Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Ján Kapec
Aktuálne sa pomerne značná mediálna pozornosť venuje vládnemu návrhu zákona, ktorý má riešiť dopad krízových opatrení súvisiacich s mimoriadnou situáciou spôsobenou šírením choroby COVID-19 na nájomné vzťahy. Podľa viacerých mediálnych výstupov sa má jednať o „odklad platieb nájomného“ po určitú dobu, čo však podľa nás nie je úplne správna interpretácia zámeru zákonodarcu. Takáto mediálna skratka sa nepremieta ani do schváleného znenia zákona.
Poslanci Národnej rady SR dňa 22.4.2020 schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Ustanovenie týkajúce sa nájmov sa do predmetnej novely dostalo na základe pozmeňujúceho návrhu z dielne Ústavnoprávneho výboru.
Podľa schváleného znenia zákona prenajímateľ nemôže do 31.12.2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného a úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1.4.2020 do 30.6.2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Primárny účelom návrhu zákona teda nie je odklad platieb nájomného ako taký ale poskytnutie plošnej ochrany nájomcom, ktorí sa ocitli v súvislosti s pandémiou koronavírusu v nepriaznivej životnej situácii, ktorá im dočasne neumožňuje platenie nájomného, a to formou dočasného zákazu výpovede nájmu zo strany prenajímateľa. Jedná sa teda o suspendovanie oprávnenia prenajímateľa ukončiť nájom (napr. formou výpovede, odstúpenia od zmluvy) až do konca roka 2020 pre omeškanie nájomcu s platbou nájomného a súvisiacich úhrad, ktoré nastalo vo vymedzenom období.
Vyššie uvedené má mnoho praktických dopadov. Zákonom nedochádza k zániku nároku prenajímateľa na nájomné (teda sa nejedná o odpustenie platieb nájomného). Zákon uvádza, že iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté. V prípade neplatenia nájmu a súvisiacich úhrad teda spravidla bude nabiehať zákonný (alebo zmluvný) úrok z omeškania, bude vznikať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (ak bola v zmluve za nesplnenie tejto povinnosti dohodnutá) a najmä bude prenajímateľ aj naďalej oprávnený použiť na úhradu nájmu zloženú zábezpeku alebo poskytnutú bankovej záruky. Pokiaľ nájomca následne nedoplatí vyčerpanú časť zábezpeky alebo bankovej záruky, bude prenajímateľ napr. oprávnený nájom vypovedať z dôvodu porušenia tejto povinnosti, za predpokladu, že takéto porušenie je výpovedným dôvodom podľa nájomnej zmluvy.
Zákon ďalej obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré môžu vyvolať vysokú mieru neistoty medzi prenajímateľom a nájomcom. Napríklad zákaz ukončenia nájmu zo strany prenajímateľa je podmienený tým, že omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, pričom tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený. V mnohých prípadoch môže byť splnenie tejto podmienky sporné, či už z dôvodu nedostatočnej špecifikácie tohto dopadu na nájomcu alebo z dôvodu, že se jedná o priestory, pri ktorých je určenie takéhoto dopadu diskutabilné (napr. pri prenájme kancelárskych priestorov). Následne by teda mohlo byť sporné aj to, či prenajímateľ môže takýto nájom ukončiť alebo sa naň vzťahuje zákaz podľa návrhu zákona.
Text prijatého zákona taktiež nerieši ani ďalšie podstatné súvisiace otázky. Napríklad nie je riešený dopad tohto zákona na povinnosť prenajímateľa odvádzať DPH. Domnievame sa, že prenajímateľ bude povinný DPH odvádzať.
Zákon ďalej ustanovuje, že prenajímateľ nemôže ukončiť nájom pre omeškanie nájomcu s platením nájomného a úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1.4.2020 do 30.6.2020. Z vyššie uvedeného znenia vyplýva, že zákonodarcovia pozabudli aj na pomerne bežnú situáciu, kedy je nájom za druhý štvrťrok trvania nájomnej zmluvy (teda práve za mesiace apríl – jún) splatný vopred (t.j. ešte v marci). V takejto situácii by, podľa schváleného znenia zákona, mohol byť prenajímateľ oprávnený zmluvu aj naďalej ukončiť.
Paragrafové znenie schváleného zákona podľa nášho názoru zakladá mnoho neistôt týkajúcich sa vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. Pevne veríme, že tento zákon bude v najbližších týždňoch doplnený, a to práve na základe medializovaných informácii týkajúcich sa možnosti odpustenia časti nájomného, pričom časť nákladov na nájomné by si podelil štát a prenajímatelia.
Autori: Štěpán Štarha, Ondřej Majer, Martin Blaha
Od vyhlásenia mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia pandémie COVID-19 boli prijaté viaceré opatrenia v oblasti daní zamerané na zmiernenie dopadov pre podnikateľov aj nepodnikateľov.
Práve včera dňa 22.04.2020 Národná rada SR schválila ďalšiu pomoc vo forme novely zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorá má pomôcť daňovníkom finančne preklenúť toto krízové obdobie a nesankcionovať ich pri nesplnení niektorých povinností. Nižšie Vám prinášame prehľad najdôležitejších opatrení.
Zmenili sa aj limity pre odpočítanie daňových strát, a teda neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 – 2018 môžu daňovníci odpočítať najviac v úhrnnej výške 1.000.000 EUR od základu dane z príjmov, ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie v období od 01.01.2020 do 31.12.2020. Daňovníci s hospodárskym rokom si takýto flexibilnejší odpočet daňovej straty budú môcť uplatniť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31.10.2019.
Daňová strata sa bude odpočítavať postupne od najskoršie vykázanej stratu po naposledy vykázanú stratu.
Daňové preplatky na dani z príjmov uplatnené v daňovom priznaní podanom počas pandémie sa budú vracať do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo podané daňové priznanie k dani z príjmov, alebo do 40 dní od 31.03.2020, ak bolo daňové priznanie za 2019 podané v období od 01.01.2020 do začatia pandémie.
Zároveň sa však stanovuje nová skutková podstata správneho deliktu zavedená proti zneužívaniu skoršieho vrátania preplatkov, na základe ktorej sa uloží pokuta do výšky 100% kladného rozdielu medzi preplatkom, ktorý bol a ktorý mal byť uvedený v daňovom priznaní. Vracať sa bude aj samotný rozdiel na preplatku. Táto pokuta sa neuloží, ak daňovník podá daňové priznanie, ktorým si zníži preplatok určený na skoršie vyplatenie pred jeho vyplatením.
Zavádza sa možnosť neplatenia preddavkov na daň z príjmov splatných počas pandémie, a to za to obdobie, ktoré bezprostredne nasleduje po období, v ktorom daňovník vykáže zníženie svojich tržieb najmenej o 40%. Základom pre zistenie poklesu tržieb v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo štvrťroku je rovnaké obdobie roka 2019.
Neplatenie preddavkov sa uplatňuje predložením vyhlásenia daňovníka správcovi dane o tom, že spĺňa podmienky pre neplatenie preddavkov aspoň 15 dní pred splatnosťou preddavkov a uplatní sa najskôr na preddavky splatné v máji 2020. Toto opatrenie budú môcť využiť aj daňovníci, ktorým správca dane určil rozhodnutím platenie preddavkov inak.
Táto novela zákona zavádza tiež možnosť pre prijímateľov podielu (2% resp. 3%) zaplatenej dane z príjmov použiť prijaté finančné prostriedky poukázané v roku 2019 za zdaňovacie obdobie roka 2018 o 1 rok, teda do konca roku 2021 (typicky sa môžu použiť do konca roka nasledujúceho po poukázaní, t. j. podiel zaplatenej dane poukázaný v roku 2019 by bolo inak možné použiť iba do konca roku 2020). Lehota na zverejnenie presnej špecifikácie použitia podielu zaplatenej dane prijatého v roku 2019 sa posunie do konca mája 2022.
Daňovníci nebudú povinní platiť ani preddavky na daň z motorových vozidiel splatné počas obdobia pandémie, začínajúc mesiacom apríl 2020. Daň z motorových vozidiel bude pri tomto neplatení preddavkov vyrovnaná v lehote na podanie daňového priznania (táto lehota bola už skorším zákonom posunutá na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak neuplynula pred začatím pandémie alebo začala plynúť počas obdobia pandémie).
Lehota na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje sa považuje za dodržanú, ak daňové priznanie za príslušnú daň bude podané do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak daná lehota neuplynula pred začatím pandémie alebo začala plynúť počas pandémie.
V prípade, že dôjde k zmene obchodného mena, predajného miesta (ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania), alebo k zmene hlavného predmetu činnosti (podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností), pri ktorej sa e-kasa klient používa, a lehota na oznámenie týchto zmien uplynie počas pandémie, považuje sa lehota za splnenú, ak budú oznamovacie povinnosti splnené do konca kalendárneho mesiaca po skončení pandémie. Súvisiace pokuty uložené na mieste počas pandémie budú splatné taktiež do konca kalendárneho mesiaca po skončení pandémie.
Ak platitelia DPH počas pandémie opakovane nesplnia povinnosť podať daňové priznanie k DPH alebo kontrolný výkaz, alebo opakovane nezaplatia DPH, nebudú zverejnení na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR, ak si tieto povinnosti splnia do konca kalendárneho mesiaca po skončení pandémie.
Podmienka vrátenia nadmerného odpočtu týkajúca sa colných nedoplatkov a nedoplatkov na povinných odvodoch poistného sa považuje za splnenú, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zaplatí alebo odvedie dlžnú sumu cla a dlžnú sumu povinných odvodov poistného splatných počas pandémiedo konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Autori: Štěpán Štarha, Ondřej Majer, Lenka Ostró
Od vyhlásenia mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia pandémie COVID-19 boli prijaté viaceré opatrenia v oblasti justícii zamerané na zmiernenie dopadov pre podnikateľov aj nepodnikateľov a ochranu ich práv.
Práve včera Národná rada SR schválila ďalšiu pomoc vo forme „Dočasnej ochrany podnikateľov“, ktorá má pomôcť podnikateľom preklenúť toto krízové obdobie tak, aby sa vyhli úpadku alebo likvidácie. Ako požiadať o dočasnú ochranu a aké to bude mať účinky sa dočítate v našom najnovšom prehľade nižšie.
Prvé opatrenia v oblasti justície boli prijaté a účinné od 27. 3. 2020 zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Uvedeným zákonom došlo k prerušeniu plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, k nemožnosti pristúpiť k výkonu záložné práva k speňažovaniu majetku dlžníkovi, či k predlženiu lehoty podať návrh na konkurz z 30 na 60 dní. Tieto opatrenia platia stále, ale len do 30. 4. 2020.
Dňa 22. 4. 2020, Národná rada schválila novelu uvedeného zákona č. 62/2020 Z. z. a doteraz účinné opatrenia doplnila o možnosť podať žiadosť o dočasnú ochranu pred veriteľmi.
Dočasná ochrana podnikateľov je určená pre podnikateľov, ktorí sú zasiahnutí následkami šírenia sa pandémie a hlavným cieľom je udržanie prevádzkovania podniku.
O poskytnutie dočasnej ochrany je oprávnený žiadať podnikateľ so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorého oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12. marcom 2020 a k 12. marcu 2020 nebol v úpadku.
Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva na príslušnom súde elektronicky, prostredníctvom formulára, ktorý bude zverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti.
Aby sa predišlo špekulatívnym a nepoctivým podnikateľom, ktorým hrozil úpadok už pred vznikom mimoriadnej situácie, je spoločnosť, ktorá o príspevok žiada, povinná v žiadosti vyhlásiť, že spĺňa predpoklady pre poskytnutie dočasnej ochrany, a to že
V prípade, že žiadosť bude spĺňať všetky náležitosti, súd poskytne dočasnú ochranu tak, že vydá potvrdenie, ktoré zverejnení v Obchodnom vestníku. Deň nasledujúci po dni zverejnenia sa považuje za deň poskytnutia ochrany.
Súd síce nemá presne určenú lehotu na rozhodnutie, predpokladá sa, že súdy budú dočasnú ochranu povoľovať bezodkladne, aby sa naplnil účel uvedenej ochrany, aj z tohto dôvodu na rozhodovanie o ochrane sú určené vybrané štyri Okresné súdy pre celé Slovensko.
Po tom, čo súd vydá potvrdenie o dočasnej ochrane podnikateľa, nastávajú tieto účinky:
Podnikateľ je ďalej povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny.
Zároveň je podnikateľ povinný uhrádzať prednostne pohľadávky, ktoré bezprostredne súvisia so zachovaním prevádzky.
Dočasná ochrana zaniká najneskôr 1. októbra 2020. Podnikateľ môže o zrušenie požiadať aj skôr, prípadne o ukončení môže rozhodnúť aj súd z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu inej osoby. Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o predpokladoch pre poskytnutie alebo trvanie dočasnej ochrany. Ide o nástroj najmä pre nepoctivých podnikateľov, ktorý využijú tento inštitút hoci neboli splnené dôvody na ochranu, jeho veritelia tak môžu podať na súd návrh na jej zrušenie.
Autori: Petr Kadlec, Jakub Kocmánek
Európska komisia dňa 3. 4. 2020 novelizovala svoje oznámenie z 19. 3. 2020 „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva pri súčasnom šírení koronavírusovej nákazy COVID-19“ („Dočasný rámec“).[1] Pôvodné znenie Dočasného rámca sme pre Vás už zhrnuli skôr.[2]
Komisia spresnila podmienky kumulácie jednotlivých typov pomoci. Podporu vo forme záruk za úvery a dotácie k úrokom možno vo vzťahu k jednej istine kumulovať len ak objem úveru neprekročí limit dvojnásobku ročných superhrubých mzdových nákladov alebo 25 % ročného obratu podniku a v odôvodnených prípadoch aj vyšších.
Členské štáty budú môcť poskytovať priame granty, vratné preddavky, alebo daňové zvýhodnenia projektov výskumu a vývoja zameraného proti COVID-19 a ďalším vírusovým chorobám. Projekty základného výskumu môžu byť financované do 100 % oprávnených výdavkov, projekty priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja do 80 % oprávnených výdavkov (limit môže byť zvýšený až na 95 % v prípade cezhraničnej spolupráce). Pomoc na výskum a vývoj nie je možné kumulovať s pomocou na výrobu protivírusových prostriedkov (bod c) nižšie) na tie isté oprávnené náklady.
Pomoc môže byť poskytnutá vo forme priamych grantov, daňových výhod alebo vratných preddavkov do konca roka 2020. Pomoc môže byť poskytnutá až do výšky 75 % oprávnených nákladov na infraštruktúru testovania a rozširovania výroby, na vlastné rozšírenie výroby môže byť poskytnutá pomoc až do 80 % nákladov. Limity môžu byť navýšené až o 15 %, pokiaľ by bol projekt dokončený do dvoch mesiacov od poskytnutia pomoci, alebo by išlo o cezhraničný projekt, pokiaľ by išlo zároveň o pomoc vo forme vratných preddavkov je možné zvýšiť až o 30 %. V prípade nedokončenia projektu do šiestich mesiacov od poskytnutia pomoci bude potrebné pomoc vrátiť. Nad rámec priamej pomoci je možné tiež poskytnúť záruku na pokrytie strát.
Komisia konštatovala, že za zlučiteľné s vnútorným trhom bude považovať odklady daní a povinných odvodov zamerané selektívne na podniky (vrátane SZČO) v určitých odboroch alebo oblastiach, ktoré boli obzvlášť dotknuté epidémiou COVID-19. Neselektívna pomoc tohto druhu vo vzťahu k všetkým podnikom nie je štátnou pomocou.
Členské štáty môžu prispieť na mzdové náklady zamestnancov a SZČO v určitých odboroch alebo oblastiach. Pomoc môže byť poskytnutá po dobu dvanástich mesiacov a môže byť hradených až 80 % mesačného hrubého platu (vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie) zamestnancov, ktorí by inak boli prepustení. Neselektívna pomoc tohto druhu vo vzťahu ku všetkým podnikom nie je štátnou pomocou.
Komisia pri úprave Dočasného oznámenia
upustila od požiadavky na preukázanie, že inak komerčne poistiteľné riziká
nemožno v dôsledku pandémie COVID-19 aktuálne poistiť. Štátnou pomocou bude teraz možné podporovať poistenia vývozných úverov do všetkých krajín sveta s výnimkou EHP,
USA, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a Japonska.
[1] Pôvodné znění Dočasného rámce zo dňa 19. 3. 2020:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52020XC0320(03)
Novelizácia Dočasného rámce zo dňa 3. 4. 2020:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.CI.2020.112.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2020:112I:TOC
[2] https://www.havelpartners.cz/docasny-ramec-evropske-komise-pro-verejnou-podporu-v-souvislosti-s-covid-19/
Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Ján Kapec
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila 11. marca 2020 mimoriadnu situáciu a postupne prijímala viaceré opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu SARS-CoV-2. Ako samotná choroba, tak aj krízové opatrenia zásadným spôsobom menia predpoklady, na ktorých boli pre rok 2020 postavené verejné rozpočty, finančné plány firiem ale aj bežné fungovanie našej spoločnosti.
Stav ktorý nastal slovenské právo (napr. na rozdiel od českej právnej úpravy v podobe tzv. zmeny okolností – „hardship“) nepozná. V prípade, ak každú zmluvu vo všeobecnosti charakterizuje jej záväznosť a nemožnosť zmeny bez súhlasu druhej strany, tak aktuálna situácia by zároveň mohla za určitých okolností predstavovať výnimkou z tohto pravidla. Dôsledkom takejto situácie by teda mohlo byť zníženie / odpustenie platieb (nájmu) a v niektorých prípadoch aj ukončenie zmluvy.
Občiansky a obchodný zákonník obsahujú viacero ustanovení, ktoré by mohli byť použiteľné aj na aktuálnu situáciu. Na druhej strane to, či situácia súvisiaca s COVID-19 a súvisiace vládne opatrenia ovplyvnia určitý právny vzťah, bude závisieť v prvom rade na obsahu konkrétnej zmluvy a prípadnom vylúčení aplikácie zákonných ustanovení.
Uzatvorenie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby môže mať významný dopad na vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. Táto zmena okolností vyvoláva otázky, kto v konečnom dôsledku ponesie bremeno výpadku výnosov, ktoré plynú z tejto mimoriadnej situácie.
Nie každá zmluva predstavuje úplnú dohodu zmluvných strán, ktorá následne vylučuje použitie všeobecných zákonných ustanovení (najmä občiansky zákonník a/alebo zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov). K obsahu zmluvy tak môže pristúpiť úprava, ktorá dovoľuje požadovať odpustenie/zníženie nájomného, či dokonca nájomnú zmluvu ukončiť. Schopnosť dosiahnuť rozumné kompromisy bude pre prenajímateľa a nájomcu kľúčová.
Pozornosť v aktuálnej situácii vyžadujú aj úverové zmluvy na financovanie kúpy komerčných objektov. Možný výpadok z výnosov nájomného na strane prenajímateľov môže ovplyvniť ich schopnosť plniť finančné a iné ukazovatele podľa úverovej zmluvy.
Riziko porušenia podmienok úveru predstavuje pre prenajímateľov dôvod, prečo analyzovať úverové zmluvy a aktívne riešiť riziko neplatenia nájomného. Je preto pravdepodobné, že záväzné ukazovatele úverovej zmluvy ovplyvnia vyjednávania medzi nájomcami a prenajímateľmi.
Pandémia koronavírusu dopadá aj na stavebníctvo. Riadne plnenie zmluvných povinnosti ovplyvňuje dostupnosť pracovnej sily a oneskorenie dodávok stavebného materiálu v dôsledku uzatvorenia hraníc a obmedzenia cezhraničného pohybu osôb.
Vzniknuté omeškania vyvolávajú otázky, kto bude za túto situáciu zodpovedný, a nakoľko môže byť prípadná vzniknutá škoda vylúčená alebo obmedzená. Mimoriadna situácia môže byť v niektorých prípadoch dôvodom na iniciovanie rokovaní o zmene termínu dokončenia diela, popr. o zmene ceny diela.
Zásadnou otázkou je, či pandémia koronavírusu spoločne s krízovými opatreniami vlády predstavujú vyššiu moc (resp. okolnosti vylučujúce zodpovednosť). Zmyslom tohto inštitútu je ochrániť povinnú stranu pred povinnosťou hradiť druhej strane škodu v prípade, kedy nemôže plniť svoju zmluvnú povinnosť z dôvodu nepredvídateľnej a neprekonateľnej prekážky, ktorá nastala nezávisle od jej vôle a kontroly.
Aktuálna mimoriadna situácia môže byť pre určitý subjekt takouto vyššou mocou, zatiaľ čo pre iný subjekt vyššou mocou nebude. V konkrétnej situácii bude posúdenie naplnenia podmienok vyššej moci závisieť vždy na obsahu daného zmluvného vzťahu a povinnosti, ktorej sa vyššia moc týka.
Hoci zmluva môže obsahovať širšie vymedzenie vyššej moci, nemusí mať naplnenie jej podmienok vplyv na povinnosť hradiť zmluvné pokuty alebo na prípadné právo druhej strany ukončiť zmluvu výpoveďou alebo odstúpením. Z uvedeného je zrejmé, že vyššia moc si v súčasnej dobe vyžaduje zvláštnu pozornosť ako z hľadiska prevencie, tak z hľadiska riešenia následkov porušenia zmluvy.
Zmena okolnosti, akou šírenie koronavírusu bezpochyby je, môže maž vplyv aj na uzatvorené zmluvy o budúcich kúpnych, nájomných, poprípade iných zmluvách. Tam, kde zmluva vyslovene nevylučuje použitie ustanovení obchodného zákonníka, hrozí, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zanikne práve pre takúto podstatnú zmenu okolností.
Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS sa už od začiatku koronavírusovej krízy aktívne zapája do riešenia negatívnych dopadov na právne vzťahy aj v oblasti nehnuteľností. Ako najväčšia a v posledných 10 rokoch najoceňovanejšia advokátska kancelária na slovenskom a českom trhu sme pripravení Vás v tomto neľahkom období podporovať.
V prípade, ak budete v súvislosti s touto problematikou alebo čímkoľvek iným potrebovať poradiť, náš tím je Vám kedykoľvek plne k dispozícii. Priebežné informácie môžete sledovať na našom webe.
Autori: Jan Koval, Štěpán Štarha, Lenka Ostró
Dňa 4. 4. 2020 nadobudol účinnosť vládny návrh, ktorým sa zmenil Zákonník práce. Súčasne od dnes, 6. 4. 2020 budú môcť zamestnávatelia požiadať o príspevky na podporu udržania pracovných miest. O všetkých aktuálnych zmenách sa dočítate nižšie v našom prehľade.
Doteraz mohol zamestnanec aj mimo pracoviska na, tzv. home office len ak mal súhlas zamestnávateľa, alebo ak sa na tom obaja dohodli.
Po novom môže zamestnávateľ sám nariadiť zamestnancovi home office v jeho domácnosti. Nerešpektovanie tohto príkazu zamestnávateľa by mohlo zakladať zodpovednosť zamestnanca podľa Zákonníka práce.
Zároveň sa zavádza aj právo samotného zamestnanca na home office v jeho domácnosti. Aj keď znenie novely explicitne neuvádza, že zamestnanec iba oznámi zamestnávateľovi home office, zákon to ani nevylučuje. Právo zamestnanca pracovať z domu je však obmedzené tým, že zamestnanec sa môže domáhať home office len ak na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Zamestnanec teda nebude môcť odísť na home office ak ho zamestnávateľ napríklad bude nevyhnutne potrebovať na pracovisku.
V prípade rozporu bude na zamestnávateľovi, aby preukázal také prevádzkové dôvody, ktoré by si vyžadovali prítomnosť zamestnanca. Tieto dôvody musia byť vážne a súvisieť s prevádzkou. Posúdenie miery závažnosti týchto dôvodov bude závisieť od konkrétneho prípadu.
Aj pri týchto zmenách stále platí, že vykonávanie práce z domácnosti musí umožňovať samotný druh práce, ktorú zamestnanec vykonáva.
Potreba pružne reagovať na rýchly vývoj situácie zamestnávateľmi sa prejavila aj pri skrátení niektorých lehôt.
Rozvrhnutie pracovného času môžu zamestnávatelia oznamovať zamestnancom 2 dni vopred, a to namiesto doterajších 7 dní. Zamestnávateľ sa so zamestnancom bude môcť dohodnúť aj na kratšej dobe. Zamestnávateľ sa tak bude vedieť lepšie prispôsobiť aktuálnym potrebám.
Pripomíname, že zmena rozvrhu práce neznamená skrátenie pracovného času, ide len o rozvrhnutie zmien zamestnancov.
Nariadenie dovolenky bude môcť zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, namiesto pôvodných 14 dní. Pri tzv. zostatkovej dovolenke (nevyčerpanej z minulého roka), to budú najmenej 2 dni vopred. So súhlasom zamestnanca môže zamestnávateľ využiť aj kratšie lehoty.
Toto opatrenie priamo reflektuje na stav tesne po vypuknutí pandémie, ktoré obmedzovalo zamestnávateľov pri určovaní čerpania dovolenky.
Na zamestnanca v karanténe alebo izolácií sa vzťahuje zákaz výpovede ako pri práceneschopnom zamestnancovi. Výpoveď nie je možné dať ani zamestnancovi, ktorý nevykonáva prácu pre dôležité osobné prekážky na jeho strane, ktorými sú osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny alebo celodenná starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Pri návrate takého zamestnanca do práce je zamestnávateľ povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Za prekážku na strane zamestnávateľa sa výslovne bude považovať zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Prekážkou na strane zamestnávateľa je tiež zastavenie alebo obmedzenie jeho činnosti, ktoré je dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Prvou skupinou zamestnávateľov sú po novom tí, ktorých činnosť obmedzuje alebo zastavuje priamo napríklad opatrenie Úradu verejného zdravotníctva.
Druhou skupinou sú tí zamestnávatelia, ktorí museli svoji činnosť obmedziť alebo zastaviť v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
Už teraz, ale vnímame možné výkladové problémy pri druhej skupine zamestnávateľov. Budú sem spadať všetci zamestnávatelia, ktorým poklesli tržby za súčasnej situácie a boli preto nútení obmedziť či zastaviť svoju činnosť?
Máme za to, že schválené znenie cieli na situáciu, že už samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie, či núdzového stavu samo o sebe spôsobí, že zamestnávateľ svoju činnosť obmedzí alebo zastaví (napr. zákaz dovozu tovaru zamestnávateľovi, ktorý spracúva). Pokles tržieb bude preto iba ako následok obmedzenia alebo zastavenia činnosti, nie jej príčina.
Podľa nášho názoru sa toto opatrenie nebude týkať zamestnávateľov, ktorých činnosť nebola obmedzená vôbec alebo bola obmedzená, avšak nie v dôsledku pandémie COVID-19.
Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na možnosť celoplošne znížiť mzdy zamestnancov, ale ide o zníženie náhrady mzdy pre zamestnancov, ktorí sú na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, t.j. pre tých zamestnancov, ktorí sú doma a nepracujú.
Pri týchto prekážkach na strane zamestnávateľa, sa znižuje rozsah náhrady mzdy zamestnanca zo súčasných 100 % priemerného zárobku na 80 % priemerného zárobku. Náhrada mzdy ale nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Zamestnávateľ je aj naďalej oprávnený poskytnúť náhradu mzdy minimálne 60% priemerného zárobku, ak sa na tom so zástupcami zamestnancov vopred dohodli.
Tieto pravidlá sa nevzťahujú na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť (napr. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti).
Uvedené schválené zmeny Zákonníka práce búdu môcť zamestnávatelia a zamestnanci využiť len počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. A to až do dvoch mesiacov od ich odvolania.
Osobitne je ešte upravené nariadenie a ohlásenie home office, ktoré sa viaže na účinnosť opatrenia Úradu verejného zdravotníctva na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, prípadne na opatrenia pri ohrození verejného zdravia.
Časové obmedzenie použitia zmien len zdôrazňuje rozsah a význam zásahov do pracovnoprávnych vzťahov.
Schválené zmeny Zákonníka práce vnímame iba ako ad hoc opatrenia prijaté na uvoľnenie rúk zamestnávateľov a minimalizovanie nepriaznivých následkov počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Hodnotiť ekonomický význam novely za súčasnej situácie, a obzvlášť do budúcnosti, nateraz nie je možné. Niektoré opatrenia si ale vieme predstaviť v Zákonníku práce aj bez ich časového obmedzenia na obdobie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a krátko po nich.
Príspevky na podporu zamestnanosti sú rozdelené do dvoch častí. Do 1. skupiny patria zamestnávatelia ktorí z dôvodu mimoriadnej situácie na základe Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR museli uzavrieť svoje prevádzky. Zamestnávatelia v 1. skupine budú mať možnosť požiadať o príspevok od 6. 4. 2020, 12:00 hod. Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa je 800 000 eur na celé obdobie realizácie projektu.
Do 2. skupiny patria zamestnávatelia, ktorí nemuseli uzatvoriť svoje prevádzky na základe Opatrení UVZ SR, ale došlo u nich k poklesu tržieb najmenej o 20% a viac. Zamestnávatelia v tejto 2. skupine by mali mať možnosť požiadať o príspevok o 2 dni neskôr, a to od 8. 4. 2020.
Pre obe skupiny platí, že zamestnávateľ bude mať nárok na príspevok len na tých zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Pokiaľ ide o výšku príspevku, zamestnávatelia v 1. skupine, budú mať nárok na príspevok na jedného zamestnanca vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, najviac vo výške 80% priemerného zárobku, pričom maximálne 1100 eur na zamestnanca.
Zamestnávateľ v 2. skupine bude mať nárok na príspevok na jedného zamestnanca vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, najviac vo výške 80% priemerného zárobku, pričom maximálna suma bude určená podľa poklesu tržby v jednotlivých mesiacoch.
Podrobnosti o podmienkach, ktoré zamestnávatelia budú musieť pre vyplatenie príspevku splniť, ako aj jednotlivé skutočnosti, ktoré bude potrebné preukázať, sú zverejnené na stránke Ministerstva práce soc. vecí a rodiny, ako aj na stránkach www.pomahameludom.sk a www.neprepustaj.sk, cez ktoré sa žiadosti podávajú a kde sú uvedené všetky inštrukcie ako postupovať pri podávaní žiadosti.
Autori: Štěpán Štarha, Ondřej Florián, Patrícia Jamrišková
Napriek neľahkej situácii spôsobenej šírením koronavírusu SARS-CoV-2 musia kolektívne orgány právnických osôb aj naďalej prijímať dôležité rozhodnutia. Nakoľko zákony Slovenskej republiky umožňovali hlasovanie bez osobnej prítomnosti jednotlivých členov kolektívnych orgánov právnických osôb len výnimočne, poprípade až po splnení zákonne definovaných podmienok, bolo v súčasnej situácii pre právnické osoby nemožné vykonať niektoré rozhodnutia kolektívneho orgánu, napr. z dôvodu karantény či zákazu vycestovania a/alebo pricestovania do konkrétnej krajiny niektorého člena týchto orgánov, či zákazu zhromažďovania väčšieho počtu osôb na jednom mieste.
Na túto potrebu reagovala Národná rada Slovenskej republiky, ktorá schválila s účinnosťou odo dňa 27. 3. 2020 zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony („Zákon“). Zákon okrem iných dôležitých opatrení ustanovuje v § 5 opatrenie, podľa ktorého: „Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane.“. Týmto opatrením boli na čas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu povolené bez ďalšieho tzv. „bezkontaktné“ zasadnutia kolektívnych orgánov právnických osôb.
1. Všeobecne o opatrení
Zvedeným opatrením sa umožnilo kolektívnym orgánom právnických osôb prijímať rozhodnutia tzv. distančnou formou, takpovediac, z prostredia obývačky ich jednotlivých členov.
Zákonodarca umožnil všetkým kolektívnym orgánom aplikovať primerane ustanovenia § 190a – §190d zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v aktuálnom znení („Obchodný zákonník“), vzťahujúce sa na hlasovanie na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti. Konkrétne ide o ustanovenia týkajúce sa účasti na zasadnutí a hlasovania prostredníctvom (i) korešpondenčného hlasovania a (ii) elektronických prostriedkov.
Uvedenú úpravu môžu právnické osoby využiť aj bez toho, aby ju museli mať obsiahnutú v ich vnútorných predpisoch a/alebo stanovách. Napriek uvedenému by sme však z dôvodu vyhnutiu sa akýmkoľvek neskorším pochybnostiam odporúčali, hneď na prvom takto sa konanom zasadnutí schváliť jednoduchý rokovací poriadok, ktorý bude obsahovať základné pravidlá zasadnutia konaného na základe Zákona.
2. Druhy právnických osôb, na ktoré sa opatrenie vzťahuje
Opatrenie sa týka čo možno najširšieho okruhu právnických osôb a ich kolektívnych orgánov podľa občianskeho práva, nie len obchodných spoločností podľa Obchodného zákonníka. Opatrenie sa vzťahuje na všetky nižšie uvedené druhy právnických osôb.
V zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa za právnické osoby považujú:
(a) združenia fyzických a právnických osôb;
(b) účelové združenia majetku;
(c) jednotky územnej samosprávy;
(d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Pokiaľ ideme do detailov, za združenia fyzických a právnických osôb podľa písm. (a) sa považujú najmä:
(i) obchodné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) a družstvá,
(ii) politické strany a hnutia,
(iii) cirkevné a náboženské združenia,
(iv) občianske združenia a iné združenia (najmä stavovské samosprávne organizácie),
(v) záujmové združenia právnických osôb.
Do skupiny právnických osôb označovaných ako účelové združenia majetku patria predovšetkým (i) nadácie a (ii) fondy.
Pod iné subjekty, o ktorých to vyslovene ustanovuje zákon, sú zaradené rôzne formy právnických osôb, napr. rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy republiky alebo obcami, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, štátne podniky, banky a sporiteľne, ak sú zriadené ako štátne peňažné ústavy.
Opatrenie sa vzťahuje na všetky kolektívne orgány právnických osôb bez výnimky, t. j. členské schôdze, valné zhromaždenia, predstavenstvá, výbory, dozorné rady, disciplinárne komisie a veľa ďalších.
3. Dištančná účasť a hlasovanie na zasadnutí kolektívneho orgánu
Zákon dovoľuje členom kolektívnych orgánov právnických osôb zúčastniť sa na zasadnutí kolektívneho orgánu a hlasovať dištančne, aj keď tento spôsob nie je uvedený vo vnútorných predpisoch právnickej osoby.
Opatrenie však neobsahuje výnimku týkajúcu sa zvolania zasadnutia kolektívneho orgánu, a preto podmienky a náležitosti zvolania, t. j. pozvánky na zasadnutie kolektívneho orgánu musia byť dodržané. Pozvánka na zasadnutie musí navyše obsahovať poučenie o možnosti hlasovať prostredníctvom korešpondenčného hlasovania alebo elektronického hlasovania.
Člen kolektívneho orgánu, ktorý vykonal dištančné hlasovanie, či už korešpondenčne alebo elektronicky je považovaný za prítomného.
Oba nižšie, detailnejšie, popísane typy hlasovania môžu byť vykonané aj na základe zastúpenia splnomocnencom, pokiaľ to vnútorné predpisy alebo osobitný zákon nevylučuje.
3.1. Korešpondenčné hlasovanie
Korešpondenčné hlasovanie predstavuje účasť a hlasovanie na kolektívnom orgáne na diaľku vykonávané prostredníctvom hlasovacieho lístka zaslaného poštou.
Podstatné náležitosti hlasovacieho lístka sú ustanovené zákonom, konkrétne § 190a ods. 3 Obchodného zákonníka. Právnická osoba môže vydať vzor hlasovacieho lístka, pričom nie je povinnosťou hlasujúceho člena kolektívneho orgánu tento vzor tlačiva použiť. Avšak v prípade, ak hlasovací lístok nebude obsahovať všetky náležitosti vyžadované zákonom, nebude sa neho prihliadať.
Pravosť podpisu člena vykonávajúceho hlasovanie na hlasovacom lístku musí byť úradne osvedčená. V tomto smere upozorňujeme, že bude potrebné dať pozor na platnosť overenia podpisu v prípade podpisovania v zahraničí, poprípade potrebu opatrenia podpisu tzv. apostilom.
Hlasovací lístok je potrebné zaslať prostredníctvom poštových služieb do vlastných rúk. Obálka, v ktorej sa nachádza hlasovací lístok musí byť jasne a viditeľne označená a doručená najneskôr v deň bezprostredne predchádzajúci dňu konania zasadnutia kolektívneho orgánu. Odmietnutie prevzatia takejto zásielky je dôvodom, pre ktorý by mohlo byť uznesenie kolektívneho orgánu považované za neplatné.
Obálku môže otvoriť len osoba poverená sčítaním hlasov za prítomnosti overovateľa zápisnice na zasadnutí kolektívneho orgánu bezprostredne pred hlasovaním. Hlasovacie lístky musia byť priložené ako príloha k zápisnici zo zasadnutia kolektívneho orgánu.
Ak by sa člen kolektívneho orgánu zúčastnil na zasadnutí kolektívneho orgánu, či už osobne alebo v zastúpení na hlasovanie vykonané prostredníctvom hlasovacieho lístka sa neprihliada.
3.2. Hlasovanie elektronickými prostriedkami
Druhou formou dištančnej účasti a hlasovaní na zasadnutí kolektívneho orgánu je elektronická forma. Ide o obdobné hlasovanie, ako pri korešpondenčným hlasovaním.
V tomto prípade prichádzajú do úvahy dve možnosti účasti a hlasovania, a to (i) počas konania zasadnutia alebo (ii) pred konaním zasadnutia kolektívneho orgánu.
Z hľadiska obsahových náležitostí musí výkon hlasovacieho práva obsahovať všetky náležitosti podľa § 190a ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom zaslaná pošta musí byť musí byť jasne a viditeľne označená. Každé hlasovanie vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci, a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.
Ak je umožnené hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov, musí kolektívny orgán prijímať hlasy prostredníctvom elektronických prostriedkov odo dňa uverejnenia oznámenia/zaslania pozvánky o konaní zasadnutia kolektívneho orgánu. Prijatie hlasovania je potrebné bez zbytočného odkladu potvrdiť.
Spoločnosť je povinná uskutočniť všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho a nerušeného priebehu hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uvedené je veľmi dôležité najmä v prípade, ak sa hlasovanie vykonáva počas konania zasadnutia kolektívneho orgánu.
Ak by sa člen kolektívneho orgánu zúčastnil na zasadnutí kolektívneho orgánu, či už osobne alebo v zastúpení, tak isto ako v prípade korešpondenčného hlasovania, sa na hlasovanie vykonané v tomto prípade elektronicky neprihliada. Ak by člen kolektívneho orgánu vykonal nové hlasovanie počas prenosu zasadnutia kolektívneho orgánu v reálnom čase, na skôr vykonané hlasovanie sa taktiež neprihliadne.
4. Trvanie opatrenia
Zavedená právna úprava je pri tomto opatrení naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav. V súčasnosti je na celom území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia už od 12. 3. 2020 od 6:00[1], a teda opatrenie je v súčasnosti aplikovateľné.
Aktuálna situácia prináša množstvo neobvyklých tém a otázok vo všetkých oblastiach práva, pričom právo obchodných spoločností nie je výnimkou. Aktuálne témy a otázky pozorne sledujeme a budeme Vás informovať o všetkých ďalších novinkách.
V prípade potreby pomoci s vykonaním „bezkontaktného“ zasadnutia, vykonania hlasovania per rollam alebo „klasického“ zasadnutia kolektívneho orgánu Vašej právnickej osoby sa na nás neváhajte kedykoľvek obrátiť.
[1] Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020
Autori: Štěpán Štarha, Lenka Ostró, Róbert Gašparovič
Možno ste už mali možnosť prečítať si naše newslettery, týkajúce sa vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo sumarizujúce dopady pandémie COVID-19 na zamestnávateľa. Jedným z mnohých dôsledkov tejto pandémie je masový presun práceschopného obyvateľstva na tzv. home office – prácu z domova. Akokoľvek táto téma môže byť pre niekoho samozrejmá, pre niektoré prevádzky je naopak nepredstaviteľná, reálne však zažívame bezprecedentné využívanie tohto spôsobu práce. Mnoho z Vás tak teraz rieši okrem technického zabezpečenia aj právne problémy súvisiace s prácou z domova, informovanie o zdravotnom stave zamestnancov s cieľom organizácie práce, ukladanie dát do cloudu a vytvorenie virtuálneho pracoviska. Dokonca viaceré IT spoločnosti zareagovali na novú situáciu bezplatnou ponukou softvérových riešení pre videokonferencie.
Pri riešení organizácie práce nezriedka rýchlym spôsobom (čo je úplne pochopiteľné vzhľadom k obdobnému spôsobu zavádzania núdzových opatrení na vládnej úrovni), spoločnosti zabúdajú na aspekty ochrany osobných údajov, ktoré spolu s pandémiou neprestali platiť. Aj v takejto mimoriadnej situácii je nevyhnutné dodržiavať zákony, vrátane zákonov o ochrane osobných údajov a nariadenia GDPR, pokiaľ sa nechceme po prekonaní súčasnej krízy prebudiť do ešte väčších škôd, než ktoré spôsobí priamo alebo nepriamo šíriaci sa vírus SARS-CoV-2. To potvrdil aj Európsky výbor pre ochranu osobných údajov vo svojom vyhlásení.[1]
Poďme sa spoločne pozrieť na deväť praktických odporúčaní, ako zvládať home office bezpečne.
Spracúvanie informácií o
zdravotnom stave zamestnancov predstavuje spracúvanie tzv. osobitnej kategórie
osobných údajov podľa čl. 9 GDPR. Zamestnávateľ je oprávnený takúto
informáciu spracúvať za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z pracovného
práva a práva sociálneho zabezpečenia [Čl. 9 ods. 2 písm. b) GDPR]. Navyše
podľa ustanovení § 147 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť
bezpečnosť a ochranu zdravia svojich zamestnancov. Teda je možné viesť
evidenciu zamestnancov s príznakmi COVID-19, alebo zamestnancov, ktorí po
návrate z rizikových oblastí sú v karanténe. Zamestnávateľ však nesmie
zverejňovať zoznamy týchto zamestnancov, môže len informovať o celkovom počte
zamestnancov v karanténe.
Skôr ako spoločnosť využije ponuky IT firiem, mala by zvážiť niekoľko aspektov: (i) ako je celé navrhované riešenie koncipované: kde sú servery, kam sa ukladajú informácie, kto má prístup k dátam a odkiaľ firmy zabezpečujú technickú podporu – často sú úložiská v cloude a servery po celom svete a prístup je zabezpečovaný spoločnosťami mimo EÚ. Firma, ktorá využíva takéto riešenie, je potom zodpovedná za zabezpečenie legálnosti cezhraničného prenosu osobných údajov často bez toho aby vedela, že k nemu dochádza; (ii) pripojenie do videokonferencie – malo by byť možné len po pripojení cez VPN (Virtual Private Network), obzvlášť ak majú byť súčasťou rozhovorov dôverné informácie, tým sa zaistí zabezpečenie prenosu dát šírených počas konferencie; (iii) malo by byť znemožnené nahrávať súbory do dočasne používaného programu na videokonferencie, bez toho aby ste si overili, kde presne sa údaje uchovávajú a kto k nim má prístup; (iv) to isté sa týka prípadných nahrávok videokonferencií.
Medzi základné princípy stanovené v článku. 5 GDPR patrí transparentnosť. Tento princíp vyžaduje, aby účastníci telekonferencie boli vopred informovaní, najlepšie v pozvánke k nej, že hovor sa bude nahrávať. Pokiaľ niektorý účastník chce položiť otázku, ale nechce byť pri tom nahrávaný, mal by mať možnosť otázku položiť vopred formou e-mailu alebo chatu. Taktiež je nevyhnutné na začiatku videokonferencie informovať každého účastníka o nahrávaní. Okrem toho je potrebné ustanoviť pravidlá (i) aké telekonferencie je možné nahrávať a za akým účelom, (ii) kam sa budú nahrávky ukladať, (iii) kto k nim bude mať prístup a (iv) ako dlho sa budú uchovávať.
Zamestnanci si často potrebujú vymieňať objemné súbory dát. Za účelom zabezpečenia dát, nielen osobných, ale aj obchodných dôverných informácií, musí byť nastavený spôsob, ako súbory vymieňať a vyvarovať sa vymieňania formou bezodplatných úložísk, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené. Odporúčané sú spoločné disky, popr. cloudové riešenia s obmedzeným prístupom (s nutnosťou prihlásenia sa svojím loginom a heslom). Samotné zaslanie pravidiel e-mailom by bolo postačujúce za predpokladu, že máme 100% istotu, že takéto pravidlá budú zamestnanci dodržiavať, čo sa zvyčajne nedeje. Predísť neoprávnenému vymieňaniu možno len tak, že zamestnanec sa na stránky úložísk nedostane, tj. vybrané webové stránky budú na tzv. blackliste.
Práca môže vyžadovať prácu s fyzickými dokumentmi. Zamestnanci by mali minimalizovať premiestňovanie papierových dokumentov. V prípade ak je nevyhnutné si domov nejaké dokumenty odniesť, zamestnanec musí s dokumentmi obsahujúcimi osobné údaje nakladať obozretne, aby nedošlo k ich strate v MHD alebo si z nich dieťa neurobilo leporelo. Je vždy na zváženie, či nie je bezpečnejšie prácu rýchlo urobiť na pracovisku, a vyhnúť sa tak riziku straty dokumentov a tým porušenie článku. 32 GDPR.
Zamestnávateľ má legitímny dôvod kontroly zamestnanca na home office, vrátane prideleného agentúrneho zamestnanca. Okrem kontroly prostredníctvom telefónu môže využívať rôzne softvéry, ktoré sledujú čas, aký zamestnanec strávi pri počítači, alebo chattery, ktoré evidujú, ako dlho je používateľ už neaktívny. Za účelom naplnenia princípu transparentnosti zamestnávateľ musí zamestnancov o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly vopred informovať. Nie je možné nainštalovať zamestnancom do počítača softvér, ktorý monitoruje čas strávený pri počítači, bez toho aby o tom vedeli – naopak zamestnancom musí byť úplne zrejmé, akým spôsobom je ich pracovná doba evidovaná, keď to nie je obvyklý príchod a odchod z pracoviska. Súčasne je potrebné sa vyhnúť unáhleným záverom pri použití týchto automatických metód – pokiaľ povaha práce zamestnanca nespočíva v permanentnej práci s počítačom, ale môže napríklad študovaťpísomné podklady, potom neaktivita chatu, resp. vypnutý laptop, nemôže byť podkladom pre automatickú výčitku, že daný zamestnanecnepracuje (na rozdiel napríklad od pracovníka call centra, kde je takáto súvislosť naopak zrejmá). Tiež je odporúčané stanoviť, kto bude oprávnený na kontrolu zamestnancov (poverený zamestnanec) a aké opatrenia môže voči ostatným zamestnancom prijať. Bez dostatočného informovania zamestnancov nemožno informáciu o neplnení pracovných úloh použiť ani na účely nápravných opatrení voči zamestnancovi (napr. výčitka).
Bohužiaľ ani mimoriadna situácia nevedie k zníženiu phishingových útokov. Naopak, s poklesom ekonomických aktivít a vzhľadom na možné zníženie množstva pracovných e-mailov zamestnanci skôr kliknú na lákavý odkaz v e-maile alebo sa prihlásia cez falošný portál. Zamestnávatelia by mali apelovať u zamestnancov na zvýšenú obozretnosť a zvýšiť ochranu formou firewallov, aby znížili množstvo phishingových e-mailov, ktoré sa dostanú až k zamestnancovi. Pokiaľ má spoločnosť zavedený systém e-learningu, môže byť toto obdobie s nižším vyťažením využité práve na vzdelávanie vrátane počítačovej bezpečnosti.
Strata šanónov alebo neoprávnený prístup k osobným údajom v prípade vydareného phishingu môže naplniť definíciu porušenia ochrany osobných údajov podľa čl. 33 GDPR. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný informovať Úrad na ochranu osobných údajov v lehote 72 hodín od zistenia incidentu, alebo od okamihu, kedy k nemu došlo. Oplatí sa pripomenúť všetkým zamestnancom pravidlá bezpečného nakladania s (nielen osobnými) údajmi, pretože rozptýlená práca mimo objekty zamestnávateľa a obvyklý zabezpečený sieťový perimeter zvyšuje riziko samotného incidentu, a tiež i jeho neskoršie odhalenie. Zamestnanci by sa súčasne nemali báť informovať zamestnávateľa o možnom incidente a ten by incident mal konzultovať so zodpovednou osobou alebo právnikom.
Stanovenie pravidiel bez sankcií býva neúčinné. Odporúčaným riešením je stanoviť pravidlá pre prácu z domova buď vo forme pracovného poriadku podľa ustanovenia § 84 Zákonníka práce alebo iného interného predpisu, ktorý stanovuje aj prípadné sankcie za nedodržanie. Pracovný poriadok musí byť šitý na mieru Vašej organizácii a Vašim zamestnancom, napr. v prípade operátorov nezabudnite v internom predpise uviesť, že pri vybavovaní hovorov by mali byť v samostatnej miestnosti bez rodinných príslušníkov, vytlačené dokumenty by mali byť zanesené späť do firmy pre bezpečnú likvidáciu, ihneď ako to bude možné, uzamykanie obrazovky počítača by malo byť samozrejmosťou aj doma.
Autori: Adéla Havlová, Štěpán Štarha, Ján Kapec
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila na území Slovenskej republiky mimoriadnu situáciu [1], ako aj núdzový stav pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti [2] a to z dôvodu ochrany života a zdravia osôb v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2. Verejní obstarávatelia[3] musia v tejto situácii zabezpečiť razantné opatrenia a realizáciu nevyhnutných obstarávaní, ako sú dodávky dezinfekčných prostriedkov, zdravotníckeho materiálu, bezdotykového vybavenia či súvisiacich služieb, a to rýchlo. Okrem toho vzniká potreba aj ďalších obstarávaní, ktoré nebude možné realizovať štandardným spôsobom. Nižšie ponúkame stručný prehľad, ako možno takéto verejné obstarávania realizovať rýchlo, jednoducho a zároveň v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (,,ZVO“).
Nech už verejný obstarávateľ zvolí akýkoľvek postup, podstatné je, aby okrem formálnych požiadaviek podľa ZVO pamätal na základné pravidlo starostlivosti dobrého hospodára. Odporúčame evidovať dôvody nutnosti obstarávania zákaziek, odôvodnenia ich hospodárnosti z pohľadu ceny, rozsahu a podmienok, ale aj dôvody pre výber konkrétneho dodávateľa. Mimoriadna situácia/núdzový stav môžu obmedziť činnosť tak verejných obstarávateľov ako aj dodávateľov, ale aj tak sa hodí uskutočniť základný prieskum ,,od stola“ a zaznamenať jeho výsledky.
1. Všeobecná výnimka ohľadom služby civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva
V súlade s § 1 ods. (2) písm. a) ZVO platí, že ZVO sa okrem iného nevzťahuje ani na civilnú zákazku alebo koncesiu, ktorej predmetom je služba civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktorú poskytuje nezisková organizácia alebo združenie, zodpovedajúca určitým špecifickým kódom slovníka obstarávania (okrem iného aj záchranné služby, civilná ochrana a služby sanitárnych vozidiel) okrem služby prepravy pacientov vozidlami súžiacimi na prepravu pacientov. Esenciálnym znakom je v tomto prípade skutočnosť, že civilná zákazka alebo koncesia, ktorej predmetom je služba civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, sa musí zadať neziskovej organizácii alebo združeniu.
2. Mimoriadna udalosť ako výnimka použitia priameho rokovacieho konania
Ďalšou možnosťou je použitie priameho rokovacieho konania („PRK“) podľa § 81 písm. c) ZVO ako najmenej formalizovaného druhu verejného obstarávania podľa ZVO.[4] Verejný obstarávateľ postupom PRK nemusí reflektovať prakticky žiadne (resp. minimálne) povinnosti ohľadom zverejňovania alebo lehôt na podanie ponuky. PRK sa zahajuje už samotným oslovením dodávateľa, rokovaním nebo výzvou k predloženiu ponuky. Môže prebiehať neformálne a podmienky môže verejný obstarávateľ v PRK meniť podľa potreby. Hospodárska súťaž je v tomto prípade legitímnym spôsobom obmedzená aj na len jedného, alebo na užší okruh dodávateľov, s ohľadom na stav mimoriadnej udalosti. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ môže postup PRK verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak môže preukázať, že skutočne existujú osobitné okolnosti, ktoré túto výnimku odôvodňujú. [5] V prípade konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného bude musieť verejný obstarávateľ preukázať, že objektívne existujú, ktoré odôvodňujú použitie PRK.
Podmienky pre postup formou PRK
Podľa nášho názoru nie je pochýb o tom, že podmienky uvedené v § 81 písm. c) ZVO pre použitie PRK sú naplnené. Súčasná situácia, nie len v Slovenskej republike, vykazuje podľa uznesení Vlády SR znaky mimoriadnej udalosti, pričom tento stav je spôsobený najmä rýchlosťou a intenzitou šírenia vírusu COVID-19. Vládou prijímané opatrenia nemajú v podmienkach SR ani celej EU obdobu. Pre túto časovú tieseň z dôvodu boja proti rozširovaniu vírusu je potrebné konať rýchlo a efektívne, a v týchto prípadoch nie je možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.
Pre uplatnenie PRK z dôvodu mimoriadnej udalosti, musia byť súčasne splnené nasledujúce tri podmienky, a to: (i) existencia nepredvídateľnej udalosti; (ii) časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania; a zároveň (iii) kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Ak čo i len jedna z týchto pod-podmienok nie je splnená, je použitie PRK vylúčené. Postup PRK nemal byť aplikovateľný pri realizácii dlhodobých projektov, pri ktorých absentuje znak náhlosti, ako aj nepredvídateľnosti verejným obstarávateľom.
Povinnosti Verejného obstarávateľa v PRK
Verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie buď jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, s ktorými má rokovať o podmienkach zákazky. Verejný obstarávateľ môže (nemusí) požiadať týchto záujemcov o predloženie splnenia podmienok účasti. Ak verejný obstarávateľ rokuje s viacerými vybranými záujemcami, je povinný v priebehu rokovania zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a z každého rokovania vyhotoviť zápisnicu.
V prípade, ak verejný obstarávateľ použije PRK z dôvodu mimoriadnej udalosti je povinný poslať Úradu pre verejné obstarávanie („UVO“) pred uzavretím zmluvy oznámenie, v ktorom odôvodni jeho použitie.
3. Delenie predmetu zákazky?
Verejní obstarávatelia môžu pri aktuálnych nákupoch dezinfekčných prostriedkov dennej potreby riešiť otázku, či sa nákupom ďalších prostriedkov nevystavujú riziku tzv. delenia zákaziek podľa § 6 ods. 16 ZVO. Za podstatný pokladáme v aktuálnej situácii fakt, že potreba nákupu dezinfekčných prostriedkov vznikla nepredvídateľne. Spotreba je závislá aj od dĺžky trvania a rozsahu mimoriadnych opatrení, takže rozsah spravidla nie je možné spoľahlivo určiť. Pri nákupoch do 5 000 eur je potrebné pamätať, že takéto nákupy sa neriadia pravidlami ZVO a zákazky na tovary a služby s predpokladanou hodnotou od 5 000 eur (vrátane) do 70 000 eur sú tzv. zákazky s nízkou hodnotou, na ktorých obstaranie sa použije „zjednodušený“ postup podľa § 117 ZVO.
⁎ ⁎ ⁎
Aktuálna situácia prináša množstvo neobvyklých tém a otázok vo všetkých oblastiach práva, pričom ZVO nie je výnimkou. Aktuálne otázky pozorne sledujeme a sme intenzívne zapojení do ich riešenia. Neváhajte sa na nás obrátiť s akoukoľvek otázkou alebo podnetom, či už ste (verejný) obstarávateľ alebo dodávateľ či kontrolný orgán. Náš tím pre oblasť verejného sektora, pozostávajúci z 25 členov, prepája skúsenosti a informácie z veľkého množstva projektov. Radi budeme naše know-how zdieľať a pomôžeme s efektívnym riešením každej otázky.
[1] Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020.
[2] Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 114 zo dňa 15.03.2020 a Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 115 zo dňa 18.03.2020.
[3] t.j. verejný obstarávateľ (§ 7 ZVO), obstarávateľ (§9 ZVO) a osoba podľa § 8 ZVO
[4] PRK môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.“
[5] Napr. rozsudok z 3. mája 1994 vo veci C-328/92, Komisia proti Španielsku; vo veci C-157/06, Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike.
Autoři: Petr Kadlec, Jakub Kocmánek
Európska komisia 19. 3. 2020 zverejnila oznámenie „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19“ („Dočasný rámec“).[1] Komisia uznala, že súčasná situácia v členských štátoch EÚ predstavuje vážnu poruchu fungovania v hospodárstve členského štátu v zmysle čl. 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ, a stanovila podmienky, za ktorých bude pripravená svojím rozhodnutím na žiadosť členského štátu rýchlo (v prípade Dánska tak už urobila do 24 hodín[2]) schvaľovať programy štátnej pomoci, ako aj prípadnej individuálnej štátne pomoci poskytovanej do konca roka 2020. Táto pomoc môže byť poskytovaná len podnikom, ktoré nespĺňali definíciu podniku v ťažkostiach[3] už ku koncu roka 2019.
Podľa Dočasného rámca bude možné poskytovať tieto vzájomne kumulovateľné druhy pomoci na kompenzáciu náhleho nedostatku likvidity:
1) Priame granty, selektívne daňové zvýhodnenie a vratné preddavky:
Členské štáty budú môcť vytvoriť programy, na základe ktorých bude možné poskytnúť pomoc až do výšky 800.000 EUR (teda cca 21,6 mil. Kč) na jeden podnik. Špecifické podmienky a limity 100.000-120.000 EUR platia pre poľnohospodárske podniky.
2) Štátne záruky za úvery so splatnosťou do 6 rokov:
Štátna záruka musí byť poskytnutá za odplatu, ktorej minimálna výška je stanovená odstupňovane od 0,25 % pri úveroch so splatnosťou jeden rok pre malé a stredné podniky až po 2 % pri úveroch so splatnosťou do 6 rokov pre veľké podniky. Pre úvery, ktorých splatnosť presiahne rok 2020, sú stanovené limitné hodnoty istiny: (i) dvojnásobok ročných nákladov na mzdy vrátane odvodov (vrátane pracovníkov subdodávateľov pôsobiacich v podniku), alebo (ii) 25 % obratu podniku v roku 2019. Vyššie sumy môžu byť podnikom poskytnuté na krytie ich potrieb likvidity (prevádzkové i investičné), a to na obmedzenú dobu 18 mesiacov pre malé a stredné podniky a 12 mesiacov pre veľké podniky. Štátnu záruku možno poskytnúť do 90 % istiny, pokiaľ budú prípadné straty znášané proporcionálne, alebo do 35 % istiny v prípadoch, keď stratu bude znášať prednostne štát.
3) Dotované úrokové sadzby na úvery so splatnosťou do 6 rokov:
Minimálna výška úroku je tiež odstupňovaná vo forme prirážok (od 0,25 % pri ročných úveroch pre malé a stredné podniky až po 2 % pri úveroch so splatnosťou 6 rokov pre veľké podniky) k základnej sadzbe uverejnenej Komisiou pre jednotlivé členské štáty (pre ČR v súčasnosti platí 2,25 %). Limitné hodnoty istiny dotovaných úverov sú stanovené obdobne ako pre štátne záruky podľa bodu 2) vyššie.
4) Štátne záruky a dotované úvery poskytované prostredníctvom bánk a iných finančných inštitúcií:
Dočasný rámec počíta s tým, že štátne záruky za úvery podľa bodu 2) a dotované úvery podľa bodu 3) vyššie budú poskytované buď priamo, alebo prostredníctvom bánk a iných finančných inštitúcií. V druhom prípade sú finančné inštitúcie povinné zabezpečiť, aby výhody boli v maximálnej možnej miere prenesené na úverované podniky a nepredstavovali podporu finančných inštitúcií.
5) Krátkodobé poistenie vývozných úverov:
Riziká, ktoré možno na trhu bežne poistiť, nesmú byť za normálnych okolností kryté krátkodobým poistením vývozných úverov s podporou členských štátov (v ČR podľa zákona č. 58/1995 Sb.). Pokiaľ bude Komisii preukázané, že inak komerčne poistiteľné riziká nemožno v dôsledku pandémie COVID-19 aktuálne poistiť, bude možné takéto poistenie so štátnou podporou poskytnúť.
Vyššie uvedené podmienky sa nevzťahujú na neselektívnu pomoc poskytovanú všetkým podnikom, napr. odloženie splatnosti daní a iných povinných odvodov či príspevky štátu na náhradu miezd zamestnancom, keďže nejde o štátnu pomoc. Členské štáty sa pochopiteľne môžu vyhnúť povinnej notifikácii štátnej pomoci Európskej komisii tiež v prípade, že štátnu pomoc budú poskytovať v súlade so Všeobecným nariadením o skupinových výnimkách (GBER).
V prípade ďalších otázok k tejto téme sa
neváhajte obrátiť na náš právny tím.
[1] Oznámenie Komisie zo dňa 19. 3. 2020, C(2020) 1863 final https://ec.europa.eu/competition/state_aid/what_is_new/sa_covid19_temporary-framework_cs.pdf.
[2] Komisia SA. 56685, Dánsko – Systém kompenzácií pre zrušené akcie v súvislosti s nákazou koronavírusom COVID-19 https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases1/202011/285054_2139535_70_2.pdf
[3] Podľa definície v čl. 2 ods. 18 nariadenia Komisie č. 651/2014 o všeobecných skupinových výnimkách (GBER). Ide najmä o podniky, ktoré vyhlásili úpadok a podniky, ktorých kumulované straty kvalifikovaným spôsobom prekročili objem kapitálu spoločnosti. Podniky, ktoré ako podniky v ťažkostiach už skôr dostali štátnu pomoc, je však znovu možné v súvislosti s COVID-19 kompenzovať podľa čl. 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ.
Vážení klienti a obchodní priatelia,
dovoľte nám, aby sme Vám i Vašim rodinám vyjadrili našu podporu a účasť v tomto náročnom období, keď je veľká časť sveta zasiahnutá pandémiou vírusu COVID-19 a množstvo vlád prijíma prísne opatrenia, ktoré majú zásadný zdravotný, sociálny, právny i ekonomický dopad na celú spoločnosť.
Našou najvyššou prioritou je zdravie našich klientov a kolegov, ako aj zabezpečenie kontinuálneho poskytovania čo najlepších právnych a súvisiacich daňových služieb pre Vás. V rámci chodu našich kancelárií konáme maximálne zodpovedne, aby sme ochránili zdravie našich klientov a kolegov. Sme si však zároveň vedomí, že Vaše podnikanie sa nemôže zastaviť, že naša krajina a ekonomiky potrebujú Vašu aktivitu. Našou úlohou je zase zabezpečiť Vám maximálnu právnu a daňovú podporu. K tejto mimoriadne zložitej a neustále sa vyvíjajúcej situácii pristupujeme dynamicky. Naše robustné technológie nám umožňujú plný prechod na vzdialené poskytovanie služieb bez prítomnosti v kancelárii a viac ako 220 našich právnikov a daňových poradcov je pripravených byť pre našich klientov maximálnou oporou v týchto ťažkých chvíľach.
Špecializovaná pracovná skupina pre problematiku COVID-19
HAVEL & PARTNERS preto okrem iného zriadila špecializovanú pracovnú skupinu, ktorá koordinuje riešenie akýchkoľvek právnych, daňových, ale i ekonomických otázok týkajúcich sa následkov situácie spôsobenej COVID-19, zdieľa s kolegami najlepšie postupy a obratom rieši potreby našich klientov. Okrem štandardnej komunikácie s partnermi a inými seniornými právnikmi kancelárie, s ktorými ste boli doteraz pri spolupráci v kontakte, sa môžete obracať aj priamo na členov tejto skupiny. Do tejto pracovnej skupiny patria nasledujúci skúsení partneri spoločnosti pokrývajúci najmä v zátvorkách uvedené odbory:
Slovensko
Česká republika
Mimoriadna jednotná zľava pre klientov a obchodných partnerov zasiahnutých COVID-19
Vzhľadom na závažnosť situácie a predpokladané ekonomické aj iné straty, ktoré množstvo subjektov v súvislosti s pandémiou koronavírusu utrpí, ponúkame všetkým klientom a obchodným partnerom s platnosťou od 16. 3. 2020 do konca apríla 2020 poskytovanie právnych služieb za zníženú jednotnú hodinovú sadzbu 100 EUR / 2 600 CZK s výnimkou služieb, kde už predtým boli dohodnuté výhodnejšie podmienky (najmä pre verejný sektor). Zvýhodnená sadzba sa týka všetkých právnických a fyzických osôb zo všetkých krajín, ak o zľavu pred začatím poskytovania služieb požiadajú a súčasná situácia pre nich predstavuje významnú ekonomickú záťaž. Tým nie sú dotknuté naše služby v rámci prebiehajúceho PRO BONO programu.
PRO BONO program: zdvojnásobenie rozsahu bezplatných právnych služieb a väčšia finančná podpora
S platnosťou od 16. 3. do odvolania navyšujeme objem PRO BONO služieb z 3 % nášho celkového ročného objemu služieb na 6 %, t. j. 18 000 hodín ročne, resp. 1 500 hodín mesačne. Zároveň navýšime na dvojnásobok taktiež našu finančnú pomoc – odvod z plánovaného zisku kancelárie. Pokiaľ nám to zmena spôsobu poskytovania služieb na dištančnú formu umožní, radi by sme tento rozsah ešte ďalej navýšili. V programe PRO BONO majú aktuálne absolútnu prioritu bezplatné právne služby súvisiace s nákazou vírusom COVID-19. PRO BONO program v súvislosti s COVID-19 je pod záštitou nasledujúcich partnerov:
Slovensko
Česká republika
HAVEL & PARTNERS ako strategický partner pre krízové situácie
Veríme, že ako najväčšia nezávislá právnická firma v strednej Európe je HAVEL & PARTNERS plne vybavená pre riešenie krízových situácií. Takéto situácie vieme s klientmi riešiť veľmi komplexne, a to aj výrazne nad rámec len čisto právnych a daňových otázok, ale aj legislatívne, obchodne, prakticky a dôsledne. V HAVEL & PARTNERS vždy platí, že to, čo klientom radíme, musíme tiež sami vedieť realizovať. Overili sme si to počas poslednej globálnej ekonomickej krízy v rokoch 2008-2012, kedy naša kancelária pomohla mnohým klientom úspešne preklenúť neľahké obdobie a sama toto obdobie prekonala obdobne úspešne ako naši klienti. Pevne veríme, že vďaka nášmu strategickému uvažovaniu, dynamike, individuálnemu prístupu a rozsiahlemu know-how budeme v tejto mimoriadnej situácii vedieť pomôcť aj Vám.
Predovšetkým však prajeme Vám a Vašim blízkym pevné zdravie a optimizmus.
V mene celého tímu advokátskej kancelárie
Jaroslav Havel, riadiaci partner
Autoři: Štěpán Štarha, Ondřej Majer, Ján Kapec
Koronavírus je teraz najväčšou témou, ktoré hýbe celou našou spoločnosťou. Dotýka sa nielen všetkých oblastí nášho života, ale tiež všetkých oblastí práva. V predchádzajúcich newslettroch sme Váš už informovali o dopadoch na priemyselné vzťahy a radili Vám, ako postupovať vo vzťahoch so zamestnancami. Teraz by sme Vám radi pomohli sa zorientovať v právnych dopadoch na Vaše dodávateľsko-odberateľské zmluvné vzťahy. Nižšie prinášame stručné odpovede na štyri základné otázky, s ktorými sa na nás klienti v posledných dňoch a hodinách obracajú. Nezabúdajte tiež, že koronavírus už nie je nepredvídateľnou skutočnosťou a pri súčasnom uzatváraní zmlúv je s ním vhodné rovno v zmluve počítať. Súčasne, ako tomu je pri zmluvách vždy, platí, že strany si môžu v zmluve rad vecí dohodnúť odlišne od zákona, preto je potrebné sa vždy v konkrétnom prípade pozrieť priamo na príslušnú zmluvu a neriadiť sa len všeobecnými odporúčaniami.
Môže byť koronavírus dôvodom pre zníženie či zvýšenie dohodnutej ceny?
Dôsledky koronavírusu, resp. opatrení s ním spojených sa môžu prejaviť ako na strane dodávateľov, tak na strane odberateľov. Dodávateľ bude musieť napr. zmeniť spôsob prepravy svojich výrobkov a tým sa zvýšia jeho náklady. Objednávateľ reklamy na športovú akciu, ktorá sa koná bez účasti divákov, nedocieli očakávaný účel dohodnutého reklamného plnenia. Musí strana postihnutá negatívnymi dôsledkami koronavírusu niesť tieto následky sama? Alebo môže požadovať zníženie či zvýšenie ceny dohodnutej v zmluve?
Slovenská právna úprava nepozná zákonné ustanovenie, ktoré by v prípade podstatnej zmeny okolností postihnutej strane umožňovalo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy vrátane zníženia či zvýšenia dohodnutej ceny, ako to za splnenia určitých podmienok umožňuje napríklad nový český občiansky zákonník (tzv. „Hardship clause“). Vo všeobecnosti je teda možné konštatovať, že postihnutá strana nemôže bez splnenia ďalších podmienok prikročiť k jednostrannému zvýšeniu či zníženiu dohodnutej ceny.
Na druhej strane však platí, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku anikto nesmie zneužívať svoje práva proti záujmom iných a nikto sa nesmie na úkor iných obohacovať. Samotný pojem dobré mravy a ani poctivý obchodný styk pritom nie sú zákonom nijako definované, na základe čoho poskytujú pomerne široké aplikačné možnosti, ako aj širokú možnosť pre sudcovskú úvahu. Pri dovolávaní sa dobrých mravov / poctivého obchodného styku je potrebné posúdiť, či a nakoľko ten-ktorý z účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi / poctivým obchodným stykom, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní konkrétneho právneho vzťahu.
Z relevantných rozhodnutí súdov vyplýva, že použitie korektívu „dobré mravy“, resp. „poctivý obchodný styk“ nesmie viesť v konkrétnom prípade k oslabeniu princípu právnej istoty (bezpečnosti) občianskoprávneho styku a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
V prípade, ak by teda dôsledky koronavírusu, resp. opatrení s ním spojených spôsobili objektívnu nerovnosť jednotlivých zmluvných strán s prihliadnutím na ich postavenie pri uzatvorení zmluvy, na základe čoho by sa jedna zo strán v rámci ochrany svojho postavenia dožadovala zmeny dohodnutej ceny, do úvahy by prichádzala práve argumentácia vyššie uvedenými inštitútmi dobrých mravov / poctivého obchodného styku. Nakoľko však slovenský právny poriadok, na rozdiel od právnych poriadkov napr. susedných krajín, tzv. „Hardship clause“, resp. akékoľvek iné zákonné ustanovenie umožňujúce jednostrannú zmenu zmluvných podmienok vrátane zníženia či zvýšenia dohodnutej ceny, nepozná, nebolo podľa našich informácií použitie dobrých mravov / poctivého obchodného styku v súvislosti so zmenou dohodnutej ceny judikované ani zo strany súdov.
Môže byť koronavírus dôvodom ospravedlňujúcim neplnenie povinností zo zmlúv?
Koronavírus, prípadne opatrenia s ním spojené môžu ospravedlniť neplnenie povinností zo zmlúv, ak predstavujú tzv. vyššiu moc. Nároky a postup sa budú líšiť podľa toho, či Vaša zmluva obsahuje dojednanie o vyššej moci alebo nie a súčasne ako je presne v zmluve formulované toto ustanovenie, ktorému sa pri uzatváraní zmlúv často bohužiaľ príliš pozornosti nevenuje.
Zmluva môže obsahovať dojednanie, podľa ktorého sa jedna alebo obe zmluvné strany nedostávajú do omeškania s plnením zmluvy, ak nastane prípad tzv. vyššej moci. Je to pojem, ktorý štandardne odkazuje na situácie ako sú vojny, katastrofy, povodne a v neposlednom rade tiež epidémie. Pojem vyššia moc potom býva v zmluve presne definovaný a zmluva tiež upravuje, aké má následky a ako majú strany v prípade vyššej moci postupovať (napr. stanovuje notifikačnú povinnosť alebo povinnosť prijať určité opatrenia, aby sa plnenie mohlo uskutočniť, prípadne aj za sťažených podmienok). Je teda potrebné v každom jednotlivom prípade na základe zmluvnej definície vyššej moci posúdiť, či výskyt pandémie koronavírusu či koronavírus, napr. v spojení s vládnymi opatreniami alebo všeobecne len vládne opatrenia, definíciu obsiahnutú v zmluve spĺňa.Samotné splnenie definície vyššej moci však nestačí. Je nutné, aby prekážka v podobe koronavírusu, resp. s ním spojených vládnych opatrení bola príčinou nesplnenia povinnosti riadne a včas. Výrobca autodielov napríklad nemôže ospravedlniť omeškanie dodávok s odvolaním na koronavírus, ibaže by vláda nariadila zatvorenie závodov alebo podstatná časť jeho zamestnancov bola v karanténe alebo ochorela. Dotknutá strana sa nedostáva do omeškania, teda neporušuje zmluvu, ak:
Ak dotknutá zmluvná strana v dôsledku splnenia vyššie uvedených podmienok neporušuje zmluvu, nemá druhá strana právo odstúpiť od zmluvy (ibaže by bolo v zmluve dohodnuté) ani právo na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.
Aj ak zmluva dojednanie, ktorým sa v prípade vyššej moci vylučuje omeškanie, neobsahuje, je vyššia moc v zmluvnom vzťahu relevantná. V obchodnom zákonníku upravuje vyššiu moc (zákon používa pojem „okolnosť vylučujúca zodpovednosť“), pre prípad, že zmluva neurčuje inak, § 374 obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak strane v splnení povinnosti zabránila nepredvídateľná, neodvrátiteľná a neprekonateľná prekážka, ktorá nastala nezávisle od jej vôle, nie je taká strana povinná nahradiť škodu.Prekážka v podobe koronavírusu nastala bezpochyby nezávisle od vôle povinnej strany, nakoľko povinná strana vznik koronavírusu a s tým súvisiace vládne opatrenia z objektívneho hľadiska nemohla nijako ovplyvniť. Podmienku nepredvídateľnosti bude treba skúmať s ohľadom na okamih uzavretia zmluvy, či v takom okamihu bolo šírenie koronavírusu a jeho dôsledky rozumne predvídateľné. Rovnako neodvrátiteľnosť a neprekonateľnosť prekážky v podobe koronavírusu treba hodnotiť podľa individuálnych okolností. Ak by však prekážka v podobe koronavírusu nastala až v čase, keď by povinná strana bola v omeškaní so svojím plnením, zmluva obsahovala vlastnú definíciu prekážky, ktorú by koronavírus, prípadne s ním spojené opatrenia nespĺňal, alebo stanovila povinnosť prekonať taký druh prekážky, strana postihnutá prekážkou by sa povinnosti nahradiť škodu nezbavila. Je potrebné zdôrazniť, že hoci strana postihnutá prekážkou nezodpovedá za škodu, porušuje svojim neplnením zmluvu (ak nejde o prípad nemožnosti plnenia – viď nižšie) a musí teda počítať so všetkými dôsledkami s tým spojenými ako je napr. možnosť odstúpenia od zmluvy druhou stranou (viď nižšie) alebo povinnosť platiť zmluvnú pokutu. To je rozdiel oproti tomu, keď bola príprave zmluvy venovaná primeraná pozornosť a zmluva tak obsahuje vhodne formulovanú klauzulu o vyššej moci, ktorá rieši aj dopady na možnosť odstúpenia či na zmluvnú pokutu.
Môže byť koronavírus dôvodom pre zánik záväzkov zo zmlúv?
Vládne opatrenia, ktoré zakazujú celý rad aktivít, môžu spôsobiť zánik záväzku zo zmluvy pre nemožnosť jej plnenia(tzv. dodatočná nemožnosť plnenia). To však len za predpokladu, že plnenie nie je možné poskytnúť ani za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, s pomocou inej osoby alebo až po dojednanom čase.Podobne by tomu bolo, ak by povinnej strane pri uzavretí zmluvy bolo známe, že veriteľ nebude mať hospodársky záujem na neskorom plnení, ibaže by druhá strana bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedela, oznámila povinnej strane, že na zvyšku plnenia trvá. Ak je teda zakázané napr. kultúrne podujatie, na ktorého konaní v neskoršom termíne druhá strana podľa vedomia povinnej strany v čase uzavretia zmluvy nemá záujem, a druhá strana na náhradnom termíne ani nebude trvať, nastáva prípad nemožnosti plnenia a záväzok zo zmluvy zaniká. O nemožnosť plnenia by však nešlo, ak by sa podnikateľ z vlastnej iniciatívy z preventívnych dôvodov rozhodol napr. prerušiť výrobu vo svojom závode. Povinná strana je bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, povinná oznámiť to druhej strane.Ak bola už za neuskutočnené plnenie poskytnutá odplata, musí byť vrátená.Vzhľadom na to, že v prípade koronavírusu zmluvná strana nemožnosť plnenia nespôsobila, nebude povinná hradiť druhej strane tým spôsobenú škodu, ibaže by škoda druhej strane vznikla neskorým informovaním o nemožnosti plnenia.
Ďalšou možnosťou, ktorá v tejto súvislosti prichádza do úvahy vo vzťahu k ukončeniu zmluvy je situácia, kedy je v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, zmarený základný účel zmluvy, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený. V takom prípade môže podľa § 356 obchodného zákonníka strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Ak teda bol v dôsledku koronavírusu a s tým súvisiacich opatrení zmarený základný účel zmluvy (za podmienky, že tento bol v zmluve výslovne uvedený), môže povinná strana z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy. Strana, ktorá takýmto spôsobom odstúpila od zmluvy, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej týmto vznikla, na čo je potrebné pri ukončovaní zmluvy z dôvodu zmarenia jej účelu pamätať. Použiteľnosť predmetného ustanovenia však bude vždy potrebné posudzovať pre konkrétny prípad, a to najmä s ohľadom na otázku, či koronavírus s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu predstavuje podstatnú zmenu okolností, resp. či bol zmarený základný účel zmluvy.
Ak je strana v dôsledku koronavírusu v omeškaní so splnením svojej povinnosti podľa zmluvy a nejde o prípad nemožnosti plnenia ani nie je v zmluve vylúčené omeškanie v prípade vyššej moci, má druhá strana za podmienok dohodnutých v zmluve právo od zmluvy odstúpiť.Pokiaľ zmluva odstúpenie neupravuje, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, ak ide o nepodstatné porušenie zmluvy, alebo bez zbytočného dokladu, ak ide o podstatné porušenie zmluvy.
Má koronavírus vplyv na medzinárodnú dopravu a na dovoz a vývoz tovaru do/z Slovenskej republiky?
Podľa aktuálnych informácií, ktoré sa každým okamihom menia, sa zavedené dopravné obmedzenia netýkajú dovozu a zásobovania, tzn. nevzťahujú sa na medzinárodnú prepravu tovaru nákladnými vozidlami, vlakmi a plavidlami. Vzhľadom na zavedenie hraničných kontrol a uzatvorenie menších hraničných priechodov však nemožno vylúčiť, že prijaté opatrenia budú mať určitý vplyv na rýchlosť a plynulosť prepravy. A teda napríklad na oneskorenie dodávok tovaru s následkami popísanými vyššie.
V tejto súvislosti si tiež dovoľujeme upozorniť na opatrenia, podľa ktorých musia vodiči nákladných vozidiel pri nakládke a vykládke tovaru používať respirátory, čo najviac obmedziť priamy kontakt s pracovníkmi zahraničného odosielateľa/príjemcu tovaru, a musia byť vybavení gumovými rukavicami a dezinfekciou rúk.
Veríme, že sme Vám vyššie uvedenými informáciami pomohli získať aspoň základný prehľad o vplyvoch súčasných opatrení na Vaše zmluvné vzťahy a pevne veríme, že tento vplyv bude čo najmenší. Budeme Vás naďalej informovať o všetkých novinkách, ktoré by pre Vás mohli byť zaujímavé a pomôcť Vám v aktuálnej situácii.
