Úplný zákaz predaja prostredníctvom internetu predstavuje závažné obmedzenie súťaže, ktoré nemôže ťažiť z výhod vyplývajúcich z blokovej výnimky (VBER). Obmedzovanie on-line predajov je preto pod drobnohľadom Komisie a vnútroštátnych súťažných úradov.
Podnikatelia však musia pristupovať opatrne aj len k obmedzovaniu on-line predaja. Tak napríklad v rámci selektívneho distribučného systému môžu síce dodávatelia stanoviť podmienky, za ktorých sa nimi vyrobený tovar môže ďalej predávať prostredníctvom internetu, ak sa tak deje za účelom ochrany ich značky. Komisia však dodáva, že podmienky on-line predaja distribútorov musia byť celkovo rovnocenné podmienkam predaja v kamenných obchodoch. Tento princíp označujeme ako „zásadu ekvivalencie”.
Ak nie sú požiadavky kladené na selektívnych distribútorov v súvislosti s on-line predajom rovnocenné tým, ktoré sa uplatňujú v off-line predajných kanáloch, distribútorom to bráni vo využívaní internetu na oslovenie veľkého počtu zákazníkov. Použitie takýchto kritérií predstavuje podľa VBER zakázané obmedzenie aktívnych alebo pasívnych predajov.
Článok 4 písm. c) VBER zakazuje obmedzenia aktívnych alebo pasívnych predajov koncovým zákazníkom zo strany selektívnych distribútorov. Tým musí byť vždy umožnený (aktívny alebo pasívny) maloobchodný predaj. Najmä vo vzťahu k internetovému predaju potom Komisia považuje za závažné obmedzenia akékoľvek opatrenia, ktoré selektívnych distribútorov odrádzajú od on-line predaja prostredníctvom stanovenia nerovnocenných výberových kritérií (v porovnaní s podmienkami predaja v kamenných obchodoch). Zahrnutie takéhoto ustanovenia vylučuje použiteľnosť VBER na celú distribučnú dohodu.
Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach výslovne stanovujú, že zo zásady ekvivalencie nevyplýva požiadavka na to, aby výberové kritériá pre on-line predaj a off-line predaj boli rovnaké. Namiesto toho musia sledovať rovnaký cieľ a viesť k porovnateľnému výsledku. Rozdielnosť kritérií naviac musí odrážať odlišnú povahu obidvoch distribučných kanálov.
Zdá sa, že Komisia sa po novom bude zameriavať len na skutočné obmedzenia internetového predaja. Zásada ekvivalencie je totiž z návrhu Usmernení k vertikálnym obmedzeniam úplne odstránená.
Väčší dôraz je naopak kladený na prevenciu obmedzovania účinného využívania internetu pre on-line predaj. Dodávatelia teda s ohľadom na rozdielnu povahu obidvoch distribučných kanálov môžu v rámci systému selektívnej distribúcie stanoviť pre autorizovaných distribútorov odlišné kritériá pre on-line a pre off-line predaj. Nesmú nimi však priamo alebo nepriamo brániť v účinnom využívaní internetu.
Ako praktický príklad návrh Usmernení k vertikálnym obmedzeniam uvádza túto situáciu:
Dodávateľ bude môcť stanoviť osobitné požiadavky pre predaj prostredníctvom internetu, aby zachoval štandard kvality služieb. Môže teda napr. požadovať, aby maloobchodný predajca prevádzkoval on-line poradenské centrum (help desk), hradil zákazníkom náklady spojené s reklamáciu výrobkov alebo aby používal zabezpečené platobné systémy. Podobné dojednania by už nemali patriť na čiernu listinu zakázaných závažných obmedzení.
V režime novej blokovej výnimky by malo byť upustené od zásady ekvivalencie, ktorá by mala byť nahradená testom „účinného užívania internetu pre on-line predaj“.
Zrušenie zásady ekvivalencie vítame. Za krok správnym smerom považujeme aj to, že posudzovanie jednotlivých obmedzení bude viac previazané na skutočné obmedzovanie on-line predaja. Napriek tomu, že zásadu ekvivalencie nepovažujeme za zlú, nová právna úprava zavádzajúca test „účinného užívania internetu” so sebou prinesie vyššiu mieru právnej istoty.
V praxi je totiž, s ohľadom na značnú odlišnosť oboch svetov, často zložité správne posúdiť (ne)rovnocennosť výberových kritérií. Je, napríklad, povinnosť zriadiť on-line podporu sedem dní v týždni uložená e-shopom porovnateľná s požiadavkou zriadiť zákaznícky servis v kamennej predajni? Ťažko povedať. Rovnako je ťažké porovnávať on-line a off-line kritériá v situácii, keď vo svete kamenných predajní neexistuje žiadna príslušná alternatíva. Môže ísť, napríklad, o povinnosť využívať k propagácii internetové prehliadače alebo software pre automatickú analýzu internetového predaja. Podobné výkladové ťažkosti by sa teda mali odstrániť. Podnikateľom to umožní flexibilnejšie nastaviť hybridnú distribučnú stratégiu, ktorá bude lepšie využívať on-line a off-line predajné kanály.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Zdroj: CzechCrunch
Když se mluví o propojení technologického produktu od inovativního startupu se zavedeným hráčem v konzervativním odvětví, pravděpodobně vás nenapadne, že půjde o právo. Právě takový projekt ale v Česku vznikl. Největší tuzemská advokátní kancelář HAVEL & PARTNERS spojila síly s nástrojem Mytitle a společně představili Certoo – digitálního notáře, který zjednodušeně řečeno umožňuje získat důkaz o autorství děl, dokumentů či dat.
Certoo čerpá ze zkušeností v oblasti autorského práva a ochrany duševního vlastnictví obou zapojených firem. Z technologického hlediska funguje na blockchainu, tedy decentralizované databázi, která se podobně jako řetěz z jednotlivých článků skládá z navazujících bloků. Díky způsobu zápisu není možné data upravovat zpětně.
Uživatelé nástroje díky tomu mohou doložit své autorství certifikátem, který obsahuje veškeré důležité informace, především časový záznam. Podle svých tvůrců tak Certoo přináší nový standard na poli ochrany duševního vlastnictví. Mytitle do projektu vkládá svoji technologii, HAVEL & PARTNERS pak garanci právní funkčnosti a využitelnosti v praxi. Jak taková spolupráce vůbec vznikla?
„Z naší praxe víme, v jak těžké situaci bývají autoři, pokud chtějí prokázat, že jsou autory nějakého díla, tedy že byli první, kdo jej vytvořili. Víme, jak by měl vypadat produkt, který bychom chtěli nabízet klientům a sami využívat. A v Mytitle měli podobný produkt na bázi blockchainu již technologicky vyvinutý. Cílem společného projektu je zůstat lídrem v uvádění inovativních technologií nejen do právní praxe,“ popisuje pro CzechCrunch Robert Nešpůrek, partner v HAVEL & PARTNERS.
Jde o klasickou databázi, do které můžete něco zapsat a poté z ní číst. Data ovšem není možné mazat nebo měnit.
Certoo funguje jako online nástroj, kam uživatel nejprve nahraje soubor s dílem jakékoliv povahy od textů a smluv přes zvukové záznamy až po fotky nebo architektonické návrhy. Souboru je přidělen takzvaný unikátní „hash“, tedy něco jako digitální otisk, který se začlení do sítě Litecoin, což je veřejný a transparentní blockchain. Na základě něj pak autor získá unikátní certifikát, že daný soubor byl k určitému datu nahrán do Certoo.
Uživatelé v rámci nástroje získávají vlastní úložiště, kam mohou přidávat další soubory a provádět jejich administraci. Mají vždy po ruce potvrzení, že ke konkrétnímu datu soubor drželi a v případě sporu mohou prokázat své autorství. Tvůrci navíc slibují nadstandardní zabezpečení a šifrování uložených dat.
„Certoo využívá blockchain a všechny jeho přednosti primárně jako nástroj. Jde v podstatě o klasickou databázi, do které můžete něco zapsat a poté z ní číst. Data ovšem není možné mazat nebo měnit. Uživatelé jednoduše, rychle a dostupně získají nepopiratelný důkaz o tom, že dílo vytvořili v určité podobě a určitém čase. To je v autorskoprávních sporech klíčové,“ popisuje základní princip Vít Krajíček, ředitel a spoluzakladatel Mytitle.
„Řada právních systémů v USA i Evropě uživatelům neumožňuje chránit určitá díla zápisem, který spravuje některá z veřejnoprávních autorit. Autor se tak může velmi snadno dostat do důkazní nouze. Sice může tvrdit, že právě on je v určitém čase autorem určitého díla, nicméně by měl být za všech okolností schopen to i prokázat,“ vysvětluje myšlenku za projektem Pavel Amler, senior advokát z HAVEL & PARTNERS.
Nástroj cílí zejména na profese, jako jsou copywriteři, fotografové, hudebníci, skladatelé, architekti, designéři nebo vývojáři. Právě jim se totiž může hodit oficiální důkaz o tom, že jimi vytvořené dílo existovalo k určitému datu, což předtím mohli hodnověrně prokazovat pouze notářským zápisem s vyššími časovými i finančními náklady.
Jeden soubor je na Certoo možné zapsat za přibližně 65 korun, nástroj pak garantuje zápis po dobu provozu blockchainu, minimálně však deset let. Zjišťovat či ověřovat samotnou pravost autorství – tedy jestli uživatel do Certoo nahrává opravdu svoje díla a ne ukradená – pak podle HAVEL & PARTNERS nepřísluší nástroji ani právníkům.
„Od toho jsou tu případně policie a soudy. Každý by si měl chránit svá práva. Je tedy v jeho nejvyšším zájmu mít pro případ konfliktu nezpochybnitelný důkaz. V současnosti, pokud si nezaregistrujete duševní vlastnictví a registruje si ho někdo jiný, máte totiž zpravidla problém. Klientům radíme a smyslem Certoo je, aby si včas a řádně své autorství pojistili nevyvratitelným důkazem. A podobným případům tak předcházeli,“ komentuje Nešpůrek.
Samotný Mytitle, respektive právní entita ARTinii, podobný produkt na ochranu duševního vlastnictví vyvíjí již několik let a v roce 2020 na to získal podporu od investorů v řádu nižších desítek milionů korun. Tato technologie však slouží trochu jinému účelu a směřuje na jiné uživatele.
„Služba Certoo cílí na naše klienty a obchodní partnery, ale samozřejmě ji může využít i širší okruh uživatelů. Dávalo nám smysl přímo pro naše klienty vytvořit službu pod novou značkou Certoo, ke které se zavážeme jako právní garanti a která bude spojená s naším jménem. Jako renomovaná advokátní kancelář se silnou značkou dokážeme zajistit službě široký byznysový potenciál a našemu partnerovi Mytitle dopomoci k novým obchodním příležitostem,“ popisuje Robert Nešpůrek.
Certoo vznikalo přibližně šest měsíců a veřejnosti bylo představené v loňském prosinci, od spuštění počítá uživatele ve stovkách. Nástroj funguje jen v českém jazyce, cílí tak na tuzemský trh. Již nyní je ale v přípravě anglická verze a další jazyky by měly následovat s cílem nabídnout řešení celosvětově.
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Martina Rievajová
Prispôsobovanie webovej stránky podľa informácií o správaní jej návštevníkov je od 1. 2. 2022 zložitejšie. Do účinnosti totiž vstúpil nový zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý okrem zmien, o ktorých sme Vás informovali v predchádzajúcom Privacy Flash mení pravidlá zbierania a ukladania cookies. Ktoré cookies je možné získavať len na základe súhlasu, ako by mal takýto súhlas vyzerať a aj o tom, kedy hrozí pokuta od dvoch rôznych orgánov sa dozviete v dnešnom vydaní Privacy Flash.
Cookies sú malé textové a číselné súbory, ktoré ukladajú na koncové zariadenia, ako sú mobilné zariadenia či počítače, zaujímavé množstvá informácií. Jedná sa pritom o rôzne druhy informácii od nastavenia jazyka na webovej stránke, opätovného otvárania tovaru v e-shope či o tom, odkiaľ návštevník na webovú stránku prichádza a mnohé ďalšie. Tieto informácie môžu pritom viesť napríklad k zlepšeniu funkcionality webu, spríjemneniu užívateľských skúseností či adresnejšej reklame.
Regulácia cookies nie je žiadnou legislatívnou novinkou. V EÚ je za ich reguláciu zodpovedná už vyše 20-ročná ePrivacy Smernica 2002/58/ES[1] (snahy o jej komplexnú novelizáciu/nahradenie neboli zatiaľ úspešné). V slovenských podmienkach túto oblasť do 31. 1. 2022 reguloval zákon č. 351/2011 Z. z. Podľa tohto zákona bolo možné cookies zbierať za predpokladu, že s tým návštevník stránky udelil informovaný súhlas.
Za udelenie súhlasu sa však podľa starého zákona považovalo aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného programu. V zásade postačovalo, že si návštevník vo webovom prehliadači nenastavil blokovanie cookies. Veľké množstvo prehliadačov však po zapnutí blokovania cookies nefungovalo užívateľsky najpríjemnejšie, priam naopak.
Nový ZoEK vypúšťa možnosť súhlas návštevníka webstránky nahradiť nastavením internetového prehliadača. A teda na to, aby napríklad prevádzkovateľ webstránky mohol naďalej zbierať informácie o správaní sa návštevníka, potrebuje získať jeho preukázateľný súhlas.
Povinnosť získať súhlas návštevníka sa však nevzťahuje na všetky druhy cookies. Cookies je možné triediť aj podľa toho či ich ukladanie je nevyhnutné na funkcionalitu stránky alebo ide o cookies, ktorých účelom je monitorovanie správania návštevníka.
Podľa uvedeného je možné cookies triediť na:
Podľa nového ZoEK nie je potrebné získavať súhlas návštevníka pre nevyhnutné cookies. Pre všetky ostatné kategórie je súhlas potrebný.
Súhlas musí byť informovaný, preukázateľný a v neposlednom rade, musí spĺňať požiadavky GDPR.
Na to, aby súhlas so zberom cookies spĺňal požiadavky podľa GDPR je potrebné, aby:
Okrem uvedeného je potrebné, aby návštevník udelil súhlas s každým účelom, na ktorý sa cookies ukladajú, a to samostatne.
Súhlas musí spĺňať náležitosti vyžadujúce GDPR[2] aj v prípade, že nedochádza ku zberu osobných údajov. Cookie je totiž považovaný za osobný údaj len vtedy, ak ho možno priradiť ku fyzickej osobe, napríklad ukladané informácie spája s určitou IP adresou.
ZoEK prináša zmeny aj v možnosti určenia právneho základu pre spracúvanie takýchto osobných údajov. Cookies, ako osobné údaje, možno od 1. 2. 2022 spracúvať už len na právnom základe súhlasu návštevníka webovej stránky.
V prípade, že cookies sú zároveň aj osobným údajom je potrebné, aby okrem súhlasu, najlepšie vo forme cookie lišty, prevádzkovateľ na svojej webovej stránke poskytoval aj komplexné informácie o spracúvaní osobných údajov. Odporúčame pritom, aby už samotná cookie lišta obsahovala priamy odkaz na obdobný zdroj informácií.
Na to, aby prevádzkovateľ webstránky mohol zákonne zbierať iné ako nevyhnutné cookies, mal by zriadiť na svojej webstránke cookie lištu či banner.
Cookie lišta, a teda ucelený set povinných informácií pre návštevníka stránky o ukladaní cookies s možnosťou (ne)udelenia súhlasu na jednotlivé účely, musí splniť všetky vyššie uvedené náležitosti, a to najmä:
Okrem uvedeného je potrebné mať na pamäti, že ak návštevník súhlas neudelí, cookie lišta naňho nemôže „vyskakovať“ neprimerane často. V opačnom prípade by prípadný súhlas mohol byť považovaný za neslobodný, a teda neplatný.
ZoEK zavádza za porušenie povinnosti ukladať cookies na základe súhlasu finančné sankcie.
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ÚpREKaPS) je oprávnený uložiť finančnú sankciu od 200 EUR do 10 % z obratu porušiteľa.
Osobitne upozorňujeme, že ÚpREKaPS je oprávnený udeľovať sankcie len pre porušenie ZoEK. V prípade porušenia regulácie ochrany osobných údajov môže byť porušiteľovi udelená sankcia aj Úradom na ochranu osobných údajov.
Zabezpečenie súladu s legislatívou podľa nového ZoEK ako aj právnymi predpismi upravujúcimi spracúvanie osobných údajov Vám môže ušetriť nemalé starosti a prostriedky. Neváhajte sa s otázkou súladu obrátiť na našu advokátsku kanceláriu HAVEL & PARTNERS.
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií
[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov
V rámci dohôd o stanovení dvojitých cien dodávateľ účtuje kupujúcemu za rovnaký produkt rôzne veľkoobchodné ceny podľa toho, či má byť tovar ďalej predávaný on-line, alebo v kamenných predajniach.
Dohody o dvojitých cenách nemusia vždy predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže. Pokiaľ však týmto spôsobom dochádza k znevýhodneniu on-line predaja, možno protisúťažnú povahu takýchto dohôd predpokladať. Komisia totiž považuje internetový predaj za kľúčový nástroj, ktorý distribútorom umožňuje osloviť veľké množstvo najrôznejších zákazníkov, a ktorého využívanie pre ďalší predaj by všeobecne nemalo byť obmedzované.
Podľa doterajšej blokovej výnimky predstavujú dohody o stanovení dvojitých cien obmedzenie pasívneho predaja, keďže je nimi znevýhodňovaný predaj tovaru prostredníctvom internetu. Pripomíname, že podľa čl. 4 písm. b) bod i) VBER môže dodávateľ v určitých situáciách obmedziť aktívny predaj distribútora, nikdy však pasívny predaj.
Pri aktívnom predaji odberateľ jednotlivých zákazníkov aktívne oslovuje, napr. poštou, e-mailom alebo na osobných schôdzkach. Môže ísť tiež o situácie, v ktorých sa distribútor cielene zameriava na určitú skupinu zákazníkov alebo na určité územie. Za pasívny predaj sa naopak považuje predaj uskutočnený v reakcii na nevyžiadaný dopyt zo strany zákazníkov alebo vykonávanie všeobecnej reklamy.
Komisia v súčasných Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach uvádza, že vertikálna dohoda o tom, že distribútor bude za produkty, ktoré má v úmysle predať prostredníctvom internetu, platiť vyššiu cenu ako za produkty, ktoré chce ďalej predávať v kamenných predajniach, predstavuje tvrdé obmedzenie. Komisia teda považuje takéto konanie za natoľko škodlivé, že by malo byť zo svojej podstaty zakázané.
Dodávateľ tak nesmie svojich distribútorov obmedzovať v uskutočňovaní on-line predaja. Napriek tomu sa však s nimi môže podľa súčasných Usmernení o vertikálnym obmedzeniach dohodnúť na tom, že im uhradí paušálnu sumu na podporu on-line či off-line predaja.
Dohody o stanovení dvojitých cien však za určitých podmienok môžu byť zo zákazu protisúťažných dohôd vyňaté na základe výnimky podľa čl. 101 ods. 3 ZFEÚ. A to napr. keď je predaj prostredníctvom internetu (oproti off-line predaju) spojený s významne vyššími nákladmi na strane dodávateľa. To si môžeme ukázať na nasledujúcom príklade. Výrobca domácich spotrebičov predáva svoj tovar maloobchodnému predajcovi, ktorý na ďalší predaj využíva vlastný e-shop aj kamenné predajne. Pokiaľ si spotrebiteľ kúpi domáci spotrebič priamo na predajni, predajca u neho doma vykoná odbornú inštaláciu. Túto doplnkovú službu však predajca neposkytuje vo vzťahu k tovaru, ktorý je zakúpený prostredníctvom internetu. Domáci spotrebič, ktorý je zakúpený on-line a nebol odborne nainštalovaný, však nemusí správne fungovať. On‑line predaj potom môže byť spojený so zvýšeným počtom sťažností alebo reklamácií, ktoré dodávateľ musí v záručnej dobe riešiť. Uzavretie dohody o stanovení dvojitých cien potom môže byť v uvedenej situácii motivované vyššími nákladmi, ktoré dodávateľovi v súvislosti s on-line predajom vznikajú. Cieľom takejto dohody nie je odradiť maloobchodného predajcu od využívania internetu, a preto môže byť pri splnení ďalších podmienok uplatnená výnimka podľa čl. 101 ods. 3 ZFEÚ.
Návrh VBER upravuje obmedzovanie aktívnych a pasívnych predajov rovnako ako doterajšia právna úprava. Naďalej teda bude možné za splnenia prísnych podmienok obmedziť aktívny predaj, pasívny predaj však bude musieť vždy zostať povolený.
Návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach však počíta s odlišným prístupom k dohodám o stanovení dvojitých cien. Komisia uvádza, že na dohody o stanovení dvojitých cien sa za určitých okolností môže podľa novej úpravy uplatniť bloková výnimka. To však bude možné len za podmienky, že takáto dohoda bude distribútora motivovať k zodpovedajúcim investíciám do rozvoja on-line alebo off-line predajného kanála, resp. ho bude za takéto investície odmeňovať. Inými slovami, tovar určený na predaj v kamennej predajni môže byť distribútorovi ponúkaný za nižšiu veľkoobchodnú cenu ako tovar určený na predaj prostredníctvom internetu, pokiaľ to bude zdôvodnené rozdielnou výškou uskutočnených investícií alebo vynaložených nákladov. A to aj vtedy, ak cieľom dohody bude podporiť predajné úsilie distribútora v kamenných predajniach.
Komisia teda navrhuje, že dohody o stanovení dvojitých cien sa už nebudú nutne považovať za tvrdé obmedzenia. A to vtedy, ak rozdiel v účtovaných cenách bude zodpovedať rozdielnym nákladom, ktoré distribútorom vznikajú v súvislosti s rôznymi spôsobmi maloobchodného predaja. Ak by však rozdielne veľkoobchodné ceny účtované za tovary určené na off-line predaj a na on-line predaj efektívne bránili využívaniu internetu ako predajného kanála, pôjde podľa Komisie aj naďalej o tvrdé obmedzenie.
Na dohody o stanovení dvojitých cien sa podľa novej úpravy za určitých okolností bude môcť uplatniť bloková výnimka, čo pri splnení všetkých predpokladov zvýši právnu istotu na strane dodávateľov.
Po novom by sa mal uplatňovať prístup, podľa ktorého stanovenie dvojitých cien nutne nebude musieť predstavovať tvrdé obmedzenie súťaže. Bude tomu tak vtedy, ak účtovanie rozdielnych cien bude možné vysvetliť odlišnými nákladmi spojenými s on-line, resp. off-line predajom. Nová právna úprava teda so sebou prinesie vyššiu mieru flexibility.
Veríme, že vďaka novej úprave budú distribútori môcť využívať internet efektívnejšie a cielenejšie. Dodávatelia budú mať naopak vyššiu zmluvnú voľnosť v tom, ako dodávateľsko-odberateľské zmluvy nastaviť čo možno najvýhodnejšie.
Vzniká otázka, či po novelizácii bude prípustné cenovo zvýhodniť predaje prostredníctvom internetu (na úkor predaja v kamenných predajniach). Inými slovami, či dodávateľ bude môcť legálne (cenovo) znevýhodniť off-line predaje realizované distribútorom. Domnievame sa, že áno. K takému záveru možno dospieť výkladom návrhu Usmernení o vertikálnych obmedzeniach, podľa ktorých sa on-line predaje považujú za pasívne (a nesmú byť obmedzované). Rozumieme pritom, že rovnaký názor zastáva aj Komisia.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami….
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Rodinný majetok je pre väčšinu podnikateľov výsledkom ich celoživotnej práce a snahy. Chcú mať preto istotu, že sa s ním bude vždy nakladať podľa najlepších súčasných štandardov.
O tom, aké sú súčasné aktuálne trendy v oblasti transferu medzigeneračného kapitálu, efektívnej správy majetku a o možnostiach využitia legálnych, udržateľných a dlhodobých daňových racionalizácií sa rozprávali Eva Jahelka Filipp, COO a partnerka spoločnosti Wealth Effect Management, David Neveselý, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS a Peter Pašek, managing director a partner spoločnosti ACCACE Slovensko.
Rozhovor vám prinášame v rámci partnerskej spolupráce s magazínom Forbes a jeho špeciálneho newslettra Forbes Espresso zameraného na rodinné firmy. Spolu so spoločnosťami Accace Slovakia a Wealth Effect Management vás prostredníctvom tohto redakčného formátu môžeme pravidelne raz mesačne informovať o novinkách zo sveta správy a ochrany rodinného majetku, wealth managementu, finančného a daňového poradenstva.
Niektoré druhy vertikálnych obmedzení majú s veľkou pravdepodobnosťou za následok narušenie hospodárskej súťaže, pretože takmer vždy spôsobujú spotrebiteľom ujmu. Ide o tzv. tvrdé obmedzenia, na ktoré sa nevzťahuje bloková výnimka (VBER) a ktoré často porušujú zákaz protisúťažných dohôd. Tým najbežnejším tvrdým obmedzením, ktorému súťažné úrady venujú veľkú pozornosť, je stanovovanie cien pre ďalší predaj („RPM“ z angl. resale price maintenance).
RPM je konanie spočívajúca vo vertikálnom určovaní cien. Ide preto o dohody medzi dodávateľmi a odberateľmi, ktorými je obmedzená možnosť odberateľa slobodne si stanoviť predajnú cenu tovaru, ktorý od dodávateľa nakupuje za účelom ďalšieho predaja. Typickým príkladom RPM je situácia, v ktorej výrobca požaduje od svojho distribútora, aby zmluvný tovar ďalej nepredával za nižšiu ako stanovenú cenu. Povinnosť dodržiavať pevne stanovenú cenu pritom nemusí vyplývať priamo zo zmluvy. RPM môže byť zavedené aj nepriamo, a to prostredníctvom rôznych motivačných alebo sankčných mechanizmov.
Inak pozerá súťažné právo na určovanie maximálnych alebo odporúčaných cien pre ďalší predaj. Na takéto dohody sa totiž VBER môže uplatniť (ak trhové podiely strán dohody nepresiahnu 30 %). Nesmie však ísť o zastieranie faktického (napr. v dôsledku nátlaku dodávateľa) stanovovania pevných cien.
Stanovovanie cien pre ďalší predaj sa súťažnými úradmi považuje za jedno z najzávažnejších porušení súťažného práva. Praktika navyše pravdepodobne nepovedie k významným efektivitám, čo zabraňuje použitiu výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Zákaz stanovovania cien pre ďalší predaj je preto častým predmetom záujmu vnútroštátnych súťažných úradov a v poslednej dobe aj Komisie.
Podľa čl. 4 písm. a) súčasného VBER je RPM tvrdým obmedzením, na ktoré sa nevzťahuje bloková výnimka. Preto sa musí posudzovať individuálne. Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach pritom vychádzajú z predpokladu, že RPM spadá pod definíciu protisúťažných dohôd (čl. 101 ods. 1 ZFEÚ) a zároveň nespĺňa podmienky na uplatnenie zákonnej výnimky z dôvodu zvýšenia efektivity (čl. 101 ods. 3 ZFEÚ).
Domnienka o protisúťažnej povahe RPM vyplýva z toho, že takéto dohody majú niekoľko negatívnych účinkov. Môžu viesť k zvyšovaniu cien, uzatváraniu iných protisúťažných dohôd medzi dodávateľmi alebo distribútormi, vylúčeniu menších konkurenčných dodávateľov z trhu alebo k obmedzovaniu inovácií na úrovni distribúcie.
Napriek tomu však Komisia uznáva, že RPM môže byť za určitých okolností nevyhnutné na zvýšenie hospodárskej účinnosti, a preto môže byť vyňaté zo zákazu podľa čl. 101 ods. 3 ZFEÚ. Súčasné Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach, ako aj návrh tých budúcich, opisujú tri takéto situácie, a to (i) uvedenie nového výrobku na trh, (ii) krátkodobú reklamnú kampaň s nízkou cenou a (iii) (dodatočné) predpredajné služby zo strany maloobchodníkov.
Hlavné princípy posudzovania RPM zostanú zachované aj v novom nariadení VBER.Formulácia čl. 4 písm. a) VBER, podľa ktorého sa na RPM nemôže uplatniť bloková výnimka, sa nemení. To sa prejavuje aj v navrhovanom texte nových Usmernení k vertikálnym obmedzeniam, ktoré do značnej miery kopírujú tie existujúce. Komisia v nich uvádza, že sa na RPM pravdepodobne uplatní zákaz protisúťažných dohôd (čl. 101 ods. 1 ZFEÚ) a naopak, že pravdepodobne nebudú splnené podmienky na uplatnenie individuálnej výnimky (čl. 101 ods. 3 ZFEÚ). Tieto tvrdenia však už nie sú prezentované ako právne domnienky.
Aj napriek vyššie uvedenému avšak návrh nových Usmernení k vertikálnym obmedzeniam obsahuje významné doplnenie:
V úniovom súťažnom práve sa vychádza z predpokladu, že RPM je spadá pod zákaz protisúťažných dohôd podľa čl. 101 ZFEÚ. Zdá sa, že tento prístup zostane zachovaný aj za účinnosti nového VBER. Naopak v USA sa dohody o stanovení cien pre ďalší predaj nepovažujú za per se (bez ďalšieho) zakázané. Niekto by mohol byť sklamaný, že pripravovaná reforma distribučných pravidiel nebola využitá ako príležitosť na to, aby sa úniové pravidlá pre posudzovanie RPM priblížili tým americkým. Podnikateľom by to umožnilo vyššiu flexibilitu pri nastavovaní distribučných systémov a využívaní nových distribučných technológií.
Je avšak škoda, že návrh Usmernení k vertikálnym obmedzeniam nijako nevyjasňuje zásadné otázky, ktoré vznikli pri hodnotení súčasnej úpravy. Ide najmä o absenciu vysvetlenia , za akých podmienok môžu dohody o stanovení odporúčaných alebo maximálnych cien predstavovať RPM. Podnikatelia aj spotrebitelia by tiež určite ocenili, ak by Komisia bližšie vysvetlila podmienky pre vyňatie RPM zo zákazu protisúťažných dohôd podľa čl. 101 ods. 3 ZFEÚ. Ak je RPM povolené počas krátkodobých reklamných akcií v rámci franšízových sietí, je prípustné aj v iných distribučných systémoch? Akú dlhú dobu môže dodávateľ vyžadovať dodržiavanie ním stanovených cien po uvedení nového produktu na trh? Ako možno preukázať, že v dôsledku RPM došlo k zvýšeniu hospodárskeho prospechu? Jednoznačné riešenie týchto otázok by podnikateľom umožnilo uvádzať na trh nové produkty, znižovať ceny a ponúkať zákazníkom lepšie služby. A to bez toho, aby museli voliť medzi zabezpečovaním si nákladných právnych analýz na jednej strane a existenciou významných súťažných rizík na strane druhej.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Budeme vám radi k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami….
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Vertikálne dohody často obsahujú množstvo obmedzujúcich ustanovení, ktoré upravujú rôzne otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Niektoré ustanovenia však v distribučných dohodách nemožno vôbec dohodnúť, pretože sú vo väčšine prípadov v rozpore so súťažným právom. Ich dôsledkom je totiž neprípustné narušenie hospodárskej súťaže. Takéto ustanovenia sa zvyčajne označujú ako „tvrdé obmedzenia“.
Ak distribučná dohoda obsahuje tvrdé obmedzenie, nemôže ťažiť z výhod vyplývajúcich z nariadenia o blokovej výnimke (VBER). Napriek tomu, že takáto dohoda ako celok nemusí byť nutne protisúťažná, s tvrdým obmedzením (konkrétnym ustanovením), ktoré je v nej obsiahnuté, je to inak; to väčšinou protisúťažné je. Tvrdé obmedzenia možno zo zákazu protisúťažných dohôd vyňať len v zriedkavých prípadoch, a to na základe dôkladného individuálneho posúdenia aplikácie výnimky zo zákazu protisúťažných dohôd podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Pre podnikateľskú prax je preto veľmi dôležité pochopiť podstatu tvrdých obmedzení, pretože len tak sa im možno pri príprave distribučných dohôd vyhnúť.
Podľa doterajšej právnej úpravy existuje päť typov tvrdých obmedzení, ktorých dohodnutie vylučuje uplatnenie blokovej výnimky. Zoznam týchto obmedzení je obsiahnutý v čl. 4 VBER.
Po prvé, podľa článku 4 písm. a) VBER je zakázané obmedzovať odberateľov v možnosti slobodne si stanoviť cenu pre ďalší predaj („RPM“ z angl. resale price maintenance). Takéto konanie zahŕňa určenie pevnej alebo minimálnej ceny, prípadne marže.
Po druhé, článok 4 písm. b) VBER zakazuje (až na určité výnimky) ukladanie územných alebo zákazníckych obmedzení, teda určenie územia alebo okruhu zákazníkov, ktoré môže distribútor obsluhovať. Žijeme v dobe, v ktorej je distribútor schopný osloviť prostredníctvom internetu širšie spektrum zákazníkov ako v kamenných predajniach. Komisia si preto všíma rôzne spôsoby obmedzenia on-line predaja, pričom niektoré dokonca považuje za tvrdé obmedzenia (Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach, bod 25). Jedným z príkladov môžu byť dohody o stanovení dvojitých cien, ktorých podstatou je, že odberateľ nakúpi od dodávateľa tovar určený na internetový predaj za vyššiu cenu, než je cena za tovar, ktorý má byť predávaný v kamenných predajniach.
Po tretie, článok 4 písm. c) VBER zakazuje obmedzovanie aktívnych alebo pasívnych predajov koncovým zákazníkom zo strany selektívnych distribútorov. Vo vzťahu k internetovým predajom Komisia uvádza (Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach, bod 56), že tvrdé obmedzenie predstavuje aj stanovenie neekvivalentných kritérií na predaj cez internet a mimo neho, ktoré odrádza selektívnych distribútorov od on-line predaja.
Po štvrté, článok 4 písm. d) VBER zakazuje obmedzenie krížových dodávok medzi distribútormi v rámci selektívneho distribučného systému.
Napokon článok 4 písm. e) VBER zakazuje obmedzovať možnosti dodávateľa komponentov, ktoré odberateľ využíva, pokiaľ ide o dodávky komponentov ako náhradných dielov konečným zákazníkom, servisom alebo neautorizovaným poskytovateľom služieb.
Súčasné návrhy nového VBER a nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach obsahujú čiastkové zmeny oproti doterajšej právnej úprave. Zoznam tvrdých obmedzení v zmysle článku 4 VBER však zostáva v zásade nezmenený.
Ustanovenie článku 4 písm. a) zostane podľa návrhu VBER zachované. Základné pravidlá pre posudzovanie RPM budú aj naďalej platné. Návrh nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach však zavádza určité zmeny týkajúce sa vykonávania cenového monitoringu, zmlúv o plnení alebo minimálnych inzerovaných cien. Pokiaľ sa budete chcieť o týchto novinkách dozvedieť viac, nezabudnite si prečítať DLC Countdown č. 9.
Vzhľadom na rastúci význam internetového predaja venuje Komisia on-line prostrediu čím ďalej tým väčšiu pozornosť. Zmeny v novej právnej úprave smerujú k ďalšiemu zatraktívneniu a sprístupneniu tohto kanála. Návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach prináša aj zaujímavé zmeny týkajúce sa dohôd o stanovení dvojitých cien, ktoré budú v určitých prípadoch spadať pod blokovú výnimku. Téme sa budeme bližšie venovať v DLC Countdown č. 10.
Zdá sa tiež, že Komisia plánuje určité zmeny aj pokiaľ ide o uplatňovanie ekvivalentných kritérií pre on-line a off-line predaj, a v budúcnosti sa chce zamerať na skutočné obmedzovanie využívania internetu na účely on-line predaja. Návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach tak upúšťa od uplatňovania testu ekvivalencie v prípade hybridnej distribúcie (teda v situáciách, keď jeden distribútor ďalej predáva tovar ako cez internet, tak v kamenných predajniach). Podrobnosti o tom sa dočítate v DLC Countdown č. 11.
Podmienky na ukladanie územných alebo zákazníckych obmedzení v rámci výhradnej distribúcie (článok 4 písm. b) VBER) budú novo upravené tak, aby sa táto výnimka zo všeobecne platného zákazu dala v praxi ľahšie využívať. Zmeny budú zrejme spočívať v zavedení možnosti zdieľanej exkluzivity (tzn. možnosti určiť pre konkrétne územie viac ako jedného distribútora), zrušení požiadavky na paralelné ukladanie zákazu aktívnych predajov (teda povinnosti dodávateľa zakázať všetkým svojim odberateľom v EHP aktívny predaj na výhradnom území alebo výhradnej skupine zákazníkov) alebo možnosti prenesenia obmedzení aktívneho predaja na zákazníkov odberateľa. Na opis týchto na prvý pohľad technických, ale veľmi dôležitých zmien sa môžete tešiť v DLC Countdown č. 12, 13 a 14.
Vyššie opísané témy možno pre prehľadnosť rozdeliť do dvoch kategórií.
Do prvej kategórie patria oblasti, ktorých právny režim zostane oproti doterajšej právnej úprave v podstate bezo zmien. Patrí sem najmä problematika RPM a selektívnej distribúcie.
V druhej kategórii potom nájdeme oblasti, ktoré podľa novej právnej úpravy prejdú výraznými zmenami. Spadať sem bude regulácia on-line predaja a ochrana výhradných distribútorov pred aktívnymi predajmi zo strany iných distribútorov (napr. z iných území).
Nie je úplne zrejmé, či nová právna úprava povedie k zvýšeniu právnej istoty. Je tomu tak najmä preto, že úprava niektorých tvrdých obmedzení v novom VBER nie je úplne v súlade s ich opisom v navrhovaných Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach. Ako sa budete môcť čoskoro presvedčiť, diabol sa skrýva v detailoch. V rámci DLC Countdown č. 9 až 14 sa budeme zaoberať aj praktickými dôsledkami zvažovaných zmien a pokúsime sa poukázať aj na oblasti, v ktorých zatiaľ nie je celkom jasné, ako bude nová právna úprava vyzerať.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Radi vám budeme k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami….
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS personálne posilnila svoju kanceláriu v Bratislave. Od 1. 1. 2022 preberá časť zodpovednosti s ostatnými partnermi za jej ďalší rozvoj novovymenovaná partnerka Lenka Štiková Gachová. Lenka je špičkovou odborníčkou na právo hospodárskej súťaže vrátane štátnej pomoci a regulácie podľa zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. Stala sa tak 31. partnerom HAVEL & PARTNERS.
Lenka má dlhoročné skúsenosti s poskytovaním súťažnoprávneho poradenstva na Slovensku a v Českej republike. Spolu s Robertom Nerudom, partnerom zodpovedným za tím špecializujúci sa na oblasť súťažného práva a ekonómie, stála pri jeho založení v HAVEL & PARTNERS (2010). Odvtedy sa súťažný tím rozšíril na 21 právnikov a ekonómov a stal sa jedným z najskúsenejších, najväčších a najdynamickejšie rastúcich nielen na Slovensku a v Českej republike, ale aj v celej strednej Európe.
Lenka sa venuje právnemu poradenstvu v oblasti kartelov, zneužitia dominantného postavenia, súťažnoprávneho posudzovania fúzií a akvizícií a štátnej pomoci. Pomáha klientom aj v oblasti súťažnej compliance a zastupuje ich vo všetkých uvedených oblastiach pred Protimonopolným úradom Slovenskej Republiky, Európskou komisiou ako aj pred českým Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže a tiež pred súdmi vo všetkých oblastiach súťažného práva.
Pred príchodom do našej advokátskej kancelárie pracovala celkom osem rokov na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže na rôznych právnych pozíciách, naposledy ako riaditeľka Odboru výroby a služieb Sekcie hospodárskej súťaže, kde sa venovala najmä problematike zneužitia dominantného postavenia a vertikálnym dohodám.
„Lenka je kľúčovým členom nášho tímu a vďaka jej profesijným skúsenostiam, dlhoročnej práci v oblasti hospodárskej súťaže a manažérskym schopnostiam sa bude z pozície partnerky ešte intenzívnejšie podieľať na vedení slovenskej kancelárie, vedeniu tímu hospodárskej súťaže aj rozvoji biznisu v tejto oblasti,“ hovorí partner kancelárie Robert Neruda. „Veľmi ma teší, že vďaka Lenke posilníme i ženský faktor v riadení našej súťažnej praxe aj bratislavskej kancelárie a tak získame viac rozvahy, empatie a nadhľadu, vlastností v ktorých ženy na manažérskych pozíciách často vynikajú,“ zdôrazňuje Robert Neruda.
„Som potešený, že sa nám darí vychovávať z mimoriadnych právnických talentov ďalšiu generáciu špičkových senior odborníkov a manažérov, ktorí dlhodobo poskytujú nadštandardnú kvalitu služieb, na ktorú sú naši klienti zvyknutí, a ktorí podporujú špičkovou úrovňou svojej práce značku a dôveryhodnosť našej kancelárie,“ dodáva Jaroslav Havel, riadiaci partner kancelárie.
To dokazujú i pravidelné víťazné pozície v prestížnych medzinárodných a lokálnych právnických rebríčkoch v oblasti súťažného práva. Minulý rok si kancelária na Slovensku v rebríčku TOP 10 najväčších právnických kancelárií, ktorý podľa kombinovaných merateľných kritérií zostavuje denník Denník SME a The Slovak Spectator odniesla víťazstvo v oblasti práva hospodárskej súťaže a stala sa tak najúspešnejšou kanceláriou pre túto oblasť na Slovensku.
Dodávatelia svojim distribútorom často odhaľujú know-how. Pochopiteľne potom nechcú, aby sa toto know-how dostalo do rúk ich konkurentom. Obzvlášť naliehavým je tento problém v období krátko po ukončení distribučnej dohody. Ex-distribútor totiž pravdepodobne nadviaže spoluprácu s iným dodávateľom a know-how touto cestou môže uniknúť ku konkurencii.
Distribučné dohody preto môžu obsahovať tzv. konkurenčnú doložku po ukončení dohody. Ide o záväzok, ktorý distribútorovi za určitých podmienok zakazuje v období po vypovedaní alebo ukončení pôvodnej distribučnej zmluvy distribuovať konkurenčný tovar.
V nemnohých prípadoch (napr. pri veľmi nízkych trhových podieloch oboch zmluvných strán) konkurenčná doložka po ukončení zmluvy nepovedie k zakázanému obmedzeniu hospodárskej súťaže. Vo väčšine situácií je však potrebné overiť, či sa na takéto obmedzenie vzťahuje bloková výnimka (VBER). Len tak je možné mať istotu, že konkurenčná doložka je v súlade so súťažným právom.
V súčasnosti platné znenie VBER stanovuje pre uplatnenie blokovej výnimky na konkurenčné doložky po ukončení distribučných dohôd relatívne prísne podmienky. Konkrétne je potrebné, aby takýto záväzok:
Súčasný návrh novej právnej úpravy ponecháva doterajšie pravidlá bezo zmeny.
Pre podnikateľov teda zostane všetko po starom.
Podmienky na uplatnenie blokovej výnimky na konkurenčné doložky po ukončení distribučných dohôd zostávajú aj naďalej veľmi prísne. To platí najmä pre podmienku obmedzenia konkurenčnej doložky na priestory a pozemky, v ktorých distribútor pôsobil počas trvania dohody. Na stratu výhod vyplývajúcich z blokovej výnimky bude v praxi stačiť, aby distribútor zmenil svoje obchodné priestory. A to napríklad aj v rámci rovnakého nákupného centra alebo menšej obce.
Preto vnímame určité napätie medzi tým, že konkurenčná doložka po ukončení dohody musí byť nevyhnutná na ochranu know-how dodávateľa (čo je samo osebe veľmi prísnou požiadavkou) a jej extrémnym územným obmedzením. K vyriešeniu tohto problému by podľa nás pomohlo, ak by konkurenčná doložka mohla byť uzavretá s platnosťou na celom území, kde distribútor uvádzal zmluvný tovar na trh. Teda nielen na konkrétne obchodné priestory alebo pozemky. Prínos VBER pre podnikateľskú prax by bol v takom prípade omnoho väčší.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS. Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnerov, Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) a Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk).
Radi vám budeme k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami….
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Autori: Václav Audes, Michal Blahovec, Martina Rievajová
S rokom 2022 vstupuje do účinnosti veľká časť novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú po kritike slovenskej lekárskej komory a ďalších záujmových organizácií prijali poslanci Národnej rady SR až dňa 10.12. 2021.
S rokom 2022 vstupuje do účinnosti veľká časť novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú po kritike slovenskej lekárskej komory a ďalších záujmových organizácií prijali poslanci Národnej rady SR až dňa 10.12. 2021.
Aj keď novela primárne cieli na reguláciu veterinárnych liekov a zdravotníckych pomôcok in vitro – jej hlavným cieľom je implementácia vybraných častí právnych predpisov EÚ, a to Nariadenia 2017/746 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a Nariadenia 2019/6 o veterinárnych liekoch – prináša aj zmeny v podobe sprísňovania pravidiel reexportu humánnych liekov, v podobe zmeny úpravy skladovania liekov, v podobe nových sankcií za sťaženie výkonu dozoru či inšpekcií dozorných orgánov. Na tieto a ďalšie zmeny, ktoré sú relevantné najmä pre farmaceutické spoločnosti, sme sa zamerali v našom aktuálnom vydaní Pharma flash news.
Novela v schválenom znení nadobudne účinnosť postupne, pričom prvá séria zmien sa stala účinnou už ku dňu 30. 12. 2021. Pri vybraných zmenách Vás na účinnosť zmien vopred v primeranom čase upozorníme.
V oblasti regulácie humánnych liekov novela prináša opatrenia na zabezpečenie dostupnosti kategorizovaných liekov na Slovensku spočívajúce najmä v sprísnení veľkodistribúcie liekov a prísnejšej kontrole veľkodistribútorov.
Od 1.1. 2022 sa sprísňujú podmienky, za ktorých je veľkodistribútor liekov oprávnený dodávať kategorizované lieky inému držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov. Veľkodistribútor tak môže urobiť len v prípade, ak odberateľ (druhý veľkodistribútor) dodá lieky priamo do lekárne.
Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na veľkodistribútora v pozícii príjemcu kategorizovaného lieku od iného distribútora, ktorý je povinný dodaný liek ďalej dodať len do lekárne. Výnimka z vyššie uvedeného platí len v prípadoch:
V prípade, ak veľkodistribútor získal liek od veľkodistribútora, ktorý je zároveň držiteľom registrácie (jeho splnomocneným zástupcom, atď.) je oprávnený dodať liek ďalšiemu veľkodistribútorovi, avšak tento ďalší veľkodistribútor je už opäť povinný dodať liek priamo do lekárne.
Novela rovnako prináša zvýšenie právomocí Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR.
Novela ustanovuje možnosť pre ŠÚKL pozastaviť činnosť veľkodistribútora liekov, v prípade ak veľkodistribútor neuchováva dokumentáciu o nadobudnutí lieku a kusovú evidenciu o lieku, zdravotníckej pomôcke či dietetickej potravine alebo tieto dokumenty odmietne na požiadanie ŠÚKL či MZ SR predložiť.
Sankcia pozastavenia činnosti na dobu najviac 6 mesiacov ďalej hrozí veľkodistribútorovi či držiteľovi povolenia na výrobu liekov v prípade, ak neumožní výkon štátneho dozoru oprávneným osobám. Uvedené opatrenie predstavuje reakciu na prípady neumožnenia vstupu pracovníkom ŠÚKL do skladov a iných priestorov veľkodistribútorov, či sťažovanie kontrol a inšpekcií zo strany veľkodistribútorov napríklad nepredložením vyžiadaných dokumentov.
Toto rozšírenie oprávnení ŠÚKL uložiť sankciu v podobe pozastavenia činnosti je účinné od 28. 1 .2022.
Novela výslovne ustanovuje povinnosť veľkodistribútora kategorizovaných liekov uchovávať dodávané lieky len v priestoroch, ktoré má ako miesto výkonu činnosti uvedené v platnom povolení. V týchto priestoroch a skladoch musia byť lieky uchované až do ich dodania finálnemu príjemcovi, napr. lekárni.
Zmeny sa týkajú aj určenia, ktoré lieky je veľkodistribútor oprávnený uchovávať a skladovať vo vlastných priestoroch. Po novom veľkodistribútor nemôže vo svojich skladoch, na ktoré získal povolenie, skladovať lieky, ktorých vlastníkom je lekáreň. Táto novinka si v mnohých prípadoch bude vyžadovať úpravu zmlúv medzi distribútormi a lekárňami.
Aj tieto zmeny sú účinné už od 1. 1. 2022.
Zmeny sa týkajú aj humánnych liekov, ktorým MZ SR udelilo povolenie na terapeutické použitie, t. j. použitie pre inú indikáciu než ktorá je uvedená v rozhodnutí o registrácii lieku. V tomto prípade sa povinnosti týkajúce sa balenia či uvádzania štátneho jazyka na baleniach takýchto liekov nebudú uplatňovať v rozsahu terapeutického použitia. Zmena ohľadom balenia sa týka iba tých obalov humánnych liekov, ktorých ročná spotreba je nižšia ako 1 000 balení. Ďalej novela prináša, že lieky používané na zriedkavé ochorenia možno uvádzať na trh aj v cudzojazyčnom obale. Aj v takomto prípade však musí byť k lieku pribalená písomná informácia v slovenskom jazyku a držiteľ registrácie je povinný o uvedení lieku informovať ŠÚKL.
Vymenované zmeny predstavujú len prierez najdôležitejšej novej právnej úpravy. Zmenám v oblasti zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa budeme venovať v ďalšom vydaní Pharma flash news.
Rozumieme, že súčasné prijímané zmeny ako aj ich samotné znenie je často komplikované, a teda je zrejmé, že ich reálne uplatnenie v praxi bude do veľkej miery závisieť od štátnych orgánov. Vzhľadom na uvedené sme pripravení byť aj pri tejto legislatíve Vašim partnerom a spoločne s Vami hľadať vhodné riešenia.
Dodávatelia si vo svojich distribučných dohodách často dohodnú konkurenčné doložky. Ich cieľom je obmedziť nezávislého distribútora tak, aby nevyrábal či nepredával konkurenčné výrobky, teda rovnaký druh tovaru, ktorý je predmetom distribučnej dohody (tzv. zmluvné výrobky).
Ukážme si to na príklade. Distribútor je menovaný za predajcu vysávačov značky A (zmluvné výrobky). V konkurenčnej doložke uzatvorenej medzi dodávateľom a predajcom môže byť upravené, či je distribútor oprávnený (a ak áno, tak v akom rozsahu) vyrábať alebo predávať vysávače konkurenčných značiek.
Takéto konkurenčné doložky nie sú vždy protisúťažné (napr. pokiaľ sú uzatvorené v rámci franšízovej dohody). Vo väčšine prípadov však dohodnutie konkurenčnej doložky k narušeniu súťaže povedie. Ak si zmluvné strany chcú byť isté, že súťažné právo konkurenčnú doložku nezakazuje, je dobré si overiť, či sa na ňu vzťahuje bloková výnimka (VBER).
V súčasnosti platné znenie VBER rozlišuje dva druhy konkurenčných doložiek:
Bloková výnimka sa na konkurenčné doložky (či už ide o single branding alebo pravidlo 80 %) obsiahnuté v distribučných dohodách uplatní len vtedy, pokiaľ takýto záväzok nie je dohodnutý na dobu dlhšiu ako päť rokov. Toto pravidlo má jednu výnimku, a to ak distribútor predáva zmluvný tovar v obchodných priestoroch alebo na pozemkoch vlastnených dodávateľom. Vo všetkých ostatných prípadoch je nutné všeobecné pravidlo obmedzujúce dobu trvania konkurenčnej doložky dodržiavať.
Bloková výnimka sa teda neuplatní, ak je konkurenčná doložka:
Zmyslom tohto pravidla je, aby sa distribútor mohol vždy po uplynutí (najdlhšie) piatich rokov rozhodnúť, či s konkurenčnou doložkou bude súhlasiť aj pre ďalšie obdobie. Inými slovami, konkurenční výrobcovia vysávačov musia mať najmenej raz za päť rokov príležitosť presvedčiť distribútora, aby predával ich tovar.
Súčasný návrh novej právnej úpravy počíta s tým, že doterajší režim konkurenčných doložiek zostane po 1. júni 2022 v podstate bezo zmien. Príslušné pravidlá sa budú aj naďalej vzťahovať tak na single branding, ako aj na pravidlo 80 %. Podmienkou uplatnenia VBER bude aj naďalej skutočnosť, že konkurenčná doložka bude dohodnutá na dobu určitú neprevyšujúcu päť rokov.
Návrhy nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach však prinášajú významnú zmenu, a to možnosť automatického predĺženia záväzku prostredníctvom konkludentného súhlasu strán.
Konkurenčná doložka môže byť nad rámec piatich rokov automaticky predĺžená, ak je distribútorovi umožnené po uplynutí päťročného obdobia skutočne zmeniť dodávateľa zmluvného tovaru. Distribútor teda musí mať možnosť ukončiť spoluprácu s dodávateľom v rozumnej výpovednej lehote a za primeraných nákladov. Za neprimerané náklady by sa podľa návrhu Usmernení o vertikálnych obmedzeniach napr. považovalo, ak by dodávateľ v dôsledku ukončenia spolupráce vyhlásil pôžičku poskytnutú distribútorovi za splatnú.
Doterajší režim VBER, ktorý dopadá na konkurenčné doložky, sa po 1. júni 2022 výrazne nezmení. Na využitie blokovej výnimky bude aj naďalej potrebné, aby konkurenčná doložka bola dohodnutá na dobu určitú neprevyšujúcu päť rokov.
Uplatňovanie maximálnej doby trvania však zrejme bude pružnejšie než doteraz. Dohodnutie automatického predĺženia konkurenčnej doložky po uplynutí päťročného obdobia sa už nebude považovať za tzv. vylúčené obmedzenie, ktoré by uplatnenie blokovej výnimky vylučovalo. Distribútor však bude musieť mať možnosť sa automatickému predĺženiu konkurenčnej doložky efektívne vyhnúť tým, že si dohodne nové obchodné podmienky alebo že za primeraných podmienok distribučnú dohodu vypovie.
Zakotvenie tejto dodatočnej flexibility zdanlivo zavádza rozdielny režim pre konkurenčné doložky podľa toho, či sú dohodnuté na dobu neurčitú alebo na dobu určitú s možnosťou automatického predĺženia. Na prvú kategóriu konkurenčných doložiek by sa bloková výnimka ani naďalej nevzťahovala, zatiaľ čo na druhú pri splnení určitých podmienok áno.
My však nevidíme logický rozdiel medzi distribučnou dohodou dohodnutou na dobu neurčitú, ktorú možno vypovedať v rozumnej výpovednej lehote a za primeraných nákladov, a situáciou, v ktorej sa možno za rovnakých podmienok vyhnúť automatickému predĺženiu konkurenčnej doložky dohodnutej na dobu určitú. Veríme, že tento zjavný rozpor bude v konečnom znení novej právnej úpravy odstránený. Z rovnakého dôvodu by bolo vhodné, aby táto nová možnosť bola zakotvená priamo vo VBER, ktoré je právne záväzné, a nielen v sprievodných Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Radi vám budeme k dispozícii.
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami….
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
V posledných rokoch sa stále častejšie stretávame s tým, že podnikatelia na uvádzanie svojho tovaru na trh využívajú kombináciu nezávislej distribúcie a obchodného zastúpenia. Podľa povahy tovaru alebo typu zákazníkov môže ísť najmä o situácie, v ktorých dodávateľ požiada svojho obchodného partnera, aby pre neho bol súčasne nezávislým distribútorom aj obchodným zástupcom. Obchodný partner potom plní dvojakú rolu.
Ukážme si to na konkrétnom príklade. Dodávateľ kuchynských spotrebičov dlhodobo predáva väčšinu svojho tovaru prostredníctvom nezávislých distribútorov. Potom sa rozhodne, že na trh uvedie inovatívny model digestora, pri ktorom si však chce zachovať väčšiu kontrolu nad jeho maloobchodným predajom. Najmä by si rád sám určoval cenu pre spotrebiteľa, povolené predajné kanály alebo riadil vzťahy s koncovými zákazníkmi. Svojim obchodným partnerom preto nariadi, aby tento nový výrobok na trh uvádzali ako jeho obchodní zástupcovia. Nie ako nezávislí distribútori.
Kľúčovou otázkou je, či a za akých podmienok môže byť takýto obchodný partner vo vzťahu k uvádzaniu nového typu digestora na trh považovaný za pravého obchodného zástupcu (ako tento pojem chápe súťažné právo). Už vo štvrtom čísle DLC Countdown sme vysvetľovali, že podmienky testu obchodného zastúpenia sú splnené iba vtedy, ak splnomocnenec nenesie v súvislosti s uzatváraním alebo dojednávaním zmlúv na účet splnomocniteľa žiadne riziká alebo tieto riziká nesie iba v zanedbateľnej miere.
Pokiaľ má obchodný partner dvojakú rolu, potom vzniká problém, ako rozlišovať medzi jeho investíciami súvisiacimi s činnosťou obchodného zástupcu a nákladmi vynaloženými v roli nezávislého distribútora. Tento problém sa týka najmä investícií do určitého trhu, medzi ktoré patria investície do podpory predaja alebo náklady spojené s konkrétnou obchodnou príležitosťou (napr. na nákup osobitného vybavenia, úpravu obchodných priestorov alebo špecializovaných školení pre zamestnancov).
V súčasnosti platné VBER ani Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach neobsahujú žiadne pravidlá posudzovania „dvojakej roly“ obchodných zástupcov.
Už po ich vydaní sa však Komisia začala obávať, že kombinácia rolí obchodného zástupcu a nezávislého distribútora môže viesť k nežiadúcim efektom. Pokiaľ totiž obchodný partner pôsobí v role pravého obchodného zástupcu, dodávateľ mu môže stanoviť cenu konkrétneho tovaru (v našom príklade nového modelu digestora) alebo mu zakázať tento tovar predávať vybraným zákazníkom. Komisia sa obáva, že takýto obchodný partner môže v dôsledku toho zvýšiť cenu aj pri tovare, ktorý na trh uvádza ako nezávislý distribútor. Inými slovami, že cenová politika uplatňovaná dodávateľom vo vzťahu k tovaru predávanému v režime obchodného zastúpenia povedie k zdražovaniu ostatného dodávaného tovaru.
V roku 2021 vypracovala Európska komisia Pracovný materiál, v ktorom zhrnula svoje súťažnoprávne obavy a stanovila pravidlá pre posudzovanie situácií, v ktorých obchodný partner plní voči jednému dodávateľovi dvojakú rolu (obchodného zástupcu a nezávislého distribútora).
Komisia obsah Pracovného materiálu v značnej miere premietla aj do návrhu nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach.
Podľa súčasného návrhu novej právnej úpravy má byť novo umožnené, aby nezávislý distribútor vykonával vo vzťahu k časti tovaru od rovnakého dodávateľa činnosť obchodného zástupcu, pokiaľ budú splnené nasledujúce podmienky:
Pokiaľ ide o investície do určitého trhu, návrh Usmernení o vertikálnych obmedzeniach počíta s tým, že splnomocniteľ bude povinný splnomocnencovi uhradiť všetky investície, ktoré splnomocnenec vynaloží vo svojej role obchodného zástupcu. Iba investície, ktoré splnomocniteľ nebude povinný uhradiť, budú investície súvisiace výlučne s predajom odlišných tovarov (aj keby išlo o tovary patriace do rovnakého relevantného trhu), ktoré obchodný partner distribuuje nezávisle.
V každom prípade, nové Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach sa v tomto prípade zdajú byť veľmi prísne. Z ich znenia je totiž možné odvodzovať, že dodávateľ bude musieť hradiť všetky investície, ktoré splnomocnenec vynaložil v súvislosti s predajom všetkých typov produktov patriacich do rovnakej kategórie, bez ohľadu na to, v akej role ich obchodný partner predal. Ak by tomu tak nebolo, príslušnú dohodu by nebolo možné považovať za pravé obchodné zastúpenie.
V našom modelovom príklade to znamená, že splnomocniteľ bude musieť splnomocnencovi uhradiť nielen náklady na vybavenie predajní a propagáciu vynaloženú v súvislosti s predajom nového modelu digestorov, ale aj všetky ostatné náklady súvisiace s predajom digestorov v rámci nezávislej distribúcie. Dodávateľ nebude povinný hradiť iba investície súvisiace s predajom iných kuchynských spotrebičov, ako sú umývačky alebo rúry.
Je možné predpokladať, že overenie, či sú k subjektom zastávajúcim voči dodávateľovi dvojakú rolu splnené kritéria testu obchodného zastúpenia, bude veľmi náročné a nákladné. Aby dodávateľ mohol tento inštitút pri uvádzaní nového výrobku na trh využiť, bude musieť preveriť všetky investície uskutočnené obchodným partnerom do určitého tovarového trhu, na ktorom sa nový výrobok predáva.
Nerozumieme, prečo sa súťažnoprávne obavy súvisiace s dvojakou rolou obchodných partnerov (vplyv na cenotvorbu tovaru predávaného v rámci nezávislej distribúcie) do navrhovanej právnej úpravy premietajú v podobe zavedenia extrémnych požiadaviek kladených na dodávateľa. Pokiaľ ide o riziko, že by dodávateľ využíval obchodné zastúpenie na vytvorenie tlaku na zvyšovanie cien účtovaných za tovar predávaný v rámci nezávislej distribúcie, takýto problém by mal byť riešený pomocou zákazu stanovovania cien pre ďalší predaj. Zvolené riešenie, ktoré spočíva v rozlišovaní nákladov, bude v praxi dodávateľom brániť vo využívaní ich obchodných partnerov ako obchodných zástupcov a zároveň ako nezávislých distribútorov. Náklady na vykonanie predpísanej analýzy budú príliš vysoké. Pokiaľ navyše dodávateľ vyhodnotí situáciu nesprávne, vzťah medzi ním a jeho obchodnými partnermi nesplní podmienky testu obchodného zastúpenia. To môže mať závažné následky. Niektoré zmluvné ustanovenia sa potom môžu dostať na čiernu listinu, čo zabráni použiteľnosti blokovej výnimky na dohodu medzi dodávateľom a jeho obchodným partnerom ako celok.
Máme pochybnosti o tom, či je navrhovaná úprava v súlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie. Vhodnejšie by bolo obdobné situácie riešiť tak, že by sa z dodávateľsko-odberateľského vzťahu jednoducho odmyslel prvok obchodného zastúpenia a dodávateľ by musel hradiť splnomocnencovi iba tie náklady, ktoré by v takejto modelovej situácii zmizli (tzv. „but for“ test) .
Na podporu názoru, že zvolené riešenie nie je ideálne, je možné poukázať na situáciu, v ktorej dodávateľ použije ako svojho (pravého) obchodného zástupcu, ktorý zároveň zabezpečuje nezávislú distribúciu pre konkurenčného podnikateľa. V takom prípade by totiž dodávateľ nemusel uhradiť všetky investície spojené s predajom tovaru v príslušnej kategórii, ale len tie, ktoré obchodný zástupca vynaložil v súvislosti s obchodným zastúpením (a nie náklady na predaj výrobkov iného dodávateľa). Takýto rozdielny prístup nedáva logiku. Zvolené riešenie navyše nekorešponduje so súťažnoprávnymi obavami, na ktoré sa Komisia pri zavádzaní prístupu spočívajúceho v prísnom rozlišovaní vynaložených nákladov odvoláva.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Radi vám budeme k dispozícii.
CHCETE SA DOZVEDIEŤ VIAC ? ZOSTAŇTE S NAMI…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
