biznisovej stratégie celej skupiny. Pred nástupom do advokácie pôsobila Veronika ako riaditeľka tlačového odboru a hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti a Legislatívnej rady vlády alebo ako vrchná riaditeľka kabinetu ministra spravodlivosti Českej republiky. Má za sebou aj mediálnu prax, pracovala ako novinárka v niekoľkých celoštátnych médiách vrátane Českej televízie.
Ivan Rámeš má 15-ročnú prax vo vrcholnej advokácii; v našej kancelárii začínal ako študent a vypracoval sa až na spoločníka. Je odborníkom najmä na právo duševného vlastníctva a technológií. Zameriava sa na komplexné nastavenie IP stratégie, a to ako v ČR, tak na Slovensku aj v zahraničí. Špecializuje sa tiež na oblasť e-commerce a poskytuje poradenstvo začínajúcim startupom, ale aj väčším spoločnostiam a medzinárodným korporáciám. Venuje sa tiež IP poradenstvu investorom, investičným fondom či startupom v oblasti venture kapitálu. Ako ekvity partner bude Ivan zodpovedať za ďalší rozvoj skupiny špecializovanej na nové technológie.
Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS má od nového roku aj troch nových partnerov. Prvým z nich je Lenka Štiková Gachová, ktorá doteraz pôsobila ako counsel. Lenka je špičkovou odborníčkou na právo hospodárskej súťaže, vrátane štátnej pomoci , a oblasť významnej trhovej sily. Pomáha klientom v oblasti súťažnej compliance a zastupuje ich aj pred českým Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže aj Protimonopolným úradom Slovenskej Republiky a tiež pred súdmi vo všetkých oblastiach súťažného práva. Pred príchodom do našej advokátskej kancelárie pracovala osem rokov na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže Českej republiky.
Partnerom kancelárie sa stáva aj Michal Smrček, ktorý sa vo svojej praxi venuje komplexnému poradenstvu v oblasti regulácie a súkromnoprávnych aspektov poisťovníctva, dôchodkových spoločností, poisťovacích sprostredkovateľov, leasingových spoločností, zastupovania klientov pred súdmi, či vyšetrovania a compliance. Pred nástupom do HAVEL & PARTNERS pracoval ako právnik v niekoľkých významných poisťovniach a dôchodkovej spoločnosti a ako senior manager viedol právne oddelenie a oddelenie vyšetrovania. Následne pôsobil v advokátskej kancelárii, kde poskytoval služby popredným finančným inštitúciám. Pôsobil aj v legislatívnej sekcii Českej asociácie poisťovní (ČAP) a bol aj predsedom Corporate governance komisie a členom mnohých ďalších komisií v poisťovniach v ČR.
Od januára 2022 povýšil na pozíciu partnera aj Josef Žaloudek. Jeho špecializáciou je oblasť korporátneho daňového práva, medzinárodné zdaňovanie, reštrukturalizácia a súvisiace aspekty občianskeho a obchodného práva. Má dlhoročnú prax s poradenstvom pre významné medzinárodné i lokálne spoločnosti pôsobiace v oblasti informačných technológií, automobilového priemyslu, strojárstva, potravinárstva atď. Pred príchodom do našej advokátskej kancelárie pracoval na Ministerstve financií ČR a vo významnej nadnárodnej poradenskej spoločnosti.
Kariérny postup zaznamenali aj ďalší advokáti a advokátky. Romana Derková povýšila na pozíciu counsel. Vedúcimi advokátmi sa stávajú Štěpán Černý, Ján Kapec, Kamila Kulhánková a Petr Vohnický a senior advokátmi Zuzana Hájková, Adam Karban, Petra Kašpárková, Jan Králíček, Štefan Potočňák, Jana Šimková a Jakub Vojtěch.
„Pre kolegov, ktorí dlhodobo preukazujú výbornú znalosť práva či daní, mimoriadne schopnosti pri riešení potrieb našich klientov, a to aj v kontexte ich podnikania, majú vysoké pracovné nasadenie a manažérske schopnosti, vytvárame v HAVEL & PARTNERS podmienky pre rýchly kariérny rast. Všetci povýšení dokazujú, že vedia skĺbiť tieto náročné požiadavky dohromady. Blahoželám im a teším sa na ďalšiu úspešnú spoluprácu,“ komentuje kariérny postup kolegov Jaroslav Havel.
Na dohody o (obchodnom) zastúpení sa z pohľadu súťažného práva vzťahuje osobitný režim. Obchodný zástupca (agent) má totiž dve role. Jednak koná ako sprostredkovateľ, ktorý pre splnomocniteľa (principal) vyvíja činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého obchodu. Tiež však vystupuje ako poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, teda sám sa usiluje o to, aby bol vymenovaný za obchodného zástupcu.
Vo vzťahu k role, v ktorej ponúka sprostredkovateľské služby, je potrebné obchodného zástupcu považovať za samostatného podnikateľa odlišného od splnomocniteľa. Je tomu tak preto, že obchodný zástupca v takejto situácii sám pôsobí na trhu. Pravidlá súťažného práva sa preto na súvisiace konanie obchodného zástupcu uplatnia v rovnakom rozsahu ako v iných prípadoch, v ktorých podnikatelia ponúkajú na trhu svoj tovar alebo služby.
Osobitný súťažnoprávny režim sa dostáva k slovu až v situácii, v ktorej obchodný zástupca vykonáva pre splnomocniteľa činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého obchodu. Obchodný zástupca je v tomto vzťahu považovaný za predĺženú ruku splnomocniteľa. Je vlastne v podobnej situácii, ako zamestnanci splnomocniteľa. Súťažné právo sa potom na obchodného zástupcu pozerá ako na súčasť podnikateľskej skupiny splnomocniteľa, teda ako na subjekt tvoriaci súčasť rovnakého podnikateľa. Preto sa pravidlá súťažného práva na vzťahy medzi splnomocniteľom a obchodným zástupcom za určitých podmienok vôbec nevzťahujú.
Uplatnenie režimu zastupovania má pritom významné praktické dôsledky. Splnomocniteľ je napríklad oprávnený obchodnému zástupcovi, ktorý v jeho mene a na jeho účet uzatvára obchody, určovať ceny pre (ďalší) predaj alebo mu určovať predajné územie alebo okruh zákazníkov. To všetko bez akýchkoľvek súťažnoprávnych rizík, ktoré sú inak s podobnými vertikálnymi obmedzeniami bežne spojené.
Z existujúcich Usmernení o vertikálnych obmedzeniach, ktoré dopĺňajú v súčasnosti platné VBER, vyplýva, že rozhodujúcim faktorom pre vymedzenie vzťahu zastúpenia je na účely súťažného práva existencia finančného alebo obchodného rizika, ktoré obchodný zástupca nesie vo vzťahu k činnostiam, na ktoré bol splnomocnený („test zastúpenia“). Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sú podmienky testu zastúpenia splnené len vtedy, ak obchodný zástupca vo vzťahu k zmluvám uzavretým alebo dohodnutým pre splnomocniteľa nenesie žiadne riziká alebo pokiaľ nesie iba riziká, ktoré sú bezvýznamné.
Predstavme si situáciu, v ktorej by splnomocniteľ požadoval, aby obchodný zástupca na vlastné náklady prepravoval tovar k zákazníkom alebo aby na vlastné náklady udržiaval skladové zásoby. V takýchto prípadoch by splnomocnenec zrejme nemohol byť považovaný za „pravého“ obchodného zástupcu v zmysle súťažného práva. Splnomocnenec by totiž niesol významné riziká. Povaha a miera týchto rizík pritom môže viesť k tomu, že splnomocnenec koná skôr ako samostatný podnikateľ než ako subjekt, ktorého trhové správanie by bolo možné priradiť splnomocniteľovi.
Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach rozlišujú tri kategórie rizík, ktoré je nutné pri vykonávaní testu obchodného zastúpenia zohľadniť:
Ak, po vyhodnotení vyššie popísaných kategórií rizík, nesplní konkrétny vzťah medzi splnomocniteľom a obchodným zástupcom podmienky testu zastúpenia, uplatnia sa naň rovnaké pravidlá súťažného práva ako na vzťah s nezávislým distribútorom. V opačnom prípade (teda pokiaľ obchodný zástupca neponesie žiadne riziká alebo len riziká bezvýznamné) sa na daný vzťah súťažnoprávne pravidlá neuplatnia, pretože obchodný zástupca sa bude považovať za neoddeliteľnú súčasť rovnakého podnikateľa ako splnomocniteľ.
Podľa súčasného návrhu Európskej komisie sa v novej blokovej výnimke má zachovať test zastúpenia založený na posúdení toho, či obchodný zástupca nenesie vyššie než zanedbateľné riziká. Možno predpokladať, že Európska komisia k zmene tohto postoja nepristúpi ani v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (očakávaných na začiatku roka 2022), a teda že zostane premietnutý aj v konečnom návrhu novej právnej úpravy. Podstatou testu zastúpenia teda aj naďalej zostane posúdenie miery rizika. Doterajší návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach pritom dodáva, že akékoľvek výnimky bude nutné vykladať veľmi reštriktívne.
V súčasnosti dostupné znenie návrhu nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach pracuje s rovnakými troma kategóriami rizík ako doterajšia právna úprava. Nad rámec toho však pridáva nový doplnkový test, podľa ktorého bude význam týchto rizík hodnotený so zohľadnením výnosov vytvorených obchodným zástupcom v rámci poskytovania služieb obchodného zastúpenia (typicky pôjde o províziu hradenú splnomocniteľom). V rámci tohto doplnkového testu naopak nebudú zohľadňované výnosy z predaja tovaru alebo služieb, ktorých sa dohoda o obchodnom zastúpení týka, alebo výnosy z ďalšieho pôsobenia obchodného zástupcu na trhu (pre ktorého môžu činnosti vykonávané na základe určitého splnomocnenia predstavovať iba zlomok jeho obchodných aktivít).
Súčasný návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach tiež spresňuje, že splnomocniteľ bude môcť riziká prenesené na obchodného zástupcu kompenzovať úhradou súvisiacich nákladov. Splnomocniteľ sa bude môcť rozhodnúť, že obchodnému zástupcovi uhradí buď presnú výšku vzniknutých nákladov, alebo že náklady uhradí prostredníctvom pevnej paušálnej sumy, prípadne že obchodnému zástupcovi vyplatí pevne stanovený percentuálny podiel z výnosov za tovar alebo služby predanej na základe dohody o obchodnom zastúpení. Tento spôsob zachovania vzťahu pravého obchodného zastúpenia bude ale fungovať iba vtedy, ak obchodný zástupca v dôsledku uplatnenia úhrady nákladov neponesie žiadne riziká alebo ponesie iba zanedbateľné riziká.
Podľa Európskej komisie je v tomto prípade nevyhnutné, aby splnomocniteľ umožnil obchodnému zástupcovi jednoducho vykazovať všetky náklady presahujúce dohodnutú paušálnu sumu alebo pevne stanovený percentuálny podiel z príjmov. Rovnako môže byť potrebné, aby splnomocniteľ systematicky monitoroval všetky zmeny v súvisiacich nákladoch a aby paušálnu sumu alebo pevne stanovený percentuálny podiel z výnosov zodpovedajúcim spôsobom upravoval tak, aby obchodný zástupca neznášal v žiadnom okamžiku vyššie než zanedbateľné riziká.
Ak sú súvisiace náklady hradené prostredníctvom percenta z ceny výrobkov, mal by splnomocniteľ zohľadniť aj skutočnosť, že obchodnému zástupcovi môžu vznikať súvisiace náklady spojené s investíciami do daného trhu (druhá kategória rizík) aj vtedy, ak po určitú dobu predáva iba obmedzené množstvo tovarov (alebo nepredáva nič). Takéto súvisiace náklady musí hradiť splnomocniteľ, a to bez ohľadu na činnosti, ktoré pre neho obchodný zástupca vykonáva.
V doterajších návrhoch Európskej komisie nás zaujali najmä nižšie uvedené prvky. Sme zvedaví, či sa presadia aj do finálneho znenia novej právnej úpravy:
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Radi vám budeme k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS asistovala ako právny poradca pri jednej z najväčších investícií rizikového kapitálu na Slovensku. Poskytovali sme právne služby investorom Credo Ventures a Earlybird Digital East Fund, ako aj slovenskému start-upu Photoneo, ktorý úspešne ukončil investičné kolo série B a získal nový kapitál v celkovej výške 21 miliónov dolárov, teda takmer pol miliardy korún.
Kanceláriu HAVEL & PARTNERS zastupovali špecialisti na fúzie a akvizície a rizikový kapitál – partner Václav Audes, senior advokát Tomáš Navrátil, advokátka Ivana Gajdošová a koncipientka Kristína Očenášová, ktorí poskytovali komplexné právne poradenstvo súvisiace s investíciou.
Okrem Credo Ventures a Earlybird Digital East Fund sa na investičnom kole zúčastnili aj ďalší investori – IPM Group (globálny správca aktív zameraný na technologické spoločnosti) spolu s Venture to Future Fund a ďalšími fondmi.
Spoločnosť Photoneo sa špecializuje na výskum a vývoj v oblasti technológie 3D snímania a pre roboty riadené zrakom a zameriava sa aj na nové komplexné riešenia pre plne automatizované distribučné centrá. Spoločnosť Photoneo plánuje využiť novozískaný kapitál na urýchlenie výroby technológie 3D senzorov, ktorá umožňuje robotom rozpoznávať tvary, navigovať v priestore a triediť tovar, a investuje ho aj do automatizovaného riešenia na spracovanie a odosielanie objednávok v e-shopoch, ktorým je nový produkt BRIGHTPICK.
Jan Žižka, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Photoneo, hovorí: “Potenciál tejto technológie automatizácie skladu novej generácie je obrovský, pretože je veľmi flexibilná, škálovateľná a maximalizuje výkon s minimálnym úsilím. Pomáha optimalizovať procesy, šetriť priestor a zvýšiť efektivitu tri až päťkrát v porovnaní s manuálnou prácou.”
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Martina Rievajová
Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Slovenskej republiky, keď 24. novembra 2021 opätovne schválili nový zákon o elektronických komunikáciách. Slovenská verzia Kódexu elektronických komunikácií prináša okrem zmien v oblasti budovania elektronických sietí a regulácie hospodárskej súťaže, aj viaceré zmeny v oblasti osobných údajov. Vyššia administratíva záťaž v oblasti priameho marketingu, spracúvanie biometrických údajov či poskytovanie údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) sú témy, ktorým sa venujeme v aktuálnom vydaní Flash news.
Len 2. 12. 2021 vyšla pod číslom 452/2021 v Zbierke zákon SR nová právna úprava, zákon o elektronických komunikáciách („ZoEK“), ktorú niektoré slovenské IT združenia obviňujú z „goldplatingu“.[1] Do ZoEK je totiž transponovaná Smernica EÚ 2018/1972, známa ako európsky Kódex elektronických komunikácií. Cieľom Kódexu bolo uľahčiť rozvoj elektronických komunikácií, ako aj zabezpečiť celkovú ochranu koncových užívateľov, najmä spotrebiteľov. Transpozícia prináša do slovenského právneho poriadku, a najmä do oblasti elektronických komunikácií, komplexnejšie definície, viac solidarity, ale aj nové povinnosti pre telekomunikačné podniky a šíriteľov priameho marketingu. Uvedené zmeny mali byť pritom transponované už v lehote do decembra 2020, ktorú Slovensko s väčšinou európskych štátov nestihlo. Aj keď väčšina ustanovení ZoEK bude účinná od 1. februára 2022, niektoré časti regulácie ochrany osobných údajov nadobudnú účinnosť až neskôr, na čo vás v dnešnom článku osobitne upozorníme.
Využívanie hlasovej biometrie, teda hlasu zákazníka či užívateľa na účely overenia jeho totožnosti je už relatívne bežné v bankovom sektore. Podľa nového ZoEK si takýto spôsob overovania môžu pri uzatváraní zmlúv vyžiadavať aj telefonickí operátori a iní poskytovatelia komunikačných služieb. Ešte stále účinný ZoEK ustanovoval, že na účely overenia totožnosti zákazníka pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb alebo na aktualizáciu údajov si môže podnik, ako napr. operátor, od zákazníka vyžiadať identifikačné údaje, ako aj tvárovú biometriu. Nový ZoEK tento zoznam osobných údajov na overenie totožnosti rozširuje o hlasovú biometriu, ako aj o podpis zákazníka. Rozšírenie bolo pritom do návrhu zákona zaradené až na popud poslanca koaličnej strany počas druhého čítania v Národnej rade SR.
Vykonávanie priameho marketingu formou zasielania hromadných emailov či SMS správ bude od 1. februára 2022 o niečo zložitejšie. Dôvodom sú nové požiadavky na získanie súhlasu alebo podmienky vykonávania priameho marketingu, ktoré prináša ZoEK. V prvom rade, ZoEK prináša definíciu priameho marketingu, ktorým je akákoľvek forma prezentácie tovarov a služieb, a to v písomnej či ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby (napr. e-mail, SMS, telefonický hovor) priamo jednej alebo viacerým osobám. Povinnosti osoby vykonávajúcej priamy marketing formou hromadného zasielania elektronickej pošty (napr. e-mail, SMS, MMS) (pre zjednodušenie ďalej „šíriteľ“), sa líšia podľa toho, ktorému z troch typov adresátov priamy marketing poskytuje.
V prvom rade pôjde o užívateľov, ktorí už sú zákazníkmi šíriteľa. V takom prípade je nevyhnutné, aby:
Po druhé ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje fyzickej osoby podnikateľa (napr. živnostníka) alebo právnickej osoby.
V prvom a druhom prípade je šíriteľ oprávnený vykonávať priamy marketing formou hromadnej elektronickej pošty aj bez súhlasu takéhoto užívateľa.
Pri užívateľoch, ktorí nie sú zákazníkmi šíriteľa, resp. nie sú fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby, je situácia opačná a na vykonávanie priameho marketingu bude potrebný súhlas. Súhlas musí byť pritom preukázateľne získaný už pred zaslaním e-mailu alebo uskutočnením hovoru, ktorého obsahom je priamy marketing. V prípade priameho marketingu formou automatizovaných volacích zariadení bez ľudského zásahu je novinkou, že takýto súhlas nemôže byť získaný konkludentne (napr. známe „pokračovaním v hovore súhlasíte s…“),teda bez aktívneho prejavu vôle súhlas udeliť. Volaní „s ľudským zásahom“ sa uvedené týkať nebude.
Súhlas na poskytovanie priameho marketingu musí navyše spĺňať tieto predpoklady:
V prípade odvolania súhlasu je šíriteľ povinný užívateľovi preukázateľne potvrdiť (odporúčame písomne), že bol súhlas odvolaný. Aj takéto potvrdenie je šíriteľ povinný uchovávať po dobu 4 rokov. Samozrejme, v prípadoch kedy je súhlas potrebný a užívateľ súhlas neudelí alebo ho odvolá, šíriteľ nesmie takéto údaje použiť na účely priameho marketingu.
Za ambivalentnú možno považovať novinku, ktorú prináša ZoEK ohľadom nového zoznamu telefónnych čísel, ktoré nemožno využiť na priamy marketing. Takýto zoznam zriadi Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a poštových služieb („Úrad“) na svojej webovej stránke. Do zoznamu si bežní užívatelia budú môcť bezplatne uviesť svoje telefónne číslo, na ktorom si neprajú byť kontaktovaní akýmikoľvek šíriteľmi alebo len voči konkrétnemu šíriteľovi, voči ktorého volaniu vzniesli námietky.
Zoznam sa bude aktualizovať vždy k 1. a 16. dňu v mesiaci.
Šíriteľ by si teda mal od 1. novembra 2022, odkedy tieto ustanovenia ZoEK nadobúdajú účinnosť, pravidelne overovať uvedené čísla, za čo si je Úrad oprávnený účtovať poplatok. Aj keď pravidelné overovanie nie je povinné, v prípade, že šíriteľ realizuje priamy marketing na číslo osoby uvedené v zozname, hrozí mu pokuta od 200 EUR až do 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.
Zo zmien v oblasti osobných údajov, ktoré ZoEK prináša nemožno vynechať ani potvrdenie zmeny, ktorá sa de facto udiala už pred vyše rokom. Prvou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 sa niesol ústavný spor či je potrebné, aby ÚVZ SR získaval od telekomunikačných podnikov informácie o ich zákazníkoch, a ak áno, v akom rozsahu. Spor sa ukončil osekaním rozsahu údajov, ktoré ÚVZ SR mohol spracúvať, ako aj doby ich spracúvania. Pritom do pandémie tohto ochorenia ÚVZ SR v pôvodnom zákone o elektronických komunikáciách ani nefiguroval[1]. Podľa nového ZoEK je ÚVZ SR oprávnený bez súhlasu danej osoby spracúvať údaje z koncových zariadení (napr. mobilných telefónov), pričom by malo ísť najmä o prevádzkové údaje, ak je to potrebné na účely plnenia úloh tohto úradu. Takéto spracúvanie môže pritom trvať po nevyhnutnú dobu, a to až do konca núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Mimoriadna situácia pritom platí na území SR už od 12. 3. 2020.
Uvedené právomoci predstavujú len pozostatok pôvodnej verzie nového ZoEK. Podľa verzie schválenej Národnou radou SR z 2. novembra 2021 bol telekomunikačný podnik povinný do 24 hodín od výzvy ÚVZ SR poskytnúť tomuto úradu prevádzkové (kto sa kedy prihlásil do siete), ako aj lokalizačné informácie (odkiaľ došlo k prihláseniu) o vybranej osobe. Účelom takéhoto zásahu mala byť ochrana osôb pred šírením COVID-19. Prezidentka SR však uvedený rozsah posúdila, ako nedostatočný a hlavne nespĺňajúci požiadavky ochrany osobných údajov, a teda predmetný odsek 21 § 117 ZoEK vetovala. Finálne znenie ZoEK preto tento odsek neobsahuje.
Téma ochrany osobných údajov už dávno presahuje hranice GDPR, a to najmä, keď ide o spojenie osobných údajov a elektronických komunikácií. V HAVEL & PARTNERS aktívne sledujeme novinky aj v tejto oblasti a sme vám pripravení spolu s tímom skúsených právnikov poskytnúť naše služby.
[1] Dňa 28.11.2021 dostupné na: https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/slovensky-zakon-o-elektronickych-komunikaciach-je-tvrdsi-ako-ziada-unia-od-operatorov-chce-viac-dat-o-zakaznikoch/
[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov
[3] Do účinnosti novely zákona č. 62/2020 Z. z.
Predtým, než sa budeme bližšie zaoberať konkrétnymi formami obmedzenia súťaže, ktoré obvykle vo vertikálnych dohodách nájdeme, by sme vás radi oboznámili s najčastejšie používanými distribučnými systémami. Ide konkrétne o výhradnú distribúciu, nevýhradnú (alebo voľnú) distribúciu, selektívnu distribúciu, franšízu a obchodné zastúpenie. Dodávatelia sa môžu rozhodnúť využívať v celej Európe jediný distribučný systém. Rovnako však môžu zvoliť kombináciu rôznych systémov, a potom napríklad niektorých častiach Európy využívať nevýhradnú distribúciu, zatiaľ čo v iných oblastiach selektívnu distribúciu.
Podnikatelia sa taktiež alternatívne môžu rozhodnúť, že si distribúciu tovaru alebo služieb budú zabezpečovať sami v rámci svojej vlastnej vertikálnej integrácie. V takom prípade dodávateľ vykonáva distribúciu buď sám alebo prostredníctvom iných spoločností patriacich do rovnakej podnikateľskej skupiny. Využitie takéhoto spôsobu distribúcie má z pohľadu súťažného práva významné dôsledky.
Na vzťahy v rámci podnikateľskej skupiny sa totiž neuplatní zákaz uzatvárania protisúťažných dohôd zakotvený v článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“). Je to tak z jednoduchého dôvodu. Zákaz v článku 101 ZFEÚ sa totiž uplatní iba na dohody, na ktorých sa zúčastňujú aspoň dvaja nezávislí podnikatelia. Obchodné spoločnosti, ktoré podliehajú jednotnému riadeniu, sa považujú za jedného podnikateľa. Ak sa teda podnikatelia rozhodnú zabezpečovať distribúciu svojho tovaru alebo služieb sami alebo prostredníctvom iných spoločností zo skupiny, zákaz stanovený v článku 101 ZFEÚ sa jednoducho neuplatní. Nie je teda ani potrebné spoliehať sa na výhody vyplývajúce z blokovej výnimky. Vertikálna integrácia podnikania je legitímnou stratégiou, ako sa vyhnúť prípadným problémom so súťažným úradom alebo aspoň obmedziť súvisiace riziká.
Bloková výnimka uplatniteľná na oblasť dodávateľsko-odberateľských vzťahov je v súčasnosti zakotvená v Nariadení Komisie č. 330/2010, ktoré je známe tiež ako VBER (z anglického Vertical Block Exemption Regulation) a ktoré sa môže vzťahovať na všetky vyššie uvedené distribučné systémy. VBER sa vzťahuje aj na dohody o franšízach, a to aj napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne uvedené.
Aby podnikatelia mohli využiť bezpečný prístav („safe harbour“) vyplývajúci z blokovej výnimky, nemusia nutne dávať prednosť jednému distribučnému systému pred iným. Diabol sa ako obvykle skrýva skôr v detailoch. Jednotlivé obmedzenia, ktoré môže dodávateľ v súlade s blokovou výnimkou uložiť svojim distribútorom, sa totiž líšia v závislosti od zvoleného distribučného systému. Najjednoduchšie je v tomto ohľade rozlišovať medzi dohodami o selektívnej distribúcii a dohodami o neselektívnej distribúcii. Jednotlivé obmedzenia, ktoré budú ťažiť z výhod vyplývajúcich z blokovej výnimky, sa totiž budú líšiť len podľa toho, do ktorej z dvoch uvedených kategórií konkrétna distribučná dohoda spadá.
Určenie toho, v akých prípadoch ide o dohodu o neselektívnej distribúcii, je pomerne jednoduché. Ide totiž o akúkoľvek distribučnú dohodu, ktorá nespĺňa definíciu „systému selektívnej distribúcie“. Tým sa podľa VBER rozumie akýkoľvek distribučný systém, „v ktorom sa dodávateľ zaväzuje predať zmluvné tovary alebo služby, či už priamo alebo nepriamo, iba distribútorom vybraným na základe určených kritérií a v ktorom sa títo distribútori zaväzujú nepredávať tieto tovary alebo služby neautorizovaným distribútorom na území, ktoré dodávateľ vyhradil na prevádzku tohto systému.“ V niektorom z ďalších čísel newslettera DLC Countdown sa k tejto definícii ešte podrobnejšie vrátime.
Podľa súčasného návrhu Európskej komisie sa nový režim blokovej výnimky bude vzťahovať na rovnaké druhy distribučných systémov ako doteraz (viď vyššie). Rovnako zostane nedotknuté základné rozlíšenie medzi dohodami o selektívnej a neselektívnej distribúcii. Nič sa nemení ani v definícii „systému selektívnej distribúcie“. Predpokladáme, že zmenu v tomto ohľade neprinesú ani ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy VBER, ktoré Európska komisia uverejní na začiatku roku 2022.
Preto je trochu prekvapivé, že súčasné návrhy VBER a Usmernení o vertikálnych obmedzeniach výslovne odkazujú na ďalšiu kategóriu distribučných dohôd. Konkrétne ide o distribučné dohody, ktoré nemožno považovať za výhradnú a ani za selektívnu distribúciu – ide teda o tzv. voľnú distribúciu. Obmedzenia, ktoré majú byť v budúcnosti vo vzťahu k tejto tretej kategórii distribučných dohôd vždy zakázané, sú však totožné s obmedzeniami, ktoré sú neprípustné aj pre dohody o výhradnej distribúcii. To teda znamená, že výhradná a voľná distribúcia zhodne spadajú do kategórie neselektívnych distribučných dohôd, na ktorú sa vzťahuje rovnaký súbor pravidiel. Inými slovami, pri voľnej distribúcii bude preto potrebné vyvarovať sa úplne rovnakých obmedzení, ktoré sú ako tvrdé obmedzenia súťaže, zaradené na čiernu listinu vzťahujúcu sa na výhradnú distribúciu. Hoci to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé, z právneho ani z praktického hľadiska sa tak v porovnaní so súčasným režimom blokovej výnimky nič nezmení.
Pokiaľ budeme brať do úvahy existujúce návrhy Európskej komisie, nebude potrebné do budúcna uvažovať o zmene distribučných systémov, ktoré dodávatelia v súčasnosti využívajú. Bloková výnimka sa bude aj naďalej vzťahovať na rovnako široký rozsah distribučných systémov ako doteraz. Tou najzásadnejšou otázkou, ktorú si podnikatelia budú musieť položiť, bude aj naďalej otázka, či využívať systém selektívnej alebo neselektívnej distribúcie.
Bloková výnimka zostáva aj naďalej najdôležitejším nástrojom, vďaka ktorému podnikatelia môžu získať istotu, že nimi uzavretá distribučná dohoda nie je v rozpore so súťažným právom. Preto vítame, že podľa existujúcich návrhov bude mať bloková výnimka aj naďalej veľmi široký rozsah. Bolo by nešťastné, ak by podnikatelia boli nútení meniť distribučný systém len preto, aby mohli aj naďalej ťažiť z výhod vyplývajúcich z blokovej výnimky. Je dobré, že rozhodnutie o voľbe konkrétneho distribučného systému bude aj naďalej záležať od ekonomických a biznisových úvah. Nie vždy to tak bolo: v raných dobách uplatňovania súťažného práva bola paleta možností veľmi obmedzená.
Európskej komisii by sme však odporučili vypustiť z návrhu blokovej výnimky osobitné pravidlá upravujúce voľnú distribúciu. Budúca bloková výnimka by určite bola užívateľsky prívetivejšia, ak by obsahovala iba jednoduché rozdelenie distribučných dohôd na selektívne a neselektívne. Podstata VBER by tým nebola dotknutá, avšak pre podnikateľov a praktizujúcich právnikov by používanie tohto nástroja bolo o poznanie jednoduchšie.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Radi vám budeme k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Zdroj: Startitup.sk (december 2021)
Začínajúci startup, ktorý sa snaží získať peniaze v prvom investičnom kole, čelí veľkým rizikám. Popáliť sa môže nielen na zdieľaní príliš veľkého množstva dát či na výške podielu, no tiež na menej známych klauzulách, akými sú napríklad podmienky predaja startupu či exitu zakladateľa.
V spolupráci s Mgr. Tomášom Navrátilom, LL.M. z advokátskej kancelárie Havel & Partners sme preto pripravili základné rady pre startupy, ktorým sa darí natoľko, že už priťahujú prvých investorov, ktorí by mohli urýchliť ich rast.
Navrátil však od začiatku varuje, že prvý vstup investora do startupu skrýva toľko úskalí, že odporúča advokátsky dohľad od samého začiatku. Firmy sa totiž môžu popáliť už pri prvom dokumente, takzvanom term sheete, ktorý väčšinou ani len nie je záväzný. Čo by teda nádejné firmy mali robiť, keď vchádzajú do svojho prvého investičného roundu?
NDA (teda non-disclosure agreement, zmluva o mlčanlivosti) podľa advokáta Navrátila nie je vždy nutnosťou – záleží na tom, aký je startup pokročilý. Ak už však má konkrétny produkt alebo aspoň nejaký konkrétny výsledok práce, ktorý by investor mohol prípadne zneužiť, NDA je must-have.
„Nemusí ísť o komplikovaný dokument, stačí pár strán textu, kde sa investori zaviažu k nezdieľaniu informácií. Výsledky právnych previerok či due diligence v ďalších oblastiach, to sa skrátka nemôže šíriť,“ zdôrazňuje advokát a dodáva, že zmluva by mala zaväzovať nielen investora, ale aj jeho spolupracovníkov, zamestnancov a ďalšie osoby, ktorým sú citlivé informácie sprístupnené.
Za porušenie NDA hrozí pokuta, prípadne náhrada škody, Navrátil však vysvetľuje, že poškodenie biznisu startupu môže byť nenapraviteľné. „Najlepšou ochranou by, samozrejme, bolo nezverejniť nič, ale to zvyčajne nie je možné.“
Diskusiou často býva aj výška samotnej pokuty. „Pokutu za 5 miliónov eur vám nikto nepodpíše, na to môže každý startup rovno zabudnúť. Je to skôr psychologická záležitosť – ideálne nastavenievýšky pokuty je asi toľko, na koľko si zakladateľ cení hodnotu nápadu – a mala byť pre investora dostatočne motivujúca, aby NDA neporušil. Vždy záleží prípad od prípadu, najčastejšie vídame čiastky v rádoch desiatok až stoviek tisíc eur,“ odhaduje skúsený advokát.
Aj keď by investor podpísal NDA s masívnou pokutou, ktorú by následne porušil, slovenské súdy majú takzvané moderačné právo, kedy by odsúhlasenú pokutu aj tak mohli znížiť, ak by ju uznali za privysokú.
| Na čo si dať pozor: Aj keď NDA zaväzuje investora k mlčanlivosti a za porušenie hrozia sankcie, v realite je predovšetkým potrebné spolupracovať s overenými investormi, ktorí by vypúšťaním informácií riskovali svoju reputáciu. |
Vo všeobecnosti platí, že čím menej toho startup ukáže, tým je nižšia šanca zneužitia. Žiadny startup sa však nevyhne ukazovaniu zakladateľskej či spoločenskej zmluvy, informáciám o vstupnom kapitále či predkladaniu iných firemných dokumentov.
„Ak už ide o konkrétnosti, odporúčam pokiaľ možno nezdieľať všetky detaily a hľadať kreatívne riešenia,“ radí Navrátil. Ak si napríklad investor pýta kompletný prístup k duševnému vlastníctvu, tzv. IP, možno mu ho netreba ukazovať hneď na začiatku rokovaní s investorom v plnom rozsahu.
Ak investora zase zaujímajú platy zamestnancov, dobrým riešením môže byť všetky mzdy spriemerovať a uviesť len priemernú mzdu vo firme, prípadne uviesť mzdy na anonymnej báze. Dbať treba tiež na GDPR, startup tak potenciálnemu investorovi napríklad nemôže zdieľať osobné údaje zamestnancov bez ich súhlasu.
„Netreba tiež zabúdať, že ak už zmluvu musím ukazovať, no sú v nej citlivé údaje, vždy môžem časti začierniť a investorovi tak papiere dodať v upravenej podobe,“ vysvetľuje advokát.
Term sheet je dokument, ktorým sa celý investičný proces začína. Vo väčšine ustanovení ide o nezáväzný dokument, v ktorom sa prvýkrát spomína výška investície, výška podielu a valuácia spoločnosti, aj keď záväzné čísla budú až v investičnej zmluve.
V dobrom term sheete by mal byť načrtnutý aj vzťah vlastníkov – kto bude firmu viesť a kto bude v boarde, či aká klauzula sa uplatní v prípade exitu zakladateľa či predaja spoločnosti. Niektorí investori pôsobia vo firmách len pasívne, s nimi si zase treba dobre nastaviť informačné povinnosti. Tieto podrobnosti sa však záväzne podpisujú až v hlavnej investičnej dokumentácii, typicky v zmluve medzi spoločníkmi.
Term sheet má aj záväzné časti, je ich však minimum a zvyčajne ide o mlčanlivosť či nezdieľanie informácií. Dôležitá je aj exkluzivita, aby si partneri mohli dôverovať a startup za chrbtom investora nevyhľadával lepšie ponuky. Exkluzivita partnerov zároveň motivuje k čo najskoršiemu uzavretiu investície.
| Na čo si dať pozor: Aj keď je term sheet vo väčšine ustanovení, obe strany z neho pri finalizovaní investície vychádzajú. Už v tejto fáze je dôležité rozmýšľať nad tým, ako sa raz bude riešiť exit zakladateľa z firmy či predaj celej spoločnosti – a tieto klauzuly do term sheetu zakotviť. |
Investičná zmluva je v praxi záväzok poskytnutia peňazí za podiel. „V prenesenom význame je investičná zmluva klasickou M&A zmluvou. Startup je technicky predajca, ktorý za investíciu ponúka svoj podiel,“ vysvetľuje advokát Navrátil.
Práve preto zmluva musí obsahovať všetky základné obchodné informácie, akými sú výška podielu a výška finančnej čiastky. Povinnosťou je potvrdenie štatutárneho orgánu, že k transakcii skutočne došlo.
Pri investičnej zmluve je dôležitá aj sada prehlásení a záruk vo vzťahu k spoločnosti, kde zakladatelia vyhlasujú napríklad to, že majetok firmy bol nadobudnutý legálne, že napríklad nezneužíva dotácie a že má vyriešené všetky právne vzťahy.
Po podpise investičnej zmluvy nemusí nastať okamžité nadobudnutie podielu investorom, v zmluve môžu byť zakotvené rôzne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby k tomu došlo.
| Na čo si dať pozor: Dôležitá nie je len výmena peňazí za podiel, no aj záruka. „Máme klienta, ktorý mal v minulosti veľké investičné kolo, kde bolo nastavené, že zakladatelia nesú zodpovednosť len do určitej sumy. V ďalšom investičnom rounde s tým však už investor nesúhlasil a vyžadoval, aby zakladatelia ručili prakticky všetkým. To sme okamžite zastavili,“ vysvetľuje Navrátil. Zakladateľom sa vo všeobecnosti dôrazne neodporúča ručiť všetkým a potenciálne sa tak vystaviť existenčnému ohrozeniu. |
Častým kameňom úrazu obchodných vzťahov býva zmluva medzi spoločníkmi, teda dokument, ktorý nastavuje vzťah zakladateľa a investora. „Prvých 80 % dokumentu je zvyčajne identických s inými joint-ventures podnikmi. Typickou súčasťou je napríklad Dohoda o manažmente,“ vysvetľuje Navrátil.
Dohoda o manažmente nastavuje povinnosti a zodpovednosti konkrétnych osôb – kto bude čo robiť. Zakladatelia sa zvyčajne ujmú role štatutárov, ktorí pracujú pod dohľadom valného zhromaždenia a prípadne aj dozornej rady (supervisory board), ktoré zas typicky tvorí investor. Súčasťou zvyčajne býva aj biznis plán.
Firma nemusí investorom zdieľať všetky informácie – súčasťou zmluvy medzi spoločníkmi by malo byť aj upravenie prístupu k informáciám, teda, kto má právo čo vedieť a ako často.
Zmluva medzi spoločníkmi definuje aj hlasovacie práva spoločníkov. Zvyčajne má každý spoločník toľko hlasov, koľko percent firmy vlastní. Bežné záležitosti sa potom schvaľujú klasickou väčšinou.
Jednotlivé strany sa tu však môžu elegantne chrániť tým, že vážnejšie záležitosti naviažu napríklad na dvojtretinovú väčšinu. „Je bežné, že na vyšší počet hlasov je naviazané napríklad navýšenie základného kapitálu, fúzia, likvidácia, predaj významného majetku či prevod práv duševného vlastníctva na tretiu osobu,“ upozorňuje advokát Navrátil z Havel & Partners.
Práve pri takýchto úkonoch možno očakávať, že investor bude vyžadovať takú hranicu potrebných hlasov, aby boli rozhodujúcim závažím.
| Na čo si dať pozor: Komplikovanejšie úkony sa zvyčajne viažu na vyšší počet potrebných hlasov. Ak má napríklad zakladateľ 51 % podiel a investor 49 %, v prípade klasického nadpolovičného hlasovania nemá investor žiadnu moc. Ak je však v spoločenskej zmluve nastavené, že si likvidácia firmy vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov, firma pôjde do likvidácie len vtedy, ak súhlasia obidve strany. |
Absolútnym základom by malo byť vzájomné predkupné právo, ktoré chráni zakladateľov aj investorov. To vo všeobecnosti zaručuje, že ak chce spoločník predať podiel, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoločníkom.
Dôležité sú aj dve klauzuly, ktoré poznáme ako drag along a tag along, ktoré sa zvyčajne aktivujú pri špecifickom predaji firmy a chránia buď zakladateľa alebo investora.
„Typicky sú v zmluvách obidve klauzuly,“ objasňuje Navrátil. „Zmluvy však takisto určujú postupnosť uplatňovania klauzúl. Vtedy na tom však aj tak až tak nezáleží, keďže v konečnom dôsledku chce firmu predať každý.“
| Na čo si dať pozor: Klauzuly drag along a tag along je možné šikovne zneužiť. Investor aktivovaním drag along donúti foundera predať firmu tretej osobe, ktorá je s investorom spojená. Ten tak získa plnú kontrolu nad spoločnosťou. „Tomuto však dokážu šikovní právnici zabrániť,“ dodáva Tomáš Navrátil z Havel & Partners. „Riešením je napríklad nastavenie minimálnej trhovej ceny, za ktorú sa firma či jej podiely môžu predať.“ |
Ak chce svoj podiel predať samotný zakladateľ, má to o čosi komplikovanejšie. Pri zmluve medzi spoločníkmi totiž investor zvyčajne zakladateľa na niekoľko rokov lockuje (zamyká) do firmy, ten ju môže opustiť len za znevýhodnených podmienok – typicky nastane jedna z dvoch situácií:
| Na čo si dať pozor: Pri investičnom kole majú investori možnosť zakladateľa zalockovať vo firme, ktorý v nej tak určitý čas musí zostať. Ak by z firmy exitol predčasne z nesprávnych dôvodov, môže prísť o veľa. |
Treba očakávať, že každý investor bude pri vstupe do firmy vyžadovať aj právnu previerku, ktorá bude zameraná najmä na duševné vlastníctvo. Každý startup tu má príležitosť spraviť dobrý dojem, keď bude mať všetky zmluvy už vopred skontrolované. To si však už vyžaduje pomoc advokátov.
Autori: Štěpán Štarha, Milan Černaj
Od zvolenia predsedníčky nového Úradu už síce ubehlo desať mesiacov, ale podľa zákona začal Úrad oficiálne vykonávať svoje činnosti až od 1. septembra 2021. Prinášame Vám zhrnutie k základným úlohám a kompetenciám, ktoré prevzal Úrad od inšpektorátov práce. Dozviete sa akým výzvam čelí od začiatku fungovania a v čom sa bude odlišovať jeho prístup. Na záver Vám prinesieme informácie k stavu prípravy novely zákona č. 54/2019 Z. z. a legislatívnym procesom, výsledkom ktorého bude implementácia novej smernice Európskej únie na úseku whistleblowingu.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave bol formálne zriadený zákonom už v roku 2019, ale v reálnom svete neexistoval až do 1. septembra 2021. Až od tohto momentu Úrad oficiálne prevzal štafetu na poli poskytovania ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerom, ako aj pri kontrole povinností zamestnávateľov v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, teda whistleblowingom. Štafetu držali vo svojich rukách inšpektoráty práce už od čias pôvodného zákona z roku 2014, a dočasne aj od účinnosti nového zákona č. 54/2019 Z. z. v roku 2019. Nový zákon ich fungovanie ale časovo ohraničil dobou šiestich mesiacov od zvolenia prvého predsedu Úradu.
Pred predsedníčkou Úradu od jej zvolenia vo februári tohto roka preto stála do konca augusta neľahká úloha. A to v podobe vytvárania celej organizačnej štruktúry Úradu, jeho prípadných detašovaných pracovísk, zabezpečenia administratívy, personálu, technického vybavenia, až po samotnú realizáciu úloh Úradu. Do konca augusta s týmito úlohami mala napomáhať vláda. Po 1. septembri už však Úrad má stáť na vlastných nohách. A kam majú vôbec viesť kroky Úradu? Primárnou úlohou Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je chrániť práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti na celoštátnej úrovni.
Tým sa rozumie najmä rozhodovanie a poskytovanie ochrany Úradom pre oznamovateľov pred pracovnoprávnymi úkonmi zamestnávateľov za určitých okolností, ktoré majú povahu tzv. odvetných opatrení (napr. účelová výpoveď z pracovného pomeru po tom, ako zamestnanec urobil oznámenie o protispoločenskej činnosti, či zníženie mzdy, ktoré má súvislosť s takýmto oznámením). Uvedenému samozrejme zodpovedajú aj ďalšie úlohy a povinnosti Úradu, najmä kontrola dodržiavania zákona, predovšetkým ustanovení o ochrane oznamovateľov zamestnávateľmi, plnenie povinností zamestnávateľov vydať interný predpis o systéme preverovania a vyšetrovania oznámení, jeho obsah a súlad so zákonom. Počas prvých 100 dní Úrad už tieto základné úlohy a povinnosti od inšpektorátov plynule prevzal a pokračuje v ich vykonávaní.
Výzvou pre Úrad, a očakávaním zamestnávateľov ostáva, akou formou bude Úrad pristupovať k plneniu svojich ostatných povinností v porovnaní s predchádzajúcim, skôr formalistickým prístupom inšpektorátov práce, a to najmä pri
Úrad totiž deklaroval, že by sa vo svojom prístupe mohol odlišovať od ostatných inštitúcií, nakoľko začína s čistým štítom, tzv. od nuly.
Úrad vlády SR začal ešte pred začatím fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti s prípravou novely zákona č. 54/2019 Z. z. a legislatívnym procesom, výsledkom ktorého bude implementácia novej smernice Európskej únie na úseku whistleblowingu.[1] Transpozíciu smernice, teda prijatie novely zákona, by mala Slovenská republika stihnúť do 17. 12. 2021. Podľa nedávno zverejneného znenia navrhovanej novely sa ale nateraz nepočíta s účinnosťou novely skôr, ako pred 1. 5. 2022. Navyše, novela bola do konca novembra ešte len v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je teda zrejmé, že návrh sa do parlamentu tento rok už nedostane.
Novela samotná
• potvrdí prísnu ochranu oznamovateľa,
• definuje zakázané odvetné opatrenia zamestnávateľov voči oznamovateľom,
• spresní terminológiu a povinnosti na úseku protispoločenskej činnosti.
Úrad pritom znenie návrhu novely zákona z dielne Úradu vlády SR rozsiahlo pripomienkoval v rámci pripomienkového konania. Úrad vo svojich pripomienkach navrhuje rozšíriť definíciu oznamovateľa, rozšíriť okruh vzťahov týchto osôb k zamestnávateľom, a tým pokryť väčší okruh ľudí, ktorí môžu byť chránení pred odvetnými opatreniami, na jednej strane.
Na druhej strane, Úrad už teraz navrhuje prudké zvýšenie sankcií pre zamestnávateľov v prípade porušení povinnosti zaviesť vnútorný systém preverovania a vyšetrovania oznámení o protispoločenskej činnosti, či viesť evidenciu jednotlivých oznámení, a to až do výšky 500.000 EUR. Zamestnávateľom, ktorý sa dopustia priestupku v podobe odvetných opatrení, či napríklad porušia povinnosť zachovávať mlčanlivosť o oznamovateľovi, alebo sa pokúsia zabrániť podávaniu oznámení, navrhuje Úrad po novom ukladať pokuty až do výšky 30.000 EUR.
V porovnaní so súčasnými sankciami do maximálnej výšky 20.000 EUR, resp. 2.000 EUR pri priestupkoch, sa navrhované zvýšené sankcie môžu javiť až ako drakonické, obzvlášť v súčasnej situácii a kondícii niektorých zamestnávateľov. Toto zvýšenie Úrad odôvodňuje poukazom na zámery smernice zavádzať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Prekvapivým, a celkom neželaným krokom, ktorý Úrad ponechal bez pripomienky k novele, je značné obmedzenie pôsobenia externých odborníkov ako zodpovedných osôb, prostredníctvom ktorých zamestnávatelia plnia úlohy podľa zákona.
Zamestnávateľ s viac ako 50 zamestnancami musí mať podľa zákona napríklad zavedený vnútorný systém preverovania a vyšetrovania oznámení o protispoločenskej činnosti, vydaný interný predpis v presne stanovenom rozsahu a obsahu, postupovať v zákonných lehotách pri prešetrovaní, ale aj viesť evidenciu. Prax však ukázala, že pre zamestnávateľov je často omnoho vhodnejším riešením outsourcing týchto povinností na externé špecializované spoločnosti, ktoré sa na oblasť whistleblowingu orientujú, napr. FairWhistle od advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS s.r.o. Zákon takúto možnosť pripúšťal, a mal by ju pripúšťať aj po novele zákona. Zodpovedné osoby podľa zákona pritom musia mať odborné predpoklady na plnenie týchto úloh, nemôže ich teda vykonávať laik.
Novela však pôsobenie externých špecialistov na whistleblowing ako zodpovedných osôb limituje len na zamestnávateľov s menej ako 250 zamestnancami. A čo to reálne znamená? Zamestnávatelia s viac ako 250 zamestnancami budú musieť vytvoriť špecializované pracoviská, oddelenia, či minimálne vyčleniť jedného odborného zamestnanca, ktorý bude tieto úlohy vykonávať. Jeho konanie pritom bude zaväzovať zamestnávateľa, a to aj v prípade porušenia jeho povinností, za ktoré bude niesť následky zamestnávateľ. V kombinácii s navrhovanými zvýšenými sankciami až do výšky 500.000 EUR môže mať nesprávna voľba zodpovednej osoby pre zamestnávateľa katastrofálne následky.
Aj z uvedeného preto môžeme uzavrieť, že prvých 100 dní Úradu je síce za nami, ale dôležitým bude postup Úrad v ďalšom období, ktorý je nateraz ťažké predpokladať a odhadovať. Držme preto prsty nielen Úradu, jeho predsedníčke a ľuďom, ktorý ho tvoria, ale aj zamestnávateľom. Len čas ukáže, či Úrad potvrdí svoju odlišnosť v prístupe k zamestnávateľom v rámci svojich kompetencií, ktoré prevzal 1.septembra 2021 od inšpektorátov práce.
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2019.305.01.0017.01.SLK&toc=OJ:L:2019:305:TOC
Žiadny podnikateľ nechce riskovať, že ním uzatvárané distribučné zmluvy, zmluvy o obchodnom zastúpení či zmluvy o dodávkach tovaru (známe aj ako „vertikálne dohody“) budú v rozpore so zákonom, a teda neplatné. O to viac podnikatelia nechcú padnúť do „pazúrov“ súťažných úradov a platiť za uzatváranie zakázaných protisúťažných dohôd vysoké pokuty alebo aby na nich zákazníci podávali súkromnoprávne žaloby na náhradu škody. Jediným rozumným riešením, ako sa týmto nemilým situáciám vyhnúť, je dodržiavať pravidlá súťažného práva.
Najúčinnejším spôsobom, ako zabezpečiť súlad vertikálnych dohôd so súťažným právom, je využiť výhody vyplývajúce z tzv. blokovej výnimky. Princíp blokovej výnimky je jednoduchý. Proste si „odškrtáte“, či vaša dohoda spĺňa predpísané kritériá. Ak ich spĺňa, takáto dohoda a všetky v nej obsiahnuté obmedzenia bez ďalšieho môžu využiť výhody poskytované blokovou výnimkou. Nehrozia tak akékoľvek problémy s platnosťou alebo vymáhateľnosťou týchto dohôd ani riziko pokút zo strany súťažných úradov. Bloková výnimka tak pre oblasť dodávateľsko-odberateľských vzťahov funguje ako bezpečný prístav („safe harbour“).
Je preto nevyhnutné, aby firemní právnici aj advokáti dobre poznali podmienky aplikácie blokovej výnimky. Ako sa hovorí, istota je istota. Bloková výnimka je pritom rovnaká a rovnako použiteľná vo všetkých krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a v takmer všetkých oblastiach podnikania.
Bloková výnimka pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy v súčasnosti vychádza z Nariadenia Komisie č. 330/2010 (známeho tiež ako „VBER“ z anglického Vertical Block Exemption Regulation). VBER sa pritom použije na distribučné dohody, dohody o obchodnom zastúpení a dohody o dodávkach tovaru. Európska komisia rozviedla a doplnila pravidlá VBER v Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach, ktorých cieľom je uľahčiť podnikateľom posúdenie, či nimi uzatváraná dohoda je v súlade so súťažným právom.
Význam VBER je obrovský. Vzťahuje sa totiž na všetky do úvahy prichádzajúce distribučné modely: od výhradnej distribúcie, cez selektívnu distribúciu, voľnú distribúciu a obchodné zastúpenie, až po franšízové dohody. Obsahuje tiež pravidlá upravujúce oblasť elektronického obchodovania. VBER sa tiež venuje špecifickým typom ustanovení, medzi ktoré patrí stanovovanie cien pre ďalší predaj, exkluzivita, územné alebo zákaznícke obmedzenia, konkurenčné doložky alebo napríklad klauzula, ktorá obmedzuje predajcov v tom, na akom mieste si môžu otvoriť prevádzku.
Platnosť VBER sa však končí 31. mája 2022.
Prípravy na zavedenie novej blokovej výnimky sú v plnom prúde. Európska komisia už zverejnila svoj návrh nového VBER a nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach. Spolu s tým prebiehajú verejné a odborné konzultácie zamerané na tému novej úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Smerovanie úniovej súťažnoprávnej politiky týkajúcej sa vertikálnych dohôd tak dostáva čím ďalej zreteľnejšie kontúry. Očakáva sa, že ďalšie návrhy na zmenu príslušných pravidiel budú zverejnené na začiatku roka 2022.
Chystajú sa pritom dôležité zmeny, ktoré sa dotknú všetkých subjektov pôsobiacich na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na všetkých podnikateľov pôsobiacich v kamenných predajniach aj on-line, ako aj na ich dodávateľov, zákazníkov, distribútorov a konkurentov. Inými slovami, plánované zmeny budú mať významný vplyv na každého podnikateľa, ktorý je akokoľvek zapojený do distribúcie tovaru alebo služieb.
Rozdiely oproti existujúcemu režimu VBER sú často skôr technického charakteru, a ich praktické dôsledky teda nemusia byť na prvý pohľad zrejmé. Podnikatelia si preto nemusia byť istí, aké zmeny vlastne prídu a ako sa na nich čo najlepšie pripraviť. Pomôcť môžu aktuálne výkladové usmernenia a ich zohľadnenie pri plánovaní obchodnej stratégie.
Jedným z hlavných poslaní platformy Distribution Law Center, ktorej je HAVEL & PARTNERS hrdým členom, je vykladať dostupné informácie o pravidlách súťažného práva vzťahujúcich sa na vertikálne dohody. Preto platforma Distribution Law Center začína od budúceho týždňa vydávať pravidelný newsletter nazvaný „DLC Countdown“, ktorý bude prinášať prakticky poňaté rady, tipy a triky ohľadom očakávaných zmien. Jednotlivé čísla newslettera pritom budú vychádzať z najaktuálnejších podkladov vydávaných Európskou komisiou. Nemožno však vylúčiť, že v priebehu prijímania novej právnej úpravy dôjde k čiastkovým zmenám.
Až do 1. júna 2022, keď nový režim VBER nadobudne platnosť, by sme vám touto formou radi poskytovali pravidelný informačný prehľad. Nájdete v ňom potrebné know-how, ktoré vám umožní pripraviť sa na nadchádzajúce zmeny a na ich zavádzanie do obchodnej praxe. Radi by sme sa stali vašim spoľahlivým zdrojom informácií týkajúcich sa tejto pomerne zložitej oblasti práva.
Toto úvodné číslo newslettera si dovoľujeme zaslať všetkým našim klientom, ktorí by podľa nášho názoru mohli mať o problematiku vertikálnych dohôd záujem. Pokiaľ vás obsah niektorého z nadchádzajúcich DLC Countdown newsletterov zaujme, budeme radi za jeho zdieľanie s vašimi obchodnými partnermi. Pokiaľ o tento typ obsahu nemáte do budúcnosti záujem, dajte nám to, prosím, vedieť.
VIAC OBSAHU OD DISTRIBUTION LAW CENTER
Pokiaľ vás problematika vertikálnych dohôd zaujíma, potom určite navštívte internetové stránky platformy Distribution Law Center. Nájdete na nich ďalšie informácie týkajúce sa právnej úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické návody pre vaše podnikanie.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu alebo na partnera Štěpána Štarhu. Radi vám budeme k dispozícii.
Na projekte sa tiež okrem nás podieľajú nasledujúce advokátske kancelárie: Arntzen De Besche, Arnecke Sibeth, Banning, Cederquist, Chrysses Demetriades & Co, CMS Francis Lefebvre, contrast, Delchev & Partners, Dittmar & Indrenius, Divjak Topić Bahtijarević & Krka, Eisenberger + Herzog, Eversheds, Horten, Kyriakides Georgopoulous, Modzelewska & Pásnik, Muşat & Asociaţii, Pavia e Ansaldo, Pérez-Llorca, Philippe & partners, SBGK, Šelih & partners, SRS Advogados a TGS Baltic
CHCETE SA DOZVEDIEŤ VIAC? ZOSTAŇTE S NAMI…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
V rebríčku TOP 10 najväčších právnických kancelárií, ktorý podľa kombinovaných merateľných kritérií zostavuje denník SME a The Slovak Spectator, je HAVEL & PARTNERS najväčšou českou advokátskou kanceláriou, štvrtou najväčšou regionálnou a celkovo piatou najväčšou advokátskou kanceláriou pôsobiacou na slovenskom trhu. Zároveň si tento rok odniesla prvenstvo pre oblasť práva duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže. Okrem toho si odniesla druhé miesto v kategórií fúzie a akvizície a taktiež sa zaradila k najväčším TOP 10 kanceláriám poskytujúcim poradenstvo v oblasti nehnuteľností, bankovníctva a financií.
V celkovom rebríčku TOP 10 najväčších advokátskych kancelárií HAVEL & PARTNERS medziročne opäť posilnila svoju pozíciu o dve miesta. Naviac, v rebríčku, ktorý odráža počet prípadov, za ktoré patrila odmena viac ako 20 000 EUR, sa HAVEL & PARTNERS umiestnila v regionálnom meradle na prvom mieste, a v celkovom hodnotení si odniesla výborné druhé miesto, pričom medziročne taktiež posilnila svoju pozíciu o dve miesta v rámci oboch hodnotení. „Umiestnenie na prvých pozíciách v rámci rebríčka TOP 10 najväčších advokátskych kancelárií si veľmi vážime a teší nás, že vo všetkých rebríčkoch neustále stúpame, a to aj napriek pokračujúcej koronavírusovej kríze. Chceme aj naďalej posilňovať pozíciu najväčšej a najúspešnejšej česko-slovenskej kancelárie, ktorá je prvou voľbou pre české firmy pôsobiace na Slovensku a slovenské spoločnosti pôsobiace v Českej republike. Ďakujem našim klientom za ich dôveru a všetkým kolegom na Slovensku za ich nasadenie, lojalitu a tímovosť,“ hovorí zakladateľ a riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Umiestnenie na víťazných pozíciách v rebríčkoch TOP 10 potvrdzuje nielen významné postavenie kancelárie HAVEL & PARTNERS na trhu právnych služieb, ale tiež vypovedá aj o vysokej kvalite poskytovaných služieb, mimoriadnej všestrannosti špecializovaných tímov a špičkovom know-how právnikov kancelárie.
Kancelária si odniesla víťazstvo v oblasti práva duševného vlastníctva, kde sa umiestnila v rámci desiatky najväčších a najprestížnejších kancelárií na prvom mieste: „Nesmierne nás teší a vážime si umiestnenie na prvom mieste medzi najväčšími kanceláriami v oblasti duševného vlastníctva. Našu prax a tím v oblasti duševného vlastníctva sa snažíme budovať organicky s dlhodobou perspektívou a umiestnenie v rebríčku TOP 10 v tejto kategórii považujeme za dôkaz a výsledok našej kvalitnej a dlhodobej práce. Tento úspech ide ruka v ruke s neustálym rozširovaním a posilňovaním špecializácie nášho tímu, čo by nebolo možné bez dôvery spokojných klientov a stále narastajúceho počtu zaujímavých prípadov, ktoré mame možnosť pre nich riešiť nielen v rámci Slovenska, Českej republiky, ale aj na medzinárodnej úrovni,“ dodáva partner kancelárie Štěpán Štarha.
Kancelária si odniesla víťazstvo i v oblasti práva hospodárskej súťaže a stala sa tak najúspešnejšou kanceláriou pre túto oblasť na Slovensku. „Úspech na Slovensku si veľmi vážime. Súťažné poradenstvo sme tu začali systematicky budovať pred desiatimi rokmi, od tej doby sme pracovali na veľkých projektoch a získali dôveru mnohých významných slovenských klientov. Za to by sme im radi poďakovali. Cena je potvrdenie, že ideme správnou cestou a povzbudením, aby sme sa naďalej zlepšovali,“ hovorí Robert Neruda a dodáva: „Na trhu sme jediní, kto efektívne prepája právne a ekonomické súťažné poradenstvo. Vďaka tomu môžeme klientom ponúknuť unikátne know-how pre riešenie zložitých problémov v oblasti ochrany súťaže a regulácie.“
V oblasti fúzií a akvizícií si v rebríčku kancelária oproti minulému roku polepšila a posunula sa na výborné druhé miesto. Toto umiestnenie naďalej potvrdzuje vedúcu pozíciu HAVEL & PARTNERS v oblasti fúzií a akvizícií, v ktorej je už viac ako 10 rokov lídrom na trhu, a to nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku a v celej strednej Európe. „Rok 2020 bol pre kanceláriu v oblasti fúzií a akvizícií výnimočne dobrý. Popredné umiestnenie v rebríčku TOP 10 najväčších kancelárií pre oblasť fúzií a akvizícií na Slovensku považujem za potvrdenie rastúcej pozície našej kancelárie na slovenskom trhu“, dodáva partner kancelárie spoluzodpovedný za oblasť M&A, Ondřej Majer.
Hodnotenie TOP 10, ktorého výsledky boli zverejnené 30. 11. 2021, zostavuje od roku 2015 denník SME v spolupráci s anglickými novinami The Slovak Spectator podľa kombinovaných objektívnych kritérií.
Metodológia:
Rebríček 10 najväčších právnických firiem na Slovensku bol zostavený v spolupráci s anglickými novinami The Slovak Spectator. Na umiestnenie v rebríčku malo vplyv šesť kritérií (pre počty právnikov a počty prípadov sa zohľadňovali údaje z roku 2020; pri tržbách a zisku sa zohľadňovali priemery za roky 2018 – 2020). Váha jednotlivých kritérií bola nasledujúca: počet advokátov (30 %); počet osôb (bez advokátov) s ukončeným právnickým vzdelaním s praxou viac ako tri roky (váha 16 %); počet osôb (bez advokátov) s ukončeným právnickým vzdelaním s praxou menej ako tri roky (váha 8 %); tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (váha 23 %); hospodárky výsledok po zdanení (váha 7 %); počet prípadov, za ktoré dostala odmenu viac ako 20 000 EUR (váha 16 %).
Kompletné výsledky sú k dispozícii TU
Zdroj: Trend Prime
Rozhovor: Jaroslav Havel
TRETINA NAJBOHATŠÍCH ČECHOV A SLOVÁKOV STAVILA NA ŠPIČKOVÉ PRÁVNE A DAŇOVÉ PORADENSTVO. NA NAŠOM TRHU VEDÚ ODBORNÍCI S DVADSAŤROČNOU PRAXOU. ANI ONI SA NEVYHLI TECHNOLOGICKÉMU POKROKU. AJ VĎAKA TOMU JE NA NICH SPOĽAHNUTIE AJ V ŤAŽKÝCH ČASOCH, KTORÉ PRINIESLA PANDÉMIA
Väčšina miliardárov v minulom roku ďalej bohatla, no pribudli aj noví. Súvisí to s rastom ich firiem aj so zhodnocovaním investícií do nehnuteľností, akcií, kryptomien, komodít alebo alternatívnych investícií, tvrdí Jaroslav Havel, spoluzakladateľ a riadiaci partner advokátskej kancelárie Havel & Partners. S tým podľa neho priamoúmerne narastá aj ich záujem o špičkové právne služby. Záujem umocnila ešte viac pandémia. Ľudia a firmy chcú byť viac pripravené na ťažšie chvíle.
Vo svete, no aj na Slovensku a v Česku zásadne vzrástla celková hodnota aktív, a to predovšetkým v skupine horných percent obyvateľstva. Svetové bohatstvo stúpa v absolútnych číslach i v prepočte na dospelého obyvateľa.
Väčšina miliardárov ďalej bohatla a pribudli aj ďalší, čo súvisí s rastom veľkosti a hodnoty ich firiem a najmä so zhodnocovaním investícií do nehnuteľností, akcií, kryptomien, komodít či alternatívnych investícií. Miliardári pribúdajú aj v oblasti technológií. Ich počet rástol v posledných rokoch oveľa rýchlejšie ako v predchádzajúcich. Od polovice roka 2020 až dodnes sa tak mohol zvýšiť počet miliardárov o 20 až 30 percent. Pribúdajú aj bohaté ženy. Nielen podnikateľky, ale aj také, ktoré získali majetok presunom v rámci rodín. Tento trend bude rásť v Česku aj na Slovensku. Vôbec po prvýkrát českému rebríčku najmajetnejších vládne žena.
Priamo alebo prostredníctvom svojich firiem sa na HAVEL & PARTNERS obracia asi tretina z nich a záujem o naše poradenstvo neustále narastá. Služby pre privátnu klientelu patria medzi najrýchlejšie rastúcu časť našej právnej a daňovej praxe.
Klienti oceňujú renomé, stabilitu a inovatívnosť aj senioritu tímu. Väčšina kľúčových partnerov z tejto oblasti je vo veku 38 až 48 rokov. To znamená, že majú veľa skúseností, ale zároveň sú ešte mladí a veľmi motivovaní ďalej budovať kanceláriu a trvalo spolupracovať s majiteľmi firiem aj ich následníkmi. Budovanie dlhodobých partnerstiev patrí medzi naše kľúčové firemné hodnoty. Veľkú úlohu zohráva aj naša vlastná skúsenosť s budovaním mimoriadne úspešnej firmy, ktorú sme pripravení s našimi spoločníkmi klientom sprostredkovať. Veď od koho iného si chcete nechať radiť než od toho, kto vybudoval svetovo rešpektovanú a trvalo úspešnú firmu podobnú tej vašej, ktorej výnosy musia tiež spravovať a zabezpečovať im zodpovedajúcu mieru ochrany.
Dostávame sa do obdobia, keď budú čoraz častejšie odchádzať zakladatelia úspešných firiem z 90. rokov. Práve u nich sa často stáva, že pre zaneprázdnenosť sa nepripravia na nečakanú situáciu. Rôzne názory pozostalých, teda detí, manželiek alebo partneriek, a k tomu nedotiahnuté presunutie zodpovednosti čoraz častejšie generujú spor medzi dedičmi nielen vo vzťahu k majetku, ale najmä v právomociach na riadenie rodinných firiem.
Predovšetkým v tom vládne veľké emocionálne vypätie. Sme právnici, ktorí dlhodobo riešia najviac M&A transakcií na našom trhu. Vieme, aká je hodnota firiem, ako ju optimalizovať, dokážeme identifikovať problémy. Naše rozsiahle transakčné skúsenosti sa tak snažíme využiť nielen pri rokovaní o dohode, ale aj pri financovaní jej vyrovnania, ktoré je čoraz častejšie. Vtedy zároveň hľadáme možnosti daňovo efektívnych postupov, ktoré môžu viesť k úspore a vyššej úrovni vyrovnania.
Záujem o kvalitnú úpravu tejto nevyhnutnej životnej situácie neustále rastie aj v generácii podnikateľov v strednom veku, niekedy aj u mladších. Po tragickej smrti Petra Kellnera si viacerí uvedomili nevyhnutnosť týchto krokov. Významnú úlohu tiež zohrala pandémia covidu-19, pre ktorú ľudia začali viac premýšľať o tom, aký je život krehký. Zaznamenali sme mimoriadny nárast dopytu po efektívnych variantoch odovzdania majetku, jeho správy a najmä dlhodobej ochrany. Každý týždeň sa na nás obracia minimálne jeden nový klient, väčšinou významná podnikateľská rodina, s ktorou diskutujeme o možnostiach rodinnej nadácie či privátneho holdingu, ktoré sú v zahraničí osvedčené a záujem o ne rastie aj u nás.
Rodinné nadácie v kombinácii s tradičným a konzervatívnym usporiadaním založeným na privátnej holdingovej spoloč nosti vytvárajú ďalší šikovný spôsob riešenia klientskeho dopytu. Klienti na Slovensku využívajú možnosť českej legislatívy a vnímajú české riešenie ako záruku ochrany majetku. Počas trinástich rokov od vzniku špecializovaného tímu pre privátnu klientelu sme pomohli realizovať v Česku aj na Slovensku niekoľko stoviek rodinných holdingov a štruktúr držby, ale aj desiatky trustov a zvereneckých fondov.
Najčastejšie sú to predmanželské zmluvy alebo úprava spoločného vlastníctva manželov. Na túto oblasť sme ako prvá veľká komerčne orientovaná advokátska kancelária vytvorili skúsený tím, ktorý sa zaoberá okrem úprav majetkových vzťahov medzi manželmi a partnermi aj riešením rôznych partnerských situácií či dokonca tých najcitlivejších sporov, ktorých predmetom sú deti.
Očakávam, že ceny služieb v oblasti professional services budú rásť, najmä tých s vysokou pridanou hodnotou od elitných advokátskych kancelárií a daňových poradcov. Je to dané rastom HDP, infláciou a vplyvom celkového nárastu aktív klientov, a tým aj schopnosti a ochoty platiť viac za špičkové služby. Keď navyše porovnáte cenu právnych služieb u nás a v zahraničí, je tam stále neuveri- teľná priepasť. Na porovnanie: elitné americké advokátske kancelárie si účtujú 600 až 1 200 dolárov, obdobné je to po prepočítaní na libry v Spojenom kráľovstve, v susednom Nemecku či Rakúsku je to 200 až 550 eur. Ale aj naše partnerské kancelárie vo väčšine krajín bývalého socialistického bloku vrátane Balkánu či Ukrajiny si účtujú sadzby vyššie o 15 až 30 percent.
Vnímame obrovský rastúci záujem o právne služby od klientov z rýchlo sa rozvíjajúcej technologickej oblasti digitálnej transformácie. Viac ako kedykoľvek predtým sa objavujú „digital born“ služby, ktoré nikdy nemali svoj papierový predobraz a často pristupujú k zákazníkovi novým spôsobom. Pri nich je aj právne poradenstvo veľmi zaujímavé, inovatívne a vyžaduje vysokú mieru odbornosti, ktorú ponúkame. Zlom v doterajších modeloch poskytovania služieb a zameranie na koncového zákazníka, jeho používateľský zážitok a jednoduchosť procesu, samozrejme, prináša z pohľadu práva nové výzvy. My sme radi, pretože v nich dokážeme uplatniť našu konkurenčnú výhodu, ktorou je okrem mimoriadnej personálnej a kapitálovej vybavenosti najmä schopnosť porozumieť biznisu klientov. Navyše digitalizácia ide naprieč všetkými podnikateľskými odvetviami a týka sa skoro všetkých našich špecializácií.
Ani v konzervatívnej advokátskej profesii neobstojíte, keď nebudete držať tempo s technologickým pokrokom. Technológie nám dávajú okrem iného väčší priestor na to, aby sme svoju ľudskú kapacitu využili na zložité a komplexné prípady, ako aj budovanie vzťahu s klientmi. Máme dlhodobú digitálnu stratégiu, venujeme sa online marketingu a data miningu. Sme jednou z technologicky najvyspelejších advokátskych kancelárií v strednej Európe a svoju pozíciu lídra chceme budovať naďalej.
Chceme sa neustále zlepšovať a byť naďalej inovatívnou firmou, ktorá je klientom dlhodobým strategickým partnerom v ich biznise. Pracujeme na tom, aby sme ponúkali čo najlepšie a najkomplexnejšie služby a zlepšovali ich kvalitu. Verím, že s naším špičkovým tímom budeme písať ďalej náš dvadsaťročný príbeh úspechu a zároveň prispievať k úspešným príbehom našich klientov.
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Martina Rievajová, Milan Černaj
Od 15. 11. 2021 je účinná nová pandemická legislatíva, zákon č. 412/2021 Z.z. („Zákon“), ktorá sa dotýka takmer každého podnikateľa a zamestnávateľa. Keďže opatrenia boli prijaté a nadobudli účinnosť v neobvykle krátkom čase, prinášame vám stručný prehľad najdôležitejších opatrení, aby Vám nič neušlo.
Podľa doterajšej legislatívy boli prevádzkovatelia reštaurácii, obchodov či iných prevádzok povinní kontrolovať vstup osôb do prevádzky. Súčasťou kontroly bolo, že vstupujúca osoba sa preukázala potrebnými dokladmi, a to potvrdením o očkovaní, o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19. Potvrdenie o negatívnom výsledku testu pritom v prípade RT-PCR testu postačovalo na 72 hodín a potvrdenie o antigénovom teste na 24 hodín.
K uvedeným povinnostiam podľa Zákona pribudla povinnosť prevádzkovateľa na účel kontroly pravosti dokladov (napr. potvrdenia o očkovaní) overovať aj totožnosť danej osoby. Z uvedeného možno odvodzovať, že prevádzkovatelia sú oprávnení nahliadnuť do občianskeho preukazu či iného dokladu zákazníka preukazujúceho totožnosť osoby. Odporúčame si tento doklad nefotiť, neodpisovať z neho údaje a jeho spracovanie obmedziť výhradne len na prezretie si dokladu.
Upozorňujeme, že prevádzkovateľ je povinný neumožniť osobe, ktorá sa nepreukáže uvedeným dokladom, vstup do prevádzky, prípadne takúto osobu z priestorov prevádzky vykázať. O pomoc môže pritom požiadať príslušníkov policajného zboru.
V prípade porušenia nových povinností, ako aj tých pôvodne zavedených COVID automatom, hrozí prevádzkovateľom okrem doterajších najmä finančných sankcií, aj obmedzenie činnosti samotnej prevádzky. Podľa Zákona je totiž osoba vykonávajúca štátny dozor, teda polícia alebo zástupca Úradu verejného zdravotníctva, oprávnená v prípade porušenia opatrení nariadiť uzatvorenie prevádzky. Nariadením je možné prevádzku alebo jej časť uzatvoriť až na dobu 30 dní. Nariadenie pritom platí okamžite.
V prípade udelenia takejto sankcie odporúčame si riadne uschovať zápisnicu o vykonaní kontroly a uzatvorení prevádzky, pretože prevádzkovateľ je oprávnený voči takémuto rozhodnutiu do 3 dní podať námietky. Okrem uzatvorenia prevádzky hrozí prevádzkovateľom v prípade porušenia pandemických opatrení, napr. kontroly dokumentov zákazníkov, pokuta vo výške až do 7 000 EUR, a v blokovom konaní (na mieste) do 5 000 EUR.
Zákon po novom prenáša režim OTP a oprávnenia prevádzkovateľov aj na zamestnávateľov. Platiť by však mali len do 1.5.2022. Aj tú však platia rôzne pravidlá. Zamestnávatelia môžu od zamestnancov vyžadovať, aby sa pri vstupe na pracovisko preukázali potvrdením o očkovaní, prekonaní ochorenia COVID-19, či negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19. Ak zamestnanec nepredloží ani jeden doklad, mal by sa podrobiť bezplatnému testu na ochorenie COVID-19, ktorý mu ponúkne zamestnávateľ. Detaily a podmienky bezplatného testovania u zamestnávateľov má dodatočne stanoviť Vláda SR.
Zásadnou zmenou je, že zamestnávateľ bude môcť odmietnuť vstup zamestnanca na pracovisko a neumožniť mu výkon práce, ak zamestnanec nepredloží ani jeden doklad (o očkovaní, prekonaní, testovaní), a ani sa nepodrobí testovaniu u zamestnávateľa. O prekážku na strane zamestnanca pôjde iba vtedy, ak povinnosť kontroly zamestnancov zaviedol Úrad verejného zdravotníctva vyhláškou. Zamestnancovi v takom prípade podľa zákona nebude automaticky patriť náhrada mzdy. V súčasnosti, a až do doby vydania vyhlášky Úradom, nepôjde o prekážku na strane zamestnanca. Čo s takýmto zamestnancom, bude ponechané na rozhodnutí zamestnávateľa.
Povinnosť, nielen možnosť, kontrolovať zamestnancov budú mať zamestnávatelia vtedy, keď Úrad verejného zdravotníctva vydá osobitnú vyhlášku. Úrad vo vyhláške sám podmieni vstup na pracovisko režimom OTP, ktorý budú zamestnávatelia kontrolovať.
Zákon však už odteraz umožňuje kontrolovať zamestnancov pri vstupe na pracovisko, teda vyžadovať príslušné doklady alebo zabezpečiť testovanie, a to aj bez vyhlášky.
Musí to byť ale nevyhnutné na účely zabezpečenia ochrany zdravia pri práci. Kedy však skutočne pôjde o takýto prípad nateraz nie je jednoznačné, a Zákon to opäť ponecháva na interpretácii zamestnávateľov.
Zákon prináša okrem nových sankcií určených výslovne prevádzkovateľom aj také, ktorých sa môže dopustiť ktorákoľvek osoba na území Slovenskej republiky. Pokuta až do výšky 1 000 EUR hrozí tým osobám, ktoré úmyselne sťažia, zmaria alebo ohrozia poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Týmto sa má zabezpečiť najmä priamy postih osôb, ktoré zasahujú do ambulantného očkovania či testovania.
Pokuta až do tejto výšky bude hroziť aj tým, ktorý hrubo znevážia alebo urazia lekára, sestričku či iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti počas toho, ako poskytuje zdravotnú starostlivosť (napr. testuje, očkuje, žiada nasadenie respirátora pri vyšetrení). A napokon, Zákon stanovuje uvedenú hranicu pokuty aj v prípade, že osoba sfalšuje zdravotnú dokumentáciu či potvrdenie týkajúce sa zdravotného stavu. Pod toto možno zaradiť falšovanie COVID-PASS-u, potvrdenia o očkovaní a ďalších dokumentov.
Vzhľadom na to, že stále pretrváva mimoriadna situácia, uvedená horná hranica pokuty sa zvyšuje až na 1 500 EUR. Pokutu možno znížiť jej úhradou v blokovom konaní, t. j. na mieste, výška pokuty vtedy bude najviac 700 EUR. Mimo mimoriadnej situácie to bude do 500 EUR.
Spojujúcim prvkom uvedených opatrení je, že je potrebné očakávať a sledovať ich doplnenia a zmeny, ktoré pravdepodobne prídu v nasledujúcich dňoch. Najmä v prípade zamestnávateľov má Úrad verejného zdravotníctva SR alebo iný orgán verejného zdravotníctva, prijať bližšie usmernenie k tomu, ktorí zamestnávatelia sú povinní kontrolovať OTP režim svojich zamestnancov. Usmerneniu však v zmysle Zákona bude predchádzať uznesenie Vlády SR.
Vláda má okrem toho rozhodovať aj o podmienkach a okolnostiach bezplatného testovania zamestnancov, ktorí sa odmietnu preukázať zamestnávateľom potvrdeniami o očkovaní, prekonaní, či o už predtým absolvovanom negatívnom teste. S prípadným nastavením kontroly zamestnancov pri vstupe na pracovisko, či analýzou zákonných možností ako zamestnávateľa, Vám samozrejme radi pomôžeme už teraz.
Pandemickú situáciu môžete zatiaľ s nami priebežne sledovať aj na našom blogu HAVEL & PARTNERS.
