Autoři: Jan Koval, Štěpán Štarha, Zuzana Hargašová
Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky Úrad verejného zdravotníctva SR vydal niekoľko opatrení týkajúcich sa zákazu organizovania a usporadúvania hromadných podujatí športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy, obmedzení na hraničných prechodoch SR hromadnej dopravy a zákazu prevádzok rôznych zariadení ako sú kúpaliská, kiná, lyžiarske strediská a pod. a v obchodných domoch je cez víkend povolená činnosť iba lekární, predajní potravín, reštaurácií, stánkov s rýchlym občerstvením, drogérií a novinových stánkov. Opatrenia sa významným spôsobom dotknú zamestnanosti. Ako konkrétne?[1]
Podľa nášho názoru je možné dotknuté skupiny zamestnávateľov rozdeliť na dve skupiny:
Zamestnávatelia, kde pôsobia zástupcovia zamestnancovmajú zamestnávatelia možnosť uzavrieť so zástupcami zamestnancov písomnú dohodu, v ktorej vymedzia vážne prevádzkové dôvody pre ktoré zamestnávateľ nebude môcť prideľovať prácu. V takom prípade potom môže zamestnávateľ využiť danú dohodu a teda pôjde o prekážky na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60% jeho priemerného zárobku (resp. podľa dohody so zástupcami zamestnancov, najmenej však vo výške 60%).
Takúto dohodu so zástupcami zamestnancov však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa (tak ako je to napr. v Českej republike).
Medzi vážne prevádzkové dôvody môže patriť napríklad situácia kedy v rámci jednej zmeny viac ako polovica zamestnancov na zmenu nenastúpi z rôznych dôvodov (napr. OČR, PN, nariadená karanténa a iné) a zvyšok zmeny pre malý počet zamestnancov nebude schopný riadne prevádzkovať rôzne zariadenia – zamestnávateľ teda nebude môcť prítomným zamestnancom prideľovať prácu a môže využiť dohodu so zástupcami zamestnancov. Rovnako za vážny prevádzkový dôvod môže byť považovaná situácia kedy uzavretie prevádzky nariadi priamo štát.
Zamestnávatelia, kde nepôsobia zástupcoviazamestnancov a nemôžu zamestnancom prideľovať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa majú právo poslať svojich zamestnancov domov, pričom im poskytnú náhradu mzdy v sume ich 100% priemerného zárobku.
[1]Z dôvodu časovej tiesne tento text nie je komplexným ani detailne odôvodneným posúdením právnej úpravy prekážok v práci. Zamerali sme sa výlučne na praktické dopady situácie pre zamestnávateľov a zamestnancov.
Autoři: Jan Koval, Štěpán Štarha, Zuzana Hargašová
Vzhľadom k množiacim sa otázkam a narastajúcim obavám by sme Vám radi pripomenuli aké možnosti ponúka v takýchto situáciách zamestnávateľom Zákonník práce a odporučili opatrenia, ktorých prijatie by mohlo byť vhodné.
Odporúčame najmä pozorne sledovať stránky Úradu verejného zdravotníctva (tu), ministerstva zdravotníctva (tu), poprípade aj ministerstva zahraničných vecí (tu), kde nájdete všetky aktuálne informácie. O tomto by bolo veľmi vhodné informovať aj Vašich zamestnancov a zdôrazniť, že situáciu pozorne monitorujete a v prípade zhoršenia ste pripravení okamžite reagovať prijatím vhodných opatrení. Okrem toho samozrejme odporúčame predovšetkým zachovať pokoj a vecný prístup k situácii a nepodporovať šírenie strachu.
COVID-19, resp. koronavírus je vírusovým ochorením, prevenciou proti jeho nákaze teda môžu byť klasické opatrenia ako sú:
Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie nevyhnutne patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný pozorne posúdiť riziko a následne podľa výsledkov je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia svojich zamestnancov. Medzi tieto opatrenia môže patriť zrušenie pracovných ciest, zrušenie teambuildingov, a akýchkoľvek spoločných akcií, nariadenie lekárskej prehliadky či uzavretie celého pracoviska alebo jeho časti.
V tejto súvislosti je rovnako vhodné dočasne obmedziť všetky plánované pracovné cesty do zahraničia odvolať zamestnancov, ktorí boli dlhodobo vyslaní do zahraničia, najmä do oblastí, ktoré sa javia ako rizikové. V prípade, že Vašu spoločnosť často navštevujú klienti či obchodní partneri zo zahraničia, rovnako zvážte obmedzenie takýchto kontaktov, aspoň dočasne.
Taliansko, predovšetkým jeho severné regióny, je v tejto chvíli jedným z ohnísk nákazy. Máte právo po zamestnancoch chcieť, aby už naplánovanú a schválenú dovolenku zrušili alebo aby návštevu takéhoto regiónu hlásili?
Naplánovanú a schválenú dovolenku je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi zrušiť, respektíve zmeniť dobu jej čerpania, prípadne aj zamestnanca z dovolenky odvolať, musí však hradiť náklady, ktoré v tomto zmysle zamestnancovi vzniknú. Pred pristúpením k takémuto razantnému kroku odporúčame sa so zamestnancom o jeho dovolenke porozprávať a v prípade sa rovno dohodnúť na tom, ako bude riešená situácia po jeho návrate (viď niektorá z možností nižšie). Čo sa týka zisťovania destinácie dovolenky zamestnanca, toto nie ste ako zamestnávateľ oprávnený zisťovať a zamestnanec Vám teda toto oznámiť môže, ale nemusí. Za súčasnej situácie sa ale javí ako vhodné požiadať zamestnancov, aby v prípade, že plánujú navštíviť Taliansko, či iné rizikové destinácie, toto zamestnávateľovi oznámili.
Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa všetkým osobám s prechodným a trvalým pobytom v Slovenskej republike, žijúcim na území Slovenskej republiky nad 90 dní alebo zamestnaným na území Slovenskej republiky, ktoré sa v období od 10.03.2020 vrátili z pobytu na území Číny, Kórey, Iránu alebo Talianska, do Slovenskej republiky, sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate oznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky lekárovi.
Zamestnávateľ nemá právo (a teda ani povinnosť) „lustrovať“, kde jeho zamestnanci trávili dovolenku, a zamestnanec mu teda toto oznámiť môže, ale nemusí. Vzhľadom na závažnosť situácie a v rámci prevencie však odporúčame:
Karanténa môže byť nariadená len ošetrujúcim lekárom a zamestnancovi potom prináleží nemocenské rovnako, ako v prípade dočasnej práce neschopnosti. Nemôže teda ísť o rozhodnutie zamestnávateľa. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy.
V prípade nariadenej karantény je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas trvania karantény zamestnanca v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce. Nariadenie karantény je zamestnanec povinný zamestnávateľovi hodnoverným spôsobom preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V opačnom prípade prichádza do úvahy oprávnenie zamestnávateľa hodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú absenciu, resp. vyvodzovať z toho ďalšie právne následky.
Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania karantény upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nasledovne:
Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské hradené sociálnou poisťovňou vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôvodu jej zatvorení v starostlivosti školy či škôlky, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Veríme, že Vám vyššie uvedené pomôže zvládnuť súčasnú situáciu.
V prípade akýchkoľvek ďalších otázok je Vám náš pracovnoprávny tím rád k dispozícii!
Autoři: Jan Koval, Štěpán Štarha, Zuzana Hargašová
Nárok na dlhšiu dovolenku
Zmena Zákonníka práce sa týka navýšenia dĺžky základnej výmery dovolenky. Podľa novely sa základná výmera dovolenky pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa, navýši na päť týždňov. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2020.
V praxi sa v danej súvislosti naskytuje otázka, ako sa s výkladom podmienky „trvalo sa starať o dieťa,“ ktorá v Zákonníku práce nie je definovaná, vysporiada aplikačná prax.
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Cieľom novely je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na výdavkoch, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.
V zmysle predmetnej novely môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, a na jeho žiadosť, príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca, a to u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe.
Motiváciou zamestnávateľa k poskytnutiu tohto príspevku zamestnancovi je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom.
Rozšírenie oslobodenia od súdnych poplatkov
Novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bol rozšírený zoznam špecifických sporov, ktoré doteraz boli oslobodené od súdnych poplatkov, a to aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov. Tieto súdne spory sú oslobodené od súdnych poplatkov len v prípade, ak na strane žalobcu nevystupuje zamestnávateľ.
Cieľom zákona bolo uľahčenie obrany zamestnancov pred nekalými praktikami zamestnávateľov a poskytnutie možnosti pre zamestnancov domáhať svojich práv bez ďalšej finančnej záťaže.
Zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2020
Minimálna mzda sa zvýšila z 520 EUR na 580 EUR za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. z 2,989 EUR na 3,333 EUR za každú hodinu odpracovanú zamestnancom; a to s účinnosťou od 01.01.2020 do 31.12.2020.
Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ – účinnosť novely je určená na 30.7.2020.
Novela zákona je určená na transpozíciu smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Medzi najpodstatnejšie zmeny patrí:
Tzv. „reťazenie vyslania“ – ustanovuje pravidla pre počítanie doby vyslania. Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania pre účely jeho rozdelenie na „krátkodobé“ a „dlhodobé“ sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca; vykonávanie tej istej pracovnej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností a miesto ich vykonávania a povahu poskytovanej služby.
Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Kristína Saktorová
Štát si lehotu predĺžil, Vaša povinnosť zápisu do konca roka 2019 však zostáva nezmenená.
O povinnosti zápisu konečného užívateľa výhod („KUV“) do príslušného registra, v ktorej je slovenská právnická osoba evidovaná, sme Vás už informovali v našom predchádzajúcom newsletteri dostupnom TU. Túto povinnosť majú právnické osoby do konca roka 2019. Najčastejšie sa táto povinnosť týka práve obchodných spoločností, ktoré boli do obchodného registra zapísané pred účinnosťou novely, ktorá túto povinnosť zavádza. Registrové súdy nestíhajú, ďalšia novela teda lehotu na vybavenie zápisu KUV registrovým súdom predlžuje do 30. júna 2020. Povinnosť zo strany obchodných spoločností zapísať svojho KUV, a teda podať návrh na zápis týchto údajov do 31. decembra 2019 však zostáva nezmenená.
Medzičasom sa tiež ďalšou novelou[1] zjednodušilo definovanie členov vrcholového manažmentu, za ktorých sa považujú už iba členovia štatutárneho orgánu (typicky konatelia alebo členovia predstavenstva). Členovia vrcholového manažmentu sa za KUV danej právnickej osoby považujú v prípade, ak sa žiadnu z fyzických osôb nepodarilo identifikovať na základe definičných znakov KUV, ktoré uvádzame ďalej.
Za KUV[2] sa primárne považuje každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, ako aj každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba vykonáva svoju činnosť alebo obchod, najmä fyzická osoba, ktorá (i) má priamy alebo nepriamy podiel aspoň 25 % v právnickej osobe, (ii) má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo činnosti právnickej osoby, alebo ktorá (iii) právnickú osobu priamo či nepriamo ovláda (napr. má právo vymenovať alebo odvolať štatutárne orgány spoločnosti).
Za KUV sa považuje
aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá uvedené vyššie, avšak spoločne
s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom
spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.
Náš korporátny tím je pripravený asistovať Vám nielen
s identifikáciou KUV, ale aj s jeho zápisom do príslušného
obchodného, prípadne iného registra.
[1] Zákonom č. 241/2019 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z.z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
[2] Definíciu KUV určuje § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
Zdroj: TREND Prime (11/2019)
Svoj tím pre privátnych a často najbohatších klientov buduje už desaťročia. Dávno nejde len o právne alebo daňové poradenstvo. Biznismenov prepája medzi sebou, rieši s nimi súkromné investície aj nákupy umeleckých diel. „Najväčším zdrojom novej práce sú stále osobné referencie, u bonitných klientov to platí dvojnásobne. Česko a Slovensko navyše nie sú veľké krajiny a ľudia z biznisu, kde sa logicky generuje najväčšie bohatstvo, o sebe vedia,“ hovorí Jaroslav Havel, riadiaci partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Pôsobíte na českom i na slovenskom trhu, v čom sa trhy líšia?
Bezpochyby ich spája tradícia spoločného štátoprávneho usporiadania, avšak českí podnikatelia sa historicky i teraz približujú skôr západným krajinám ako je Nemecko alebo Rakúsko. Slovensko je v tomto smere svojbytnejšou menšou krajinou, kde sa veľa kapitálu vytvorilo na vzťahoch s verejným sektorom a špičku ekonomiky z pohľadu miestnych podnikateľov tvorí niekoľko veľkých finančných skupín či vplyvných podnikateľských rodín. Predpokladám ale, že u mladej generácie slovenských podnikateľov sa bude prehlbovať trend spočívajúci v približovaní sa štandardom západnej Európy, a to aj v súvislosti s efektom niektorých mediálnych káuz, ktoré v súčasnosti na Slovensku rezonujú.
Aký veľký trh so službami pre miliardárov existuje? Koľko z nich využíva vaše služby? Náš privátny tím už mnoho rokov analyzuje množstvo neoficiálnych prieskumov a mediálnych rebríčkov na Slovensku aj v Českej republike, ktoré ďalej spresňujeme interným mapovaním trhu. Odhadujem, že v ČR a na Slovensku žije niečo medzi 550 – 700 osobami, ktoré by sme mohli označiť za korunových miliardárov (cca 40 mil. EUR). Toto číslo sa bude aj do budúcna naďalej zvyšovať, a to najmä vďaka prirodzenému rastu majetku i firiem najbonitnejších osôb či úspešnému medzigeneračnému presunu rodinného a firemného kapitálu. Naše komplexné právne a daňové služby využíva priamo alebo prostredníctvom svojich firiem asi tretina z nich.
Čo zahŕňajú právne a daňové služby pre slovenských a českých miliardárov? Špecializovaný tím pre privátnu klientelu vznikal postupne. Výraznejší záujem o právne a daňové služby súvisiace so správou a ochranou osobného a rodinného majetku sme zaznamenali na začiatku ekonomickej krízy zhruba pred jedenástimi rokmi. Tím bol postupom času rozšírený o vybraných kolegov z popredných tuzemských i zahraničných kancelárií a firiem tzv. veľkej štvorky, predovšetkým v záujme toho, aby sme prominentnej klientele dokázali zabezpečiť naozaj komplexné portfólio právnych a daňových služieb. K našim klientom patria najvýznamnejší slovenskí a českí podnikatelia, vlastníci rodinných firiem, vrcholoví manažéri a významné osobnosti verejného života, vrátane špičkových športovcov a umelcov. Dokážeme efektívne, detailne a vďaka veľkosti tímu aj mimoriadne rýchlo spracovať aj extrémne zložité či veľmi neštandardné prípady, ku ktorým je žiaduce prizvať externých poradcov a ďalších odborníkov.
Čo najbohatší klienti najčastejšie riešia?
Najvýraznejšou a najdiskutovanejšou témou je v súčasnej dobe oblasť tzv. medzigeneračného transferu kapitálu. Množstvo klientov stále častejšie a intenzívnejšie zvažuje, akým spôsobom po aktívnych rokoch opustiť podnikanie či riadenie firmy a ako vhodne, postupne a riadene previesť osobný aj podnikateľský majetok na svojich nástupcov, či už v rámci rodiny, manažmentu či vonkajšieho okruhu záujemcov. Poskytujeme tiež právno-daňové poradenstvo v oblasti štruktúrovania držby a správy privátnych aktív, rodinných holdingov, nadácií a trustov. Privátne vlastnícke štruktúry musia byť pre klienta či jeho rodinu ľahko ovládateľné a musia bezpečne odolávať vonkajším vplyvom. V tomto smere využívame unikátne cezhraničné know-how, kedy aj slovenským privátnym klientom ponúkame správu majetku napríklad prostredníctvom trustových fondov, rodinných nadácií a ďalších inštitútov, s ktorých zakladaním a správou máme bohaté a veľmi pozitívne skúsenosti z Českej republiky. Spomeniem aj oblasť zahraničných investícií, exportu a medzinárodného obchodu, užšie z privátneho pohľadu medzinárodnej diverzifikácie majetku za účelom jeho ochrany. Pochopiteľne veľmi často poskytujeme tiež poradenstvo a zastupovanie v konaniach o rozvode manželstva, vysporiadanie vzťahov s deťmi či otázku dedičstva.
Čím sa líšia požiadavky klientov z radov miliardárov?
Majetná klientela je pochopiteľne náročná. Očakáva od nás nielen špičkové právne služby a súvisiace daňové poradenstvo, ale aj mimoriadnu časovú flexibilitu a už spomínaný individuálny prístup stabilného tímu. Na to sa napája vysoká efektivita našich odborníkov, ktorí musia byť veľmi dobre oboznámení s konkrétnymi aspektmi podnikania klienta, s jeho rodinnými či majetkovými vzťahmi a pomermi aj s jeho víziami a cieľmi. Prirodzenými požiadavkami sú potom absolútna diskrétnosť komunikácie a zrozumiteľnosť a jednoznačnosť našich odporúčaní. To všetko dohromady je zárukou toho, že sme schopní reagovať okamžite a klientovi presne v kontexte situácie poskytnúť zodpovedajúci právno-daňový servis v jednom balíku služieb.
Aké sú vaše priority v oblasti služieb pre najbohatšiu klientelu?
Našimi hlavnými prioritami, a to nielen vo vzťahu k bonitným klientom, sú absolútna spokojnosť klienta a jeho dôvera v naše schopnosti. Zakladáme si na individuálnom a osobnom prístupe a vždy sa usilujeme o to, aby sme klientovi poskytli službu s vysokou pridanou hodnotou, ktorá úplne splní, alebo dokonca prekoná jeho očakávania. Teší ma, že sa nám v tomto smere dlhodobo veľmi darí a okruh klientov sa každoročne zvyšuje, čomu zodpovedajú aj naše hospodárske výsledky.
Čo musí vedieť navyše advokát, ktorý sa stará o klienta miliardára?
V našej kancelárii sa privátnej klientele venuje stabilný cca 25-členný tím veľmi skúsených kolegov na čele so štyrmi spoločníkmi, vrátane mňa, ktorí vo svojej profesii a praxi už sami dosiahli výrazné úspechy a výborne oblasti podnikania a manažmentu rozumejú. Práve spoločníci zaisťujú priamu komunikáciu s klientom. Obdobne je tomu napríklad u švajčiarskych či rakúskych privátnych bánk, kde sa starostlivosti o najbonitnejší klientov tiež venujú bankári s majetkovým podielom v banke. Tým je zabezpečená maximálna profesionalita, ale aj kontinuita vzťahu s klientom, ktorý požaduje dôveryhodnú vyspelú osobnosť, ktorú bude prirodzene rešpektovať ako svojho partnera a ktorý sám v živote už nejaké, nielen majetkové, hodnoty vybudoval.
Pracujete tiež pre verejný sektor?
Hospodárenie s verejnými prostriedkami považujeme za veľmi dôležitú tému, v ktorej mali v minulosti obe krajiny, teda Slovensko aj Česká republika, určité rezervy. Svoje služby vo verejnom sektore preto dlhodobo zameriavame na transparentné verejné výberové konania, výstavbu veľkých infraštruktúrnych projektov, ako aj riešenie štátnej pomoci. Ďalšie dôležité témy pre verejný sektor sú digitalizácia štátnej správy a všeobecne využitie moderných technológií, a to nielen vo fiškálnej oblasti. Patrí sem aj legislatíva – aktuálne sa napríklad v Česku pripravujeme na rekodifikáciu stavebného práva. V Česku sa medzi našich klientov postupne zaradila približne polovica ministerstiev, väčšina krajov a štatutárnych miest, vrátane Prahy, a významná väčšina strategických štátnych podnikov. Vo verejnom sektore pôsobíme aj na Slovensku, a verím, že do budúcnosti budeme ešte viac a budeme tak môcť čo najviac zúročiť skúsenosti z Česka, a to najmä v oblasti dopravy, energetiky, vodného hospodárstva, obranného priemyslu, ochrany životného prostredia, poštových služieb, zdravotníctva či školstva. Že sme k tomu vysoko kvalifikovaný právny partner svedčí okrem našich skúseností, referencií a najväčšieho tímu na verejné právo v Českej republike a na Slovensku i množstvo tuzemských a medzinárodných ocenení. Napríklad na začiatku novembra sme získali už po štvrtýkrát prvenstvo v kategórii verejné obstarávanie v súťaži Právnická firma roka ČR, čo potvrdzuje naše postavenie lídra na trhu aj v tejto oblasti.
Aké plány máte na Slovensku?
S 30 právnikmi a ročnými tržbami vygenerovanými v rámci transakcií a prípadov so slovenským prvkom vo výške cca 4,5 mil. EUR patríme medzi 5 najväčších kancelárií na trhu. Chceme sa neustále zlepšovať a rozvíjať a v nadväznosti na to ďalej rozširovať náš tím. Ako som už hovoril, vďaka československému prepojeniu a cezhraničným skúsenostiam plánujeme posilňovať právne služby v oblasti rodinných holdingov, ktoré nie sú na Slovensku bežné a môžeme tak slovenským klientom priniesť vysokú pridanú hodnotu. Okrem tradičných oblastí ako sú fúzie a akvizície, obchodné právo či právo nehnuteľností, chceme aj naďalej posilňovať tiež oblasť IT a moderných technológií, ochranu duševného vlastníctva, súťažné právo vrátane súťažnej ekonómie, ale aj súdne spory a arbitráže Čo sa týka rozsahu spolupráce s elitnými slovenskými podnikateľskými zoskupeniami, spolupracujeme s väčšinou z nich, a to najmä v Českej republike a v zahraničí. Na Slovensku chceme túto spoluprácu s nimi naďalej rozvíjať a rozširovať v nadväznosti na rastúcu kapacitu nášho tímu.
Autor: Jaroslav Havel
Zdroj: Trend (42/2019)
Firemná stratégia by sa mala dlhodobo zameriavať na posilňovanie dôvery
Nástup internetu a vyhľadávacích služieb výrazne zmenil firemný marketing. Kto dnes nie je vyhľadateľný v sieti sietí, akoby ani nebol. Nebývalý rozmach rôznych porovnávacích a hodnotiacich platforiem ženie spoločnosti k permanentnému zlepšovaniu imidžu a digitálnej stopy vo virtuálnom priestore. Veľakrát sa však zabúda na to najpodstatnejšie – dôveryhodnosť firmy treba vytvárať a konštantne posilňovať predovšetkým pri reálnych, nie virtuálnych klientoch.
Dôvera totiž súvisí s osobným zážitkom, emóciami a následnou racionalizáciou. Preto ju nemožno zautomatizovať alebo naprogramovať, ako to veľmi výstižne zhrnul jeden z tohtoročných kandidátov na ocenenie Manažér roka 2019, generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár.
Koniec koncov, keď naša kancelária práve v oblasti bankovníctva a financií ako prvá na domácom trhu nedávno úspešne zaviedla systém automatizovanej prípravy transakčnej dokumentácie, museli sme klientov, ku ktorým patria najväčšie české, slovenské i zahraničné banky, poisťovne a ďalšie finančné inštitúcie, ako aj významných inštitucionálnych a súkromných investorov presvedčiť, že táto inovácia je v ich prospech. Že stovky strán dokumentov dokážeme vďaka softvéru spracovávať bezchybne a rýchlejšie až o desiatky hodín v rámci každej transakcie a že ušetrený čas môžeme venovať právnym a obchodným otázkam často v napätom transakčnom harmonograme.
To je len jeden z mnohých príkladov. Nad tým by mala existovať firemná stratégia, ktorá sa na posilňovanie dôvery zameriava kontinuálne a dlhodobo. Takú stratégiu úspešne aplikujeme napríklad v právnych a daňových službách pre privátnych klientov. Títo spravidla veľmi majetní ľudia bývajú opatrní pri výbere právneho či daňového poradcu. Sú si dobre vedomí toho, že mu mnohokrát zverujú zásadný vplyv na osud obrovského majetku. Preto musia mať k poradcovi absolútnu dôveru nielen z pohľadu jeho schopností a odbornej erudície, ale nesmú ani pochybovať o jeho lojalite a diskrétnosti. Preto sme už v roku 2008 ako prví v Česku a na Slovensku začali budovať špecializovaný právno-daňový tím pre privátnu klientelu. Dnes naše služby využíva tretina najbohatších Čechov a Slovákov.
Dôveru klientov sme získali tým, že sme všetku externú komunikáciu nastavili tak, aby sme im dokázali načúvať a pochopiť ich uvažovanie. Organizačne sme sa tiež prispôsobili tomu, čo potrebuje klient, nie naša advokátska kancelária.
Vážení klienti, obchodní partneri, priatelia,
rekodifikácia slovenského súkromného práva z dielne Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva a Ministerstva spravodlivosti pomaly ale isto naberá reálne črty. Potom, čo v priebehu roka 2017 vedenie Ministerstva spravodlivosti rozhodlo o uskutočnení rekodifikácie v niekoľkých postupných etapách a aspoň dočasnom opustení myšlienky prijatia úplne nového kódexu, predstavilo v závere minulého roka Ministerstvo spravodlivosti dlho očakávanú prvú etapu rekodifikácie v podobe paragrafového znenia návrhu veľkej novely Občianskeho a Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je výrazne zmeniť podobu záväzkového práva v Slovenskej republike.
Začala tak prvá fáza rekodifikácie, v rámci ktorej sa k návrhu môže vyjadriť odborná aj laická verejnosť počas neformálneho verejného pripomienkovania. V priebehu roka 2019 môžeme očakávať začatie riadneho legislatívneho procesu, na konci ktorého má byť podstatne novelizovaný Občiansky a Obchodný zákonník s mnohými zásadnými dopadmi pre podnikateľov, spotrebiteľov a všetkých ďalších užívateľov týchto dvoch kľúčových pilierov slovenského súkromného práva.
Plánovanú rekodifikáciu záväzkového práva môžeme označiť za revolúciu v súkromnom práve, ktorú si Občiansky zákonník z roku 1964 a Obchodný zákonník z roku 1991 vyžiadali postupom času a ku ktorej prispelo množstvo čiastkových noviel týchto predpisov. Ministerstvo v prvotnom návrhu predpokladá účinnosť novely už začiatkom roka 2021. Napriek tomu, že sa dnes môže javiť tento termín ako vzdialený, na základe našich bohatých skúseností s rekodifikáciou českého súkromného práva Vás môžem uistiť, že čím skôr sa začnete s návrhom tejto rozsiahlej novely zoznamovať, tým jednoduchšia a komfortnejšia bude pre Vás implementácia tejto rozsiahlej novely. Ako najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária, ktorá len nedávno sprevádzala veľké množstvo svojich klientov na ceste rekodifikáciou českého súkromného práva a ktorej právni experti sú členmi slovenskej Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva, sme pripravení už teraz pre Vás podrobne sledovať plánované zmeny v zavedených inštitútoch záväzkového práva, ich novú aktualizovanú úpravu a dostatočne včas identifikovať možné aplikačné problémy.
Základným predpokladom pre pohodlné, ekonomicky výhodné a právne korektné implementovanie rekodifikácie do Vašej praxe je mať dostatok správnych a zrozumiteľných informácií o jej skutočných dopadoch. Preto sme sa rozhodli, že pre Vás začneme už teraz pravidelne pripravovať Rekodifikačné novinky zamerané na otázky rekodifikácie záväzkového práva. Som veľmi rád, že prvé číslo Rekodifikačných noviniek máte práve pred sebou a pevne verím, že Vás zaujmú aj tie ďalšie.
Rekodifikačné novinky budeme vydávať približne raz za dva mesiace podľa aktuálneho vývoja legislatívneho procesu, aktuálnosti a závažnosti jednotlivých tém.
V tomto prvom čísle Rekodifikačných noviniek sme pre Vás pripravili úvodné predstavenie novely, kde stručne popisujeme plánované koncepčné zmeny a ich dôvody, uvádzame letmý prierez konkrétnymi navrhovanými zmenami s identifikáciou nových inštitútov, či zmien tých doteraz zaužívaných.
Vďaka našim bohatým skúsenostiam, jedinečnému knowhow a špičkovému tímu takmer 200 právnikov sme pripravení sa s Vami podeliť o naše vedomosti a skúsenosti, využiť ich a pomôcť Vám tak plánovanú novelizáciu záväzkového práva v Slovenskej republiky zvládnuť.
Veríme, že k tomu prispeje aj toto prvé číslo Rekodifikačných noviniek.
Príjemné čítanie!
Jaroslav Havel
Riadiaci partner
