V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS je už tradične začiatok druhého polroka spojený s vlnou kariérnych postupov. Novými partnermi kancelárie sa k 1. júlu 2022 stávajú Martin Ráž a Dalibor Kovář a kariérne postupuje aj ďalších 12 právnikov na troch úrovniach seniority.
„Špičkovú právnickú firmu udržia na vrchole jedine vynikajúci právnici. Aj preto u nás rozvíjame motivačné prostredie s jasnou vidinou kariérneho rastu, často oveľa rýchlejšieho ako u konkurencie. Martin Ráž aj Dalibor Kovář, ktorí rozširujú vedenie kancelárie, sú významnými oporami našich právnych tímov a ich prínos pre HAVEL & PARTNERS je dlhodobo kľúčový,“ hovorí k personálnym zmenám riadiaci partner Jaroslav Havel.
Martin Ráž doposiaľ v kancelárii pôsobil na pozícii counsel. Špecializuje sa na oblasť nehnuteľností a stavebníctva, zmluvné právo, medzinárodné právo súkromné (cezhraničné obchody a investície), komplexné súdne a správne konania a oblasť verejného sektora a regulácií. Podieľal sa na stovkách transakcií, obchodných prípadov a sporov, často s európskym či zahraničným prvkom.
Dalibor Kovář sa na úroveň partnera posúva z pozície vedúceho advokáta. Špecializuje sa na elektronické právne úkony a digitálnu transformáciu v oblasti práva, na právo duševného vlastníctva, informačné technológie, e-commerce, legislatívu a zmluvné právo. Má skúsenosti s viac ako stovkou transformačných projektov, klientom pomáha s efektívnejším obchodným využitím dát či vhodným právnym prístupom k inovatívnym technológiám. Podieľal sa na príprave zákona o bankovej identite či zákona o práve na digitálne služby.
Na pozíciu counsel boli ďalej povýšení Robert Porubský, Pavlína Krušinová, Jan Fikar, Šimon Hradilek a Kateřina Surková.
Vedúcimi advokátmi sa stávajú Petra Tomšů, Vladimir Ivanov, Martin Šimek a Roman Světnický. Skupinu senior advokátov tiež rozširujú Mária Kopecká, Róbert Gašparovič a Jiří Nečas.
K povýšeniu došlo aj na neprávnickej pozícii; novou event manažérkou HAVEL & PARTNERS sa tak k rovnakému dátumu stáva Jasna Zejnilović.
Autor: Robert Nešpůrek, Richard Otevřel
Minulý rok v lete sme vás informovali, že pri výmene osobných údajov s mimoeurópskym zahraničím je potrebné počítať s novými štandardnými zmluvnými doložkami („ŠZD“), ktoré v júni 2021 prijala Európska komisia; prechodné obdobie jeden a pol roka sa zdalo ako dostatočné aj pre komplexné zmluvné vzťahy, ktoré môžu zahŕňať globálne desiatky spoločností. Avšak čas pokročil a ak sa ešte niekto do práce nepustil, tak už zostáva sotva šesť mesiacov na to, aby zabezpečil, že najneskôr 28. decembra bude mať prenos osobných údajov mimo Európskej únie zabezpečený novými zmluvnými vzormi. Drobným bonusom pre oneskorencov snáď môže byť skutočnosť, že Európska komisia medzitým reagovala na aktuálnu prax pri uzatváraní ŠZD a vydala súbor otázok a odpovedí (Q&A), ktoré chce aj do budúcnosti pravidelne aktualizovať. Najzaujímavejšie postrehy prinášame v texte nižšie.
ŠZD predstavujú v zmysle článku 46 GDPR nástroj na vytvorenie vhodných záruk ochrany osobných údajov na prenos osobných údajov do tretích krajín, ktorých právny poriadok nezaručuje dostatočnú úroveň ochrany osobných údajov. Konkrétne ide o vzorový text zmluvy medzi prevádzkovateľom či sprostredkovateľom osobných údajov, ktorý chce uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny mimo Európskej únie, resp. mimo EHP (tzv. vývozca údajov), a príjemcom osobných údajov v tejto tretej krajine (tzv. dovozca údajov).
Aj keď existujú aj ďalšie nástroje na tieto účely (napríklad záväzné vnútropodnikové pravidlá, tzv. BCR), sú ŠZD podľa prieskumu najobľúbenejším nástrojom – až 88 % spoločností, ktoré sa zúčastnili prieskumu v roku 2019, ho používa práve na zabezpečenie compliance s GDPR pri prenose osobných údajov mimo EÚ.
Podrobnejšie k charakteristike ŠZD vás odkážeme na náš predchádzajúci príspevok, ale aj naďalej platí, že hoci pomenovanie „vzorové doložky“ môže implikovať ich jednoduché používanie, už aj samotný obsah Q&A naznačuje niečo iné.
Európskou komisiou publikované ŠZD nepredstavujú okamžite použiteľný dokument, v ktorom je možné doplniť zmluvné strany a stačí ho podpísať. Už len štruktúra tzv. dokovania, teda príprava doložiek na to, aby k nim mohli v budúcnosti pristupovať ďalšie zmluvné strany (využiteľné najmä v globálnych korporáciách, ktorých zloženie sa mení v priebehu času), totiž nepočíta s praktickým riešením toho, ako má kontraktácia prebiehať. Q&A teda správne odkazujú na to, že aj spôsob podpisovania (či je napr. možné vykonať elektronicky) závisí od zvoleného rozhodného práva a úpravy tejto otázky typicky v občianskych zákonníkoch danej krajiny. A pretože dokovanie predpokladá, že existujúce zmluvné strany musia súhlasiť s pridaním napr. ďalšieho sprostredkovateľa, je vhodné si mechanizmus zabezpečenia takéhoto súhlasu dohodnúť.
Európska komisia zdôrazňuje, že ŠZD nemožno meniť (až na výslovne dané prípady, kde ale naopak je zmena skôr nutná) – vyššie uvedené sa tak najčastejšie rieši tým, že samotné ŠZD sa vkladajú ako súčasť inej zmluvy, ktorá ŠZD takpovediac „obalí“.
Následná práca s textom ŠZD vyžaduje pri dodržaní zákazu zmien iných častí (sankciou za porušenie tohto zákazu by bola praktická nepoužiteľnosť ŠZD ako automatického dôkazu dodržania súladu s GDPR na účely prenosu osobných údajov mimo EÚ a nutnosť dokladať zabezpečenie záruk na ochranu osobných údajov iným spôsobom), aby boli
(i) zvolené správne moduly reflektujúce postavenie vývozcu a dovozcu osobných údajov – inými slovami, zmluvný vzor najskôr preškrtať a vypustiť nerelevantné pasáže,
(ii) doplnené voliteľné údaje, ako napr. rozhodné právo, dozorné orgány a pod.,
(iii) vyplnené prílohy, kde by okrem základných parametrov zmluvy (napr. kategórie prenášaných osobných údajov) mal zaznieť aj opis technických a organizačných opatrení na zaistenie bezpečnosti osobných údajov a napokon
(iv) pridané vhodné dodatočné opatrenia na zvýšenie bezpečnostných záruk, čo uvádzame nižšie ešte podrobnejšie.
Výsledné znenie v praxi použitých ŠZD tak môže byť veľmi individualizované a značne odlišné od vzoru. Napríklad voľba správneho modulu (jedného zo štyroch) môže byť komplikovaná reálnou charakteristikou zmluvných vzťahov medzi dotknutými stranami, t. j. v rámci obchodnej spolupráce môže byť importér dát (napr. v Indii) čiastočne v úlohe prevádzkovateľa a čiastočne v úlohe sprostredkovateľa: tieto dve polohy je treba dostatočne rozlíšiť v zmluve, súčasne to však nebráni mať v tej istej zmluve dohodnuté oba moduly pokrývajúce obe eventuality.
V závere upozorňujú Q&A na situáciu ohľadom stále neprekonaných následkov rozhodnutí Schrems II (ktorých komplikovanosť opisujeme tu) – aj v prípade využitia ŠZD zostáva povinnosť strán vykonať posúdenie súladu právnych predpisov tretej krajiny (do ktorej sa majú osobné údaje vyvážať), konkrétne okolnosti spracúvania a všetkých technických a organizačných záruk. A hoci v pozícii lepšie alebo ľahšie vyhodnotiť uvedenú problematiku bude skôr dovozca v danej tretej krajine (pre spoločnosť sídliacu v Kalifornii bude ľahšie opýtať sa kalifornských právnikov), je to nakoniec vývozca údajov, kto je primárne zodpovedný podľa GDPR za zhodnotenie, či bude nutné navyše k ŠZD pridávať ďalšie opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami európskeho práva (napr. šifrovanie údajov, pseudonymizáciu a pod.). Pre tieto prípady odporúčame mať spracovanú vhodnú robustnú metodológiu, pomocou ktorej je možné ako vyhodnotiť právny systém krajiny, kam chcete osobné údaje vyvážať, tak aj aké opatrenia na základe takéhoto vyhodnotenia prijímať.
Už len menej ako 6 mesiacov zostáva do doby, kým bude musieť mať každý, kto dnes používa pôvodné ŠZD (alebo snáď dokonca ešte spolieha na zneplatnený Privacy Shield), dohodnuté so svojimi obchodnými partnermi nové modernizované štandardné zmluvné doložky.
Náš tím v HAVEL & PARTNERS Vám pomôže
Zdroj: Hospodárske Noviny
Rozhovor: Štěpán Štarha
Zavedenie a dodržiavanie preventívnych opatrení je najlepšou ochranou pred vznikom kybernetického incidentu, tvrdí Štepán Štarha, partner HAVEL & PARTNERS.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine bola prijatá novela zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá zaviedla inštitút blokovania domén, IP adries, URL a e-mailových adries na internete. Účelom blokovania má byť zamedzenie šírenia škodlivého obsahu a škodlivej aktivity, ktorá smeruje do kybernetického priestoru a z neho, pričom niektoré weby už medzičasom boli zablokované. V zásade platí, že o blokovaní rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Ak NBÚ zistí reálnu hrozbu, vydá rozhodnutie o blokovaní, v ktorom zároveň určí metódu blokovania a vykoná blokovanie dotknutej adresy, domény, e-mailovej adresy. Táto úprava bola najskôr účinná do 30. júna 2022, pričom parlament v súčasnosti schválil jej predĺženie do 30. septembra 2022. Napriek istým nedostatkom je pozitívne, že slovenský zákonodarca reagoval na situáciu na Ukrajine, pričom vhodnosť a efektívnosť týchto opatrení sa zrejme ukáže až postupom času.
Napadnutie spoločnosti kybernetickým bezpečnostným incidentom môže predstavovať narušenie spôsobu jej fungovania, ktoré so sebou môže priniesť množstvo negatívnych dôsledkov. Vedenie spoločnosti by sa preto nemalo spoliehať na to, že sa práve im incident vyhne, a malo by aktívne prijímať vhodné opatrenia na predchádzanie kyberútokom. Opačná situácia môže totiž okrem iného znamenať porušenie povinnosti štatutárneho orgánu konať s odbornou starostlivosťou a môže viesť k vzniku zodpovednosti za škodu. Incidenty zároveň už nie sú len doménou najväčších spoločností, práve naopak. V dnešnej digitálnej dobe je preto kľúčové venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť. Tá by mala spočívať nielen v potrebnej investícii do zabezpečenia technickej infraštruktúry spoločnosti, ale aj v riešení ďalších kľúčových otázok, ako je vhodné nastavenie zmluvných vzťahov či kontinuálne školenie zamestnancov v danej oblasti. Takáto investícia v rámci spoločnosti sa nakoniec takmer vždy vypláca, keďže náklady na odstraňovanie následkov kybernetického incidentu sú často vyššie ako náklady na prevenciu.
Zanedbanie opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti môže viesť nielen k vzniku škody na majetku či k uloženiu sankcií zo strany dozorných orgánov, ale aj k strate dôvery obchodných partnerov či ohrozeniu konkurencieschopnosti. Ďalším negatívnym dôsledkom spravidla bývajú zmluvné pokuty a iné sankcie, napríklad za omeškanie s plnením, straty spôsobené spomalením alebo zastavením prevádzky či uplatňovanie nárokov tretích strán zo straty dôverných obchodných údajov. Veľkým rizikom je aj porušenie zabezpečenia ochrany údajov, respektíve súvisiace povinnosti a možné pokuty zo strany dozorných orgánov. Riziká je však potrebné vyhodnocovať individuálne s ohľadom na konkrétny prípad, a preto je aj jednotlivé opatrenia potrebné prijímať individuálne podľa potreby konkrétnej spoločnosti.
Kybernetické incidenty spravidla zasahujú dáta napadnutého subjektu, a teda môžu mať vplyv aj na cenné duševné vlastníctvo spoločnosti či obchodné tajomstvo, unikátne know-how alebo osobné údaje. Veľmi časté sú najmä kybernetické útoky formou ransomvéru, teda akési digitálne vydieranie. Tieto útoky väčšinou nemajú za cieľ zneužiť získané dáta, ale ich skôr zneprístupniť a prinúť ich majiteľa zaplatiť výkupné za vrátenie dát. Ani po úhrade takejto platby však v niektorých prípadoch nedochádza k vráteniu dotknutých dát.
Včasné zavedenie a striktné dodržiavanie preventívnych opatrení je jednoznačne najlepšou ochranou pred vznikom incidentu. Nevyhnutná je interná analýza spoločnosti a identifikácia potenciálnych slabín. Zmluvy s dodávateľmi IT systémov by ideálne mali garantovať pravidelné bezpečnostné aktualizácie. Vhodné je tiež podrobne definovať povinnosti súvisiace s ochranou dát, so šifrovaním, zálohovaním alebo s reportovaním. To pritom platí nielen pri vzťahoch s dodávateľmi, ale aj so zamestnancami alebo s externými spolupracovníkmi. Tí by napríklad mali chápať a rešpektovať, že nie je vhodné navštevovať rizikové stránky alebo že pracovný mobil nepatrí do ruky deťom či iným rodinným príslušníkom. Úroveň zabezpečenia spoločností proti kybernetickým útokom pritom nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecne uplatniteľný právny rámec, keďže zákon o kybernetickej bezpečnosti je záväzný len pre vybrané subjekty ako prevádzkovatelia základnej služby a poskytovatelia digitálnej služby v zmysle zákona. Na väčšinu bežných obchodných spoločností sa tak zákon o kybernetickej bezpečnosti nebude vzťahovať. Pravidlá a jednotlivé bezpečnostné opatrenia uvedené v tomto zákone však môžu byť dobrým návodom, ako postupovať v rámci zabezpečenia ochrany pred kybernetickými útokmi.
Ak spoločnosť nedisponuje vlastným kyberbezpečnostným centrom, ideálnym postupom je okamžite sa obrátiť priamo na expertov v danej oblasti, ktorí rýchlo dokážu pomôcť s minimalizáciou škôd a poradia ohľadne potrebného postupu. V prípade vzniku kybernetického incidentu je tiež často potrebné zapojiť nielen technických špecialistov, ale aj právnych poradcov, napríklad na zabezpečenie právnej podpory pri riešení sporov po incidente alebo komunikáciu s úradmi vrátane zastúpenia.
Povinnosť hlásiť kybernetický bezpečnostný incident istých parametrov majú v zásade len vybrané subjekty v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ak však v dôsledku kybernetického útoku došlo napríklad k porušeniu zabezpečenia osobných údajov, môže tak vzniknúť povinnosť informovať o takomto incidente Úrad na ochranu osobných údajov do 72 hodín, odkedy sa subjekt o porušení ochrany dozvedel, alebo tiež bezodkladne informovať osoby, o ktorých osobné údaje šlo. S ohľadom na okolnosti je vhodné informovať aj políciu a prípadne poisťovňu. Hlásenie však odporúčame v každom prípade konzultovať, či už s internými, alebo externými odborníkmi.
V posledných rokoch je možné pozorovať zvýšený záujem o túto tému tak v súkromnom, ako vo verejnom sektore. V tejto súvislosti sa blíži najmä prijatie kľúčových legislatívnych aktov na európskej úrovni, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia bežné fungovanie jednotlivcov i firiem v digitálnom prostredí. Nová úprava sa bude týkať nielen internetových vyhľadávačov či sociálnych médií, ale aj pravidiel pre online reklamu či dezinformáciám.
Zdroj: Hospodárske noviny
Autori: Adéla Havlová, Štěpán Štarha
Zabezpečenie kvalitných právnych služieb pre verejný sektor je náročná disciplína. Hlavným kritériom totiž stále zostáva cena. Najnižšia hodinová sadzba ale vo výsledku nemusí znamenať najnižšiu celkovú cenu za poskytnuté služby a už vôbec nie špičkovú kvalitu, ktorú verejný sektor potrebuje rovnako ako ten súkromný. Ako teda vyberať skutočne kvalitné právne služby za primeranú cenu?
Kvalitu právnych služieb určujú predovšetkým špičkové právne znalosti a referencie, biznisový prehľad či praktické skúsenosti tímu.
Teoreticky možno povedať, že pripraviť a vysúťažiť verejnú zákazku na stavbu predsa musí vedieť každý advokát. Ale vie každý advokát pripraviť dokumentáciu podľa štandardov FIDIC, definovať jednoznačne a vyvážene súťažné podklady veľkého stavebného projektu, previesť verejného obstarávateľa všetkými stupňami povoľovania stavby, efektívne vysporiadať následné nejasnosti pri realizácii stavby a obstáť pri riešení akéhokoľvek problému?
V súkromnom sektore je úplne bežné, že si klient na podporu svojich záujmov vyberie tých najlepších právnikov. Teda zásadne takých, ktorí majú za sebou kvalitné štúdium, disponujú nielen špičkovými právnymi znalosťami či potrebným nadhľadom s presahom do biznisu, a majú aj tie najlepšie referencie a dlhoročnú prax v danej oblasti práva a odboru podnikania.
Ak právne služby vyberá verejný sektor, musí postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania. Pre verejného obstarávateľa je často tento postup veľmi administratívne a časovo náročný a v snahe vyhnúť sa prípadným sporom s dodávateľmi o výsledok hodnotenia sa prikláňajú (na prvý pohľad) k ceste najmenšieho odporu – teda hodnotenia podľa najnižšej ponukovej ceny. Takýto postup je ale pri právnych službách úplne nevhodný. Skutočne kvalitné advokátske kancelárie sa takejto súťaže často ani nezúčastňujú. Reálne sa potom súťaž odohrá medzi menej skúsenými kanceláriami či advokátmi, ktorí sa často cenovo podhodnotia a s ponúknutou hodinovou sadzbou sa pohybujú v úplne nereálnych hodnotách.
Aby takáto kancelária udržala aspoň čiastočnú ziskovosť zákazky, nasadí často na plnenie juniorných právnikov. Tí však nemajú dostatočné skúsenosti, a pokiaľ sa kancelária na danú oblasť nešpecializuje, s témou sa v praxi stretávajú niekedy dokonca úplne prvýkrát. Prípadu potom musia venovať viac času, ktorý samozrejme následne klientovi fakturujú. Reálne teda strávia na klientskom prípade násobky hodín oproti skúsenému právnemu tímu. Aj napriek nižšej hodinovej sadzbe je potom vo výsledku celková cena pre klienta vyššia, čo sa naopak nedá povedať o kvalite takéhoto poradenstva
Je správne pri právnych službách hodnotiť sadzbu (t. j. jednotkovú cenu), alebo celkovú cenu za prípad? Požiadavkou na celkovú cenu síce môžete čiastočne zamedziť fakturácii neobmedzených hodín, celkovú cenu však často nemožno vopred stanoviť. A aj pokiaľ áno, nerieši to situáciu, keď kancelária kvôli finančnej udržateľnosti zverí zákazku neskúsenému tímu juniorov bez dostatočného detailu a poznania problematiky.
Pokiaľ verejný obstarávateľ potrebuje právnu službu v komplikovanejšom či pre neho dôležitom prípade, mal by sa obrátiť na právnikov disponujúcich maximálnou mierou odbornosti. Takýto právnik je totiž schopný kauzu uchopiť zo všetkých potrebných pohľadov a doviesť ju k vytúženému výsledku. Dostatočne veľké kancelárie majú široký prienik medzi všetkými oblasťami práva. Vedia o prípade premýšľať komplexne, môžu zapojiť vlastných expertov z prakticky všetkých odvetví práva, majú väzby a kontakty na poradenské spoločnosti, znalcov, technických expertov a lídrov v jednotlivých odboroch na trhu.
Zdanlivo výhodným ponukám sa dá vyhnúť najmä správnym nastavením hodnotiacich kritérií. Je potrebné hodnotiť nielen cenu, ale predovšetkým kvalitu. V prvom rade je potrebné správne vymedziť, aké právne služby verejný obstarávateľ požaduje. Adekvátne tomu potom musia byť nastavené už hodnotiace kritériá – teda požiadavka na veľkostne zodpovedajúci právny tím a dostatočný počet referencií. Do hodnotiacich kritérií býva vhodnejšie požadovať referencie všeobecnejšie, špecifiká prípadu zasa zohľadňovať v hodnotení ponuky.
Kvalita právnikov sa hodnotí najmä prostredníctvom kritéria, ktoré zákon označuje ako organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia. Ide o hodnotenie realizačného tímu, teda konkrétnych právnikov, ktorí majú pre verejného obstarávateľa pracovať.
Množstvo verejných obstarávateľov má interné predpisy, ktoré určujú v rámci hodnotenia ponukovú cenu hodnotiť minimálne s váhou 60, 70 či dokonca 80 %. Takýto postup však v prípade expertných právnych služieb nemôže zaručiť výber skutočne kvalitného dodávateľa. V prípade služieb, kde je ľudský faktor rozhodujúci, musí byť naopak prevažujúcim kritériom dôraz na osoby, ktoré tieto služby poskytujú. V prípade právnych služieb preto určite odporúčame kvalitu hodnotiť s váhou viac ako 50 %. Zákon dokonca umožňuje verejnému obstarávateľovi stanoviť fixnú cenu a hodnotiť len kvalitu, ktorú mu dodávatelia za túto (pre všetkých rovnakú) cenu ponúknu. Podobne je tiež možné stanoviť dolnú hranicu ceny pre hodnotenie (teda že pod určitou hranicou už verejný obstarávateľ nebude ponukovým cenám prideľovať body navyše).
Jednou z ďalších možných ciest môže byť aj pohovor s členmi realizačného tímu tak, aby verejný obstarávateľ mal možnosť sa s právnikmi osobne vidieť a preveriť ich schopnosti. V rámci postupu verejného obstarávania však verejný obstarávateľ musí vopred stanoviť, čo bude v rámci takéhoto pohovoru zohľadňovať. Samozrejme priebeh a výsledok pohovorov treba transparentne zachytiť – ideálne písomne aj audio/video formou. Nie je to teda úplne porovnateľné s bežným výberom právnika, kedy sa klient na základe priameho kontaktu rozhoduje pomerne voľne, či mu právnik vyhovuje, alebo nie.
V súčasnej dobe sa vo verejnom sektore rozširuje využívanie nových prístupov, vrátane medzinárodných štandardov FIDIC, projektovanie metódou BIM, zohľadňovanie sociálnych a environmentálnych aspektov a vládne veľký tlak na elektronizáciu a inovácie. Aktuálnym celospoločenskými problémami sú inflácia a výpadky materiálov, ale aj dopady pandémie covid-19 a konfliktu na Ukrajine. Verejní obstarávatelia dennodenne riešia problémy dodávateľov dokončiť plnenie zákaziek či zachovať termíny a kvalitu plnenia. A práve pri riešení takýchto tém je skúsený právnik spoľahlivým partnerom.
Kvalitný advokát by mal verejnému obstarávateľovi poskytnúť full-service službu. Napríklad v oblasti projektov verejného investovania preňho pripraví a právne zadefinuje jasnú špecifikáciu predmetu zákazky, súťažné podklady so zohľadnením všetkých aspektov všetkých dotknutých právnych oblastí (vrátane práva duševného vlastníctva, ochrany osobných údajov či daňových aspektov). Skoordinuje sa s technickými poradcami, prevedie ho celým procesom vrátane prípadnej obhajoby pred orgánmi kontroly a orgánmi auditu v prípade dotácií. Následne tiež v priebehu realizácie projektu bude vedieť vyriešiť všetky výkladové nejasnosti či nepredvídateľné problémy. Zvláda nielen právnu formu, ale rozumie aj obsahu a obchodným potrebám verejného obstarávateľa a pozná pomery a vzťahy na dotknutom trhu. Orientuje sa v najnovších trendoch tak z domácej praxe, ako aj zo zahraničia, vie ich aplikovať a riešiť výkladové problémy.
Interné predpisy množstva verejných obstarávateľov prikazujú hodnotiť ponukovú cenu minimálne s váhou 60, 70 či dokonca 80 %. Takýto postup ale v prípade expertných právnych služieb nezaručí výber kvalitného dodávateľa.
VEĽKÁ NOVELA ZÁKONA O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ V KOCKE
| Na Slovensku je od 31.3.2022 účinná veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla viaceré (aj zásadné) zmeny v obstarávaní, ako napríklad: – v kontexte ambície zrýchlenia a zjednodušenia verejných obstarávaní sa zvýšil finančný limit pre zákazky, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona, a to z 5 000 eur na 10 000 eur; – vylúčenie možnosti podania námietok pri zákazkách na stavebné práce do 800 tisíc eur; – zavedenie inštitútu zjavne nedôvodných námietok; povinnosť realizovať podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou prostredníctvom štátnej jednotnej elektronickej platformy; – povinnosť využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 31. marca 2024. |
Autori: Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková, Natália Tomčíková
V nadväznosti na legislatívnu zmenu[1] vznikla štatutárnym orgánom obchodných spoločností, ako aj likvidátorom obchodných spoločností v likvidácii, zapísaných do Obchodného registra Slovenskej republiky („OR SR“) povinnosť zapísať do OR SR presne stanovené dodatočné identifikačné údaje. Aké konkrétne údaje je potrebné zapísať je uvedené v tabuľke nižšie. Termín na splnenie tejto povinnosti je stanovený najneskôr do 30. 9. 2022.
| Aká osoba? | Aký údaj je potrebné zapísať? |
| pri fyzických osobách vo funkcii, napr. štatutárneho orgánu (konateľ, člen predstavenstva), člena dozornej rady, prokuristu, likvidátora, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby, vedúceho podniku zahraničnej právnickej osoby, štatutárneho orgánu zriaďovateľa organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby | iný identifikačný údaj, ak rodné číslo na Slovensku nebolo osobe pridelené, za tento iný identifikačný údaj sa považuje aj číslo pasu alebo občianskeho preukazu |
| pri fyzických osobách v postavení spoločníka alebo jediného akcionára | dátum narodenia rodné číslo, resp. iný identifikačný údaj, ak rodné číslo na Slovensku nebolo osobe pridelené, za tento iný identifikačný údaj sa považuje aj číslo pasu alebo občianskeho preukazu |
| pri právnických osobách v postavení spoločníka, jediného akcionára, poprípade štatutárneho orgánu, zriaďovateľa organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby | identifikačné číslo, ak bolo osobe pridelené |
Zapísať chýbajúce identifikačné údaje v potrebnom rozsahu je možné buď (i) s najbližším návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov do OR SR v inej veci alebo (ii) samostatným návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov do OR SR, ktorého predmetom bude výlučne zápis chýbajúcich identifikačných údajov.
Návrh na zápis je potrebné doložiť oficiálnymi dokumentmi obsahujúcimi zapisované dodatočné údaje alebo čestným vyhlásením s úradne osvedčeným podpisom. V prípade zápisu len výlučne dodatočných identifikačných údajov sa neplatí súdny poplatok.
V prípad nesplnenia tejto povinnosti v stanovenom termíne môže byť uložená sankcia v podobe pokuty. V tomto prípade môže registrový súd uložiť štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti, ale aj likvidátorovi obchodnej spoločnosti v likvidácii, ktorý nezapíše, resp. nezabezpečí zápis dodatočných identifikačných údajov pokutu až do výšky 3.310 EUR.
V prípade záujmu je náš tím pripravený Vám pomôcť so splnením tejto povinnosti.
[1] Zákon č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Zdroj: Forbes
So súčasnou ekonomickou krízou dostáva efektívna správa majetku opäť význam. Vlastný family office môže byť ideálnou voľbou, ako v tejto neistej dobe zabezpečiť flexibilnú a účinnú ochranu majetku.
Family office predstavuje vlastnú štruktúru pravidiel, ideí a ekonomických tokov, ktoré rodine či jednotlivcom pomáhajú efektívne chrániť, spravovať a rozvíjať rodinný majetok. Zároveň ponúka možnosti pre právnu a ekonomickú racionalizáciu a pomáha participovať na filantropických aktivitách rodiny. „Kľúčovým predpokladom pre fungovanie family office je múdro vystavaná štruktúra, ktorá zaistí ochranu rodinného majetku pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi, prípadnými rodinnými spormi alebo dokonca tragédiami. Zabezpečí celistvosť a ovládateľnosť aktív a pomôže aj s optimalizáciou nákladov či efektívnou daňovou správou,“ vysvetľuje Jaroslav Havel, riadiaci partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Family office je dnes potrebné vnímať ako komplexné riešenie – nástroj efektívnej správy budovaný pre budúce generácie. Cieľom každej podobnej štruktúry správy majetku by mala byť jej dlhodobosť, bezpečnosť a možnosť efektívneho odovzdania majetku ďalším generáciám. „Vo svetle posledných udalostí, ekonomického vývoja, spoločenských zmien, ale aj chýbajúceho legislatívneho rámca sa stále viac zaoberáme mierou geografického riadenia rizík. Preto stále viac slovenských podnikateľských rodín využíva české riešenia, ktoré sú im zrozumiteľné, považujú ich za bezpečné a je možné ich v budúcnosti opäť transferovať späť na Slovensko,“ vysvetľuje Havel.
Mnohým rodinám sa darí dosiahnuť efektívnu správu a ochranu majetku, a to aj napriek nie práve modernej legislatívnej úprave súkromného práva. Je to pomocou jednoduchého nástroja zvaného privátny holding. Doplnením privátnej holdingovej štruktúry s naviazaným family office servisom sa stal aj inštitút rodinnej nadácie. Rodinná nadácia môže slúžiť tiež na cielené vyčlenenie majetku mimo vlastníctvo zakladateľa. Pokiaľ si zakladateľ ponechá základnú mieru vplyvu na budúcnosť vyčleneného majetku, možno celú situáciu ilustrovať citátom J. D. Rockefellera, ktorému je pripisované nasledujúce krédo: „Ovládať všetko, nevlastniť nič.“
Preto stále viac slovenských podnikateľských rodín využíva české riešenia, ktoré sú im zrozumiteľné a považujú ich za bezpečné a v budúcnosti transferovateľné späť na Slovensko.
Ako však terajšia kríza ukázala, treba uvažovať v duchu myšlienky úspešného amerického podnikateľa Henryho Forda: „Byť pripravený je najdôležitejším predpokladom úspechu.“ Možnosti, ako ochrániť svoj majetok pred neočakávanými udalosťami, sú dnes už široké.
Platforma Distribution Law Center (DLC) vydáva od decembra 2021 každý týždeň newslettre, ktoré sumarizujú hlavné zmeny únijnej regulácie dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré so sebou prináša novelizácia nariadenia o blokových výnimkách („VBER“) a sprievodných Usmernení o vertikálnych obmedzeniach („Usmernenia“). Nová právna úprava už od 1. júna 2022 začala platiť, a preto nastal čas na rekapituláciu. Posledné vydanie newslettra DLC Countdown tak sumarizuje hlavné témy, ktorými sme sa v uplynulých týždňoch zaoberali. Nad rámec toho by sme čitateľov chceli upozorniť na niekoľko ďalších zmien, ktoré by nemali uniknúť ich pozornosti. Nezabudnite dočítať dnešné vydanie do konca, pretože len tak sa dozviete, čo pre Vás platforma DLC chystá do budúcnosti – a nebude toho málo.
Kým sa začneme venovať jednotlivým zmenám, radi by sme Vás upozornili, že nová právna úprava bude platiť až do 31. mája 2034. Podľa nového VBER sa bude postupovať po dobu 12 rokov (namiesto tradičných 10 rokov), pretože v roku 2034 sa začne funkčné obdobie novej Komisie. Na distribučné dohody, ktoré sa riadili predchádzajúcou blokovou výnimkou (upravenou v nariadení č. 330/2010), sa uplatní ročné prechodné obdobie. Podnikatelia teda majú až do 31. mája 2023na to, aby svoje distribučné systémy prispôsobili novým pravidlám.
Vydávanie DLC Countdown sme začali sériou newslettrov o obchodnom zastúpení. Ukázali Vám, že na dohody o obchodnom zastúpení sa uplatní prísnejší režim ako doteraz. Významnou zmenou prešiel samotný test založený na posúdení rizík prenášaných na obchodného zástupcu (DLC Countdown č. 3). Po novom je naopak možné, aby na obchodného zástupcu krátkodobo prešlo vlastnícke právo k zmluvnému tovaru bez toho, aby tým bol ohrozený režim obchodného zastúpenia (DLC Countdown č. 4). Odlišne od predchádzajúcej právnej úpravy je potom tiež upravená dvojaká úloha obchodných zástupcov, ktorí pôsobia rovnako ako nezávislí distribútori (DLC Countdown č. 5).
Dodávatelia, ktorí uvádzajú tovar na trh prostredníctvom obchodných zástupcov, by podľa Usmernení (ktoré potvrdzujú, že sa regulácia tohto inštitútu sprísnila) mali mať na pamäti, že:
Dobrou správou je, že Usmernenia výslovne potvrdzujú, že dohoda o obchodnom zastúpení už nie je z bezpečného prístavu blokovej výnimky vylúčená len z toho dôvodu, že dôjde ku krátkodobému prevodu vlastníckeho práva k zmluvnému tovaru na splnomocnenca.
Ďalšou témou, ktorej sa newslettre DLC Countdown venovali, boli konkurenčné doložky uzatvárané po dobu trvania distribučnej dohody (DLC Countdown č. 6) alebo po jej skončení (DLC Countdown č. 7). Potvrdili sa naše očakávania, že režim konkurenčných doložiek bude naďalej fungovať bez väčších zmien:
Newslettre DLC Countdown sa ďalej zaoberali tvrdými obmedzeniami (DLC Countdown č. 8), medzi ktoré patrí aj praktika určovania cien pre ďalší predaj (DLC Countdown č. 9). V tejto súvislosti sme opísali problematiku stanovovania dvojakých cien (DLC Countdown č. 10) a zásadu ekvivalencie (DLC Countdown č. 11), čo sú témy týkajúce sa on-line predaja.
Novinkou oproti predchádzajúcej právnej úprave je tvrdé obmedzenie upravené v článku 4 písm. e) VBER vo forme bránenia efektívnemu využívaniu internetu zo strany distribútora alebo jeho zákazníkov na účely predaja zmluvného tovaru alebo služieb.
Až na túto zmenu je zoznam tvrdých obmedzení podľa článku 4 VBER v podstate rovnaký, hoci formálne rozlišuje medzi výhradnou, selektívnou a voľnou distribúciou. Pozornému čitateľovi však určite neunikne, že priliehavejšie by v tomto ohľade bolo členenie pravidiel podľa toho, či ide o selektívnu alebo neselektívnu distribúciu. Zoznam tvrdých obmedzení v kontexte voľnej distribúcie je totiž rovnaký ako zoznam týkajúci sa výhradnej distribúcie.
Vo vzťahu k praktike určovania cien pre ďalší predaj („RPM“ z angl. resale price maintenance) stojí za zmienku najmä to, že:
Nová právna úprava je potom flexibilnejšia, pokiaľ ide o obmedzovanie on-line predaja:
Ďalšou veľkou témou newslettrov DLC Countdown boli podmienky pre uloženie obmedzení aktívnych predajov v rámci systému výhradnej distribúcie. Konkrétne sme sa zaoberali podmienkou výhradnosti (DLC Countdown č. 12), podmienkou súbežného uloženia (DLC Countdown č. 13) a podmienkou zákazu prenesenia obmedzení aktívnych predajov na zákazníkov distribútora (DLC Countdown č. 14).
Na úvod pripomíname, že VBER obsahuje novú definíciu pojmov „aktívny“ a „pasívny“ predaj. Za „aktívny“ predaj sa po novom považujú aj určité formy propagácie tovaru na internete, ktoré sú zamerané na konkrétne územie alebo zákazníkov (napr. špecifické jazykové mutácie webových stránok alebo ich umiestnenie na zvláštnu doménu).
V novom VBER sú nastavené podmienky pre uloženie obmedzení aktívnych predajov tak, aby dodávateľ mohol lepšie chrániť svojich výhradných distribútorov, ktorí vynakladajú zvýšené investície a aby prostredníctvom zdieľanej exkluzivity bola posilnená konkurencia v rámci značky:
Tie vydania newslettrov DLC Countdown, ktoré sa venovali problematike duálnej distribúcie, bližšie pojednávali o predpokladanom rozšírení blokovej výnimky na veľkoobchodných predajcov a dovozcov (DLC Countdown č. 15), zavedenie novej prahovej hodnoty trhového podielu pre posudzovanie výmeny informácií (DLC Countdown č. 16) a o tom, ako správne nastaviť výmenu informácií medzi dodávateľmi a distribútormi, ktorí si v rámci systému selektívnej distribúcie konkurujú na ďalšej úrovni trhu (DLC Countdown č. 17 a DLC Countdown č. 18).
Hlavnými rysmi nového režimu duálnej distribúcie je to, že:
Na vertikálne dohody týkajúce sa poskytovania on-line sprostredkovateľských služieb sa bloková výnimka neuplatní vtedy, ak poskytovatelia týchto služieb konkurujú používateľom daných platforiem. Inými slovami, dohody medzi dodávateľmi tovaru alebo služieb a prevádzkovateľmi tzv. hybridných platforiem budú vždy vyžadovať individuálne posúdenie. Zaujímavosťou je, že Komisia nepovažuje za svoju prioritu vymáhať tieto pravidlá v situácii, v ktorej dodávateľ umožňuje distribútorom využívať jeho vlastný e-shop a zároveň im zakáže na tomto e-shope ponúkať tovar konkurenčných značiek. To však platí len vtedy, ak dodávateľ sám nepôsobí na trhu poskytovania on-line sprostredkovateľských služieb (Usmernenia, bod 109). Takéto nastavenie je výhodné pre malé a stredné podniky, ktoré na predaj tovaru cez internet využívajú prevažne internetové stránky svojich dodávateľov. Táto úprava sa dostala do finálneho znenia VBER na základe pripomienky DLC, z čoho máme radosť.
V ďalších vydaniach DLC Countdown sme hodnotili plánované zmeny týkajúce sa pravidiel pre systémy selektívnej distribúcie (DLC Countdown č. 19) a pre hybridné distribučné systémy, ktoré sú kombináciou výhradnej a selektívnej distribúcie (DLC Countdown č. 20).
S potešením konštatujeme, že nové VBER poskytuje dodávateľom možnosť zvýšenej ochrany autorizovaných distribútorov v situáciách, v ktorých dodávatelia na iných územiach v rámci EÚ využívajú systém výhradnej či voľnej distribúcie. Typicky ide o prípady, v ktorých sa systém selektívnej distribúcie zamýšľaný pre celé územie EÚ zavádza postupne.
Dodávatelia totiž môžu po novom obmedziť všetkých svojich distribútorov a všetkých ich zákazníkov v aktívnych i pasívnych predajoch zmluvného tovaru alebo služieb neschváleným distribútorom usadeným na území určenom na prevádzku selektívneho distribučného systému. Oproti doterajšej právnej úprave ide o zásadné vylepšenie, ktoré konečne zodpovedá uzavretej povahe selektívnych distribučných systémov.
Newslettre DLC Countdown týkajúce sa elektronického obchodovania už sumarizujú pravidlá, ktoré boli skutočne prijaté. Boli totiž vydané až po zverejnení konečného znenia VBER a Usmernení. Konkrétne sme sa v nich zaoberali problematikou obmedzovania predaja cez internetové trhovisko (DLC Countdown č. 22) a využívania cenových porovnávačov (DLC Countdown č. 23).
Dodávatelia, ktorých produkty sú na trh uvádzané prostredníctvom on-line predajných kanálov by mali mať na pamäti, že:
Vyššie uvedené pravidlá sa vzťahujú iba na vertikálne dohody, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti VBER. Pokiaľ tomu tak v konkrétnych prípadoch nie je (napr. pokiaľ dodávateľ alebo distribútor majú vyšší ako 30 % trhový podiel), odporúčame zvýšenú opatrnosť. Zvyčajne je v takýchto situáciách potrebné vykonať individuálne posúdenie, ktoré má svoj základ v článku 101 ods. 3 ZFEÚ a ktoré Komisia sumarizuje v bodoch 340 až 342 a 353 až 355 Usmernení.
Právomoc Komisie alebo vnútroštátnych súťažných úradov (ktorým je na Slovensku Protimonopolný úrad a v Českej republike Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a) odňať v konkrétnych prípadoch výhody blokovej výnimky je upravená v článku 29 nariadenia č. 1/2003. V novo prijímaných nariadeniach o blokových výnimkách (napr. návrh nového nariadenia o blokových výnimkách pre horizontálne dohody) je táto právomoc včlenená priamo do textu týchto právnych predpisov. Tak je to aj v prípade VBER, ktoré vo svojom článku 6 predpokladá možnosť odňať výhody blokovej výnimky na vysoko koncentrovaných trhoch on-line sprostredkovateľských služieb. Používatelia týchto služieb totiž zvyčajne spolupracujú s niekoľkými sprostredkovateľmi, ktorí im môžu ukladať tzv. paritné cenové doložky. V dôsledku toho by títo odberatelia mohli byť obmedzení v ponúkaní alebo (ďalšom) predaji tovaru koncovým zákazníkom za výhodnejších podmienok, ktoré by inak mohli nastavovať v rámci svojich vlastných predajných kanálov.
Týmto posledným dielom newslettra DLC Countdown končí pravidelný prísun rozborov novej právnej úpravy, ktoré sme pre Vásv súvislosti s prijatím nového VBER pripravovali. Veríme, že Vás informácie obsiahnuté v jednotlivých vydaniach zaujali a že ste si celú sériu užili prinajmenšom tak ako my.
Hoci práve čítate posledný DLC Countdown, v skutočnosti spolu stojíme ešte len na začiatku dlhej cesty, ktorá bude trvať ďalších 12 rokov. Sme zvedaví, aký vplyv budú mať nové pravidlá na podnikateľskú prax miliónov spoločností naprieč celou EÚ. A tiež na to, aké otázky v tejto súvislosti vzniknú.
Praktickými dopadmi novej právnej úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa budeme zaoberať v chystanom seriáli newslettrov, ktorý spustíme už v septembri. Každý mesiac sa v ňom v rámci platformy DLC budeme zaoberať jednou praktickou otázkou a snažiť sa ju vo svetle novej právnej úpravy prakticky vysvetliť.
Budeme preto radi, ak s nami zostanete aj naďalej!
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.cz). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER UŽ PLATÍ !
Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Autori: Štěpán Štarha, Martina Rievajová, Adam Kližan,
Už sú to štyri roky, odkedy vstúpilo do účinnosti nariadenie o ochrane osobných údajov fyzických osôb, skrátene GDPR. Pri tejto príležitosti by sme sa radi pozreli na vývoj tejto oblasti očami rozhodovacej praxe Úradu na ochranu osobných údajov. Prinášame preto stručný výber oblastí rozhodovania Úradu, ktoré by nemali ujsť Vašej pozornosti.
Súhlas dotknutej osoby je jedným z najviac využívaných právnych základov spracúvania osobných údajov. Na to, aby mohol byť použitý, ako právny základ je potrebné, aby spĺňal zákonom predpokladané kvality. Súhlas musí byť konkrétny, informovaný, jednoznačne prejavený a najmä poskytnutý slobodne.
Jednou z hlavných prekážok slobody súhlasu je, ak je medzi prevádzkovateľom a dotknutou osobou vzťah podriadenosti či závislosti. Typickým vzťahom podriadenosti, a teda nepomeru síl je vzťah zamestnanca a zamestnávateľa[1].
Dôvodom nepomeru v tomto prípade je práve nepravdepodobnosť toho, „že by dotknutá osoba mohla odmietnuť poskytovanie súhlasu na spracúvanie údajov svojmu zamestnávateľovi bez pocitu strachu alebo skutočného rizika nepriaznivých následkov odmietnutia.“[2]
O nevhodnosti použitia súhlasu zamestnanca so spracúvaním údajov o jeho psychodiagnostike rozhodoval v januári tohto roku aj slovenský Úrad.
HR oddelenie jednej z popredných slovenských spoločností začalo vykonávať psychodiagnostické hodnotenie svojich zamestnancov. Ako základ spracúvania týchto údajov používali súhlas zamestnancov. Vzhľadom k tomu, že sloboda udelenia súhlasu zamestnancom bola v predmetnej veci minimálne otázna, slovenský Úrad spoločnosti aj pre ďalšie porušenia udelil pokutu až vo výške 40.000 EUR.[3]
Pred použitím súhlasu zamestnanca, ako základu spracúvania jeho údajov, preto vo všeobecnosti odporúčame zvážiť použitie iných právnych základov, napríklad plnenia zmluvy či oprávneného záujmu, ak je to s ohľadom na okolnosti možné.
Na spracúvanie údajov zamestnávateľa o zamestnancovi, a dokonca aj o uchádzačovi o zamestnanie, je možné použiť viacero právnych základov.
Pri akomkoľvek právnom základe spracúvania však netreba zabúdať na informačnú povinnosť zamestnávateľa – prevádzkovateľa. V rámci informačnej povinnosti je prevádzkovateľ povinný informovať dotknutú osobu okrem iného o účeloch spracúvania jej osobných údajov, ako aj o príjemcoch takýchto údajov.
Porušením informačnej povinnosti sa Úrad zaoberal v nedávnom rozhodnutí, v rámci ktorého slovenskému zamestnávateľovi uložil pokutu vo výške 500 EUR.[4]
Porušenie spočívalo v tom, že uchádzača o zamestnanie neinformoval, že jeho osobné údaje použije na kontaktovanie jeho predchádzajúceho zamestnávateľa za účelom získania referencií na tohto uchádzača.
Uchádzačov o zamestnanie preto odporúčame na začiatku náborového procesu informovať o plánovanom využití ich údajov, a to v celom rozsahu.
Rodné číslo je jeden z najpresnejších identifikátorov fyzickej osoby minimálne v podmienkach Slovenskej republiky. Keďže ide o osobitý údaj, samotný zákon č. 18/2018 Z. z. zakazuje jeho zverejňovanie. Zverejňovanie rodného čísla je tak prípustné len v prípade, ak ho zverejnila samotná dotknutá osoba.
Zákaz zverejňovania rodného čísla sa pritom netýka len jeho zverejňovania na rôznych webových stránkach, ale aj ako súčasť povinne zverejňovaných zmlúv. V tejto súvislosti slovenský Úrad za posledný rok uložil dvom slovenským obciam pokuty vo výške 500 EUR a 700 EUR za to, že na svojom webovom sídle zverejňovali povinne zverejňovanú zmluvu, pričom neanonymizovali údaj zodpovedajúci rodnému číslo jednej zo zmluvných strán. [5] [6]
K zverejňovaniu rodného čísla sa slovenský Úrad vyjadril aj v prípade zverejnenia rodného čísla v internetovom článku známeho slovenského denníka. Slovenský denník na svojom webovom sídle zverejnil rodné čísla známych hercov v rozpore so zákonným zákazom. Za takéto konanie mu Úrad uložil pokutu vo výške 1.500 EUR.[7]
Spracúvanie rodného číslo je problematické nielen pre zákaz jeho zverejňovania. Samotné rodné číslo možno podľa znenia vyššie uvedeného ustanovenia spracúvať len v prípade, že je to nevyhnutné alebo na takéto spracúvanie udelila súhlas dotknutá osoba.
Podmienka nevyhnutnosti či zodpovedajúceho právneho základu nebola splnená ani v prípade parkovacieho systému mestskej časti Bratislavy. Na účely registrácie do tohto systému bolo totiž potrebné, aby doň dotknuté osoby uvádzali svoje rodné čísla. Keďže takúto povinnosť nestanovoval zákon a účel identifikácie osoby bolo možné dosiahnuť aj údajmi o mene a dátume narodenia osoby, podmienka uvedenia rodného čísla bola neoprávnená. Úrad preto za toto a ďalšie porušenia ochrany osobných údajov udelil mestskej časti pokutu vo výške 4.700 EUR.[8]
Jedným z najčastejších dôvodov sankcionovania slovenského Úradu je porušenie ochrany osobných údajov pri monitorovaní priestorov kamerovými systémami.
Z hľadiska informovania dotknutých osôb o monitorovaní priestorov kamerovými systémami je potrebné naplniť dve „informačné vrstvy“. Dotknuté osoby musia byť jednak informované priamo na mieste, ktoré je monitorované, a to oznámením/nálepkou – piktogramom so skrátenými nevyhnutnými informáciami a jednak komplexným poučením alebo informáciami o spracúvaní ich osobných údajov pri monitorovaní.
V prípade skrátenej informácie na mieste monitorovania je potrebné, aby piktogram obsahoval základné údaje o takomto spracúvaní. Úrad vo svojom rozhodnutí z októbra 2021 posudzoval či nasledujúca skrátená informácia umiestnená na mieste monitorovania spĺňa požadované náležitosti: „Prevádzkovateľ: XY, Objekt je monitorovaný kamerovým systémom so záznamom. Informácie o spracúvaní osobných údajov kamerovým systémom sú k dispozícii: www.xy.sk“[9].
Úrad konštatoval, že piktogram vo vyššie uvedenom znení je nedostatočný. Aj keď skrátená informácia nemusí vyčerpávajúco obsahovať všetky povinné informácie (je možné odkázať na webstránku), je potrebné, aby obsahovala kontaktné údaje na prevádzkovateľa a zodpovednú osobu, dobu uchovávania, a účel a základ spracúvania.
Za nedostatočnú skrátenú informáciu a iné porušenia udelil Úrad spoločnosti pokutu vo výške 2.500 EUR.
Rozhodovacia prax a aj usmernenia v oblasti ochrany osobných údajov sa rýchlo vyvíjajú a len aktuálne informácie môžu pomôcť predchádzať porušeniam v tejto oblasti.
Preto tento vývoj sledujeme za Vás a v prípade potreby Vám so správnym nastavením spracúvania osobných údajov radi pomôžeme.
[1] Podľa usmernenia EDPB č. 05/2020 k súhlasu podľa nariadenia 2016/679
[2] Podľa usmernenia EDPB č. 05/2020 k súhlasu podľa nariadenia 2016/679
[3] Rozhodnutie č. 01339/2021-Os-10
[4] Rozhodnutie zo dňa 11. 2. 2021, nebolo nám poskytnuté číslo rozhodnutia
[5] Rozhodnutie č. 00193/2021-Os-18
[6] Rozhodnutie č. 00136/2022-Os-7
[7] Rozhodnutie č. 00921/2021-Os-8
[8] Rozhodnutie č. 00337/2021-Op-5
[9] Rozhodnutie č. 00649/2021-Os-12
Cenové porovnávače sú internetové stránky, ktoré fungujú ako katalógy, v ktorých si spotrebitelia môžu vyhľadať rôzny tovar, zistiť si o ňom informácie, a najmä nájsť najlacnejší e-shop. Tieto nástroje prinášajú výhody nielen spotrebiteľom. Maloobchodní predajcovia sa prostredníctvom nich môžu zviditeľniť, a zabezpečiť si tak lepší predaj.
Cenové porovnávače (na rozdiel od internetových trhovísk, viď DLC Countdown č. 22) obvykle neumožňujú priamy predaj alebo nákup tovaru. Ich úlohou je iba presmerovať zákazníkov na internetové stránky konkrétnych predajcov, na ktorých si môžu spotrebitelia tovar objednať. Cenové porovnávače sú preto skôr nástrojom na inzerciu než samostatným on-line predajným kanálom.
Kvôli tomu, že cenové porovnávače obsahujú verejne dostupné ponuky veľkého množstva on-line predajcov, vedie ich existencia k zvýšeniu transparentnosti trhu a môže zintenzívniť cenovú súťaž v rámci značky aj medzi značkami.
Dodávatelia môžu mať záujem využívanie cenových porovnávačov zo strany distribútorov obmedziť alebo úplne zakázať. A to napríklad z dôvodu ochrany imidžu značky, pretože cenové porovnávače sa typicky sústredia na čo najnižšiu cenu, nie primárne na kvalitu tovaru alebo služieb. Ďalším dôvodom môže byť snaha dodávateľov ochrániť špecifické obchodné modely založené skôr na špecializácii či vysokej kvalite ponúkaného tovaru či služieb než na cene. Rovnako týmto obmedzením môžu chcieť sťažiť predaj falšovaného tovaru, pretože práve cenové porovnávače uľahčujú uvedenie takéhoto tovaru na trh.
Nariadenie o blokových výnimkách („VBER“) ani Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach sa problematikou obmedzenia cenových porovnávačov nezaoberajú. Boli to teda národné súťažné úrady a súdy, kto rozhodoval o koncepčnom prístupe k tejto problematike.
Kľúčová je v tomto ohľade nemecká kauza ASICS týkajúca sa oblasti značkovej športovej obuvi. Spolkový najvyšší súd vo svojom rozsudku potvrdzujúcom pokutu uloženú rozhodnutím tamojšieho súťažného úradu uviedol, že cenové porovnávače sú pre spotrebiteľa dôležitým nástrojom, ktorý im uľahčuje nákupy cez internet. Vďaka nim si totiž môžu ľahko vybrať najlacnejšieho predajcu, ktorý dopytovaný tovar ponúka. Môže pritom ísť o malý nezávislý e-shop, ktorý by sa na trhu bez existencie cenových porovnávačov nepresadil a ktorého ponuky by si spotrebitelia nemuseli vôbec všimnúť. Preto Spolkový najvyšší súd dospel k záveru, že zákaz používania cenových porovnávačov vylučuje z konkurenčného boja celý rad predajcov, a obmedzuje tak pasívny predaj. Predstavuje preto tvrdé obmedzenie súťaže, ktoré je zakázané bez ohľadu na trhové podiely zmluvných strán.
Komisia sa v Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach cenovým porovnávačom rozsiahlo venuje. Zaoberá sa tromi základnými situáciami, a to obmedzením používania cenových porovnávačov, úplným zákazom používania cenových porovnávačov ako kanála pre on-line inzerciu a zákazom používania konkrétneho cenového porovnávača.
Po prvé, samotné obmedzenia používania cenových porovnávačov založené na kvalitatívnych požiadavkách kladených na tu umiestňovanú inzerciu samy osebe nepredstavujú zákaz používania cenových porovnávačov. Uloženie takýchto podmienok nemá za cieľ brániť efektívnemu využívaniu internetu zo strany distribútora alebo jeho zákazníkov na účely predaja zmluvného tovaru alebo služieb na určité územia alebo určitým zákazníkom. Uplatní sa naň preto bloková výnimka.
Po druhé, úplný zákaz používania cenových porovnávačov ako kanála pre on-line inzerciu bráni distribútorovi v predaji zákazníkom, ktorí sa nachádzajú mimo oblasti jeho pôsobnosti a ktorí majú záujem nakupovať on-line. Môže byť ukladaný tak priamo, ako aj nepriamo (napr. obmedzenie možnosti poskytovať cenovým porovnávačom informácie o cene, požiadavka na predchádzajúce schválenie využívania cenového porovnávača dodávateľom alebo zákaz používať značku dodávateľa na cenovom porovnávači). Cieľom takéhoto zákazu je zabrániť efektívnemu využívaniu internetu distribútorom na predaj zmluvného tovaru alebo služieb. To je v súčasnosti tvrdým obmedzením v zmysle článku 4 písm. e) VBER, na ktoré sa bezpečný prístav VBER neuplatní.
Po tretie, zákaz používania konkrétneho cenového porovnávača podľa Komisie typicky nemá mať za cieľ bránenie predajcom v efektívnom využívaní internetu na predaj zmluvného tovaru alebo služieb na určité územia alebo určitým zákazníkom. Predajca totiž môže aj naďalej používať ostatné cenové porovnávače na to, aby zvýšil povedomie zákazníkov o svojich on-line predajných aktivitách. Pokiaľ tomu tak bude, na takýto zákaz sa uplatní bloková výnimka. Ak by však zákaz smeroval na najpoužívanejšie cenové porovnávače a ostatné cenové porovnávače by de facto neboli dostatočne efektívne na prilákanie zákazníkov na e-shop predajcu, takéto obmedzenie by mohlo predstavovať protisúťažnú dohodu. Vždy bude teda nutné posúdiť, či má zákaz určitých cenových porovnávačov za cieľ bránenie efektívnemu využívaniu internetu distribútorom alebo jeho zákazníkmi na predaj zmluvného tovaru alebo služieb na určité územie alebo určitým zákazníkom.
Podľa VBER bude zacielenie na zákazníkov prostredníctvom cenových porovnávačov za určitých podmienok považované za formu aktívneho predaja (viď DLC Countdown č. 21). Obmedzenie používania cenového porovnávača zacieleného na zákazníkov nachádzajúcich sa na exkluzívnom území v rámci systému výhradnej distribúcie je teda nielen prípustné, ale dokonca potrebné na splnenie podmienky tzv. súbežného uloženia (viď DLC Countdown č. 13).
Komisia sa v Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach venuje aj problematike cenových porovnávačov v kontexte systému čisto kvalitatívnej selektívnej distribúcie, na ktorý sa neuplatní zákaz protisúťažných dohôd (DLC Countdown č. 19). Komisia zdôrazňuje, že pokiaľ sa v dohode o selektívnej distribúcii použijú obmedzenia týkajúce sa používania cenových porovnávačov, je potrebné najprv posúdiť, či sú tieto obmedzenia vhodným a primeraným prostriedkom na zachovanie kvality alebo na zabezpečenie riadneho využívania zmluvného tovaru alebo služieb. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že zákazníci sa prostredníctvom cenových porovnávačov iba dostanú na internetové stránky distribútora, vo vzťahu ku ktorým už dodávateľ môže stanoviť kvalitatívne požiadavky. Je preto nepravdepodobné, že by sa zákaz používania cenových porovnávačov považoval za čisto kvalitatívne kritérium výberu.
Od 1. júna 2022 bude viac objasnený doteraz nejednoznačný prístup Komisie k problematike obmedzovania cenových porovnávačov. Dodávatelia budú oprávnení stanovovať kvalitatívne štandardy, ktoré musia cenové porovnávače spĺňať. Nebudú naopak smieť uložiť úplný zákaz používania cenových porovnávačov ako kanála pre on-line inzerciu. Za určitých podmienok bude možné stanoviť zákaz používania konkrétneho alebo konkrétnych cenových porovnávačov, pokiaľ cieľom takéhoto zákazu nebude bránenie efektívnemu využívaniu internetu distribútorom alebo jeho zákazníkmi na predaj zmluvného tovaru alebo služieb na určité územie alebo určitým zákazníkom.
Vzhľadom na nárast významu on-line predaja vítame, že Komisia problematiku cenových porovnávačov v Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach podrobne rozpracovala. Povedie to k zvýšeniu právnej istoty dodávateľov, ktorí sa doteraz mohli len domnievať, čo môžu a čo nie.
Kvalifikácia absolútneho zákazu cenových porovnávačov ako tvrdého obmedzenia nie je, vzhľadom na rozsudok Spolkového najvyššieho súdu vo veci ASICS, žiadnym prekvapením. Vítame však, že Komisia výslovne pripustila možnosť používania cenových porovnávačov obmedziť. Ide o žiaduci prvok flexibility, pretože mnoho dodávateľov doteraz volilo skôr obozretnejší prístup a obmedzovaniu cenových porovnávačov sa snažilo radšej vyvarovať.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Pojmom „on-line trhovisko“ sa označujú webové stránky, cez ktoré viac nezávislých predajcov ponúka širokú škálu tovaru k priamemu predaju zákazníkom. Príkladom takéhoto on-line trhoviska môže byť napr. Amazon alebo eBay. Tieto platformy, ktoré slúžia na prepojenie zákazníkov a internetových predajcov, nadobudli v posledných rokoch na význame.
Napriek tomu, že on-line trhoviská prinášajú maloobchodníkom a spotrebiteľom celý rad výhod, pretože uľahčujú predaj a nákup tovaru cez internet, dodávatelia môžu chcieť z rôznych dôvodov ich používanie obmedziť alebo úplne zakázať. Môžu tým sledovať ochranu imidžu svojej značky, cenovú pozíciu svojich produktov na trhu alebo zvyšovanie kvality predajných služieb zo strany maloobchodníkov, ktorí by inak mohli stratiť priamy kontakt so zákazníkom.
Zákaz používania on-line trhovísk je potrebné odlišovať od absolútneho zákazu predaja tovaru cez internet, ktorý je spravidla považovaný za tvrdé obmedzenie hospodárskej súťaže.
Podľa čl. 4 písm. b) nariadenia o blokovej výnimke („VBER“), ktorého platnosť končí 31. mája 2022, sú zakázané vertikálne dohody, ktorých cieľom je obmedziť distribútorov alebo ich zákazníkov v predaji zmluvného tovaru na určitom území alebo určitej skupine zákazníkov.
Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach potom v bode 54 uvádzajú, že dodávateľ môže: „požadovať, aby jeho distribútori využívali na distribúciu zmluvných výrobkov platformy tretích strán, a to iba v súlade s normami a podmienkami, na ktorých sa dodávateľ a jeho distribútori dohodli v súvislosti s využívaním internetu distribútormi. Pokiaľ je napríklad webová stránka distribútora spravovaná na platforme tretej strany, dodávateľ môže požadovať, aby zákazníci nenavštevovali webové stránky distribútora cez stránku s názvom či logom platformy tretej strany.“ Komisia touto trochu nejasnou formuláciou naznačila, že by požiadavka dodávateľa, aby jeho distribútori používali vlastný e-shop a nepredávali zmluvný tovar cez internetové trhovisko, mohla spadať do pôsobnosti blokovej výnimky.
Súdny dvor tento prístup potvrdil vo svojom rozsudku vo veci Coty (C-230/16). Najprv v ňom vyvodil, že zákaz predaja zmluvného tovaru cez on-line trhovisko môže byť prípustný aj vtedy, ak je uložený v systéme „čisto kvalitatívnej“ selektívnej distribúcie, na ktorý sa zákaz protisúťažných dohôd vôbec neuplatňuje. Podmienkou však je, že takéto obmedzenie sa môže v súlade s rozsudkom vo veci Metro (C-26/76) uplatniť iba na účely ochrany luxusného imidžu zmluvného tovaru. Súdny dvor ďalej uviedol, že takýto zákaz nepredstavuje územné ani zákaznícke obmedzenie podľa čl. 4 písm. b) VBER bez ohľadu na skutočnosť, či je uložený v rámci systému kvalitatívnej alebo kvantitatívnej selektívnej distribúcie (DLC Countdown č. 19).
Nové VBER a Usmernenia o vertikálnym obmedzeniach, ktoré sú platné od 1. júna 2022, iba objasňujú a kodifikujú doterajšiu rozhodovaciu prax a judikatúru. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť, že čl. 4 písm. e) VBER po novom obsahuje samostatné tvrdé obmedzenie, ktoré spočíva v „bránení efektívnemu využívaniu internetu“ a ktoré môže byť relevantné pre všetky distribučné systémy (selektívne, výhradné alebo otvorené).
Pokiaľ ide o luxusný tovar, ktorý sa predáva v rámci čisto kvalitatívneho systému selektívnej distribúcie, vychádzajú nové Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (bod 105) z rozsudku vo veci Coty. Pripúšťajú, že zákaz predaja luxusného tovaru cez on-line trhovisko môže byť so zohľadnením rozsudku vo veci Metro primeraný, pokiaľ nebráni efektívnemu využívaniu internetu na ďalší predaj na určité územia alebo určitým skupinám zákazníkov. Podmienky pre uloženie zákazu predaja cez on-line trhovisko by teda mali byť splnené vtedy, ak autorizovaní distribútori budú aj naďalej môcť prevádzkovať vlastný e-shop a voľne inzerovať svoj tovar na internete. Zákaz protisúťažných dohôd sa potom na toto obmedzenie neuplatní.
V bode 208 nových Usmernení o vertikálnych obmedzeniach je potom výslovne uvedené, že bloková výnimka sa uplatní na „priamy alebo nepriamy zákaz predaja na on-line trhoviskách“, a to opäť za predpokladu, že takéto obmedzenie nebude v rozpore s čl. 4 písm. e) nového VBER. Aj tu obsahujú Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach podmienku, že distribútor môže efektívne využívať internet v podobe prevádzkovania vlastného e-shopu a využívať on-line inzerciu.
VBER sa uplatní iba na dohody medzi podnikateľmi, ktorí majú nižší ako 30 % podiel na trhu. Preto nové Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (v bodoch 338 – 342) obsahujú usmernenia na posúdenie situácií, v ktorých je zákaz predaja cez on-line trhovisko uložený mimo pôsobnosti VBER.
Upresnenie a kodifikácia doterajšej rozhodovacej praxe povedie k zvýšeniu právnej istoty, pokiaľ ide o prípustnosť obmedzovania predaja tovaru cez on-line trhovisko. Nová právna úprava povedie k zjednoteniu aplikačnej praxe naprieč celou Európskou úniou.
Vítame, že Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach vysvetľujú, ako obmedzovanie predaja cez on-line trhovisko posudzovať v režime VBER aj mimo neho. Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach najmä po novom uvádzajú, ako k tomuto vertikálnemu obmedzeniu pristupovať v rámci čisto kvalitatívneho systému selektívnej distribúcie (na ktoré sa zákaz protisúťažných dohôd neuplatní) a tiež v situáciách, v ktorých dodávateľ alebo distribútor majú vyšší ako 30 % podiel na trhu.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta Nerudu (robert.neruda@havelpartners.cz) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Petra Kováčechová
Ochrana obchodnej značky je pre úspešné podnikanie dôležitá. Práve značka je to, čo mnohých zákazníkov ovplyvní pri ich rozhodovaní. Financie vynaložené na ochranu a propagáciu značky sú nepochybne správne investované a dokážu pozitívne ovplyvniť dobrú povesť spoločnosti či jej jedinečnosť.
Úrad Európskej Únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) spustil pokračovanie grantového programu, ktorý umožňuje malým a stredným podnikom získať podporu pri ochrane ich duševného vlastníctva. Podpora poskytovaná grantom EUIPO sa netýka len ochranných známok, ale aj dizajnov či patentov.
O grantovú podporu môžu požiadať všetky malé a stredné podniky so sídlom v Európskej únii, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a ich ročný obrat neprekračuje 50 miliónov eur (resp. ročná bilančná suma je najviac 43 miliónov eur). Z grantového programu sú však vylúčené niektoré kategórie podnikov, ide napríklad o podniky v konkurze, v insolvenčnom konaní alebo v likvidácii.
Žiadosť o grant môže podať spoločnosť sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
V rámci grantu EUIPO možno požiadať o podporu pri registrácii ochrannej známky, dizajnu či patentu. V rámci fondu možno žiadať náhradu nákladov vo výške až:
EUIPO poskytuje grant vo forme poukazu, ktorého maximálna hodnota je:
Každý podnik tak môže získať finančnú podporu až do výšky 2.250 EUR.
Žiadosť o finančnú podporu je možné podať do 16. decembra 2022. Žiadosti podané v rámci grantu sú vyhodnocované na princípe „fist come, first serve“ a preto odporúčame podať žiadosť o grant čo najskôr.
Podnikatelia môžu o grant požiadať jednoducho prostredníctvom elektronického formulára dostupného na webovej stránke EUIPO, v ktorom vyplnia požadované údaje a priložia sprievodné dokumenty (napríklad bankový výpis spoločnosti či potvrdenie o DPH).
EUIPO vyhodnocuje podané žiadosti o grant každý piatok, pričom lehota na vyhodnotenie žiadosti je 10 dní. Žiadateľ tak bude vedieť, či bola jeho žiadosť o grant schválená najneskôr do 15 pracovných dní od jej podania.
Ak je žiadateľ úspešný, EUIPO mu vydá poukaz na grant a žiadateľ môže požiadať o príslušné služby v oblasti duševného vlastníctva, napr. podať prihlášku ochrannej známky. Upozorňujeme, že o služby je možné žiadať až po schválení žiadosti o grant a počas doby štyroch mesiacov od jej schválenia. Grant tak nie je možné využiť na náklady vynaložené na prihlášku ochrannej známky či dizajnu podanú pred schválením žiadosti.
Po podaní prihlášky ochrannej známky, dizajnu či patentu a zaplatení príslušného správneho poplatku môže žiadateľ o grant požiadať o náhradu nákladov.
Grant EUIPO je zaujímavá príležitosť pre malé a stredné podniky ako posilniť ochranu ich duševného vlastníctva. Nakoľko je grant možné uplatniť aj pre národné prihlášky, je to skvelá možnosť aj pre menšie podniky, ktoré zatiaľ neplánujú expandovať do zahraničia.
Náš tím právnikov pre oblasť duševného vlastníctva je pripravený Vám s prípravou a podaním žiadosti pomôcť. Pred podaním žiadosti tiež posúdime registrovateľnosť Vášho označenia, aby ste predišli zbytočným komplikáciám pri podaní prihlášky. Bližšie informácie o ochranných známkach, ich význame a registrovateľnosti sme pre Vás zhrnuli na našom blogu TU.
Digitalizácia a technologické inovácie v poslednom desaťročí hýbu svetom. Internetový predaj a on-line marketing sú čím ďalej tým dôležitejšie na oslovenie zákazníkov. Nie je preto prekvapením, že právna regulácia on-line predaja bude v novom nariadení o blokových výnimkách („VBER“) oveľa rozsiahlejšia než v súčasnosti platnom nariadení z roku 2010.
Pojmy „aktívny predaj“ a „pasívny predaj“ sú neodmysliteľne spojené so súťažnou reguláciou vertikálnych dohôd. Podľa čl. 4 VBER platí, že obmedzenie pasívnych predajov je tvrdým obmedzením, ktoré obvykle nesplní podmienky na uplatnenie blokovej alebo individuálnej výnimky. S výnimkou ochrany exkluzívnych distribútorov, ktorou sme sa zaoberali v DLC Countdown č. 12, DLC Countdown č. 13 a DLC Countdown č. 14, sa rovnaký princíp uplatní aj vo vzťahu k obmedzeniu aktívnych predajov.
Aktívny predaj spočíva v tom, že distribútor cielene oslovuje určité skupiny zákazníkov alebo svoje predajné úsilie zameriava na konkrétne územie. Pasívny predaj je naopak reakciou na nevyžiadaný dopyt zákazníkov, na ktorých sa distribútor v rámci svojej obchodnej činnosti vôbec nezameriaval.
Podľa VBER a Usmernení o vertikálnych obmedzeniach v súčasnosti platí, že on-line predaj je typicky považovaný za formu pasívneho predaja. Pokiaľ je však úsilie spojené s internetovým predajom zamerané na konkrétne územie, Komisia ho za určitých podmienok považuje za aktívny predaj. Z toho vyplýva, že ho dodávateľ môže pri splnení určitých podmienok obmedziť v snahe ochrániť svojich výhradných distribútorov.
Základné princípy regulácie aktívnych a pasívnych predajov by v novej právnej úprave mali zostať v zásade bezo zmien. Návrhy nového VBER a Usmernení o vertikálnych obmedzeniach však menia definície pojmov aktívneho i pasívneho predaja tak, aby lepšie zodpovedali potrebám rozvíjajúceho sa e-commerce sektora.
Dôležité je, že tieto pojmy budú definované priamo v samotnom VBER, nie v Usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach. Novú definíciu pojmu „aktívny predaj“ možno nájsť v čl. 1 ods. 1 písm. l) VBER. Aktívnym predajom sa bude po novom rozumieť priame oslovovanie zákazníkov najrôznejšími komunikačnými prostriedkami alebo cielená reklama a propagácia v on-line aj off-line priestore. Zahŕňa to tak aj akýkoľvek kontakt so zákazníkmi cez on-line médiá, cenové porovnávače alebo reklamu v internetových vyhľadávačoch, pokiaľ sú zamerané na konkrétne územie alebo skupinu zákazníkov. Internetový predaj bude považovaný za „aktívny“ aj vtedy, ak webová stránka distribútora bude zriadená v iných jazykoch alebo na inej doméne, než je bežné v štáte, kde má distribútor sídlo.
Taktiež sa spresní, za akých podmienok bude možné v súlade s VBER obmedziť on-line predaje zo strany výhradných distribútorov.
Obmedzovanie pasívnych predajov, vrátane pasívneho on-line predaja, bude aj naďalej zakázané. Z novej definície pojmu „pasívny predaj“ obsiahnutej v čl. 1 ods. 1 písm. m) VBER vyplýva, že sa ním má rozumieť reakcia distribútorov na nevyžiadaný dopyt jednotlivých zákazníkov, a to vrátane dodávok tovaru alebo poskytnutie služieb. Táto definícia kladie dôraz na to, že musí ísť o „nevyžiadanú“ požiadavku, ktorá nevznikla na základe reklamy zameranej na konkrétne územie alebo skupinu zákazníkov.
Pravidlá pre obmedzovanie aktívneho i pasívneho predaja zostanú z veľkej časti rovnaké. Po novom dôjde iba k „uzákoneniu“ a spresneniu týchto pojmov, najmä v súvislosti s on-line predajom. Zmenami prešla najmä definícia pojmu „aktívny predaj“, ktorý bude po novom zahŕňať všetky formy marketingu, ktoré sa nezmestia do kategórie s označením „pasívny predaj“. Za aktívny predaj sa budú po novom považovať aj niektoré spôsoby on-line predaja, ktoré nadobudli na význame až v poslednom desaťročí, a preto na nich doterajšia právna úprava nijako nepamätala.
V záujme ochrany predajného úsilia a investícií vynaložených výhradnými distribútormi pamätá návrh VBER na to, že dodávateľ bude môcť na exkluzívne pridelené územia, resp. exkluzívne prideleným skupinám zákazníkov, zakázať aktívny predaj zo strany ostatných svojich distribútorov. Oproti doterajšej právnej úprave sa pritom táto možnosť bude v budúcnosti týkať aj niektorých foriem on-line predaja, napr. zacielenia na zákazníkov s využitím cenových porovnávačov alebo internetových vyhľadávačov v konkrétnom štáte.
Na teritóriu Európskej únie sú územné a zákaznícke obmedzenia považované za tvrdé obmedzenia, ktoré obvykle spadajú do rozsahu zákazu protisúťažných dohôd (čl. 101 ods. 1 ZFEÚ). Aj nová právna úprava sleduje základný cieľ v podobe zabezpečenia voľného pohybu tovaru a služieb na vnútornom trhu, a preto ani nemohlo dôjsť k akejkoľvek významnej zmene základnej koncepcie obmedzovania aktívnych a pasívnych predajov. Definícia pojmov „aktívny predaj“ a „pasívny predaj“ však bude po novom zakotvená priamo vo VBER. Nejde už teda o tzv. soft-law vydané Komisiou, ale o „tvrdé právo“, čo posilňuje právnu istotu a vymáhateľnosť pred súdmi. Spresnenie definícií potom predíde diskusiám o tom, ktoré predaje sú ešte pasívne a ktoré už aktívne.
Newsletter DLC Countdown pre vás zabezpečuje advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS.
Pokiaľ budete potrebovať akékoľvek doplňujúce informácie alebo našu asistenciu s nastavením distribučného systému, s dôverou sa obráťte na partnera Roberta
Nerudu (robert.neruda@havelpartners.sk) alebo na partnera Štěpána Štarhu (stepan.starha@havelpartners.sk). Budeme vám radi k dispozícii.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA OBSIAHNUTÁ VO VBER BY MALA NADOBUDNÚŤ PLATNOSŤ 1. JÚNA 2022
Chcete sa dozvedieť viac? Zostaňte s nami…
Až do 1. júna 2022 vám radi budeme poskytovať pravidelný informačný servis obsahujúci všetky podstatné informácie týkajúce sa zmeny pravidiel pre uzatváranie vertikálnych dohôd. To všetko preto, aby ste sa spoločne s nami mohli dobre pripraviť na budúcnosť. Budeme tiež radi, ak navštívite internetové stránky platformy DLC (www.distributionlawcenter.com) alebo jej profil na sociálnej sieti LinkedIn. Nájdete tu oveľa viac informácií týkajúcich sa vertikálnych dohôd, a to z pohľadu súťažného i záväzkového práva. Celkom 27 tímov špecializovaných právnikov z celej Európy pracuje na tom, aby sa platforma stala vašim obľúbeným zdrojom informácií, na ktorom budete hľadať praktické rady pre vaše podnikanie.
