Autori: Štěpán Štarha, Ondřej Majer, Kristína Saktorová
Novela Obchodného zákonníka a súvisiacich právnych predpisov účinná od 1. októbra 2020 so sebou prináša mnoho zmien, ktoré sa môžu týkať aj Vášho podnikania. So zavedením úplnej elektronizácie obchodného registra prichádza napríklad aj „čistenie“ obchodného registra o neaktívne spoločnosti. To však so sebou prináša povinnosti aj pre aktívnych podnikateľov – napríklad potvrdiť údaje zapísané o organizačnej zložke podniku do jedného roka od účinnosti novely pod hrozbou jej výmazu alebo ustriehnuť včasné uloženie účtovnej závierky do zbierky listín pod hrozbou zrušenia podnikateľského subjektu. Zavádza sa povinnosť doplniť ďalšie identifikačné údaje o zapísaných osobách, precizuje sa proces likvidácie obchodných spoločností a družstiev, a mnohé iné.
Nižšie Vám prinášame prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela zaviedla. Náš korporátny tím je pripravený Vám kedykoľvek asistovať nielen so splnením povinností voči obchodnému registru, ale aj s akýmikoľvek právnymi otázkami.
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – elektronicky – listinne | – elektronicky |
Zavádza sa výlučná elektronická podoba podávania návrhov do obchodného registra. Na listinné návrhy sa tak od 1.10.2020 nebude prihliadať. Výnimka z pravidla sa umožňuje iba pri listinách, ktorých povaha alebo veľkosť neumožňuje ich podanie v elektronickej podobe. V takom prípade sa k elektronickému návrhu doloží listina v listinnej podobe spolu s odôvodnením jej doloženia v listinnej podobe.
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – fyzická osoba – spoločník/jediný akcionár | – fyzická osoba – spoločník/jediný akcionár |
| ○ meno ○ priezvisko ○ bydlisko | ○ meno ○ priezvisko ○ bydlisko ○ dátum narodenia ○ rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené |
| – právnická osoba – spoločník/jediný akcionár | – právnická osoba – spoločník/jediný akcionár |
| ○ obchodné meno alebo názov ○ sídlo | ○ obchodné meno alebo názov ○ sídlo ○ identifikačné číslo, ak je pridelené |
| Prechodné obdobie od 1.10.2020 do 30.9.2021 |
| – s najbližším návrhom na zápis údajov do obchodného registra potrebné zosúladiť s novou úpravou (t.j. doplniť chýbajúce údaje v potrebnom rozsahu) |
Po novom sa budú zapisovať aj údaje dátumu narodenia a rodného čísla (alebo iného identifikačného údaju, ak rodné číslo nebolo pridelené) aj pri spoločníkoch – fyzický osobách. Tieto údaje sa však zverejňovať nebudú. Pri spoločníkoch alebo akcionároch – právnických osobách sa bude po novom zapisovať aj identifikačné číslo, ak im bolo pridelené.
Spoločnosti, ktoré nemajú v obchodnom registri zapísané všetky identifikačné údaje o spoločníkoch a/alebo fyzických osobách, sú povinné zosúladiť (doplniť) tieto chýbajúce údaje pri najbližšom podaní návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov najneskôr do 30.9.2021.
Registrový súd od 1.10.2020 vymaže z obchodného registra:
| – osoby, ktoré sa od 1.10.2020 do obchodného registra už nezapisujú, t.j.: ○ historické právne formy (obecné podniky, národné výbory, a pod.) ○ fyzické osoby (podnikateľov) ○ podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných fyzických osôb | – výmazom z obchodného registra osoby nezanikajú, resp. nestrácajú oprávnenie na podnikanie |
| – osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1.10.2016 a predpokladá sa ich úpadok[1] | – výmazom z obchodného registra dôjde k zrušeniu bez likvidácie |
| – osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a základného imania zo slovenských korún na euro ani do 1.12.2020 | – výmazom z obchodného registra dôjde k zrušeniu bez likvidácie |
| – podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných alebo slovenských právnických osôb, ktoré do 30.9.2021 nepotvrdia zapísané údaje v OR alebo nenavrhnú zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri. |
Zoznam osôb, ktoré sa majú podľa vyššie uvedeného zoznamu vymazať z obchodného registra, sa pred výmazom zverejní pod dobu 6 mesiacov v Obchodnom vestníku. Voči neodôvodnenému zaradeniu do zoznamu bude možné v danej lehote podať návrh zapísanej osoby.
V súvislosti so zmenou okruhu zapisovaných subjektov do obchodného registra sa napr. vypúšťa dobrovoľná možnosť zápisu fyzickej osoby – podnikateľa do obchodného registra. Naďalej však tieto osoby podliehajú povinnosti zápisu do živnostenského registra.
Zápis organizačnej zložky podniku právnickej osoby do obchodného registra je dobrovoľný. Zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra je však rozhodným pre oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR.
Pre podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných alebo slovenských právnických osôb sa zavádza povinnosť potvrdiť zapísané údaje o podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej alebo slovenskej právnickej osoby v obchodnom registri alebo navrhnúť zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri. Potvrdenie alebo zmena údajov sa musí vykonať do 30.9.2021. Po tomto dátume registrový súd organizačné zložky podniku vymaže. Potvrdenie údajov (bez návrhu zmeny) sa uskutočňuje prostredníctvom špeciálneho formulára, pričom takéto podanie nepodlieha poplatkovej povinnosti.
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín účtovnú závierku za najmenej 2 účtovné obdobia nasledujúce po sebe | – ak je spoločnosť v omeškaní s uložením účtovnej závierky viac ako 6 mesiacov |
Spoločnosť má povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín do 9 mesiacov odo dňa jej zostavenia. Na zrušenie spoločnosti teda bude po novom postačovať, ak spoločnosť nesplní povinnosť uložiť účtovnú závierku za jedno účtovné obdobie.
Okamih vstupu spoločnosti do likvidácie
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia | – spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registraspoločníci sú zároveň povinní súčasne s prijatím rozhodnutia o zrušení spoločnosti ustanoviť likvidátora, najneskôr však do 60 dní od zrušenia spoločnosti; ak v tejto lehote nebude ustanovený, likvidátora ustanoví súd |
Nakladanie s majetkom spoločnosti v medziobdobí od jej zrušenia do zápisu likvidátora do obchodného registra
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – N/A | – spoločnosť sa považuje za spoločnosť v kríze (t.j. platí napr. zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje) |
| – N/A | – nakladanie s majetkom spoločnosti, ktorého hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania spoločnosti, podlieha oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti |
Osoba likvidátora
Likvidátora ustanovia spoločníci, resp. príslušný orgán alebo súd, pričom likvidátorom môže byť:
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – osoba zapísaná v zozname správcov konkurznej podstaty; alebo | – osoba zapísaná v zozname správcov konkurznej podstaty; alebo |
| – iná fyzická alebo právnická osoba | – osoba zapísaná v registri fyzických osôb[2], ktorá spĺňa predpoklady na ustanovenie za člena štatutárneho orgánu a s ustanovením za likvidátora súhlasí |
Preddavok na likvidáciu
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – N/A | – preddavok na likvidáciu vo výške 1.500 EUR bude musieť byť zložený do notárskej úschovy pred zápisom likvidátora do obchodného registra (preddavok slúži na úhradu odmeny a náhrady výdavkov likvidátora) |
Účinky vstupu do likvidácie
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – na likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti | – na likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti (okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti) |
| – N/A | – dochádza k zániku jednostranných právnych úkonov spoločnosti, najmä jej príkazov, poverení, splnomocnení a prokúry (okrem splnomocnení udelených na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach) |
Priebeh likvidácie
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – Likvidátor: ○ zverejnení oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie v obchodnom vestníku po dobu minimálne 3 mesiacov s výzvou na prihlásenie pohľadávok a iných práv ○ vyhotoví likvidačnú účtovnú súvahu ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie ○ ku dňu skončenia likvidácie zostaví: účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku | – Likvidátor: ○ zverejní oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie v obchodnom vestníku po dobu minimálne 6 mesiacov s výzvou na prihlásenie pohľadávok a iných práv ○ vyhotoví zoznam prihlásených pohľadávok po 45 dňoch zverejnenia oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie a uloží ho do zbierky listín ○ vyhotoví zoznam majetku spoločnosti a uloží ho do zbierky listín – rovnako platí aj pre likvidácie začaté pred 30.9.2020, pričom likvidátor je povinný uložiť do zbierky listín zoznam majetku vyhotovený k 30.9.2020 do 31.12.2020; v opačnom prípade nastáva fikcia úpadku spoločnosti ○ zostaví mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie ○ zverejní oznámenie o skončení likvidácie ○ ku dňu skončenia likvidácie zostaví: účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku |
| – likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov priebežne | – likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov priebežne, pričom pohľadávky, ktoré by sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti uspokojovali v poradí ako podriadené (napr. pohľadávky voči spriazneným osobám), uspokojí až po uspokojení iných pohľadávok |
Likvidácie začaté pred účinnosťou novely, teda také, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30.9.2020 sa dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy (okrem povinnosti zostavenia zoznamu majetku podľa novej právnej úpravy – viď vyššie).
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – N/A | – osoba zapísaná ako povinná v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie nemôže:založiť s.r.o.previesť alebo nadobudnúť obchodný podiel v s.r.o.byť menovaný do funkcie konateľa v s.r.o. |
Registrový súd pri podanom návrhu na zápis spoločníka alebo konateľa preverí, či sa daná osoba nenachádza v registri exekúcií. Toto obmedzenie sa vzťahuje iba na podnikanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným.
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – zápis bolo možné vykonať | – zápis sa neumožňuje |
| Prechodné obdobie od 1.10.2020 do 30.9.2021 | |
| – s najbližším návrhom na zápis údajov do obchodného registra potrebné zosúladiť s novou úpravou (t.j. vymazať obmedzenie oprávnenie štatutárneho orgánu z obchodného registra, ak sa taký zápis vyskytuje) |
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene právnickej osoby už nebude možné zapísať do obchodného registra. Doterajšia právna úprava to vyslovene nezakazovala, a preto sa pri spôsobe konania štatutárneho orgánu mohlo v obchodnom registri vyskytovať aj jej obmedzenie konať. Naďalej je však potrebné pamätať na to, že obmedziť konanie štatutárneho orgánu možné je, avšak aj ak by bolo zverejnené, nie je účinné voči tretím osobám. Porušenie obmedzenia štatutárneho orgánu (napr. potreba predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia k určitým úkonom konateľa) tak nemá vplyv na tretie osoby, a preto takéto zverejnenie obmedzenia v obchodnom registri nemá žiadny právny význam. Naopak, takýto zápis často prispieva k právnej neistote spôsobu konania v mene právnickej osoby (t.j. napr. či člen štatutárneho orgánu koná samostatne alebo konajú viacerí spoločne).
Zároveň sa zavádza prechodné obdobie pre tie právnické osoby, ktoré takéto obmedzenie konania štatutárneho orgánu majú v obchodnom registri zapísané – do 30.9.2021 sú povinné pri najbližšom podanom návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov odstrániť takéto obmedzenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu.
| Právna úprava do 30.9.2020 | Právna úprava od 1.10.2020 |
| – obyčajný podpis | – úradne osvedčený podpis |
Súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ak ide o 3. osobu, so zápisom nehnuteľnosti (alebo jej časti) ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie vyžaduje úradne osvedčený podpis.
[1] Úpadok sa v tomto prípade predpokladá na základe zavedenej fikcie (prípad dlhotrvajúcej likvidácie, kde sa nepredpokladá úspešné dokončenie), a to ak likvidátor nesplní svoju povinnosť najneskôr do 31.12.2020 uložiť do zbierky listín zoznam majetku vyhotovený podľa právnej úpravy účinnej od 1.10.2020, a to podľa stavu majetku zisteného do 30.9.2020.
[2] v registri fyzických osôb sa v zmysle § 23a a nasl. zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nachádzajú iba: (i) občania s trvalým pobytom na území SR, (ii) cudzinci s prihláseným pobytom na území SR, (iii) cudzinci, ktorým bol na území SR udelený azyl, alebo (iv) cudzinci bez pobytu na území SR, ktorí sú evidovaní v informačných systémoch policajného zboru podľa zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov
Autor: Štěpán Štarha
Zdroj: startitup.sk (17.9.2020)
Trend potvrdzujú aj údaje – počas tohtoročného marca a apríla česká platforma Shoptet zaznamenala 2 200 nových e-shopov (rok predtým v rovnakom období to bolo 850) a podľa odhadu spoločnosti na celom českom trhu vzniklo 2 800 online obchodov, čo je takmer o dvetisíc viac než v rovnakom čase pred rokom. Väčšie množstvo súvisiacich dopytov zaznamenal aj Štěpán Štarha, partner v advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS, v ktorej sa špecializuje okrem iného oblasť e-commerce vrátane ochrany spotrebiteľa, ochrany osobných údajov a marketingového práva.
Pre Startitup.sk teraz Štěpán Štarha opisuje, v čom najčastejšie robia slovenské e-shopy chyby, kvôli ktorým im následne hrozia nemalé pokuty, a ako sa ich môžu vyvarovať. V posledných mesiacoch došlo aj u nás k enormnému nárastu záujmu našich klientov o právne služby v oblasti e-commerce. Značná časť z nich bola v podstate veľmi narýchlo nútená zriadiť si e-shop, aby aspoň čiastočne nahradila kamenné predajne, ktoré museli byť zatvorené alebo fungovali len obmedzene. Mnohokrát išlo o klientov, ktorí nad e-shopom uvažovali v dlhodobom horizonte a za súčasnej situácie ho „postavili“ v priebehu pár týždňov.
Boli sme tiež svedkami prerodu online rezervačných systémov, ktoré zákazníkovi umožňovali vykonať len rezerváciu tovaru, pričom jeho úhrada a prevzatie prebiehalo v kamennej predajni, do štandardných e-shopov. Myslím si, že práve na základe tejto skúsenosti bude väčšina obchodníkov aj naďalej kombinovať kamenné predajne s e-shopom. Tento trend prebiehal už pred koronavírusovou krízou, ale okolnosti spôsobili, že sa ešte viac urýchlil. Podľa mojich skúseností sa v e-commerce svete pohybujú dva typy klientov – jedni, ktorí sú právnymi záležitosťami úplne nedotknutí, si väčšinu právnych textov stiahnu „z internetu“ či od konkurencie a právo prakticky neriešia. Druhá skupina naopak k spusteniu a prevádzke e-shopu pristupuje veľmi zodpovedne.
Výhodou (hoci často len dočasnou) prvej skupiny je, že si nerobí vopred žiadne starosti a spustí online obchod rýchlo a lacno. Ich radosť končí väčšinou v momente prvej kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie, Úradu na ochranu osobných údajov, živnostenského úradu alebo iného kontrolného orgánu. Táto kontrola je väčšinou dôsledkom sťažnosti nespokojného zákazníka alebo cielenej kontrolnej akcie.
S ohľadom na to, že mnoho obchodných podmienok, reklamačných poriadkov a iných dokumentov, ktoré po internete kolujú, je neaktuálnych alebo sú výsledkom ľudovej tvorivosti, je pre kontrolné orgány pomerne ľahké nájsť ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Výška prípadnej pokuty potom závisí predovšetkým od toho, o ako závažné porušenie právnych predpisov ide, akým spôsobom došlo k porušeniu, ako dlho predmetné porušenie trvalo, resp. aké sú jeho následky. Historicky sme klientov zastupovali v stovkách správnych konaní a preto vieme, že kontrola e-shopov je pre inšpektorov pomerne ľahkou záležitosťou. Je tomu tak najmä preto, že takúto kontrolu je možné vykonávať „z tepla“ kancelárie a s jednoduchým zaistením dôkazov, zvyčajne formou printscreenu. Aj z tohto dôvodu je preto možné očakávať, že e-shopy budú cieľom kontrol čoraz častejšie.
Právna kvalita e-shopov je všeobecne vyššia, než tomu bolo pred rokmi, ale pravdou naďalej zostáva, že len menšia časť z nich má právne záležitosti stopercentne v poriadku. Hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože si z profesionálneho záujmu rád čítam obchodné podmienky, reklamačný poriadok, zásady spracúvania osobných údajov a ďalšie dokumenty jednotlivých online obchodníkov, u ktorých nakupujem. Podľa našich skúseností sa pritom obchodníci najviac boja (okrem negatívnych recenzií na porovnávajúcich portáloch) pokút zo strany príslušných kontrolných orgánov.
Oblasť e-commerce je špecifická predovšetkým v tom, že sa v nej vyskytuje koncový zákazník (spotrebiteľ), ktorého príslušné právne predpisy v rámci celej EÚ považujú za slabšiu zmluvnú stranu, ktorá má byť chránená. Tomu zodpovedá aktuálna, ako aj pripravovaná legislatíva, ktorá – ako sa zdá – spotrebiteľa bude chrániť ešte viac ako doteraz. Popri tom je (predovšetkým od účinnosti nariadenia GDPR) veľkým strašiakom oblasť ochrany osobných údajov, ktorej bohužiaľ mnohokrát nerozumejú ani právni špecialisti, nieto prevádzkovatelia e-shopov. Miestami je až zarážajúce pozorovať po mediálnej masáži posledných rokov, ako ľahkovážne pristupujú niektorí online obchodníci k regulácii týkajúcej sa ochrany osobných údajov a ako s osobnými údajmi nakladajú. Pritom jednou z kľúčových zmien oproti kamennému obchodu je zámena anonymného zákazníka pri pokladni za jasne určeného používateľa najmä dodacou adresou, e-mailom a kreditnou kartou.
Predstavte si, ako by sa zákazník cítil, keby ho od obchodu sledoval súkromný detektív a zapisoval by si, kam všade išiel ešte nakupovať a kde pracuje, a teda koľko približne zarába – keď sa ale obchodník bezhlavo pustí do online marketingu bez snahy a citu pre vytváranie dôvery u zákazníka, nastáva presne rovnaká situácia. Nakoniec, keď sa pozriete na tisíce e-shopov, je zrejmé, že väčšia konkurencia a možnosť voľby pre zákazníka nie je len o rozsahu sortimentu a nízkych cenách, ale aj o bezpečnosti jeho osobných údajov.
Moja práca sa však nikdy nesústredila iba na právny obsah obchodných podmienok a ďalších dokumentov. Úplne zásadné totiž je, či je z právneho pohľadu v poriadku celý nákupný proces ako taký, teda proces od výberu tovaru, jeho vloženia do košíka, udelenia súhlasov až po záverečne zaplatenie, respektíve doručenie tovaru. Akokoľvek jednoducho to môže celé vyzerať na prvý pohľad, v niektorých prípadoch skutočne nie je ľahké splniť zákonom požadovanú informačnú povinnosť (teda spotrebiteľov vždy a všade o všetkom informovať) na strane jednej a používateľskú jednoduchosť nákupu na strane druhej.
Zjednodušene, toto je práve dôvod, prečo itčkári a marketéri nemajú radi právnikov – všetko komplikujeme, pretože pridávame všade veľa textov, požadujeme hneď niekoľko povinne či nepovinne zaškrtávajúcich polí so súhlasmi, občas tiež tvrdíme, že niektoré zákonom regulované položky nemožno predávať tak ľahko, ako si klienti myslia, a podobne. Ak sa podarí úspešne vyriešiť tieto základné otázky, objavujú sa neraz nové právne výzvy, na ktoré sa často ťažko hľadá odpoveď aj v právnych predpisoch. Tu prichádza na rad detailná znalosť spotrebiteľského práva a e-commerce prostredia, skúsenosti s činnosťou kontrolných orgánov a súdov a tiež aj trocha právnej intuície. Verte mi, že rád spomínam na právne výzvy súvisiace s online predajom automobilov, online konfigurátorom ručných zbraní, internetovou zoznamkou, predajom liekov a žieravín cez internet či predajom zájazdov online v čase, keď sa online zájazdy vlastne ešte vôbec nepredávali.
Samostatnou kapitolou, často zneužívanou zo strany zákazníkov, je odstúpenie od zmluvy v 14-dňovej lehote, ktoré predstavuje jeden z hlavných benefitov pre spotrebiteľov v online prostredí. Nepáči sa mi tovar? Jednoducho ho vrátim. Ale čo keď je tovar po 14 dňoch už opotrebovaný? Dokedy musí obchodník vrátiť spotrebiteľovi peniaze? A musí vlastne vracať celú kúpnu cenu? A ako je to s nákladmi na dopravu? Nikdy by som neveril, že takáto na prvý pohľad jednoduchá vec môže vyvolávať toľko otázok a praktických problémov. Mnohí obchodníci doteraz netušia, že už niekoľko rokov na Slovensku existuje inštitút tzv. alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a že o ňom musia zákazníkov výslovne informovať. Špecificky pre oblasť e-commerce existuje alternatívne riešenie sporov online, ktoré rieši buď Slovenská obchodná inšpekcia alebo platforma na riešenie sporov online, ktorá bola zriadená Európskou komisiou.
Dané oblasti pritom prechádzajú ďalšími zmenami, ktoré budú aj v budúcnosti meniť fungovanie e-shopov. Napríklad nová smernica (EÚ) 2019/2161 prináša pozitívne zmeny v pravidlách pre označovanie cien tovarov. Všetky oznámenia o zľave z aktuálnej ceny tovaru budú po novom musieť uvádzať predchádzajúcu cenu, ktorú obchodník uplatňoval, najmenej po dobu 30 dní pred uplatnením zľavy z ceny. Cieľom tohto opatrenia je, aby nebolo možné bez povšimnutia spotrebiteľa účelovo hýbať s cenou tesne pred poskytnutím príslušnej zľavy (obchodníci tak v praxi často robia, najmä v oblasti e-commerce, aby bola na prvý pohľad poskytovaná zľava „väčšia“ než je v skutočnosti). Členské štáty Európskej únie však môžu pre niektoré prípady udeliť výnimky (napr. tovar podliehajúci rýchlej skaze).
Predajcovia tak budú povinní vo svojich predajných akciách uvádzať ako pôvodnú cenu najnižšiu cenu v stanovenom období pred začatím akcie, ktoré nesmie byť, až na výnimky, kratšie ako tridsať dní. Nedodržanie tejto povinnosti má byť totiž členskými štátmi postihované pokutami až do výšky 4 % ročného obratu príslušného obchodníka, príp. pokutami, ktorých maximálna výška bude členskými štátmi stanovená na minimálne 2 mil. eur, ak informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii. Medzi ďalšie zakázané klamlivé obchodné praktiky bude patriť napríklad zákaz skrytej reklamy pri vyhľadávaní na internete, zákaz neovereného zverejňovania recenzií spotrebiteľov alebo zákaz predkladania a zadávania falošných alebo skreslených spotrebiteľských recenzií – aj v tomto prípade ide o bežnú prax nepoctivých online predajcov.
Nakoľko sa rok od roka sprísňuje a stáva komplikovanejšou právna regulácia, e-shopy, ktoré vznikli narýchlo v rámci „boja o prežitie“ môžu mať celý rad právnych nedostatkov, za ktoré hrozia vysoké pokuty. Obráťte sa na našich odborníkov špecializujúcich sa na e-commerce z HAVEL & PARTNERS , ktorí disponujú detailnou znalosťou spotrebiteľského práva, majú skúsenosti s činnosťou kontrolných orgánov a súdov a sú vám pripravení poskytnúť svoje praktické skúsenosti pri vytváraní perfektného e-shopu.
Autori: Štěpán Štarha, Vladek Krámek, David Neveselý
Ochrana súkromného majetku, pripravenosť štruktúry na investície či vhodné odovzdanie vytvorených hodnôt ďalšej generácii, teda nástupníctvo, sú v súčasnosti aktuálne témy v prostredí rodinných firiem. Niektorí podnikatelia si vzhľadom na súčasnú politickú a ekonomickú situáciu uvedomili zraniteľnosť svojho majetku a podnikania, a preto začali viac myslieť aj na jeho ochranu pred neočakávanými situáciami. Ďalší si zas uvedomili nepripravenosť ich štruktúry na možné rýchle investície, ktoré súčasná situácia môže priniesť, a preto potrebujú vhodne upraviť držbu, správu a usporiadanie majetku.
Iní, typickí zakladatelia rodinných firiem, sú z generácie, ktorá nadobudla a vybudovala majetok po Nežnej revolúcii. Títo momentálne prichádzajú do veku, kedy si začínajú uvedomovať potrebu riešenia vecí spojených s odovzdaním vytvorených hodnôt a nástupníctvom, pričom pri nástupníctve chcú zachovať tzv. šľachtický štandard. Teda vyhnúť sa rozdrobeniu strategického majetku v ďalších generáciách a zaistiť zodpovedajúcu podporu blízkych, verných a pre rodinu perspektívnych členov rodiny.
Práve z dôvodov uvedených vyššie podnikatelia v súčasnosti hľadajú vhodné a efektívne riešenia ich situácií, ktoré môže predstavovať práve tzv. Family Office.
Tak ako každý rodinný dom musí stáť na pevnom základe, tak aj každá rodinná firma musí mať pevný a stabilný Family Office, ktorého základný kameň tvorí predovšetkým privátny (rodinný) holding, zriadený najčastejšie vo forme akciovej spoločnosti, jednoduchej spoločnosti na akcie či európskej spoločnosti.
V rámci štruktúry usporiadania majetku, holding predstavuje hranicu, kde sa láme a rozdeľuje majetok na podnikateľský, využívaný pre rozvoj ďalšieho podnikania a zveľaďovania businessu, a osobný, využívaný pre súkromné účely, aktivity rodiny či filantropiu. Holding taktiež zabezpečuje bariéru a ochranu pred rizikami, ktoré vyplývajú zo štandardného podnikania, a preto jeho funkciou nie je podnikanie, ale najmä držba a správa jednotlivých aktív, najmä majetkových účastí v obchodných (dcérskych) spoločnostiach.
Z hľadiska podnikania, holding ovláda a riadi dcérske spoločnosti, v ktorých je vhodne usporiadaný a rozčlenený jednotlivý majetok. Vďaka takémuto usporiadaniu do tzv. horizontálneho holdingu sa zabezpečuje ochrana a oddelenie rizík jednotlivých dcérskych spoločností. Pokiaľ teda komplikácie zasiahnu jednu či dve takto oddelené dcérske spoločnosti, ostatné dcérske spoločnosti a ich majetok ako aj majetok holdingu ostane nedotknutý.
Jednou z dôležitých funkcií holdingu je aj redistribúcia zisku generovaného dcérskymi spoločnosťami ovládanými práve týmto holdingom do holdingu, ktorý tieto finančné prostriedky ďalej investuje, všetko v daňovo priaznivom režime v súlade so národnou legislatívou a európskou smernicou.
Z hľadiska súkromného je vhodné holding doplniť o iný osvedčený právny inštitút, ktorý sa následne stane bezpečným prístavom rodinného majetku, umožňujúcim okrem držby majetku aj jeho distribúciu k členom rodiny a ochranu pre ďalšie generácie. Týmto právnym inštitútom môže byť zverenecký alebo súkromný nadačný fond zriadený podľa českého práva. V prípade väčších rodín môžu byť zriadené aj dva alebo tri fondy, pre každú rodinnú vetvu jeden.
Pri zvereneckom fonde ide o obdobu v zahraničí známych a po stáročia osvedčených inštitútov, akými sú trusty či privátne nadácie. Rast dopytu po týchto riešeniach je spôsobený aj aktuálnou neistotou ohľadom vývoja ekonomiky a potrebou lepšie si chrániť majetok a snahou klientov diverzifikovať riziká. V neposlednom rade popularitu týchto riešení zvyšujú i očakávané daňové zmeny či reformy s možným zavedením dedičskej dane, dane z majetku či dane z bohatstva, ako je tomu už teraz v celej rade geograficky blízkych európskych krajinách.
Prostredníctvom tejto nadstavby sa zabezpečuje vhodné odovzdanie majetku ďalšej generácii, avšak so zachovaním nedeliteľnosti majetku. Majetok ostane navždy pevne v rukách najbližšej rodiny a nebude rozdrobený napr. k ex-manželom/ex-manželkám či iným osobám mimo hlavnej rodiny zakladateľa rodinnej firmy. Fond predstavuje aj „nárazový vankúš“, ktorý ochráni potenciálnych nadobúdateľov od premrhania náhle nadobudnutého dedičstva. Majetok je z fondu vyplácaný postupne v splátkach, vo väčšom množstve len keď je to vhodné a potrebné (na štúdium, svadbu, či liečbu a iné). Slováci môžu, a aj zriaďujú, nadačné a zverenecké fondy podľa českého práva, nakoľko slovenské dedičské právo im nevie zabezpečiť vyššie opísané funkcie podľa ich želania.
Pri vytváraní štruktúry Family office, teda holdingovej štruktúry, vhodne doplnenej o trust či nadáciu, je možné vydať akcie rôzneho typu, napr. akcie distribučné (dividendové) väčšinou bez hlasovacích práv pre fond, ktoré budú zabezpečovať kumulovanie ľubovoľného podielu finančných prostriedkov vo fonde, či akcie riadiace (kmeňové) s hlasovacími právami, ktoré budú ponechané v dobrých rukách otca zakladateľa či vybraného nasledovníka alebo iné, ktoré môžu byť vhodne prenechané deťom či vnúčatám podľa vhodnosti ich zapojenia do rodinnej firmy. Kombinácií usporiadania je nekonečné množstvo.
Vytvorenie chytrej, funkčnej, avšak nekomplikovanej, štruktúry správy a riadenia majetku aj so zapojením súkromného nadačného fondu alebo trustu nie je časovo náročné. Podľa našich skúseností je možné takúto štruktúru vytvoriť približne do troch mesiacov od prvého stretnutia s klientom. Náklady na správu závisia od komplikovanosti a veľkosti štruktúry, avšak za bežných okolností nie sú vyššie ako náklady na prevádzku bežnej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Za ideálny príklad modernej a efektívnej správy privátneho majetku môže slúžiť práve štruktúra usporiadania majetku slávnych rodinných firiem Porsche či Baťa. Štruktúra týchto rodinných firiem sa zhoduje s vyššie popísanou štruktúrou, t. j. s vytvorením holdingu vhodne prepojeným s iným právnym inštitútom (fondom).
Rodina Porsche Piëch, zaoberajúca sa automobilovým priemyslom, ovláda svoje zásadné aktíva v rámci skupiny prostredníctvom Porsche Automobil Holding SE, ktorá vykonáva funkciu privátneho holdingu rodiny zakladateľa Ferdinanda Porshce-Piëch. Práve vďaka rodinnému holdingu sa rodine Porsche podarilo zabezpečiť nerozdrobiteľnosť podielov do jednotlivých rodinných vetiev, ponechať si rozhodujúci vplyv a pritom vlastniť len minoritný podiel v celom koncerne, a tak riadiť v podstate celú skupinu Volkswagen.
Rodina slávneho obuvníka Tomáša Baťu, ktorý so svojim obuvníckym biznisom expandoval aj na územie Slovenska a pomohol vybudovať celé mesto Baťovany (dnešné Partizánske), sa dopracovala k podobnému usporiadaniu rodinnej firmy, na ktorej čele je postavený práve holding.
Obe rodinné firmy sú navyše vhodne doplnené práve o trust alebo stiftung (nadáciu), ktoré predstavujú rodinný prístav pre majetok rodiny v širšom poňatí. Vyššie uvedený model je veľmi jednoduchý a je možné ho zriadiť a spravovať za veľmi rozumných cenových podmienok. Teda nie je určený len pre správu impérií, ktoré vytvorili vyššie uvedené rodiny, ale je dostupný bežnej rodinnej firme. Pre Slovákov ťažko uchopiteľný trust či rodinná nadácia však predstavuje vo svete overený a odskúšaný inštitút, štandardný model držby, správy a usporiadania súkromného majetku, prostredníctvom ktorého sa umožňuje efektívna redistribúcia finančných prostriedkov ďalším generáciám, avšak so zachovaním nedeliteľnosti majetku.
Zdroj: Startitup.sk (23.6.2020)
Autor: Štěpán Štarha
Koronakríza značne zvýšila e-shopom obraty a vám pravdepodobne ukázala, že nie je na čo čakať a vstup na on-line trh je pre Vás jednoducho nevyhnutný, a to hlavne pokiaľ už prevádzkujete kamennú predajňu. Vytvorenie e-shopu a vstup na on-line trh je možné zvládnuť relatívne jednoducho a rýchlo, ak budete postupovať správne. Na čo si dať pri vytváraní e-shopu pozor a ako správne postupovať sa dozviete v tomto článku.
Výrazný rast eCommerce
On-line trh v posledných rokoch zaznamenal rekordný rast. V roku 2019 stúpol na Slovensku obrat realizovaný prostredníctvom e-shopov o 20 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom na hodnotu 1,36 miliardy EUR a počet e-shopov vzrástol oproti roku 2018 o takmer 1.000[1]. Navyše on-line predaj už dávno nie je len o elektronike či veciach do domácnosti. Výrazný rast nákupov cez internet zaznamenávajú napr. aj potraviny, oblečenie, detský tovar či tovary v kategórii hobby.
Doménové meno(á), brand a ochranné známky®
Prvým krokom k vstupu na on-line trh by mala byť registrácia alebo kúpa doménového mena, na ktorom budete e-shop prevádzkovať. Doménových mien môžete mať viacero a vzájomne ich poprepájať. Okrem tradičných národných internetových domén napr. „.sk“, „.cz“ zvážte aj registráciu či kúpu národnej domény Európskej únie „.eu“, ktorá je dostupná len osobám a spoločnostiam sídliacim v Únii. Rozšírením portfólia doménových mien môžete zabrániť potenciálnym doménovým sporom, a tiež optimalizovať svoj marketing. V dnešnej dobe môžete byť pri výbere koncovky domény aj kreatívny a celkovým originálnym názvom domény môžete zvýšiť Vašu šancu na úspech, napr. „.guru“, „.shopping“, „.store“ alebo „.top“ a ďalšie.
Brand, či už ako slovný prvok, logo, slogan, obrázok alebo ich kombinácia a pod., je vašim hlavným predajným artiklom a zároveň jednou z hlavných hodnôt vášho e-shopu. Či už brand používate alebo vytvárate nový, zvážte využitie služieb dizajnérov a marketingových agentúr, nezabudnite však na zmluvy a úpravu výkonu autorských práv k brandu. Vstupom na on-line trh by sa vizibilita vášho brandu mala zvýšiť. Zvýšením povedomia o brande získate nielen výhody, ale môžete sa stať terčom podvodníkov, ktorí budú mať záujem získať prospech z Vášho úspechu.
Brand a prípadne ďalšie prvky je preto potrebné ochrániť. Najvhodnejšou ochranou je registrácia prostredníctvom ochrannej známky. Ochranná známka chráni váš brand pre tovary a služby, pre ktoré je zapísaná. Ochranné známky je možné registrovať na národnej úrovni (v každej krajine samostatne), alebo tiež na úrovni celej EÚ prostredníctvom jednej prihlášky. Pozor však, aby sa váš brand nepodobal na už existujúcu ochrannú známku. V takom prípade vám úrad ochrannú známku nemusí zapísať a môžete byť majiteľom už registrovanej ochrannej známky prinútený prestať váš brand používať. Správne zvoleným spôsobom tvorby brandu a vhodne zvoleným spôsobom jeho registrácie však môžete tieto riziká odstrániť alebo minimalizovať.
Webová stránka a mobilná aplikácia
Podľa verejne dostupných údajov, je stále viac návštev e-shopov realizovaných prostredníctvom mobilných zariadení. V roku 2019 to bolo až 60 % návštev s ďalším predpokladom rastu. Responzívny dizajn e-shopu na všetkých druhoch mobilných zariadení, operačných systémoch a prehliadačoch a poskytovanie mobilných aplikácií k e-shopu, by už preto mali byť samozrejmosťou.
Tento trend bude, okrem obchodného nastavenia, potrebné premietnuť aj do vzťahov s developermi webových stránok a aplikácií. Pri uzatváraní kontraktov s developermi a poskytovateľmi služieb je, okrem iného, potrebné myslieť aj na úpravu autorských práva k software, dokumentácii, a dizajnom ktoré vytvoria. Taktiež je potrebné pokryť licencie, zdrojové kódy a poskytovanie služieb podpory, údržby a prípadného rozvoja webovej stránky a aplikácie.
Obsah webovej stránky a uvádzanie cien
V závislosti od druhu tovaru, ktorý budete v e-shope ponúkať, treba zvážiť, či tovar nepodlieha špecifickej regulácii a obmedzeniam, ako napríklad lieky, kozmetika, potraviny, zbrane a pod. Špecifická regulácia tovaru bude pravdepodobne znamenať zvýšené požiadavky napr. povolenia na predaj, na informačnú povinnosť voči spotrebiteľom, skladovanie, dopravu a ďalšie. Rozmyslite si preto, či sa vám zaradenie takýchto tovarov do portfólia oplatí a ak áno, prispôsobte sa tomu.
Tovary ponúkané vo vašom e-shope bude potrebné zobrazovať. Ak predávate daný tovar, neznamená to, že môžete použiť aj jeho fotky, ktoré nájdete napr. na stránkach výrobcu alebo inde na internete. K fotkám, ilustráciám a vyobrazeniam prináležia aj autorské práva ich zhotoviteľa a bez jeho súhlasu nesmiete fotky použiť. Dbajte preto na to, aby ste mali na použitie fotiek tovaru príslušné oprávnenia od autora alebo vykonávateľa autorských práv, prípadne si fotky a vyobrazenia zabezpečte interne.
Pokiaľ nebudete tovary rozdávať zadarmo, je ich potrebné označiť cenami. Ceny na Slovensku vždy uvádzajte v EUR, s DPH a ďalšími prípadnými daňami a poplatkami (konečné ceny). V závislosti od druhu tovaru, môžete byť povinný uvádzať aj ceny za jednotky, napr. ml, g, kg a pod. Ak sa rozhodnete poskytnúť zľavy, spotrebiteľovi musí byť zrejmá konečná cena po zľave.
Právne texty
Základným dokumentom, ktorý bude upravovať vzťah medzi vami, ako predávajúcim, a vašimi zákazníkmi sú podmienky nákupu, ktoré majú zväčša formu obchodných podmienok. V podmienkach je potrebné popísať aspoň to, ako sa tovar objednáva, ako a kedy dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ako bude tovar dodaný, ako odstúpiť od zmluvy, uviesť všetky povinné informácie podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, opísať spôsoby platieb či odkázať na ďalšiu príslušnú dokumentáciu (reklamačný poriadok, reklamačný formulár, zásady spracúvania osobných údajov, zásady spracúvania cookies).
Vašimi klientmi môžu byť ako spotrebitelia, tak osoby konajúce v rámci svojej podnikateľskej činnosti (podnikatelia). Spotrebitelia majú zo zákona oproti podnikateľom výrazne viac práv a výhod, ktoré sa však neuplatnia na podnikateľov, pokiaľ im ich v obchodných podmienkach neposkytnete. Odporúčame preto podmienky rozdeliť tak, aby spotrebiteľské výhody nečerpali (z vášho pohľadu zbytočne) aj podnikatelia.
Ak už máte kamennú prevádzku, viete, že je vašou povinnosťou mať vypracovaný reklamačný poriadok a tento mať umiestnený napr. na pokladni. Reklamačný poriadok je rovnako potrebný aj pre e-shop. Reklamačný poriadok môže byť a spravidla aj býva súčasťou obchodných podmienok. Okrem neho je však povinnosťou poskytnúť zákazníkom (spotrebiteľom) aj formulár na odstúpenie od zmluvy. V e-shope majú totiž spotrebitelia právo odstúpiť zo s vami uzatvorenej kúpnej zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru, a to aj bez udania dôvodu.
Na rozdiel od kamennej predajne (kde to nie je vyslovene nevyhnutné), bude v e-shope dochádzať k spracúvaniu osobných údajov. Osobné údaje budete pravdepodobne spracúvať už pri vstupe do vášho e-shopu prostredníctvom cookies a následne pri vytváraní objednávok a uzatváraní kúpnej zmluvy. O spracúvaní osobných údajov je potrebné náležite informovať. Na tieto účely budete potrebovať zásady spracúvania osobných údajov a zásady spracúvania cookies.
Spracúvanie osobných údajov
Spracúvanie osobných údajov je v e-shope nevyhnutnosťou, rovnako tak je aj jeho správne nastavenie. Základný myšlienkový pochod, ktorým k osobným údajom pristupovať, by sa dal zhrnúť nasledujúco:
Upozorňujeme, že pokuty od Úradu na ochranu osobných údajov sa neznížili a potenciálne sa môžu vyšplhať do 20.000.000 EUR alebo 4% z celosvetového obratu (podľa toho, čo je vyššie).
Doručovanie a výdaj tovaru
Jedným z trendov, ktorý zákazníci vnímajú pozitívne je možnosť výberu prevzatia tovaru. Okrem štandardného doručenia poštou a kuriérom (ktoré však býva spoplatnené) začínajú zákazníci preferovať lacnejšie, resp. bezplatné vyzdvihnutie tovaru na predajni alebo výdajnom mieste. Ak si to zákazníci prajú, prečo im to neumožniť…
Nezabúdajte však na to, že ako doručovanie tovaru, tak jeho vyzdvihnutie na výdajných miestach u tretích strán môže byť spojené s rizikami poškodenia, straty či odcudzenia tovaru. Zmluvy s kuriérmi a výdajňami tovaru preto nepodceňujte a dbajte, okrem iného, na vhodné nastavenie zodpovednosti za škodu.
Platobné metódy
Okrem výberu spôsobov doručovania tovarov oceňujú zákazníci tiež širšiu škálu možnosti platieb za tovar. K bežným platbám cash alebo kartou pri prevzatí tovaru sa pridávajú platby on-line prostredníctvom platobných brán s možnosťou platieb kartami, aplikáciami bánk, ale aj menej užívateľsky pohodlné prevody na účet a ďalšie. Viaceré e-shopy už akceptujú aj platby kryptomenami (napr. Bitcoin či Ethereum). Nezabúdajte, že prijímať cash platby od spotrebiteľov môžete len do sumy 5.000 EUR.
Platobné brány sú zväčša služby tretích strán. Poskytovanie týchto služieb, ich umiestnenie do vášho e-shopu a najmä ich dostupnosť je potrebné riadne zazmluvniť, nechcete predsa prísť o zákazníka a obchod len preto, že sa za tovar nedalo práve zaplatiť a poskytovateľ platobnej brány za to nebude zodpovedať.
Dobrá rada na záver
Buďte pro-zákaznícky, vychádzajte zákazníkom v ústrety a aj v situáciách kedy, by ste najradšej spravili presný opak, sa riaďte nasledujúcimi múdrosťami:
Vizitkou perfektného e-shopu je tiež to, že je v poriadku po právnej stránke. Náš tím odborníkov na e-commerce z HAVEL & PARTNERS je pripravený Vám pri vytváraní e-shopu pomôcť a poskytnúť naše praktické skúsenosti. Keďže stovkám našich klientov radíme už od čias, keď prvé internetové obchody ešte len vznikali, pripravili sme pre vás pomôcku „PRÁVNE DESATORO PRE PERFEKTNÝ E-SHOP“, ktorú si môžete stiahnuť v priloženom PDF.
[1] https://www.startitup.sk/slovaci-v-roku-2019-na-e-shopoch-vytvorili-novy-vyse-miliardovy-rekord/
Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Ján Kapec
Dňa 9.6.2020 schválilo plénum Národnej rady SR novelu zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, na základe ktorej štát pomôže s platením nájomného formou poskytnutia dotácie na nájomné tým podnikateľom, ktorých prevádzky museli byť zatvorené v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19. Po podpise prezidentky zákon nadobudne účinnosť dňom jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
Dotácie na nájomné budú poskytované pre nájomcov a podnájomcov predmetu nájmu, ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo znemožnené uzavretím predmetu nájmu alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu a to práve v súvislosti s opatreniami prijatými na zamedzenie následkov šírenia choroby Covid-19. Za predmet nájmu sa pre účely dotácie považujú nebytové priestory, v ktorých je predávaný tovar alebo sú poskytované služby konečným spotrebiteľom, ako aj súvisiace skladové a obslužné priestory (napr. parkoviská) a trhové miesta.
Podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že príslušná nájomná zmluva musela nadobudnúť účinnosť najneskôr 1.2.2020, tzn. ak právo nájomcu na užívanie predmetu nájmu podľa konkrétnej nájomnej zmluvy vzniklo až po tomto dátume, dotáciu na nájomné platené podľa takejto zmluvy nie je možné poskytnúť.
Žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu, avšak na vlastný účet, tzn. oficiálnym príjemcom pomoci je nájomca. Žiadosť sa predkladá elektronicky prostredníctvom formulára, ktorý bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva hospodárstva. K žiadosti nie je potrebné prikladať dohodu o zľave z nájomného, keďže odoslanie elektronického formulára má rovnaké účinky ako táto dohoda, ak sú podpisy prenajímateľa aj nájomcu autorizované (najmä kvalifikovaným elektronickým podpisom). Dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi.
Súčasťou žiadosti musí byť vyhlásenie nájomcu, že (i) voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, (ii) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie a (iii) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. V prípade ak požadovaná výška dotácie prevyšuje hodnotu 100 000 eur, žiadosť musí obsahovať označenie konečného užívateľa výhod. Ak sa neskôr preukáže nepravdivosť vyhlásenia o splnení podmienok alebo uvedeného konečného užívateľa výhod, bude nájomca povinný dotáciu vrátiť.
Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi len v takej výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu. Ak teda prenajímateľ odpustí nájomcovi polovicu nájmu, štát poskytne dotáciu na druhú polovicu a nájomca v tomto prípade nebude platiť nič.
Za nájomné sa pre účely poskytnutia dotácie nepovažujú úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom (ako napr. platby za energie, servisné a marketingové poplatky a pod.) a ani obratová zložka, ak sa nájomné určuje aj podľa obratu. Ak súčasťou nájomného sú aj úhrady za služby spojené s nájmom, ktorých výška nie je oddelená od sumy nájomného, platí, že výška úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom je 5 % zo sumy nájomného a o predmetnú sumu sa nájomné poníži. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úhrady za služby spojené s nájmom, ktoré nie sú súčasťou nájomného, ako aj sumu, o ktorú bol nájom v prípade nemožnosti oddelenia od sumy nájomného znížený (5%), je nájomca povinný uhradiť a dotácia sa na takéto úhrady poskytovať nebude.
Na účely poskytovania dotácie sa neprihliada na prípadné zmeny nájomnej zmluvy, ku ktorým došlo po 12.3.2020. Ak teda bola po tomto dátume dohodnutá úprava výšky nájomného, takáto zmena nemá vplyv na výšku dotácie.
Nájomca je teda povinný uhradiť prenajímateľovi nájomné za obdobie sťaženého užívania, znížené o poskytnutú zľavu z nájomného, ako aj o výšku poskytnutej dotácie na nájomné poukázanej prenajímateľovi. V prípade ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na poskytnutí zľavy z nájomného, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19.
Ak sa teda prenajímateľ a nájomca dohodli napríklad na zľave vo výške 20 percent z nájmu, štát poskytne dotáciu na ďalších 20 percent a nájomca si môže splácanie zvyšných 60 percent nájomného za príslušné obdobie rozdeliť na nasledujúce štyri roky. Ak prenajímateľ nájomcovi neodpustil ani len časť nájomného, môže nájomca takýmto spôsobom uhrádzať aj celé nájomné za obdobie sťaženého užívania. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca navyše oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1.2.2020.
Ak nájomca nájomné za obdobie sťaženého užívania už uhradil, zákon mu umožňuje uplatniť si právo na úhradu nájomného v splátkach na ekvivalentné obdobie v budúcnosti.
Potenciálne aplikačné problémy môže priniesť skutočnosť, ako sa bude riešiť prípad, kedy nájomná zmluva bude ukončená predtým, ako budú uhradené všetky splátky zostávajúceho nájomného. Za najsprávnejší v tomto smere považujeme výklad, podľa ktorého bude nájomca aj po ukončení nájomnej zmluvy túto časť nájomného povinný splácať akoby nájomný vzťah naďalej trval.
Nová právna úprava dotácie na nájomné tiež neobsahuje žiadne vymedzenie jej vzťahu ku skôr prijatému ustanoveniu § 3b zákona č. 62/2020 Z. z., podľa ktorého môže prenajímateľ nájomnú zmluvu ukončiť pre omeškanie s platením nájomného za obdobie apríl až jún 2020, ak nájomca dlžné nájomné neuhradí ani do 31.12.2020. Aj napriek chýbajúcemu explicitnému zákonnému vyjasneniu máme za to, že prednosť by mala mať neskoršia právna úprava, tzn. prenajímateľ nebude môcť nájomnú zmluvu ukončiť z dôvodu omeškania s platením nájomného za obdobie sťaženého užívania ani v prípade, ak nájomca predmetné nájomné neuhradí ani do 31. 12. 2020, pokiaľ bude nájomné riadne uhrádzať v splátkach rozložených na štyri roky (resp. inú dobu, na ktorej sa prenajímateľ a nájomca dohodli).
Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Ivana Gajdošová
V predchádzajúcej časti sme sa venovali zhrnutiu základných princípov výkonu funkcie štatutárneho orgánu, ktorými by sa mali štatutárne orgány riadiť a pri výkone svojej funkcie ich dôsledne uplatňovať. V tejto časti si predstavíme špecifické povinnosti štatutárnych orgánov vo svetle aktuálnej mimoriadnej situácie a zameriame sa najmä na praktické otázky a situácie, v ktorých sa môžu obchodné spoločnosti a ich vedenie ocitnúť a ktoré môžu byť z hľadiska špecifických povinností štatutárneho orgánu a jeho zodpovednosti významné. Nadviažeme predovšetkým na povinnosť lojality, ktorou sme sa zaoberali v predchádzajúcom vydaní tejto série článkov. Nižšie sa dočítate aj o možnosti vzdania sa funkcie, povinnosti zvolať valné zhromaždenie alebo informovať dozornú radu a tiež o otázke koncernových pokynov a ich aplikácii v kontexte slovenského právneho poriadku.
Pre veľmi vyťažených manažérov sme opäť pripravili krátke zhrnutie hlavných bodov tejto problematiky, v každom prípade však odporúčame dôsledne si prečítať celý článok:
Pandémia koronavírusu predstavuje výnimočnú situáciu, v ktorej sa štatutárne orgány v súčasných podmienkach ocitli vôbec prvýkrát a z povahy svojej výnimočnosti môže vyvolať vznik určitých špecifických povinností, ktorým by členovia štatutárneho orgánu mali venovať zvýšenú pozornosť.
V predchádzajúcej časti tejto série článkov sme sa bližšie zaoberali tzv. povinnosťou lojality člena štatutárneho orgánu. Niektoré aspekty tejto povinnosti sa výraznejšie prejavujú práve v krízovom období, najmä pokiaľ ide o konanie v záujme spoločnosti.
Zotrvanie člena orgánu obchodnej spoločnosti vo funkcii, resp. možnosti jej ukončenia, nie sú v zásade zákonom limitované, napríklad v porovnaní s právnou úpravou v Českej republike, kde platí zákaz vzdania sa funkcie v dobe, ktorá je pre spoločnosť nevhodná. Z pohľadu zodpovednosti je však potrebné vždy kriticky vyhodnotiť, aký dopad môže mať prípadné vzdanie sa funkcie v krízovom období na spoločnosť.
V situácii, keď spoločnosti hrozí vznik škody, čo spravidla bude možné predpokladať predovšetkým v krízovom období akým je súčasná pandémia, má člen štatutárneho orgánu, ktorý sa vzdal funkcie, minimálne povinnosť upozorniť spoločnosť, aké opatrenia je potrebné uskutočniť na jej odvrátenie. V opačnom prípade totiž bude zodpovedať za škodu, ktorú svojou nečinnosťou spoločnosti spôsobil. Pri zvažovanom odchode zo spoločnosti je rovnako dôležité posúdiť či vzdanie sa členstva v štatutárnom orgáne práve v čase krízy nemôže mať na spoločnosť likvidačný dopad. Ak by totiž valné zhromaždenie nebolo schopné vymenovať nový štatutárny orgán, čo v období krízy nemusí predstavovať jednoduchú úlohu, môže táto situácia v krajnom prípade viesť až k zrušeniu spoločnosti.
Zákon ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti spoločnosti a stav jej majetku, najmä likviditu.
Súčasná kríza a jej širokospektrálne dopady na podnikateľské aktivity obchodných spoločností bude u väčšiny z nich aktivovať informačnú povinnosť štatutárneho orgánu voči dozornej rade. Medzi skutočnosti s potenciálom zásadne ovplyvňovať ďalší chod podnikania bude patriť napríklad neschopnosť uhrádzať pohľadávky spoločnosti zo strany dôležitých obchodných partnerov a na to nadväzujúca druhotná platobná neschopnosť samotnej spoločnosti, znížená schopnosť spoločnosti plniť významnú časť svojich záväzkov z dôvodu obmedzenia výroby, významný pokles tržieb, prijímanie vládnych opatrení alebo výrazný dopad na celý podnikateľský sektor, v ktorom daná spoločnosť pôsobí.
Z pohľadu zodpovednosti člena štatutárneho orgánu je možné odporučiť, aby informačná povinnosť nebola obmedzená len na strohé odovzdanie informácií dozornej rade, naopak členovia štatutárneho orgánu by mali proaktívne pristúpiť k riešeniu krízovej situácie a súčasne prísť s návrhom konkrétnych opatrení ako vhodne eliminovať potenciálne negatívne dopady krízy na spoločnosť.
Zákon ďalej ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade, že strata spoločnosti presiahla jednu tretinu základného imania alebo tento stav možno predpokladať. V období krízy, kedy sa situácia dynamickým tempom mení a vyvíja každý deň, je základnou povinnosťou štatutárnych orgánov dôsledne vyhodnocovať stav finančnej kondície spoločnosti a pri predpoklade očakávaných strát dôkladne zvážiť zvolanie valného zhromaždenia, a to predovšetkým z dôvodu svojej ochrany a dodržania štandardu konania s náležitou (odbornou) starostlivosťou.
Štatutárne orgány sú tiež povinné priebežne sledovať pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti, ale aj stav disponibilných zdrojov (likviditu), aby mohli včas odhaliť stav krízy, tj. úpadku alebo hroziaceho úpadku spoločnosti. Inštitútu spoločnosti v kríze a s tým súvisiacim povinnostiam a zodpovednosťou štatutárnych orgánov sa budeme bližšie venovať v ďalšej časti tejto série článkov.
V prípade ak vážnosť situácie v spoločnosti bude skutočne vyžadovať zvolanie valného zhromaždenia, je zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu súčasne predložiť valnému zhromaždeniu konkrétne opatrenia v závislosti od závažnosti situácie, do ktorej sa spoločnosť v dôsledku krízy dostala. Môže tak ísť napríklad o predloženie záchranného plánu, ktorý spoločníkom vysvetlí ako spoločnosť toto náročné obdobie prekoná, až v krajnom prípade o plnenie povinností predpokladaných zákonom o konkurze (typicky pôjde o podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, neznevýhodňovanie veriteľov apod.). Štatutárny orgán je zároveň povinný o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať dozornú radu.
Obdobie krízy môže vyvolať potrebu prijímania niektorých strategických rozhodnutí smerovania obchodných spoločností na úrovni spoločníkov alebo v prípade podnikateľských zoskupení až na úrovni materských spoločností. Členovia štatutárneho orgánu tak môžu často čeliť otázkam či a za akých podmienok sú takými rozhodnutiami a pokynmi zasahujúcimi do obchodného vedenia viazaní a v akej miere má ich realizácia dopad na zodpovednosť pri výkone funkcie.
V prvom prípade môže ísť o situáciu, kedy štatutárny orgán bude vykonávať uznesenie valného zhromaždenia prijaté na úrovni spoločníkov, v dôsledku ktorého vznikne spoločnosti škoda. V zásade platí, že členovia štatutárneho orgánu nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. Zodpovednosti za škodu sa však nezbavia v prípade, ak je predmetné uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, stanovami spoločnosti alebo sa týka porušenia povinnosti štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ani prípadný súhlas realizovať dané uznesenie zo strany dozornej rady nemá v danom prípade účinky pozbavenia zodpovednosti štatutárneho orgánu za spôsobenú škodu.
Ďalej si predstavíme situáciu, kedy člen štatutárneho orgánu slovenskej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou koncernového zoskupenia podnikateľov, dostane od materskej spoločnosti zo zahraničia pokyn zasahujúci do obchodného vedenia. Vo všeobecnosti platí pravidlo tzv. „neprelomiteľnosti“ výkonu obchodného vedenia, to znamená, že nikto nie je bez ďalšieho oprávnený udeliť štatutárnemu orgánu pokyny týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti, ktoré je výlučne v právomoci štatutárneho orgánu.
V prvom rade je dôležité upozorniť, že slovenský právny poriadok na rozdiel napríklad od Českej republiky, neobsahuje úpravu koncernového práva ani pravidiel správania sa spoločností patriacich do koncernu. Príslušnosť slovenskej obchodnej spoločnosti ku koncernu teda v podmienkach slovenského právneho poriadku nemá právnu relevanciu a nezbavuje členov lokálnych štatutárnych orgánov ich zodpovednosti za výkon funkcie a dodržiavanie princípu lojality. To znamená, že v prípade udelenia takého pokynu je štatutárny orgán povinný primárne skúmať za dodržania náležitej (odbornej) starostlivosti, či je daný pokyn v záujme slovenskej obchodnej spoločnosti a pri svojom rozhodovaní nebrať do úvahy, resp. až následne, záujem koncernu, prípadne inej spoločnosti patriacej do koncernu.
Totiž v prípade, ak by v dôsledku konania štatutárneho orgánu v záujme koncernu, ale na úkor slovenskej obchodnej spoločnosti jej vznikla škoda, nebude výkon pokynu zbavovať člena štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu vo vzťahu k slovenskej spoločnosti. Keďže v takejto situácii sa môže často ocitnúť lokálne vedenie slovenských spoločností patriacich do nadnárodných skupín, odporúčame vždy starostlivo posúdiť aké následky môže mať konkrétny pokyn primárne vo vzťahu k záujmom slovenskej obchodnej spoločnosti a až následne zohľadniť prípadné výhody pre spoločnosť vyplývajúce z pokynu ostatným členom koncernu.
Veríme, že toto stručné zhrnutie pomôže členom štatutárnych orgánov vytvoriť si základnú predstavu o špecifických povinnostiach v súvislosti s krízovým obdobím. Týmto výpočtom však tieto povinnosti nemusia byť úplne vyčerpané.
V tejto časti sme sa snažili priblížiť vplyv povinnosti lojality v období koronavírusu. V nasledujúcej časti sa zameriame predovšetkým na distribúciu vlastného imania (predovšetkým zisku) zo spoločnosti, inštitút spoločnosti v kríze, ktoré so zodpovednosťou štatutárnych orgánov veľmi úzko súvisia.
Náš korporátny tým je naďalej plne pripravený Vám kedykoľvek a v akejkoľvek konkrétnej situácii pomôcť tak, aby sme túto krízu zvládli spoločne čo najlepšie.
Zdroj: startitup.sk (13.5.2020) Jaroslav Havel, riadiaci partner, HAVEL & PARTNERS
Samozrejme, toto mimoriadne náročné obdobie sa nás významne dotýka. Aj našou najvyššou prioritou je zdravie našich klientov a kolegov, preto sme urobili všetky potrebné opatrenia, aby sme ich ochránili. Na druhej strane sa snažíme kontinuálne poskytovať všetkým klientom čo najkvalitnejšie služby a poradenstvo vo všetkých vzniknutých otázkach v právnej a daňovej oblasti a ad hoc reagujeme na každodenné nové opatrenia, ktoré ohlasujú štátne orgány. Čo sa týka právneho trhu, tak v nasledujúcich mesiacoch bude táto mimoriadna situácia naďalej vyvolávať celý rad právnych otázok, budú sa vytvárať nové právne vzťahy, no najmä bude dochádzať k novému prerokúvaniu a úprave tých existujúcich.
Všeobecne platí, že v kríze tohto typu, kedy sa naruší výrazne aj medzinárodný obchod, je dopyt u firiem po službách tých najlepších miestnych právnických firiem a u menších spoločností a občanov potom po tých najlacnejších službách.
V súvislosti s tým môže dôjsť k ďalšej redukcii pobočiek niektorých medzinárodných kancelárií a k ich odchodu zo Slovenska či z ČR, ako tomu bolo po ekonomickej kríze v rokoch 2008-2012. Ak by k tomu došlo, tak verím, že by išlo skôr o kancelárie, ktoré v strednej Európe nepatria medzi lídrov. Pre právny trh je prítomnosť elitných medzinárodných firiem vždy prínosom, podľa môjho názoru trh aj výrazne kultivujú. Ostatne podstatná časť našich partnerov, vrátane mňa, v takýchto firmách pracovala.
Ako najväčšia právnická firma v strednej Európe sme plne vybavení na riešenie krízových situácií a vďaka robustnej technológii sme boli schopní zo dňa na deň plne prejsť na vzdialené poskytovanie služieb. Nielen našich 220 právnikov a daňových poradcov, ale aj celý back office bol a stále je schopný pracovať z domova v podstate rovnako efektívne ako z kancelárie.
Klientské stretnutia a rokovania prebiehajú formou konferenčných hovorov a videokonferencií, ale s postupným uvoľňovaním opatrení sa pomaly vraciame do kancelárií a na stretnutia s klientmi za dodržania prísnych hygienických opatrení. Pandémia len potvrdila, že moderné technológie sú naším veľkým pomocníkom, ale tiež to, že nie sú schopné nahradiť osobný prístup, ktorý je v advokácii – tak ako ju robíme my – mimoriadne dôležitý.
V poslednej dobe sme sa taktiež sústredili na digitalizáciu našich služieb, vrátane marketingu. Našim klientom ponúkame online komplexný informačný servis ku kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu, zapojili sme sa do niekoľkých bezplatných on-line poradní, máme vlastný blog a firemnú stránku na LinkedIn, kde pravidelne prinášame najaktuálnejšie informácie.
Určite áno. V súvislosti s krízovým stavom a radom vládnych opatrení pomáhame klientom v tom najširšom rozsahu. Od prvého dňa poskytujeme intenzívne poradenstvo top manažérom, majiteľom a investorom, bankám, poisťovniam, sme oporou pre interných právnikov našich klientov pri posudzovaní mimoriadnych situácií a opatrení. Aktuálne najviac riešime dopady „vyššej moci“ na ich podnikanie.
Samozrejme. Od polovice marca tiež poskytujeme právne služby za zníženú hodinovú sadzbu 100 EUR/hod. pre klientov, ktorí hneď na začiatku plnenia služieb požiadajú o zľavu. Zdvojnásobili sme objem služieb Pro Bono i našu finančnú pomoc. Musím tiež vyzdvihnúť obrovskú vlnu solidarity a podporu, ktorú mnoho našich právnikov poskytuje samo za seba. A v neposlednom rade – zriadili sme špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá sa venuje opatreniam spojeným s pandémiou COVID-19.
Našich klientov zaujímajú predovšetkým dopady krízy a opatrení na vzťahy medzi nájomcami a prenajímateľmi, na pracovnoprávne vzťahy, ako aj na dodávateľsko-odberateľské vzťahy alebo na plnenie regulatórnych požiadaviek. V posledných dňoch sme v kontakte s veľkým množstvom retailových klientov, ktorí s nami riešia otázky nájomných zmlúv alebo situáciu so zamestnancami. Často sa nás pýtajú, či môže byť koronavírus dôvodom na zníženie či zvýšenie predtým ohodnutej ceny za tovar či službu, či môže byť dôvodom na neplnenie zmluvných povinností, alebo môže byť prípadne zrušená zmluva, ak je dôvodom pandémia a mnoho ďalších právnych otázok, ktoré súvisia väčšinou priamo s ďalšou existenciou firiem.
Advokátska kancelária Havel & Partners je najväčšou nezávislou právnickou firmou v Strednej Európe a sme plne vybavení na riešenie krízových situácií. Vždy u nás platí, že rady, ktoré klientom dávame, musíme sami vedieť aj zrealizovať. Overili sme si naše schopnosti počas globálnej ekonomickej krízy v rokoch 2008 – 2012, kedy sme dokázali pomôcť mnohým klientom krízu prekonať. My sami sme krízu so zásadným dopadom na ekonomiku očakávali už dlhšiu dobu a cca pred 18 mesiacmi sme sa na ňu začali pripravovať, najmä z hľadiska našich služieb, dôsledného finančného riadenia a samozrejme aj vytvorením dostatočnej finančnej rezervy.
Zvýšili sme zásadne podiel služieb pre klientov z anticyklických odborov, celkovú efektivitu aj výkon na právnika. Preto veríme, že aj súčasnú neobvykle náročnú situáciu zvládneme vďaka nášmu strategickému uvažovaniu, dynamike, individuálnemu prístupu a rozsiahlemu know-how.
V prípade zrušenia koncertu, festivalu, športového podujatia zo strany organizátora má zákazník právo na vrátenie vstupného. Nakoľko sú však podujatia zrušené z dôvodu hrozby z pandémie koronavírusu, t.j. nie z vôle organizátora, nie je možné vylúčiť, že niektorí organizátori budú mať vo svojich všeobecných podmienkach upravené, že v prípade takéhoto zrušenia sa vráti zákazníkovi len časť vstupného. Pri zmluvách s cestovnými kanceláriami prichádza do úvahy zmena zmluvy o zájazde alebo odstúpenie od zmluvy pred začatím zájazdu. Zmenou môže byť napríklad posunutie termínu zájazdu alebo zmena miesta zájazdu. Cestujúci ale nemusí tento návrh na zmenu zmluvy akceptovať a môže od zmluvy odstúpiť.
V tom prípade nemusí platiť odstupné a cestovná kancelária mu musí vrátiť všetky platby. Aj sám cestujúci môže odstúpiť od zmluvy o zájazde pred jeho začatím bez uvedenia dôvodu. Väčšina cestovných kancelárií vyžaduje zaplatenie odstupného, tzv. storno poplatok, ktorý si započítajú voči už zaplateným platbám. Odstupné by cestujúci nemal platiť, ak sú v cieľovom mieste prijaté opatrenia v súvislosti s vírusovým ochorením COVID-19, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu do cieľového miesta. Ak od zmluvy odstúpi cestovná kancelária, musí vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré prijala.
Mladým ľuďom odporúčam vnímať túto krízu ako príležitosť – aby sa firmy pokúsili inovovať svoje obchodné modely, diverzifikovali služby, začali viac využívať nové technológie a digitalizáciu pri riadení svojich firiem, vrátane marketingu a komunikácie. Rozhodne by nemali čakať, kým sa kríza skončí. Reagovať musia okamžite.
Ďalej by som im poradil zamerať sa predovšetkým na úsporu nákladov, pozrel by som sa na efektívnosť kľúčových operácií a hľadal možnosti, ako zlepšiť produktívnosť, pokiaľ im to situácia dovolí. Prioritným cieľom by malo byť zabezpečiť dostatok prevádzkového cash-flow na udržanie základných činností firmy.
Na udržanie cash-flow by som odporučil mladým ľuďom využiť opatrenia z balíka na pomoc ekonomike zasiahnutej pandémiou, ktoré pripravila vláda na pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom.
Víťazstvo v kategórii Najlepšie klientské služby, o ktorom rozhodujú spokojní klienti, je pre nás tým najdôležitejším ocenením a odkazom našich klientov, že sú s našimi službami spokojní a zároveň je ocenením odbornosti nášho tímu.
Taktiež sme hrdí na víťazstvo v súťaži Právnická firma roka v odbornej kategórii Fúzie a akvizície, keďže naša kancelária je už viac ako 10 rokov lídrom na trhu a uskutočnili sme viac ako 600 transakcií za vyše 27 miliárd EUR. Prvenstvo sme získali aj v kategórii Energetika a energetické projekty, ktorá patrí medzi najrýchlejšie rastúce špecializácie našej kancelárie.
Tento rok si pripísala kancelária i úspech na medzinárodnej scéne. Prestížna britská ratingová agentúra Chambers & Partners ju vo svojom medzinárodnom hodnotení Chambers Europe Awards ocenila ako Najlepšiu právnickú kanceláriu pôsobiacu v ČR pre rok 2020.
Zdroj: forbes.sk (13.5.2020)
Našou najvyššou prioritou je zdravie našich klientov a kolegov, preto sme urobili všetky potrebné opatrenia, aby sme ich ochránili. Naďalej kontinuálne poskytujeme klientom čo najkvalitnejšie služby a poradenstvo vo všetkých vzniknutých otázkach v právnej a daňovej oblasti, a ad hoc reagujeme na každodenné nové opatrenia, ktoré ohlasujú štátne orgány. Pre klientov sme taktiež zriadili komplexný informačný servis k dopadom krízy, ktorý sme sprístupnili na našich webových stránkach. Zapojili sme sa do niekoľkých bezplatných online poradní, ktoré pomáhajú občanom aj podnikateľom zasiahnutým pandémiou. Okrem toho máme vlastný blog a firemnú stránku na LINKEDIN, kde pravidelne prinášame najaktuálnejšie informácie zo sveta podnikania.
Od polovice marca tiež poskytujeme právne služby za zníženú hodinovú sadzbu 100 EUR/hod. pre klientov, ktorí hneď na začiatku plnenia služieb požiadajú o zľavu. Zdvojnásobili sme objem služieb Pro Bono i našu finančnú pomoc. Musím tiež vyzdvihnúť obrovskú vlnu solidarity a podporu, ktorú mnoho našich právnikov poskytuje samo za seba. A v neposlednom rade – zriadili sme špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá sa venuje opatreniam spojeným s pandémiou COVID-19.
Vytvorili sme systém riadenia kancelárie nielen podľa oblastí práva, ale aj podľa kľúčových podnikateľských odvetví (tzv. industry model riadenia). Toto usporiadanie smeruje k maximálnej efektivite poskytovania právnických služieb, kedy sú komplexné projekty riadené seniornými právnikmi s podporou špecialistov na príslušné odvetvia.
Ako konkrétny príklad môžem uviesť klientov, ktorí riešili otázky v oblasti nájomných zmlúv. Vytvorili sme malý tím špecializovaný na problematiku nájomných zmlúv naprieč oboma krajinami, kde primárne pôsobíme. To nám umožnilo koncentrovať know-how z prístupu v obidvoch krajinách a poskytnúť našim klientom relevantné informácie. Tie sme vďaka medzinárodným kontaktom doplnili aj o informácie zo všetkých, pre nás kľúčových jurisdikcií. Tam, kde to bolo možné, sme potom preniesli strategické úvahy o prístupe a možnostiach riešenia daných otázok. V neposlednom rade to zrýchlilo aj prípravu výstupov pre klientov. Ďalším konkrétnym príkladom môže byť vytvorenie komplexného materiálu s prehľadom niektorých aspektov zodpovednosti manažmentu v 18 krajinách z jurisdikcií CEE, SEE a Baltic, a bol pripravený v spolupráci špecializovaných korporátnych COVID tímov z 9 elitných advokátskych kancelárií, spolupracujúcich s nami v tomto regióne.
Často riešime problematiku cezhraničného styku a dopravy, vplyv na medzinárodné odberateľsko-dodávateľské vzťahy. Najviac riešime dopady „vyššej moci“ na podnikanie klientov, radíme im v otázkach financovania, zmluvných a nájomných vzťahov, práva IT a technológii, správy a ochrany majetku a investícií všeobecne, vrátane daní, v pracovnoprávnej oblasti riešime najmä odmeňovanie zamestnancov. Veľa klientov zaujíma možnosť verejnej podpory, kde pomáhame spracovať žiadosti na Slovensku, v Českej republike aj v zahraničí.
V období rokov 2008 až 2013 naša kancelária výrazne poskočila v rebríčku českých advokátskych firiem z miesta na začiatku druhej desiatky na vedúcu pozíciu. Získali sme vtedy stovky nových klientov, prešli k nám právnici od konkurencie a stali sme sa najväčšou nezávislou advokátskou kanceláriou v Strednej Európe, podľa počtu klientov a právnikov. V priebehu 6 mesiacov počas krízy v roku 2008 sme urobili komplexnú reštrukturalizáciu biznis modelu. Pred krízou sme sa zameriavali najmä na medzinárodnú klientelu a medzinárodný trh, no dokázali sme sa pretransformovať na komplexnú firmu s diverzifikovanou ponukou služieb pre klientov pôsobiacich prevažne v SR a ČR. Vždy u nás platí, že rady, ktoré klientom dávame, musíme vedieť sami zrealizovať. Preto veríme, že aj súčasnú, neobvykle náročnú situáciu zvládneme vďaka nášmu strategickému uvažovaniu, zabehnutej dynamike realizácie rozvoja a zmien, individuálnemu prístupu ku klientom, rozsiahlemu know-how, ale predovšetkým mimoriadnemu pracovnému nasadeniu.
Krízu so zásadným dopadom na ekonomiku sme očakávali už dlhšie a cca pred 18 mesiacmi sme sa na ňu začali pripravovať, najmä z hľadiska našich služieb, dôsledného finančného riadenia a vytvorením dostatočnej finančnej rezervy. Zvýšili sme podiel služieb pre klientov z anticyklických odborov, celkovú efektivitu aj výkon na právnika. Máme skúsený manažérsky tím, vrátane finančného riaditeľa, ktorý sa ku kancelárii pripojil v roku 2009 v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie obchodného modelu a finančného riadenia uprostred poslednej finančnej krízy. Máme pravidelný mesačný reporting, štvrťročné uzávierky fakturácie, systém výkonnosti tímov.
Odporúčam vnímať túto krízu ako príležitosť hľadať podnety pre svoje ďalšie fungovanie. Spoločnosti by mali inovovať svoje obchodné modely predovšetkým z hľadiska risk manažmentu a prevencie voči podobným situáciám, vytvárať väčšie finančné rezervy, diverzifikovať služby, začať viac využívať nové technológie a digitalizáciu pri riadení svojich firiem, vrátane marketingu a komunikácie. Rozhodne by nemali čakať, kým sa kríza skončí. Konať musia okamžite.
V súčasnej situácií je rýchlosť a adaptabilita na nové podmienky nevyhnutná. Zo skúsenosti našich klientov vieme, že pandémia im pomohla prijať rozhodnutia a rozbehnúť nové projekty vyslovene z hodiny na hodinu. Za normálnych okolností takéto rozhodnutia trvajú mesiace a niekedy i roky. Pandémia všetko zrýchlila. Aby prežili, musia naskočiť na rýchlo rozbehnutý vlak.
Prvý deň sa asi v pokoji prejdem po našich kanceláriách v Prahe, vo Florentine, aby som sa opäť stretol s kolegami osobne a videl ich znovu pohromade. Okamžite potom pôjdem na Slovensko, kam sme približne od polovice marca ako Česi pre zatvorené hranice nemohli cestovať, a absolvujem sériu stretnutí s priateľmi a najdôležitejšími klientmi.
Víťazstvo v kategórii Najlepšie klientské služby, o ktorom rozhodujú spokojní klienti, je pre nás tým najdôležitejším ocenením a odkazom našich klientov, že sú s našimi službami spokojní a zároveň je ocenením odbornosti nášho tímu. Naša kancelária získava ocenenie v kategórii spokojných klientov pravidelne aj v súťaži Právnická firma roka v ČR.
Taktiež sme hrdí na víťazstvo v súťaži Právnická firma roka v odbornej kategórii Fúzie a akvizície, keďže naša kancelária je už viac ako 10 rokov lídrom na trhu a uskutočnili sme viac ako 600 transakcií za vyše 27 miliárd EUR.
Prvenstvo sme získali aj v kategórii Energetika a energetické projekty, ktorá patrí medzi najrýchlejšie rastúce špecializácie našej kancelárie.
Tento rok si pripísala kancelária i úspech na medzinárodnej scéne. Prestížna britská ratingová agentúra Chambers & Partners ju vo svojom medzinárodnom hodnotení Chambers Europe Awards ocenila ako Najlepšiu právnickú kanceláriu pôsobiacu v ČR pre rok 2020.
HAVEL & PARTNERS získala tri kľúčové ocenenia v prestížnej odborovej súťaži na Slovensku – cenu za najlepšie klientske služby a prvenstvo v kategóriách Fúzie a akvizície a Energetika a energetické projekty.
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS získala v rámci
8. ročníka súťaže Právnická firma roka SR za rok 2020 cenu za najlepšie klientske služby, prvenstvo si pripísala tiež v kategórii Fúzie a akvizície a ocenenie získala i za odbornú kategóriu Energetika a energetické projekty. V ďalších siedmych kategóriách sa naša kancelária umiestnila medzi veľmi doporučovanými, či doporučovanými kanceláriami, čím potvrdila svoju všestrannosť a výnimočné postavenie na slovenskom a českom právnom trhu, ktoré je unikátne aj v rámci Európy, a naďalej zostáva najúspešnejšou a najkomplexnejšou advokátskou kanceláriou v oboch krajinách.
„Víťazstvo v kategórii Najlepšie klientske služby, o ktorom rozhodujú spokojní klienti, je pre nás tým najdôležitejším ocenením a odkazom našich klientov, že sú s našimi právnymi a daňovými službami spokojní. Je taktiež ocenením špičkovej odbornosti našich právnikov, vysokého pracovného nasadenia a ochoty pomôcť za všetkých okolností. Verím, že aj v súčasnom krízovom období koronavírusovej pandémie sme našim klientom oporou a že našou flexibilitou, odbornosťou a lojalitou im pomáhame prejsť týmto veľmi náročným obdobím,“ hovorí zakladateľ a riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel. Kancelária HAVEL & PARTNERS získava ocenenie v kategórii spokojných klientov pravidelne aj v súťaži Právnická firma roka v Českej republike a tento rok si pripísala kancelária úspech aj na medzinárodnej scéne. Prestížna britská ratingová agentúra Chambers & Partners ju vo svojom medzinárodnom hodnotení právnických firiem Chambers Europe Awards ocenila ako najlepšiu kanceláriu pôsobiacu v ČR pre rok 2020.
Kancelária HAVEL & PARTNERS je už viac ako 10 rokov lídrom na trhu v poskytovaní právnych služieb v oblasti fúzií, akvizícií, predajov a reštrukturalizácií na Slovensku, v Českej republike a v celej strednej Európe. Víťazstvo v kategórií Fúzie a akvizície je výsledkom systematicky rozvíjajúceho sa know-how kancelárie v tejto oblasti už od roku 2001. Vďaka unikátnej sieti kontaktov, najväčšiemu M&A tímu s 80 právnikmi a 16 partnermi v rámci strednej Európy a cezhraničným transakciám v desiatkach krajín po celom svete zrealizovala kancelária za posledných desať rokov viac ako 600 transakcií v hodnote vyše 27 miliárd EUR. „V kategórií Fúzie a akvizície sme v poslednom ročníku zvíťazili aj v českej súťaži Právnická firma roku. Víťazstvo v tejto kategórií v oboch krajinách súčasne považujem za unikátny úspech, ako aj za potvrdenie rastúcej pozície našej kancelárie na slovenskom trhu, o čom svedčí aj viac ako 20 % medziročné zvýšenie tržieb na Slovensku už druhý rok po sebe. Fúzie a akvizície sú od založenia kancelárie našou kľúčovou špecializáciou, ktorá nám priniesla zásadných klientov a pomohla vyrásť v najväčšiu nezávislú právnickú firmu v strednej Európe,“ konštatuje riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel. „Musíme poďakovať stále rastúcemu počtu klientov za dôveru, s ktorou sa na nás obracajú,“ dodáva partner kancelárie zodpovedný za M&A , Václav Audes.
Kategóriu Energetika a energetické projekty vyhrala HAVEL & PARTNERS po prvý krát. „Oblasť energetiky patrila v minulom roku medzi najrýchlejšie rastúce špecializácie našej kancelárie na Slovensku, aj vďaka práci na niekoľkých výnimočných projektoch pre klientov pôsobiacich v tomto odvetví. Rozsiahle know-how a skúsenosti širokého tímu slovenských aj českých kolegov z oblastí fúzií a akvizícií, verejného sektora vrátane verejného obstarávania, hospodárskej súťaže, projektového financovania, či prípravy a vyjednávania zmlúv sú veľkou výhodou i pre oblasť energetiky, vodárenstva a životného prostredia“ dodáva Ondřej Majer.
Podľa výsledkov všetkých doterajších ročníkov súťaže je HAVEL & PARTNERS podľa súčtu všetkých nominácií a titulov opäť najúspešnejšou a najkomplexnejšou advokátskou kanceláriou na Slovensku a v Českej republike. „Tieto vynikajúce výsledky dokladajú našu všestrannosť a špičkovú kvalitu všetkých našich špecializovaných tímov. V súčasnej dobe poskytujeme našim klientom poradenstvo vo všetkých oblastiach ich podnikateľského i privátneho života. Našim klientom sme poskytli v súčasnej situácii pandémie koronavírusu viaceré nadštandardné služby. Vytvorili sme špecializovanú pracovnú skupinu, ktorá vedie poradenstvo a služby zamerané na opatrenia a zmeny zákonov v súvislosti s korona krízou a od polovice marca poskytujeme právne služby za zníženú hodinovú sadzbu. Taktiež sme navýšili objem pro bono práce, pričom majú prioritu bezplatné právne služby súvisiace s pandémiou “ sumarizuje celkové výsledky kancelárie a ďalší rozvoj Jaroslav Havel.
Právnická firma roka je prestížna odborová súťaž hodnotiaca právny servis firiem pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky, ktorú organizuje vydavateľstvo EPRAVO Group, s.r.o. Prvýkrát bola vyhlásená v Českej republike v roku 2008, od roku 2013 prebieha tiež na Slovensku v spolupráci s týždenníkom TREND.
Autori: Štěpán Štarha, Ondřej Majer, Anikó Gőghová
Každodenná činnosť a s tým úzko spätá ekonomická kondícia podnikateľských entít je v súčasnosti zásadne ovplyvnená mimoriadnou situáciou spôsobenou pandémiou koronavírusu. Obchodné vedenie podnikateľov sa musí na dennej báze adaptovať na dynamicky sa rozvíjajúcu situáciu a pripraviť sa na nové výzvy, ktoré do života daného podnikateľa v budúcnosti ešte len prídu. Pri tomto vedení sa členovia štatutárnych orgánov obchodných spoločností nečakane ocitli aj v úlohe krízových manažérov a sú na nich kladené vysoké nároky a očakávania, že svoje spoločnosti prevedú krízou bez zásadnej ujmy.
V nasledujúcom texte prinášame prvý diel zhrnutia určeného práve pre členov štatutárnych orgánov, resp. štatutárnych orgánov samotných. Našim cieľom je pripomenúť a predstaviť základné princípy fungovania štatutárnych orgánov, ktoré zdôrazňujú ich povinnosti a riziká vyplývajúce z ich postavenia, v kontexte aktuálnej mimoriadnej situácie. Tieto základné princípy dávajú všeobecný právny rámec posúdenia tej-ktorej situácie konania a rozhodovania členov štatutárnych orgánov. V ďalších dieloch sa podrobnejšie budeme venovať niektorým špecifickým povinnostiam a praktickým otázkam v kontexte krízového riadenia (otázky výplaty podielu na zisku, či dividend, porušenia povinnosti výplaty zálohy na podielu na zisku alebo dividendy, otázky koncernových pokynov a ďalšie).
Počas aktuálnej mimoriadnej situácie, nepochybne aj s väčším dôrazom, je štatutárny orgán pri svojich rozhodnutiach a konaniach
Členovia štatutárnych orgánov sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, pričom táto starostlivosť v oblasti riadenia korporácie neznamená úroveň profesionála v nejakom konkrétnom odbore, napr. v práve, ekonomických vedách alebo v účtovníctve apod., ale vyjadruje úroveň profesionála so schopnosťami kompetentného výkonu funkcie štatutárneho orgánu.
Člen štatutárneho orgánu teda nemusí byť profesionál vo všetkých oblastiach, v ktorých spoločnosť pôsobí, avšak v rámci svojich riadiacich schopností je jeho povinnosťou včas a vhodne rozpoznať, kedy je potreba povolať pomoc odborníka. Voľba tejto osoby však musí byť vykonaná rovnako starostlivo a výsledky tejto odbornej pomoci musia byť vyhodnotení rozumne. Ak by sa ukázalo, že konateľ zanedbal pri výbere tejto osoby odbornú starostlivosť, zodpovedal by taktiež za škodu, ktorú by táto tretia osoba spôsobila obchodnej spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 106/2006, zo dňa 1.7.2007). Do rámca odbornej spôsobilosti patrí aj zložka povinnosti zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo nielen spôsobiť škodu samotnej spoločnosti, ale aj ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov.
Lojalitou štatutárneho orgánu je jeho zákonná povinnosť pri rozhodovaní dať prednosť záujmom spoločnosti pred záujmami svojimi alebo záujmami tretích osôb, vrátane záujmov len niektorých zo spoločníkov. Posúdenie, či člen štatutárneho orgánu spĺňa tieto povinnosti, je objektívne a realizuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade prostredníctvom porovnania s tzv. priemerným “riadnym hospodárom”.
Pre mnohých členov štatutárnych orgánov môže byť krízové riadenie, potrebné v dnešnej dobe, novou skúsenosťou. V niektorých prípadoch tak bude vhodné obrátiť sa na zamestnancov spoločnosti s potrebnou kvalifikáciou alebo skúsenosťami, alebo na externých poradcov.
Ak sa štatutárny orgán rozhodne časť svojej pôsobnosti delegovať, mal by pamätať na nasledujúce dôležité povinnosti a zodpovednosti:
Pokiaľ by však člen štatutárneho orgánu disponoval určitou kvalifikáciou alebo schopnosťami, je povinný ich využiť pri výkone funkcie. V takom prípade sa na neho v danej oblasti kladú vyššie nároky pri posúdení, či konal so starostlivosťou riadneho hospodára.
Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obo 16/2008, z 19. 2. 2009).
Umenie starostlivosti riadneho hospodára spočíva aj v správnom využití všetkých dostupných informácií a nástrojov vhodných pre efektívne fungovanie obchodných spoločností. Štatutárny orgán by mal napríklad sledovať ekonomické výhľady relevantné pre daný sektor podnikania spoločnosti a zhromaždiť všetky potrebné údaje týkajúce sa spoločnosti pre jej riadenie (napríklad priebežné hospodárske výsledky a ekonomické ukazovatele, odhad hroziacich škôd, a pod.).
Ak opatrenia prijaté v rámci núdzového stavu môžu spoločnosti priniesť vhodnú úľavu či štátnu pomoc, štatutárny orgán by sa mal s takou možnosťou zoznámiť a informovane vyhodnotiť, či je vhodné pre spoločnosť daný nástroj využiť. Podľa judikatúry musí člen štatutárneho orgánu pri konkrétnom rozhodovaní využiť rozumne dostupné informačné zdroje a na ich základe starostlivo zvážiť možné výhody aj nevýhody (rozpoznateľné riziká) existujúcich variantov podnikateľského rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 27 Cdo 844/2018, z 18. 9. 2019). Každý štatutárny orgán by tak mal mať priebežný prehľad o dianí vo vnútri spoločnosti a zároveň o relevantných skutočnostiach mimo spoločnosti, ktoré môžu jeho podnikateľské rozhodovanie ovplyvniť.
Na posúdenie, či sa člen štatutárneho orgánu rozhodoval informovane, a teda so starostlivosťou riadneho hospodára, však možno brať do úvahy iba informácie a skutočnosti, ktoré mu boli či pri vynaložení príslušnej starostlivosti mohli a mali byť známe v okamihu, v ktorom dané podnikateľské rozhodnutie urobil. Štatutárnemu orgánu teda nemožno prikladať na ťarchu, že situácia sa neskôr vyvinula inak, nepredvídateľne (právo na omyl). V kontexte dnešnej doby je potrebné spomenúť, že aj nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja súčasnej situácie je kritériom, ktoré by malo byť pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí zohľadnené.
Je zrejmé, že na členov štatutárnych orgánov sú v dnešnej dobe kladené zvýšené nároky. Podstatnou povinnosťou štatutárneho orgánu je riadiť obchodné vedenie spoločnosti napredujúcim spôsobom, pritom musí konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, pri dodržiavaní všetkých zložiek týchto povinností.
Sankcie pre členov štatutárneho orgánu za porušenie starostlivosti riadneho hospodára sú rôzne, od povinnosti nahradiť spoločnosti spôsobenú ujmu, cez vydanie získaného prospechu, ručenie za dlhy obchodnej spoločnosti jej veriteľom (v niektorých prípadoch) až po zákaz výkonu funkcie člena orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti po určitú dobu.
Vyvažujúcim faktorom je pre členov štatutárnych orgánov tzv. pravidlo podnikateľského úsudku („business judgement rule“), ktorý vychádza z princípu, že podnikanie so sebou nesie určitú dávku obchodného rizika a aj starostlivé podnikateľské rozhodovanie môže priniesť negatívne výsledky. Štatutárny orgán teda zodpovedá za samotný výkon svojej funkcie, teda za dodržanie riadneho postupu pri podnikateľskom rozhodovaní alebo za prípadné porušenie povinnosti, nie však za výsledok tohto procesu, a teda nie za prípadné chybné rozhodnutie.
Aj v prípade negatívneho výsledku podnikateľského rozhodnutia môže člen štatutárneho orgánu preukázať, že svoju povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára a v súlade so záujmami spoločnosti neporušil. Keďže dôkazné bremeno leží na štatutárnom orgáne, odporúča sa, aby svoje kroky pri riadení spoločnosti riadne dokumentoval.
Veríme, že naše vyššie uvedené zhrnutie podporí členov štatutárnych orgánov zorientovať sa v dnešnej neľahkej situácii. Každý člen štatutárneho orgánu by mal venovať zvýšenú pozornosť práve téme starostlivosti riadneho hospodára a konkrétnej situácii vo svojej spoločnosti. Napriek uvedeným základným a všeobecným princípom nie je možné konkretizovať jednotlivé rady, ktorými by sa členovia štatutárnych orgánov mohli riadiť v konkrétnych situáciách. Výzvy, ktorým spoločnosti v týchto dňoch musia čeliť, sú rôznorodé; niektorým z nich sa budeme osobitne venovať aj v ďalších dieloch tohto článku. V každom prípade však je náš korporátny tím plne pripravený Vám poskytnúť plnú podporu v akejkoľvek konkrétnej situácii.
Autori: Štěpán Štarha, Jozef Krkošek
Vážení klienti a obchodní priatelia,
na Slovensku sa v súvislosti s šírením koronavírusu zaviedli viaceré preventívne opatrenia. Základným odporúčaním je obmedzenie osobného kontaktu na minimum a hoci bol zákon o e-Governmente na Slovensku prijatý už v roku 2013, až nedávne preventívne opatrenia vlády postavili doposiaľ opomínané možnosti elektronickej komunikácie do nového svetla. Uzatvoriť zmluvu, či realizovať iné právne úkony sa pritom dá plnohodnotne aj z pohodlia home officu, v ktorúkoľvek hodinu a prakticky zadarmo.
V novom eFlashi sme sa preto rozhodli Vám niektoré z týchto možnosti bližšie priblížiť.
V zmysle občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná aj v prípade ak je urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jeho obsahu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4Asan/3/2016) možno za písomnosť považovať aj zaslanie e-mailu, SMS alebo faxu, pričom základnou podmienkou je, aby došlo k zachyteniu textu právneho úkonu na hmotnom podklade, z ktorého je možné identifikovať obsah právneho úkonu a osobu, ktorá tento právny úkon urobila (v danom prípade šlo o uloženie sms správy do pamäti telefónu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (2Sžo/505/2009) extenzívne rozšíril výklad pojmu elektronický podpis aj „obyčajný elektronický podpis“ teda aj na také jeho formy, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu.
Občiansky zákonník tak pripúšťa možnosť realizovať právny úkon elektronickými prostriedkami, čím zrovnoprávňuje písomnosti urobené na papierovom nosiči a písomnosti urobené elektronicky na technickom nosiči. Ak sa strany čo i len konkludentne dohodnú na používaní elektronických prostriedkov pre vzájomnú komunikáciu, tak medzi posudzovaním písomností (dátových správ) a písomností na papierovom nosiči nie je rozdiel.
Ak však nechcete, aby sa otázkou platnosti Vami realizovaného elektronického právneho úkonu musel zaoberať v súdnom konaní až najvyšší súd, máte možnosť opatriť svoj elektronický dokument tzv. kvalifikovaným elektronickým podpisom („KEP“ – podľa predchádzajúceho znenia zákona sa KEP označoval ako zaručený elektronický podpis). V takom prípade je písomná forma právneho úkonu zachovaná vždy, čo explicitne vyplýva priamo z občianskeho zákonníka.
Veľkou výhodou KEP je aj skutočnosť, že na ním podpísané elektronické dokumenty sa už nevyžaduje dodatočné osvedčenie pravosti podpisu. Všetky dokumenty tak podpisujete „so silou“ notársky overeného podpisu.
KEP upravuje zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu. Na Slovensku pôsobí viacero komerčných poskytovateľov KEP. Jednoznačne najpoužívanejší je však KEP nachádzajúci sa v elektronickom občianskom preukaze.
KEP sa vyhotovuje za použitia dvoch typov „kľúčov“ – súkromného, ktorý sa nachádza iba v pamäti jedného konkrétneho občianskeho preukazu a nie je možné ho odtiaľ exportovať a verejný, ktorý sa pripája k podpísanému dokumentu a umožňuje príjemcovi overiť správnosť elektronického podpisu, vyhotoveného prostredníctvom súkromného kľúča. Prostredníctvom týchto kľúčov a sady programov je možné opatriť takmer každý elektronický dokument jedinečným podpisom, resp. identifikovať osobu a čas podpisu tohto dokumentu.
Nižšie sa pozrieme na to, ako v praxi jednoducho elektronický dokument podpísať KEPom.
Ak máte elektronický občiansky preukaz, ale z nejakého dôvodu ste si pri jeho prevzatí neaktivovali kvalifikované certifikáty, nie je už nevyhnutná osobná návšteva polície. Súčasná verzia programu eID klient, vie automaticky zistiť stav certifikátov umiestnených na občianskom preukaze. Ak niektoré nie sú aktivované, tento program už umožňuje ich aktiváciu aj na diaľku.
Ak už máme certifikáty aktivované, existuje viacero spôsobov, ako elektronický dokument podpísať.
Jednou z možností je využiť služby súkromných poskytovateľov týchto služieb napr. zep.disig.sk, qsign.sk, podpisuj.sk a pod. Ich používanie však môže byť pre komerčné využitie limitované.
Možnosťou, ako elektronický dokument jednoducho a bezplatne podpísať KEP je využiť na tento účel služby ústredného portálu verejnej správy – Slovensko.sk.
Po prihlásení sa na portál Slovensko.sk si v prvom kroku v sekcii „Na stiahnutie“ vyberte a nainštalujte predvolený súbor programov na prácu so Slovensko.sk. Ich inštalácia sa v ničom nelíši od bežných programov a je skutočne jednoduchá.
Následne zvoľte zaslanie kliknite na možnosť „Všeobecná agenda“ a vyberte si akéhokoľvek poskytovateľa služby (ide de facto o príjemcu Vašej správy, ale my v tomto prípade službu všeobecného podania využijeme iba na podpis dokumentu a nie aj jeho zaslanie) a kliknete na možnosť „Prejsť na službu“. Po otvorení okna správy prejdite na záver stránky a Vami zvolený PDF dokument nahrajte ako prílohu. Tento sa následne objaví ako príloha a súčasne sa Vám sprístupní možnosť tento dokument podpísať KEP.
Program D.Signer automaticky zobrazí dostupné certifikáty – na Vašom občianskom preukaze sa nachádza – SK QC (kvalifikovaný certifikát). Po jeho výbere zadáte Vami zvolený unikátny kep pin, a to je všetko. Elektronický dokument ste práve podpísali kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Ak ho hneď nechcete poslať priamo zvolenému orgánu verejnej správy, kliknete na vpravo sa nachádzajúce tri bodky a vyberte možnosť „stiahnuť“ (.asice) dokument. S takto podpísaným dokumentom viete ďalej narábať, ako s bežným súborom a poslať ho obchodnému partnerovi emailom. (Otvoriť ho a overiť platnosť podpisu je možné prostredníctvom programu D.Viewer, ktorý sa nachádza v súbore programov „Na stiahnutie“).
Ak robia právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine (ak osobitný predpis pri niektorých úkonoch neustanovuje inak). Vyššie uvedeným spôsobom je možné na už podpísané dokumenty pridať ďalšie KEP a nie je tak problém opatriť elektronický dokument podpismi viacerých osôb.
V našej kancelárii sa problematike elektronickej komunikácie venujeme dlhodobo a aj v tejto oblasti sme Vám pripravení kedykoľvek pomôcť.
Autori: Štěpán Štarha, Ondřej Majer, Lenka Ostró
Vláda Slovenskej republiky postupne predstavuje opatrenia na pomoc pri zvládaní súčasnej situácie, a to nielen pre zamestnávateľov.
Aktívne opatrenia na trhu práce pre zamestnávateľov, či samostatne zárobkovo činné osoby, predstavilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktorý schválila vláda a ktorý sa postupne dopĺňa.
Rozpočet určený na poskytnutie pomoci všetkým žiadateľom je v celkovej výške 1.382.500.000 EUR.
Mesačný a celkový finančný limit príspevku pre jednotlivého žiadateľa bol pre právnické osoby zrušený. Limit je v súčasnosti určený len pri samostatne zárobkovo činných osobách, a to na 800.000 EUR, ako žiadatelia pôsobiaci v poľnohospodárskej prvovýrobe alebo rybolovu a akvakultúry na 100, resp. 120 tisíc EUR. Všetci ostatní žiadatelia, sú limitovaní len zostatkom z celkového rozpočtu a obmedzeniami pri jednotlivých opatreniach.
Časový limit na vyčerpanie všetkých finančných prostriedkov z rozpočtu uplynie najneskôr k 31.12.2020. Oprávnené obdobie na požiadanie štátnej pomoci je ohraničené trvaním Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/2576/2020 o zatvorení niektorých prevádzok, pričom štát nemá určenú lehotu na vyplatenie príspevkov jednotlivým žiadateľom. Nad dostatočnosťou rozpočtu určeného na pomoc zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám nateraz visí otáznik. Predpokladáme totiž, že rozpočet môže byť vyčerpaný ešte pred plánovaným obdobím. A to pre očakávané množstvo žiadateľov o príspevky v spojení s dlhodobejšou krízou, ktorá sa očakáva. Uvoľňovacie opatrenia, prípadné navýšenie rozpočtu, či ďalšie ekonomické opatrenia tento predpokladaný vývoj situácie môžu zmeniť.
Od 23. 4. 2020 bola zároveň zrušená podmienka na získanie príspevku pre zamestnávateľov nebyť „podniku v ťažkostiach“. Zamestnávatelia pri podávaní žiadosti o príspevok na podporu zamestnanosti tak nebudú musieť skúmať, či túto podmienku spĺňajú alebo nie.
Podmienka nebyť “podnik v ťažkostiach” však zostala platná pre SZČO, ktoré si podľa “Opatrenia č. 2” pri poklese tržieb chcú požiadať o príspevok na seba a taktiež fyzická osoba, ktorá si uplatňuje príspevok podľa “Opatrenia č. 2” ako SZČO, nie je podnik v ťažkostiach, ak za rok 2019 nevykazuje stratu.
Príspevok sa poskytuje na náhradu mzdy zamestnanca, ktorý pre prekážky na strane zamestnávateľa nevykonáva prácu. Musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere (nie dohodára), ktorý nastúpil do práce najneskôr 1.3.2020, pričom zamestnanec nemôže poberať sociálne dávky OČR alebo PN.
O príspevok môžu požiadať zamestnávatelia, vrátane SZČO, ktoré zamestnávajú zamestnancov, ak svoje prevádzky v čase mimoriadnej situácie uzavreli alebo prerušili na základe Opatrenia ÚVZ. Ide o zamestnávateľov priamo postihnutých týmto Opatrením. Podmienkou poskytnutia príspevku je, že zamestnávateľ udrží pracovné miesta a so zamestnancom neukončí pracovný pomer pre nadbytočnosť dva mesiace po mesiaci, za ktorý mu príspevok bol poskytnutý.
Výška príspevku závisí od sumy, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi ako náhradu mzdy pri tzv. prekážkach v práci na strane zamestnávateľa.
Maximálna výška príspevku na náhradu mzdy jedného zamestnanca je určená na 80 % jeho priemerného zárobku, najviac 1.100 Eur.
Ak má zamestnávateľ uzavretú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo kolektívnu zmluvu, zodpovedá príspevok skutočne vyplatenej náhrade mzdy, najviac vo výške 880 Eur.
Príspevok nie je možné kombinovať s inými príspevkami na mzdu alebo cenu práce zamestnanca, ktorá sa poskytuje na základe iných aktívnych opatrení na trhu práce, napr. súbežne s opatrením č. 3.
Na príspevok podľa Opatrenia č. 2, má nárok samostatne zárobkovo činná osoba (napr. živnostníci, umelci), ktorá na základe Opatrenia ÚVZ musela v čase mimoriadnej situácie svoju činnosť prerušiť alebo obmedziť, alebo ak jej poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. 10 % v marci).
Podmienkou žiadosti o tento príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti SZČO je, že táto bola v období do 31.03.2020 nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) a poistenie jej trvá aj po tomto dni. O príspevok môže požiadať aj SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové prázdniny.
O príspevok nemôže žiadať SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť alebo má súbežne uzatvorený pracovný pomer.Výška príspevku závisí od percentuálneho poklesu tržieb za porovnateľné obdobie. Spôsob výpočtu poklesu tržieb si určí SZČO sám priamo v žiadosti o príspevok, a to z jednej z troch variant.
O príspevok za mesiac marec je možné požiadať iba ak bol pokles tržieb viac ako 10 % oproti porovnateľnému obdobiu.
Maximálna výška príspevku je určená podľa poklesu tržieb nasledovne:
– 90 EUR pri poklese 10 – 19,99 %,
– 150 EUR pri poklese 20 – 29,99 %,
– 210 EUR pri poklese 30 – 39,99 %,
– 270 EUR pri poklese tržieb o 40 a viac %.
Príspevok za mesiace apríl a máj je možné žiadať iba ak bol pokles tržieb vyšší než 20 %. Jeho výška závisí na poklese tržieb takto:
– od 20 – 39,99 % sumou 180 EUR,
– od 40 – 59,99 % sumou 300 EUR,
– od 60 – 79,99 % sumou 420 EUR,
– pokles o 80 % a viac sumou 540 EUR.
Pre úplnosť uvádzame, že príspevok je určený priamo SZČO na seba, nie SZČO ako zamestnávateľovi na zamestnancov.
Príspevok podľa tohto opatrenia sa poskytuje na také výdavky zamestnávateľa na jeho zamestnancov, ktoré si z nasledovných možností zvolí sám zamestnávateľ, alebo SZČO ktorá je zamestnávateľom.
Po zmene ide o 2 formy príspevku, a to:
Formu príspevku, ktorý si zamestnávateľ zvolí na začiatku, už nemôže počas ďalších mesiacov meniť, t.j. ak prvý mesiac žiada príspevok podľa 3A, druhý mesiac nemôže žiadať podľa 3B.
V oboch prípadoch musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý nastúpil do práce najneskôr 1.3.2020, ten ktorý poberá dávku OČR alebo PN alebo čerpá dovolenku.
O príspevok môžu žiadať rovnaké subjekty, ale ich okruh je širší. Ide o zamestnávateľov, ktorých súčasná mimoriadna situácia zasiahla bez toho, aby boli povinne zavretí Opatrením ÚVZ ako žiadatelia pri opatrení č. 1.
Rovnaká je ale podmienka príspevku, že v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie títo zamestnávatelia udržia pracovné miesta aj 2 mesiace po mesiaci za ktorý obdržia príspevok.
Výška príspevku na náhradu mzdy zamestnanca, ktorý nevykonáva prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa (opatrenie 3A) je maximálne 80 % jeho priemerného zárobku, najviac 880 Eur.
Rovnako ako pri opatrení č. 1 platí, že ak má zamestnávateľ uzavretú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo kolektívnu zmluvu, zodpovedá príspevok skutočne vyplatenej náhrade mzdy, najviac vo výške 880 Eur.
Pokles tržieb pri opatrení 3A zamestnávateľ nepreukazuje.
Výška paušálneho príspevku závisí od poklesu tržieb zamestnávateľa (opatrenie 3B).
Maximálna výška príspevku je určená podľa poklesu tržieb v marci 2020 nasledovne
– 90 EUR pri poklese 10 – 19,99 %,
– 150 EUR pri poklese 20 – 29,99 %,
– 210 EUR pri poklese 30 – 39,99 %,
– 270 EUR pri poklese tržieb o 40 a viac %.
Príspevok za mesiace apríl a máj je možné žiadať iba ak bol pokles tržieb vyšší než 20 %. Jeho výška závisí na poklese tržieb takto:
– od 20 – 39,99 % sumou 180 EUR,
– od 40 – 59,99 % sumou 300 EUR,
– od 60 – 79,99 % sumou 420 EUR,
– pokles o 80 % a viac sumou 540 EUR.
Na rozdiel od opatrenia č. 2 je toto opatrenie určené tým SZČO, ktoré sú od 13.3.2020 bez akéhokoľvek príjmu bez toho, aby ich prevádzky uzavreli Opatrením ÚVZ .
Za SZČO sa považuje aj fyzická osoba v tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za rok 2019 nepresiahol 9 600 Eur a jej kumulatívny obrat bol min. 2.400 Eur. Podmienkou je, aby táto fyzická osoba bola jediným spoločníkom, zároveň je jej konateľom a nie zamestnancom, pričom nesmie byť spoločníkom inej s.r.o.
Predpokladom poskytnutia príspevku je, že tieto SZČO a fyzické osoby nemajú od 13.03.2020 žiaden iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej či závislej činnosti a zároveň prerušili výkon či prevádzkovanie svojej činnosti fakticky. Prerušenie nesmie spočívať v pozastavení či zrušené oprávnenia na výkon tejto činnosti.
Výška tohto paušálneho príspevku na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti je vo výške 105 eur za mesiac marec 2020 a vo výške 210 eur za mesiac apríl a máj 2020.
Pre všetky opatrenia zhodne platí, že príspevky sa poskytujú na základe uzavretia Dohody o poskytnutí finančného príspevku s miestne príslušným inšpektorátom práce.
K uzavretiu Dohody a k reálnemu prijatiu príspevku vedie dlhá cesta na ktorej stoja formálne prekážky v nielen podobe žiadosti, ale aj zložitých výkazov pre priznanie príspevku spolu s vyhláseniami o splnení podmienok.
Napriek uvedenému, prijaté aktívne opatrenia na trhu práce vnímame pozitívne aj keď ich účinnosť sa prejaví až následne. Výsledky, ale môžu čiastočne skresliť aj opatrenia na postupné uvoľňovanie ekonomiky.
K istej neprehľadnosti situácie prispieva aj to, že podmienky projektu týchto opatrení bude možné počas realizácie meniť v závislosti od vývoja mimoriadnej situácie, čo je možné sledovať aj teraz, keďže ide o niekoľkú zmenu v poradí od začiatku ich predstavenia. Odhad ďalšieho vývoja a nových opatrení sa preto nateraz javí ako zložitý a neistý.
