Zdroj: Hospodárske Noviny
Autori: Jan Topinka, Ondřej Majer
“IPO je zaujímavý spôsob financovania, ktorý môže mať niekoľko výhod.“
IPO je skratka pojmu Initial Public Offering, teda „ponuka akcií verejnosti“. Spoločnosť zvyšuje svoj kapitál a ponúka verejnosti nové akcie, ktoré sa následne obchodujú na burze. Firma sa nezadlžuje, ale ponúka investíciu novým akcionárom.
Doterajší spoločníci si zvyčajne nechávajú väčšinový podiel, aby mohli ďalej ovládať spoločnosť, ale o zisky sa delia s novými akcionármi.
Trh verejných ponúk (IPO) bol pritom donedávna poriadne „horúci“. Rok 2021 bol rekordný aj vďaka odloženým transakciám z obdobia covidu a optimizmu z jeho prekonania, čo sa odrážalo aj v dosahovaných valuáciách. Celosvetovo firmy pomocou IPO získali 608 miliárd amerických dolárov, pričom dominantným regiónom boli USA.
V roku 2022 síce veľmi nestále trhy ochladli, pretože investori boli obozretnejší a nekupovali všetko, čo má nálepku „IPO“, napriek tomu však boli pripravení investovať do zaujímavých titulov. Aj napriek aktuálnemu spomaleniu svetového trhu ale stále má pre slovenské a české firmy zmysel o IPO uvažovať ako o zaujímavom a v miestnom prostredí nie celkom tradičnom spôsobe financovania.
Cieľom IPO je získanie kapitálu na ďalší rozvoj – investície, akvizície či expanziu firmy na miestnom i zahraničnom trhu. Optimalizujete si súvahu, znížite pomer dlhu alebo zvýšite dlhovú kapacitu a equity riziko sa rozloží na širšie pole investorov. Ide o nový kapitál do firmy, nie ste teda nijako obmedzení splatnosťou či limitmi ako pri úverových zmluvách či dlhopisoch.
“Veľkou prednosťou pri IPO je voľnosť použitia kapitálu – nie ste obmedzení splatnosťou či limitmi ako pri úverových zmluvách či dlhopisoch.“
IPO obvykle prináša aj ďalšie výhody – popri samotnom prístupe ku kapitálu je to tiež efektívne udržanie kontroly v spoločnosti aj napriek zníženiu majetkového podielu pôvodných akcionárov. Vďaka fragmentovanej štruktúre a ich typicky pasívnemu charakteru nemajú spravidla noví investori významný vplyv na rozhodovanie o chode spoločnosti. Obchodovanie akcií na trhu môže tiež podporiť likviditu pri budúcom exite niektorých spoločníkov.
Úspech na burze so sebou vždy prináša aj značný pozitívny marketingový a PR efekt a často otvára dvere k dodávateľom, zákazníkom a obchodným partnerom.
Jedným zo základných rozhodnutí pri príprave IPO je výber správneho trhu. Ponúkajú sa tri typy trhov, z ktorých každý je vhodný na iný objem financovania a typ investorov.
V posledných rokoch je u menších a stredných slovenských a českých firiem populárny trh PX START organizovaný pražskou burzou. Emisie sa tu pohybujú od 50 miliónov do 1 miliardy korún. Podmienky prijatia sú relatívne jednoduché; samotná burza ide emisiám veľmi naproti a doterajšie trhové podmienky boli akciovým emisiám tiež naklonené.
Väčšie emisie je potom možné umiestniť na hlavný trh pražskej burzy. Tu prebiehajú emisie v rádoch miliárd korún a investujú tu predovšetkým väčší inštitucionálni investori z CEE regiónu. Ide však o regulovaný trh, čo znamená náročnejšie podmienky na vstup. IPO je tu vhodné najmä pre väčšie firmy so zameraním na únijný alebo priamo stredoeurópsky trh.
Pokiaľ máte firmu s ambíciami uspieť na medzinárodných trhoch, môže potom byť pre vás vhodnou cestou vstup na niektorú zo zahraničných búrz, napríklad v Amsterdame, Londýne alebo New Yorku. V porovnaní s miestnym trhom ide u nich o investície do akcií vo vyšších rádoch, teda v desiatkach miliárd korún. Investujú tu hlavne veľkí medzinárodní investori, aj preto je potrebné, aby firma, do ktorej majú vložiť svoje financie, bola medzinárodne známa a mala produkt s nadnárodným či globálnym potenciálom.
Pri úvahách o IPO ako o možnosti financovania je potrebné zvážiť vaše preferencie a ciele. Pokiaľ potrebujete kapitál na ďalší rozvoj, expanziu či akvizície, nemôžete alebo nechcete sa ďalej zadlžovať v bankách či emisiách dlhopisov a firma má spolu s vami do budúcnosti jasnú víziu rastu, potom môže byť IPO tým, čo posunie váš biznis ďalej.
Investori pri IPO kupujú budúcnosť vašej firmy. Pre úspech preto bude kľúčový váš príbeh rastu (tzv. equity story), ktorý bude akcie firmy predávať. Mal by byť preto primerane ambiciózny, ale uveriteľný, a zaujímavý pre investora.
Investori sa stanú vašimi (spolu)akcionármi, a preto potrebujú informácie. Tie treba pripraviť a prezentovať. Pred vlastnou transakciou je tak nutné urobiť si poriadok v dátach, účtovníctve a reportingu.
Na začiatku odporúčame zostaviť tím, ktorý bude mať celú transakciu na starosti. Kľúčovými osobami vo firme sú finančný riaditeľ a existujúci akcionári. Dôležití budú aj ľudia v úlohe riadenia vzťahov s investormi (tzv. investor relations). Z poradcov je nevyhnutná investičná banka či poradca, ktorý celú transakciu aranžuje, oceňuje spoločnosť, pomáha stanoviť správne obchodné parametre IPO a potom ponúka akcie investorom. Nevyhnutní sú aj právnici, ktorí by už mali mať nejakú IPO transakciu za sebou.
Pred samotným vstupom na burzu prebieha detailná previerka spoločnosti, teda due diligence. Firma poskytuje dáta, prebieha priebežná komunikácia s právnikmi a riešenie prípadných zistených problémov.
Súbežne s previerkou prebieha príprava prospektu. Ide o základný informačný dokument pre investorov – opisuje emitenta akcií, jeho podnikanie, trhové trendy a riziká a ďalej aj samotnú ponuku akcií. Musí obsahovať aj auditované výkazy za posledné najmenej 2 roky. Prospekt píšu právnici v spolupráci s emitentom a investičnou bankou a na Slovensku ho schvaľuje Slovenská národná banka a v Čechách Česká národná banka (v prípade zahraničných emisií potom miestny regulátor). Až po uverejnení prospektu je možné akcie ponúkať.
Ponuka potom spravidla trvá 2–3 týždne, kedy prebieha tzv. roadshow, teda intenzívne stretávanie sa s investormi a prezentácia equity story.
Podľa výsledkov ponuky potom firma určí, o koľko zvýši kapitál a právnici zariadia potrebné korporátne kroky. Pri vstupe na burzu potom vo finále investori zaplatia emisnú cenu a firma im vydá nové akcie. Tie sa začnú obchodovať na burze.
Ak bude spoločnosť vykazovať dobré výsledky, porastie jej trhová hodnota. Investície všetkých akcionárov sa tak budú zhodnocovať a burza im umožní likviditu.
Po úspešnom IPO sa život spoločnosti zmení. Pre úspešné obchodovanie akcií na burze je nevyhnutná informovanosť akcionárov a investorov. Treba teda napríklad počítať s pravidelným zverejňovaním hospodárskych výsledkov.
Všetci manažéri spoločnosti navyše musia miestnemu regulátorovi oznamovať svoje obchody s akciami spoločnosti, s cieľom predísť zneužívaniu vnútorných informácií. K tomu treba sledovať tzv. vnútorné informácie, interne s nimi pracovať, tie dôležité uverejňovať a pripraviť sa tiež na s tým spojený prípadný zvýšený záujem verejnosti a médií. Nutnosťou je preto správne fungovanie oddelenia investor relations.
IPO závisí od dopytu investorov, a úspech teda nikto vopred garantovať nemôže. Avšak pokiaľ je spoločnosť dobre pripravená, má lákavú equity story, nepreženie to s valuáciou a na trhu je pozitívna nálada, máloktorá transakcia býva neúspešná. Okrem starostlivej prípravy a voľby vhodného trhu sú preto zásadné aj správne zacielenie na investorov a tomu zodpovedajúci spôsob komunikácie a marketing.
Jan Topinka vedie skupinu pre bankovníctvo, financovanie a kapitálové trhy a má v tomto odbore viac ako 20-ročné skúsenosti. Zameriava sa na reguláciu finančných služieb, transakcie na kapitálových trhoch, projekty kombinujúce finančné služby s technológiami a právne aspekty obchodovania s finančnými nástrojmi. Viedol všetky IPO transakcie našich klientov.
Ondřej Majer sa v oblasti finančného práva sa špecializuje na IPO a kapitálové trhy. Zameriava sa tiež na právo obchodných spoločností, fúzie a akvizície, právo nehnuteľností, súdne spory a insolvencie.
Autori: Štěpán Štarha, Róbert Gašparovič, Adam Kližan
Inštitúcie Európskej únie schválili novú verziu smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti, označovanej tiež ako NIS2. Prijatím tejto smernice dochádza najmä k významnému rozšíreniu okruhu povinných osôb, na ktoré dopadnú povinnosti z oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Smernicu NIS2 musia členské štáty implementovať do svojich právnych poriadkov do 21 mesiacov. Pri včasnej implementácii je tak možne očakávať reálne dopady smernice NIS2 na slovenské subjekty v druhej polovici roku 2024. Sme však presvedčení, že je zásadné venovať pozornosť problematike kybernetickej bezpečnosti už teraz.
V prípade záujmu o naše služby sa s Vami radi stretneme a prediskutujeme problematiku kybernetickej bezpečnosti vo Vašej organizácii osobne alebo prostredníctvom videokonferencie.
Zdroj: Trend
Otázka medzigeneračného prevodu majetku trápi z roka na rok čoraz viac slovenských firiem. Niet sa čomu čudovať. Mnohí podnikatelia, ktorí začínali v 90. rokoch, už prekročili šesťdesiatku a majú dospelé deti, často tridsiatnikov. „Dostali sa tak do životného obdobia, v ktorom začínajú premýšľať o kontinuite svojho podnikania,“ potvrdzuje Jakub Hollmann, predseda správnej rady spoločnosti CCS Premium Trust, ktorá sa zaoberá službami v oblasti zvereneckých fondov.
Vek ako faktor, ktorý k tomu prispieva, potvrdzuje aj nedávna analýza NextŽeny z dielne advokátskej kancelárie Havel & Partners. Pri skúmaní vzorky top 10 najväčších rodinných firiem na Slovensku a v Česku z analýzy vyplýva, že slovenskí podnikatelia sú priemerne o šesť rokov starší ako ich kolegovia zo susednej krajiny. V rebríčku dokonca nie je vôbec zastúpená skupina dnešných štyridsiatnikov a pätina z celkového počtu vlastníkov sú dokonca osemdesiatnici. Téma nástupníctva je pre nich preto viac než aktuálna. Napriek tomu ju rodinné firmy bežne podceňujú.
„Najzásadnejším problémom, ktorý vnímam, je vo všeobecnosti nepripravenosť rodinných firiem na generačnú výmenu z právnej, kapitálovej a majetkovej stránky,“ vyhodnocuje situáciu Martin Kiňo z občianskeho združenia Partneri pre rozvoj firiem. Prvá, respektíve zakladateľská generácia sa častejšie sústreďuje na príležitosti, ktoré prinášajú pre rodinnú firmu aktuálne výsledky. Nemá tak čas venovať sa plánovaniu budúcnosti. Namiesto plynulého prechodu majetku si vytvára živnú pôdu pre problémy. Tie sa prejavia v momente, keď na rad prichádza druhá generácia. V praxi ide o súbor rôznych situácií, napríklad netransparentné hospodárenie v dôsledku zlievania aktivít celej rodiny do jednej firmy. Častým problémom bývajú samotné vzťahy medzi príbuznými. Typickým príkladom je súrodenecká rivalita, ktorá môže viesť k interným nezhodám vo firme. V extrémnych prípadoch môže dokonca ohroziť jej existenciu. Spor môže nastať aj medzi manželmi, ktorí spoločnosť založili. „Ešte väčšie problémy však vnímame medzi rodičmi a deťmi, a to najmä medzi dominantným rodičom a ‚nevďačným‘ potomkom, ktorý sa snaží presadiť vo firme,“ približuje svoje skúsenosti M. Kiňo. Tieto zložité situácie môžu mať negatívny vplyv na samotné podnikanie, najmä ak dochádza k prevodu majetku na základe zákona.
Právny predpis podľa J. Hollmanna poskytuje skôr inštitúty, ktoré sú pre podnikateľov menej zaujímavé, a to bez ohľadu na to, či ide o závet alebo nadáciu. Na druhej strane mu niektoré nástroje, napríklad predmanželská zmluva, chýbajú. Polovica majetku preto v prípade dedenia či rozvodu putuje najčastejšie do rúk manželky. Podporuje to nielen pomerne vysoká rozvodovosť, ale aj skutočnosť, že ženy sa dožívajú priemerne až o šesť rokov vyššieho veku. Navyše do manželstva vstupujú priemerne o dva roky mladšie ako muži.
Pri zarátaní týchto faktorov a súčasnej slovenskej legislatívy preto analýza NextŽeny predpokladá výrazný transfer slovenského majetku do rúk žien. V prípade prvej desiatky slovenských rodinných firiem, ktorú za rok 2022 stanovil časopis Forbes, by v rámci dedičstva zo zákona išlo až o 65-percentný podiel.
Nejde pritom výhradne o lokálny trend. Majetok nežného pohlavia rástol rekordným tempom za posledných päť rokov aj celosvetovo. Štúdia spoločnosti Boston Consulting Group ukazuje, že ide o päť biliónov dolárov ročne. V rokoch 2016 až 2019 bolo dokonca tempo tohto nárastu vyššie než u mužov. Podľa zistených údajov preto štúdia predpokladá, že do roku 2023 sa toto tempo ešte zvýši, čo sa odzrkadlí aj na množstve majetku, ktorý budú ženy kontrolovať. Namiesto 33 percent celkového globálneho osobného investovateľného majetku pôjde o 35 percent.
S majetkom budú ženy s najväčšou pravdepodobnosťou nakladať inak ako ich predchodcovia. Zahraničné štúdie napríklad zistili, že muži sú pri investovaní ochotní viac riskovať. Viac investujú do akcií a dvakrát častejšie vkladajú aktíva do kryptomien. Ženy majú radšej konzervatívnejšie investície do nehnuteľností a majú tendenciu držať vyšší podiel aktív v hotovosti, čo môže viesť k nižším dlhodobým výnosom. Pri investovaní viac uprednostňujú znižovanie rizika a portfólio majú diverzifikovanejšie. Potvrdzujú to skúsenosti M. Kiňa, podľa ktorého môže opatrnosť prinášať aj negatíva. „Určite je dôležité zvážiť všetky možnosti a vybrať najvýhodnejšiu z nich. Na druhej strane to znamená aj to, že ženy sú často nerozhodné a samotné rozhodovanie môže trvať príliš dlho, čím firma môže prísť o svoju príležitosť,“ myslí si.
| Analýza NextŽeny predpokladá výrazný transfer slovenského majetku do rúk žien |
Ženy takisto vyhľadávajú viac pomoci so správou hotovosti a s ďalšími finančnými potrebami.
Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners David Neveselý preto predpokladá, že skôr ako o zvyšovanie bohatstva sa bude nastupujúca generácia podnikateliek snažiť o jeho udržanie a úspešné spravovanie. „V nasledujúcich rokoch preto predpokladáme zvýšený dopyt po odborných službách v tejto oblasti. Dôvodom bude nielen snaha nastupujúcej generácie o postupný rozvoj prevzatého podnikania či majetku, ale aj väčší dôraz na rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, a teda menšie osobné zapojenie,“ vysvetľuje.
Okrem prevodu majetku podľa zákona môžu podnikatelia využiť alternatívu v podobe zahraničného fundačného práva, ktorého obsahom sú spomínané fondy. Prostredníctvom nich môže dôjsť napríklad k odovzdaniu firmy ďalšej generácii bez majetkového nárazu na dedičov, k podpore rodiny formou pravidelnej renty či ochrane privátneho majetku pred nerozumným správaním členov rodiny. Práve preto sa o ne podľa odborníkov rodinné firmy najčastejšie zaujímajú. Fondy umožňujú nastaviť podmienky dedenia podľa predstáv zakladateľa spoločnosti a určitým spôsobom dokážu majetok anonymizovať. „Ak do zvereneckého fondu zahrniete nehnuteľnosť, vašich potomkov nebudú vidieť ako jej vlastníkov,“ približuje J. Hollmann. Na tejto pozícii bude figurovať spomínaný fond. Je to v záujme ochrany beneficienov a preto, aby sa vyhli napríklad nežiaducemu nátlaku tretích strán. Pred založením fondu by si však mal podnikateľ rozmyslieť, aký majetok chce konsolidovať a kto, kedy a za akých podmienok bude na majetku participovať.
Pre absenciu tohto inštitútu na Slovensku sa slovenskí podnikatelia musia obracať na zahraničný, najčastejšie český právny poriadok. Oproti vzdialenejším krajinám, ktoré takisto majú úpravu fondových riešení, poskytuje niekoľko výhod. „Slováci si môžu fondy spravovať sami, teda im odpadajú starosti so zaobstaraním lokálneho správcu fondu, v tomto prípade českého štátneho príslušníka. Okrem toho sú cenovo dostupnejšie než napríklad v Lichtenštajnsku, a to ako v prípade ich zriadenia, tak aj ročnej správy,“ vymenúva partner advokátskej kancelárie Havel & Partners David Neveselý. Okrem zvereneckých a nadačných fondov môžu podnikatelia využívať inštitúty, akým je predmanželská zmluva či dedenie s podmienkami. Na porovnanie, na Slovensku podmienky uvedené v závete nemajú právne následky. K záujmu Slovákov prispieva aj to, že na rozdiel od zahraničia medzi Českou republikou a Slovenskom neexistuje jazyková bariéra.
| Dôležitá je voľba správcu majetku. Vo všeobecnosti by ním mal byť niekto, kto majetku daného fondu rozumie. Jeho svojvoľného konania by sa podnikatelia obávať nemali. „Môže konať len v rámci mantinelov, ktoré zakladateľ pri založení fondu stanoví. Funguje tu aj kontrola zo strany beneficientov či dozornej rady fondu,“ uvádza predseda správnej rady CCS Premium Trust Jakub Hollmann. |
Poradenskú skupinu najväčšej česko-slovenskej kancelárie HAVEL & PARTNERS pre oblasť poistného práva a poisťovníctva rozšíril na pozícii counsel Martin Petruľák. V tíme vedenom partnermi kancelárie Jaroslavom Havlom a Michalom Smrčekom, ktorý poskytuje právne poradenstvo významným českým, slovenským i nadnárodným poisťovniam či bankám, sa bude Martin zameriavať na komplexné poradenstvo v oblasti poistenia, regulácie poisťovníctva, distribúcie finančných produktov a oblasti ochrany spotrebiteľa.
„V poskytovaní právnych služieb klientom z oblasti poisťovníctva, či už poisťovniam alebo poisťovacím a zaisťovacím sprostredkovateľom, má náš tím rozsiahle skúsenosti. Posilnenie poradenskej skupiny pre oblasť poisťovníctva na Slovensku je súčasťou nášho strategického plánu rozvoja kancelárie v tejto oblasti. Som preto veľmi rád, že v rámci personálneho rozšírenia môžem medzi novými kolegami privítať práve Martina Petruľáka, ktorý má viac ako 17 rokov skúseností v tejto oblasti,“ komentuje zakladateľ a riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
Martin sa v oblasti poisťovníctva zameriava na súkromnoprávnu úpravu poistenia, otázky regulácie poisťovníctva, licenčné konania, či implementačné projekty v oblasti regulatórnych požiadaviek a na právne poradenstvo pri riešení komplikovaných poistných udalostí. V oblasti distribúcie finančných produktov sa zameriava na povinnosti týkajúce sa styku s klientom, nastavenie procesov distribúcie vrátane digitalizovaných riešení distribúcie, posudzovanie odmeňovacích schém, identifikáciu a riadenie konfliktu záujmov. V oblasti ochrany spotrebiteľa sa detailne venuje problematike neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík.
Pred príchodom do HAVEL & PARTNERS v roku 2022 pôsobil 5 rokov v špecializovanej slovenskej advokátskej kancelárii, v ktorej poskytoval právne poradenstvo popredným poisťovniam a predtým viac ako 12 rokov v slovenských poisťovniach, vo Wüstenrot poisťovni a v Poštovej poisťovni, kde pôsobil okrem iného ako vedúci právneho oddelenia a neskôr ako člen predstavenstva. Štyri roky zastával funkciu predsedu legislatívnej sekcie Slovenskej asociácie poisťovní.
Je členom autorského kolektívu Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku, v rámci ktorého sa podieľal na komentári k ustanoveniam o poistnej zmluve, spoluautorom špecializovanej monografie k poistným zmluvám a autorom viacerých odborných článkov a príspevkov v oblasti poistenia. V roku 2016 mu Slovenská asociácia poisťovní udelila cenu JUDr. Františka Prochotského za autorskú odbornú a popularizačnú činnosť v oblasti poisťovníctva.
Zdroj: Trend.sk
Havel & Partners sa nachádza v TOP 7 najväčších advokátskych kancelárií na Slovensku podľa tržieb za rok 2021
Advokátska kancelária Havel & Partners má od januára dvoch nových členov najužšieho vedenia. Spoločníkom sa stal Štěpán Štarha – partner spoluzodpovedný za chod slovenskej kancelárie a za tím špecializujúci sa na právo duševného vlastníctva a informačných technológií.
Partnerom sa k rovnakému dátumu stal Jiří Kunášek – odborník na korporátne, obchodné a finančné právo a poradenstvo pre privátnu klientelu. Na seniornejšie pozície sa v advokátskej kancelárii posunulo ďalších sedem právnikov a právničiek.
„V Havel & Partners si zakladáme na prostredí, ktoré umožňuje kariérny rast všetkým, ktorí preukazujú mimoriadnu erudíciu v oblasti práva či daní, vysoké pracovné nasadenie a cit pre potreby klientov,“ hovorí riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.
| HAVEL & PARTNERS Havel & Partners je s kanceláriami v Prahe, Brne, Bratislave, Plzni, Olomouci a Ostrave a s tímom 320 právnikov a daňových poradcov, zhruba 200 advokátov a celkom 500 spolupracovníkov najväčšou nezávislou právnickou firmou v strednej Európe. Prostredníctvom kariérneho rastu sa počet partnerov kancelárie zvýšil na 31, z nich 29 sa do tejto pozície dostalo na základe interného povýšenia. |
Na pozíciu counsel sa v rámci advokátskej kancelárie posunuli Adam Forst, David Šmída a Jaroslav Šuchman, tím vedúcich advokátov posilnil v novom roku Vojtech Katzer a na úroveň seniorných advokátov postúpili Josef Bouchal, Martin Pecha a Pavlína Petráčková.
K povýšeniu došlo aj na neprávnickej pozícii – novou PR manažérkou Havel & Partners sa stala Radka Rainová.
Autori: Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková, Kristína Očenášová
V Národnej rade Slovenskej republiky bola schválená novela zákona[1] („Novela“), ktorou sa okrem iného zaviedlo minimálne poistné na zdravotné poistenie konateľov, ako aj iné osoby považované na účely Novely za zamestnancov. Uvedená zmena je účinná už od 1. 1. 2023.
Zamestnancom sa pritom na tento účel rozumie aj osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť s právom na príjem zo závislej činnosti, kam je zaradený, okrem iného, aj konateľ a spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, prokurista, likvidátor, člen družstva, nútený správca a komanditista komanditnej spoločnosti.
Novela má predchádzať špekulatívnym výkonom funkcií za nízku odmenu, či uzatváraniu pracovných pomerov, s cieľom vyhnúť sa plateniu minimálneho zdravotného odvodu. Tento odvod je napr. pre samostatne zárobkovo činné osoby alebo dobrovoľne nezamestnaných na rok 2023 v sume 84,77 EUR mesačne.
Pre vysvetlenie do konca roka 2022 neexistoval žiadny minimálny vymeriavací základ pre odvod poistného pre konateľa, ako aj inú osobu považovanú na účely Novely za zamestnanca, poberajúceho odmenu. Teda platilo, že poistné sa odvádzalo z odmeny alebo výplaty za daný mesiac. Stačilo mať teda uzatvorenú mandátnu zmluvu s nízko nastavenou výškou odmeny[2] alebo akýkoľvek i čiastočný pracovný úväzok a poistné sa odvádzalo z reálne vyplatenej sumy v pomere 10 % hradil zamestnávateľ a 4 % hradil konateľ, resp. aj iná osoba považovaná na účely Novely za zamestnanca. Týmto bolo možné dosiahnuť, že tieto osoby platili poistné na úrovni zopár EUR, ale bolo im poskytované verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu. Na porovnanie samostatne zárobkovo činné osoby či dobrovoľne nezamestnané osoby museli pre rok 2022 platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu 79,31 EUR / mesiac, aby im bolo poskytované verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu.
Novela od začiatku roka 2023 zaviedla minimálny zdravotný odvod poistného pre konateľa, ako aj iné osoby považované za zamestnancov pre účely Novely, na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. Suma životného minima pre rok 2023 je vo výške 234,42 EUR, teda pre rok 2023 platí, že z uvedenej sumy je potrebné odviesť na zdravotné poistenie minimálne 14 %, čo predstavuje 32,81 EUR / mesiac, spolu 393,73 EUR / rok. Ak by vypočítaný odvod nedosiahol uvedenú výšku konateľ, ako aj iná osoba považovaná za zamestnanca, by musela doplatiť plnú sumu. Odvodová povinnosť spoločnosti (zamestnávateľa) teda nebude zmenená z dôvodu nezvyšovania odmeny/ceny práce, ale naopak povinnosť doplatenia sumy tohto rozdielu (doplatku) pripadne na konateľa, resp. inú osobu považovanú za zamestnanca.
Uvedené znamená, že ak si konateľ vypláca odmenu za výkon svojej činnosti na základe napr. mandátnej zmluvy a jeho mesačná odmena je nižšia ako je suma životného minima, teda v roku 2023 nižšia ako je suma 234,42 EUR, je povinný si sám doplácať zdravotné poistenie do výšky 32,81 EUR / mesiac, čo je minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie konateľa.
Povinnosť doplatku na zdravotné poistenie sa však nebude týkať poistencov, ktorí sú zároveň poistencami štátu alebo sa za nich považujú, ako sú napr. deti, dôchodcovia, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi, osoby evidované na úrade práce, študenti, osoby na rodičovskej dovolenke a iné.
Sumy uvedené v tomto texte sú platné len pre v ňom uvedené roky, pričom pre nasledujúce roky sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou meniť.
V prípade záujmu o detailnejšie informácie nás neváhajte kontaktovať.
[1] Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. 12. 2022 novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
[2] V rámci textu sa nevyjadrujeme k správnosti nastavenia výšky odmeny konateľa a jej súladu s platnými právnymi predpismi, len konštatujeme teoretickú možnosť nastavenia.
Novoročná vlna povyšovania v kancelárii HAVEL & PARTNERS prináša dvoch nových členov najužšieho vedenia – spoločníkom kancelárie je od 1. januára 2023 Štěpán Štarha, partner spoluzodpovedný za chod slovenskej kancelárie a za tím špecializujúci sa na právo duševného vlastníctva a informačných technológií. Partnerom sa k rovnakému dátumu stáva Jiří Kunášek, popredný odborník na korporátne, obchodné a finančné právo a poradenstvo pre privátnu klientelu. Na seniornejšie pozície sa posúva ďalších sedem právnikov a právničiek.
„V HAVEL & PARTNERS si zakladáme na trvalom udržiavaní pracovného prostredia umožňujúceho rýchly kariérny rast všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí preukazujú mimoriadnu erudíciu v oblasti práva či daní, vysoké pracovné nasadenie a cit pre špecifické potreby každého klienta,“ komentuje personálnu politiku riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel. „Štěpán aj Jiří sú dlhoročnou oporou našich právnych tímov a som preto veľmi rád, že sa od januára budú ešte intenzívnejšie podieľať na vedení spoločnosti a jej obchodných i marketingových aktivitách v Česku aj na Slovensku,“ dodáva k najaktuálnejším zmenám.
Štěpán Štarha (37 rokov) má 14-ročnú prax, v HAVEL & PARTNERS pôsobí už od roku 2009, odkedy sa postupne interne kariérne posúva, a to až do terajšej pozície spoločníka kancelárie. Je spoluzodpovedný za vedenie slovenskej kancelárie a za tímy špecializujúce sa na právo duševného vlastníctva, informačných technológií a automotive. Okrem toho sa podieľa aj na vedení brnenskej kancelárie. Na novej pozícii sa bude ďalej intenzívne venovať najmä rozvoju tímu na Slovensku, starostlivosti o narastajúci počet tunajších klientov, rovnako ako poradenstvo pre českých klientov s ambíciou obchodných aktivít a expanziou na slovenský trh. Štěpán poskytuje poradenstvo mnohým súkromným spoločnostiam, vrátane najväčších bánk, aj orgánom verejnej správy. Profesne sa špecializuje na právo informačných systémov a telekomunikácií, právo duševného a priemyselného vlastníctva, ochranu osobných údajov, zmluvné právo a na medzinárodné právo súkromné. Venuje sa tiež poradenstvu privátnym klientom ako v Česku, tak i na Slovensku, ktorým pomáha s právnou ochranou osobného a rodinného majetku či s medzigeneračným transferom kapitálu.
Jiří Kunášek (34 rokov) má viac ako 10-ročnú prax. Špecializuje sa na obchodné a korporátne právo, predovšetkým na oblasť riešenia korporátnych sporov, premeny obchodných spoločností či holdingové štruktúry. Poskytuje taktiež komplexné právne poradenstvo privátnym klientom, ktorým pomáha s ochranou a správou osobného a rodinného majetku i privátnych aktív či s medzigeneračným transferom kapitálu. Podieľal sa na budovaní špecializovanej skupiny zameranej na rodinné majetkové právo a je tiež oporou úspešného tímu zameraného na dedičské právo, ktorý zastupuje klientov v oblasti rozsiahlych a komplikovaných dedičských sporov a ich urovnania. Venuje sa aj oblasti finančného práva a kapitálových trhov a poskytuje spoločnostiam komplexné poradenstvo pri IPO. Pred príchodom do HAVEL & PARTNERS krátko pôsobil v kancelárii čech partners.
Na pozíciu counsel sa v rámci advokátskej kancelárie ďalej posúvajú Adam Forst, David Šmída a Jaroslav Šuchman, tím vedúcich advokátov posilní v novom roku Vojtech Katzer a na úroveň seniorných advokátov potom postupujú Josef Bouchal, Martin Pecha a Pavlína Petráčková.
K povýšeniu došlo aj na neprávnickej pozícii; novou PR manažérkou HAVEL & PARTNERS sa tak k rovnakému dátumu stáva Radka Rainová.
Zdroj: Trend
Rozdelenie bohatstva bude ovplyvňovať aj dĺžka života či vek vstupu do manželstva
Ženy si stále viac a viac osvojujú pozície podnikateliek, správkyň či rentierok, a tak s nimi v podnikateľskom svete treba rátať. Dokazuje to aj skutočnosť, že ich majetok celosvetovo rástol za posledných päť rokov rekordným tempom.
Štúdia spoločnosti Boston Consulting Group (BCG) ukazuje, že ide o päť biliónov dolárov ročne. V rokoch 2016 až 2019 bolo dokonca tempo tohto nárastu vyššie než u mužov. Podľa zistených údajov preto štúdia predpokladá, že sa do roku 2023 toto tempo ešte zvýši, čo sa odzrkadlí aj na množstve majetku, ktoré budú ženy kontrolovať.
Namiesto 33 percent celkového globálneho osobného investovateľného majetku pôjde o 35 percent. Tento trend môže pritom podľa niektorých odborníkov podporiť ekonomickú prosperitu krajín.
Ak ženy budú mať stále viac príležitostí naplno sa zapojiť do pracovného procesu a podnikania, dôjde k zníženiu nerovností medzi pohlaviami na pracovisku. Za týchto okolností by sa podľa štúdie spoločnosti Citibank mohlo zvýšiť HDP vyspelých ekonomík približne o šesť percent.
Rodová parita v podnikaní by tak mohla globálnej ekonomike priniesť približne dva bilióny dolárov. Ide pritom o sumu, ktorá zodpovedá dvom až trom percentám globálneho HDP. Lepšie využitie ekonomického potenciálu žien by prospelo aj krajinám ako Slovensko.
Analýza spoločnosti McKinsey & Company z roku 2021 totiž predpokladá, že tieto aktivity by mohli do roku 2030 zvýšiť slovenský a český hrubý domáci produkt približne o osem percent. Ženy budú mať pritom možnosť v najbližších rokoch príležitosť ju potvrdiť.
Výsledky tohtoročnej analýzy NextŽeny z dielne advokátskej kancelárie Havel & Partners odhaľujú, že sa im do rúk dostane značné množstvo majetku. V súčasnosti totiž v mnohých firmách dochádza k jeho medzigeneračnej výmene.
Podnikatelia sa však v praxi viac sústredia na aktuálne fungovanie biznisu než na budúce rozdelenie majetku, napríklad formou fondov či závetu. Vo výsledku tak riskujú, že prevod či delenie firmy sa bude spravovať zákonom.
Polovica majetku v prípade dedenia či rozvodu putuje najčastejšie do rúk manželky. Podporuje to nielen pomerne vysoká rozvodovosť, ale aj skutočnosť, že sa ženy v priemere dožívajú až o šesť rokov vyššieho veku. Navyše, do manželstva vstupujú v priemere o dva roky mladšie ako muži.
Pri zarátaní týchto faktorov a súčasnej slovenskej legislatívy preto analýza NextŽeny predpokladá výrazný transfer slovenského majetku do ženských rúk. V prípade prvej desiatky slovenských rodinných firiem, ktorú za rok 2022 stanovil časopis Forbes, by v rámci dedičstva zo zákona išlo až o 65-percentný podiel.
S majetkom by však ženy zachádzali inak ako ich mužskí predchodcovia. Zahraničné štúdie napríklad zistili, že muži sú pri investovaní ochotní viac riskovať. Viac investujú do akcií a dvakrát častejšie vkladajú svoje aktíva do kryptomien.
Ženy majú radšej skôr konzervatívnejšie investície do nehnuteľností a majú tendenciu držať vyšší podiel svojich aktív v hotovosti, čo môže viesť k nižším dlhodobým výnosom. Pri investovaní viac uprednostňujú znižovanie rizika a svoje portfólio majú diverzifikovanejšie.
Potvrdzujú to skúsenosti Martina Kiňa zo združenia Partneri pre rozvoj firiem. Opatrnosť však môže podľa neho prinášať aj negatíva. „Určite je dôležité zvážiť všetky možnosti a vybrať najvýhodnejšiu z nich. No na druhej strane to znamená aj to, že ženy sú často nerozhodné a samotné rozhodovanie môže trvať až príliš dlho, čím firma môže prísť o svoju príležitosť,“ myslí si.
Muži majú, naopak, tendenciu klásť väčší dôraz na efektivitu a o investíciách sa rozhodujú na základe historickej výkonnosti. Ženy zase dbajú na to, aby investovali do firiem, ktoré sú udržateľné. Samy tak isto investične podporujú startupy iných žien.
Súčasné či predpokladané vlastníctvo majetku sa však v prípade žien stretáva s neistotou v oblasti jeho spravovania. Stále sa totiž necítia komfortne pri samostatnom rozhodovaní o investíciách a úsporách.
Rovnako vyhľadávajú viac pomoci so správou hotovosti a ďalšími finančnými potrebami. Partner advokátskej kancelárie Havel & partners David Neveselý preto predpokladá, že skôr než o navyšovanie bohatstva sa bude nastupujúca generácia podnikateliek snažiť skôr o jeho udržanie a úspešné spravovanie.
„ V nasledujúcich rokoch preto predpokladáme zvýšený dopyt po odborných službách v tejto oblasti. Dôvodom bude nielen snaha nastupujúcej generácie o postupný rozvoj prevzatého podnikania či majetku, ale aj väčší dôraz na work life balance, a teda menšie osobné zapojenie,“ vysvetľuje.
Efektívna správa nadobudnutého majetku sa tak podľa jeho názoru bude viac zbližovať s trendom správy rodinných firiem prostredníctvom profesionalizujúcich sa family office sústav spravovaných profesionálnym manažmentom, no pod kontrolou rodiny.
Zdroj: Refresher.sk
Rozhovor: Jaroslav Havel, Václav Audes
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária Havel & Partners poskytuje komplexné právne služby a investície projektom, o ktorých si myslí, že majú šancu uspieť.
Najväčšia česko-slovenská advokátska kancelária Havel & Partners združuje vyše tristo právnikov a daňových poradcov, ktorí stoja za úspechom českých a slovenských startupov. Sledujú oznámenie investičného kola, predaj či akvizície, vstup na burzu, možnú expanziu na zahraničný trh a aj nastavovanie zamestnaneckých akcií. Jaroslav Havel spoločne s partnerom kancelárie Václavom Audesom v rámci oblasti venture kapitálu (rizikového kapitálu) vedú viac ako dvadsaťčlenný tím. Samotná právnická kancelária Havel & Partners pritom dlhodobo rastie a v tržbách už pokorila miliardovú hranicu českých korún, čo sa odrazilo aj na jej vplyve na trhu.
Aj menším firmám sa snažíme ponúknuť komplexnosť, teda právo v najširšom rozsahu vrátane daní, regulácie a legislatívnych záležitostí, či už miestnych, európskych, alebo amerických.
V startupoch si často myslia, že im stačí skvelý nápad či produkt, no zakladateľ by mal myslieť na ochranu svojho duševného vlastníctva. K úspechu je potrebný správne nastavený právny model podľa konkrétneho typu podnikania a sieť užitočných kontaktov. Prvotné investície hľadajú zvyčajne startupy od lokálnych investorov, v ďalších kolách skúšajú šťastie aj v zahraničí. Na to, aby sa stali atraktívni aj pre medzinárodných investorov, musia mať často správne vybudovanú korporátnu štruktúru. Podľa advokátov z Havel & Partners zahraniční investori v neskorších fázach do „typicky českej alebo slovenskej s. r. o.“ nebudú chcieť investovať okrem niektorých výnimiek.
Venture kapitálové fondy v spolupráci Havel & Partners investujú do inovatívnych projektov, o ktorých si myslia, že majú šancu uspieť. „Často sa dostaneme do situácie, keď startupy vyhľadávajú nielen právne služby, ale aj niekoho, kto im pomôže s identifikáciou alebo prepojením investorov. Stretávame sa s požiadavkami, aby sme sa pozreli na príslušnú firmu a vytypovali správneho investora,“ vysvetľuje Havel.
Venture kaptiál, čiže rizikový kapitál, je forma súkromného kapitálu a typ financovania, ktoré investori poskytujú začínajúcim spoločnostiam a malým podnikom, o ktorých predpokladajú, že majú potenciál dlhodobého rastu.
Z ich pohľadu sa najviac peňazí momentálne investuje do technológií a logistiky. Posledné tri roky viedol e-commerce, no tam v posledných mesiacov záujem klesá. Na druhej strane práve technologické startupy v oblasti logistických softvérov s väzbou na e-commerce rastú.
„Keď sa pozrieme na slovenský a český venture kapitálový trh zo sektorového hľadiska, tak je zrejmé, že na Slovensku je pomerne menej fintechových startupov. Startupy pôsobiace v segmente fintech sú pritom pre investorov veľmi atraktívne a majú (nielen v Českej republike) jedny z najvyšších valuácií,“ zhodnotili advokáti. V tomto segmente vidia priestor na rozvoj a vznik nových startupov.
Nové možnosti investovania sa objavujú aj v oblasti medicíny, biotechnológie a dokonca aj gamingu, napríklad Česká republika má silné postavenie vo vývoji hier.
Za vznikom startupov stoja často mladí ľudia, ktorí nemajú radi právnikov či veľké inštitúcie, a preto hľadajú alternatívne riešenia. Podľa Jaroslava Havla to nie je efektívna voľba: „Menší poradcovia vedia klientovi pomôcť a všetko urobia z právnej stránky správne, často bohužiaľ nezohľadnia širší kontext, či už medzinárodný alebo daňový, alebo aspekt predchádzania sporov,“ a dodáva, že právnická kancelária môže prispieť k dobrej reputácii startupu a verifikácii podnikateľských zámerov.
Havel & Partners poskytujú zakladateľom podporu a komplexné poradenstvo na jednom mieste. Okrem finančných investícií pomáhajú aj napríklad s motivačným programom pre manažment alebo pomoc s licenčnými zmluvami. „Vieme nájsť riešenie aj v krajných prípadoch, napríklad pri rozkole medzi spoločnosťou a kľúčovým zakladateľom v súdnom alebo arbitrážnom spore,“ dodáva Audes.
VIAC INFO O PRÁVNEJ ŠPECIALIZÁCII
Niektoré startupy majú od začiatku globálne ambície. „Pri expanzii do zahraničia je potrebné riešiť clá, najímanie zamestnancov v zahraničí a daňové aspekty týchto transakcií. Z pohľadu venture kapitálových fondov je dôležitá aj jurisdikcia, v ktorej je investovaný startup založený. Musí byť dostatočne atraktívny a vierohodný. My riešime všetko od práva cez dane až po financovanie,“ vysvetľuje Audes. „Pokiaľ má mať produkt globálnu ambíciu, musíme pracovať na globálnom riešení a mať správne vybudovanú korporátnu, resp. holdingovú štruktúru,“ dodáva.
Advokáti skonštatovali, že na rozdiel od českého trhu je na slovenskom málo startupov, ktoré majú globálne ambície alebo chcú priniesť produkt s globálnym využitím. Na druhej stane sa môže Slovensko pochváliť špičkovými spoločnosťami ako Photoneo, ktoré pôsobí v oblasti robotiky a prilákalo pozornosť svetových investorov.
Právnu pomoc častokrát vyhľadávajú menšie a začínajúce spoločnosti s obmedzeným množstvom financií. Rozvíjajúce sa firmy majú aj alternatívnu možnosť, ktorá je najmä v západných krajinách bežná – advokátske kancelárie znížia sadzby a na oplátku tým získajú podiel, a teda aj možnosť podieľať sa na úspechu. Na tieto situácie majú majitelia advokátskych kancelárií založenú samostatnú účelovú spoločnosť, cez ktorú do startupov vstupujú priamo. Časť odmeny tak advokáti získajú vo forme podielu vo firme alebo vyplatením v rámci nasledujúceho investičného kola.
Túto investičnú prax využívajú aj advokáti z Havel & Partnes a zároveň sú momentálne nepriamymi spoluvlastníkmi viac ako sto startupov na Slovensku a v Česku. „Osobne som investoval do prvého fondu startupu Credo Ventures už v roku 2008. Vtedy to bol vôbec prvý fond, do ktorého sa dalo takým spôsobom investovať. Potom sme investovali, buď ja osobne, alebo spoločne s kolegami v rámci kancelárie, do niekoľko ďalších fondov cez podobne vytvorené štruktúry. Umožňuje nám to zhodnocovať majetok, ktorý sme zarobili poskytovaním právnych služieb, a to v prostredí, ktoré je nám blízke, a spoločne s našimi klientmi,“ vysvetľuje Havel.
Credo Ventures je venture kapitálová firma z Prahy, ktorá podporuje rýchlo sa rozvíjajúce technologické startupy zo strednej a juhovýchodnej Európy. V začiatkoch sa stali priekopníkmi českého venture kapitálu, pričom využívali svoje skúsenosti zo známeho Silicon Valley.
V prípade slovenského trhu to je spoločnosť Photoneo, ktorú sme ti spomínali v predošlých riadkoch. Tento startup je popredným poskytovateľom priemyselného 3D videnia, automatizačných riešení poháňaných AI a softvéru pre robotickú inteligenciu. Poslaním spoločnosti je poskytovať robotom na celom svete víziu a inteligenciu, aby mohli vidieť a chápať s jasným cieľom – automatizovať monotónne a riskantné úlohy využívaním robotov navádzaných zrakom. Kancelária Havel & Partners bola pri všetkých investičných kolách a spoločnosti tiež poskytuje rozsiahle právne služby.
Advokáti z Havel & Partners sa snažia investovať primerane a čiastky nepovažujú za obzvlášť zásadné. V prípade venture kapitálových fondov majú právni či daňoví poradcovia možnosť investovať aj menšiu sumu, než je minimálny vklad pre bežných investorov. Dôvodom je fakt, že okrem peňazí prinášajú aj pridanú hodnotu v podobe intelektuálneho kapitálu. Havel & Partners je najväčšou česko-slovenskou advokátskou kanceláriou a je nepriamym spoluvlastníkom pravdepodobne najväčšieho počtu startupov v Česku a na Slovensku, niektoré pôsobia aj v ďalších štátoch. Medzi spoločnosťami je niekoľko „jednorožcov“. Toto pomenovanie sa používa pre rýchlo rastúce spoločnosti (startupy) s valuáciou, teda hodnotou aspoň 1 miliardy dolárov.
„Investujeme predovšetkým prostredníctvom fondov. Pokiaľ investujeme priamo do startupov, ide o koinvestíciu s nejakým fondom,“ vysvetľuje Havel. Spoliehajú sa na názory iných profesionálov, ktorí zhodnotia životaschopnosť startupu a potom sa zamerajú aj na osobnosť zakladateľa. Považujú sa za lídrov v oblasti právneho poradenstva v oblasti venture kapitálu, ktoré je multidisciplinárne. „Ako právnici máme tú výhodu, že klientov sprevádzame vo všetkých štádiách podnikania a investičného procesu, máme teda nielen hlbokú znalosť problematiky, ale aj množstvo kontaktov. Vďaka tomu môžeme prepájať strategických partnerov,“ uzatvára Jaroslav Havel.
Zdroj: Startitup.sk
Hoci ženy stále viac prenikajú do biznisu a vedúcich pozícií veľkých firiem, svetové bohatstvo je stále výrazne v rukách mužov – ženy ovládajú len približne tretinu. Na Slovensku je situácia ešte horšia, napríklad podľa aktuálneho rebríčka časopisu Forbes sú medzi 38 najbohatšími Slovákmi iba 2 ženy.
To sa však pomaly, ale isto mení a ženy začnú sústreďovať svetové bohatstvo, vyplýva z najnovšieho prieskumu NextŽeny právnickej kancelárie Havel & Partners. Okrem podnikania či investovania k tomu výrazne prispeje aj medzigeneračný presun majetkov v rámci dedičstva, rozvodov či iných rodinných situácií.
V zahraničí sa odborníci na financie už dlhšie zaoberajú štúdiami presunu bohatstva medzi generáciami. Z globálneho hľadiska výsledky jasne ukazujú, že sa v nasledujúcich rokoch bude bohatstvo výrazne sústreďovať v rukách žien. Tento fenomén popisujú významné poradenské spoločnosti, ktoré podľa toho upravujú aj svoje služby a marketing.
Napríklad štúdia spoločnosti Boston Consulting Group (BCG) či UBS poukazuje v posledných rokoch na globálny rast majetku žien a to rekordným tempom – ročne ide v celosvetovom meradle o sumu 4,73 miliárd eur.
Svetový trend bohatnutia žien potvrdzuje aj prvá štúdia tohto druhu v priestore Slovenska a Česka. V spolupráci s výskumnou agentúrou SC&C ju uskutočnila spoločnosť Havel & Partners, ktorá sledovala presun majetku naprieč generáciami od zakladateľov významných slovenských a českých firiem k ich ďalším správcom.
Z výsledkov vyplýva, že hoci v predchádzajúcich generáciách muži ako zakladatelia týchto podnikov naakumulovali výrazne viac majetku, v nasledujúcich rokoch by sa mohlo presunúť 48 % až 65 % do rúk žien. Tie teda budú väčšinovými správcami týchto financií a firiem.
„Je preto určite nutné uvažovať o ženách ako o potenciálnych vlastníkoch nezanedbateľnej časti bohatstva. A to aj preto, že majú v porovnaní s mužmi špecifické potreby,“ hovorí Jaroslav Havel, riadiaci partner kancelárie Havel & Partners.
Dôležitým faktorom, s ktorým rátajú predpovede vývoja rozdelenia majetku medzi pohlaviami, je aj dedičstvo. Pokiaľ totiž neexistujú závet alebo dedičská zmluva, a teda manželia nemajú inak upravené rozdelenie majetku, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ten automaticky prideľuje polovicu majetku pozostalému z manželského páru.
Navyše, keďže sa podľa demografických údajov ženy dožívajú vyššieho veku a zároveň zvyčajne uzatvárajú manželstvo so staršími partnermi, mali by v nasledujúcich generáciách dediť značné bohatstvo. Zvyšný podiel sa potom delí medzi dedičov, kde má ženské pohlavie opäť svoje zastúpenie.
Poukazuje na to aj nedávna nešťastná udalosť, kedy najbohatší Čech Petr Kellner, majiteľ finančnej skupiny PFF, tragicky zomrel pri páde lietadla. Správu majetku po ňom prebrala jeho manželka Renáta Kellnerová, čím sa podľa časopisu Euro dostala v roku 2021 do čela rebríčka najbohatších Čechov a Slovákov.
Situácia sa môže ešte vystupňovať, ak sa berie do úvahy vysoká rozvodovosť (kedy sa bez predmanželskej zmluvy rozdelí majetok na polovicu) a fakt, že muži do druhého manželstva často vstupujú s ešte mladšími ženami a opačne.
Vzdelanie: Tým najdôležitejším je podľa štúdie vzdelanie žien, ktoré slúži ako kľúč ku kariére či k vyšším a významnejším pozíciám.
Kým do roku 2010 ženy napríklad v Česku, takpovediac, doháňali počty mužov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, od roku 2011 sa karta začala obracať. V súčasnosti už muži doháňajú ženy – ak bude tento trend pokračovať, odhaduje sa, že v Česku bude v roku 2030 okolo milióna a pol žien s vysokoškolským titulom, kým mužov približne milión.
Vyššie platy žien: Ženy v priemere zarábajú menej, často na rovnakých pozíciách. V posledných rokoch však rastú priemerné platy mužov nižším tempom ako u žien – čo je výsledkom čoraz dominantnejšieho obsadzovania významných pozícií ženami aj vďaka vyššiemu vzdelaniu.
Zákony: Samozrejme, veľkú rolu pri ekonomickom raste žien zohráva aj legislatíva. Napríklad nedávna právna úprava rodičovskej dovolenky, ktorá umožňuje niektoré povinnosti v domácnosti prevziať bez nutnosti čerpať klasickú dovolenku.
O podporu ekonomického rastu žien sa snaží aj Európska únia. Ako informuje denník The Guardian, v júni tohto roku presadila kvóty, podľa ktorých by mali mať firmy s viac ako 250 zamestnancami a obchodovateľné na burze, od roku 2026 vo svojom vedení 40 % žien a v kombinácii s výkonnými pozíciami 33 %. Zatiaľ však nie sú určené žiadne prípadné postihy pre firmy, ktoré nesplnia túto požiadavku.
Hoci tento trend s najväčšou pravdepodobnosťou prinesie určité zmeny – najmä v prístupe k investovaniu či spravovaniu týchto financií – rozhodne nejde o negatívnu správu.
Práve naopak – ak budú ženy dostávať stále väčšiu príležitosť prispievať k ekonomickému rastu spoločnosti, podľa štúdie Citibank by mohli v priebehu 1 – 2 dekád zvýšiť globálne HDP o 2 – 3 %, teda niečo vyše 2 miliardy eur.
Podľa analýzy spoločnosti McKinsey & Company z roku 2021 by na Slovensku mohlo lepším využitím ekonomického potenciálu žien narásť do roku 2030 HDP až o 8 %.
Zo záverov rozsiahlej štúdie Havel & Partners vyplýva, že v súlade so zahraničnými trendami sa aj v končinách Česka a Slovenska bude v čoraz väčšej miere sústreďovať majetok do rúk žien. To okrem iného so sebou prinesie aj výraznú možnosť ďalšieho rozvoja ich ekonomických schopností.
„Pre mnoho žien už teraz je alebo v blízkej budúcnosti bude veľkou výzvou to, ako s vlastným majetkom nakladať, spravovať ho a rozhodovať o ňom,“ vysvetľuje David Neveselý, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners a dodáva: „Presun bohatstva smerom k ženám vnímame ako súčasť širšieho a v západnom svete známeho transferu majetku od budovateľom k správcom.“
S väčšou sumou majetku budú mať aj Slovenky viac príležitostí venovať sa napríklad investovaniu a získať tak ďalšie cenné skúsenosti z finančného sveta. Na trend žien ako správkyň svetového bohatstva sa pripravujú aj poradenské firmy. Napríklad Havel & Partners pripravujú dlhodobú kampaň NextŽeny, ktorá pomôže s transferom majetku aj inými poradenskými službami šitými ženám na mieru.
„Cieľom kampane, ktorý má podtitul Vidíme ženy rásť, je priniesť otázku ženského vlastníctva a nástupníctva na poradenský trh, vyvolať verejnú diskusiu a v ďalších fázach projektu odpovedať na rad súvisiacich otázok. Na štúdiu Nextženy preto nadviažeme rozsiahlym prieskumom, zameraným na tendencie a rozhodovacie procesy žien a mužov pri správe ich majetku,“ dodáva na záver partnerka a marketingová riaditeľka advokátskej kancelárie Veronika Dvořáková.
Zdroje: Europarl.europa.eu, platy.sk, The Guardian, trend.sk, BCG, epravo.sk, UBS, Havel & Partners, Forbes
Autori: Ondřej Majer, Juraj Dubovský, Lenka Ostró
Súčasná ekonomická situácia na trhu prináša mnoho úskalí pre viacero podnikateľov, ktorí často musia siahať na dno svojich finančných zásob, aby nepriaznivé obdobie prečkali. Aké sú riešenia na predídenie úpadku a čo v prípade, ak úpadok už nastal? Kedy a ako pristúpiť k riešeniu hroziaceho úpadku a aké sankcie hrozia za porušenie povinností? Kedy vyhľadať poradcu a kedy už podať návrh na konkurz?
Odpovede na uvedené otázky, a nie len tieto, priniesla novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii spolu s novým zákonom o riešení hroziaceho úpadku ešte v lete tohto roka. Novelou síce došlo k rozšíreniu prípadov, kedy platí povinnosť podať návrh na konkurz, na druhú stranu nová právna úprava poskytla podnikateľom dlhší čas a možnosť pristúpiť k preventívnemu riešeniu finančnej krízy v ich podniku, a to najmä v spolupráci s kvalifikovaným poradcom. Ako majú postupovať podnikatelia ak sa im pri podnikaní veľmi nedarí, Vám prinášame nižšie v krátkom prehľade.
Nová právna úprava priniesla okrem iného zmenu v definícii úpadku a hroziaceho úpadku. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, a predlžená, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov (splatných aj nesplatných, okrem podriadených záväzkov) presahuje hodnotu jej majetku. Došlo teda k predlžení pôvodnej doby 30 dní na 90 dní.
Novo definovaný je aj predpoklad, kedy je spoločnosť platobne schopná, a to, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku, tzv. „medzera krytia“, je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.
Zároveň sa zaviedla definícia hroziaceho úpadku. Dlžníkovi hrozí úpadok, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť, t.j. ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.
Ak spoločnosti úpadok hrozí alebo už je v úpadku, pre osoby, ktoré v mene spoločnosti konajú, zákon prináša nové povinnosti, ako aj možnosti riešenia.
Možnosti riešenia hroziaceho úpadku priniesol nový zákon č. 111/2022 Z. z., o riešení hroziaceho úpadku, ktorý upravuje inštitúty preventívnych konaní, a to verejnú a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Využitie jedného z preventívnych konaní je iba možnosť pre dlžníka, nie jeho povinnosť.
Hlavnou motiváciou pre podnikateľov by malo byť rýchle, efektívne a hospodárne usporiadanie svojich peňažných záväzkov a majetku tak, aby sa počas nepriaznivého obdobia predišlo úpadku a zachovala prevádzka podniku.
Na pomoc s riešením hroziaceho úpadku zákon umožňuje využiť poradcu v preventívnom konaní, ktorý dlžníkovi pomôže zhodnotením finančnej situácie vypracovať plán a zaviesť vhodné opatrenia na predídenie úpadku. Poradcom dlžníka môže byť advokát, daňový poradca, prípadne iná osoba, ktorá má odborné vedomosti a skúsenosti v tejto oblasti.
Výhodou tohto preventívneho konania je jeho hospodárnosť, neformálnosť a vyššie uspokojenie veriteľov oproti konkurzu, resp. reštrukturalizácie upravenej v zákone o konkurze. Súd počas konania poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu pred veriteľmi, čím dlžník získa čas na možnú reštrukturalizáciu svojej finančnej situácie.Prijatím novej právnej úpravy súčasne došlo k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach.
Ak úpadok spoločnosti už v zmysle vyššie uvedenej definície hrozí a neplatí už ani predpoklad platobnej schopnosti, zákon s týmto stavom spája povinnosť podať návrh na konkurz alebo na povolenie reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze.
Povinnosť podať návrh na súd v mene dlžníka má štatutárny orgán, likvidátor a zákonný zástupca dlžníka, a to do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku. Oproti pôvodnej úprave, povinnosť podať návrh na konkurz má dlžník nie len pri predlžení, ale aj pri platobnej neschopnosti.
Porušenie povinnosti podať návrh včas je sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 12.500 EUR, ktorú od povinnej osoby vymáha následne správca a ktorá patrí spoločnosti. Okrem uvedenej zmluvnej pokuty povinná osoba zodpovedá za škodu veriteľom, ktorá nepodaním návrhu včas vznikla.
Právoplatné rozhodnutie súdu o náhrade škody veriteľom sa považuje za rozhodnutie o vylúčení. Takéto rozhodnutie pre štatutára znamená, že po dobu uvedenú v tomto rozhodnutí alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia bude mať zákaz vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve v Slovenskej republike.
Zdroj: Forbes
Autor: Jaroslav Havel
Venture kapitálové fondy investujú do inovatívnych projektov, ktorým veria a majú potenciál uspieť. Aby bol startup úspešný, nestačí len skvelý nápad, nová technológia alebo inovatívny produkt.
Dôležitý je správne nastavený právny a obchodný model a hlavne kontakty. „Poradenstvo v oblasti venture kapitálu je multidisciplinárne. Kľúčové je prepájanie strategických partnerov,“ zdôrazňuje Jaroslav Havel, riadiaci partner najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS.
Startupom ponúkame komplexnosť, teda právo v najširšom rozsahu vrátane daní, regulácie a legislatívnych záležitostí, či už miestnych, európskych alebo amerických. Pomáhame im tak v oblasti medzinárodnej ochrany duševného vlastníctva, s nastavením daňových štruktúr, pri predaji či akvizícii, vstupe na burzu, expanzii na zahraničné trhy a s nastavením stále populárnejších zamestnaneckých akcií (ESOP). Vo venture kapitálovej komunite máme výborný kredit, a tak stále častejšie pomáhame nájsť i správneho investora.
Investorom – venture kapitálovým fondom či angel investorom – poskytujeme poradenstvo pri vstupoch do technologických spoločností a pomáhame im s vytváraním fondových štruktúr. Ide o „offshorové“ štruktúry v Európskej únii, kde sa uplatní naše know-how v oblasti fondov a daní. Hľadáme riešenia na situácie, keď vstupuje ďalší investor alebo keď končí. Riešenie musí fungovať ako korporátne, tak aj daňovo. Častým právnym nástrojom je na Slovensku aj v Českej republike konvertibilná pôžička. Umožňuje rýchlejšiu reakciu a účinnejšie riadenie rizík ako priama investícia do ekvity.
Tuzemské riešenie je obmedzujúce. Pokiaľ má mať produkt globálnu ambíciu, od začiatku musíte pracovať na medzinárodnom riešení. Je dôležité, aby mali startupy správne vybudovanú korporátnu, resp. holdingovú štruktúru, pretože zahraniční investori v neskorších fázach (najmä A či B series a ďalej) do slovenskej alebo českej s. r. o. spoločnosti nebudú chcieť – až na výnimky – investovať.
Investičná stratégia vyplýva z povahy venture kapitálu ako takého. U nás sú bežnejšie menšie investície. Aj na Západe je obvyklé, že poradcovia, ktorí na venture kapitálových transakciách pracujú, buď konvertujú časť svojej práce do ekvity, alebo investujú do fondov. Vzhľadom
na to, že v poradenstve máme významný trhový podiel, je logické, že sme lídrami aj v investovaní. Sme nepriamymi spoluvlastníkmi asi najväčšieho počtu startupov na Slovensku a v Českej republike, ktorých je už viac ako sto.
