V rámci DLC Countdown č. 12, DLC Countdown č. 13 a DLC Countdown č. 14 sme si predstavili pojmy „aktívny predaj“ (ktorý je zacielený na konkrétnych zákazníkov) a „pasívny predaj“ (ktorý je reakciou na ich nevyžiadaný dopyt). V oblasti vertikálnych dohôd ide o ústredné pojmy, s ktorými pracujú takmer všetky distribučné modely.
Distribútori by v zásade mali mať možnosť uskutočňovať aktívne aj pasívne predaje podľa svojho uváženia. Práve preto nariadenie o blokových výnimkách („VBER“) považuje územné a zákaznícke obmedzenia za tzv. tvrdé obmedzenia hospodárskej súťaže. Aj tieto obmedzenia však v určitých prípadoch môžu byť zo zákazu protisúťažných dohôd vyňaté, a to pokiaľ slúžia na ochranu výhradných distribútorov, resp. v menšej miere selektívnych distribútorov.
Systém výhradnej distribúcie spočíva v tom, že dodávateľ pridelí určité územie alebo skupinu zákazníkov exkluzívne výhradnému distribútorovi. Ten je potom v tomto rozsahu chránený pred aktívnymi predajmi zo strany samotného dodávateľa či jeho iných odberateľov. Systém selektívnej distribúcie potom stojí na princípe, že sa dodávateľ zaviaže zmluvný tovar dodávať iba distribútorom vybraným na základe určitých objektívne stanovených kritérií. Títo distribútori potom môžu zmluvný tovar bez obmedzenia predávať koncovým zákazníkom. Musí im však byť zakázané predávať tovar ďalej neschváleným distribútorom.
Dodávatelia si môžu vybrať, či pri predaji tovaru využijú model výhradnej, selektívnej alebo voľnej (teda nevýhradnej a neselektívnej) distribúcie. Samozrejme môžu tieto formy distribúcie kombinovať tak, že na rôznych územiach zavedú iný distribučný systém.
Čo sa stane, ak sa dodávateľ rozhodne pre použitie „hybridného“ distribučného systému, v ktorom budú vedľa seba na rôznych územiach, resp. voči rôznym skupinám zákazníkov, fungovať výhradní aj selektívni distribútori? To sa dočítate v tomto vydaní DLC Countdown, v ktorom sa venujeme práve týmto situáciám a zmenám, ktoré so sebou prinesie novelizované VBER. Už teraz môžeme prezradiť, že tieto zmeny zabezpečia lepšiu ochranu jednotlivých distribútorov a symbiózu týchto distribučných modelov.
Podľa v súčasnosti platného VBER môžu byť výhradní distribútori chránení pred aktívnymi predajmi. To znamená, že ostatní distribútori dodávateľa sa nemôžu usilovať o predaje na exkluzívne pridelenom území, resp. exkluzívne pridelenej skupine zákazníkov.
Toto pravidlo sa uplatní aj vo vzťahu k „hybridným“ distribučným modelom. Podľa čl. 4 písm. c) VBER nemôže dodávateľ obmedzovať okruh zákazníkov, ktorým selektívni distribútori môžu predávať zmluvný tovar. Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach však v bode 56 potvrdzujú, že dodávateľ môže svojim selektívnym distribútorom zakázať aktívny predaj na území, na ktorom bol vymenovaný výhradný distribútor.
Naopak to ale neplatí. VBER ani Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach totiž selektívnym distribútorom neposkytujú akúkoľvek ochranu pred aktívnymi alebo pasívnymi predajmi zo strany ostatných distribútorov dodávateľa (výhradných ani neautorizovaných), ktorí pôsobia mimo územia vyhradeného na prevádzku systému selektívnej distribúcie.
Nové VBER zavádza právny rámec, ktorý pri použití „hybridných“ modelov distribúcie umožní ochranu selektívnych distribútorov pred výhradnými a nevýhradnými distribútormi a ochranu výhradných distribútorov pred selektívnymi distribútormi (systém obojsmernej ochrany).
Navrhované znenie právnej úpravy umožňuje dodávateľovi chrániť ním prevádzkovaný systém selektívnej distribúcie tým, že svojim (výhradným aj nevýhradným) distribútorom zakáže aktívne i pasívne predaje neschváleným distribútorom usadeným na území pre prevádzku tohto systému (čl. 4 písm. b) a čl. 4 písm. d) VBER). Rovnako ako doteraz potom dodávateľ bude môcť tiež chrániť ním prevádzkovaný systém výhradnej distribúcie, teda zakázať selektívnym distribútorom aktívne predávať zmluvný tovar na exkluzívne pridelenom území (čl. 4 písm. c) VBER).
V oboch uvedených prípadoch môže dodávateľ požadovať, aby výhradný, nevýhradný alebo selektívny distribútor preniesol obmedzenie predajov na svojich zákazníkov, ktorí uzavreli distribučnú zmluvu priamo s dodávateľom alebo od subjektu, ktorý získal od dodávateľa právo distribuovať zmluvný tovar.
Ukážme si to na situácii, v ktorej dodávateľ hodiniek zriadi v Slovenskej republike systém výhradnej distribúcie a vymenuje tu exkluzívne distribútora „A“. Vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ však zmluvný tovar uvádza na trh prostredníctvom selektívnych distribútorov. Dodávateľ potom bude môcť požadovať, aby sa výhradný distribútor „A“ (a všetci jeho odberatelia) zaviazal, že na území štátov, na ktorých dodávateľ prevádzkuje systém selektívnej distribúcie, nebude zmluvný tovar aktívne predávať neautorizovaným distribútorom ani reagovať na ich nevyžiadaný dopyt. Týmto spôsobom bude selektívnym distribútorom zabezpečená ochrana pred neautorizovanými predajcami usadenými v iných štátoch. Súčasne potom môže dodávateľ zakázať všetkým svojim selektívnym distribútorom, aby hodinky aktívne predávali na území Slovenskej republiky, ktoré je exkluzívne pridelené distribútorovi „A“.
Podľa doterajšej právnej úpravy takéto nastavenie nie je možné. Výhradnému distribútorovi „A“ totiž teraz musia byť umožnené aktívne i pasívne predaje neautorizovaným distribútorom, ktorí sú usadení na území určenom na prevádzku systému selektívnej distribúcie. Dodávateľ nemá v tejto chvíli akúkoľvek možnosť svojich selektívnych distribútorov náležite ochrániť.
Nová právna úprava umožní podnikom efektívne využívať „hybridné“ distribučné systémy, ktoré budú kombinovať na rôznych častiach územia EÚ model výhradnej a selektívnej distribúcie. To im umožní pružne reagovať na ich biznisové potreby.
Významnou novinkou je pritom zavedenie možnosti ochrany selektívnych distribútorov pred aktívnymi alebo pasívnymi predajmi z území, na ktorých systém selektívnej distribúcie nie je prevádzkovaný. Ochrana výhradných distribútorov zostane zachovaná v rovnakom rozsahu.
Novo zavádzaná „obojsmerná ochrana“ výhradných a selektívnych distribútorov zodpovedá tomu, že sa Európska komisia v tejto oblasti rozhodla pre flexibilnejší prístup. Sledovaným cieľom pritom je, aby tieto distribučné modely mohli dobre fungovať vedľa seba. Efektivita nastavenia distribučného systému, ktorý bude zodpovedať požiadavkám VBER, tak už nebude podkopávaná tým, že dodávateľ na území EHP využíva rôzne distribučné modely.
Sme zvedaví, ako bude táto legislatívna zmena v praxi využívaná. Rovnako bude zaujímavé sledovať, ako budú podniky využívať ďalšie novinky, ktoré so sebou nová právna úprava v oblasti obmedzovania aktívnych či pasívnych predajov prinesie. Je len škoda, že nové Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach neobsahujú akékoľvek príklady, ako by to v praxi mohlo vyzerať.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Jedným z bežne používaných distribučných modelov je tzv. selektívna distribúcia. V systéme selektívnej distribúcie sa dodávateľ zaväzuje k tomu, že bude zmluvný tovar alebo služby dodávať iba distribútorom, ktorých vybral na základe určitých kritérií. Títo distribútori sa potom zaväzujú k tomu, že na území vyhradenom na prevádzku systému selektívnej distribúcie nebudú zmluvný tovar alebo služby ďalej predávať neautorizovaným distribútorom.
Dodávateľ tak na distribúciu svojho tovaru využíva sieť autorizovaných (teda ním schválených) distribútorov. Nového distribútora je potom možné do tejto siete začleniť po splnení vopred stanovených kvalitatívnych kritérií. Tie môže dodávateľ doplniť aj kvantitatívnymi kritériami, ktorých uplatnenie vedie k priamočiarejšiemu obmedzeniu počtu distribútorov pôsobiacich v rámci systému (napr. stanovenie minimálnych či maximálnych predajov alebo výslovným zastropovaním počtu distribútorov).
Na čisto kvalitatívnu selektívnu distribúciu, ako aj na kvantitatívnu selektívnu distribúciu sa bez ohľadu na povahu dotknutých produktov a uplatnených výberových kritérií uplatní nariadenie o blokových výnimkách („VBER“).
Vo vzťahu k čisto kvalitatívnej selektívnej distribúcii sa navyše na VBER netreba vôbec spoliehať. Ak totiž konkrétny systém selektívnej distribúcie spĺňa určité kritériá, predpokladá sa, že sa naň nevzťahuje zákaz protisúťažných dohôd. Na to je však potrebné, aby dodávateľ vyberal svojich distribútorov na základe objektívnych kritérií, ktoré sú primerané požiadavkám na distribúciu zmluvného tovaru a ktoré priamo nevedú k obmedzeniu počtu distribútorov. Systém selektívnej distribúcie možno považovať za „čisto kvalitatívny“ iba pri splnení týchto podmienok.
Podľa VBER má dodávateľ povinnosť na území, kde prevádzkuje systém selektívnej distribúcie, zakázať svojim autorizovaným distribútorom ďalší predaj tovaru neautorizovaným distribútorom. Takéto obmedzenie je podstatou selektívnej distribúcie, a preto sa nepovažuje za tzv. závažné obmedzenie. Autorizovaní distribútori pôsobiaci na maloobchodnej úrovni trhu však musia mať na území určenom na prevádzku systému selektívnej distribúcie možnosť aktívne aj pasívne predávať zmluvný tovar koncovým zákazníkom. Taktiež musia byť vždy povolené tzv. krížové dodávky medzi selektívnymi distribútormi. Rovnako ako v ostatných distribučných systémoch môže dodávateľ autorizovaným veľkoobchodníkom zakázať predaj zmluvného tovaru koncovým zákazníkom alebo im prostredníctvom tzv. klauzuly o umiestnení nariadiť, aby pri distribúcii tovaru pôsobili iba z ním stanoveného miesta usadenia. Komisia navyše vyžaduje, aby výberové kritériá uplatňované vo vzťahu k on-line a off-line predaju boli v zásade porovnateľné.
Dodávateľ je tiež oprávnený svojim autorizovaným distribútorom uložiť zákaz aktívnych predajov na území, ktoré nie je určené na prevádzkovanie systému selektívnej distribúcie a na ktorom sa dodávateľ rozhodol určiť výhradného distribútora. Autorizovaným distribútorom však ochrana pred aktívnymi ani pasívnymi predajmi zmluvného tovaru zo strany ostatných (vrátane tých výhradných) distribútorov poskytovaná nie je.
Zdá sa, že v oblasti selektívnej distribúcie dôjde k významným zmenám.
Návrh nového VBER totiž výslovne upravuje závažné obmedzenia vo vzťahu k trom rôznym distribučným modelom. Ide o výhradnú distribúciu (čl. 4 písm. b) VBER), selektívnu distribúciu (čl. 4 písm. c) VBER) a tzv. voľnú distribúciu, ktorú nemožno považovať za výhradnú ani selektívnu (čl. 4 písm. d) VBER).
Vo vzťahu k systémom selektívnej distribúcie je pritom potrebné zohľadniť aj zoznam (všeobecných) závažných obmedzení, ktorý platí pre neselektívne distribučné systémy. Zdá sa teda, že nový VBER autorizovaným distribútorom, ktorí často vynakladajú nemalé investície do budovania značky dodávateľa, poskytne vyššiu mieru ochrany pred predajom zo strany neautorizovaných distribútorov. A to hneď dvoma spôsobmi.
Po prvé, dodávateľ bude oprávnený na území určenom na prevádzku systému selektívnej distribúcie zakázať ďalší predaj zmluvného tovaru neschváleným distribútorom, a to nielen autorizovaným distribútorom (ako doteraz), ale po novom aj ich zákazníkom (čl. 4 písm. c) bod i) druhá zarážka VBER). Po druhé, dodávateľ bude môcť (výhradným) distribútorom alebo ich zákazníkom mimo územia vyhradeného na prevádzku selektívnej distribúcie uložiť obmedzenie aktívnych alebo pasívnych predajov zmluvného tovaru neautorizovaným distribútorom pôsobiacim na území vyhradenom na prevádzku systému selektívnej distribúcie (čl. 4 písm. b) bod ii) a čl. 4 písm. d) bod ii) VBER). Problematike tejto ochrany sa bude venovať DLC Countdown
č. 20.
Podľa návrhu Usmernení k vertikálnym obmedzeniam sa zdá, že Komisia zavedie flexibilnejší režim na stanovovanie výberových kritérií uplatňovaných voči on-line predajcom. Úplne totiž vypadla požiadavka na to, aby výberové kritériá pre on-line predaj a off-line predaj boli rovnocenné. Dodávatelia tak budú môcť po novom stanovovať pre výber autorizovaných distribútorov rôzne kritériá podľa toho, či ide o on-line alebo off-line predaj. Aj naďalej platí, že cieľom takéhoto rozlišovania nesmie byť brániť autorizovaným distribútorom alebo ich zákazníkom v predaji na internete.
Zavedenie systému selektívnej distribúcie je na území Európskej únie relatívne komplikovaným cvičením. Pokiaľ sa už totiž podnik rozhodne takýto distribučný model postaviť, resp. na neho prejsť, musí zvoliť prístup všetko, alebo nič. V prípade malých a stredných podnikov sa totiž v praxi často stáva, že systém selektívnej distribúcie nie je na území celej EÚ zavedený v jednom okamihu. Podľa doterajšej úpravy dodávatelia nemajú možnosť chrániť svojich autorizovaných distribútorov pred tým, aby distribútori usadení mimo územia vyhradeného na prevádzku systému selektívnej distribúcie dodávali tovar ich neautorizovaným konkurentom. Pokiaľ by dodávateľ takéto predaje zakázal, predstavovalo by to zakázané ukladanie územných, resp. zákazníckych obmedzení. Nové VBER by tento nedostatok malo napraviť, a umožniť tak podnikom postupné zavádzanie systému selektívnej distribúcie naprieč celým územím EÚ.
Zmeny, ktoré nás s príchodom novej právnej úpravy čakajú, vítame. S novými VBER a Usmerneniami k vertikálnym obmedzeniam totiž bude možné nastaviť systém selektívnej distribúcie tak, aby zodpovedal požiadavkám 21. storočia, v ktorom hrá čím ďalej tým väčšiu úlohu predaj tovaru prostredníctvom internetu. Dodávatelia totiž budú môcť kritériá pre výber autorizovaných distribútorov pôsobiacich on-line stanovovať s väčšou mierou flexibility. A to bez toho, aby sa museli obávať doposiaľ platnej požiadavky na rovnocennosť výberových kritérií pre on-line a off-line predaj.
Za správne považujeme aj zavedenie zvýšenej ochrany autorizovaných distribútorov pred predajmi zmluvných výrobkov uskutočňovanými neschválenými distribútormi. Autorizovaní distribútori totiž často investujú do rozvoja značky dodávateľa, pričom predaje neautorizovaných distribútorov ich môžu od týchto investícií odrádzať. Možnosť postupného zavádzania systému selektívnej distribúcie v jednotlivých členských štátoch EÚ (alebo na užšie vymedzených územiach) potom uvítajú najmä malé a stredné podniky.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS získala v rámci 10. ročníka súťaže Právnická firma roka SR za rok 2022 hlavnú cenu v kategórii medzinárodná advokátska kancelária a zároveň sa tretíkrát po sebe opäť stáva klientsky najobľúbenejšou kanceláriou. Okrem toho obhájila i prvenstvo v kategórii Hospodárska súťaž a v ďalších 12 kategóriách sa umiestnila medzi najlepšie hodnotenými kanceláriami. Slávnostné vyhlásenie výsledkov prebehlo 26. apríla na slávnostnom galavečere organizovanom vydavateľstvom EPRAVO Group, s. r. o., v spolupráci s týždenníkom TREND.
Kancelária tak potvrdila opätovne svoje výnimočné postavenie na slovenskom a českom právnom trhu, ktoré je unikátne i v rámci Európy, a naďalej zostáva najúspešnejšou a najkomplexnejšou advokátskou kanceláriou v oboch krajinách. „Je to dosiaľ náš najlepší výsledok v histórii tejto súťaže na Slovensku – získanie hlavnej a zároveň klientskej ceny, vrátane víťazstva v oblasti hospodárskej súťaže a 12 pozícií v odborných kategóriách medzi najlepšie hodnotenými kanceláriami potvrdzuje našu všestrannosť a špičkovú kvalitu všetkých našich špecializovaných tímov “, hovorí k úspechu riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
„Najväčšou odmenou pre advokáta je spokojný klient. Víťazstvo v kategórii Najlepšie klientske služby tretíkrát po sebe, o ktorom rozhodla miera spokojnosti našich klientov, je pre nás tým najdôležitejším ocenením a odkazom, že sú klienti s našimi právnymi a daňovými službami, ale aj starostlivosťou o klientov mimoriadne spokojní. Sme hrdí, že medzi našich klientov patria tie najúspešnejšie firmy naprieč všetkými odvetviami. Ich dôvera nás motivuje na sebe neustále pracovať, zlepšovať a inovovať naše služby a prinášať im pridanú hodnotu,“ hovorí partner kancelárie spoluzodpovedný za riadenie slovenskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Štěpán Štarha.
„Naša kancelária pôsobí na Slovensku a v Českej republike, ale naše úspechy a schopnosti ďaleko presahujú hranice týchto dvoch krajín. Hlavná cena v kategórii Medzinárodná advokátska kancelária preto potvrdzuje, že vďaka jedinečnej sieti kontaktov, ako v regióne strednej a východnej Európy, tak mimo Európy, a unikátnej znalosti právneho a podnikateľského prostredia sme schopní realizovať a riadiť cezhraničné transakcie a projekty kdekoľvek na svete. Poskytujeme právne a daňové poradenstvo v 12 svetových jazykoch, asistovali sme našim klientom v takmer 110 krajinách. Až 70 % našich prípadov obsahuje medzinárodný prvok,“ dodáva partner kancelárie Ondřej Majer.
Kancelária si odniesla víťazstvo i v oblasti práva hospodárskej súťaže. „Úspech na Slovensku si veľmi vážime. Súťažné poradenstvo sme tu začali systematicky budovať pred jedenástimi rokmi, od tej doby sme pracovali na veľkých projektoch a získali dôveru mnohých významných slovenských klientov. Za to by sme im radi poďakovali. Cena je potvrdením, že ideme správnou cestou a povzbudením, aby sme sa naďalej zlepšovali,“ hovorí Lenka Štiková Gachová a Robert Neruda dodáva: „Na trhu sme jediní, kto efektívne prepája právne a ekonomické súťažné poradenstvo. Vďaka tomu môžeme klientom ponúknuť unikátne know-how pre riešenie zložitých problémov v oblasti ochrany súťaže a regulácie.“ V roku 2021 si kancelária na Slovensku v rebríčku TOP 10 najväčších právnických kancelárií, ktorý zostavuje denník Denník SME a The Slovak Spectator, taktiež odniesla víťazstvo v oblasti práva hospodárskej súťaže a stala sa tak najúspešnejšou kanceláriou pre túto oblasť na Slovensku.
Právnická firma roka je prestížna odborová súťaž hodnotiaca právny servis firiem pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky, ktorú organizuje vydavateľstvo EPRAVO Group, s.r.o. Prvýkrát bola vyhlásená v Českej republike v roku 2008, od roku 2013 prebieha tiež na Slovensku v spolupráci s týždenníkom TREND. Viac informácií o súťaži sa dozviete tu.
Duálna distribúcia je distribučným systémom, v ktorom dodávateľ predáva tovar alebo služby tak samostatne, ako aj prostredníctvom nezávislých distribútorov. V takomto systéme dodávateľ svojim distribútorom priamo konkuruje (typicky na maloobchodnom trhu). Ako príklad môžeme uviesť situáciu, v ktorej výrobca značkového oblečenia prevádzkuje vlastné butiky a zároveň dodáva svoj tovar iným maloobchodným predajcom, ktorí ho taktiež predávajú koncovým zákazníkom.
Duálna distribúcia nie je žiadnou novinkou. Stretávame sa s ňou už od roku 2010, keď výrobcovia začali hromadne otvárať vlastné „podnikové“ predajne. Cieľom takéhoto kroku pritom nie je len to, aby zákazníci mali širší výber. Výrobcovia totiž podnikové predajne často využívajú na to, aby nezávislým maloobchodným predajcom ukázali, ako by predaj nimi vyrábaného tovaru mal ideálne vyzerať – snažia sa ísť príkladom. Duálna distribúcia navyše zažíva boom, a to v súvislosti s raketovým rozvojom internetového predaja.
Európska komisia kvôli stále častejšiemu využívaniu duálnej distribúcie zvažuje, či doterajšia právna úprava ešte zodpovedá potrebám trhu a aké má nedostatky. Tento diel DLC Countdown sa venuje výmene informácií v rámci duálnej distribúcie, ak sú do nej zapojení poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb, ktorí pôsobia zároveň ako online platformy tretích strán (tzv. hybridné platformy).
Pod pojmom hybridná platforma si preto môže predstaviť podnikateľa, ktorý na svojej online platforme sám predáva tovar alebo služby, avšak na tejto platforme zároveň ponúka tretím stranám online sprostredkovateľské služby, a teda im priamo konkuruje.
Osobitný konkurenčný vzťah medzi vlastníkom hybridnej platformy a jej používateľmi vyvoláva určité súťažno-právne obavy v oblasti horizontálnych dohôd. Príkladom môže byť vyšetrovanie spoločnosti Amazon začaté zo strany Komisie v roku 2019, ktoré stále prebieha. Predmetom tohto vyšetrovania sú zmluvy medzi spoločnosťou Amazon a používateľmi ňou prevádzkovaného internetového trhoviska, na základe ktorých má Amazon prístup k obchodne citlivým informáciám svojich konkurentov. Samotný Amazon totiž túto platformu využíva na vlastný maloobchodný predaj tovaru.
Súčasné nariadenie o skupinových výnimkách („VBER“) ani Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach neposkytujú uspokojivú odpoveď na otázku, či sa skupinová výnimka uplatní aj na dohody medzi poskytovateľmi hybridných platforiem a ich používateľmi. Prvá veta čl. 2 ods. 4 VBER len všeobecne stanovuje, že skupinová výnimka sa nevzťahuje na dohody medzi konkurentmi. V prípade hybridných platforiem pritom platí, že medzi ich poskytovateľmi a používateľmi dochádza ku konkurenčnému boju.
Je otázkou, či je možné na hybridnú platformu nahliadať ako na systém duálnej distribúcie, na ktorý sa podľa druhej vety čl. 2 ods. 4 VBER vzťahuje skupinová výnimka. Medzi duálnou distribúciou a hybridnými platformami je však jeden významný rozdiel.
V rámci bežnej duálnej distribúcie každý zo zúčastnených konkurentov využíva iný predajný kanál, čo však pri používateľoch a poskytovateľoch hybridných platforiem neplatí.
Čl. 2 ods. 7 VBER vylučuje uplatniteľnosť výnimky pre duálnu distribúciu na situácie, v ktorých poskytovatelia hybridných platforiem priamo konkurujú ich používateľom. Široká definícia pojmu „poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb” pritom naznačuje, že takéto zaobchádzanie sa bude týkať okrem iného všetkých výrobcov alebo distribútorov, ktorí na internete začnú poskytovať vlastnú internetovú platformu a ponúkať ju svojim konkurentom predávajúcim rovnaký tovar alebo služby.
Vertikálne dohody uzatvárané medzi poskytovateľmi hybridných platforiem a ich používateľmi bude kvôli neuplatniteľnosti skupinovej výnimky nutné posudzovať prípad od prípadu. Rámec pre takéto posúdenie bude vychádzať z Usmernení k vertikálnym obmedzeniam, resp. z Usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci. Bude preto vždy potrebné posúdiť všetky relevantné aspekty daného dodávateľsko-odberateľského vzťahu, a to vrátane povahy zdieľaných informácií.
Čl. 2 ods. 7 VBER vedie k určitému posilneniu právnej istoty pri posudzovaní vertikálnych dohôd uzatváraných medzi poskytovateľmi hybridných platforiem a ich používateľmi, ktorí prostredníctvom týchto platforiem predávajú konkurenčný tovar.
Niektoré otázky však zostanú aj do budúcna nevyjasnené. Čl. 2 ods. 7 VBER totiž vylučuje uplatniteľnosť čl. 2 ods. 4 VBER (výnimka pre duálnu distribúciu), avšak nevyjadruje sa k uplatniteľnosti čl. 2 ods. 5 VBER (výmena informácií). To by mohlo zvádzať k záveru, že skupinová výnimka sa za stanovených podmienok na výmenu informácií medzi používateľmi a poskytovateľmi hybridných platforiem uplatní. Takýto záver by však bol v rozpore s Usmerneniami k vertikálnym obmedzeniam, ktoré v bode 92 výslovne uvádzajú, že v rámci individuálneho posúdenia takéhoto vzťahu bude potrebné posúdiť aj výmenu informácií medzi zmluvnými stranami. Túto nejasnosť je podľa nášho názoru nutné v konečnom znení novej právnej úpravy vyriešiť.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Duálna distribúcia je distribučným systémom, v ktorom dodávateľ predáva tovar alebo služby tak samostatne, ako aj prostredníctvom nezávislých distribútorov. V takomto systéme dodávateľ svojim distribútorom priamo konkuruje (typicky na maloobchodnom trhu). Ako príklad môžeme uviesť situáciu, v ktorej výrobca značkového oblečenia prevádzkuje vlastné butiky a zároveň dodáva tovar iným maloobchodným predajcom, ktorí ho taktiež predávajú koncovým zákazníkom.
Duálna distribúcia nie je žiadnou novinkou. Stretávame sa s ňou už od roku 2010, keď výrobcovia začali hromadne otvárať vlastné „podnikové“ predajne. Cieľom takéhoto kroku pritom nie je len to, aby zákazníci mali širší výber. Výrobcovia totiž podnikové predajne často využívajú na to, aby nezávislým maloobchodným predajcom ukázali, ako by predaj nimi vyrábaného tovaru mal ideálne vyzerať – snažia sa ísť príkladom. Duálna distribúcia navyše zažíva boom, a to v súvislosti s raketovým rozvojom internetového predaja.
Európska komisia kvôli stále častejšiemu využívaniu duálnej distribúcie zvažuje, či doterajšia právna úprava ešte zodpovedá potrebám trhu a aké má nedostatky. Tento diel DLC Countdown sa venuje téme výmeny informácií v rámci duálnej distribúcie.
Aby distribučný vzťah dobre fungoval, musí medzi dodávateľom a distribútorom dochádzať k zdieľaniu veľkého množstva informácií. Pokiaľ sa na dodávateľsko-odberateľský vzťah uplatní nariadenie o skupinových výnimkách („VBER“), je takáto výmena informácií skupinovo vyňatá zo zákazu protisúťažných dohôd. Súťažné právo ju teda bez ďalšieho dovoľuje.
Podľa čl. 2 ods. 4 VBER sa skupinová výnimka nevzťahuje na vertikálne dohody uzatvárané medzi konkurentmi. Výnimkou sú niektoré dohody v kontexte duálnej distribúcie. Konkrétne sa skupinová výnimka použije na nerecipročné vertikálne dohody, pokiaľ dodávateľ pôsobí ako výrobca a zároveň ako distribútor, zatiaľ čo odberateľ je iba distribútorom, ktorý dodávateľovi nekonkuruje na predchádzajúcej úrovni trhu.
S výmenou informácií v rámci systému duálnej distribúcie je teraz spojená veľká právna neistota. VBER ani sprievodné Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam sa totiž problematikou zdieľania informácií vôbec nezaoberajú. Ak je výmena informácií súčasťou vertikálnej dohody, spadá do bezpečného prístavu skupinovej výnimky. Pokiaľ sa však týka aj nadväzujúcej úrovne trhu, na ktorej si dodávateľ a odberateľ konkurujú, potom sa na ňu VBER v tomto rozsahu neuplatňuje. Takúto výmenu informácií je potrebné hodnotiť podľa pravidiel upravujúcich výmenu informácií medzi konkurentmi obsiahnutých v Usmerneniach o dohodách o horizontálnej spolupráci, ktoré sú však v tomto ohľade výrazne prísnejšie.
Podľa pôvodného návrhu nového VBER sa na výmenu informácií v rámci duálnej distribúcie nemala skupinová výnimka uplatniť, pokiaľ by celkový trhový podiel strán na maloobchodnej úrovni dotknutého trhu prevyšoval hranicu 10 %. Výmena informácií medzi dodávateľom a odberateľom sa potom v takom prípade mala posudzovať podľa Usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci.
Tento návrh však nezískal podporu účastníkov verejnej konzultácie. Komisia preto následne vydala návrh novej kapitoly Usmernení k vertikálnym obmedzeniam (ktoré môžete nájsť aj na internetových stránkach DLC), ktorý sa výmenou informácií v rámci duálnej distribúcie detailne zaoberá. Tento upravený návrh už od kritéria trhového podielu upúšťa. Namiesto toho stanovuje, že skupinová výnimka sa v týchto prípadoch bude vzťahovať na akúkoľvek výmenu informácií medzi zmluvnými stranami, ktorá je nevyhnutná na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb.
Okrem toho nový návrh obsahuje príklady informácií, ktorých výmena bude aj v kontexte duálnej distribúcie povolená. Pôjde najmä o:
Skupinová výnimka sa však neuplatní na výmenu nasledujúcich informácií:
Na výmenu informácií sa v kontexte duálnej distribúcie bude skupinová výnimka vzťahovať iba vtedy, ak zdieľané informácie budú spadať do niektorej z „povolených“ kategórií uvedených v Usmerneniach k vertikálnym obmedzeniam, resp. ak bude potrebná na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb. Ďalším nutným predpokladom potom samozrejme je aj splnenie všeobecných podmienok použiteľnosti VBER vo vzťahu k danej dohode.
Ak sa skupinová výnimka na výmenu informácií neuplatní, bude potrebné ju posúdiť z pohľadu zákazu protisúťažných dohôd medzi konkurentmi obsiahnutom v čl. 101 ZFEÚ podľa Usmernení o dohodách o horizontálnej spolupráci. Neznamená to však, že by sa skupinová výnimka nemohla vzťahovať na ostatné aspekty daného dodávateľsko-odberateľského vzťahu.
Zmluvné strany môžu minimalizovať riziko, že ich vzájomná výmena informácií bude posúdená ako zakázaná horizontálna dohoda. Môžu napr. medzi sebou zdieľať iba agregované alebo historické informácie. Rovnako môžu prijať rôzne opatrenia, aby obchodne citlivé informácie distribútora boli sprístupnené iba tým pracovníkom dodávateľa, ktorí nie sú zapojení do činnosti na nadväzujúcom (konkurenčnom) trhu, ale iba do veľkoobchodných dodávok.
Dodatočná úprava návrhu VBER o výmene informácií v kontexte duálnej distribúcie je dobrou správou. DLC chápe obavy Európskej komisie, že duálna distribúcia môže viesť k tzv. falošným pozitivitám, teda k výmene informácií medzi konkurentmi, na ktorú by sa aj napriek jej pravdepodobným negatívnym účinkom uplatnila skupinová výnimka. Zavedenie dodatočnej, navyše veľmi nízkej prahovej hodnoty trhového podielu však nie je niečo, čím by takáto obava mala byť riešená.
Prínosom je aj novo zavedený test na posúdenie výmeny informácií, podľa ktorého bude kľúčovým hodnotiacim parametrom skutočnosť, či je výmena informácií na fungovanie systému duálnej distribúcie nevyhnutná. Právnu istotu dotknutých podnikateľov tiež zvyšuje fakt, že nové Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam budú obsahovať ilustratívne príklady toho, aké informácie je možné v rámci duálnej distribúcie zdieľať a aké už nie.
Žiaľ, Komisia však doteraz neuverejnila upravené znenie čl. 2 ods. 5 návrhu VBER, ktorým by sa pravidlá zdieľania informácií v systéme duálnej distribúcie mali uzákoniť. Návrh Usmernení k vertikálnym obmedzeniam navyše obsahuje iba príklady informácií, ktorých výmena môže (ale nemusí) byť v rámci duálnej distribúcie nevyhnutná. Nad rámec toho však podnikateľom neposkytuje žiadne usmernenia, ktorými by sa mohli pri svojej činnosti riadiť.
K nežiaducim dôsledkom môže viesť aj široká definícia pojmu „poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb“ obsiahnutá vo VBER. Skupinová výnimka sa totiž kvôli tomu nemusí uplatniť na vertikálne dohody, v rámci ktorých dodávateľ sprístupní distribútorovi na jeho vlastnú žiadosť (napr. z dôvodu jeho nedostatočných finančných prostriedkov na prevádzkovanie vlastného e-shopu) svoju obchodnú platformu.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS v spolupráci s prednými českými odborníkmi na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti AEC spustila pre prípady ohrozenia firiem kyberútokom pohotovostnú telefónnu linku CYBER DEFENSE CENTER. Tá je v prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a zabezpečuje tak pre klientov nepretržitý servis v prípade krízových situácií.
Špecialisti HAVEL & PARTNERS na kyberbezpečnosť a oblasť technológií sa v praxi stále častejšie stretávajú s kybernetickými útokmi cielenými na firmy, korporácie, verejné inštitúcie i start-upy. Tento trend potvrdzuje aj narastajúci počet kybernetických útokov nahlásených Národnému bezpečnostnému úradu. V roku 2020 nahlásili prevádzkovatelia základných služieb a poskytovatelia digitálnych služieb úradu celkom 904 prípadov kybernetických bezpečnostných incidentov, čo je viac než dvojnásobný počet incidentov v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Dáta a informácie pritom patria k najcennejším aktívam každej organizácie. Ich poškodenie alebo odcudzenie môže mať ďalekosiahle dôsledky. „Kyberútoky sú digitálnym požiarom. Naším mottom je ´Úspech spája´, a pokiaľ tento úspech dokáže niečo ohroziť, sme pripravení klientom pomôcť s ochranou. Preto sme sa rozhodli zriadiť spolu s AEC pohotovostnú linku, na ktorú sa môžu naši klienti v prípade kybernetického ohrozenia kedykoľvek obrátiť,“ hovorí o novej službe partner kancelárie Štěpán Štarha.
Pokiaľ nedisponuje spoločnosť vlastným centrom ochrany, je linka CYBER DEFENSE CENTER pri kybernetickom bezpečnostnom incidente ľahko dostupným a najužitočnejším riešením. Odborníci AEC, ktorí sú tu nepretržito k dispozícii, poskytnú okamžitú pomoc a vysvetlia krok za krokom, ako postupovať a ako kybernetický útok čo najrýchlejšie zastaviť a minimalizovať tým prípadné škody.
AEC patrí k významným európskym poskytovateľom bezpečnostných služieb a má jeden z najsilnejších tímov v oblasti ICT security v strednej Európe. Pre spoločnosť pracuje viac než 50 konzultantov, ktorí majú v odbore dlhoročnú skúsenosť a získavajú najvyššie medzinárodne uznávané certifikácie. Pre klientov HAVEL & PARTNERS je tak zabezpečený servis so špičkovou odbornosťou.
Strmý nárast kybernetických útokov by mal zároveň presvedčiť každého, že problematiku bezpečnosti dát sa neoplatí podceňovať. Najúčinnejšou ochranou je pritom prevencia. Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS má k dispozícii skúsený tím viac než 30 právnikov pre oblasť technológií a kyberbezpečnosti, ktorí majú za sebou tisíce hodín právneho poradenstva pri ochranne a zhodnocovaní dát. Disponujú skúsenosťami zo stoviek dátových projektov a ovládajú best practice overenú v prostredí medzinárodných transakcií. Pomáhajú tak klientom nájsť najlepšie praktické riešenia pre nastavenie prevencie kybernetických hrozieb, ochranu dát a dokážu tiež pomôcť s efektívnou nápravou následkov kybernetických bezpečnostných incidentov.
Duálna distribúcia je distribučným systémom, v ktorom dodávateľ predáva tovar alebo služby samostatne a súčasne prostredníctvom nezávislých distribútorov. V takomto systéme dodávateľ svojim distribútorom priamo konkuruje. Ako príklad si môžeme uviesť situáciu, v ktorej výrobca značkového oblečenia prevádzkuje vlastné butiky a zároveň dodáva tovar ostatným maloobchodným predajcom, ktorí ho taktiež predávajú koncovým zákazníkom.
Duálna distribúcia nie je žiadnou novinkou. Stretávame sa s ňou už od roku 2010, kedy výrobcovia začali hromadne otvárať vlastné „podnikové“ predajne. Cieľom takéhoto kroku pritom nie je len to, aby zákazníci mali širší výber. Výrobcovia totiž podnikové predajne často využívajú na to, aby nezávislým maloobchodným predajcom ukázali, ako by predaj nimi vyrábaného tovaru mal ideálne vyzerať – snažia sa ísť príkladom. Duálna distribúcia navyše zažíva boom, a to v súvislosti s raketovým rozvojom internetového predaja.
Európska komisia kvôli stále častejšiemu využívaniu duálnej distribúcie zvažuje, či doterajšia právna úprava ešte zodpovedá potrebám trhu a aké má nedostatky. Toto vydanie DLC Countdown sa zaoberá otázkou, aké vysoké môžu byť trhové podiely strán dohody, aby sa na ich vzťah v kontexte duálnej distribúcie uplatnilo nariadenie o skupinových výnimkách („VBER“).
Podľa doterajšieho VBER sa skupinová výnimka neuplatňuje na vertikálne dohody uzatvárané medzi konkurentmi. Čl. 2 ods. 4 VBER však výslovne stanovuje, že dohody medzi konkurentmi uzavreté v rámci duálnej distribúcie patria do bezpečného prístavu, a sú teda v režime VBER dovolené.
VBER sa na takéto dohody vzťahuje vtedy, ak trhové podiely strán neprevyšujú 30 %.
Pôvodným zámerom Európskej komisie bolo zúžiť význam skupinovej výnimky na dohody uzatvárané v rámci duálnej distribúcie. Do prvého návrhu novej právnej úpravy z júla 2021 preto zakotvila, že VBER sa nepoužije na dohody o výmene informácií medzi konkurentmi, ak ich súhrnný trhový podiel na maloobchodnom trhu prevýši 10 %. Ak by táto prahová hodnota bola prekročená, výmena informácií by sa posudzovala podľa pravidiel pre horizontálne dohody (čl. 2 ods. 4 a 5 návrhu VBER). Okrem všeobecného 30 % limitu pre použiteľnosť skupinovej výnimky tak mala byť vo vzťahu k výmene informácií novozavedená aj 10 % hranica zohľadňujúca trhové postavenie strán dohody na maloobchodnom trhu.
Tento návrh však bol od samého začiatku podrobený tvrdej kritike.
Platforma Distribution Law Center („DLC“) sa k tejto kritike pridala a k návrhu novely VBER a súvisiacim Usmerneniam k vertikálnym obmedzeniam vypracovala pripomienky. V nich zdôraznila, že úvahy Európskej komisie o zavedení 10 % limitu nezodpovedajú súťažnoprávnym zásadám, ktoré sa v obdobných prípadoch bežne uplatňujú. Napríklad podľa tzv. pravidla de minimis platí, že dohody medzi dodávateľmi a odberateľmi budú mať na trh iba zanedbateľné účinky, pokiaľ trhové podiely strán neprekročia 15 %. S 15 % hranicou potom pracujú aj Usmernenia o dohodách o horizontálnej spolupráci v časti, v ktorej sa zaoberajú tzv. komercializačnými dohodami.
DLC tiež poukázalo na nelogickosť toho, že by sa prekročenie zvažovanej 10 % prahovej hodnoty malo posudzovať na maloobchodnom trhu. Všeobecne sa totiž trhové podiely na účely overenia použiteľnosti VBER (30 % limit) posudzujú na veľkoobchodnom trhu, na ktorom distribútor odoberá od dodávateľa tovar. V prospech zavedenia obdobného prístupu aj vo vzťahu k duálnej distribúcii sú silné argumenty. Vymedzenie maloobchodného trhu a určenie trhových podielov strán totiž v praxi býva veľmi komplikované. Zvyčajne je na tento účel potrebné vykonať podrobnú analýzu súťažných podmienok prevládajúcich na maloobchodných trhoch, ktoré navyše bývajú zo zemepisného hľadiska definované veľmi úzko (napr. územím jednotlivých miest). Vývoj týchto trhov preto nie je pod úplnou kontrolou strán dohody, a ich trhové podiely sa tak môžu v čase meniť. Postačí totiž, aby strany otvorili jednu novú predajňu, resp. aby ich konkurent jednu predajňu uzavrel, a súhrnný trhový podiel strán môže prekročiť nad (alebo naopak klesnúť pod) 10 %.
DLC ďalej upozornilo, že pre správne stanovenie trhového podielu na maloobchodnej úrovni je do výpočtu potrebné zahrnúť nielen tovar daného dodávateľa, ale aj tovar ponúkaný jeho konkurentmi. Dodávateľ by preto na posúdenie otázky, či v kontexte duálnej distribúcie môže so svojimi distribútormi (a zároveň konkurentmi na nadväzujúcom trhu) zdieľať informácie, potreboval poznať aktuálne a detailné informácie o tom, ako úspešne sa predávajú konkurenčné výrobky. Paradoxne by to viedlo k tomu, že by medzi dodávateľmi muselo dochádzať k výmene informácií, ktorá by v kontexte uvažovanej právnej úpravy mohla byť protisúťažná.
DLC preto z vyššie uvedených dôvodov odporučilo Európskej komisii, aby určenie pravidiel duálnej distribúcie nezáviselo od špeciálnej prahovej hodnoty trhového podielu, ktorá by navyše mala byť posudzovaná na maloobchodnej úrovni trhu, čo je zložité. Ďalší účastníci verejnej konzultácie potom Európsku komisiu požiadali, aby stanovila jasné pravidlá ohľadom toho, aký druh informácií bude možné v rámci duálnej distribúcie medzi stranami bezpečne zdieľať.
V nadväznosti na túto spätnú väzbu Európska komisia 4. februára 2022 uverejnila návrh kapitoly Usmernení k vertikálnym obmedzeniam (k nájdeniu tiež na internetových stránkach DLC), ktorá sa problematikou výmeny informácií v rámci duálnej distribúcie detailne zaoberá. V tomto návrhu sa výslovne uvádza, že: „… pri splnení podmienok čl. 2 ods. 4 písm. a) a b) VBER sa výnimka podľa čl. 2 ods. 1 VBER vzťahuje na všetky aspekty vertikálnych dohôd vrátane akejkoľvek výmeny informácií medzi stranami, pokiaľ je táto výmena informácií nevyhnutná na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb.“
Domnievame sa, že citované formulácie z chystanej právnej úpravy implicitne vypúšťajú uvažovanú 10 % hranicu. V novo uverejnenom návrhu sa ďalej výslovne uvádza, že VBER by malo obsahovať ustanovenie, podľa ktorého sa skupinová výnimka nebude vzťahovať na: „… výmenu informácií medzi dodávateľom a odberateľom, ktorá nie je nevyhnutná na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb zmluvnými stranami.“ Zavedením tohto ustanovenia by zrejme došlo k zrušeniu problematického 10 % limitu.
Európska komisia pod tlakom odbornej verejnosti upustila od svojho zámeru obmedziť v rámci duálnej distribúcie použiteľnosť skupinovej výnimky iba na výmenu informácií medzi stranami, ktorých spoločný trhový podiel nebude prevyšovať 10 %. Skupinová výnimka sa tak v kontexte duálnej distribúcie zrejme uplatní na dohody o výmene informácií, ktoré budú považované za nevyhnutné na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb.
Dodatočná úprava návrhu VBER o výmene informácií v kontexte duálnej distribúcie je dobrou správou. DLC chápe obavy Európskej komisie, že duálna distribúcia môže viesť k tzv. falošným pozitivitám, teda k výmene informácií medzi konkurentmi, na ktorú by sa aj napriek jej pravdepodobným negatívnym účinkom uplatnila skupinová výnimka. Zavedenie dodatočnej, a navyše veľmi nízkej, prahovej hodnoty trhového podielu však nie je niečo, čím by takáto obava mala byť riešená. Revidovaný prístup, podľa ktorého by sa VBER mala vzťahovať iba na výmenu informácií nevyhnutných na fungovanie duálnej distribúcie, je podľa DLC výrazne lepším variantom. A to aj vzhľadom na to, že návrh danej kapitoly Usmernení k vertikálnym obmedzeniam obsahuje konkrétne príklady toho, aké informácie bude možné legálne zdieľať, a aké nie.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Duálna distribúcia je distribučným systémom, v ktorom dodávateľ predáva tovar alebo služby samostatne a súčasne prostredníctvom nezávislých distribútorov. V takomto systéme dodávateľ svojim distribútorom priamo konkuruje. Ako príklad si môžeme uviesť situáciu, v ktorej výrobca značkového oblečenia prevádzkuje vlastné butiky a zároveň dodáva svoj tovar ostatným maloobchodným predajcom, ktorí ho tiež predávajú koncovým zákazníkom.
Duálna distribúcia nie je žiadnou novinkou. Stretávame sa s ňou už od roku 2010, kedy výrobcovia začali hromadne otvárať vlastné „podnikové“ predajne. Cieľom takéhoto kroku pritom nie je len to, aby zákazníci mali širší výber. Výrobcovia totiž podnikové predajne často využívajú k tomu, aby nezávislým maloobchodným predajcom ukázali, ako by predaj nimi vyrábaného tovaru mal ideálne vyzerať – snažia sa ísť príkladom. Duálna distribúcia naviac zažíva boom, a to v súvislosti s raketovým rozvojom internetového predaja.
Európska komisia kvôli častejšiemu využívaniu duálnej distribúcie začala premýšľať o tom, či súčasná právna úprava ešte zodpovedá potrebám trhu a aké má nedostatky. V tomto vydaní DLC Countdown sa venujeme otázke, či sa skupinová výnimka v kontexte duálnej distribúcie uplatní taktiež na veľkoobchodných predajcov a importérov. DLC Countdown č. 16 bude zameraný na už skôr zvažované zavedenie prahovej hodnoty trhových podielov strán dohody, ktorej prekročenie malo viesť k nepoužiteľnosti skupinovej výnimky. Miniseriál o duálnej distribúcii bude zakončený DLC Countdown č. 17 a DLC Countdown č. 18, ktoré sa budú týkať zmien ohľadne výmeny informácií medzi výrobcom a jeho distribútormi (a konkurentmi).
Súčasné nariadenie o skupinových výnimkách („VBER“) sa vzťahuje na vertikálne dohody, teda na dohody uzavreté medzi podnikmi pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca. Preto podľa čl. 2 ods. 4 VBER nemožno skupinovú výnimku uplatniť na dohody uzatvárané medzi navzájom si konkurujúcimi podnikmi (teda konkurentmi).
Z tohto pravidla však existuje výnimka, ktorá súvisí práve s duálnou distribúciou. Platí totiž, že skupinová výnimka sa vzťahuje na situácie, v ktorých: „… konkurujúce podniky uzavrú nerecipročnú vertikálnu dohodu a:
Táto výnimka sa však podľa súčasnej právnej úpravy neuplatní na všetky formy duálnej distribúcie. Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva, že skupinová výnimka sa použije len na situácie, v ktorých je dodávateľ zároveň výrobcom a distribútorom tovaru. Z dosahu tohto ustanovenia sú teda vylúčení importéri a veľkoobchodní predajcovia, ktorí zmluvný tovar sami nevyrábajú a ktorí svojim nezávislým distribútorom konkurujú na nadväzujúcej úrovni trhu.
Opísané pravidlá vo svojom dôsledku znevýhodňujú malých výrobcov, pre ktorých môže byť finančne náročné okrem výroby tovaru zaisťovať vlastnými silami aj jeho distribúciu. Preto častejšie využívajú (aby znížili svoje riziká) nezávislých importérov a veľkoobchodných predajcov. To v praxi vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s rovnakými vertikálnymi dohodami. VBER sa tak v rámci jednej distribučnej siete uplatní len na niektoré dodávateľsko-odberateľské vzťahy, hoci zmluvné podmienky inak budú úplne rovnaké.
Ukážme si to na praktickom príklade. Slovenská automobilka sa rozhodne, že svoje výrobky bude vyvážať na rakúsky a nemecký trh. V Rakúsku si za tým účelom založí dcérsku spoločnosť (importér A), ktorá tam bude ňou vyrábané automobily dovážať. Pre zaistenie exportu do Nemecka sa potom rozhodne využívať nezávislého dovozcu (importér B). Obaja títo importéri (A a B) využívajú na nimi obsluhovanom území systém selektívnej distribúcie. Okrem toho títo importéri pôsobia aj na maloobchodnej úrovni trhu, keďže sami obsluhujú významných flotilových zákazníkov a prevádzkujú vlastné dealerstvá. Skupinová výnimka sa však uplatní len na vzťahy v rámci distribučnej siete importéra A, keďže sa jedná o dcérsku spoločnosť patriacu do rovnakej podnikateľskej skupiny ako sám výrobca (ide o jeden podnik). Naopak v rámci distribučnej siete importéra B (nezávislého dovozcu) sa VBER nepoužije. Ak by sa však importér B zdržal priameho predaja (čo by paradoxne viedlo k zníženiu ponuky pre konečných zákazníkov, a teda k zníženiu úrovne hospodárskej súťaže), jeho prevádzkovaný systém selektívnej distribúcie by už do rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky spadal.
Aby vyššie uvedené nelogickosti boli napravené, bude čl. 2 ods. 4 VBER zmenený tak, že sa skupinová výnimka bude po novom vzťahovať aj na nerecipročné vertikálne dohody uzatvárané medzi konkurentmi, ak dodávateľ prevádzkujúci vlastnú distribučnú sieť bude výrobcom, veľkoobchodným predajcom alebo importérom a ak mu jeho nezávislí distribútori nebudú konkurovať na niektorej z predchádzajúcich úrovní trhu. Výnimka z pravidla, že sa skupinová výnimka nepoužije na dohody medzi konkurentmi, teda bude rozšírená aj na veľkoobchodných predajcov a importérov.
Pretože odberatelia nemôžu pôsobiť na výrobnej ani veľkoobchodnej úrovni trhu a rovnako nemôžu fungovať ako importéri, strany si môžu konkurovať len na maloobchodnej úrovni predaja. Preto výrobca pôsobiaci zároveň ako importér alebo veľkoobchodný predajca, ktorý v určitej krajine využíva na niektorej z týchto úrovní nezávislého partnera, nebude mať z výhod vyplývajúcich z VBER ani naďalej akýkoľvek prospech. Na druhej strane, dohody uzavreté medzi nezávislým importérom, resp. veľkoobchodným predajcom a jeho nezávislými distribútormi, ktorým na maloobchodnej úrovni konkuruje, pod VBER po novom spadať budú.
Európska komisia vypočula mnohé volania z trhu, aby sa výnimka súvisiaca s duálnu distribúciou zakotvená v čl. 2 ods. 4 písm. a) VBER rozšírila aj na importérov a veľkoobchodných predajcov (resp. na ich nadväzujúce dohody s nezávislými distribútormi). Ide o vítanú zmenu, ktorá do značnej miery znižuje mieru nerovného zaobchádzania s podobnými druhmi dohôd. Komisia však stále neponúka komplexné riešenie. Niektoré vertikálne dohody v kontexte duálnej distribúcie totiž ani naďalej nebudú môcť ťažiť z výhod plynúcich zo skupinovej výnimky.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Zdroj: TREND rozhovor, Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková
Majitelia rodinných firiem by v žiadnom prípade nemali uprednostniť jedného potomka bez toho, aby ostatným poskytli kompenzácie, hovoria advokáti. Slovenské zákony z oblasti dedičského a rodinného práva, ako aj práva obchodných spoločností sú zastarané a rigidné. Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha a advokátka Patrícia Jamrišková pre TREND hovoria, ako prejsť generačnou výmenou v rodinnej firme, zabrániť rozdrobeniu jej majetku či paralýze podniku v prípade nečakanej smrti či nehody majiteľa.
Štěpán Štarha: V poslednej dobe veľmi často. Mali sme aj extrém, že tento rok vo februári sa na nás s touto témou obracali až dvaja noví klienti týždenne. Problematika právnej ochrany majetku vrátane generačnej výmeny alebo prípravy na ňu je dnes jednou z najdôležitejších tém väčšiny rodinných firiem či majetnejších klientov. Pri odovzdaní majetku sa klienti chcú okrem iného vyhnúť jeho rozdrobeniu v ďalších generáciách či v nepodarených manželstvách a zaistiť zodpovedajúcu podporu blízkych a pre rodinu perspektívnych členov.
Patrícia Jamrišková: Napríklad darovanie alebo predaj obchodného podielu. Sú to jednoduché a bežné právne inštitúty, nemali by však predstavovať konečné a jediné riešenie. Z nášho pohľadu ide skôr o dieliky skladačky, ktoré pomôžu vytvoriť sofistikovanú a efektívnu štruktúru – Family Office. Je to systém pravidiel a vzťahov pre správu majetku a podnikanie. Základný kameň tvorí privátny či rodinný holding napríklad v podobe akciovej spoločnosti. Holding predstavuje hranicu, kde sa láme a rozdeľuje majetok na podnikateľský a osobný.
Patrícia Jamrišková: Z podnikateľského hľadiska holding ovláda a riadi dcérske firmy, v ktorých je usporiadaný a rozčlenený určitý majetok. Ak komplikácie zasiahnu jednu či dve dcéry, tie ostatné a ich majetok, ako aj majetok holdingu ostane nedotknutý. Z hľadiska súkromného je vhodné holding doplniť o iný právny inštitút, ktorý sa stane bezpečným prístavom rodinného majetku umožňujúci okrem držby majetku aj jeho distribúciu k rodine a ochranu pre ďalšie generácie. Môže ním byť súkromný nadačný alebo zverenecký fond zriadený podľa českého práva.
Patrícia Jamrišková: Podľa našich skúseností je ho možné vytvoriť približne do troch až šiestich mesiacov od prvého stretnutia s klientom. Náklady na správu závisia od komplikovanosti a veľkosti štruktúry, avšak za bežných okolností nie sú vyššie ako náklady na prevádzku bežnej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Štěpán Štarha: Určite áno. Rast dopytu po týchto riešeniach je spôsobený aj aktuálnou neistotou ohľadom vývoja ekonomiky a potrebou lepšie si chrániť majetok a snahou diverzifikovať riziká. Popularitu týchto riešení zvyšujú i očakávané daňové zmeny či reformy s možným zavedením dedičskej dane, dane z majetku či dane z bohatstva, ako je tomu už teraz v celej rade európskych krajín.
Štěpán Štarha: Po založení fondu nie je potrebné presunúť podnikanie do Česka ani vytvoriť český rodinný holding. Funguje aj nastavenie, ktoré je zložené z českého fondu, českého alebo slovenského holdingu a slovenských dcérskych spoločností.
Štěpán Štarha: Pri hľadaní vhodného nastavenia pravidiel a vzťahov pre správu majetku a podnikania bývajú problémom maloleté deti. Pre rodičov to znie asi zvláštne. Z právneho hľadiska však predstavujú veľké riziko vstupu tretej cudzej osoby do riadenia celej štruktúry majetku rodiny, takzvaného kolízneho opatrovníka, ďalej prinášajú komplikáciu potreby schválenia právneho úkonu maloletého zo strany súdu či problém pri závete, nakoľko sú neopomenuteľnými dedičmi. Riešením môžu byť zverenecké fondy, súkromné nadácie či nadačné fondy.
Štěpán Štarha: Medzi našich klientov patria nielen najbohatší Slováci a Česi, ale aj stredné veľké rodinné firmy s veľkým potenciálom a plánmi. Ľudia si väčšinou myslia, že vhodné nastavenie ochrany a správy privátneho majetku a jeho odovzdania je téma len pre ľudí tesne pred dôchodkovým vekom, ale nie je to tak. Aj mladí ľudia myslia na budúcnosť, efektívnu držbu a správu majetku a neočakávané udalosti, ktoré môžu nastať zo dňa na deň.
Patrícia Jamrišková: Vzhľadom na želaný efekt sú oba typy prevodu majetku v podstate rovnaké. S ohľadom na právne aspekty, darovanie je bezodplatné a darca môže za istých hoci obmedzených okolností žiadať vrátenie daru. Predaj je odplatný úkon a nie je možné sa za bežných okolností domáhať jeho zrušenia. Darovanie nie je predmetom dane, ale príjem z predaja napríklad obchodného podielu, pokiaľ nie sú splnené podmienky na oslobodenie, podlieha dani z príjmov fyzických osôb 19 alebo 25 percent, ako aj odvodom na zdravotné poistenie. V prípade našich klientov väčšinou neprevádzame firmu priamo na fyzickú osobu – potomka, ale spoločnosť zapojíme formou vkladu do celej štruktúry Family Office.
Patrícia Jamrišková: Dieťa, ktoré nezíska typický vlastnícky podiel či právo hlasovať na valnom zhromaždení má väčšinou zabezpečený nárok na dividendu alebo plnenia zo zvereneckého či nadačného fondu. Plnenie z fondu môže byť poskytované buď na pravidelnej báze ako mesačná renta, vo väčších častiach po splnení cieľov, napríklad skončení vysokej školy alebo narodení dieťaťa, či keď je to vhodné a potrebné – na štúdium, svadbu, či liečbu alebo na podnikateľský plán.
Patrícia Jamrišková: Vo všeobecnosti nemôžu platné a účinné darovanie vykonané pred smrťou dediči napadnúť. Darovanie vykonané pred smrťou sa však môže niekedy premietnuť do veľkosti dedičských podielov pri neskoršom dedičskom konaní. V žiadnom prípade však neodporúčame riešenie, pri ktorom sa uprednostní jeden potomok bez toho, aby sa ostatným poskytla forma kompenzácie alebo ich s riešením vopred oboznámili a vysvetlili im jeho dôvody a dopady.
Patrícia Jamrišková: Úplné minimum predstavuje zabezpečenie náhradného štatutárneho orgánu. Nemožnosť konania nemusí byť len z dôvodu smrti, ale aj pri dlhodobej chorobe či nehode. Pokiaľ by mal majiteľ vytvorenú efektívnu štruktúru držby a usporiadania majetku zloženú z holdingu či fondu, tak hneď v deň smrti či nehody by táto štruktúra bola schopná vymenovať nový štatutárny orgán. Táto štruktúra sa dá vytvoriť aj vtedy, ak majiteľ nie je rozhodnutý, ako rozdelí firmu po smrti, avšak už by zabezpečila, aby neprišlo k ochromeniu spoločnosti.
Patrícia Jamrišková: Do funkcie správcu si klienti volia dôveryhodné a zodpovedné osoby, ktorým veria a poznajú ich. S problémami sme sa stretli skôr pri iných zahraničných fondoch. Častým problémom je komunikácia a vzdialenosť, pričom klienti majú problém dostať od lokálnych správcov akékoľvek podkladové dokumenty. To sa pri českých riešeniach nestáva. Nikdy nevieme vylúčiť zmenu legislatívy a jej sprísnenie. Nastavenie fondov je veľmi flexibilné. Aj kontrolné mechanizmy môžu byť rôzne a závisia od kreativity zakladateľa. K najpoužívanejším patrí spolurozhodovanie dvoch správcov či kontrola správcu dodatočným orgánom. Pokiaľ sú vhodne a jasne nastavené pravidlá, je možné správcu odvolať bez najmenších problémov, už pri prvom náznaku pochybenia.
Štěpán Štarha: V prípade zvereneckých fondov je zmena štatútu problematická a možná po jeho založení len rozhodnutím súdu. Avšak v prípade nadačných fondov je zmena možná aj po založení fondu a bez rozhodnutia súdu. Zakladateľ si však môže zvoliť časti štatútu, ktoré budú navždy nemenné alebo ich bude možno zmeniť až po uplynutí času. Za nás by mal byť štatút fondu dostatočne rigidný a nemenný, aby potomkovia nezneužili možnosť jeho zmeny, ale mal by zároveň umožňovať dostatočnú mieru flexibility tam kde je to potrebné.
Štěpán Štarha: Mali sme klienta, ktorý si založil fond na ochranu svojho milovaného veterána – luxusného automobilu, ku ktorému mal veľkú citovú väzbu.
Pojmy „aktívny predaj” a „pasívny predaj” sú neodmysliteľne spojené so súťažnou reguláciou vertikálnych dohôd. Aktívny predaj spočíva v tom, že distribútor cielene oslovuje určité skupiny zákazníkov alebo svoje predajné úsilie zameriava na konkrétne územia. Pasívny predaj je naopak reakciou na nevyžiadaný dopyt zákazníkov, na ktorých sa distribútor vôbec nezameriaval.
Nariadenie o skupinových výnimkách (VBER) pripúšťa výnimku zo zákazu aktívnych predajov, ktorá má chrániť výhradných distribútorov a ich predaje na exkluzívne pridelených územiach, resp. exkluzívne prideleným skupinám zákazníkov. Dôvodom sú zvýšené úsilie a investície, ktoré v súvislosti s ďalším predajom tovaru výhradní distribútori vynakladajú. Pasívne predaje, vrátane on-line predajov, však musia zostať vždy povolené.
Toto vydanie DLC Countdown sa zaoberá poslednou z troch podmienok, ktorú je pri obmedzovaní aktívnych predajov potrebné dodržať. Ide o zákaz obmedzovania zákazníkov distribútora. Prvými dvoma podmienkami pre to, aby sa na obmedzenie aktívnych predajov vzťahovala skupinová výnimka (teda podmienkou exkluzivity a podmienkou súbežného uloženia) sme sa podrobne zaoberali v DLC Countdown č. 12 a DLC Countdown č. 13.
Podľa doterajšej právnej úpravy je obmedzovanie aktívnych alebo pasívnych predajov v zásade zakázané. Z tohoto pravidla však pri splnení prísnych podmienok existuje výnimka, ktorá súvisí s fungovaním systému výhradnej distribúcie. K jej použitiu však musia byť naplnené tri podmienky.
Prvou podmienkou je podmienka exkluzivity, podľa ktorej musia byť obmedzenia aktívnych predajov zacielené na územie, resp. skupinu zákazníkov, exkluzívne pridelených jedinému distribútorovi alebo priamo dodávateľovi (pozri DLC Countdown č. 12). Druhou podmienkou je podmienka súbežného uloženia, z ktorej vyplýva, že dodávateľ musí uložiť obmedzenia aktívnych predajov všetkým svojim odberateľom na území EHP (pozri DLC Countdown č. 13).
Tretia podmienka spočíva v tom, že obmedzenie aktívnych predajov môže byť uložené len priamym odberateľom dodávateľa, ktorými typicky budú jeho distribútori. Dodávateľ potom od svojich distribútorov nemôže požadovať, aby zákaz aktívnych predajov preniesli na ich zákazníkov. Túto požiadavku, ktorú je pre použitie skupinovej výnimky tiež nutné dodržať, označujeme ako zákaz obmedzovania zákazníkov distribútora (angl. rolling over prohibition).
Dodávatelia by podľa návrhu novej právnej úpravy mali mať možnosť požadovať, aby distribútori preniesli zákaz aktívnych predajov na svojich zákazníkov, ktorým sám dodávateľ udelil právo obchodovať so zmluvným tovarom. Dodávatelia vďaka tomu získajú kontrolu aj nad nadväzujúcou úrovňou trhu, na ktorú svoje výrobky dodávajú len nepriamo.
Zo znenia novej právnej úpravy sa však zdá, že možnosť prenosu obmedzení aktívnych predajov bude obmedzená len na jednu ďalšiu úroveň. Inými slovami, dodávateľ bude môcť požadovať, aby jeho distribútori obmedzili svojich zákazníkov v ďalšom predaji zmluvného tovaru, avšak už nebudú môcť obmedzovať zákazníkov týchto (distribútorových) zákazníkov.
Predstavme si, že sa výrobca špičkových televízorov rozhodne v každom väčšom meste na území EHP vymenovať výhradného distribútora. Od týchto distribútorov požaduje, aby vynaložili zvýšené investície a predajné úsilie. Na oplátku sa zmluvne zaviaže, že im poskytne určitú formu ochrany tým, že svojim ostatným odberateľom zakáže aktívny predaj zmluvného tovaru na tieto exkluzívne územia. Výhradní distribútori tak budú v jednotlivých mestách chránení pred aktívnymi predajmi ostatných subjektov, ktorí od výrobcu predmetné televízory rovnako odoberajú. Podľa doterajšej skupinovej výnimky platí, že ak už distribútor predá televízor prepredajcovi, ktorí pôsobí v meste exkluzívne pridelenému danému distribútorovi, distribútor nemôže tohoto predajcu obmedzovať v ďalšom predaji zmluvného tovaru. Teda ani vo vývozoch na územia, ktoré boli exkluzívne pridelené iným distribútorom.
Nová právna úprava však so sebou prinesie zmenu, podľa ktorej bude výrobca oprávnený od svojich distribútorov požadovať, aby obmedzenia aktívnych predajov preniesli na svojich zákazníkov. V našom príklade to znamená, že distribútori budú (pokiaľ im to výrobca nariadi) musieť predmetné obmedzenia aktívnych predajov uložiť taktiež prepredajcom, ktorí od nich televízory nakupujú. Títo prepredajcovia potom nebudú smieť televízory ďalej predať na územia, na ktorých pôsobia výhradní distribútori, ktorých menoval priamo výrobca.
Zavedenie možnosti prenosu obmedzení aktívnych predajov na ďalšiu úroveň trhu je reakciou na naše Expertné stanovisko, v ktorom sme vyjadrili obavy z toho, že súčasný režim je pre podnikateľov nepraktický a nevyužiteľný. V praxi sme sa totiž stretli s mnohými situáciami, v ktorých uloženie zákazu aktívnych predajov bez toho, aby tento zákaz bolo možné ďalej preniesť tiež na zákazníkov distribútorov, neposkytovalo výhradným distribútorom dostatočnú ochranu pred parazitovaním. Nová právna úprava rovnako umožňuje predchádzať situáciám, v ktorých je obmedzenie aktívnych predajov obchádzané tým, že tovar je účelovo ďalej predávaný prostredníctvom ďalšieho obchodníka, ktorého dodávateľ nemá ako obmedziť.
Súčasné znenie navrhovanej právnej úpravy však prináša výkladové ťažkosti. Podľa neho totiž bude možné preniesť obmedzenia aktívnych predajov len na zákazníkov distribútorov, ktorým právo distribuovať zmluvný tovar udelil priamo dodávateľ. Otázkou však zostáva, ako to bude vo vzťahu k subjektom, ktorých do distribúcie tovaru zapojil napr. nezávislý dovozca. Rovnaká otázka sa potom ponúka aj vo vzťahu k ďalším úrovniam trhu, napr. ak distribútor menovaný dodávateľom využíva druhotných distribútorov (sub-distributors), ktorí tovar dodávajú na tzv. poslednej míli. Veríme, že tento problém bude v konečnom znení Usmernení k vertikálnym obmedzeniam vyriešený. Pretože hovoríme o „závažnom obmedzení“, nie je v záujme právnej istoty prípustné, aby bol výklad právnej úpravy nejasný.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Pojmy „aktívny predaj” a „pasívny predaj” sú neodmysliteľne spojené so súťažnou reguláciou vertikálnych dohôd. Aktívny predaj spočíva v tom, že distribútor cielene oslovuje určité skupiny zákazníkov alebo svoje predajné úsilie zameriava na konkrétne územia. Pasívny predaj je naopak reakciou na nevyžiadaný dopyt zákazníkov, na ktorých sa distribútor vôbec nezameriaval.
Nariadenie o skupinových výnimkách (VBER) pripúšťa výnimku zo zákazu aktívnych predajov, ktorá má chrániť výhradných distribútorov a ich predaje na exkluzívne pridelených územiach, resp. exkluzívne prideleným skupinám zákazníkov. Dôvodom sú zvýšené úsilie a investície, ktoré v súvislosti s ďalším predajom tovaru exkluzívni distribútori vynakladajú. Pasívne predaje, vrátane on-line predajov, však musia zostať vždy povolené.
Toto vydanie DLC Countdown sa zaoberá druhou z troch podmienok, ktorú je pri obmedzovaní aktívnych predajov potrebné dodržať. Ide o tzv. podmienku súbežného uloženia. Podmienkou exkluzivity sme sa už zaoberali v DLC Countdown č. 12. Poslednou podmienkou, ktorá sa týka zákazu obmedzovania predajov zákazníkom distribútora, sa budeme venovať v DLC Countdown č.14.
Podľa súčasnej právnej úpravy je obmedzovanie aktívnych alebo pasívnych predajov zásadne zakázané. Z tohoto pravidla však pri splnení prísnych podmienok existuje výnimka, ktorá súvisí s fungovaním systému výhradnej distribúcie. K jej použitiu však musia byť naplnené tri podmienky.
Druhou z týchto podmienok je, že dodávateľ je povinný uložiť rovnaké obmedzenia aktívnych predajov všetkým svojim odberateľom v rámci EHP. Ak teda dodávateľ určí výhradného distribútora pre Slovenskú republiku, ktorého chce chrániť pred ostatnými svojimi distribútormi v okolitých štátoch, bude musieť zákaz aktívnych predajov na slovenské územie uložiť všetkým svojim odberateľom v celej Európe. Teda nielen tým z Maďarska, Poľska, Rakúska alebo Českej republiky.
Odborne sa táto podmienka označuje ako podmienka súbežného uloženia.
Rozoberaná podmienka sa však nevzťahuje na samotných dodávateľov. Pre použitie skupinovej výnimky teda nie je nutné, aby sa dodávateľ zdržal aktívnych predajov na exkluzívne územie, ktorým je v našom príklade Slovenská republika. Požiadavka na súbežné uloženie zákazu aktívnych predajov sa totiž vzťahuje len na distribútorov, resp. ostatných odberateľov.
Zaujímavosťou je, že podmienka súbežného uloženia zákazu aktívnych predajov nevyplýva z VBER, ale stanovujú ju len Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach.
Z dostupných návrhov novej právnej úpravy nie je príliš jasné, či podmienka súbežného uloženia bude aj naďalej platiť, alebo či bude vypustená.
Mohlo by sa totiž zdať, že Komisia zavedením novej definície „výhradnej distribúcie” od danej podmienky upúšťa. Súvisiace obmedzenia aktívnych predajov sa už totiž nevzťahujú na „všetkých ďalších odberateľov”, ale len na „ostatných odberateľov”. Niektoré ďalšie formulácie obsiahnuté v navrhovaných Usmerneniach k vertikálnym obmedzeniam však naznačujú, že by podmienka súbežného uloženia mohla platiť aj naďalej.
Odpoveď na otázku, či podmienku súbežného uloženia bude nutné dodržiavať aj podľa novej právnej úpravy, má značné praktické dopady. Na vyššie opísaný problém sme Komisiu upozorňovali už v našom Expertnom stanovisku, v ktorom sme sa zaoberali otázkami spojenými s ukladaním územných a zákazníckych obmedzení. Značné praktické problémy vnímame najmä v súvislosti s už existujúcimi distribučnými sieťami, ktoré sú prispôsobené súčasným pravidlám.
Nesplnenie podmienky súbežného uloženia vedie k tomu, že sa obmedzenie aktívnych predajov stáva tzv. závažným obmedzením, ktoré je bez ďalšieho zakázané. Vráťme sa k nášmu príkladu výhradného distribútora v Slovenskej republike. V ňom by bolo obmedzenie aktívnych predajov na slovenskom území uložené (niektorým) odberateľom v rozpore so súťažným právom, pokiaľ by ho dodávateľ zabudol zakotviť do distribučnej zmluvy uzatváranej s odberateľom pôsobiacim v Madride, Paríži alebo Miláne. To nedáva veľmi zmysel.
Hoci pre existenciu podmienky súbežného uloženia obmedzení aktívnych predajov nevidíme akýkoľvek ekonomický dôvod, považujeme za nevyhnutné, aby otázka jej existencie bola do budúcnosti vyjasnená. Musí byť zrejmé, či Komisia bude na dodržovaní tejto podmienky trvať, alebo nie. Veríme, že táto formulačná nejasnosť bude z nových Usmernení k vertikálnym obmedzeniam odstránená.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
CHCETE SA DOZVEDIEŤ VIAC?
ZOSTAŇTE S NAMI … Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Pojmy „aktívny predaj“ a „pasívny predaj“ sú neoddeliteľnou súčasťou problematiky vertikálnych dohôd. Aktívny predaj spočíva v tom, že distribútor cielene oslovuje určité skupiny zákazníkov alebo svoje predajné úsilie zameriava na konkrétne územia. Pasívny predaj je naopak reakciou na nevyžiadaný dopyt zákazníkov, na ktorých sa distribútor vôbec nezameriaval.
O aktívny predaj ide napríklad vtedy, ak distribútor pošle určitému zákazníkovi reklamný e-mail, na základe čoho si od neho tento zákazník objedná tovar. Pasívnym predajom je potom napríklad situácia, keď zákazník na základe neadresnej televíznej reklamy navštívi obchod distribútora a nakúpi v ňom. Hoci existuje mnoho spôsobov predaja tovaru, hranica medzi aktívnym a pasívnym predajom je pomerne jednoznačná. Vždy záleží na tom, kto prvý vyvinie cielenú iniciatívu smerujúcu k uzavretiu obchodu. Ak distribútor, ide o aktívny predaj. Ak zákazník, potom ide o pasívny predaj.
Nariadenie o skupinových výnimkách (VBER) umožňuje pri dodržaní určitých podmienok chrániť predajné úsilie a investície vynaložené zo strany výhradných (exkluzívnych) distribútorov. Dodávateľ totiž môže všetkým distribútorom zakázať aktívny predaj na určitom území, resp. konkrétnej skupine zákazníkov, ktorá je exkluzívne pridelená inému distribútorovi.
Tento DLC Countdown sa zaoberá prvou z troch podmienok, ktoré musí dodávateľ podľa VBER pri nastavovaní systému výhradnej distribúcie dodržať, aby mohol svojich odberateľov obmedziť v tom, komu a kam budú smieť zmluvný tovar aktívne predávať. Konkrétne si predstavíme tzv. podmienku exkluzivity. Ďalšími dvoma podmienkami, ktoré musia byť tiež splnené, aby sa uplatnila skupinová výnimka (a ktorými vás dnes nechceme zaťažovať), sa budeme zaoberať v DLC Countdown č. 13 a DLC Countdown č. 14[HP1] .
VBER klasifikuje obmedzenie aktívneho a pasívneho predaja medzi závažné obmedzenia. Ich dohodnutie preto vedie k tomu, že na celú dohodu nie je možné použiť skupinovú výnimku. Z tohto všeobecného pravidla je však pri splnení prísnych kumulatívnych podmienok povolená výnimka.
Ešte predtým, ako sa začneme zaoberať jednotlivými podmienkami, je potrebné zdôrazniť, že výnimku spočívajúcu v možnosti obmedziť aktívny predaj nemožno uplatniť v systéme selektívnej distribúcie. Selektívnych distribútorov nie je možné za žiadnych okolností chrániť pred aktívnymi predajmi voči koncovým zákazníkom, ku ktorým dochádza zo strany ostatných (selektívnych) distribútorov pôsobiacich na maloobchodnej úrovni predaja. Výnimku rovnako nie je možné použiť ani na obmedzenie pasívneho predaja (vrátane on-line predaja), pretože ten musí byť vždy povolený.
Podmienka exkluzivity v podstate znamená to, že obmedzenie aktívneho predaja musí byť zamerané na územie alebo skupinu zákazníkov, ktoré si dodávateľ vyhradil sám pre seba alebo ktoré výhradne pridelil konkrétnemu distribútorovi. Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach k tomu dodávajú, že výnimku možno použiť len v situácii, keď je územie alebo skupina zákazníkov pridelená len jednému distribútorovi. V súčasnosti teda nie je možné obmedziť aktívny predaj vtedy, ak dodávateľ pridelil určité územie alebo skupinu zákazníkov viacerým distribútorom súčasne (alebo pokiaľ mu to zmluvné nastavenie dovoľuje).
Dodávatelia pritom majú úplnú voľnosť v tom, akým spôsobom definujú výhradné územia alebo výhradné skupiny zákazníkov. V praxi sa preto často stretávame aj s tým, že dodávatelia pracujú s rôznymi mapkami, na ktorých jednotlivým distribútorom vymedzia „ich“ územia. Vďaka tomu potom v prípade potreby môžu ľahko preukázať, že dodržali podmienku exkluzivity.
Nová právna úprava so sebou prinesie v súvislosti s podmienkou exkluzivity dve veľké zmeny.
Bude úplne vypustená požiadavka, aby bolo územie alebo skupina zákazníkov pridelená len jednému distribútorovi. Pre uplatnenie skupinovej výnimky bude po novom stačiť, aby vo vzťahu k určitému územiu alebo skupine zákazníkov predával zmluvný tovar obmedzený počet distribútorov. V praxi to znamená, že bude povolená tzv. zdieľaná exkluzivita.
Na druhej strane sa však zdá, že zmluvné strany stratia určitú voľnosť, pokiaľ ide o spôsob vymedzovania výhradného územia alebo výhradnej skupiny zákazníkov. Podľa návrhu VBER by malo totiž platiť, že počet distribútorov by sa mal vždy stanoviť tak, aby sa každému z nich zabezpečil určitý objem obchodov, ktorý zachová jeho investičné úsilie. Táto požiadavka sa nám zdá prinajmenšom diskutabilná.
Možnosť obmedzovania aktívneho predaja by mala byť v budúcnosti flexibilnejšia. Dodávatelia už totiž nebudú musieť umelo rozdeľovať územie ani vytvárať neprirodzené zákaznícke skupiny len preto, aby dodržali podmienku exkluzivity. Zdieľaná exkluzivita dáva v mnohých prípadoch z obchodného hľadiska perfektný zmysel. Jej praktickému využívaniu by po novom nemalo nič brániť. Veľké mestá tak už nebude potrebné rozdeľovať na jednotlivé štvrte len preto, aby sa každá z nich pridelila (z rýdzo formálnych dôvodov) jednému distribútorovi.
Zavedenie možnosti zdieľanej exkluzivity jednoznačne vítame. Podnikatelia už totiž nebudú musieť umelo rozdeľovať svojich zákazníkov do užších skupín len preto, aby mohli správne (pre uplatnenie skupinovej výnimky) nastaviť svoj distribučný systém.
Novozavedený test, ktorým by sa mal posudzovať objem obchodov s prihliadnutím na investičné úsilie jednotlivých distribútorov, sa nám však zdá pomerne problematický. Pokiaľ totiž kritériá tohto testu nebudú naplnené, príslušné obmedzenie aktívneho predaja sa zaradí na čiernu listinu závažných obmedzení. Dôsledkom toho bude, že na celú dohodu nebude možné použiť skupinovú výnimku. Šance pre udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ budú taktiež malé. Tak významný dôsledok by podľa nás nemal závisieť od uplatnenia testu, ktorý je naformulovaný veľmi neurčito. Vo vzťahu k hodnoteniu závažných obmedzení je dostatočná miera právnej istoty absolútne kľúčovým prvkom. Zmluvné strany musia mať vždy jasno, či nimi dohodnuté obmedzenie spadá do bezpečného prístavu skupinovej výnimky, alebo či je naopak (v podstate bez ďalšieho) v priamom rozpore so súťažným právom.
Situácia sa potom ešte skomplikuje, keď sa zohľadní znenie nových Usmernení k vertikálnym obmedzeniam. V nich sa totiž uvádza, že v prípade nesplnenia predmetného testu, budú výhody vyplývajúce zo skupinovej výnimky „pravdepodobne odňaté“. VBER a Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam teda nie sú v tomto ohľade úplne konzistentné. Domnievame sa preto, že tento formulačný rozpor by mal byť v konečnom znení právnej úpravy odstránený.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
CHCETE SA DOZVEDIEŤ VIAC?
ZOSTAŇTE S NAMI … Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
[HP1]Zpětně budou přidány odkazy (další dva týdny).
